English - European Union - Energy -

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Text s významom pre EHP)

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/1999

z 11. decembra 2018

o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013

(Text s významom pre EHP)

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

1. Prehľad

KAPITOLA 1 Všeobecné ustanovenia

KAPITOLA 2 Integrované národné energetické a klimatické plány

KAPITOLA 3 Dlhodobé stratégie

KAPITOLA 4 Podávanie správ

KAPITOLA 5 Súhrnné posúdenie pokroku a politická reakcia na zabezpečenie dosiahnutia cieľov Únie –– monitorovanie Komisiou

KAPITOLA 6 Systémy Únie a národné systémy týkajúce sa emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania záchytmi

KAPITOLA 7 Spolupráca a podpora

KAPITOLA 8 Záverečné ustanovenia

PRÍLOHA I

VŠEOBECNÝ RÁMEC PRE INTEGROVANÉ NÁRODNÉ ENERGETICKÉ A KLIMATICKÉ PLÁNY

Časť 1

Všeobecný rámec

ODDIEL A: NÁRODNÝ PLÁN

1. PREHĽAD A POSTUP STANOVENIA PLÁNU

1.1. Zhrnutie

Politický, hospodársky, environmentálny a spoločenský kontext plánu

ii.

Stratégia týkajúca sa všetkých piatich rozmerov energetickej únie

iii.

Prehľad vo forme tabuľky s kľúčovými zámermi, politikami a opatreniami plánu

1.2. Prehľad súčasnej politickej situácie

Národný energetický systém a energetický systém Únie a politický kontext národného plánu

ii.

Súčasné politiky a opatrenia v oblasti energetiky a klímy týkajúce sa všetkých piatich rozmerov energetickej únie

iii.

Kľúčové otázky s cezhraničnou relevantnosťou

iv.

Administratívna štruktúra vykonávania vnútroštátnych politík v oblasti energetiky a klímy

1.3. Konzultácie s vnútroštátnymi subjektmi a subjektmi Únie, ich výsledky a zapojenie daných subjektov

Zapojenie národného parlamentu

ii.

Zapojenie miestnych a regionálnych orgánov

iii.

Konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov a účasť občianskej spoločnosti a širokej verejnosti

iv.

Konzultácie s inými členskými štátmi

Iteratívny proces s Komisiou

1.4. Regionálna spolupráca pri príprave plánu

Prvky, ktoré spadajú do spoločného alebo koordinovaného plánovania s ostatnými členskými štátmi

ii.

Vysvetlenie spôsobu, akým sa v pláne zohľadnila regionálna spolupráca

2. NÁRODNÉ ZÁMERY A CIELE

2.1. Rozmer: dekarbonizácia

2.1.1. Emisie skleníkových plynov a odstraňovanie ( 5 )

Prvky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a)

ii.

V prípade potreby iné národné zámery a ciele konzistentné s Parížskou dohodou a jestvujúcimi dlhodobými stratégiami. Prípadne pre príspevok k celkovému záväzku Únie znížiť emisie skleníkových plynov, iné zámery a ciele vrátane sektorových a adaptačných cieľov, ak sú k dispozícii.

2.1.2. Energia z obnoviteľných zdrojov

Prvky stanovené v článku 4 ods. 2 písm. a)

ii.

Odhadované trajektórie podielov energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých sektoroch na konečnej energetickej spotrebe od roku 2021 do roku 2030 v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a chladenia a v odvetví dopravy

iii.

Odhadované trajektórie podľa jednotlivých technológií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré členský štát plánuje využiť na dosiahnutie celkovej trajektórie energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií jednotlivých sektorov od roku 2021 do roku 2030 vrátane očakávanej celkovej hrubej konečnej energetickej spotreby jednotlivých technológií a sektorov v Mtoe a celkový plánovaný inštalovaný výkon [vydelený novou kapacitou a prestavbou (repowering)] za jednotlivé technológie a sektory v MW

iv.

Odhadované trajektórie dopytu po bioenergii rozčlenené medzi teplo, elektrinu a dopravu a trajektórie dodávok biomasy podľa surovín a pôvodu (pri odlíšení domácej výroby a dovozu). V prípade lesnej biomasy posúdenie jej zdroja a vplyv na záchyt v rámci LULUCF

V prípade potreby iné národné trajektórie a zámery vrátane tých, ktoré sú dlhodobé alebo sektorové (napríklad podiel energie z obnoviteľných zdrojov na diaľkovom vykurovaní, využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, energia z obnoviteľných zdrojov, ktorú produkujú mestá, komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov a samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí sú zároveň spotrebiteľmi, energia získaná z kalu získaného pri čistení odpadových vôd)

2.2. Rozmer: energetická efektívnosť

Prvky stanovené v článku 4 písm. b)

ii.

Orientačné míľniky do roku 2030, 2040 a 2050, merateľné ukazovatele pokroku na vnútroštátnej úrovni a dôkazmi podložený odhad očakávaných úspor a ďalších prínosov a ich prínos k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti energetickej efektívnosti, ako sú zahrnuté v plánoch realizácie stanovených v dlhodobých stratégiách obnovy pre vnútroštátny fond bytových a nebytových budov, verejných a súkromných, v súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ.

iii.

Iné prípadné národné zámery vrátane dlhodobých cieľov alebo stratégií a odvetvových cieľov a národné zámery v oblastiach ako energetická efektívnosť v sektore dopravy a vzhľadom na vykurovanie a chladenie

2.3. Rozmer: energetická bezpečnosť

Prvky stanovené v článku 4 písm. c)

ii.

Národné zámery týkajúce sa zvyšovania: diverzifikácie zdrojov energie a dodávky z tretích krajín; zvyšovania odolnosti regionálnych a vnútroštátnych energetických systémov

iii.

V prípade potreby národné zámery vzhľadom na znižovanie závislosti od dovozu energie z tretích krajín s cieľom zvýšiť odolnosť regionálnych a vnútroštátnych energetických systémov

iv.

Národné zámery vzhľadom na zvyšovanie flexibility vnútroštátneho energetického systému, najmä prostredníctvom zavádzania domácich obnoviteľných zdrojov energie, riadenia odberu a uskladňovania energie

2.4. Rozmer: vnútorný trh s energiou

2.4.1. Prepojenosť elektrických sietí

Miera prepojenosti elektrických sietí, ktorú sa členské štáty usilujú dosiahnuť v roku 2030 so zreteľom na cieľ do roku 2030 týkajúci sa prepojenosti elektrických sietí na úrovni aspoň 15 %, so stratégiou, v rámci ktorej bude úroveň počínajúc od roku 2021 stanovená v úzkej spolupráci s dotknutými členskými štátmi, a to pri zohľadnení ukazovateľa prepojenosti do roku 2020 vo výške 10 % a týchto ukazovateľov zoradených podľa naliehavosti:

(1)

Cenový rozdiel na veľkoobchodnom trhu presahujúci orientačnú prahovú hodnotu 2 EUR/MWh medzi členskými štátmi, regiónmi alebo ponukovými oblasťami;

(2)

Nominálna prenosová kapacita prepojovacích vedení maximálne do 30 % špičkového odberu;

(3)

Nominálna prenosová kapacita prepojovacích vedení maximálne do 30 % inštalovanej výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.

V súvislosti s každým novým prepojovacím vedením sa vykoná sociálno-ekonomická a environmentálna analýza nákladov a prínosov, pričom sa prepojovacie vedenie zrealizuje len vtedy, ak jeho potenciálne prínosy prevažujú nad nákladmi.

2.4.2. Infraštruktúra prenosu energie

Kľúčové projekty vzťahujúce sa na infraštruktúru prenosu elektriny a prepravy plynu a v prípade potreby projekty modernizácie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov v piatich rozmeroch stratégie energetickej únie

ii.

V prípade potreby hlavné projekty plánované v oblasti infraštruktúry, iné než projekty spoločného záujmu ( 6 )

2.4.3. Integrácia trhov

Národné zámery vzťahujúce sa na iné aspekty vnútorného trhu s energiou, napríklad zvyšovanie flexibility systému, najmä v súvislosti s podporou konkurenčne určovaných cien elektrickej energie v súlade s relevantnými sektorovými právnymi predpismi, integrácia a prepájanie trhov, zamerané na zvyšovanie obchodovateľnej kapacity jestvujúcich prepojení, inteligentné siete, agregácia, riadenie odberu, uskladňovanie, distribuovaná výroba, mechanizmy na dispečing, redispečing a obmedzovanie, cenové signály v reálnom čase vrátane harmonogramu dosahovania zámerov

ii.

V prípade potreby národné zámery týkajúce sa nediskriminačnej účasti na energii z obnoviteľných zdrojov, reakcie na strane dopytu a uchovávania, a to aj prostredníctvom agregácie, na všetkých trhoch s energiou vrátane harmonogramu dosahovania zámerov

iii.

V prípade potreby národné zámery vzhľadom na zabezpečenie účasti spotrebiteľov na energetickom systéme a prínos vlastnej výroby elektrickej energie a nových technológií vrátane inteligentných meradiel

iv.

Národné zámery pri zabezpečovaní primeranosti elektrizačnej sústavy, ako aj pružnosti energetického systému vzhľadom na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov vrátane harmonogramu dosahovania zámerov

V prípade potreby národné zámery pri ochrane spotrebiteľov energie a zlepšovaní konkurencieschopnosti maloobchodnej časti energetického sektora

2.4.4. Energetická chudoba

V prípade potreby národné zámery v oblasti energetickej chudoby a harmonogram dosahovania zámerov

2.5. Rozmer: výskum, inovácia a konkurencieschopnosť

Národné zámery a ciele financovania verejného, a ak je k dispozícii, súkromného výskumu a inovácie v oblasti energetickej únie, prípadne vrátane harmonogramu dosahovania zámerov

ii.

Ak sú k dispozícii, národné zámery do roku 2050 týkajúce sa podpory čistých energetických technológií a v prípade potreby národné zámery zahŕňajúce dlhodobé ciele (do roku 2050) zavedenia nízkouhlíkových technológií vrátane dekarbonizácie priemyselných odvetví náročných na energiu a uhlík a v prípade potreby súvisiacej infraštruktúry na prepravu a ukladanie uhlíka

iii.

V prípade potreby národné zámery týkajúce sa konkurencieschopnosti

3. POLITIKY A OPATRENIA

3.1. Rozmer: dekarbonizácia

3.1.1. Emisie skleníkových plynov a odstraňovanie

▼M2

Politiky a opatrenia na dosiahnutie cieľa stanoveného v nariadení (EÚ) 2018/842 uvedeného v bode 2.1.1 tohto oddielu a politiky a opatrenia na dosiahnutie súladu s nariadením (EÚ) 2018/841 vzťahujúce sa na všetky kľúčové sektory produkujúce emisie a sektory, v ktorých sa má zintenzívniť odstraňovanie emisií, v záujme splnenia zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveného v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119

▼B

ii.

Ak je to relevantné, regionálna spolupráca v tejto oblasti

iii.

