SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2023/1791 z 13. septembra 2023 o energetickej efektívnosti a o zmene nariadenia (EÚ) 2023/955 (prepracované znenie) (Text s významom pre EHP)

príspevok v závislosti od včasne vykonaných opatrení („Fearly-action“);

príspevok v závislosti od HDP na obyvateľa („Fwealth“);

príspevok v závislosti od energetickej náročnosti („Fintensity“);

príspevok podľa potenciálu nákladovo efektívnych úspor energie („Fpotential“).

Množstvo elektriny vyrobené kombinovanou výrobou sa považuje za rovné celkovej ročnej výrobe elektriny vyrobenej v danom zariadení meranej na výstupe z hlavných generátorov, ak sú splnené tieto podmienky:

V zariadeniach kombinovanej výroby s celkovou ročnou účinnosťou nižšou ako hodnota uvedená v bode 1 písm. a), konkrétne v zariadeniach kombinovanej výroby typov 2, 4, 5, 6, 7 a 8 uvedených v časti II, alebo s celkovou ročnou účinnosťou nižšou ako hodnota uvedená v bode 1 písm. b), konkrétne v zariadeniach kombinovanej výroby typu 1 a 3 uvedených v časti II, sa množstvo elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou vypočíta podľa tohto vzorca:

EKVET=HKVET*C

kde:

EKVET je množstvo elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou;

C je pomer elektriny a tepla;

HKVET je množstvo využiteľného tepla vyrobeného kombinovanou výrobou (vypočítané na tento účel ako celková výroba tepla znížená o akékoľvek množstvo tepla vyrobené v samostatných kotloch alebo odberom ostrej pary z parného generátora pred turbínou).

Výpočet množstva elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou je založený na skutočnom pomere elektriny a tepla. Ak skutočný pomer elektriny a tepla zariadenia kombinovanej výroby nie je známy, je možné pre zariadenia typu 1, 2, 3, 4 a 5 uvedené v časti II používať ďalej uvedené predvolené hodnoty najmä na štatistické účely za predpokladu, že vypočítané množstvo elektriny vyrobenej kombinovanou výrobou je menšie alebo sa rovná celkovému množstvu elektriny vyrobenej v zariadení:

Ak členské štáty zavedú predvolené hodnoty pomerov elektriny a tepla pre zariadenia typov 6, 7, 8, 9, 10 a 11 uvedené v časti II, tieto predvolené hodnoty uverejnia a oznámia ich Komisii.

Ak je časť energetického obsahu paliva na vstupe do procesu kombinovanej výroby získaná späť v chemikáliách a znova použitá, túto časť je možné odčítať od množstva paliva na vstupe pred výpočtom celkovej účinnosti použitým v bodoch 1 a 2.

Členské štáty môžu určiť pomer elektriny a tepla ako pomer elektriny a využiteľného tepla pomocou prevádzkových údajov konkrétneho zariadenia pri prevádzke v režime kombinovanej výroby na nižšom výkone.

Členské štáty môžu na účel výpočtov podľa bodov 1 a 2 použiť iné než ročné intervaly predkladania správ.

Plynová turbína s kombinovaným cyklom a s regeneráciou tepla

Protitlaková parná turbína

Kondenzačná parná turbína s odberom pary

Spaľovacia turbína s regeneráciou tepla

Spaľovací motor

Mikroturbína

Stirlingov motor

Palivový článok

Parný stroj

Rankinov organický cyklus

Akýkoľvek iný typ technológie alebo kombinácie zahŕňajúcej kombinovanú výrobu.

v prípade zariadení kombinovanej výroby sa porovnanie so samostatnou výrobou elektriny opiera o zásadu porovnania rovnakých druhov paliva;

každé zariadenie kombinovanej výroby sa porovnáva s najlepšou dostupnou a ekonomicky zdôvodnenou technológiou samostatnej výroby tepla a elektriny na trhu v roku výroby zariadenia kombinovanej výroby;

referenčné hodnoty účinnosti zariadení kombinovanej výroby starších ako 10 rokov sa určia ako referenčné hodnoty 10-ročných zariadení;

referenčné hodnoty účinnosti samostatnej výroby elektriny a výroby tepla odrážajú klimatické rozdiely medzi členskými štátmi.

