SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Text s významom pre EHP)

(1)

Vďaka vývoju smerujúcemu k vytvoreniu digitálnej spoločnosti majú používatelia k dispozícii nové možnosti prístupu k informáciám a službám. Poskytovatelia informácií a služieb, ako napríklad subjekty verejného sektora, v čoraz väčšej miere využívajú internet na vytváranie, zhromažďovanie a poskytovanie širokej škály informácií a služieb online, ktoré majú pre verejnosť zásadný význam.

(2)

V kontexte tejto smernice by sa prístupnosť mala chápať ako zásady a techniky, ktoré treba uplatňovať pri navrhovaní, tvorbe, spravovaní a aktualizácii webových sídel a mobilných aplikácií v záujme ich väčšieho sprístupnenia používateľom, najmä osobám so zdravotným postihnutím.

(3)

Rýchlo rastúci trh väčšieho sprístupňovania digitálnych produktov a služieb zahŕňa celú škálu hospodárskych subjektov, ku ktorým patria tvorcovia webových sídel alebo softvérových nástrojov na vytváranie, spravovanie a testovanie webových stránok alebo mobilných aplikácií, tvorcovia používateľských agentov, napríklad webových prehliadačov a súvisiacich podporných technológií, prevádzkovatelia certifikačných služieb a poskytovatelia odborného vzdelávania.

(4)

Ako sa zdôrazňuje v oznámení Komisie z 19. mája 2010 s názvom Digitálna agenda pre Európu, orgány verejnej moci by mali zohrávať úlohu pri podpore trhov s online obsahom. Vlády môžu stimulovať trhy s obsahom tak, že informácie verejného sektora dajú k dispozícii za transparentných, účinných a nediskriminačných podmienok. Ide o významný zdroj potenciálneho rastu inovatívnych online služieb.

(5)

Viaceré členské štáty prijali opatrenia založené na medzinárodne používaných usmerneniach k vytváraniu prístupných webových sídel, pričom uvedené opatrenia sa často vzťahujú na rôzne verzie alebo úrovne dodržiavania uvedených usmernení alebo tieto členské štáty zaviedli technické rozdiely v súvislosti s prístupnými webovými sídlami na vnútroštátnej úrovni.

(6)

K dodávateľom prístupných webových sídel, mobilných aplikácií a súvisiacich softvérov a technológií patrí veľký počet malých a stredných podnikov (MSP). Títo dodávatelia, a predovšetkým MSP strácajú záujem o podnikanie mimo národných trhov. Konkurencieschopnosti a rastu dodávateľov bránia dodatočné náklady, ktoré by im v dôsledku rozdielov medzi členskými štátmi v špecifikáciách a úpravách prístupnosti vznikli pri vývoji cezhraničných produktov a služieb súvisiacich s webovou prístupnosťou stránok a ich uvádzaním na trh.

(7)

V dôsledku obmedzenej konkurencie nadobúdatelia webových sídel, mobilných aplikácií a súvisiacich produktov a služieb čelia vysokým cenám v súvislosti s poskytovaním služieb alebo sú závislí od jedného dodávateľa. Dodávatelia často uprednostňujú varianty proprietárnych „štandardov“, čo následne obmedzuje možnosti interoperability používateľských agentov a bráni univerzálnemu prístupu k obsahu webových sídel a mobilných aplikácií v rámci Únie. V dôsledku nejednotných vnútroštátnych predpisov sa obmedzujú potenciálne prínosy výmeny skúseností s partnermi na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni, ktoré sa týkajú reakcie na vývoj v spoločnosti a v oblasti technológií.

(8)

Odvetvia navrhovania a vytvárania webových sídel a mobilných aplikácií by sa mali v harmonizovanom rámci stretávať s nižším počtom prekážok zabraňujúcich vo fungovaní na vnútornom trhu a zároveň by sa mali znížiť náklady subjektov verejného sektora a iných subjektov na obstaranie produktov a služieb súvisiacich s prístupnosťou webových sídel a mobilných aplikácií.

