SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/1024 z 20. júna 2019 o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora (prepracované znenie)

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/98/ES (3) bola podstatným spôsobom zmenená. Pri príležitosti ďalších zmien je z dôvodu prehľadnosti vhodné uvedenú smernicu prepracovať.

(2)

Podľa článku 13 smernice 2003/98/ES a päť rokov po prijatí smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ (4), ktorou sa mení smernica 2003/98/ES, Komisia po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami vykonala v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti hodnotenie a revíziu fungovania smernice 2003/98/ES.

(3)

V nadväznosti na konzultáciu so zainteresovanými stranami a na základe výsledkov posúdenia vplyvu Komisia dospela k záveru, že na riešenie zostávajúcich a nových prekážok širokého opakovaného použitia informácií verejného sektora a informácií financovaných z verejných zdrojov v celej Únii, na prispôsobenie legislatívneho rámca pokroku v oblasti digitálnych technológií a na ďalšie stimulovanie digitálnej inovácie, najmä pokiaľ ide o umelú inteligenciu, sú potrebné opatrenia na úrovni Únie.

(4)

Podstatné zmeny, ktoré sa zaviedli do právneho textu na to, aby sa plne využil potenciál informácií verejného sektora pre európske hospodárstvo a spoločnosť, by sa mali sústrediť na tieto oblasti: poskytovanie prístupu k dynamickým údajom v reálnom čase prostredníctvom primeraných technických prostriedkov, zvýšenie ponuky hodnotných verejných údajov na opakované použitie, a to aj zo strany verejných podnikov, organizácií vykonávajúcich výskum a organizácií financujúcich výskum, boj proti vzniku nových foriem výhradných dohôd, využívanie výnimiek zo zásady účtovania hraničných nákladov a na vzťah medzi touto smernicou a niektorými súvisiacimi právnymi nástrojmi vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (5) a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES (6), 2003/4/ES (7) a 2007/2/ES (8).

(5)

Prístup k informáciám je jedným zo základných práv. V Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) sa ustanovuje, že každý má právo na slobodu prejavu vrátane slobody zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice.

(6)

V článku 8 charty sa zaručuje právo na ochranu osobných údajov, pričom sa uvádza, že tieto údaje musia byť riadne spracované na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom zákonom a podliehajú kontrole nezávislého orgánu.

(7)

V Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa ustanovuje vytvorenie vnútorného trhu a systému, ktorým sa zabezpečí, aby sa nenarúšala hospodárska súťaž na vnútornom trhu. K dosiahnutiu týchto cieľov prispieva zosúladenie pravidiel a postupov členských štátov týkajúcich sa použitia informácií verejného sektora.

(8)

Verejný sektor v členských štátoch zbiera, vytvára, reprodukuje a šíri široké spektrum informácií v mnohých oblastiach činnosti, ako sú informácie v oblastiach spoločenských otázok, politiky, hospodárstva, práva, geografie, životného prostredia, meteorológie, seizmickej činnosti, cestovného ruchu, obchodu, patentov a vzdelávania. Dokumenty vyhotovené subjektmi verejného sektora vo výkonnej, zákonodarnej alebo súdnej oblasti predstavujú rozsiahly, rôznorodý a cenný súbor zdrojov, ktorý môže priniesť úžitok spoločnosti. Poskytovanie týchto informácií, ktoré zahŕňajú aj dynamické údaje, v bežne používanom elektronickom formáte umožňuje občanom a právnickým osobám nájsť nové spôsoby ich využitia a vytvárať nové, inovačné produkty a služby. Členské štáty a subjekty verejného sektora môžu pri svojom úsilí o to, aby boli údaje ľahko dostupné na opakované použitie, využívať a získavať primeranú finančnú podporu z príslušných fondov a programov Únie, ktorými sa zabezpečuje široké využívanie digitálnych technológií alebo digitálna transformácia orgánov verejnej správy a verejných služieb.

(9)

Informácie verejného sektora sú výnimočným zdrojom údajov, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu fungovania vnútorného trhu a vývoju nových aplikácií pre spotrebiteľov a právnické osoby. Inteligentné využívanie údajov vrátane ich spracúvania prostredníctvom aplikácií umelej inteligencie môže mať transformačný účinok na všetky odvetvia hospodárstva.

(10)

V smernici 2003/98/ES sa stanovil súbor minimálnych pravidiel, ktorými sa riadi opakované použitie, a praktické opatrenia na uľahčenie opakovaného použitia existujúcich dokumentov v držbe subjektov verejného sektora členských štátov vrátane výkonných, zákonodarných a justičných orgánov. Od prijatia prvého súboru pravidiel opakovaného použitia informácií verejného sektora sa množstvo údajov vo svete vrátane verejných údajov exponenciálne zvýšilo, pričom sa generujú a zbierajú nové druhy údajov. Zároveň pokračuje vývoj technológií na analýzu, využívanie a spracúvanie údajov, ako je napríklad strojové učenie, umelá inteligencia a internet vecí. Tento rýchly technologický vývoj umožňuje vytváranie nových služieb a nových aplikácií, ktoré sú založené na využívaní, agregovaní a kombinovaní údajov. Pravidlá pôvodne prijaté v roku 2003 a zmenené v roku 2013 už nezodpovedajú týmto rýchlym zmenám, v dôsledku čoho hrozí, že sa nepodarí využiť hospodárske a spoločenské príležitosti, ktoré ponúka opakované použitie verejných údajov.

(11)

Vývoj smerom k spoločnosti založenej na údajoch, v ktorej sa využívajú údaje z rôznych oblastí a činností, ovplyvňuje život všetkých občanov Únie okrem iného aj tým, že im poskytuje nové možnosti prístupu k vedomostiam a ich nadobúdania.

(12)

Dôležitú úlohu v tomto vývoji zohráva digitálny obsah. Výroba obsahu priniesla v posledných rokoch rýchlu tvorbu pracovných miest a tento trend pokračuje. Väčšinu týchto pracovných miest vytvárajú inovatívne startupy a malé a stredné podniky (ďalej len „MSP“).

(13)

Jedným z hlavných cieľov budovania vnútorného trhu je vytvorenie priaznivých podmienok pre rozvoj služieb a produktov v rámci celej Únie a v členských štátoch. Informácie verejného sektora alebo informácie, ktoré sa zbierajú, vytvárajú, reprodukujú a šíria v rámci výkonu úlohy vo verejnom záujme alebo služby všeobecného záujmu, sú významným primárnym materiálom pre produkty a služby súvisiace s digitálnym obsahom a vďaka rozvoju moderných digitálnych technológií, ako je napríklad umelá inteligencia, technológie distribuovaných databáz transakcií a internet vecí, sa stanú ešte významnejším zdrojom obsahu. V tejto súvislosti bude nevyhnutné aj široké cezhraničné geografické pokrytie. Očakáva sa, že zvýšené možnosti opakovaného použitia takýchto informácií okrem iného umožní všetkým podnikom v Únii vrátane mikropodnikov a MSP, ako aj občianskej spoločnosti využívať potenciál takýchto informácií a prispievať k hospodárskemu rozvoju a k vytváraniu a ochrane vysoko kvalitných pracovných miest, najmä v prospech miestnych komunít, ako aj k plneniu dôležitých spoločenských cieľov, ako je zodpovednosť a transparentnosť.