obstarávajú iba tie produkty, ktoré spĺňajú kritérium stanovené v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/1369, ak ide o produkt, na ktorý sa vzťahuje delegovaný akt prijatý podľa uvedeného nariadenia, smernica 2010/30/EÚ alebo súvisiaci vykonávací akt Komisie;

obstarávajú iba tie produkty, ktoré sú v súlade s referenčnými hodnotami energetickej efektívnosti stanovenými vo vykonávacom opatrení podľa smernice 2009/125/ES, ak ide o produkt, na ktorý sa nevzťahuje písmeno a) a vzťahuje sa naň uvedené vykonávacie opatrenie;

vynakladajú maximálne úsilie na to, aby obstarávali iba také produkty a služby, ktoré spĺňajú aspoň technické špecifikácie stanovené na „základnej“ úrovni v príslušných kritériách Únie týkajúcich sa zeleného verejného obstarávania alebo existujúcich rovnocenných národných kritériách, a to okrem iného v kritériách pre dátové centrá, serverovne a cloudové služby, osvetlenie pozemných komunikácií a dopravnú signalizáciu, počítače, monitory, tablety a smartfóny, ak sa na produkt alebo službu vzťahujú kritériá Únie týkajúce sa zeleného verejného obstarávania alebo existujúce rovnocenné národné kritériá, ktoré majú význam z hľadiska energetickej efektívnosti produktu alebo služby;

obstarávajú iba pneumatiky, ktoré spĺňajú kritérium triedy najvyššej energetickej úspornosti palív v zmysle nariadenia (EÚ) 2020/740, čo verejným subjektom nebráni nakupovať pneumatiky s najvyššou triedou priľnavosti za mokra alebo najvyššou triedou vonkajšieho hluku valenia, ak je to odôvodnené z hľadiska bezpečnosti alebo verejného zdravia;

vo svojich výzvach na predkladanie ponúk týkajúcich sa zákaziek na poskytovanie služieb požadujú od poskytovateľov služieb, aby na účely poskytovania predmetných služieb používali iba produkty, ktoré sú v súlade s písmenami a), b) a d); táto požiadavka sa uplatňuje len na nové produkty, ktoré poskytovatelia služieb obstarali čiastočne alebo úplne na účely poskytovania predmetnej služby;

obstarávajú budovy, ktoré spĺňajú aspoň úroveň takmer nulovej potreby energie bez toho, aby bol dotknutý článok 6 tejto smernice, alebo uzatvárajú nové zmluvy o prenájme takýchto budov, okrem prípadov, ak predmetom obstarávania je:

predpokladané úspory na základe výsledkov predchádzajúcich nezávisle monitorovaných energetických zlepšení v podobných zariadeniach; tento všeobecný prístup sa označuje ako prístup „ex ante“;

merané úspory, pri ktorých sa úspory zo zavedenia opatrenia alebo balíka opatrení určujú zaznamenávaním skutočného zníženia spotreby energie, pričom sa náležite zohľadnia faktory, ako je doplnkovosť, miera využívania, úrovne výroby a počasie, ktoré môže ovplyvňovať spotrebu; tento všeobecný prístup sa označuje ako prístup „ex post“;

pomerné úspory, pri ktorých sa používajú technické odhady úspor; tento prístup sa môže použiť len v prípade, ak je získanie dostatočne podrobných meraných údajov pre konkrétne zariadenie náročné alebo neprimerane nákladné, napríklad nahradenie kompresora alebo elektromotora s iným menovitým výkonom v kWh, ako je ten, pri ktorom sa merali nezávislé informácie o úsporách, alebo v prípade, keď tieto odhady vykonávajú podľa vnútroštátne stanovených metodík a referenčných hodnôt kvalifikovaní alebo akreditovaní experti, ktorí sú nezávislí od príslušných povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov;