(9)

Cieľom tejto smernice je zabezpečiť, aby webové sídla a mobilné aplikácie subjektov verejného sektora boli prístupnejšie na základe spoločných požiadaviek na prístupnosť. Pre skoncovanie s nejednotnosťou vnútorného trhu je potrebná aproximácia vnútroštátnych opatrení na úrovni Únie na základe dohodnutých požiadaviek na prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora. Vďaka tomu by sa znížila neistota vývojárov a podporila interoperabilita. Uplatňovanie požiadaviek na prístupnosť, ktoré sú technologicky neutrálne, nebude brániť inovácii a mohlo by ju dokonca aj podnietiť.

(10)

Prostredníctvom aproximácie vnútroštátnych opatrení by subjekty verejného sektora a podniky v Únii mali mať takisto možnosť získať hospodárske a spoločenské výhody, ktoré prináša rozšírenie poskytovania online alebo mobilných služieb, tak aby boli k dispozícii väčšiemu počtu občanov a zákazníkov. Mali by sa tak zvýšiť možnosti vnútorného trhu s produktmi a službami súvisiacimi s prístupnosťou webových sídel a mobilných aplikácií. Výsledný rast trhu by mal podnikom umožniť prispieť k hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest v Únii. Posilnenie vnútorného trhu by malo zvýšiť atraktívnosť investícií v Únii. Prínosom pre subjekty verejného sektora by bolo lacnejšie poskytovanie produktov a služieb súvisiacich s webovou prístupnosťou.

(11)

Prínosom pre občanov by bol širší prístup k službám verejného sektora prostredníctvom webových sídel a mobilných aplikácií a poskytovali by sa im služby a informácie uľahčujúce ich každodenný život a uplatňovanie ich práv na celom území Únie, najmä ich práva na voľný pohyb a pobyt na území Únie, slobody usadiť sa a ich slobody poskytovať služby.

(12)

Ratifikáciou a uzavretím Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím prijatého 13. decembra 2006 (ďalej len „dohovor OSN“) sa väčšina členských štátov a Únia zaviazali prijať príslušné opatrenia na účely zabezpečenia rovnocenného prístupu osôb so zdravotným postihnutím okrem iného k informačným a komunikačným technológiám a systémom, vypracovania, schválenia a monitorovania nasadenia minimálnych noriem a usmernení vzťahujúcich sa na prístupnosť zariadení a služieb otvorených pre verejnosť alebo poskytovaných verejnosti a podporenia prístupu osôb so zdravotným postihnutím k novým informačným a komunikačným technológiám a systémom vrátane internetu, a tiež sa zaviazali nezúčastňovať sa na konaní alebo postupe, ktoré sú v rozpore s dohovorom, a zabezpečiť, aby verejné orgány a inštitúcie konali v súlade s ním. V dohovore OSN sa takisto stanovuje, že dizajn produktov, prostredia, programov a služieb by mal v čo najväčšom rozsahu umožňovať ich využívanie všetkými osobami bez nevyhnutnosti úprav alebo špeciálneho dizajnu. Takýto „univerzálny dizajn“ by nemal vylučovať asistenčné zariadenia pre určité skupiny osôb so zdravotným postihnutím, ak je to potrebné. Medzi osoby so zdravotným postihnutím patria podľa dohovoru OSN osoby s dlhodobými telesnými, mentálnymi, intelektuálnymi alebo vnemovými postihnutiami, ktoré spolu s ďalšími prekážkami môžu zabraňovať ich úplnej a účinnej rovnocennej účasti v spoločnosti.

(13)

Oznámenie Komisie z 15. novembra 2010 s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: Obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér vychádza z dohovoru OSN a jeho cieľom je odstrániť prekážky, ktoré bránia osobám so zdravotným postihnutím v rovnocennej účasti v spoločnosti. Stanovuje opatrenia, ktoré sa majú prijať vo viacerých prioritných oblastiach, vrátane prístupnosti informačných a komunikačných technológií a systémov a jeho cieľom je zabezpečiť prístupnosť tovarov, služieb (vrátane verejných služieb) a asistenčných zariadení pre osoby so zdravotným postihnutím.

(14)

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) a (EÚ) č. 1304/2013 (4) obsahujú ustanovenia o prístupnosti informačných a komunikačných technológií (IKT). Ich predmetom však nie sú osobitné aspekty prístupnosti webových sídel alebo mobilných aplikácií.

(15)

Prostredníctvom Horizontu 2020 – rámcového programu pre výskum a inováciu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (5) sa podporuje výskum a vývoj v oblasti technologických riešení problémov s prístupnosťou.