V prípade potreby a bez toho, aby bola ovplyvnená uplatniteľnosť pravidiel štátnej pomoci, finančné opatrenia vrátane podpory zo zdrojov Únie a využitia fondov Únie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni

3.1.2. Energia z obnoviteľných zdrojov

Politiky a opatrenia na dosiahnutie národného príspevku k záväznému cieľu na úrovni Únie na rok 2030 týkajúceho sa energie z obnoviteľných zdrojov a trajektórií, ako sa uvádza v článku 4 písm. a) bode 2, a, v prípade potreby alebo ak sú k dispozícii, prvky uvedené v bode 2.1.2 tejto prílohy vrátane opatrení v konkrétnych sektoroch a pri konkrétnych technológiách ( 7 )

ii.

Ak je to relevantné, konkrétne opatrenia na regionálnu spoluprácu, ako aj, na dobrovoľnej báze, odhadovaná nadprodukcia energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú možno previesť do iných členských štátov s cieľom dosiahnuť národný príspevok a trajektórie uvedené v bode 2.1.2

iii.

Konkrétne opatrenia na poskytovanie finančnej podpory, ak je to vhodné aj podpory zo zdrojov Únie a využívania fondov Únie na podporu výroby a využívania energie z obnoviteľných zdrojov v sektoroch elektrickej energie, vykurovania a chladenia a dopravy

iv.

Ak je to vhodné, posúdenie podpory elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú musia členské štáty vykonávať podľa článku 6 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/2001

Konkrétne opatrenia na zavedenie jedného alebo viacerých kontaktných miest, zefektívnenie administratívnych postupov, zabezpečenie informácií a odbornej prípravy a podpora dohôd o nákupe energie

Zhrnutie politík a opatrení podľa splnomocňujúceho rámca, ktoré musia členské štáty zaviesť podľa článku 21 ods. 6 a článku 22 ods. 5 smernice (EÚ) 2018/2001 na podporu a uľahčovanie rozvoja samospotreby energie a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov

vi.

Posúdenie potreby vybudovať novú infraštruktúru na diaľkové vykurovanie a chladenie využívajúce obnoviteľné zdroje

vii.

V prípade potreby osobitné opatrenia zamerané na podporu využívania energie z biomasy, najmä z nových zdrojov biomasy, s ohľadom na:

—

dostupnosť biomasy vrátane udržateľnej biomasy: potenciál domácich zdrojov a dovoz z tretích krajín

—

iné spôsoby využívania biomasy v iných sektoroch (sektoroch súvisiacich s poľnohospodárstvom a lesníctvom), ako aj opatrenia v záujme udržateľnosti produkcie a využívania biomasy

3.1.3. Iné prvky tohto rozmeru

V prípade potreby vnútroštátne politiky a opatrenia týkajúce sa sektora v rámci EU ETS a posúdenie aspektu doplnkovosti a vplyvov na EU ETS

ii.

V prípade potreby politiky a opatrenia na dosiahnutie iných národných cieľov

iii.

Politiky a opatrenia na dosiahnutie nízkoemisnej mobility (vrátane elektrifikácie dopravy)

iv.

V prípade potreby vnútroštátne politiky, harmonogramy a opatrenia naplánované na postupné zrušenie energetických dotácií, najmä na fosílne palivá

3.2. Rozmer: energetická efektívnosť

Plánované politiky, opatrenia a programy na dosiahnutie orientačných národných príspevkov energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámerov uvedených v bode 2.2 vrátane plánovaných opatrení a nástrojov (aj finančnej povahy) na podporu energetickej hospodárnosti budov, predovšetkým vzhľadom na:

Povinné schémy energetickej efektívnosti a alternatívne politické opatrenia podľa článkov 7a a 7b a článku 20 ods. 6 smernice 2012/27/EÚ, ktoré sa majú vypracovať podľa prílohy III k tomuto nariadeniu

ii.

Dlhodobú stratégiu obnovy na podporu obnovy vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov súkromných a verejných ( 8 ), vrátane politík, opatrení a akcií na stimulovanie nákladovo efektívnej hĺbkovej obnovy a politík a akcií na zameranie sa na najhoršie segmenty vnútroštátneho fondu budov v súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ

iii.

Opis politík a opatrení na podporu energetických služieb vo verejnom sektore a opatrení na odstránenie regulačných prekážok a prekážok inej povahy, ktoré bránia zavádzaniu garantovanej energetickej služby a iných modelov služieb v oblasti energetickej efektívnosti ( 9 )

iv.

Iné plánované politiky, opatrenia a programy na dosiahnutie orientačných národných príspevkov energetickej efektívnosti do roku 2030, ako aj iných zámerov uvedených v bode 2.2 (napríklad opatrenia na podporu vzorovej úlohy verejných budov, a energetickej efektívnosti verejného obstarávania, opatrenia na podporu energetických auditov a systémov energetického manažérstva ( 10 ), opatrenia na informovanie spotrebiteľa a vzdelávacie opatrenia ( 11 ), a iné opatrenia na podporu energetickej efektívnosti ( 12 ))

V prípade potreby opis politík a opatrení na podporu úlohy miestnych komunít vyrábajúcich energiu pri prispievaní k implementácii politík a opatrení v bodoch i), ii), iii) a iv).

vi.

Opis opatrení na rozvoj opatrení na využitie potenciálu energetickej efektívnosti plynárenskej a elektrizačnej infraštruktúry ( 13 )

vii.

V prípade potreby regionálnu spoluprácu v tejto oblasti

viii.

Finančné opatrenia vrátane podpory zo zdrojov Únie a využitia fondov Únie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni

3.3. Rozmer: energetická bezpečnosť ( 14 )

Politiky a opatrenia týkajúce sa prvkov stanovených v bode 2.3 ( 15 )

ii.

Regionálna spolupráca v tejto oblasti

iii.

V prípade potreby opatrenia na financovanie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni vrátane podpory zo zdrojov Únie a využívania fondov Únie

3.4. Rozmer: vnútorný trh s energiou ( 16 )

3.4.1. Elektrická infraštruktúra

Politiky a opatrenia na dosiahnutie vytýčeného cieľa prepojenosti, ako sa uvádza v článku 4 písm. d)

ii.

Regionálna spolupráca v tejto oblasti ( 17 )

iii.

V prípade potreby opatrenia na financovanie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni vrátane podpory zo zdrojov Únie a využívania fondov Únie

3.4.2. Infraštruktúra prenosu energie

Politiky a opatrenia týkajúce sa prvkov stanovených v bode 2.4.2 vrátane prípadných konkrétnych opatrení na umožnenie realizácie projektov spoločného záujmu a iných kľúčových infraštruktúrnych projektov

ii.

Regionálna spolupráca v tejto oblasti ( 18 )

iii.

V prípade potreby opatrenia na financovanie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni vrátane podpory zo zdrojov Únie a využívania fondov Únie

3.4.3. Integrácia trhov

Politiky a opatrenia týkajúce sa prvkov stanovených v bode 2.4.3

ii.

opatrenia na zvýšenie pružnosti energetického systému vzhľadom na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie, ako sú inteligentné siete, agregácia, reakcia na strane spotreby, skladovanie, distribuovaná výroba, mechanizmy na dispečing, redispečing a obmedzovanie, cenové signály v reálnom čase vrátane zavedenia prepájania vnútrodenných trhov a cezhraničných vyrovnávacích trhov

iii.

V prípade potreby opatrenia na zabezpečenie nediskriminačného zapojenia energie z obnoviteľných zdrojov, reakcie na strane dopytu a skladovania, a to aj prostredníctvom agregácie, na všetkých trhoch s energiou

iv.

Politiky a opatrenia na ochranu spotrebiteľov, predovšetkým zraniteľných spotrebiteľov a v prípade potreby spotrebiteľov trpiacich energetickou chudobou, a na zlepšenie konkurencieschopnosti a zintenzívnenie schopnosti súťažiť na maloobchodnom trhu s energiou

Opis opatrení na umožnenie a rozvoj reakcie na dopyt vrátane opatrení zameraných na tarify na podporu dynamickej cenotvorby ( 19 )

3.4.4. Energetická chudoba

V prípade potreby politiky a opatrenia na dosiahnutie zámerov vytýčených v bode 2.4.4

3.5. Rozmer: výskum, inovácia a konkurencieschopnosť

Politiky a opatrenia týkajúce sa prvkov stanovených v bode 2.5

ii.

V prípade potreby spolupráca s inými členskými štátmi v tejto oblasti vrátane, ak je to vhodné, informácií, ako sa do vnútroštátneho kontextu premietajú zámery a politiky Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (SET plán)

iii.

V prípade potreby opatrenia na financovanie v tejto oblasti na vnútroštátnej úrovni vrátane podpory zo zdrojov Únie a využívania fondov Únie

ODDIEL B: ANALYTICKÝ ZÁKLAD ( 20 )

4. AKTUÁLNA SITUÁCIA A PROJEKCIE VYCHÁDZAJÚCE Z EXISTUJÚCICH POLITÍK A OPATRENÍ ( 21 ) ( 22 )

4.1. Projekcie trendu hlavných vonkajších faktorov ovplyvňujúcich vývoj energetického systému a emisií skleníkových plynov

Makroekonomické predpovede (HDP a nárast obyvateľstva)

ii.

Zmeny v jednotlivých sektoroch, pri ktorých sa očakáva vplyv na energetický systém a emisie skleníkových plynov

iii.

Celosvetové trendy v oblasti energie, medzinárodné ceny fosílnych palív, cena uhlíka v EU ETS

iv.

Vývoj cien technológií

4.2. Rozmer: dekarbonizácia

4.2.1. Emisie skleníkových plynov a odstraňovanie

Trendy pri súčasných emisiách skleníkových plynov a odstraňovaní v EU ETS, spoločnom úsilí a sektoroch LULUCF a rôznych sektoroch energetiky

ii.

Projekcie vývinu v jednotlivých sektoroch vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia na úrovni členských štátov a na úrovni Únie aspoň do roku 2040 (vrátane projekcií do roku 2030)

4.2.2. Energia z obnoviteľných zdrojov

Aktuálny podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe a v rôznych sektoroch (vykurovanie a chladenie, elektrina a doprava), ako aj za jednotlivé technológie v každom z týchto sektorov

ii.

Orientačné projekcie vývoja vzhľadom na existujúce politiky do roku 2030 (s výhľadom do roku 2040)

4.3. Rozmer: energetická efektívnosť

Aktuálna primárna a konečná energetická spotreba v hospodárstve a za jednotlivé sektory (vrátane priemyslu, domácností, služieb a dopravy)

ii.

Aktuálny potenciál uplatňovania vysokoúčinnej kombinovanej výroby a efektívneho diaľkového vykurovania a chladenia ( 23 )

iii.

Projekcie, v ktorých sa zohľadňujú existujúce politiky, opatrenia a programy zamerané na energetickú efektívnosť opísané v bode 1.2 ii), primárnej a konečnej energetickej spotreby v každom sektore aspoň do roku 2040 (vrátane projekcií pre rok 2030) ( 24 )

iv.

Nákladovo optimálne úrovne minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť vyplývajúce z vnútroštátnych výpočtov podľa článku 5 smernice 2010/31/EÚ

4.4. Rozmer: energetická bezpečnosť

Aktuálny energetický mix, domáce zdroje energie, závislosť od dovozu vrátane relevantných rizík

ii.

Projekcie vývoja vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia aspoň do roku 2040 (vrátane projekcií do roku 2030)

4.5. Rozmer: vnútorný trh s energiou

4.5.1. Prepojenosť elektrických sietí

Aktuálna úroveň prepojenosti a hlavné prepojovacie vedenia ( 25 )

ii.

