NARIADENIE RADY (Euratom) 2021/100 z 25. januára 2021, ktorým sa zriaďuje účelový program financovania na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom a ktorým sa zrušuje nariadenie (Euratom) č. 1368/2013

(1)

V súlade s Rímskou deklaráciou vedúcich predstaviteľov 27 členských štátov a Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie z 25. marca 2017 by rozpočet Únie mal umožniť existenciu bezpečnej a chránenej Európy. Programy vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky už k tomuto cieľu prispievajú a môžu k nemu prispievať aj naďalej. Hlavným pozitívnym vplyvom, ktorý sa má dosiahnuť po odstavení jadrového zariadenia, je postupné znižovanie rádiologického rizika pre pracovníkov, verejnosť a životné prostredie v dotknutých členských štátoch, ako aj v celej Únii.

(2)

Účelový program financovania môže vytvoriť dodatočnú pridanú hodnotu EÚ tým, že v rámci Únie poslúži ako vzor, pokiaľ ide o bezpečné riešenie technických problémov pri vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky a šírenie znalostí. Finančná pomoc na základe takéhoto programu financovania by sa mala poskytovať na základe ex ante hodnotenia, v ktorom sa identifikujú osobitné potreby a preukáže sa pridaná hodnota EÚ, s cieľom podporiť vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom.

(3)

Činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali byť v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom. Finančná pomoc podľa tohto nariadenia by mala byť naďalej výnimočná bez toho, aby boli dotknuté zásady a ciele vyplývajúce z práva Únie v oblasti jadrovej bezpečnosti, najmä smernice Rady 2009/71/Euratom (2), a o nakladaní s odpadom, najmä smernice Rady 2011/70/Euratom (3). Podľa článku 4 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom konečnú zodpovednosť za bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a vyprodukovaným rádioaktívnym odpadom nesú členské štáty.

(4)

V súlade s Protokolom o podmienkach a spôsobe prijatia Bulharskej republiky a Rumunska do Európskej únie (4), ktorý je pripojený k Zmluve o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (5) (ďalej len „Zmluva o pristúpení“), sa Bulharsko zaviazalo uzavrieť bloky 1 a 2 jadrovej elektrárne Kozloduj do 31. decembra 2002 a bloky 3 a 4 uvedenej elektrárne do 31. decembra 2006 a následne vyradiť uvedené bloky z prevádzky. Vyraďovanie z prevádzky viedlo k značnému finančnému zaťaženiu Bulharska priamymi aj nepriamymi nákladmi. Bulharsko v súlade so svojimi záväzkami v príslušných lehotách odstavilo všetky dotknuté bloky.

(5)

V súlade s Protokolom č. 9 o bloku 1 a bloku 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku, ktorý je pripojený k Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (6) (ďalej len „Akt o pristúpení“), sa Slovensko zaviazalo uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne Bohunice V1 do 31. decembra 2006 a blok 2 uvedenej elektrárne do 31. decembra 2008 a následne vyradiť uvedené bloky z prevádzky. Vyraďovanie z prevádzky viedlo k značnému finančnému zaťaženiu Slovenska priamymi aj nepriamymi nákladmi. Slovensko v súlade so svojimi záväzkami v príslušných lehotách odstavilo všetky dotknuté bloky.

(6)

V súlade so záväzkami vyplývajúcimi v prípade Bulharska zo Zmluvy o pristúpení a v prípade Slovenska z Aktu o pristúpení a s pomocou Únie urobilo Bulharsko významný pokrok smerom k vyradeniu jadrovej elektrárne Kozloduj z prevádzky a Slovensko urobilo významný pokrok smerom k vyradeniu jadrovej elektrárne Bohunice V1 z prevádzky. Je potrebné pokračovať v práci, aby sa bezpečne dosiahol konečný stav vyradenia z prevádzky. Na základe súčasných plánov vyraďovania z prevádzky je dokončenie prác súvisiacich s vyraďovaním z prevádzky naplánované do konca roka 2030 pre jadrovú elektráreň Kozloduj a do roku 2025 pre jadrovú elektráreň Bohunice V1.