pri výpočte úspor energie na účely článku 8 ods. 3, ktoré možno započítať do plnenia povinnosti uvedenej v danom článku, môžu členské štáty odhadnúť úspory energie ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov, ľudí v domácnostiach s nízkym príjmom alebo v uplatniteľných prípadoch ľudí žijúcich v sociálnom bývaní na základe technických odhadov, pri ktorých sa uplatnia štandardizované podmienky alebo parametre miery využívania a tepelného pohodlia, ako sú parametre vymedzené vo vnútroštátnych stavebných predpisoch; členské štáty by mali Komisii oznámiť spôsob, akým sa pohodlie zohľadňuje pri opatreniach v budovách, spolu s vysvetlením metodiky ich výpočtu;

úspory na základe prieskumu, pri ktorých sa určuje reakcia spotrebiteľov na rady, informačné kampane, systémy označovania energetickým štítkom alebo certifikácie alebo na inteligentné meranie; tento prístup sa používa len pri úsporách vyplývajúcich zo zmien správania spotrebiteľa; nepoužije sa pri úsporách vyplývajúcich zo zavedenia fyzických opatrení.

členské štáty preukážu, že jedným z cieľov politického opatrenia, či už novým, alebo existujúcim, je dosiahnutie úspor energie u konečného spotrebiteľa podľa článku 8 ods. 1, a poskytnú dôkazy a dokumentáciu vrátane dobrovoľných dohôd preukazujúce, že úspory energie sa dosiahli politickým opatrením;

preukazuje sa, že ide o dodatočné úspory nad rámec tých, ktoré by sa dosiahli aj bez činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov alebo vykonávajúcich orgánov verejnej moci; na účely určenia úspor, ktoré možno nárokovať ako dodatočné, členské štáty zohľadnia, ako by sa spotreba energie a dopyt po nej vyvíjali za absencie daného politického opatrenia, pričom vezmú do úvahy aspoň tieto faktory: trendy spotreby energie, zmeny správania spotrebiteľov, technologický pokrok a zmeny spôsobené inými opatreniami vykonávanými na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni;

úspory vyplývajúce z uplatňovania záväzného práva Únie sa považujú za úspory, ktoré by sa dosiahli v každom prípade, takže sa nesmú nárokovať ako úspory energie na účely článku 8 ods. 1; odchylne od uvedenej požiadavky, úspory súvisiace s obnovou existujúcich budov vrátane úspor, ktoré vyplývajú z vykonávania minimálnych noriem energetickej hospodárnosti v budovách v súlade so smernicou 2010/31/EÚ, možno nárokovať ako úspory energie na účely článku 8 ods. 1 za predpokladu, že kritérium podstatnosti uvedené v bode 3 písm. h) tejto prílohy je splnené; opatrenia, ktorými sa podporujú zlepšenia energetickej efektívnosti vo verejnom sektore podľa článkov 5 a 6, možno zohľadniť na účely splnenia úspor energie požadovaných podľa článku 8 ods. 1 za predpokladu, že ich výsledkom sú overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné úspory energie u konečného spotrebiteľa; výpočet úspor energie musí byť v súlade s touto prílohou;

úspory energie u konečného spotrebiteľa, ktoré vyplývajú z vykonávania opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti prijatých na základe predpisov pre stav núdze podľa článku 122 ZFEÚ, možno nárokovať na účely článku 8 ods. 1 za predpokladu, že predstavujú overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné úspory energie u konečného spotrebiteľa, s výnimkou úspor energie vyplývajúcich z uplatňovania prídelov alebo obmedzení;

opatrenia prijaté podľa nariadenia (EÚ) 2018/842 možno považovať za podstatné, no členské štáty musia preukázať, že ich výsledkom sú overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné úspory energie u konečného spotrebiteľa; výpočet úspor energie musí byť v súlade s touto prílohou;