Projekcie požiadaviek rozšírenia prepojovacích vedení (vrátane projekcií do roku 2030) ( 26 )

4.5.2. Infraštruktúra prenosu energie

Kľúčové charakteristiky existujúcej infraštruktúry prenosu elektrickej energie a prepravy plynu ( 27 )

ii.

Projekcie požiadaviek rozšírenia siete aspoň do roku 2040 (vrátane projekcií do roku 2030) ( 28 )

4.5.3. Trhy s elektrickou energiou a plynom, ceny energie

Aktuálna situácia na trhoch s elektrinou a plynom vrátane cien energie

ii.

Projekcie vývoja vzhľadom na existujúce politiky a opatrenia aspoň do roku 2040 (vrátane projekcií do roku 2030)

4.6. Rozmer: výskum, inovácia a konkurencieschopnosť

Aktuálna situácia sektora nízkouhlíkových technológií a v maximálnej možnej miere jeho postavenie na celosvetovom trhu (táto analýza sa má vykonať na úrovni Únie alebo na celosvetovej úrovni)

ii.

Aktuálna úroveň výdavkov na verejný, a ak je k dispozícii, súkromný výskum a inováciu v oblasti nízkouhlíkových technológií, aktuálny počet patentov a aktuálny počet výskumných pracovníkov

iii.

Rozčlenenie súčasných cenových prvkov, ktoré tvoria tri hlavné cenové zložky (energia, sieť, dane/poplatky)

iv.

Opis energetických dotácií vrátane dotácií na fosílne palivá

5. POSÚDENIE VPLYVU PLÁNOVANÝCH POLITÍK A OPATRENÍ ( 29 )

5.1. Účinky plánovaných politík a opatrení opísaných v oddiele 3 na energetický systém a emisie skleníkových plynov a odstraňovanie vrátane porovnania s projekciami vychádzajúcimi z existujúcich politík a opatrení (podľa opisu v oddiele 4).

Projekcie vývoja energetického systému a emisií skleníkových plynov a odstraňovania, ako aj emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, ak je to relevantné, v súlade so smernicou (EÚ) 2016/2284 v rámci plánovaných politík a opatrení aspoň na desať rokov po období, na ktoré sa plán vzťahuje (aj na posledný rok obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje) vrátane relevantných politík a opatrení Únie.

ii.

Posúdenie interakcie medzi politikami (medzi existujúcimi a plánovanými politikami a opatreniami v rámci určitého rozmeru politiky a medzi existujúcimi a plánovanými politikami a opatreniami rôznych rozmerov) aspoň do posledného roku obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje, najmä z dôvodu riadneho pochopenia vplyvu politík v oblasti energetickej efektívnosti/úspor energie na veľkosť energetického systému a z dôvodu zníženia rizika uviaznutých investícií do dodávok energie

iii.

Posúdenie interakcií medzi existujúcimi politikami a opatreniami a plánovanými politikami a opatreniami a medzi týmito politikami a opatreniami a opatreniam Únie v oblasti klímy a energetiky

5.2. Makroekonomický a, v uskutočniteľnom rozsahu, zdravotný, environmentálny, zamestnanostný a vzdelávací účinok, účinok na zručnosti a sociálny účinok vrátane aspektov spravodlivého prechodu (z hľadiska nákladov a prínosu, ako aj nákladovej efektívnosti), ktoré majú plánované politiky a opatrenia opísané v oddiele 3 aspoň do posledného roku obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje vrátane porovnania s projekciami vychádzajúcimi z existujúcich politík a opatrení

5.3. Prehľad investičných potrieb

Existujúce investičné toky a forwardové investičné projekcie so zreteľom na plánované politiky a opatrenia

ii.

Faktory sektorového alebo trhového rizika alebo prekážky v národnom alebo regionálnom kontexte

iii.

Analýza ďalšej verejnej finančnej podpory alebo zdrojov na odstránenie identifikovaných nedostatkov v rámci bodu ii)

5.4. Účinky plánovaných politík a opatrení opísaných v oddiele 3 na ostatné členské štáty a regionálnu spoluprácu aspoň do posledného roku obdobia, na ktoré sa plán vzťahuje, vrátane porovnania s projekciami vychádzajúcimi z existujúcich politík a opatrení

Účinky na energetický systém v susedných a iných členských štátoch v regióne v maximálnej možnej miere

ii.

Účinky na ceny energie, sieťové odvetvia a integráciu trhov s energiou

iii.

Ak je to relevantné, účinky na regionálnu spoluprácu

▼M2

5.5. Príspevok plánovaných politík a opatrení k splneniu zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveného v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119

▼B

Časť 2

Zoznam parametrov a premenných, ktoré sa majú nahlásiť v oddiele B národného plánu ( 30 ) ( 31 ) ( 32 ) ( 33 )

V oddiele B „Analytický základ“ národného plánu treba uviesť tieto parametre, premenné, energetické bilancie a ukazovatele, ak sú použité:

1. Všeobecné parametre a premenné

(1)

Obyvateľstvo [v miliónoch]

(2)

HDP [v miliónoch EUR]

(3)

Sektorová hrubá pridaná hodnota (vrátane hlavných priemyselných sektorov, stavebníctva, služieb a poľnohospodárstva) [v miliónoch EUR]

(4)

Počet domácností [v tisícoch]

(5)

Veľkosť domácnosti [počet obyvateľov/domácnosť]

(6)

Disponibilný príjem domácností [v EUR]

(7)

Počet osobokilometrov: všetky spôsoby dopravy, t. j. rozdelené medzi cestnú (podľa možnosti oddelene za automobily a autobusy), železničnú, leteckú a domácu lodnú (ak je relevantná) [v miliónoch osobokilometrov]

(8)

Počet tonokilometrov v nákladnej doprave: všetky spôsoby dopravy okrem medzinárodnej námornej, t. j. rozdelené medzi cestnú, železničnú, leteckú a domácu lodnú (vnútrozemské vodné cesty a vnútroštátna námorná doprava) [v miliónoch tonokilometrov]

(9)

Medzinárodné dovozné ceny ropy, plynu a uhlia [EUR/GJ alebo EUR/toe] na základe odporúčaní Komisie

(10)

Cena uhlíka v EU ETS [EUR/emisná kvóta] na základe odporúčaní Komisie

(11)

Predpoklady výmenných kurzov EUR a (prípadne) USD [EUR/mena a USD/mena]

(12)

Počet vykurovacích dennostupňov (Heating Degree Days, HDD)

(13)

Počet chladiacich dennostupňov (Cooling Degree Days, CDD)

(14)

Predpoklady nákladov na technológie použité pri zostavovaní modelov hlavných relevantných technológií

2. Energetické bilancie a ukazovatele

2.1. Dodávka energie

(1)

Domáca produkcia jednotlivých druhov paliva (všetky energetické produkty, ktoré sa produkujú vo významných množstvách) [ktoe]

(2)

Čistý dovoz jednotlivých druhov paliva (vrátane elektriny a rozdelený na čistý dovoz z EÚ a čistý dovoz z krajín mimo nej) [ktoe]

(3)

Závislosť od dovozu z tretích krajín [%]

(4)

Hlavné zdroje dovozu (krajiny) hlavných nosičov energie (vrátane plynu a elektriny)

(5)

Hrubá domáca spotreba z jednotlivých zdrojov paliva (vrátane tuhého paliva, všetkých energetických produktov: uhlie, ropa a ropné produkty, zemný plyn, jadrová energia, elektrina, získané teplo, energia z obnoviteľných zdrojov, odpad) [ktoe]

2.2. Elektrina a teplo

(1)

Hrubá výroba elektriny [GWh]

(2)

Hrubá výroba elektriny rozdelená podľa paliva (všetky energetické produkty) [GWh]

(3)

Podiel kombinovanej výroby elektriny a tepla na celkovej výrobe elektriny a tepla [%]

(4)

Inštalovaný výkon výroby elektriny podľa jednotlivých zdrojov vrátane vyradení a nových investícií [MW]

(5)

Výroba tepla v tepelných elektrárňach

(6)

Výroba tepla zo zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla vrátane odpadového tepla v priemysle

(7)

Kapacity cezhraničného prepojenia na prepravu plynu a prenos elektriny [vymedzenie pri elektrine v súlade s výsledkami prebiehajúcich rozhovorov na základe cieľa dosiahnuť 15 % prepojenosť] a ich plánované miery využitia

2.3. Sektor premeny

(1)

Vstupy paliva v tepelných elektrárňach (vrátane tuhého paliva, ropy, zemného plynu) [ktoe]

(2)

Vstup paliva na iné procesy premeny [ktoe]

2.4. Energetická spotreba

(1)

Primárna a konečná energetická spotreba [ktoe]

(2)

Konečná energetická spotreba podľa sektorov [vrátane priemyslu, domácností, služieb, poľnohospodárstva a dopravy (vrátane rozdelenia na osobnú a nákladnú dopravu, ak sú dostupné údaje,)] [ktoe]

(3)

Konečná energetická spotreba podľa paliva (všetky energetické produkty) [ktoe]

(4)

Konečná neenergetická spotreba [ktoe]

(5)

Primárna energetická náročnosť hospodárstva spolu (primárna energetická spotreba na HDP [toe/EUR])

(6)

Konečná energetická náročnosť podľa sektora [vrátane priemyslu, domácností, služieb, dopravy (vrátane rozdelenia na osobnú a nákladnú dopravu, ak sú dostupné údaje)]

2.5. Ceny

(1)

Ceny elektrickej energie podľa typu sektora, ktorý ju využíva (domácnosti, priemysel, služby)

(2)

Vnútroštátne maloobchodné ceny paliva (vrátane daní, rozčlenené podľa zdrojov a sektorov) [EUR/ktoe]

2.6. Investície

Investičné náklady v sektoroch premeny, dodávky, prenosu a distribúcie energie

2.7. Obnoviteľné zdroje energie

(1)

Hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov a podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe, v jednotlivých sektoroch (elektrina, vykurovanie a chladenie, doprava) a podľa technológie

(2)

Výroba elektriny a tepla z energie z obnoviteľných zdrojov v budovách; zahŕňa, ak sú k dispozícii, rozčlenené údaje o vyrobenej a spotrebovanej energii, ako aj energii dodanej do siete zo slnečných fotovoltických systémov, z tepelných solárnych systémov, biomasy, tepelných čerpadiel, geotermálnych systémov a všetkých iných decentralizovaných systémov s obnoviteľnými zdrojmi energie

(3)

V prípade potreby iné národné trajektórie vrátane tých, ktoré sú dlhodobé a sektorové, podiel biopalív na báze potravín a pokročilých biopalív, podiel energie z obnoviteľných zdrojov na diaľkovom vykurovaní, ako aj energia z obnoviteľných zdrojov ktorú produkujú mestá a komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov.