(14)

Možnosť opakovane použiť dokumenty, ktoré sú v držbe subjektu verejného sektora, znamená pridanú hodnotu v prospech opätovných používateľov, koncových používateľov a spoločnosti vo všeobecnosti a v mnohých prípadoch aj v prospech samotného subjektu verejného sektora, pretože podporuje transparentnosť a zodpovednosť a poskytuje spätnú väzbu od opätovných a koncových používateľov, vďaka čomu môže dotknutý subjekt verejného sektora zlepšovať kvalitu zbieraných informácií a plnenie svojich úloh.

(15)

V pravidlách a postupoch členských štátov týkajúcich sa použitia zdrojov informácií verejného sektora existujú značné rozdiely, ktoré predstavujú prekážky využitia plného hospodárskeho potenciálu tohto kľúčového dokumentačného zdroja. Mala by sa vziať do úvahy skutočnosť, že postupy subjektov verejného sektora pri využívaní informácií verejného sektora sa medzi členskými štátmi naďalej líšia. V prípadoch, keď rozdiely vo vnútroštátnych pravidlách a postupoch alebo nedostatočná zrozumiteľnosť bránia hladkému fungovaniu vnútorného trhu a náležitému rozvoju informačnej spoločnosti v Únii, by sa malo usilovať o minimálnu harmonizáciu vnútroštátnych pravidiel a postupov týkajúcich sa opakovaného použitia dokumentov verejného sektora.

(16)

Koncepcia otvorených dát sa vo všeobecnosti chápe ako údaje v otvorenom formáte, ktoré môže ktokoľvek voľne používať, opakovane používať a zdieľať na akýkoľvek účel. Politiky otvorených dát, v rámci ktorých sa podporuje široká dostupnosť informácií verejného sektora a možnosť ich opakovaného použitia na súkromné či obchodné účely s minimálnymi alebo žiadnymi právnymi, technickými alebo finančnými obmedzeniami a ktoré podporujú šírenie informácií nielen v záujme hospodárskych subjektov, ale najmä verejnosti, môžu zohrať významnú úlohu pri presadzovaní spoločenskej angažovanosti a naštartovať a podporiť vývoj nových služieb založených na nových spôsoboch kombinovania a využívania takýchto informácií. Členské štáty sa preto nabádajú, aby presadzovali tvorbu údajov založených na zásade „cielenej a štandardnej otvorenosti“ v súvislosti so všetkými dokumentami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Mali by pritom zabezpečiť konzistentnú úroveň ochrany cieľov verejného záujmu, ako je verejná bezpečnosť, a to aj pokiaľ ide o citlivé informácie o ochrane kritickej infraštruktúry. Mali by zabezpečiť aj ochranu osobných údajov, a to aj vtedy, keď informácia v samostatnom súbore údajov nemusí predstavovať riziko identifikácie alebo vyčlenenia fyzickej osoby, ale ak sa táto informácia skombinuje s ďalšími dostupnými informáciami, už by takéto riziko mohlo byť reálne.

(17)

Okrem toho bez minimálnej harmonizácie na úrovni Únie by legislatívna činnosť na vnútroštátnej úrovni, ktorá sa už začala v niekoľkých členských štátoch s cieľom reagovať na technologické výzvy, mohla vyústiť do ešte väčších rozdielov. Dosah takýchto legislatívnych rozdielov a neistôt bude ešte väčší s ďalším rozvojom informačnej spoločnosti, ktorý už značne zvýšil cezhraničné využitie informácií.

(18)

Členské štáty podľa smernice 2003/98/ES zaviedli politiky opakovaného použitia, pričom viaceré z nich postupujú podľa ambicióznych prístupov týkajúcich sa otvorených dát s cieľom uľahčiť občanom a právnickým osobám opakované použitie dostupných verejných údajov nad rámec minimálnej úrovne stanovenej v uvedenej smernici. Existuje riziko, že rozdielne pravidlá v jednotlivých členských štátoch budú pôsobiť ako prekážka cezhraničného poskytovania produktov a služieb a brániť opakovanému používaniu súborov porovnateľných verejných údajov v rámci aplikácií pre celú Úniu, ktoré sú na nich založené. Preto je potrebná minimálna harmonizácia na určenie toho, ktoré verejné údaje sú dostupné na opakované použitie na vnútornom trhu s informáciami v súlade s príslušnými prístupovými režimami a bez toho, aby boli tieto režimy dotknuté, a to na všeobecnej aj odvetvovej úrovni, ako sa vymedzuje napríklad v smernici 2003/4/ES. Ustanovenia práva Únie a vnútroštátneho práva, ktoré presahujú rámec týchto minimálnych požiadaviek, najmä v prípade odvetvového práva, by sa mali uplatňovať naďalej. Medzi príklady ustanovení, ktoré prekračujú minimálnu úroveň harmonizácie stanovenú v tejto smernici, patria nižšie prahové hodnoty prípustných poplatkov za opakované použitie než sú hodnoty stanovené v tejto smernici alebo menej obmedzujúce licenčné podmienky ako tie, ktoré sú uvedené v tejto smernici. Touto smernicou nie sú predovšetkým dotknuté ustanovenia, ktoré prekračujú minimálnu úroveň harmonizácie stanovenú v tejto smernici a ktoré sú stanovené v delegovaných nariadeniach Komisie prijatých podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ (9).

(19)

Okrem toho sa členské štáty nabádajú, aby prekročili rámec minimálnych požiadaviek stanovených touto smernicou a uplatňovali jej požiadavky aj na dokumenty v držbe verejných podnikov súvisiace s činnosťami, ktoré sú podľa článku 34 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ (10) priamo vystavené hospodárskej súťaži. Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatňovať požiadavky stanovené v tejto smernici aj na súkromné podniky, najmä tie, ktoré poskytujú služby všeobecného záujmu.

(20)

Je potrebný všeobecný rámec podmienok, ktorými sa riadi opakované použitie dokumentov verejného sektora, aby sa zabezpečili čestné, primerané a nediskriminačné podmienky opakovaného použitia takých informácií. Subjekty verejného sektora v rámci plnenia svojich verejných úloh zbierajú, vyhotovujú, reprodukujú a šíria dokumenty. Subjekty verejného sektora v rámci poskytovania služieb vo verejnom záujme zbierajú, vyhotovujú, reprodukujú a šíria dokumenty. Využitie takých dokumentov na iné účely predstavuje opakované použitie. Opatrenia členských štátov môžu presahovať rámec minimálnych štandardov stanovených v tejto smernici, a tým umožniť rozsiahlejšie opakované použitie. Členské štáty môžu pri transponovaní tejto smernice použiť iné pojmy ako „dokument“ za podmienky, že zachovajú celý rozsah vymedzenia pojmu „dokument“ ustanovený v tejto smernici.

(21)

Táto smernica by sa mala vzťahovať na dokumenty, ktorých poskytovanie je súčasťou verejných úloh dotknutých subjektov verejného sektora v zmysle zákona alebo iných záväzných pravidiel členských štátov. V prípade neexistencie takýto pravidiel by sa verejné úlohy mali vymedziť v súlade s bežnou správnou praxou v členskom štáte, pričom rozsah týchto verejných úloh má byť transparentný a podliehať preskúmaniu. Verejné úlohy by sa mohli vymedziť všeobecne alebo individuálne pre jednotlivé subjekty verejného sektora.

(22)

Táto smernica by sa mala uplatňovať na dokumenty, ktoré sa sprístupňujú na opakované použitie, keď subjekty verejného sektora udeľujú licenciu, predávajú, šíria, vymieňajú alebo poskytujú informácie. Aby sa zabránilo krížovým dotáciám, opakované použitie by malo zahŕňať aj následné využitie dokumentov v rámci samotnej organizácie na aktivity, ktoré nepatria do rozsahu jej verejných úloh. Činnosti, ktoré nepatria do rozsahu verejných úloh, typicky zahŕňajú poskytovanie dokumentov, ktoré sa vyhotovujú a spoplatňujú výhradne na komerčnej báze a v rámci hospodárskej súťaže s inými účastníkmi trhu.