(7)

Spoločné výskumné centrum (ďalej len „JRC“ – Joint Research Centre) Európskej komisie bolo zriadené článkom 8 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (ďalej len „Zmluva o Euratome“). Pri uplatňovaní uvedeného článku sa v období 1960 – 1962 podpísali dohody o lokalitách medzi Spoločenstvom, Nemeckom, Belgickom, Talianskom a Holandskom. V prípade Talianska a Holandska sa národné jadrové zariadenia previedli na Spoločenstvo. V štyroch lokalitách sa zriadila infraštruktúra zameraná na jadrový výskum, ktorá obsahovala aj nové zariadenia. Niektoré z uvedených zariadení sa stále používajú, zatiaľ čo iné boli odstavené, v niektorých prípadoch pred vyše 20 rokmi a sú už prevažne zastarané.

(8)

Na základe článku 8 Zmluvy o Euratome a podľa článku 7 smernice 2011/70/Euratom má JRC, ako držiteľ licencie, spravovať svoje historické jadrové záväzky a vyradiť svoje jadrové zariadenia, ktoré už boli odstavené, z prevádzky v súlade s príslušnými vnútroštátnym právnymi predpismi. Oznámením Európskemu parlamentu a Rade bol preto v roku 1999 v JRC spustený program na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s odpadom a Komisia odvtedy poskytuje pravidelné aktualizované informácie o pokroku v uvedenom programe.

(9)

Komisia dospela k záveru, že najlepšou možnosťou na splnenie požiadaviek vyplývajúcich z článku 5 ods. 1 písm. f) a článku 7 smernice 2011/70/Euratom je vykonávanie stratégie spájajúcej činnosti vyraďovania z prevádzky a nakladania s odpadom spolu s iniciovaním diskusií medzi JRC a hostiteľskými členskými štátmi o možnom prevode záväzkov súvisiacich s vyraďovaním z prevádzky a nakladaním s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v prípade vzájomných dohôd medzi Komisiou a hostiteľskými členskými štátmi. JRC by malo zabezpečiť a udržiavať primerané zdroje na plnenie svojich povinností týkajúcich sa vyraďovania z prevádzky a bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

(10)

Týmto nariadením sa reaguje na potreby stanovené na obdobie viacročného finančného rámca od 1. januára 2021 do 31. decembra 2027 a stanovuje finančné krytie na celé obdobie trvania programov pomoci na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky pre bloky 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku (ďalej len „program Kozloduj“) a bloky 1 a 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku (ďalej len „program Bohunice“) a na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v súvislosti s jadrovými zariadeniami Komisie v lokalitách JRC, a to konkrétne JRC Geel v Belgicku, JRC Karlsruhe v Nemecku, JRC Ispra v Taliansku a JRC Petten v Holandsku (ďalej len „program JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom“). Uvedené finančné krytie má pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať hlavnú referenčnú hodnoty v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (7).

(11)

Na účelový program financovania na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a nakladanie s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „program“) sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (8) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých odborníkov.

(12)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (9) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (10), (Euratom, ES) č. 2185/96 (11) a (EÚ) 2017/1939 (12) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, opravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (13). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(13)

Týmto nariadením nie je dotknutý výsledok žiadnych budúcich postupov štátnej pomoci, ktoré by sa mohli uplatňovať v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).

(14)

Na základe výsledkov priebežnej hodnotiacej správy a záverečnej hodnotiacej správy sa môže prehodnotiť výška rozpočtových prostriedkov vyčlenených na program, ako aj programové obdobie a rozdelenie finančných prostriedkov medzi činnosti. Dodatočnú rozpočtovú flexibilitu by malo byť možné dosiahnuť prerozdelením finančných prostriedkov medzi činnosti podľa potreby, a to tak, že sa uprednostnia činnosti, ktoré prispievajú k riešeniu bezpečnostných výziev spojených s vyraďovaním blokov 1 až 4 jadrovej elektrárne Kozloduj v Bulharsku a blokov 1 a 2 jadrovej elektrárne Bohunice V1 na Slovensku z prevádzky a s nakladaním s rádioaktívnym odpadom z nich bez toho, aby boli dotknuté iné činnosti vykonávané podľa tohto nariadenia a v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách.