3. Ukazovatele týkajúce sa emisií skleníkových plynov a odstraňovania

(1)

Emisie skleníkových plynov rozčlenené podľa sektorov politiky (EU ETS, spoločné úsilie a LULUCF)

(2)

Emisie skleníkových plynov rozčlenené podľa sektorov IPCC a druhu plynu (v relevantných prípadoch osobitne za EU ETS a odvetvia, na ktoré sa vzťahuje spoločné úsilie) [tCO2eq]

(3)

Uhlíková náročnosť hospodárstva spolu [tCO2eq/HDP]

(4)

Ukazovatele súvisiace s emisiami CO2

Intenzita skleníkových plynov z domácej výroby elektrickej energie a tepla [tCO2eq/MWh]

Intenzita skleníkových plynov z konečnej energetickej spotreby podľa sektorov [tCO2eq/toe]

(5)

Ukazovatele nesúvisiace s emisiami CO2

Hospodárske zvieratá: mliekové plemená hovädzieho dobytka [1 000 kusov], iné ako mliekové plemená hovädzieho dobytka [1 000 kusov], ovce [1 000 kusov], ošípané [1 000 kusov], hydina [1 000 kusov]

Prísun dusíka z aplikácie umelých hnojív [kt dusíka]

Prísun dusíka z aplikácie hnoja [kt dusíka]

Viazaný dusík vďaka plodinám viažucim dusík [kt dusíka]

Dusík v zvyškoch plodín vrátených na pôdu [kt dusíka]

Plocha obrábaných organických pôd [hektáre]

Tvorba komunálneho tuhého odpadu

Komunálny tuhý odpad určený na skládky

Podiel spätného získania CH4 z celkovej tvorby CH4 na skládkach [%]

PRÍLOHA II

NÁRODNÉ PRÍSPEVKY PRE PODIEL ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV NA HRUBEJ KONEČNEJ ENERGETICKEJ SPOTREBE V ROKU 2030

1. Tento orientačný vzorec predstavuje objektívne kritériá uvedené v článku 5 ods. 1 písm. e) bodoch i) až v), každý vyjadrený v percentuálnych bodoch:

národný záväzný cieľ členského štátu na rok 2020 stanovený v treťom stĺpci tabuľky v prílohe I k smernici (EÚ) 2018/2001;

paušálny príspevok (ďalej len „CFlat“);

príspevok na základe HDP na obyvateľa (ďalej len „CHDP“);

príspevok na základe potenciálu (ďalej len „CPotential“);

príspevok zohľadňujúci úroveň prepojenia členského štátu (ďalej len „CInterco“).

2. CFlat je rovnaký pre všetky členské štáty. CFlat všetkých členských štátov spoločne prispieva 30 % k rozdielu medzi cieľmi Únie do roku 2030 a do roku 2020.

3. CHDP sa členským štátom pridelí na základe pomeru HDP na obyvateľa k priemeru Únie podľa údajov Eurostatu za obdobie rokov 2013 až 2017, vyjadreného ako parita kúpnej sily, pričom táto hodnota v prípade každého členského štátu môže predstavovať najviac 150 % priemeru Únie. CHDP všetkých členských štátov spoločne prispieva 30 % k rozdielu medzi cieľmi Únie do roku 2030 a do roku 2020.

4. CPotential sa členským štátom pridelí na základe rozdielu medzi podielom energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu v roku 2030 podľa scenára PRIMES a jeho záväzným národným cieľom do roku 2020. CPotential všetkých členských štátov spoločne prispieva 30 % k rozdielu medzi cieľmi Únie na rok 2030 a na rok 2020.

5. CInterco sa členským štátom pridelí na základe pomeru prepojenia elektrických sietí k priemeru Únie v roku 2017, nameraného ako čistá prenosová kapacita v pomere k celkovej inštalovanej výrobnej kapacite, pričom táto hodnota v prípade každého členského štátu môže predstavovať najviac 150 % priemeru Únie. CInterco všetkých členských štátov spoločne prispieva 10 % k rozdielu medzi cieľmi Únie na rok 2030 a na rok 2020.

PRÍLOHA III

OZNÁMENIE OPATRENÍ A METODÍK ČLENSKÝCH ŠTÁTOV NA VYKONÁVANIE ČLÁNKU 7 SMERNICE 2012/27/EÚ

Členské štáty podľa prílohy V bodu 5 smernice 2012/27/EÚ oznamujú Komisii svoju navrhovanú podrobnú metodiku na fungovanie povinných schém energetickej efektívnosti, ako aj svoje alternatívne politické opatrenia uvedené v článkoch 7a a 7b a článku 20 ods. 6 uvedenej smernice.

1. Výpočet miery požadovaných úspor energie, ktoré treba dosiahnuť za celé obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030, s vysvetlením, ako sa zohľadňujú tieto prvky:

ročná konečná energetická spotreba ako priemer obdobia troch posledných rokov pred 1. januárom 2019 [v ktoe];

celkový kumulatívny objem úspor konečnej energetickej spotreby, ktorý sa má dosiahnuť [v ktoe], v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b) smernice 2012/27/EÚ;

údaje použité pri výpočte konečnej spotreby energie a zdroje takýchto údajov vrátane odôvodnenia, prečo sa použili alternatívne štatistické zdroje, a prípadných rozdielov medzi výslednými množstvami (ak sa použili iné zdroje než Eurostat).

2. Členské štáty, ktoré sa rozhodnú využiť akúkoľvek z možností podľa článku 7 ods. 2 smernice 2012/27/EÚ, oznámia aj svoj výpočet úrovne požiadavky na úspory energie, ktorá sa má dosiahnuť za celé obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030, pričom uvedú, ako sa zohľadnia aj tieto prvky:

ich vlastná miera ročných úspor;

ich vlastný základ pre výpočet a energia použitá v doprave celkom alebo sčasti vylúčená z výpočtu [v ktoe];

vypočítaný kumulatívny objem úspor energie za celé obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 (pred uplatnením možností uvedených v písmenách b) až g) článku 7 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ) [v ktoe];

uplatnenie možností uvedených v písmenách b) až g) článku 7 ods. 4 smernice 2012/27/EÚ:

konečná energetická spotreba v priemyselných činnostiach [v ktoe] uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES vylúčená z výpočtu v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. b) smernice 2012/27/EÚ;

ii)

objem úspor energie [v ktoe] dosiahnutý v sektoroch premeny, prenosu a distribúcie energie vrátane infraštruktúry pre účinné diaľkové vykurovanie a chladenie v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. c) smernice 2012/27/EÚ;

iii)

objem úspor energie [v ktoe] vyplývajúci z nových individuálnych činností vykonaných po 31. decembri 2008, ktorých vplyv pretrváva aj v roku 2020 a po ňom, v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. d) smernice 2012/27/EÚ;

iv)

objem úspor energie [v ktoe], ktoré vyplývajú z politických opatrení, za predpokladu, že možno preukázať, že tieto politické opatrenia majú za následok individuálne opatrenia vykonané od 1. januára 2018 do 31. decembra 2020, ktoré prinášajú úspory po 31. decembri 2020, v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. e) smernice 2012/27/EÚ;

množstvo vyrobenej energie [v ktoe] na alebo v budovách pre vlastné použitie ako dôsledok politických opatrení podporujúcich nové inštalácie technológií obnoviteľných zdrojov energie v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. f) smernice 2012/27/EÚ;

vi)

objem úspor energie [v ktoe], ktoré presahujú kumulatívne úspory energie požadované v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020, ktoré členské štáty započítavajú do obdobia od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. g) smernice 2012/27/EÚ;

celkový kumulatívny objem úspor energie (po uplatnení možností uvedených v článku 7 ods. 4 písm. b) až g) smernice 2012/27/EÚ.

3. Politické opatrenia zamerané na dosiahnutie požadovaných úspor uvedených v článku 7 ods. 1 smernice 2012/27/EÚ:

3.1. Povinné schémy energetickej efektívnosti uvedené v článku 7a smernice 2012/27/EÚ:

opis povinnej schémy energetickej efektívnosti;

očakávaný celkový kumulatívny a ročný objem úspor a trvanie obdobia (období) povinnosti;

povinné subjekty a ich zodpovednosť;

cieľové odvetvia;

oprávnené činnosti zaručené v rámci opatrenia;

informácie o uplatňovaní týchto ustanovení smernice 2012/27/EÚ:

v prípade potreby konkrétne činnosti, podiel úspor, ktoré sa majú dosiahnuť v domácnostiach trpiacich energetickou chudobou v súlade s článkom 7 ods. 11;

ii)

úspory, ktoré dosiahli poskytovatelia energetických služieb alebo iné tretie strany v súlade s článkom 7a ods. 6 písm. a);

iii)

„ukladanie a požičiavanie“ v súlade s článkom 7a ods. 6 písm. b);

ak je to relevantné, informácie o obchodovaní s úsporami energie.

3.2. Alternatívne opatrenia uvedené v článku 7b a článku 20 ods. 6 smernice 2012/27/EÚ (okrem zdaňovania):

druh politického opatrenia;

stručný opis politického opatrenia vrátane hlavných vlastností každého oznámeného politického opatrenia;

očakávaný celkový kumulatívny a ročný objem úspor za každé opatrenie a/alebo objem úspor energie vo vzťahu k akémukoľvek prechodnému obdobiu;

vykonávajúce orgány verejnej moci, zúčastňujúce sa alebo poverené subjekty a ich zodpovednosť za vykonávanie politického opatrenia (politických opatrení);

cieľové odvetvia;

oprávnené činnosti zaručené v rámci opatrenia;

v prípade potreby konkrétne politické opatrenia alebo individuálne činnosti zamerané na energetickú chudobu.

3.3. Informácie o daňových opatreniach:

stručný opis daňového opatrenia;

trvanie daňového opatrenia;

vykonávajúci orgán verejnej moci;

očakávaný kumulatívny a ročný objem úspor za každé opatrenie;

cieľové odvetvia a segment daňovníkov;

metodika výpočtu vrátane toho, ktoré cenové elasticity sa používajú a ako boli stanovené, v súlade s bodom 4 prílohy V k smernici 2012/27/EÚ.

4. Metodika výpočtu pre opatrenia oznámené podľa článkov 7a a 7b a článku 20 ods. 6 smernice 2012/27/EÚ (okrem daňových opatrení):

použité metódy merania uvedené v bode 1 prílohy V k smernici 2012/27/EÚ;

metóda vyjadrenia úspor energie (úspory primárnej alebo konečnej energie);

životnosť opatrení, miera poklesu úspor v čase, a prístup použitý pri zohľadnení životnosti úspor;

stručný opis metodiky výpočtu vrátane spôsobu, akým sa zabezpečuje doplnkovosť a miera podstatnosti úspor a ktoré metodiky a referenčné hodnoty sa používajú pre predpokladané a pomerné úspory;

informácie o riešení možného prekrývania opatrení a individuálnych činností s cieľom predísť dvojitému započítaniu úspor energie;

ak je to relevantné, klimatické odchýlky a použitý prístup.

5. Monitorovanie a overovanie

stručný opis monitorovacieho a overovacieho systému a postupu overovania;

vykonávajúci orgán verejnej moci a jeho hlavné oblasti zodpovednosti vzhľadom na monitorovací a overovací systém v súvislosti s povinnou schémou energetickej efektívnosti alebo alternatívnymi opatreniami;

nezávislosť monitorovania a overovania od povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov;

štatisticky významný podiel opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a podiel a kritériá použité na vymedzenie a výber reprezentatívnej vzorky;

povinnosť zodpovedných subjektov podávať správy (úspory, ktoré dosiahol každý povinný subjekt alebo každá podkategória povinných subjektov, a celkové úspory vyplývajúce z danej schémy);

uverejnenie úspor energie dosiahnutých v rámci povinnej schémy energetickej efektívnosti a alternatívnych opatrení (každoročne);

informácie o právnych predpisoch členských štátov o sankciách, ktoré sa majú uplatňovať v prípade nedodržania predpisov;

informácie o politických opatreniach ustanovených v prípade, že pokrok nie je uspokojivý.