(16)

Komisia vo svojom oznámení z 15. decembra 2010 s názvom Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2011 – 2015 – Využitie IKT na podporu inteligentnej, udržateľnej a inovačnej verejnej správy požadovala prijatie opatrení na vytvorenie služieb elektronickej verejnej správy, ktorými sa zabezpečí inkluzívnosť a prístupnosť. Patria medzi ne opatrenia na zmenšenie rozdielov vo využívaní IKT a na podporu využívania IKT na odstránenie vylúčenia, čím sa zabezpečí, že všetci používatelia budú môcť v maximálnej miere využívať ponúkané príležitosti. Komisia vo svojom oznámení z 19. apríla 2016 s názvom Európsky akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020 – Urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy opätovne zdôraznila význam inkluzívnosti a prístupnosti.

(17)

Komisia v Digitálnej agende pre Európu uviedla, že webové sídla verejného sektora by mali byť do roku 2015 prístupné v celom rozsahu, nadväzujúc tak na vyhlásenie ministrov z Rigy z 11. júna 2006.

(18)

Komisia v Digitálnej agende pre Európu zdôraznila, že v záujme zvýšenia kvality života Európanov napríklad prostredníctvom ľahšieho prístupu k verejným službám a kultúrnemu obsahu sú potrebné koordinované opatrenia na zabezpečenie dostupnosti nového elektronického obsahu v plnom rozsahu pre osoby so zdravotným postihnutím. Vyzvala aj na uľahčenie prijatia memoranda o porozumení týkajúceho sa prístupu osôb so zdravotným postihnutím k digitálnemu obsahu.

(19)

Obsah webových sídel a mobilných aplikácií zahŕňa textové, ako aj netextové informácie, stiahnuteľné dokumenty a formuláre a dvojsmernú interakciu, ako napríklad spracovanie digitálnych formulárov a dokončenie procesov autentifikácie, identifikácie a platieb.

(20)

Požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici by sa nemali vzťahovať na obsah nachádzajúci sa výlučne na mobilných zariadeniach ani na používateľských agentov pre mobilné zariadenia, ktorí sú vyvinutí pre uzavreté skupiny používateľov alebo na osobitné použitie v určitých prostrediach a nie sú k dispozícii veľkým skupinám verejnosti ani nie sú nimi využívané.

(21)

Touto smernicou nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (6), a najmä jej článok 42, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (7), a najmä jej článok 60, na základe ktorých sa s výnimkou riadne odôvodnených prípadov musia technické špecifikácie pre všetky obstarávania určené na použitie fyzickými osobami, a to buď širokou verejnosťou, alebo zamestnancami verejného obstarávateľa, vypracovať tak, aby zohľadňovali kritériá prístupnosti vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím alebo aby boli riešenia vhodné pre všetkých používateľov.

(22)

Vzhľadom na nedostatok automatizovaných alebo efektívnych a ľahko použiteľných prostriedkov na zabezpečenie prístupnosti niektorých typov uverejneného obsahu a v záujme obmedzenia rozsahu pôsobnosti tejto smernice na obsah, webové sídla a mobilné aplikácie, ktoré sú prakticky pod kontrolou subjektov verejného sektora, táto smernica stanovuje, že niektoré typy obsahu, niektoré webové sídla alebo niektoré mobilné aplikácie sú dočasne alebo trvalo vyňaté z rozsahu jej pôsobnosti. Vzhľadom na budúci technologický pokrok by sa uvedené vyňatia mali znovu prehodnotiť v rámci revízie tejto smernice.

(23)

Právo osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb zúčastňovať sa na spoločenskom a kultúrnom živote Únie a stať sa jeho súčasťou je neoddeliteľne späté s poskytovaním prístupných audiovizuálnych mediálnych služieb. Uvedené právo sa však môže lepšie rozvíjať v kontexte špecifických právnych predpisov Únie pre jednotlivé sektory alebo právnych predpisov zameraných na prístupnosť, ktoré sa vzťahujú aj na súkromných vysielateľov, s cieľom zaručiť podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže bez toho, aby tým bola dotknutá úloha verejného záujmu, ktorú vykonávajú audiovizuálne mediálne služby. Táto smernica by sa preto nemala vzťahovať na webové sídla a mobilné aplikácie verejnoprávnych vysielateľov.