(15)

Program by mal tiež zahŕňať získavanie znalostí a výmenu skúseností. Znalosti, skúsenosti a poznatky v súvislosti s procesom vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky získané v rámci programu by sa mali v Únii šíriť v koordinácii a synergii s programom Únie pre činnosti vyraďovania z prevádzky v Litve, keďže takéto opatrenia prinášajú najväčšiu pridanú hodnotu EÚ a prispievajú k bezpečnosti pracovníkov a širokej verejnosti, ako aj k ochrane životného prostredia. Rozsah, postup a hospodárske aspekty spolupráce by mali byť podrobne opísané vo viacročnom pracovnom programe a mohli by tiež podliehať dohodám medzi členskými štátmi a/alebo s Komisiou.

(16)

JRC by malo uľahčovať šírenie znalostí medzi rôznymi zainteresovanými stranami v Únii koordinovaným spôsobom, napríklad vykonávaním analýz trhu, skúmaním a posudzovaním potrieb v oblasti znalostí v Únii, identifikovaním potenciálneho smerovania spolupráce, zainteresovaných strán a oblastí, v ktorých by znalosti získané pri implementácii programu priniesli čo najväčšiu pridanú hodnotu, a vyvíjaním formátov na výmenu znalostí. Šírenie získaných znalostí by malo financovať JRC. Každý členský štát by mal mať možnosť iniciovať rozvoj väzieb a výmen na šírenie znalostí.

(17)

S cieľom zaistiť bezpečnosť a čo najvyššiu efektívnosť pri vyraďovaní jadrových zariadení z prevádzky a nakladaní s rádioaktívnym odpadom, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa mali využívať čo najkvalitnejšie dostupné technické odborné znalosti a malo by sa náležite prihliadať na povahu a technologické špecifikácie zariadení, ktoré sa majú vyradiť z prevádzky, čím sa zároveň zohľadnia medzinárodné najlepšie postupy.

(18)

Bulharsko, Slovensko a Komisia by mali zaistiť účinné monitorovanie a kontrolu vývoja procesu vyraďovania z prevádzky, aby sa zabezpečila čo najvyššia pridaná hodnota EÚ vyplývajúca z finančných prostriedkov pridelených podľa tohto nariadenia, aj keď konečnú zodpovednosť za vyraďovanie z prevádzky majú tieto dva dotknuté členské štáty. Zahŕňa to účinné meranie pokroku a výkonnosti a vykonanie nápravných opatrení v prípade potreby. Na uvedený účel by sa mal zriadiť výbor s monitorovacími a informačnými funkciami, ktorému by spolupredsedal zástupca Komisie a dotknutého členského štátu. Podobne by programu JRC na vyraďovanie z prevádzky a nakladanie s odpadom pomáhala skupina nezávislých odborníkov z členských štátov, ktorých vymenuje Komisia.

(19)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (14) by sa program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu v praxi.

(20)

Činnosti v rámci programu Kozloduj a programu Bohunice by sa mali určiť na základe vymedzení uvedených v plánoch vyraďovania z prevádzky, ktoré predložili Bulharsko a Slovensko v súlade s nariadením Rady (Euratom) č. 1368/2013 (15). V rámci uvedených plánov sa vymedzuje rozsah pôsobnosti uvedených programov, ako aj konečný stav vyradenia z prevádzky, cieľové termíny a konečné termíny. Plány sa tiež týkajú činností vyraďovania z prevádzky, ich súvisiaceho harmonogramu, nákladov a potrebných ľudských zdrojov.

(21)

Činnosti v rámci programu Kozloduj a programu Bohunice by sa mali realizovať spoločným finančným úsilím Únie a Bulharska a Slovenska v súlade s praxou spolufinancovania zavedenou počas príslušných predchádzajúcich programov.

(22)

Nariadenie (Euratom) č. 1368/2013 by sa preto malo zrušiť.

(23)

Náležite sa zohľadnila osobitná správa Dvora audítorov č. 22/2016 s názvom „Programy pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku: od roku 2011 sa dosiahol určitý pokrok, ale prichádzajú závažné výzvy“.

(24)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (16).

(25)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj všeobecného režimu kondicionality na ochranu rozpočtu Únie.

(26)

Spôsoby plnenia a formy financovania z prostriedkov Únie stanovené v tomto nariadení by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele činností a výsledky s osobitným zreteľom na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Pritom by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách,