SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Text s významom pre EHP)

(1)

Povodne môžu spôsobiť straty na ľudských životoch, vysídlenie obyvateľstva a škody na životnom prostredí, výrazným spôsobom obmedziť hospodársky rozvoj a oslabiť hospodársku činnosť Spoločenstva.

(2)

Povodne sú prírodný fenomén, ktorému sa nedá zabrániť. Niektoré ľudské činnosti (ako rozšírenie ľudského osídlenia a hospodárskych hodnôt v záplavových oblastiach a zníženie prirodzeného zadržiavania vody využitím pôdy) a klimatické zmeny však prispievajú k zvyšovaniu pravdepodobnosti výskytu povodní a ich nepriaznivých účinkov.

(3)

Znížiť riziko nepriaznivých dôsledkov najmä na ľudské zdravie a život, životné prostredie, kultúrne dedičstvo, hospodársku činnosť a na infraštruktúru spojené s povodňami je uskutočniteľné a žiaduce. Ak však majú byť opatrenia na zníženie týchto rizík účinné, mali by byť v čo najväčšom možnom rozsahu koordinované v rámci celého povodia.

(4)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva ( 3 ), sa pre každé povodie rieky vyžaduje vypracovanie integrovaných plánov manažmentu s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický a chemický stav, čo prispeje k zmierneniu následkov povodní. Zníženie povodňového rizika však nie je jedným z hlavných cieľov uvedenej smernice a táto smernica ani nezohľadňuje budúce zmeny rizika povodní v dôsledku klimatických zmien.

(5)

Oznámenie Komisie z 12. júla 2004 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Manažment rizík povodní – Prevencia, ochrana a zmiernenie škôd po povodniach obsahuje analýzu a stratégiu manažmentu povodňových rizík na úrovni Spoločenstva a uvádza sa v ňom, že zosúladená a koordinovaná činnosť na úrovni Spoločenstva by bola výrazným prínosom a zvýšila by celkovú úroveň protipovodňovej ochrany.

(6)

Okrem koordinácie medzi členskými štátmi je pre účinnú prevenciu povodní a zmierňovanie následkov po povodniach potrebná spolupráca s tretími krajinami. Je to v súlade so smernicou 2000/60/ES a medzinárodnými zásadami v oblasti manažmentu povodňových rizík vypracovaných najmä v rámci dohovoru Organizácie Spojených národov o ochrane a využití cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier, ktorý Rada schválila rozhodnutím 95/308/ES ( 4 ), a v súlade s nadväzujúcimi dohodami o jeho uplatňovaní.

(7)

Rozhodnutie Rady 2001/792/ES, Euratom z 23. októbra 2001 o ustanovení mechanizmu Spoločenstva na podporu posilnenia spolupráce pri pomocných zásahoch civilnej ochrany ( 5 ) mobilizuje podporu a pomoc členských štátov v prípade závažných krízových situácií vrátane povodní. Civilná ochrana môže poskytnúť primeranú pomoc postihnutému obyvateľstvu a zlepšiť pripravenosť a odolnosť.

(8)

Podľa nariadenia Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie ( 6 ), je v prípade veľkej katastrofy možné poskytnúť rýchlu finančnú pomoc s cieľom pomôcť postihnutým ľuďom, prírodným zónam, regiónom a krajinám vrátiť sa do čo najnormálnejších podmienok. Fond sa však môže použiť len v núdzových situáciách, a nie vo fázach, ktoré núdzovej situácii predchádzajú.

(9)

Pri vyvíjaní politík týkajúcich sa využitia vody a pôdy by členské štáty a Spoločenstvo mali zohľadniť prípadné vplyvy, ktoré by tieto politiky mohli mať na povodňové riziká a manažment povodňových rizík.

(10)

Na území Spoločenstva dochádza k rôznym druhom povodní, napríklad riečnym povodniam, prívalovým povodniam, mestským povodniam a povodniam spôsobeným morom v pobrežným oblastiach. Škody spôsobené povodňami môžu byť tiež v jednotlivých krajinách a regiónoch Spoločenstva rozdielne. Z tohto dôvodu by si ciele manažmentu povodňových rizík mali určovať samotné členské štáty a mali by vychádzať z miestnych a regionálnych podmienok.

(11)

Povodňové riziko v určitých oblastiach Spoločenstva, napríklad v riedko obývaných alebo neobývaných oblastiach, alebo v oblastiach s obmedzenými hospodárskym bohatstvom alebo ekologickou hodnotou, by sa nemuselo považovať za závažné. Povodňové riziko a potreba následných opatrení, ako je napríklad posúdenie možnosti protipovodňovej ochrany, by sa mali hodnotiť v každom správnom území povodia alebo správnej jednotke.