(23)

Táto smernica neobmedzuje ani nenarúša výkon štatutárnych úloh verejných orgánov a ďalších subjektov verejného sektora. Touto smernicou sa členským štátom ukladá povinnosť sprístupniť na opakované použitie všetky existujúce dokumenty, pokiaľ nie je prístup k nim obmedzený alebo vylúčený na základe vnútroštátnych pravidiel prístupu k dokumentom alebo nie je predmetom iných výnimiek stanovených v tejto smernici. Táto smernica vychádza z existujúcich prístupových režimov členských štátov a nemenia sa ňou vnútroštátne pravidlá prístupu k dokumentom. Neuplatňuje sa v prípadoch, v ktorých môžu občania alebo právnické osoby podľa príslušného prístupového režimu získať dokument len vtedy, keď preukážu osobitný záujem. Na úrovni Únie sa v článku 41 o práve na dobrú správu vecí verejných a v článku 42 o práve na prístup k dokumentom v charte uznáva právo každého občana Únie a každej fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má bydlisko alebo registrované sídlo v členskom štáte, na prístup k dokumentom v držbe Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Subjekty verejného sektora by sa mali nabádať, aby sprístupňovali na opakované použitie všetky dokumenty, ktoré majú v držbe. Subjekty verejného sektora by mali podporovať a presadzovať opakované použitie dokumentov vrátane oficiálnych textov legislatívneho a správneho charakteru v takých prípadoch, keď má subjekt verejného sektora právo povoliť ich opakované použitie.

(24)

Členské štáty často poverujú poskytovaním služieb všeobecného záujmu subjekty mimo verejného sektora, pričom si nad takýmito subjektmi zachovávajú vysoký stupeň kontroly. Smernica 2003/98/ES sa zároveň vzťahuje iba na dokumenty, ktoré majú v držbe subjekty verejného sektora, pričom z rozsahu jej pôsobnosti sú vylúčené verejné podniky. Z toho vyplýva nedostatočná dostupnosť na opakované použitie v prípade dokumentov, ktoré sa vyhotovujú pri vykonávaní služieb všeobecného záujmu v mnohých oblastiach, najmä v odvetviach verejných služieb. Takisto sa tým výrazne znižuje potenciál na vytváranie cezhraničných služieb na základe dokumentov, ktoré majú v držbe verejné podniky poskytujúce služby všeobecného záujmu.

(25)

Smernica 2003/98/ES by sa preto mala zmeniť, aby sa mohla vzťahovať na opakované použitie existujúcich dokumentov vyhotovených pri vykonávaní služieb všeobecného záujmu verejnými podnikmi vykonávajúcimi jednu z činností uvedených v článkoch 8 až 14 smernice 2014/25/EÚ, ako aj verejnými podnikmi, ktoré konajú ako poskytovatelia služieb vo verejnom záujme podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (11), verejnými podnikmi, ktoré konajú ako leteckí dopravcovia pri plnení záväzkov služby vo verejnom záujme podľa článku 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 (12) a verejnými podnikmi, ktoré konajú ako majitelia lodí Spoločenstva pri plnení záväzkov vo verejnom záujme podľa článku 4 nariadenia Rady (EHS) č. 3577/92 (13).

(26)

Táto smernica neobsahuje všeobecnú povinnosť umožniť opakované použitie dokumentov vyhotovených verejnými podnikmi. O tom, či sa povolí alebo nepovolí opakované použitie, by mal naďalej rozhodovať dotknutý verejný podnik s výnimkou prípadov, keď sa v tejto smernici alebo práve Únie či vnútroštátnom práve požaduje inak. Verejný podnik by mal dodržiavať príslušné povinnosti stanovené v kapitolách III a IV tejto smernice až po tom, ako sprístupní dokument na opakované použitie, najmä pokiaľ ide o formáty, spoplatňovanie, transparentnosť, licencie, nediskrimináciu a zákaz výhradných dohôd. Verejné podniky na druhej strane by nemali byť povinné dodržiavať požiadavky stanovené v kapitole II, ako sú pravidlá uplatniteľné na spracovanie žiadostí. Pri povoľovaní opakovaného použitia dokumentov by sa osobitná pozornosť mala venovať citlivým informáciám o ochrane kritickej infraštruktúry v zmysle vymedzenia v smernici Rady 2008/114/ES (14) a základným službám v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 (15).

(27)

Objem vytvorených výskumných údajov exponenciálne rastie a má potenciál na opakované použitie mimo vedeckej obce. Na to, aby bolo možné účinne a komplexne riešiť rastúce spoločenské výzvy, je rozhodujúce a naliehavo potrebné získať, spájať a opakovane používať údaje z rôznych zdrojov, ako aj z rôznych odvetví a disciplín. Medzi výskumné údaje patria štatistiky, výsledky pokusov, meraní, pozorovaní vyplývajúcich z práce v teréne, výsledky prieskumov, záznamy rozhovorov a obrázky. Zahŕňajú aj metaúdaje, špecifikácie a iné digitálne objekty. Výskumné údaje sa líšia od vedeckých článkov, ktoré informujú o zisteniach vyplývajúcich z vedeckého výskumu a komentujú ich. Otvorená dostupnosť a opakovaná použiteľnosť údajov vedeckého výskumu financovaného z verejných zdrojov je už dlhé roky predmetom konkrétnych politických iniciatív. Otvorený prístup sa chápe ako prax, v rámci ktorej sa koncovým používateľom poskytuje bezplatný online prístup k výskumným výsledkom bez obmedzení ich využívania a opakovaného použitia nad rámec možnosti požadovať uznanie autorstva. Cieľom politík otvoreného prístupu je najmä poskytnúť výskumným pracovníkom a širokej verejnosti prístup k výskumným údajom v čo najskoršej fáze procesu šírenia a uľahčiť ich využívanie a opakované použitie. Otvorený prístup pomáha zlepšiť kvalitu, znížiť potrebu zbytočnej duplicity výskumu, urýchliť vedecký pokrok, bojovať proti podvodom vo vede a môže celkovo podporiť hospodársky rast a inováciu. Popri otvorenom prístupe prebieha chvályhodné úsilie o to, aby sa plánovanie správy údajov stalo štandardným vedeckým postupom a aby sa podporovalo šírenie výskumných údajov, ktoré sú vyhľadateľné, prístupné, interoperabilné a opakovane použiteľné (tzv. zásada FAIR).

