SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu)

(1)

Integrovaný a účinný finančný trh a väčšia dôvera investorov si vyžaduje integritu trhu. Hladké fungovanie trhov s cennými papiermi a dôvera verejnosti v trhy sú nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho rastu a blahobytu. Zneužívanie trhu poškodzuje integritu finančných trhov a dôveru verejnosti v cenné papiere, deriváty a referenčné hodnoty.

(2)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES (4) sa doplnil a aktualizoval právny rámec Únie na ochranu integrity trhu. Vyžaduje sa v nej tiež, aby členské štáty zaručili, že príslušné orgány majú právomoci odhaľovať a vyšetrovať zneužívanie trhu. Bez toho, aby tým bolo dotknuté právo členských štátov ukladať trestné sankcie, sa v smernici 2003/6/ES takisto požaduje, aby členské štáty zabezpečili, že možno prijať primerané správne opatrenia voči osobám zodpovedným za porušenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva táto smernica, alebo im uložiť správne sankcie.

(3)

V správe z 25. februára 2009 skupiny na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedal Jacques de Larosière (ďalej len „skupina Jacquesa de Larosièr“), sa odporučilo, aby sa spoľahlivý obozretný rámec pre hospodárenie a podnikanie vo finančnom sektore opieral o silné režimy dohľadu a sankcionovania. So zreteľom na tento cieľ sa skupina Jacquesa de Larosièr domnievala, že orgány dohľadu musia mať dostatočné právomoci konať a že by mali existovať rovnocenné, silné a odstrašujúce sankčné režimy pre všetky finančné trestné činy – sankcie, ktoré by sa mali účinne presadzovať, aby sa zachovala integrita trhu. Skupina Jacquesa de Larosièr dospela k záveru, že sankčné režimy členských štátov sú všeobecne slabé a rôznorodé.

(4)

Dobre fungujúci právny rámec týkajúci sa zneužívania trhu si vyžaduje účinné presadzovanie. Hodnotenie vnútroštátnych systémov správnych sankcií podľa smernice 2003/6/ES ukázalo, že nie všetky príslušné vnútroštátne orgány mali k dispozícii celú sústavu právomocí na zaručenie primeraných sankcií ako odpovede na zneužívanie trhu. Zistilo sa najmä, že nie všetky členské štáty stanovili peňažné správne sankcie za obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom a že výška sankcií bola v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišná. Preto bolo potrebné, aby nový legislatívny akt zabezpečil spoločné minimálne pravidlá v celej Únii.

(5)

Prijatie správnych sankcií členskými štátmi sa doteraz ukázalo ako nedostatočné na zaručenie dodržiavania pravidiel predchádzania zneužívaniu trhu a boja proti nemu.

(6)

Je nevyhnutné, aby sa dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa zneužívania trhu posilnilo dostupnosťou trestných sankcií, ktoré vyjadrujú silnejšiu formu spoločenského nesúhlasu v porovnaní so správnymi sankciami. Ustanovenie aspoň závažných foriem zneužívania trhu za trestný čin vymedzuje jasné hranice pre druhy konania, ktoré sa považujú za osobitne neprijateľné, a vysiela verejnosti a potenciálnym páchateľom signál, že príslušné orgány berú takéto konanie veľmi vážne.

(7)

Nie všetky členské štáty ustanovili trestné sankcie za niektoré druhy závažných porušení vnútroštátneho práva, ktorým sa vykonáva smernica 2003/6/ES. Rôzne prístupy členských štátov oslabujú jednotnosť podmienok fungovania na vnútornom trhu a môžu motivovať ľudí na to, aby zneužívali trh v členských štátoch, ktoré za tieto činy nemajú stanovené trestné sankcie. Okrem toho sa doteraz na úrovni Únie nedospelo k zhode v tom, ktoré konanie sa považuje za závažné porušenie pravidiel týkajúcich sa zneužívania trhu. Preto by sa mali stanoviť minimálne pravidlá v súvislosti s vymedzením trestných činov spáchaných fyzickými osobami, zodpovednosti právnických osôb a príslušných trestných sankcií. Spoločné minimálne pravidlá by takisto umožnili využívať účinnejšie metódy vyšetrovania a umožnili účinnejšiu spoluprácu v rámci členských štátov a medzi nimi. Vzhľadom na následky finančnej krízy je zrejmé, že manipulácia s trhom môže zapríčiniť rozsiahle škody s dosahom na životy miliónov ľudí. Škandál Libor, ktorý sa týkal vážneho prípadu manipulácie s referenčnými hodnotami, ukázal, že súvisiace problémy a medzery v zákonoch majú nepriaznivý vplyv na dôveru trhu a môžu mať za následok významné straty pre investorov a narušenie reálnej ekonomiky. Absencia spoločných režimov trestných sankcií v Únii poskytuje páchateľom trestnej činnosti na trhoch príležitosti na to, aby zneužívali menej prísne režimy v niektorých členských štátoch. Zavedenie trestných sankcií za zneužívanie trhu bude mať na potenciálnych páchateľov väčší odrádzajúci účinok.