(24)

Žiadne z ustanovení tejto smernice nemá za cieľ obmedziť slobodu prejavu a slobodu a pluralitu médií, keďže Únia a členské štáty ich zaručujú najmä prostredníctvom článku 11 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(25)

Do rozsahu pôsobnosti tejto smernice by mohli patriť niektoré mimovládne organizácie (MVO), ktoré sú dobrovoľníckymi samostatne riadenými subjektmi s hlavným poslaním plniť neziskové ciele a poskytujú služby, ktoré nie sú pre verejnosť základné, napr. služby, ktorými ich priamo nepoverili štátne, regionálne ani miestne orgány, alebo služby, ktoré nie sú osobitne určené na uspokojovanie potrieb najmä osôb so zdravotným postihnutím. S cieľom zabrániť neprimeranému zaťaženiu takýchto mimovládnych organizácií by sa táto smernica nemala na ne vzťahovať.

(26)

Formáty kancelárskych súborov by sa mali chápať ako dokumenty, ktoré nie sú primárne určené na použitie na webe a ktoré sú súčasťou webových stránok, ako napríklad Adobe Portable Document Format (PDF), dokumenty softvéru Microsoft Office alebo ich ekvivalenty (s otvoreným zdrojovým kódom).

(27)

Živé médiá založené na čase, ktoré sa uchovávajú online alebo ktoré sa po živom vysielaní opätovne uverejňujú, by sa mali považovať za vopred zaznamenané médiá založené na čase bez zbytočného odkladu od dátumu pôvodného vysielania alebo opätovného uverejnenia médií založených na čase, pričom sa však nesmie prekročiť lehota, ktorá je nevyhnutne potrebná na zabezpečenie prístupnosti médií založených na čase s prioritou danou podstatným informáciám týkajúcim sa zdravia, sociálnej starostlivosti a verejnej bezpečnosti. Táto potrebná lehota by v zásade nemala byť dlhšia ako 14 dní. V odôvodnených prípadoch, ako napríklad keď nie je možné obstarať príslušné služby v potrebnom čase, sa uvedená lehota môže výnimočne predĺžiť na najkratšiu lehotu, ktorá je potrebná na zabezpečenie prístupnosti daného obsahu.

(28)

Hoci táto smernica podnecuje subjekty verejného sektora k tomu, aby spravili všetok svoj obsah prístupný, jej účelom nie je obmedziť obsah, ktorý subjekty verejného sektora umiestňujú na svojich webových sídlach alebo mobilných aplikáciách, iba na prístupný obsah. Vždy keď sa doplní neprístupný obsah, ak je to aspoň trochu možné, subjekty verejného sektora by pri doplnení neprístupného obsahu mali na svojich webových sídlach alebo vo svojich mobilných aplikáciách doplniť aj prístupné alternatívy.

(29)

V prípade, ak sú mapy určené na účely navigácie a nie na geografický opis, môžu byť potrebné prístupné informácie s cieľom pomôcť osobám, ktoré nemôžu riadne využívať vizuálne informácie alebo komplexné navigačné funkcie, napr. na lokalizáciu areálov alebo oblastí poskytovania služieb. Preto by mala byť poskytnutá prístupná alternatíva, napríklad poštová adresa a blízke zastávky verejnej dopravy alebo názvy miest alebo regiónov, ktoré už má subjekt verejného sektora k dispozícii v podobe, ktorá je jednoduchá a čitateľná pre väčšinu používateľov.

(30)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na vnorený obsah, akým sú napríklad vnorené obrázky alebo videá. Niekedy sa však vytvoria webové sídla a mobilné aplikácie, do ktorých sa môže neskôr vložiť dodatočný obsah, napríklad e-mailový program, blog, článok, do ktorého môžu používatelia dopĺňať komentáre, alebo aplikácie podporujúce obsah, ktorý je príspevkom používateľa. Iným príkladom je stránka, napr. portálové alebo spravodajské sídlo, ktorú tvorí obsah zhromaždený od viacerých prispievateľov, alebo sídla, do ktorých sa v priebehu času vkladá obsah z iných zdrojov automaticky, ako napríklad dynamicky vkladané reklamy. Takýto obsah tretích strán, pokiaľ ho nefinancuje ani nevytvára dotknutý subjekt verejného sektora a nie je ani pod jeho kontrolou, by mal byť vyňatý z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Takýto obsah by sa v zásade nemal používať, ak bráni fungovaniu verejnej služby ponúkanej na dotknutom webovom sídle alebo dotknutej mobilnej aplikácii alebo znižuje jej funkčnosť. Ak je účelom obsahu webových sídel alebo mobilných aplikácií subjektov verejného sektora viesť konzultácie alebo organizovať diskusné fóra, uvedený obsah nemožno považovať za obsah tretej strany, a preto by mal byť prístupný s výnimkou obsahu, ktorý je príspevkom používateľa a nie je pod kontrolou dotknutého subjektu verejného sektora.