(28)

Z uvedených dôvodov je vhodné stanoviť členským štátom povinnosť prijať politiky otvoreného prístupu k údajom výskumu financovaného z verejných zdrojov a zabezpečiť, aby tieto politiky vykonávali všetky organizácie vykonávajúce výskum a organizácie financujúce výskum. Organizácie vykonávajúce výskum a organizácie financujúce výskum môžu byť organizované aj ako subjekty verejného sektora alebo verejné podniky. Táto smernica sa vzťahuje len na výskumnú stránku takýchto hybridných organizácií a na ich výskumné údaje. Politiky otvoreného prístupu zvyčajne umožňujú rad výnimiek zo sprístupňovania výsledkov vedeckého výskumu. V odporúčaní Komisie z 25. apríla 2018 o prístupe k vedeckým informáciám a ich uchovávaní sa okrem iného opisujú relevantné prvky politík otvoreného prístupu. Okrem toho by sa mali vylepšiť podmienky, za ktorých možno opakovane použiť určité výskumné údaje. Z tohto dôvodu by sa určité povinnosti vyplývajúce z tejto smernice mali rozšíriť aj na výskumné údaje, ktoré sú výsledkom vedecko-výskumných činností dotovaných z verejných zdrojov alebo spolufinancovaných subjektmi verejného a súkromného sektora. V rámci vnútroštátnych politík otvoreného prístupu by mali byť údaje pochádzajúce z verejne financovaného výskumu štandardne k dispozícii ako otvorené dáta. V tomto kontexte by sa však mali náležite zohľadniť obavy v súvislosti so súkromím, ochranou osobných údajov, dôvernosťou, národnou bezpečnosťou, oprávnenými obchodnými záujmami, ako je obchodné tajomstvo, ako aj s právami duševného vlastníctva tretích strán v súlade so zásadou „tak otvorené, ako je len možné, tak uzavreté, ako je potrebné“. Okrem toho by sa táto smernica nemala vzťahovať na výskumné údaje, ktoré sú vyňaté z prístupu na základe dôvodov národnej bezpečnosti, obrany alebo verejnej bezpečnosti. S cieľom predísť administratívnemu zaťaženiu by sa povinnosti vyplývajúce z tejto smernice mali vzťahovať len na také výskumné údaje, ktoré už výskumní pracovníci, organizácie vykonávajúce výskum alebo organizácie financujúce výskum sprístupnili verejnosti prostredníctvom inštitucionálnej alebo tematickej databázy, a nemali by spôsobovať dodatočné náklady na vyhľadávanie súborov údajov ani požadovať dodatočné spracovanie údajov. Členské štáty môžu rozšíriť uplatňovanie tejto smernice na výskumné údaje sprístupnené verejnosti prostredníctvom iných dátových infraštruktúr, ako sú databázy, prostredníctvom voľne prístupných publikácií, ako je napríklad súbor pripojený k článku, odborný článok alebo článok v odbornom periodiku. Dokumenty, ktoré nie výskumnými údajmi, by mali byť naďalej vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(29)

Vymedzenie pojmu „subjekt verejného sektora“ vychádza z vymedzenia pojmu v článku 2 ods. 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (16). Vymedzenie pojmu „verejnoprávna inštitúcia“ stanovené v uvedenej smernici a vymedzenie pojmu „verejný podnik“ stanovené v smernici 2014/25/EÚ by sa mali uplatňovať na túto smernicu.

(30)

V tejto smernici sa ustanovuje vymedzenie pojmu „dokument“ a toto vymedzenie by malo zahŕňať ktorúkoľvek časť dokumentu. Pojem „dokument“ by mal zahŕňať všetky formy aktov, skutočností alebo informácií – a všetky súhrny takých aktov, skutočností alebo informácií – bez ohľadu na médium (na papieri alebo v elektronickej forme alebo ako zvukový, vizuálny alebo audiovizuálny záznam). Vymedzenie pojmu „dokument“ nemá zahŕňať počítačové programy. Členské štáty môžu rozšíriť uplatňovanie tejto smernice aj na počítačové programy.

(31)

Subjekty verejného sektora v čoraz väčšej miere proaktívne sprístupňujú svoje dokumenty na opakované použitie tak, že zabezpečujú, aby sa dali tieto dokumenty a s nimi súvisiace metaúdaje nájsť a získať online v strojovo čitateľnom otvorenom formáte, ktorý umožní interoperabilitu, opakované použitie a prístupnosť. Dokumenty by sa mali sprístupňovať na opakované použitie aj na základe žiadosti podanej opätovným používateľom. V uvedených prípadoch by lehota na odpovede na žiadosti o opakované použitie mala byť primeraná a v súlade s rovnakou lehotou na žiadosti o prístup k dokumentu v rámci príslušných prístupových režimov. Z tejto požiadavky by však mali byť vyňaté verejné podniky, vzdelávacie zariadenia a organizácie vykonávajúce výskum a organizácie financujúce výskum. Primerané lehoty v celej Únii podnietia tvorbu nových agregovaných informačných produktov a služieb na úrovni celej Únie. Je to obzvlášť dôležité pri dynamických údajoch (vrátane environmentálnych, dopravných, satelitných, meteorologických údajov a údajov generovaných senzormi), ktorých hospodárska hodnota závisí od okamžitej dostupnosti informácií a pravidelnej aktualizácie. Dynamické údaje by sa preto mali sprístupňovať hneď po zbere alebo v prípade manuálnej aktualizácie hneď po úprave súboru údajov, a to prostredníctvom aplikačného programovacieho rozhrania (ďalej len „API“ – application programming interface), aby sa podporil rozvoj internetových, mobilných a cloudových aplikácií založených na takýchto údajoch. Ak to z dôvodu technických alebo finančných obmedzení nie je možné, mali by subjekty verejného sektora sprístupniť dokumenty v časovom rámci, ktorý umožní využitie ich úplného hospodárskeho potenciálu. Mali by sa prijať konkrétne opatrenia na odstránenie príslušných technických a finančných obmedzení. Ak sa používa licencia, včasná dostupnosť dokumentov môže byť súčasťou podmienok tejto licencie. Ak je z dôvodov opodstatneného verejného záujmu, najmä verejného zdravia a bezpečnosti, nevyhnutné overenie údajov, mali by sa dynamické údaje sprístupniť hneď po overení. Takéto nevyhnutné overovanie by nemalo ovplyvniť frekvenciu aktualizácií.

(32)

Na získanie prístupu k údajom, ktoré sú na základe tejto smernice k dispozícii na opakované použitie, by bolo užitočné zabezpečiť prístup k dynamickým údajom prostredníctvom dobre navrhnutých API. API je súbor funkcií, postupov, definícií a protokolov na komunikáciu medzi prístrojmi a bezproblémovú výmenu údajov. API by mali byť podporované jasnou technickou dokumentáciou, ktorá je úplná a dostupná online. Tam, kde je to možné, by sa mali používať otvorené API. V príslušných prípadoch by sa mali uplatňovať štandardné protokoly Únie alebo medzinárodne uznávané štandardné protokoly a medzinárodné štandardy pre súbory údajov. API môžu mať rôzne úrovne zložitosti a môžu predstavovať jednoduchý odkaz na databázu na vyhľadávanie špecifických súborov údajov, webové rozhranie alebo zložitejšie štruktúry. Opakované používanie a zdieľanie údajov prostredníctvom primeraného používania API sú všeobecne prínosné, pretože pomáhajú vývojárom a začínajúcim podnikom vytvárať nové služby a produkty. Zároveň sú rozhodujúcim prvkom vytvárania cenných ekosystémov na základe súborov údajov, ktoré sú často nevyužité. Zriadenie a využívanie API musí byť založené na niekoľkých zásadách: dostupnosť, stabilita, udržiavanie počas životného cyklu, jednotnosť používania a štandardov, ľahká použiteľnosť, ako aj bezpečnosť. Dynamické údaje, teda také, ktoré sa často aktualizujú, nezriedka aj v reálnom čase, by subjekty verejného sektora a verejné podniky mali sprístupňovať na opakované použitie ihneď po ich zbere prostredníctvom vhodných API a v relevantných prípadoch aj na hromadné stiahnutie, pokiaľ si to nevyžaduje neprimerané úsilie. Pri posudzovaní primeranosti úsilia by sa mala zohľadňovať veľkosť a prevádzkový rozpočet daného subjektu verejného sektora alebo verejného podniku.