(12)

V záujme získania účinného informačného nástroja, ako aj hodnotného základu pre stanovovanie priorít a prijímanie ďalších technických, finančných a politických rozhodnutí v oblasti manažmentu povodňových rizík je potrebné zabezpečiť vytvorenie máp povodňového ohrozenia a máp povodňových rizík, ktoré zobrazujú potenciálne nepriaznivé dôsledky rôznych povodňových scenárov, vrátane informácií o možných zdrojoch znečistenia životného prostredia v dôsledku povodní. V tejto súvislosti by členské štáty mali prehodnotiť činnosti, ktoré zvyšujú povodňové riziká.

(13)

Na odstránenie a zníženie nepriaznivých vplyvov povodní na dotknuté oblasti je vhodné ustanoviť plány manažmentu povodňových rizík. Príčiny a dôsledky povodní sú v jednotlivých krajinách a regiónoch Spoločenstva rozdielne. Plány manažmentu povodňových rizík by preto mali zohľadňovať špecifické charakteristiky oblastí, na ktoré sa vzťahujú, a ustanoviť riešenia prispôsobené potrebám a prioritám týchto oblastí a súčasne zabezpečiť primeranú koordináciu v rámci správnych území povodí a podporiť dosiahnutie environmentálnych cieľov ustanovených právnymi predpismi Spoločenstva. Členské štáty by sa mali predovšetkým zdržať opatrení alebo činností, ktoré významne zvyšujú riziko povodní v iných členských štátoch, pokiaľ tieto opatrenia neboli koordinované a dotknuté členské štáty sa nedohodli na riešení.

(14)

Plány manažmentu povodňových rizík by sa mali zameriavať na prevenciu, ochranu a pripravenosť. V záujme poskytnutia väčšieho priestoru riekam by plány mali v rámci možností zohľadňovať udržiavanie a/alebo obnovovanie záplavových oblastí rovnako ako opatrenia zamerané na prevenciu a znižovanie škôd na ľudskom zdraví, životnom prostredí, kultúrnom dedičstve a hospodárskej činnosti. Jednotlivé prvky plánov manažmentu povodňových rizík by sa mali pravidelne prehodnocovať a v prípade potreby aktualizovať, pričom by sa mali zohľadniť možné vplyvy klimatických zmien na výskyt povodní.

(15)

V kontexte manažmentu povodňových rizík je veľmi dôležitá zásada solidarity. Mala by podnecovať členské štáty k snahe o spravodlivé rozdelenie povinností pri spoločnom rozhodovaní o všeobecne prospešných opatreniach v oblasti manažmentu povodňových rizík pozdĺž vodných tokov.

(16)

V záujme zabránenia duplicite v práci by mali byť členské štáty oprávnené využívať na účely splnenia cieľov a požiadaviek tejto smernice existujúce predbežné hodnotenia povodňových rizík, mapy povodňového ohrozenia a povodňových rizík a plány manažmentu povodňových rizík.

(17)

Vypracovanie plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia podľa smernice 2000/60/ES a plánov manažmentu povodňových rizík podľa tejto smernice sú prvkami integrovaného manažmentu povodia. V týchto dvoch procesoch by sa preto mal využívať potenciál na spoločnú synergiu a výhody, pričom by sa mali zohľadňovať environmentálne ciele smernice 2000/60/ES, zabezpečiť efektívnosť a rozumné využívanie zdrojov a zároveň uznať, že príslušné orgány a správne jednotky môžu byť odlišné v tejto smernici a v smernici 2000/60/ES.

(18)

Členské štáty by mali zakladať svoje hodnotenia, mapy a plány na primeraných „najlepších postupoch“ a „najlepších dostupných technológiách“, ktoré však nevedú k nadmerným nákladom v oblasti manažmentu povodňových rizík.

(19)

V prípadoch viacúčelového využitia vodných útvarov rôznymi formami trvalo udržateľných ľudských činností (napr. manažment povodňových rizík, ekológia, vnútrozemská plavba alebo využite vodnej energie) a vplyvov týchto foriem využívania na vodné útvary smernica 2000/60/ES ustanovuje v článku 4 jasný a transparentný postup pre tieto formy využitia a vplyvy vrátane možných výnimiek z cieľov „dobrého stavu“ alebo „nezhoršenia stavu“. Článok 9 smernice 2000/60/ES uvádza návratnosť nákladov.

(20)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu ( 7 ).

(21)

Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na prispôsobenie prílohy vedecko-technickému pokroku. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť a doplniť nepodstatné prvky tejto smernice, musia byť prijaté v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(22)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Jej cieľom je najmä podporiť integráciu vysokej úrovne ochrany životného prostredia do politík Spoločenstva v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja, ako je ustanovené v článku 37 Charty základných práv Európskej únie.

(23)

Keďže cieľ tejto smernice, a to ustanovenie rámca na hodnotenie a manažment povodňových rizík, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(24)

V súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity a protokolom o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, ktorý je pripojený k zmluve, a vzhľadom na existujúce kapacity členských štátov by sa mala na miestnej a regionálnej úrovni ponechať značná flexibilita, najmä pokiaľ ide o organizáciu a zodpovednosť orgánov.

(25)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve ( 8 ) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,