(31)

Niektoré požiadavky na prístupnosť webových sídel alebo mobilných aplikácií by sa mali naďalej dodržiavať pri metaúdajoch súvisiacich s reprodukciou položiek zo zbierok, ktoré sú predmetom kultúrneho dedičstva.

(32)

Touto smernicou by sa od členských štátov nemalo vyžadovať, aby zabezpečili prístupnosť obsahu archivovaných webových sídel alebo mobilných aplikácií, ak sa tento obsah už ďalej neaktualizuje alebo neupravuje a ak nie je potrebný na vykonanie administratívnych postupov. Čisto technická údržba by sa na účely tejto smernice nemala považovať za aktualizáciu alebo úpravu webového sídla alebo mobilnej aplikácie.

(33)

Podstatné administratívne online funkcie škôl, materských škôl alebo jaslí by mali byť prístupné. Keď tento podstatný obsah poskytuje prístupným spôsobom iné webové sídlo, nemalo by byť potrebné zabezpečiť jeho prístupnosť aj na webovom sídle dotknutého zariadenia.

(34)

Členské štáty by mali byť schopné rozšíriť uplatňovanie tejto smernice na ďalšie typy webových sídel a mobilných aplikácií, najmä na intranetové alebo extranetové webové sídla a mobilné aplikácie nepatriace do oblasti pôsobnosti tejto smernice, ktoré boli vytvorené pre obmedzený počet osôb na pracovisku alebo v rámci vzdelávania a tento obmedzený počet osôb ich aj využíva, a zachovať alebo zaviesť opatrenia v súlade s právom Únie, ktoré prekračujú minimálne požiadavky na prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií. Členské štáty by takisto mali byť podporované v tom, aby rozšírili uplatňovanie tejto smernice na súkromné subjekty, ktoré ponúkajú zariadenia a služby otvorené alebo poskytované verejnosti, napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti, starostlivosti o dieťa, sociálneho začlenenia a sociálneho zabezpečenia, ako aj v sektore dopravy, elektriny, plynu, tepla, vody, elektronických komunikácií a poštových služieb, s osobitným prihliadnutím na služby uvedené v článkoch 8 až 13 smernice 2014/25/EÚ.

(35)

Hoci sa táto smernica nevzťahuje na webové sídla a mobilné aplikácie inštitúcií Únie, tieto inštitúcie sú nabádané, aby plnili požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici.

(36)

Požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici sú koncipované tak, aby boli technologicky neutrálne. Opisujú to, čo sa musí dosiahnuť, aby bol používateľ schopný vnímať, ovládať, interpretovať a porozumieť webovému sídlu, mobilnej aplikácii a súvisiacemu obsahu. Nešpecifikuje sa v nich, aká technológia by sa mala zvoliť pre konkrétne webové sídla, online informácie či mobilné aplikácie. V takejto podobe nebránia inovácii.

(37)

Štyrmi zásadami prístupnosti sú: vnímateľnosť, ktorá znamená, že informácie a súčasti používateľského rozhrania sa musia dať prezentovať používateľovi v takej podobe, ktorú dokáže vnímať; ovládateľnosť, ktorá znamená, že súčasti používateľského rozhrania a navigácia sa musia dať ovládať; zrozumiteľnosť, ktorá znamená, že informácie a ovládanie používateľského rozhrania musia byť zrozumiteľné, a robustnosť, ktorá znamená, že obsah musí byť dostatočne robustný pre spoľahlivú interpretáciu širokým spektrom používateľských agentov vrátane podporných technológií. Uvedené zásady prístupnosti sa pretransformovali na testovateľné kritériá úspešnosti, ako napríklad tie, ktoré tvoria základ európskej normy EN 301 549 V1.1.2: Požiadavky na prístupnosť vhodné vo verejnom obstarávaní produktov a služieb IKT v Európe (2015-04) [európska norma EN 301 549 V1.1.2 (2015-04)], a to prostredníctvom harmonizovaných noriem a spoločnej metodiky testovania súladu obsahu webových sídel a mobilných aplikácií s uvedenými zásadami. Uvedená európska norma bola prijatá na základe mandátu M/376, ktorý Komisia udelila európskym normalizačným organizáciám. Kým nebudú odkazy na harmonizované normy alebo ich časti uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, za minimálny nástroj zavedenia uvedených zásad do praxe by sa mali považovať príslušné ustanovenia európskej normy EN 301 549 V1.1.2 (2015-04).