(33)

Možnosti opakovaného použitia sa môžu zlepšiť obmedzením potreby digitalizácie papierových dokumentov alebo spracúvania digitálnych súborov v záujme dosiahnutia ich vzájomnej kompatibility. Preto by subjekty verejného sektora mali sprístupňovať dokumenty v akomkoľvek existujúcom formáte alebo jazyku, pokiaľ je to možné a vhodné, prostredníctvom elektronických prostriedkov. Subjekty verejného sektora by mali priaznivo posudzovať žiadosti o výňatky z existujúcich dokumentov, keď je na vybavenie takejto žiadosti potrebná len jednoduchá operácia. Subjekty verejného sektora by však nemali byť povinné poskytnúť výňatok z dokumentu alebo zmeniť formát požadovaných informácií, keď si to vyžaduje neprimerané úsilie. Na uľahčenie opakovaného použitia by subjekty verejného sektora mali sprístupňovať svoje dokumenty vo formáte, ktorý, pokiaľ je to možné a vhodné, nezávisí od použitia špecifického softvéru. Pokiaľ je to možné a vhodné, subjekty verejného sektora by mali zohľadniť možnosti opakovaného použitia dokumentov osobami so zdravotným postihnutím a pre takéto osoby tak, že informácie poskytnú v prístupnom formáte v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 (17).

(34)

Na uľahčenie opakovaného použitia by subjekty verejného sektora, ak je to možné a vhodné, mali sprístupňovať dokumenty vrátane tých, ktoré sú uverejnené na webových sídlach, v otvorenom a strojovo čitateľnom formáte a spolu s ich metaúdajmi s najvyššou možnou úrovňou presnosti a podrobnosti, vo formáte, ktorý umožňuje interoperabilitu, napríklad ich spracúvaním v súlade so zásadami vyplývajúcimi z požiadaviek na kompatibilitu a použiteľnosť priestorových informácií podľa smernice 2007/2/ES.

(35)

Dokument by mal byť považovaný za dokument v strojovo čitateľnom formáte, ak je vo formáte súboru štruktúrovanom tak, že umožňuje softvérovým aplikáciám ľahko identifikovať, rozpoznať a extrahovať z neho špecifické údaje. Údaje zakódované v súboroch, ktoré sú štruktúrované v strojovo čitateľnom formáte, by sa mali považovať za strojovo čitateľné údaje. Strojovo čitateľný formát môže byť otvorený alebo podliehať vlastníckym právam. Môžu byť formálne štandardizované alebo nie. Dokumenty kódované vo formáte súborov, ktoré obmedzujú automatické spracúvanie, pretože údaje z nich nemožno vôbec alebo ľahko extrahovať, by sa nemali považovať za dokumenty v strojovo čitateľnom formáte. Členské štáty by v prípadoch, ak je to možné a vhodné, mali nabádať na používanie únijného alebo medzinárodne uznávaného otvoreného strojovo čitateľného formátu. Pri navrhovaní technických riešení pre opakované použitie dokumentov by sa mal v príslušných prípadoch zohľadniť európsky rámec interoperability.

(36)

Poplatky za opakované použitie dokumentov predstavujú pre začínajúce podniky a MSP významnú prekážku vstupu na trh. Dokumenty by sa preto mali sprístupňovať na opakované použitie bez poplatkov a ak sú poplatky potrebné, mali by sa v zásade obmedziť na hraničné náklady. Ak orgány verejného sektora vykonávajú mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie požadovaných informácií alebo mimoriadne nákladné úpravy formátu požadovaných informácií, a to buď dobrovoľne, alebo v súlade s vnútroštátnym právom, môžu hraničné náklady pokrývať náklady spojené s takýmito činnosťami. Vo výnimočných prípadoch by sa mala zohľadniť potreba nenarušiť bežné fungovanie subjektov verejného sektora, ktoré majú povinnosť vytvárať príjmy, aby pokryli podstatnú časť svojich nákladov súvisiacich s plnením svojich verejných úloh. To platí aj v prípade, keď subjekt verejného sektora poskytol údaje v podobe otvorených dát, ale je povinný vytvárať príjmy na pokrytie podstatnej časti svojich nákladov súvisiacich s plnením iných verejných úloh. Rovnako by sa mala vziať do úvahy úloha verejných podnikov v konkurenčnom hospodárskom prostredí. V takýchto prípadoch by preto subjekty verejného sektora a verejné podniky mali mať možnosť účtovať si poplatky prevyšujúce hraničné náklady. Uvedené poplatky by sa mali stanovovať v súlade s objektívnymi, transparentnými a overiteľnými kritériami a celkový príjem z poskytnutia dokumentov a povolenia ich opakovaného použitia by nemal prekračovať náklady na zber a vyhotovenie vrátane nákupu od tretích strán, reprodukciu, údržbu, uchovávanie a šírenie spolu s primeranou návratnosťou investícií. Do oprávnených nákladov by sa v príslušných prípadoch mali môcť zahrnúť aj náklady na anonymizáciu osobných údajov a náklady na opatrenia prijaté s cieľom chrániť dôvernosť údajov. Členské štáty môžu od subjektov verejného sektora a verejných podnikov požadovať, aby uvedené náklady zverejnili. Požiadavka tvoriť príjmy, ktoré pokryjú podstatnú časť nákladov subjektov verejného sektora súvisiacich s plnením ich verejných úloh, alebo rozsah služieb všeobecného záujmu, ktorými sú poverené verejné podniky, nemusí byť právnou požiadavkou a môže vyplývať napríklad z administratívnej praxe v členských štátoch. Členské štáty by mali túto požiadavku pravidelne preskúmavať.

(37)

Návratnosť investícií možno chápať ako percentuálny podiel nad rámec hraničných nákladov, ktorý umožní vrátanie kapitálových nákladov a začlenenie reálnej miery návratnosti. Keďže kapitálové náklady sú úzko späté s úrokovými mierami úverových inštitúcií, ktoré vychádzajú z fixnej sadzby Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) pre hlavné refinančné operácie, primeraná návratnosť investícií by nemala prevyšovať fixnú úrokovú sadzbu ECB o viac ako 5 %.

(38)

Knižnice vrátane univerzitných knižníc, múzeá a archívy by mali mať možnosť účtovať si poplatky nad rámec hraničných nákladov, aby sa nenarušila ich bežná prevádzka. V prípade takýchto subjektov verejného sektora by celková výška príjmu z poskytovania dokumentov a umožňovania ich opakovaného použitia za príslušné účtovné obdobie nemala prekročiť náklady na ich zber, vyhotovenie, reprodukciu, šírenie, uchovávanie a vysporiadanie práv spolu s primeranou návratnosťou investícií. Do oprávnených nákladov by sa v príslušných prípadoch mali zahrnúť aj náklady na anonymizáciu osobných údajov alebo citlivých obchodných informácií. Na účely knižníc vrátane univerzitných knižníc, múzeí a archívov a so zreteľom na ich osobitosti by sa pri výpočte primeranej návratnosti investícií mohla zohľadňovať výška poplatkov, ktoré si za opakované použitie totožných alebo podobných dokumentov účtuje súkromný sektor.

(39)

Hornými hranicami poplatkov, ktoré sú stanovené v tejto smernici, nie je dotknuté právo členských štátov uplatňovať nižšie alebo žiadne poplatky.

(40)

Členské štáty by mali stanoviť kritériá účtovania poplatkov nad rámec hraničných nákladov. Mali by mať napríklad možnosť tiež stanoviť takéto kritériá vo vnútroštátnych pravidlách alebo určiť vhodný subjekt alebo vhodné subjekty, ktoré nie sú príslušnými subjektmi verejného sektora, s právomocami stanovovať takéto kritériá. Uvedený subjekt by mal mať štruktúru v súlade s ústavnými a právnymi systémami členských štátov. Môže ísť o existujúci subjekt s výkonnými rozpočtovými právomocami, ktorý podlieha politickej zodpovednosti.