PRÍLOHA IV

VŠEOBECNÝ RÁMEC PRE DLHODOBÉ STRATÉGIE

1. PREHĽAD A PROCES VYPRACOVANIA STRATÉGIÍ

1.1.

Zhrnutie

1.2.	Právny a politický kontext

1.3.	Verejná konzultácia

2. OBSAH

2.1. CELKOVÉ ZNÍŽENIA EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV A ZINTENZÍVNENIE ODSTRAŇOVANIA ZÁCHYTMI

2.1.1.

Plánované zníženia emisií a zintenzívnenie odstraňovania do roku 2050

2.1.2.

Národný cieľ do roku 2030 a prípadne po ňom a orientačné míľniky do roku 2040 a 2050

2.1.3.

Politiky a opatrenia adaptácie

2.2. ENERGIA Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV

2.2.1

V uskutočniteľnom rozsahu odhadovaný pravdepodobný podiel energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej energetickej spotrebe do roku 2050

2.3. ENERGETICKÁ EFEKTÍVNOSŤ

2.3.1.

V uskutočniteľnom rozsahu odhadovaná pravdepodobná energetická spotreba do roku 2050

2.4. INFORMÁCIE O SEKTOROVÝCH ŠPECIFIKÁCH

2.4.1. Energetický systém

2.4.1.1.

Zamýšľané alebo pravdepodobné budúce trajektórie emisií alebo rozsah

2.4.1.2.

Všeobecný opis hlavných faktorov energetickej efektívnosti, pružnosti na strane dopytu a energetickej spotreby ich vývoj od roku 2021 a ďalej

2.4.2. Priemysel

2.4.2.1.

Očakávané zníženia emisií podľa sektora a dopyt po energii

2.4.2.2.

Všeobecný prehľad politík, existujúcich plánov a opatrení na dekarbonizáciu, ako sa opisuje v bode 2.1 oddielu A časti 1 prílohy I

2.4.3. Doprava

2.4.3.1.

Očakávané emisie a zdroje energie podľa druhu dopravy (napr. autá a dodávky, ťažké úžitkové vozidlá, letecká doprava, železničná doprava)

2.4.3.2.

Možnosti dekarbonizácie

2.4.4. Poľnohospodárstvo, využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo (LULUCF)

2.4.4.1.

V uskutočniteľnom rozsahu očakávané emisie podľa zdrojov a jednotlivých skleníkových plynov

2.4.4.2.

Plánované možnosti znižovania emisií

2.4.4.3.

Prepojenia na poľnohospodárske politiky a politiky rozvoja vidieka

3. FINANCOVANIE

3.1.	Odhady potrebných investícií

3.2.	Politiky a opatrenia pre súvisiaci výskum, vývoj a inovácie

4. POSÚDENIE VPLYVU SOCIÁLNO-HOSPODÁRSKYCH ASPEKTOV

5. PRÍLOHY (v prípade potreby)

5.1.	Podrobnosti o tvorbe modelov (vrátane predpokladov), a/alebo analýzy, ukazovatele atď.

PRÍLOHA V

INFORMÁCIE O INVENTÚRACH SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

Časť 1

Informácie, ktoré sa majú uviesť v správach podľa článku 26 ods. 3:

svoje antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v časti 2 tejto prílohy a antropogénne emisie skleníkových plynov uvedených v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/842 za rok X-2;

údaje o svojich antropogénnych emisiách oxidu uhoľnatého (CO), oxidu siričitého (SO2), oxidov dusíka (NOx) a prchavých organických zlúčenín, ktoré sú v súlade s už nahlásenými údajmi podľa článku 8 smernice (EÚ) 2016/2284 za rok X-2;

svoje antropogénne emisie skleníkových plynov podľa jednotlivých zdrojov a odstraňovanie CO2 záchytmi v sektore LULUCF za rok X-2 v súlade s metodikami špecifikovanými v časti 3 tejto prílohy. Tieto údaje sú relevantné aj pre správu o súlade podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2018/841;

akékoľvek zmeny údajov uvedených v písmenách a), b) a c) za roky medzi príslušným základným rokom alebo obdobím a rokom X-3 s uvedením dôvodov týchto zmien;

informácie o ukazovateľoch uvedených v časti 4 tejto prílohy za rok X-2;

súhrnné informácie o uzavretých prevodoch podľa článku 5 nariadenia (EÚ) 2018/842 a článkov 12 a 13 nariadenia (EÚ) 2018/841 za rok X-1;

informácie o krokoch prijatých na zlepšenie odhadov inventúry, najmä v oblastiach inventúry, ktoré boli na základe odborných preskúmaní predmetom úprav alebo odporúčaní;

za rok X-2 skutočné alebo odhadované prideľovanie overených emisií nahlásených prevádzkovateľmi zariadení podľa smernice 2003/87/ES ku kategóriám zdrojov národnej inventúry skleníkových plynov a pomer týchto overených emisií k celkovým nahláseným emisiám skleníkových plynov v týchto kategóriách zdrojov;

ak je to relevantné, výsledky kontrol konzistentnosti emisií nahlásených v inventúrach skleníkových plynov za rok X-2 s overenými emisiami nahlásenými podľa smernice 2003/87/ES;

ak je to relevantné, výsledky kontrol konzistentnosti údajov použitých na odhad emisií pri príprave inventúr skleníkových plynov za rok X-2:

s údajmi použitými pri príprave inventúr látok znečisťujúcich ovzdušie podľa smernice (EÚ) 2016/2284;

ii)

s údajmi nahlásenými podľa článku 19 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 517/2014 a prílohy VII k nemu;

iii)

s údajmi z oblasti energetiky nahlásenými podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 1099/2008 a prílohy B k nemu;

opis prípadných zmien svojho národného inventarizačného systému;

opis prípadných zmien národného registra;

informácie o svojom pláne zabezpečenia kvality a kontroly kvality, všeobecné posúdenie neurčitostí, všeobecné posúdenie úplnosti a akékoľvek ďalšie prvky národnej inventarizačnej správy skleníkových plynov potrebné na vypracovanie inventarizačnej správy o skleníkových plynoch v Únii;

▼M4

informácie o:

zámeroch členského štátu využiť flexibility uvedené v článku 5 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) 2018/842, podľa možností vrátane informácií o množstvách, druhu prevodu a odhadovanom rozpätí cien;

ii)

použití príjmov podľa článku 5 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2018/842;

iii)

zámeroch členského štátu využiť flexibilitu uvedenú v článku 7 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/842.

▼B

Členský štát môže požiadať Komisiu o udelenie výnimky z písmena c) prvého odseku, aby mohol použiť inú metodiku, než sa špecifikuje v časti 3 tejto prílohy, ak by požadované zlepšenie metodiky nebolo možné dosiahnuť včas tak, aby sa toto zlepšenie zohľadnilo v inventúrach skleníkových plynov za obdobie rokov 2021 až 2030, alebo ak by náklady na zlepšenie metodiky boli neprimerane vysoké v porovnaní s prínosmi uplatňovania tejto metodiky na zlepšenie započítavania emisií a odstraňovania z dôvodu malého významu emisií a záchytov v prípade dotknutých úložísk uhlíka. Členské štáty, ktoré si želajú využiť túto výnimku, musia do 31. decembra 2020 predložiť Komisii odôvodnenú žiadosť, v ktorej uvedú dokedy by sa mohlo zrealizovať zlepšenie metodiky alebo navrhnúť alternatívna metodika, a posúdenie potenciálnych vplyvov na presnosť započítavania. Komisia môže požiadať o predloženie dodatočných informácií v určenej primeranej lehote. Ak Komisia považuje žiadosť za odôvodnenú, výnimku udelí. Ak Komisia žiadosti nevyhovie, uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

Časť 2

Skleníkové plyny, ktoré sa majú zahrnúť:

oxid uhličitý (CO2)

metán (CH4)

oxid dusný (N2O)

fluorid sírový (SF6)

fluorid dusný (NF3)

fluórované uhľovodíky (HFC):

—

HFC-23 CHF3

—

HFC-32 CH2F2

—

HFC-41 CH3F

—

HFC-125 CHF2CF3

—

HFC-134 CHF2CHF2

—

HFC-134a CH2FCF3

—

HFC-143 CH2FCHF2

—

HFC-143a CH3CF3

—

HFC-152 CH2FCH2F

—

HFC-152a CH3CHF2

—

HFC-161 CH3CH2F

—

HFC-227ea CF3CHFCF3

—

HFC-236cb CF3CF2CH2F

—

HFC-236ea CF3CHFCHF2

—

HFC-236fa CF3CH2CF3

—

HFC-245fa CHF2CH2CF3

—

HFC-245ca CH2FCF2CHF2

—

HFC-365mfc CH3CF2CH2CF3

—

HFC-43-10mee CF3CHFCHFCF2CF3 or (C5H2F10)

plnofluórované uhľovodíky (PFC):

—

PFC-14, perfluórmetán, CF4

—

PFC-116, perfluóretán, C2F6

—

PFC-218, oktafluórpropán, C3F8

—

PFC-318, oktafluórcyklobután, c-C4F8

—

PFC-318, hexafluórcyklopropán, c-C3F6

—

PFC-3-1-10, dekafluórbután, C4F10

—

PFC-4-1-12, dodekafluórpentán, C5F12

—

PFC-5-1-14, tetradekafluórhexán, C6F14

—

PFC-9-1-18, C10F18

▼M3

Časť 3

Metodiky monitorovania a nahlasovania v sektore LULUCF

Členské štáty na monitorovanie a nahlasovanie v sektore LULUCF používajú geograficky explicitné údaje o konverzii využívania pôdy v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006. Komisia poskytne členským štátom primeranú podporu a pomoc s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a transparentnosť zbieraných údajov. Členské štáty sa nabádajú, aby preskúmali synergie a príležitosti na konsolidáciu nahlasovania s inými relevantnými oblasťami politiky a usilovali sa o inventúry skleníkových plynov, ktoré umožnia interoperabilitu s príslušnými elektronickými databázami a geografickými informačnými systémami, a to i pokiaľ ide o:

systém monitorovania jednotiek využívania pôdy, ktoré sa vyznačujú pôdou s vysokými zásobami uhlíka podľa vymedzenia v článku 29 ods. 4 smernice (EÚ) 2018/2001;

systém monitorovania jednotiek využívania pôdy podliehajúcich ochrane, ktoré sú vymedzené ako pôda, na ktorú sa vzťahuje jedna alebo viacero z týchto kategórií:

—

pôda s vysokou biologickou rozmanitosťou vymedzená v článku 29 ods. 3 smernice (EÚ) 2018/2001,

—

prijaté lokality s európskym významom a osobitné chránené územia označené v súlade s článkom 4 smernice Rady 92/43/EHS ( 34 ) a parcely mimo týchto lokalít a území, na ktoré sa vzťahujú opatrenia týkajúce sa ochrany a zachovania prírodných zdrojov podľa článku 6 ods. 1 a 2 uvedenej smernice v záujme plnenia cieľov týkajúcich sa ochrany lokalít,