(38)

Ak sa neuplatňujú požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici, platia v súlade so smernicou Rady 2000/78/ES (8), dohovorom OSN a ďalšími príslušnými právnymi predpismi naďalej požiadavky na „primerané prispôsobenie“, ktorých dodržiavanie treba zabezpečiť tam, kde je to potrebné, najmä na pracovisku a v rámci vzdelávania.

(39)

Subjekty verejného sektora by mali uplatňovať požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici, tak aby pre ne nepredstavovali neprimerané zaťaženie. To znamená, že subjekt verejného sektora nemusí byť v odôvodnených prípadoch primerane schopný zabezpečiť úplnú prístupnosť určitého obsahu. Uvedený subjekt verejného sektora by sa však mal postarať o to, aby bol uvedený obsah prístupný čo najviac a aby bol iný obsah prístupný v celom rozsahu. Výnimky z plnenia požiadaviek na prístupnosť v dôsledku neprimeraného zaťaženia, ktoré spôsobujú, by nemali prekračovať rámec toho, čo je nevyhnutne potrebné na zníženie uvedeného zaťaženia v súvislosti s dotknutým obsahom v každom konkrétnom prípade. Opatrenia spôsobujúce neprimerané zaťaženie by sa mali chápať ako opatrenia, ktoré by spôsobili nadmerné organizačné alebo finančné zaťaženie subjektu verejného sektora alebo by ohrozili jeho schopnosť plniť svoj účel alebo uverejňovať informácie, ktoré sú potrebné na vykonávanie jeho úloh alebo poskytovanie služieb alebo s nimi súvisia s prihliadnutím na pravdepodobný prínos alebo ujmu vyplývajúcu pre občanov, najmä pre osoby so zdravotným postihnutím. Pri posudzovaní toho, do akej miery sa uvedené požiadavky na prístupnosť nemôžu splniť vzhľadom na možné spôsobovanie neprimeraného zaťaženia, by sa mali brať do úvahy iba oprávnené dôvody. Za oprávnené dôvody by sa nemala považovať nedostatočná priorita, nedostatok času alebo informácií. Podobne by nemali existovať žiadne oprávnené dôvody neobstarávania alebo nevyvíjania softvérových systémov na správu obsahu webových sídel a mobilných aplikácií prístupným spôsobom, keďže dostatočné a poradenské techniky umožňujúce, aby tieto systémy splnili požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici sú k dispozícii.

(40)

Interoperabilitou súvisiacou s prístupnosťou by sa mala maximalizovať kompatibilita obsahu so súčasnými a budúcimi používateľskými agentmi a podpornými technológiami. Obsah webových sídel a mobilných aplikácií by mal špecificky poskytovať používateľským agentom spoločné interné kódovanie prirodzeného jazyka, štruktúr, vzťahov a sekvencií, ako aj údajov všetkých vnorených súčastí používateľského rozhrania. Interoperabilita je teda prínosom pre používateľov, ktorým umožňuje využívať používateľských agentov univerzálnym spôsobom na prístup k webovým sídlam a mobilným aplikáciám, ako aj väčší výber a nižšie ceny na celom území Únie. Interoperabilita by bola prínosom aj pre dodávateľov a odberateľov produktov a služieb súvisiacich s prístupnosťou webových sídel a mobilných aplikácií.