(41)

Jednou z podmienok rozvoja trhu Únie s informáciami je zaručenie zrozumiteľnosti a verejnej dostupnosti podmienok opakovaného použitia dokumentov verejného sektora. Preto by všetky uplatniteľné podmienky opakovaného použitia dokumentov mali byť pre potenciálnych opätovných používateľov zrozumiteľné. Členské štáty by mali vo vhodných prípadoch podnecovať vytváranie online zoznamov dostupných dokumentov, aby podporili a uľahčili žiadosti o opakované použitie. Žiadatelia o opakované použitie dokumentov, ktoré sú v držbe iných subjektov, ako sú verejné podniky, vzdelávacie zariadenia a organizácie vykonávajúce výskum a organizácie financujúce výskum, by mali byť informovaní o dostupných opravných prostriedkoch vo vzťahu k rozhodnutiam alebo postupom, ktoré sa ich týkajú. Osobitne dôležité je to pre startupy a MSP, ktoré nemusia byť oboznámené so spôsobom komunikácie so subjektmi verejného sektora iných členských štátov a zodpovedajúcimi opravnými prostriedkami.

(42)

Opravné prostriedky by mali zahŕňať aj možnosť preskúmania nestranným subjektom zodpovedným za preskúmanie. Týmto subjektom môže byť existujúci vnútroštátny orgán, napríklad vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže, dozorný orgán zriadený v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679, vnútroštátny orgán zodpovedný za prístup k dokumentom alebo vnútroštátny justičný orgán. Uvedený subjekt by mal mať štruktúru v súlade s ústavnými a právnymi systémami členských štátov. Odvolanie sa na tento orgán by nemalo prejudikovať ďalšie opravné prostriedky, ktoré sú žiadateľom o opakované použitie dostupné. Mal by však byť odčlenený od mechanizmu členského štátu, ktorým sa stanovujú kritériá účtovania poplatkov nad rámec hraničných nákladov. Opravné prostriedky by mali zahŕňať možnosť preskúmania zamietavých rozhodnutí, ale aj rozhodnutí, ktoré síce opakované použitie povoľujú, ale aj tak by mohli žiadateľov ovplyvniť z iných dôvodov, najmä uplatnenými pravidlami spoplatnenia. Postup preskúmania by mal byť rýchly, v súlade s potrebami rýchlo sa meniaceho trhu.

(43)

Verejné sprístupnenie všetkých všeobecne dostupných dokumentov, ktoré má v držbe verejný sektor – týkajúcich sa nielen politických postupov, ale aj právnych a správnych postupov – je základným nástrojom rozšírenia práva na vedomosti, ktoré je základnou zásadou demokracie. Uvedený cieľ sa vzťahuje na inštitúcie na každej úrovni, t. j. miestnej, národnej alebo medzinárodnej.

(44)

Opakované použitie dokumentov by nemalo podliehať podmienkam. V niektorých prípadoch, odôvodnených plnením cieľa verejného záujmu, je možné vydať licenciu, v ktorej sa stanovujú podmienky opakovaného použitia nadobúdateľom licencie, ako je zodpovednosť, ochrana osobných údajov, správne používanie dokumentov, záruka nezmenenej reprodukcie a uvedenie zdroja. Ak subjekty verejného sektora udeľujú licencie na opakované použitie dokumentov, licenčné podmienky by mali byť objektívne, primerané a nediskriminačné. V tejto súvislosti môžu zohrávať významnú úlohu aj štandardné licencie, ktoré sú dostupné online. Preto by členské štáty mali zabezpečiť, aby boli štandardné licencie dostupné. Vo všetkých licenciách na opakované použitie informácií verejného sektora by sa v každom prípade malo ukladať čo najmenej obmedzení opakovaného použitia, napríklad stanoviť obmedzenia len na uvedenie zdroja. V tejto súvislosti by mali významnú úlohu zohrávať otvorené licencie vo forme štandardizovaných verejných licencií dostupné online, ktoré umožňujú komukoľvek na akýkoľvek účel získavať, používať, upravovať a zdieľať údaje a obsah, pričom využívajú otvorené dátové formáty. Preto by členské štáty mali podnecovať používanie otvorených licencií, ktoré by sa v konečnom dôsledku mali v Únii stať bežnou praxou. Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky týkajúce sa zodpovednosti stanovené v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve, ak orgán verejného sektora alebo verejný podnik sprístupňuje dokumenty na opakované použitie bez akýchkoľvek iných podmienok alebo obmedzení, tomuto orgánu verejného sektora alebo verejnému podniku sa môže umožniť vzdať sa všetkej zodpovednosti v súvislosti s dokumentmi, ktoré sa sprístupnili na opakované použitie.

(45)

Ak príslušný orgán rozhodne, že určité dokumenty už nebude sprístupňovať na opakované použitie alebo že tieto dokumenty prestane aktualizovať, mal by takéto rozhodnutie čo najskôr verejne oznámiť, pokiaľ možno elektronickými prostriedkami.

(46)

Podmienky opakovaného použitia by mali byť pre porovnateľné kategórie opakovaného použitia nediskriminačné. V tomto ohľade by sa zákazom diskriminácie nemalo brániť napríklad tomu, aby sa informácie medzi subjektmi verejného sektora pri plnení ich verejných úloh vymieňali bezplatne, zatiaľ čo ostatné strany sú za opakované použitie tých istých dokumentov spoplatňované. Nemalo by sa ním brániť ani tomu, aby sa prijala odlišná politika spoplatňovania pre komerčné a pre nekomerčné opakované použitie.

(47)

Členské štáty by mali predovšetkým zabezpečiť, aby opakované použitie dokumentov verejných podnikov neviedlo k narušeniu trhu a aby sa nenarušila spravodlivá hospodárska súťaž.

(48)

Subjekty verejného sektora by mali pri stanovovaní zásad opakovaného použitia dokumentov dodržiavať pravidlá hospodárskej súťaže Únie a vnútroštátne pravidlá hospodárskej súťaže, pričom by sa mali v čo najväčšej miere vyhýbať výhradným dohodám medzi sebou a partnermi zo súkromného sektora. Na účely poskytovania služby všeobecného hospodárskeho záujmu však môže byť niekedy potrebné výhradné právo na opakované použitie určitých dokumentov verejného sektora. Môže k tomu dôjsť v prípade, keď by žiadny komerčný vydavateľ neuverejnil informácie bez takého výhradného práva. V tomto ohľade je vhodné zohľadniť verejné zákazky na poskytnutie služieb vyňaté z rozsahu pôsobnosti smernice 2014/24/EÚ podľa článku 11 uvedenej smernice a inovatívne partnerstvá uvedené v článku 31 smernice 2014/24/EÚ.