—

miesta na párenie alebo oddych druhov uvedených v prílohe IV k smernici 92/43/EHS, na ktoré sa vzťahujú ochranné opatrenia podľa článku 12 uvedenej smernice,

—

prirodzené biotopy uvedené v prílohe I k smernici 92/43/EHS a biotopy druhov uvedených v prílohe II k smernici 92/43/EHS, ktoré sa vyskytujú mimo lokalít s európskym významom alebo osobitných chránených území a ktoré prispievajú k dosiahnutiu priaznivého stavu ochrany týchto biotopov a druhov podľa článku 2 uvedenej smernice, alebo ktoré môžu podliehať preventívnym a nápravným opatreniam podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES ( 35 ),

—

osobitne chránené územia klasifikované podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES ( 36 ) a parcely mimo týchto území, na ktoré sa vzťahujú opatrenia týkajúce sa ochrany a zachovania prírodných zdrojov podľa článku 4 smernice 2009/147/ES a článku 6 ods. 2 smernice 92/43/EHS v záujme plnenia cieľov ochrany lokalít,

—

parcely, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na ochranu vtákov, ktorých stav nie je podľa informácií, ktoré sa oznamujú v súlade s článkom 12 smernice 2009/147/ES, bezpečný, v záujme splnenia požiadavky podľa článku 4 ods. 4 druhej vety uvedenej smernice, ktorou je zabraňovať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu biotopov, alebo v záujme splnenia požiadavky podľa článku 3 uvedenej smernice, ktorá sa týka ochrany a zachovania dostatočnej rôznorodosti a rozlohy vtáčích biotopov,

—

akékoľvek iné biotopy, ktoré členský štát vymedzí na rovnaké účely, ako sú účely stanovené v smerniciach 92/43/EHS a 2009/147/ES,

—

parcely, na ktoré sa vzťahujú opatrenia potrebné na ochranu a zabezpečenie nezhoršovania ekologického stavu útvarov povrchových vôd uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) bode iii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ( 37 ),

—

prirodzené nivné (záplavové) oblasti alebo retenčné oblasti zadržiavajúce povodňovú vodu chránené členskými štátmi v súvislosti s riadením povodňových rizík podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES ( 38 ),

—

chránené územia vymedzené členskými štátmi na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa chránených území;

systém monitorovania jednotiek využívania pôdy, ktoré podliehajú obnove a ktoré sú vymedzené ako pôda, na ktorú sa vzťahuje jedna alebo viacero z týchto kategórií:

—

lokality s európskym významom, osobitné chránené územia a osobitne chránené územia opísané v písmene b) spolu s parcelami mimo týchto lokalít a území, v prípade ktorých sa identifikovala potreba opatrení obnovy alebo kompenzačných opatrení zameraných na plnenie cieľov ochrany lokalít,

—

biotopy druhov voľne žijúcich vtákov podľa článku 4 ods. 2 smernice 2009/147/ES alebo prílohy I k uvedenej smernici, ktoré sa vyskytujú mimo osobitne chránených území a v prípade ktorých sa identifikovala potreba opatrení obnovy na účely smernice 2009/147/ES,

—

prirodzené biotopy uvedené v prílohe I k smernici 92/43/EHS a biotopy druhov uvedených v jej prílohe II, ktoré sa vyskytujú mimo lokalít s európskym významom alebo osobitných chránených území a v prípade ktorých sa identifikovala potreba opatrení obnovy na účely dosiahnutia priaznivého stavu ochrany podľa smernice 92/43/EHS alebo v prípade ktorých sa identifikovala potreba nápravných opatrení na účely článku 6 smernice 2004/35/ES,

—

oblasti, v prípade ktorých sa identifikovala potreba obnovy alebo ktoré podliehajú opatreniam na zabezpečenie toho, aby sa ich stav nezhoršoval, podľa plánu obnovy prírody uplatniteľného v členskom štáte,

—

parcely, na ktoré sa vzťahujú opatrenia potrebné na obnovu dobrého ekologického stavu útvarov povrchových vôd uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) bode iii) smernice 2000/60/ES alebo opatrenia potrebné na obnovu veľmi dobrého ekologického stavu takýchto útvarov, ak sa to vyžaduje v právnych predpisoch,

—

parcely, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na obnovu a revitalizáciu mokradí, ako sa uvádza v časti B bode vii) prílohy VI k smernici 2000/60/ES,

—

oblasti, v ktorých je potrebné obnoviť ekosystém s cieľom dosiahnuť jeho dobrý stav v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 ( 39 );

systém monitorovania týchto jednotiek využívania pôdy s vysokým klimatickým rizikom:

—

oblasti, na ktoré sa vzťahuje kompenzácia podľa odsekov 5 a 6 článku 13b nariadenia (EÚ) 2018/841,

—

oblasti uvedené v článku 5 ods. 1 smernice 2007/60/ES,

—

oblasti identifikované v národnej adaptačnej stratégii členských štátov ako oblasti s vysokými prírodnými a človekom spôsobenými rizikami, na ktoré sa vzťahujú opatrenia na zníženie rizík v dôsledku klimatických katastrof;

systém monitorovania zásob uhlíka v pôde, ktorý okrem iného využíva ročné súbory údajov štatistického prieskumu o využívaní pôdy/krajinnej pokrývke (LUCAS).

Inventúrou skleníkových plynov sa umožňuje výmena a integrácia údajov medzi elektronickými databázami a geografickými informačnými systémami, aby sa uľahčila ich porovnateľnosť a verejná dostupnosť.

Členské štáty použijú na obdobie rokov 2021 až 2025 prinajmenšom metodiky úrovne 1 v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 s výnimkou rezervoáru uhlíka, ktorý predstavuje aspoň 25 % emisií alebo ich odstránených množstiev v kategórii zdroja alebo záchytu, ktorá sa v rámci vnútroštátneho inventarizačného systému daného členského štátu pokladá za prioritnú z dôvodu, že odhad má významný vplyv na celkovú inventúru skleníkových plynov danej krajiny, pokiaľ ide o absolútnu úroveň emisií a ich odstraňovaných množstiev, vývoj emisií a ich odstraňovaných množstiev alebo neistotu v súvislosti s emisiami a ich odstraňovanými množstvami v daných kategóriách využívania pôdy, pričom v takomto prípade sa používajú prinajmenšom metodiky úrovne 2 v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006.

Od predloženia inventúry skleníkových plynov v roku 2028 členské štáty používajú prinajmenšom metodiky úrovne 2 v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006, pričom členské štáty sú čo najskôr a najneskôr od preloženia inventúry skleníkových plynov v roku 2030, povinné uplatňovať metodiku úrovne 3 v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006 v prípade všetkých odhadov emisií a ich odstránených množstiev v rámci rezervoáru uhlíka, ktoré patria do oblastí s jednotkami využívania pôdy vyznačujúcimi sa vysokými zásobami uhlíka v zmysle písmena a), do oblastí s jednotkami využívania pôdy, na ktoré sa vzťahuje ochrana alebo obnova podľa písmen b) a c), a do oblastí s jednotkami využívania pôdy s potenciálne vysokými klimatickými rizikami podľa písmena d).

Bez toho, aby bol dotknutý predchádzajúci pododsek, ak oblasť v rámci ktorejkoľvek jednotlivej kategórie uvedenej v písmenách a) až d) predstavuje menej ako 1 % oblasti obhospodarovanej pôdy nahlásenej členským štátom, členské štáty použijú prinajmenšom metodiky úrovne 2 v súlade s usmerneniami IPCC pre národné inventúry skleníkových plynov z roku 2006.

▼B

Časť 4

Ukazovatele inventúry

Názov ukazovateľa	Ukazovateľ
TRANSFORMÁCIA B0	Špecifické emisie CO2 z verejných elektrární a z elektrární na vlastnú spotrebu, t/TJ Emisie CO2 z verejných tepelných elektrární a tepelných elektrární na vlastnú spotrebu, kt vydelené všetkými produktmi – produkcia verejných elektrární a tepelných elektrární na vlastnú spotrebu, PJ
TRANSFORMÁCIA E0	Špecifické emisie CO2 zo zariadení na vlastnú spotrebu, t/TJ Emisie CO2 z tepelných elektrární na vlastnú spotrebu, kt vydelené všetkými produktmi – produkcia tepelných elektrární na vlastnú spotrebu, PJ
PRIEMYSEL A1.1	Celková intenzita CO2 – železiarsky a oceliarsky priemysel, t/milión EUR Celkové emisie CO2 zo železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, kt vydelené hrubou pridanou hodnotou – železiarsky a oceliarsky priemysel
PRIEMYSEL A1.2	Intenzita CO2 týkajúca sa energetiky – chemický priemysel, t/milión EUR Emisie CO2 chemického priemyslu súvisiace s energetikou, kt vydelené hrubou pridanou hodnotou – chemický priemysel
PRIEMYSEL A1.3	Intenzita CO2 týkajúca sa energetiky – sklársky, keramický priemysel a priemysel stavebných materiálov, t/milión EUR Emisie CO2 sklárskeho a keramického priemyslu a priemyslu stavebných materiálov súvisiace s energetikou, kt vydelené hrubou pridanou hodnotou – sklársky a keramický priemysel a priemysel stavebných materiálov
PRIEMYSEL A1.4	Intenzita CO2 týkajúca sa energetiky – potravinársky, nápojový a tabakový priemysel, t/milión EUR Emisie CO2 potravinárskeho, nápojového a tabakového priemyslu súvisiace s energetikou, kt vydelené hrubou pridanou hodnotou – potravinársky, nápojový a tabakový priemysel, v mil. EUR (EC95)
PRIEMYSEL A1.5	Intenzita CO2 týkajúca sa energetiky – papierenský a tlačiarenský priemysel, t/milión EUR Emisie CO2 papierenského a tlačiarenského priemyslu, kt - hrubá pridaná hodnota – papierenský a tlačiarenský priemysel, milión EUR (EC95)
DOMÁCNOSTI A0	Špecifické emisie CO2 z domácností z vykurovania priestorov, t/m2 Emisie CO2 z domácností z vykurovania priestorov vydelené plochou trvalo obývaných bytových jednotiek, milión m2
SLUŽBY B0	Špecifické emisie CO2 z vykurovania priestorov obchodného a inštitucionálneho sektora, kg/m2 Emisie CO2 z vykurovania priestorov obchodného a inštitucionálneho sektora, kt vydelené plochou budov služieb, milión m2
DOPRAVA B0	Špecifické emisie CO2 z nafty z osobných vozidiel, g/100 km
DOPRAVA B0	Špecifické emisie CO2 z benzínu z osobných vozidiel, g/100 km