(8)

Zavedenie trestných sankcií všetkými členskými štátmi aspoň za závažné skutky zneužívania trhu je preto nevyhnutné, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie politiky Únie v oblasti boja proti zneužívaniu trhu.

(9)

S cieľom zosúladiť rozsah pôsobnosti tejto smernice s rozsahom pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (5) by sa malo z tejto smernice vyňať obchodovanie s vlastnými akciami v rámci programov spätného výkupu, obchodovanie s cennými papiermi alebo pridruženými nástrojmi v záujme stabilizácie cenných papierov, transakcie, pokyny alebo konanie pri uskutočňovaní menovej a devízovej politiky či politiky riadenia verejného dlhu, činnosti týkajúce sa emisných kvót pri vykonávaní politiky Únie v oblasti klímy a činnosti uskutočňované v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie a spoločnej rybárskej politiky Únie.

(10)

Členské štáty by mali mať povinnosť ustanoviť, že aspoň závažné prípady obchodovania s využitím dôverných informácií, manipulácia s trhom a neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií predstavujú trestný čin, ak sa spáchajú úmyselne.

(11)

Na účely tejto smernice by sa obchodovanie s využitím dôverných informácií a neoprávnené zverejňovanie dôverných informácií malo považovať za závažné, ak vplyv na integritu trhu, skutočný alebo potenciálny súvisiaci zisk či zamedzenie straty, úroveň poškodenia trhu alebo celkovú hodnotu obchodovaných finančných nástrojov je vysoký. Ďalšie okolnosti, ktoré by sa mohli brať do úvahy, sú napríklad prípady, ak bol trestný čin spáchaný v rámci zločineckej skupiny alebo ak podozrivá či obžalovaná osoba už spáchala takýto trestný čin predtým.

(12)

Na účely tejto smernice by sa manipulácia s trhom mala považovať za závažnú, ak je vplyv na integritu trhu, skutočný alebo potenciálny súvisiaci zisk alebo zamedzenú stratu, na úroveň poškodenia trhu, úroveň zmeny hodnoty finančného nástroja, spotovú zmluvu týkajúcu sa komodít alebo na výšku pôvodne použitých finančných prostriedkov vysoký alebo keď manipuláciu vykoná osoba zamestnaná alebo pracujúca vo finančnom sektore alebo v orgáne dohľadu, alebo v regulačnom orgáne.

(13)

Vzhľadom na nepriaznivé účinky, ktoré má pokus o obchodovanie s využitím dôverných informácií a manipuláciu s trhom na integritu finančných trhov a dôveru investorov v tieto trhy, tieto formy konania by sa mali takisto trestať ako trestný čin.

(14)

V tejto smernici by sa mala členským štátom uložiť povinnosť stanoviť vo svojom vnútroštátnom práve trestné sankcie za obchodovanie s využitím dôverných informácií, manipuláciu s trhom a neoprávnené sprístupnenie dôverných informácií, na ktoré sa táto smernica vzťahuje. Touto smernicou by sa nemali ukladať žiadne povinnosti, čo sa týka uplatňovania takýchto sankcií ani akéhokoľvek iného dostupného systému presadzovania práva v jednotlivých prípadoch.

(15)

Touto smernicou by sa od členských štátov malo takisto vyžadovať, aby zaručili, že podnecovanie na tieto trestné činy, ako aj ich napomáhanie a navádzanie na ne sú takisto trestné.

(16)

Na to, aby boli sankcie za trestné činy uvádzané v tejto smernici účinné a odrádzajúce, mala by sa v tejto smernici stanoviť dolná hranica maximálnej dĺžky odňatia slobody.

(17)

Táto smernica by sa mala uplatňovať so zreteľom na právny rámec ustanovený nariadením (EÚ) č. 596/2014 a na jeho vykonávacie opatrenia.

(18)

S cieľom zaručiť účinné vykonávanie európskej politiky na zabezpečenie integrity finančných trhov stanovenej v nariadení (EÚ) č. 596/2014 by členské štáty mali rozšíriť zodpovednosť za trestné činy ustanovené v tejto smernici na právnické osoby, a to prostredníctvom zavedenia trestných a iných ako trestných sankcií alebo iných opatrení, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce, ako sú napríklad sankcie a opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) č. 596/2014. Tieto sankcie alebo iné opatrenia môžu zahŕňať zverejnenie konečného rozhodnutia o sankcii vrátane totožnosti zodpovednej právnickej osoby s prihliadnutím na základné práva, zásadu proporcionality a riziko pre stabilitu finančných trhov a na prebiehajúce vyšetrovanie. Členské štáty by mali v prípadoch, keď je to náležité a keď vnútroštátne právo ustanovuje trestnú zodpovednosť právnických osôb, rozšíriť túto trestnú zodpovednosť podľa vnútroštátneho práva za trestné činy ustanovené v tejto smernici. Táto smernica by nemala brániť členským štátom zverejňovať konečné rozhodnutia o zodpovednosti alebo sankciách.