(49)

Medzi knižnicami vrátane univerzitných knižníc, múzeami, archívmi a partnermi zo súkromného sektora existuje mnoho dohôd o spolupráci, ktoré zahŕňajú digitalizáciu kultúrnych zdrojov a partnerom zo súkromného sektora udeľujú výhradné práva. V praxi sa ukázalo, že takéto verejno-súkromné partnerstvá môžu uľahčiť prínosné využívanie kultúrnych zbierok a zároveň urýchľujú sprístupňovanie kultúrneho dedičstva verejnosti. Preto je vhodné zohľadniť súčasné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o digitalizáciu kultúrnych zdrojov, osobitným súborom pravidiel týkajúcich sa dohôd o digitalizácii takýchto zdrojov. V prípade, že sa výhradné právo vzťahuje na digitalizáciu kultúrnych zdrojov, môže byť určité obdobie výhradnosti potrebné na to, aby mal partner zo súkromného sektora možnosť získať späť svoje investície. Uvedené obdobie by však malo byť obmedzené na čo najkratšie obdobie, aby sa dodržala zásada, že verejný materiál by mal aj po digitalizácii zostať verejný. Trvanie výhradného práva digitalizovať kultúrne zdroje by nemalo byť vo všeobecnosti dlhšie ako 10 rokov. Každé obdobie výhradnosti dlhšie než 10 rokov by malo podliehať preskúmaniu, pričom je potrebné zohľadniť technologické, finančné a administratívne zmeny, ktoré nastali od uzavretia danej dohody. Okrem toho by sa v rámci každého verejno-súkromného partnerstva na účely digitalizácie kultúrnych zdrojov mali udeliť partnerskej kultúrnej inštitúcii plné práva na používanie digitalizovaných kultúrnych zdrojov po uplynutí platnosti dohody.

(50)

Dohody medzi držiteľmi údajov a ich opätovnými používateľmi, ktorými sa výslovne nepriznávajú výhradné práva, ale pri ktorých možno odôvodnene očakávať, že obmedzia dostupnosť dokumentov na opakované použitie, by mali podliehať dodatočnej verejnej kontrole. Základné aspekty takýchto dohôd by sa preto mali uverejňovať online aspoň dva mesiace pred tým, ako nadobudnú účinnosť, konkrétne dva mesiace pred dohodnutým dátumom začatia plnenia povinností zúčastnených strán. Toto uverejnenie by malo zainteresovaným stranám poskytnúť možnosť požiadať o opakované použitie dokumentov, na ktoré sa uvedené dohody vzťahujú, a zabrániť riziku obmedzenia škály potenciálnych opätovných používateľov. V každom prípade by sa podstatné aspekty takýchto dohôd v konečnej forme, na ktorej sa dohodnú zúčastnené strany, mali zverejňovať online bez zbytočného odkladu aj po ich uzavretí.

(51)

Cieľom tejto smernice je minimalizovať riziko nadmernej výhody vyplývajúcej z prvenstva, v dôsledku ktorej by sa mohol obmedziť počet potenciálnych opätovných používateľov údajov. Ak budú mať zmluvné dojednania popri povinnostiach členského štátu sprístupňovať dokumenty podľa tejto smernice pravdepodobne za následok transfer zdrojov tohto členského štátu v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, touto smernicou by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže a štátnej pomoci stanovených v článkoch 101 až 109 ZFEÚ. Z pravidiel štátnej pomoci stanovených v článkoch 107, 108 a 109 ZFEÚ vyplýva, že členský štát musí ex ante overiť, či v príslušnom zmluvnom dojednaní môže byť zahrnutá štátna pomoc, a zabezpečiť jeho súlad s pravidlami štátnej pomoci.

(52)

Táto smernica neovplyvňuje ochranu jednotlivcov v súvislosti so spracúvaním osobných údajov podľa práva Únie a vnútroštátneho práva, najmä podľa nariadenia (EÚ) 2016/679 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES (18), ako aj podľa akýchkoľvek doplňujúcich ustanovení vnútroštátneho práva. Okrem iného to znamená, že opakované použitie osobných údajov je povolené iba vtedy, ak je splnená zásada obmedzenia účelu stanovená v článku 5 ods. 1 písm. b) a v článku 6 nariadenia (EÚ) 2016/679. Anonymné informácie sú informácie, ktoré sa netýkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby alebo osobných údajov, ktoré boli anonymizované takým spôsobom, že dotknutá osoba nie je alebo už nie je identifikovateľná. Anonymizácia informácií je prostriedok na zosúladenie záujmu v čo najväčšej miere umožniť opakované použitie informácií verejného sektora so záväzkami vyplývajúcimi z práva o ochrane údajov, je však spojená s určitými nákladmi. Uvedené náklady je vhodné považovať za jednu z nákladových položiek, ktoré sa majú považovať za súčasť hraničných nákladov na šírenie uvedené v tejto smernici.

(53)

Pri rozhodovaní o rozsahu a podmienkach opakovaného použitia dokumentov verejného sektora, ktoré obsahujú osobné údaje, napríklad v zdravotníctve, môže byť potrebné vykonať posúdenie vplyvu na ochranu údajov v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) 2016/679.

(54)

Touto smernicou nie sú dotknuté práva duševného vlastníctva tretích strán. Aby sa zabránilo pochybnostiam, pojem „práva duševného vlastníctva“ sa vzťahuje len na autorské a súvisiace práva vrátane foriem ochrany sui generis. Táto smernica sa nevzťahuje na dokumenty, ktoré sú predmetom práv priemyselného vlastníctva, ako sú patenty a registrované vzory a ochranné známky. Táto smernica nemá vplyv na existenciu alebo vlastníctvo práv duševného vlastníctva subjektov verejného sektora, ani neobmedzuje výkon takých práv žiadnym spôsobom nad rámec stanovený touto smernicou. Povinnosti uložené v súlade s touto smernicou by sa mali uplatňovať, len pokiaľ sú zlučiteľné s medzinárodnými dohodami o ochrane práv duševného vlastníctva, najmä Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel (ďalej len „Bernský dohovor“), Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (ďalej len „dohoda TRIPS“) a Zmluvy WIPO o autorskom práve (ďalej len „zmluva WCT“). Subjekty verejného sektora by však mali uplatňovať svoje autorské práva spôsobom, ktorý uľahčuje opakované použitie.

(55)

Berúc do úvahy právo Únie a medzinárodné záväzky členských štátov a Únie, najmä Bernského dohovoru a dohody TRIPS, by dokumenty, vo vzťahu ku ktorým sú držiteľmi práv duševného vlastníctva tretie strany, mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Ak je pôvodným vlastníkom práv duševného vlastníctva k dokumentu v držbe knižníc vrátane univerzitných knižníc, múzeí a archívov tretia strana a ak lehota ochrany týchto práv ešte neuplynula, predmetný dokument by sa na účely tejto smernice mal považovať za dokument, vo vzťahu ku ktorému sú držiteľmi práv duševného vlastníctva tretie strany.

(56)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté práva, ktoré môžu požívať zamestnanci verejného sektora podľa vnútroštátneho práva, vrátane hospodárskych a osobnostných práv.

(57)

Navyše v prípade akéhokoľvek dokumentu sprístupneného na opakované použitie by si dotknutý subjekt verejného sektora mal ponechať právo tento dokument využívať.

(58)

Touto smernicou nie je dotknutá smernica 2014/24/EÚ.

(59)

Nástroje, ktoré pomáhajú potenciálnym opätovným používateľom pri hľadaní dokumentov dostupných na opakované použitie, a podmienky opakovaného použitia môžu značne uľahčiť cezhraničné využívanie dokumentov verejného sektora. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa zaviedli praktické opatrenia, ktoré pomôžu opätovným používateľom pri hľadaní dokumentov dostupných na opakované použitie. Príkladmi takýchto praktických opatrení sú inventárne zoznamy hlavných dokumentov (dokumenty, ktoré sa v širokej miere opakovane používajú alebo ktoré majú potenciál širokého opakovaného použitia), ktoré by mali byť podľa možnosti dostupné online, a webové portály, ktoré sú spojené s decentralizovanými inventárnymi zoznamami. Členské štáty by mali uľahčovať aj dlhodobú dostupnosť informácií verejného sektora na opakované použitie v súlade s uplatniteľnými politikami uchovávania.