(41)

Touto smernicou sa stanovujú požiadavky na prístupnosť webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora. S cieľom uľahčiť súlad takýchto webových sídel a mobilných aplikácií s uvedenými požiadavkami je na účely vyjadrenia podrobných špecifikácií vo vzťahu k uvedeným požiadavkám potrebné prijať ustanovenie o predpoklade súladu s požiadavkami v prípade predmetných webových sídel a mobilných aplikácií, ktoré spĺňajú harmonizované normy alebo ich časti vypracované a uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (9). Podľa uvedeného nariadenia by členské štáty a Európsky parlament mali mať možnosť vzniesť námietky voči akejkoľvek harmonizovanej norme, ktorá podľa ich názoru nespĺňa úplne požiadavky na prístupnosť stanovené v tejto smernici.

(42)

Európske normalizačné organizácie prijali európsku normu EN 301 549 V1.1.2 (2015-04), v ktorej sú stanovené funkčné požiadavky na prístupnosť produktov a služieb IKT vrátane webového obsahu, ktoré by sa mohli použiť v rámci verejného obstarávania alebo na podporu iných politík a právnych predpisov. Predpoklad súladu s požiadavkami na prístupnosť stanovený v tejto smernici by mal vychádzať z ustanovení 9, 10 a 11 európskej normy EN 301 549 V1.1.2 (2015-04). Technické špecifikácie prijaté na základe tejto smernice by mali bližšie špecifikovať európsku normu EN 301 549 V1.1.2 (2015-04) vo vzťahu k mobilným aplikáciám.

(43)

Technické špecifikácie a normy vypracované vo vzťahu k požiadavkám na prístupnosť stanoveným v tejto smernici by navyše mali zohľadňovať koncepčné a technické osobitosti mobilných zariadení.

(44)

Subjekty verejného sektora by mali poskytnúť vyhlásenie o prístupnosti týkajúce sa súladu ich webových sídel a mobilných aplikácií s požiadavkami na prístupnosť stanovenými touto smernicou. Uvedené vyhlásenie o prístupnosti by malo primerane obsahovať poskytnuté prístupné alternatívy.

(45)

Mobilné aplikácie možno získať z rôznych zdrojov vrátane súkromných obchodov s aplikáciami. Informácie o prístupnosti mobilných aplikácií subjektov verejného sektora stiahnutých zo zdrojov tretích strán by sa mali poskytnúť spolu s opisom mobilnej aplikácie, ktorý sa používateľovi prezentuje pred jej stiahnutím. To nevyžaduje od veľkých poskytovateľov platforiem, aby zmenili mechanizmy distribúcie aplikácií, ale ukladá namiesto toho subjektu verejného sektora požiadavku dať vyhlásenie o prístupnosti k dispozícii prostredníctvom existujúcich alebo budúcich technológií.

(46)

Mal by sa vytvoriť mechanizmus spätnej väzby, ktorý by akejkoľvek osobe umožňoval upovedomenie subjektu verejného sektora o akýchkoľvek nedostatkoch webového sídla alebo mobilných aplikácií v súvislosti so súladom s požiadavkami na prístupnosť stanovenými v tejto smernici a požadovanie vylúčenia takýchto informácií. Takéto žiadosti o informácie by sa mohli týkať obsahu, ktorý je vyňatý z rozsahu pôsobnosti tejto smernice alebo inak oslobodený od plnenia požiadaviek na prístupnosť stanovených v tejto smernici, ako sú napríklad formáty kancelárskych súborov, vopred zaznamenané médiá založené na čase alebo obsah archivovaných webových sídel. Používatelia webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora by mali mať možnosť požiadať prostredníctvom mechanizmu spätnej väzby prepojeného na vynucovacie konanie o poskytnutie požadovaných informácií vrátane služieb a dokumentov. Dotknutý subjekt verejného sektora by mal na základe oprávnenej a náležitej žiadosti poskytnúť informácie adekvátnym a primeraným spôsobom v primeranej lehote.

(47)

Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na zvýšenie informovanosti a podporu programov odborného vzdelávania príslušných zainteresovaných strán v oblasti prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií, a to predovšetkým zamestnancov zodpovedných za uvedenú oblasť. Počas prípravy obsahu odborného vzdelávania v oblasti prístupnosti a systémov zvyšovania informovanosti by mali prebiehať konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami alebo by sa do nej mali zapojiť.