(19)

Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby orgány presadzovania práva, justičné orgány a iné príslušné orgány zodpovedné za vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov uvedených v tejto smernici mohli využívať účinné vyšetrovacie nástroje. Používanie takýchto nástrojov v súlade s vnútroštátnym právom by malo byť primerané povahe a závažnosti vyšetrovaných trestných činov, pričom sa prihliada okrem iného na zásadu proporcionality.

(20)

Keďže v tejto smernici sa ustanovujú minimálne pravidlá, členské štáty môžu prijať alebo zachovať prísnejšie trestnoprávne predpisy týkajúce sa zneužívania trhu.

(21)

Členské štáty môžu napríklad stanoviť, že manipulácia s trhom spáchaná z nepozornosti alebo závažnej nedbanlivosti predstavuje trestný čin.

(22)

Povinnosti členských štátov uvedené v tejto smernici ustanoviť vo svojom vnútroštátnom práve sankcie pre fyzické osoby a právnické osoby nevynímajú členské štáty z povinnosti ustanoviť vo vnútroštátnom práve správne sankcie a iné opatrenia za porušenia uvedené v nariadení (EÚ) č. 596/2014, ak sa v súlade s nariadením (EÚ) č. 596/2014 nerozhodli, že za takéto porušenia ustanovia vo svojom vnútroštátnom práve len trestné sankcie.

(23)

Rozsah pôsobnosti tejto smernice je stanovený tak, aby dopĺňal a zabezpečoval účinné vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 596/2014. Kým trestné činy by mali byť podľa tejto smernice trestané, keď sa spáchajú úmyselne, a aspoň v závažných prípadoch, sankcie za porušenie nariadenia (EÚ) č. 596/2014 si nevyžadujú, aby sa úmysel preukázal alebo aby boli kvalifikované ako vážne. Pri uplatňovaní vnútroštátneho práva, ktorým sa táto smernica transponuje, by členské štáty mali zabezpečiť, aby zavedenie trestných sankcií za trestné činy v súlade s touto smernicou a správnych sankcií v súlade s nariadením (EÚ) č. 596/2014 neviedlo k porušeniu zásady ne bis in idem.

(24)

Bez toho, aby boli dotknuté všeobecné pravidlá vnútroštátneho trestného práva o uplatňovaní a výkone trestov v súlade s konkrétnymi okolnosťami v každom jednotlivom prípade, ukladanie sankcií by malo byť proporcionálne pri zohľadnení dosiahnutých ziskov alebo strát, ktorým zodpovedné osoby predišli, ako aj škody spôsobenej iným osobám v dôsledku trestného činu, a kde je to vhodné, aj poškodenia fungovania trhov alebo hospodárstva v širšom zmysle.

(25)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zabezpečenie dostupnosti trestných sankcií aspoň za najzávažnejšie skutky zneužívania trhu v celej Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tejto smernice ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(26)

Zvýšené cezhraničné činnosti si vyžadujú účinnú a efektívnu spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za vyšetrovanie a stíhanie trestných činov zneužívania trhu. Organizácia a kompetencie týchto vnútroštátnych orgánov v jednotlivých členských štátoch by ich spolupráci nemali brániť.

(27)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) tak, ako je to uznané v ZEÚ. Konkrétne by sa pri jej uplatňovaní malo riadne dodržiavať právo na ochranu osobných údajov (článok 8), na slobodu prejavu a informácií (článok 11), na slobodu podnikania (článok 16), právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces (článok 47), prezumpcia neviny a právo na obhajobu (článok 48), zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov (článok 49) a právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (článok 50).

(28)

Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty mali zaručiť procesné práva podozrivých alebo obvinených osôb v trestnom konaní. Ich povinnosti vyplývajúce z tejto smernice sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté ich povinnosti vyplývajúce z práva Únie o procesných právach v trestnom konaní. Žiadne ustanovenie tejto smernice nemá za cieľ obmedzovanie slobody tlače alebo slobody prejavu v médiách, keďže sú zaručené v Únii a v členských štátoch, najmä podľa článku 11 charty a podľa iných relevantných ustanovení. Toto by sa malo zdôrazniť najmä v súvislosti so zverejňovaním dôverných informácií v súlade s ustanoveniami o takomto zverejňovaní v tejto smernici.

(29)

Bez toho, aby bol dotknutý článok 4 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, pokiaľ ide o priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), sa Spojené kráľovstvo nezúčastní na prijímaní tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(30)

V súlade s článkami 1, 2, 3 a 4 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska, pokiaľ ide o priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, Írsko oznámilo svoje želanie podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.

(31)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(32)

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal stanovisko 10. februára 2012 (6),