(60)

Komisia by mala uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi a podporovať navrhovanie, testovanie, implementáciu a zavádzanie interoperabilných elektronických rozhraní, ktoré umožňujú poskytovanie efektívnejších a bezpečnejších verejných služieb.

(61)

Touto smernicou nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES (19). Stanovujú sa v nej podmienky, v rámci ktorých môžu subjekty verejného sektora uplatňovať svoje práva duševného vlastníctva na vnútornom trhu s informáciami, keď povolia opakované použitie dokumentov. Ak sú subjekty verejného sektora držiteľmi práva ustanoveného v článku 7 ods. 1 smernice 96/9/ES, nemali by si toto právo uplatňovať s cieľom zamedziť opakovanému použitiu existujúcich dokumentov alebo ich opakované použitie obmedziť nad rámec stanovený touto smernicou.

(62)

Komisia podporila vypracovanie online správy o stupni rozvoja využívania otvorených dát s príslušnými ukazovateľmi výkonnosti pre opakované použitie informácií verejného sektora vo všetkých členských štátoch. Pravidelná aktualizácia uvedenej správy prispeje k výmene informácií medzi členskými štátmi a k dostupnosti informácií o politikách a praktických postupoch v celej Únii.

(63)

Je potrebné zaistiť, aby členské štáty monitorovali rozsah opakovaného používania informácií verejného sektora, podmienky, za ktorých sa informácie sprístupňujú, a opravné prostriedky.

(64)

Komisia môže pomáhať členským štátom pri jednotnom vykonávaní tejto smernice tým, že po konzultáciách so zainteresovanými stranami vydá a aktualizuje existujúce usmernenia, najmä pokiaľ ide o odporúčané štandardné licencie, súbory údajov a spoplatňovanie opakovaného použitia dokumentov.

(65)

Jedným z hlavných cieľov vybudovania vnútorného trhu je vytvorenie vhodných podmienok pre rozvoj služieb poskytovaných v rámci celej Únie. Knižnice vrátane univerzitných knižníc, múzeá a archívy uchovávajú významné množstvo cenných zdrojov informácií verejného sektora, najmä odkedy projekty digitalizácie znásobili množstvo verejného digitálneho materiálu. Tieto zbierky kultúrneho dedičstva a súvisiace metaúdaje sú potenciálnym základom pre produkty a služby s digitálnym obsahom a majú obrovský potenciál pre inovatívne opakované použitie v oblastiach ako vzdelávanie a cestovný ruch. Ostatné druhy kultúrnych zariadení, ako sú orchestre, opery, balety a divadlá, vrátane archívov, ktoré sú ich súčasťou, by mali zostať mimo rozsahu pôsobnosti tejto smernice z dôvodu ich osobitého charakteru ako scénických umení, a preto, že takmer všetok ich materiál je predmetom práv duševného vlastníctva tretích strán.

(66)

Na účely stanovenia podmienok na podporu opakovaného použitia dokumentov, ktoré má významné sociálno-ekonomické prínosy a osobitne vysokú hodnotu pre hospodárstvo a spoločnosť, mal by sa v prílohe stanoviť zoznam tematických kategórií súborov údajov vysokej hodnoty. Na ilustráciu a bez toho, aby boli dotknuté vykonávacie akty, ktorými sa určia súbory údajov s vysokou hodnotou, na ktoré by sa mali vzťahovať osobitné požiadavky stanovené v tejto smernici, berúc do úvahy usmernenia Komisie o odporúčaných štandardných licenciách, súboroch údajov, a spoplatnení opakovaného použitia dokumentov, by tematické kategórie mohli okrem iného zahŕňať poštové smerovacie čísla, vnútroštátne a miestne mapy (geopriestorové údaje), spotrebu energie a satelitné snímky (pozorovanie Zeme a životné prostredie), údaje in situ z nástrojov a predpovede počasia (meteorológia), demografické a hospodárske ukazovatele (štatistika), obchodné registre a registračné identifikátory (spoločnosti a vlastníctvo spoločností), dopravné značky a vnútrozemské vodné cesty (mobilita).

(67)

S cieľom zmeniť zoznam tematických kategórií súborov údajov s vysokou hodnotou doplnením ďalších tematických kategórií by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (20). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(68)

Zoznam súborov údajov pre celú Úniu s osobitným potenciálom vytvárať sociálno-ekonomické výhody, spolu s harmonizovanými podmienkami ich opakovaného použitia predstavuje dôležitý faktor umožňujúci cezhraničné používanie údajov a služby na nich založené. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v súvislosti s podporou opakovaného používania dokumentov spojených s významnými socio-ekonomickými prínosmi prijatím zoznamu osobitných súborov údajov s vysokou hodnotou, na ktoré sa vzťahujú osobitné požiadavky tejto smernice, spolu s podmienkami ich uverejňovania a opakovaného použitia. Preto sa uvedené osobitné požiadavky budú uplatňovať až po tom, ako Komisia prijme vykonávacie akty. Tento zoznam by mal zohľadňovať odvetvové právne akty Únie, ktoré uverejňovanie súborov údajov upravujú, ako sú smernice 2007/2/ES a 2010/40/EÚ, aby sa zabezpečilo sprístupnenie súborov údajov v rámci príslušných štandardov a súborov metaúdajov. Zoznam by mal byť založený na tematických kategóriách stanovených v tejto smernici. Pri zostavovaní tohto zoznamu by Komisia mala uskutočniť vhodné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov. Okrem toho pri rozhodovaní o tom, či sa do zoznamu zahrnú údaje v držbe verejných podnikov alebo či budú dostupné bezplatne, by sa mali zohľadniť účinky na hospodársku súťaž na príslušných trhoch. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (21).

(69)

Na účely zabezpečenia ich maximálneho účinku a uľahčenia ich opakovaného použitia by sa mali súbory údajov s vysokou hodnotou sprístupňovať na opakované použitie s minimálnymi právnymi obmedzeniami a bezplatne. Taktiež by sa mali uverejňovať prostredníctvom API. To však subjektom verejného sektora nebráni v spoplatnení služieb, ktoré poskytujú v súvislosti so súbormi údajov s vysokou hodnotou pri výkone verejnej moci, najmä overovania pravosti alebo pravdivosti dokumentov.

(70)

Keďže ciele tejto smernice, a to uľahčiť tvorbu informačných produktov a služieb dostupných na celom území Únie a založených na dokumentoch verejného sektora, zabezpečiť účinné cezhraničné využívanie dokumentov verejného sektora na jednej strane súkromnými podnikmi, najmä MSP, na účely informačných produktov a služieb s pridanou hodnotou a na druhej strane občanmi na uľahčenie voľného pohybu informácií a komunikácie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu navrhovaného opatrenia v celej Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(71)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané predovšetkým v charte vrátane práva na súkromie, ochrany osobných údajov, vlastníckeho práva a integrácie osôb so zdravotným postihnutím. Nič v tejto smernici by sa nemalo vykladať ani vykonávať spôsobom, ktorý nie je v súlade s Dohovorom Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

(72)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (22) a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal 10. júla 2018 stanovisko (23).

(73)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tejto smernice. Podľa Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva by toto hodnotenie malo byť založené na piatich kritériách, ktorými sú efektívnosť, účinnosť, relevantnosť, súdržnosť a pridaná hodnota, a malo by poskytovať základ pre posúdenie vplyvu možností ďalších opatrení.

(74)

Touto smernicou by nemali byť dotknuté povinnosti členských štátov súvisiace s lehotou na transpozíciu smerníc uvedených v časti B prílohy II do vnútroštátneho práva,