(48)

Je dôležité, aby členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou podporovali využívanie pomocných nástrojov, ktoré umožnia lepšie uplatňovanie požiadaviek na prístupnosť stanovených v tejto smernici. Takáto propagácia by mohla byť pasívna, napríklad uverejňovanie zoznamu kompatibilných pomocných nástrojov bez toho, aby sa museli používať, alebo aktívna, napríklad prostredníctvom požiadavky na používanie kompatibilných pomocných nástrojov alebo na financovanie ich vývoja.

(49)

V záujme zabezpečenia riadneho vykonávania tejto smernice, a najmä vykonávania pravidiel týkajúcich sa dosahovania súladu s požiadavkami na prístupnosť, je extrémne dôležité, aby Komisia a členské štáty viedli pravidelné konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami. Príslušnými zainteresovanými stranami by v zmysle tejto smernice okrem iného mali byť organizácie zastupujúce záujmy osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb, sociálni partneri, odvetvia, ktoré sa podieľajú na vytváraní softvéru zabezpečujúceho prístupnosť k webovým sídlam a mobilným aplikáciám, a občianska spoločnosť.

(50)

Plnenie požiadaviek na prístupnosť stanovených v tejto smernici by sa malo pravidelne monitorovať. Harmonizovaná metodika monitorovania by stanovila opis spôsobu jednotného overovania miery súladu s požiadavkami na prístupnosť vo všetkých členských štátoch, zhromažďovanie reprezentatívnych vzoriek a periodicitu monitorovania. Členské štáty by mali periodicky podávať správu o výsledkoch monitorovania a aspoň raz by mali predložiť zoznam opatrení prijatých v rámci vykonávania tejto smernice.

(51)

Metodika monitorovania, ktorú má stanoviť Komisia, by mala byť transparentná, prenosná, porovnateľná a reprodukovateľná. Reprodukovateľnosť metodiky monitorovania by sa mala maximalizovať a prihliadať by sa pritom malo na to, že ľudské faktory, napr. testovanie používateľmi, by mohli mať vplyv na reprodukovateľnosť. V záujme lepšej porovnateľnosti údajov medzi členskými štátmi by metodika monitorovania mala opisovať spôsob, akým sa musia alebo môžu predložiť výsledky jednotlivých testov. Metodika monitorovania by mala byť ľahko uplatniteľná, aby sa zdroje vyčlenené na úlohu zvyšovania prístupnosti obsahu nevyužívali na iné účely.

(52)

S cieľom nebrániť inováciám v súvislosti so spôsobmi merania prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií, a pokiaľ to nebráni porovnateľnosti údajov v rámci Únie, by členské štáty mali mať možnosť využívať pokročilejšie technológie monitorovania založené na metodike monitorovania, ktorú má stanoviť Komisia.

(53)

V záujme zabránenia systematického využívania súdneho konania by sa malo stanoviť právo na primerané a účinné konania na zabezpečenie súladu s touto smernicou. Týmto nie je dotknuté právo na účinný prostriedok nápravy podľa článku 47 charty. Súčasťou uvedeného konania by malo byť právo podávať sťažnosti akémukoľvek existujúcemu vnútroštátnemu orgánu oprávnenému o nich rozhodovať.

(54)

S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie predpokladu súladu s požiadavkami na prístupnosť stanovené touto smernicou by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu tejto smernice aktualizovaním odkazov na európsku normu EN 301 549 V1.1.2 (2015-04). Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (10). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(55)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania príslušných ustanovení tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Postup preskúmania by sa mal použiť na stanovenie technických špecifikácií požiadaviek na prístupnosť, metodiky, ktorú by členské štáty mali uplatňovať pri monitorovaní súladu predmetných webových sídel a mobilných aplikácií s uvedenými požiadavkami, a pokynov na podávanie správ členskými štátmi Komisii o výsledku monitorovania. Na prijímanie vykonávacích aktov, ktorými sa stanovuje vzorové vyhlásenie o prístupnosti, ktoré nemá žiadny vplyv na povahu a rozsah povinností vyplývajúcich z tejto smernice, ale slúži na uľahčenie uplatňovania pravidiel, ktoré sa ňou stanovujú, by sa mal uplatňovať konzultačný postup. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(56)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zriadenie harmonizovaného trhu s prístupnosťou webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu, že je na to potrebná harmonizácia rôznych pravidiel, ktoré v súčasnosti platia v právnych systémoch jednotlivých členských štátov, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,