PRÍLOHA VI

INFORMÁCIE O POLITIKÁCH A OPATRENIACH V OBLASTI EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

Informácie, ktoré sa majú uviesť v správach uvedených v článku 18:

opis svojho národného systému nahlasovania politík a opatrení alebo súborov opatrení a nahlasovania projekcií antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a odstraňovania záchytmi podľa článku 39 ods. 1, alebo v prípade, že bol už tento opis poskytnutý, informácie o akýchkoľvek zmenách tohto systému;

aktualizácie, ktoré sa týkajú dlhodobých stratégií uvedených v článku 15 a pokroku dosiahnutého pri vykonávaní týchto stratégií;

informácie o vnútroštátnych politikách a opatreniach alebo o súboroch opatrení a o vykonávaní politík a opatrení Únie alebo súborov opatrení, ktorými sa obmedzujú alebo znižujú emisie skleníkových plynov zo zdrojov alebo zlepšuje ich odstraňovanie záchytmi, rozčlenené podľa sektorov a usporiadané podľa plynov alebo skupín plynov (HFC a PFC) uvedených v časti 2 prílohy V. Tieto informácie odkazujú na uplatniteľné a relevantné vnútroštátne politiky alebo politiky Únie a obsahujú:

zámer politiky alebo opatrenia a krátky opis politiky alebo opatrenia;

ii)

typ politického nástroja;

iii)

stav vykonávania politiky alebo opatrenia alebo súboru opatrení;

iv)

ukazovatele použité na monitorovanie a hodnotenie pokroku v čase;

ak sú k dispozícii, kvantitatívne odhady účinkov na emisie skleníkových plynov zo zdrojov a odstraňovanie skleníkových plynov záchytmi, rozčlenené na:

—

výsledky predbežného posúdenia účinkov jednotlivých politík a opatrení alebo ich súborov zameraných na zmierňovanie zmeny klímy. Uvedú sa odhady na obdobie štyroch po sebe idúcich budúcich rokov končiacich číslom 0 alebo 5, ktoré bezprostredne nasledujú po roku nahlasovania, pričom sa rozlišuje medzi emisiami skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, nariadenie (EÚ) 2018/842 a nariadenie (EÚ) 2018/841;

—

výsledky následného hodnotenia účinkov jednotlivých politík a opatrení alebo ich súborov zameraných na zmierňovanie zmeny klímy, pričom sa rozlišuje medzi emisiami skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES, nariadenie (EÚ) 2018/842 a nariadenie (EÚ) 2018/841;

vi)

dostupné odhady predpokladaných nákladov a prínosov politík a opatrení, ako aj odhady realizovaných nákladov a prínosov politík a opatrení;

vii)

všetky existujúce odkazy na posúdenie nákladov a účinkov vnútroštátnych politík a opatrení, na informácie o vykonávaní politík a opatrení Únie, ktorými sa obmedzujú alebo znižujú emisie skleníkových plynov zo zdrojov alebo zlepšuje ich odstraňovanie záchytmi, a na východiskové technické správy;

▼M2

viii)

posúdenie prínosu politiky alebo opatrenia k splneniu zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveného v článku 2 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2021/1119 a k plneniu dlhodobej stratégie uvedenej v článku 15 tohto nariadenia;

▼B

informácie o plánovaných dodatočných vnútroštátnych politikách a opatreniach alebo súboroch opatrení v záujme prísnejšieho obmedzenia emisií skleníkových plynov na rámec ich záväzku vyplývajúceho z nariadenia (EÚ) 2018/842 a nariadenia (EÚ) 2018/841;

informácie o súvislostiach medzi rozličnými politikami a opatreniami alebo súbormi opatrení nahlásenými podľa písmena c) a o spôsobe, akým tieto politiky a opatrenia alebo súbory opatrení predstavujú prínos k rozličným scenárom projekcií.

PRÍLOHA VII

INFORMÁCIE O PROJEKCIÁCH V OBLASTI EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

Informácie, ktoré sa majú uviesť v správach uvedených v článku 18:

projekcie bez opatrení, ak sú k dispozícii, projekcie s opatreniami, a ak sú k dispozícii, projekcie s dodatočnými opatreniami;

celkové projekcie emisií skleníkových plynov a oddelene odhady projekcií emisií skleníkových plynov za jednotlivé zdroje emisií, na ktoré sa vzťahuje smernica 2003/87/ES a nariadenie (EÚ) 2018/842, a projekcie emisií zo zdrojov a odstraňovanie záchytmi podľa nariadenia (EÚ) 2018/841;

vplyv politík a opatrení určených podľa článku 18 ods. 1 písm. a). Ak takéto politiky a opatrenia nie sú zahrnuté, mala by sa táto skutočnosť jasne uviesť a vysvetliť;

výsledky analýzy citlivosti vykonanej na účely projekcií a informácie o použitých modeloch a parametroch;

všetky relevantné odkazy na posúdenie a technické správy, z ktorých vychádzajú projekcie uvedené v článku 18 ods. 4.

PRÍLOHA VIII

INFORMÁCIE O NÁRODNÝCH ADAPTAČNÝCH OPATRENIACH, FINANČNEJ A TECHNOLOGICKEJ PODPORE POSKYTOVANEJ ROZVOJOVÝM KRAJINÁM A O PRÍJMOCH Z AUKCIÍ

Časť 1

Podávanie správ o adaptačných opatreniach

Informácie, ktoré sa majú uviesť v správach uvedených v článku 19 ods. 1:

hlavné ciele, zámery a inštitucionálny rámec pre adaptáciu;

projekcie zmeny klímy vrátane extrémov počasia, vplyvu zmeny klímy, posúdenia zraniteľnosti voči zmene klímy a rizík, ktoré zmena klímy predstavuje, a kľúčových nebezpečenstiev zmeny klímy;

schopnosť adaptácie;

plány a stratégie adaptácie;

rámec pre monitorovanie a hodnotenie;

pokrok dosiahnutý pri vykonávaní vrátane osvedčených postupov a zmien riadenia.

Časť 2

Podávanie správ o podpore poskytnutej rozvojovým krajinám

Informácie, ktoré sa majú uviesť v správach uvedených v článku 19 ods. 3:

informácie o finančnej podpore vyčlenenej a poskytnutej rozvojovým krajinám do roku X-1 vrátane:

kvantitatívnych informácií o verejných a zmobilizovaných finančných zdrojoch v členských štátoch. Informácie o finančných tokoch musia vychádzať z tzv. Rio markerov pre podporu súvisiacu so zmierňovaním zmeny klímy a podporu súvisiacu s adaptáciou na zmenu klímy a iných systémov sledovania, ktoré zaviedol Výbor OECD pre rozvojovú pomoc;

ii)

kvalitatívnych metodologických informácií objasňujúcich metódu použitú na výpočet kvantitatívnych informácií vrátane vysvetlenia metodiky na kvantifikáciu údajov a prípadných ďalších relevantných informácií o vymedzení a metodikách použitých na určenie údajov predovšetkým na účely nahlásených informácií o zmobilizovaných finančných tokoch;

iii)

dostupných informácií o činnostiach členských štátov v súvislosti s projektmi prenosu technológií a projektmi budovania kapacít v prospech rozvojových krajín podľa dohovoru UNFCCC financovanými z verejných zdrojov vrátane informácií o tom, či sa prenesená technológia alebo projekt budovania kapacít využili na zmierňovanie alebo adaptáciu na zmenu klímy, prijímajúcej krajiny, podľa možností sumy poskytnutej podpory a typu prenesenej technológie alebo projektu budovania kapacít;

dostupných informácií za rok X a nasledujúce roky o plánovanom poskytovaní pomoci vrátane informácií o plánovaných činnostiach členských štátov v súvislosti s projektmi prenosu technológií alebo projektmi budovania kapacít v prospech rozvojových krajín podľa dohovoru UNFCCC financovanými z verejných zdrojov a o technológiách, ktoré sa majú preniesť, a projektoch budovania kapacít vrátane informácií o tom, či prenesená technológia alebo projekt budovania kapacít je určený na zmierňovanie alebo adaptáciu na zmenu klímy, prijímajúcej krajiny, podľa možností sumy podpory, ktorá sa má poskytnúť, a typu prenesenej technológie alebo projektu budovania kapacít.

Časť 3

Nahlasovanie príjmov z aukcií

Informácie, ktoré sa majú uviesť v správach uvedených v článku 19 ods. 2:

informácie o použití príjmov počas roka X-1, ktoré členský štát získal z aukcie kvót podľa článku 10 ods. 1 smernice 2003/87/ES, vrátane informácií o takýchto príjmoch, ktoré sa využili na jeden alebo viacero účelov špecifikovaných v článku 10 ods. 3 uvedenej smernice, alebo o ekvivalente týchto príjmov vo finančnej hodnote a o opatreniach vykonaných na základe uvedeného článku;

na základe rozhodnutia členského štátu, informácie o použití všetkých príjmov získaných členským štátom aukciou kvót v leteckej doprave podľa článku 3d ods. 1 alebo 2 smernice 2003/87/ES, ktoré sa poskytujú v súlade s článkom 3d ods. 4 uvedenej smernice;

Príjmy z aukcie, ktoré neboli vyplatené v čase, keď členský štát podáva Komisii správu podľa článku 19 ods. 2, sa vyčíslia a nahlásia v správach za nasledujúce roky.

ANNEX IX

ADDITIONAL REPORTING OBLIGATIONS

Part 1

Additional reporting obligations in the area of renewable energy

The following additional information shall, unless otherwise stated, be included pursuant to point (c) of Article 20:

(a)

the functioning of the system of guarantees of origin for electricity, gas and heating and cooling from renewable sources, the levels of issuance and cancellation of guarantees of origin and the resulting annual national renewable energy consumption, as well as the measures taken to ensure the reliability and protection against fraud of the system;

(b)

amounts of biofuels, biogas renewable transport fuels of non-biological origin, recycled carbon fuels and renewable electricity consumed in the transport sector and, where relevant, their greenhouse saving performance, distinguishing between fuels produced from different types of food and feed crops and each type of feedstock listed in Annex IX to Directive (EU) 2018/2001;

(c)

developments in the availability, origin and use of biomass resources for energy purposes;

(d)

changes in commodity prices and land use within the Member State associated with its increased use of biomass and other forms of energy from renewable sources;

(e)

the estimated excess production of energy from renewable sources which could be transferred to other Member States so that these comply with Article 3(3) of Directive (EU) 2018/2001 and achieve the national contributions and trajectories referred to in point (a)(2) of Article 4 of this Regulation;

(f)

where applicable, the estimated demand for energy from renewable sources to be satisfied by means other than domestic production until 2030, including imported biomass feedstock;

(g)

the technological development and deployment of biofuels made from feedstocks listed in Annex IX to Directive (EU) 2018/2001;

(h)

where available, the estimated impact of the production or use of biofuels, bioliquids and biomass fuels on biodiversity, water resources, water availability and quality, soils and air quality within the Member State;

(i)

observed cases of fraud in the chain of custody of biofuels, bioliquids and biomass fuels;

(j)

information on how the share of biodegradable waste in waste used for producing energy has been estimated, and what steps have been taken to improve and verify such estimates;

(k)

electricity and heat generation from renewable energy in buildings, including disaggregated data on energy produced, consumed and injected into the grid by solar photovoltaic systems, solar thermal systems, biomass, heatpumps, geothermal systems, as well as all other decentralised renewables systems;

(l)

where applicable, the share of renewable energy in district heating, as well as the renewable energy produced by cities and renewable energy communities;

(m)

primary supply of solid biomass (in 1 000 m3, except with regard to point (1)(b)(iii), which will be provided in tonnes)

(1)

Forest biomass used for energy production (domestic production and import)

(a)

Primary biomass from forest used directly for energy production

(i)

Where available, branches and tree tops (reporting is voluntary)

(ii)

Where applicable, stumps (reporting is voluntary)

(iii)

Round wood (split into industrial roundwood and fuelwood)

(b)

Where applicable, forest-based industry co-products used directly for energy

(i)

Where applicable, bark

(ii)

Chips, sawdust and other wood particles

(iii)

Where applicable, black liquor and crude tall oil

(c)

Where available, post-consumer wood used directly for energy production

(d)

Processed wood-based fuel, produced from feedstocks not accounted under point (1)(a), (b) or (c):

(i)

Where applicable, wood charcoal

(ii)

Wood pellets and wood briquettes

(2)

Where available, agricultural biomass used for energy production (domestic production, import and export)

(a)

Energy crops for electricity or heat (including short rotation coppice)

(b)

Agricultural crop residues for electricity or heat

(3)

Where available, organic waste biomass for energy production (domestic production, import and export)

(a)

Organic fraction of industrial waste

(b)

Organic fraction of municipal waste

(c)

Waste sludges

(n)

final energy consumption of solid biomass (amount of solid biomass used for energy production in the following sectors):

(1)

Energy sector

(a)

Electricity

(b)

Combined heat and power

(c)

Heat

(2)

Industry sector internal (consumed and autoproduced electricity, CHP and heat)

(3)

Direct final consumption residential

(4)

Other

Part 2

Additional reporting obligations in the area of energy efficiency

In the area of energy efficiency, the following additional information shall be included pursuant to point (c) of Article 21:

(a)

major legislative and non-legislative policies, measures, financing measures and programmes implemented in year X-2 and X-1 (with X as the year when the report is due) to achieve their objectives referred to in point (b) of Article 4 which promote energy service markets, improve the energy performance of buildings, measures to utilise energy efficiency potentials of gas and electricity infrastructure and heating and cooling, improve information and qualification, other measures to promote energy efficiency;

(b)

the cumulative amount of energy savings achieved through Article 7 of Directive 2012/27/EU in years X-3 and X-2;

(c)

the amount of savings achieved by policy measures aimed at alleviation of energy poverty in line with Article 7(11) of Directive 2012/27/EU;

(d)

where applicable, the amount of savings achieved in accordance with point (c) of Article 7(4) of Directive 2012/27/EU;

(e)

progress in each sector and reasons why energy consumption remained stable or was growing in year X-3 and X-2 in final energy consumption sectors;

(f)

total building floor area of the buildings with a total useful floor area over 250 m2 owned and occupied by the Member States' central government that, on 1 January in year X-2 and X-1, which did not meet the energy performance requirements referred to in Article 5(1) of Directive 2012/27/EU;

(g)

total building floor area of heated and/or cooled buildings owned and occupied by the Member States' central government that was renovated in year X-3 and X-2 referred to in Article 5(1) of the Directive 2012/27/EU or the amount of energy savings in eligible buildings owned and occupied by their central government as referred to in Article 5(6) of Directive 2012/27/EU;

(h)

number of energy audits carried out in in year X-3 and X-2. In addition, the total estimated number of large companies in their territory to which Article 8(4) of Directive 2012/27/EU is applicable and the number of energy audits carried out in those enterprises in the year X-3 and X-2;

(i)

applied national primary energy factor for electricity and a justification if this is different from the default coefficient referred to in footnote (3) of Annex IV to Directive 2012/27/EU;

(j)

number and floor area of new and renovated nearly zero-energy buildings in year X-2 and X-1, as provided in Article 9 of the Directive 2010/31/EU, where necessary based on statistical sampling;

(k)

the internet link to the website where the list or the interface of energy services providers referred to in point (c) of Article 18(1) of Directive 2012/27/EU can be accessible.

PRÍLOHA X

SPRÁVA ÚNIE O UDRŽATEĽNOSTI BIOENERGIE

Správa EÚ o udržateľnosti bioenergie, ktorej predmetom je energia z biomasy a ktorú má Komisia prijať každé dva roky spolu so správou o stave energetickej únie podľa článku 35 ods. 2 písm. d), musí obsahovať aspoň tieto informácie:

relatívne environmentálne výhody a náklady rôznych biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, účinky dovozných politík Únie na ne, hľadiská spojené s bezpečnosťou dodávok a spôsoby dosiahnutia vyváženého prístupu medzi domácou výrobou a dovozom;

vplyv výroby a využívania biomasy na udržateľnosť v Únii a tretích krajinách vrátane vplyvu na biodiverzitu;

údaje a analýzu súčasnej a predpovedanej udržateľnej dostupnosti biomasy a dopytu po nej vrátane vplyvu zvýšeného dopytu po biomase na sektory využívajúce biomasu;

technologický vývoj a využívanie biopalív vyrobených zo surovín uvedených v prílohe IX k smernici (EÚ) 2018/2001, a posúdenie dostupnosti východiskovej suroviny a hospodárskej súťaže v oblasti zdrojov, a to pri zohľadnení zásad obehového hospodárstva a hierarchie odpadového hospodárstva ustanovenej v smernici 2008/98/ES;

informácie o dostupných výsledkoch vedeckého výskumu o nepriamej zmene využívania pôdy vo vzťahu k všetkým výrobným postupom a ich analýza spolu s posúdením toho, či je možné znížiť mieru neistoty identifikovanú v analýze, ktorá slúži ako podklad pre odhad emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy, pričom sa môže zohľadniť prípadný vplyv politík Únie, ako napríklad politika v oblasti životného prostredia, klímy a poľnohospodárstva;

vzhľadom na tretie krajiny i členské štáty, ktoré sú významným zdrojom biopalív, biokvapalín a palív z biomasy spotrebúvaných v Únii, informácie o vnútroštátnych opatreniach prijatých s cieľom spĺňať kritériá udržateľnosti a kritériá úspor skleníkových plynov stanovené v článku 29 ods. 2 až 7 a 10 smernice (EÚ) 2018/2001, v záujme ochrany pôdy, vody a ovzdušia, a

súhrnné informácie z databázy uvedenej v článku 28 ods. 2 smernice (EÚ) 2018/2001.

Komisia pri nahlasovaní úspor emisií skleníkových plynov vyplývajúcich z používania biomasy používa množstvo, ktoré nahlásili členské štáty v súlade s časťou 1 písm. b) prílohy IX k tomuto nariadeniu vrátane predbežných stredných hodnôt odhadovaných emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy a súvisiace rozpätie odvodené od analýzy citlivosti, ako sa uvádza v prílohe VIII k smernici (EÚ) 2018/2001 Komisia zverejní údaje o predbežných stredných hodnotách odhadovaných emisií vyplývajúcich z nepriamej zmeny využívania pôdy a súvisiace rozpätie odvodené od analýzy citlivosti. Komisia ďalej posúdi, či a ako by sa odhad priamych úspor emisií zmenil, ak by sa zohľadnili vedľajšie produkty pomocou substitučného prístupu.

ANNEX XI

VOLUNTARY SCHEMES IN RESPECT OF WHICH THE COMMISSION HAS ADOPTED A DECISION PURSUANT TO ARTICLE 30(4) OF DIRECTIVE (EU) 2018/2001

The report on voluntary schemes in respect of which the Commission has adopted a decision pursuant to Article 30(4) of Directive (EU) 2018/2001, to be adopted biennially by the Commission together with the State of the Energy Union report pursuant to point (e) of Article 35(2) of this Regulation, shall contain the Commission's assessment of, as a minimum, the following:

(a)

the independence, modality and frequency of audits, both in relation to what is stated on those aspects in the scheme documentation, at the time the scheme concerned was approved by the Commission, and in relation to industry best practices;

(b)

the availability of, and experience and transparency in the application of, methods for identifying and dealing with non-compliance, with particular regard to dealing with situations or allegations of serious wrongdoing on the part of members of the scheme;

(c)

transparency, particularly in relation to the accessibility of the scheme, the availability of translations in the applicable languages of the countries and regions from which raw materials originate, the accessibility of a list of certified operators and relevant certificates, and the accessibility of auditor reports;

(d)

stakeholder involvement, particularly as regards the consultation of indigenous and local communities prior to decision making during the drafting and reviewing of the scheme as well as during audits and the response to their contributions;

(e)

the overall robustness of the scheme, particularly in light of rules on the accreditation, qualification and independence of auditors and relevant scheme bodies;

(f)

where available, market updates of the scheme, the amount of feedstocks and biofuels certified, by country of origin and type, the number of participants;

(g)

the ease and effectiveness of implementing a system that tracks the proofs of conformity with the sustainability criteria that the scheme gives to its member(s), such a system intended to serve as a means of preventing fraudulent activity with a view, in particular, to the detection, treatment and follow-up of suspected fraud and other irregularities and where appropriate, number of cases of fraud or irregularities detected;

(h)

options for entities to be authorised to recognise and monitor certification bodies;

(i)

criteria for the recognition or accreditation of certification bodies;

(j)

rules on how the monitoring of the certification bodies is to be conducted;

(k)

ways to facilitate or improve the promotion of best practices.

ANNEX XII

NATIONAL INVENTORY SYSTEMS

Information referred to in Article 37 includes the following:

(a)

data and methods reported for activities and installations under Directive 2003/87/EC for the purpose of preparing national GHG inventories in order to ensure consistency of the reported GHG emissions under the EU ETS and in the national GHG inventories;

(b)

data collected through the reporting systems on fluorinated gases in the relevant sectors established pursuant to Article 20 of Regulation (EU) No 517/2014 for the purpose of preparing national GHG inventories;

(c)

emissions, underlying data and methodologies reported by facilities under Regulation (EC) No 166/2006 for the purpose of preparing national GHG inventories;

(d)

data reported under Regulation (EC) No 1099/2008;

(e)

data collected via the geographical tracking of land areas in the context of existing Union and Member State programmes and surveys, including the LUCAS Land Use Cover Area frame Survey and the Copernicus Programme.

ANNEX XIII

CORRELATION TABLE

Regulation (EU) No 525/2013	This Regulation
Article 1	Article 1(1)
Article 2	—
Article 3	—
Article 4	Article 15
Article 5	Article 37(1), (2) and(6); Annex XII
Article 6	Article 37(3) and (7)
Article 7	Article 26(3), (4), (6) and (7); Annex V
Article 8	Article 26(2) and (7)
Article 9	Article 37(4) and (5)
Article 10	Article 40
Article 11	—
Article 12	Article 39
Article 13	Article 18(1)(a) and Article 18(3) and (4); Annex VI
Article 14	Article 18(1)(b) and Article (2), (3) and (4); Annex VII
Article 15	Article 19(1); Annex VIII, Part 1
Article 16	Article 19(3) and Annex VIII, Part 2
Article 17	Article 19(2), (4) and (5); Annex VIII, Part 3
Article 18	the second subparagraph of Article 17(2)
Article 19	—
Article 20	—
Article 21	Article 29(1)(c) and Article 29(5) and (7)
Article 22	—
Article 23	Article 41(1)(d), (e), (f), (g) and (h)
Article 24	Article 42
Article 25	—
Article 26	Article 44(1)(a) and Article 44(2), (3) and (6)
Article 27	—
Article 28	Article 57
Article 29	—

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

Požiadavky
Zdroj	Požiadavka

3. Súvisiace štandardy

Štandardy
Zdroj	Požiadavka

Builddate: 20.11.2023 00:00:00 -Doknr: CELEX:32018R1999
EULAW -
European Regulation published on http://eur-lex.europa.eu/