členské štáty započítavajú iba úspory energie u konečného spotrebiteľa dosiahnuté na základe politických opatrení v sektoroch alebo zariadeniach, na ktoré sa vzťahuje kapitola IVa smernice 2003/87/ES, ak vyplývajú z vykonávania článku 9 alebo 10 tejto smernice a idú nad rámec požiadaviek stanovených v smernici 2003/87/ES alebo nad rámec vykonávania opatrení súvisiacich s bezodplatným prideľovaním kvót podľa uvedenej smernice; členské štáty preukážu, že politické opatrenia vedú k overiteľným a merateľným alebo odhadnuteľným úsporám energie u konečného spotrebiteľa; výpočet úspor energie musí byť v súlade s touto prílohou; ak subjekt predstavuje povinný subjekt podľa národnej povinnej schémy energetickej efektívnosti v zmysle článku 9 tejto smernice a podľa systému EU ETS pre budovy a cestnú dopravu v súlade s kapitolou IVa smernice 2003/87/ES, systémom monitorovania a overovania sa zabezpečí, aby sa pri výpočte a vykazovaní úspor energie vyplývajúcich z jeho opatrení na úsporu energie zohľadnila cena uhlíka prenesená pri uvoľnení paliva na spotrebu podľa uvedenej kapitoly;

uznávať sa môžu len úspory, ktoré prekračujú tieto úrovne:

povoľujú sa politiky zamerané na podporu vyšších úrovní energetickej efektívnosti výrobkov, zariadení, dopravných systémov, vozidiel a palív, budov a prvkov budov, procesov či trhov s výnimkou politických opatrení:

úspory energie vo výrobkoch, zariadeniach, dopravných systémoch, vo vozidlách, v budovách alebo pri prácach, ktoré sa dosiahli v dôsledku politických opatrení prvýkrát vykonaných od 1. januára 2024 a týkajúcich sa využívania priameho spaľovania fosílnych palív, sa nezapočítavajú do plnenia povinnosti úspor energie podľa článku 8 ods. 1 písm. b); v prípade politických opatrení podporujúcich kombinácie technológií nie je podiel úspor energie, ktoré súvisia s technológiou spaľovania fosílnych palív, oprávnený od 1. januára 2024;

ako výnimka z písmena i) na obdobie od 1. januára 2024 do 31. decembra 2030 sa úspory energie vyplývajúce z technológií priameho spaľovania fosílnych palív, ktorými sa zlepšuje energetická efektívnosť v energeticky náročných podnikoch v odvetví priemyslu, môžu považovať za úspory energie na účely článku 8 ods. 1 písm. b) a c) len do 31. decembra 2030 za predpokladu, že:

opatrenia, ktorými sa podporujú technológie na získavanie energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu na budovách alebo v nich, môžu byť oprávnené, aby boli zohľadnené na účely splnenia požadovaných úspor energie podľa článku 8 ods. 1 za predpokladu, že ich výsledkom sú overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné úspory energie u konečného spotrebiteľa; výpočet úspor energie musí byť v súlade s touto prílohou;

opatrenia, ktorými sa podporuje zavádzanie solárnych tepelných technológií, možno zohľadniť na účely splnenia požadovaných úspor energie podľa článku 8 ods. 1 za predpokladu, že ich výsledkom sú overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné úspory energie u konečného spotrebiteľa; teplo, ktoré vyprodukujú solárne tepelné technológie zo slnečného žiarenia, môže byť vylúčené z ich spotreby energie u konečného spotrebiteľa;

v prípade politík, ktoré urýchľujú zavedenie a využívanie efektívnejších výrobkov a vozidiel, s výnimkou tých, ktoré sa prvýkrát vykonali od 1. januára 2024 a ktoré sa týkajú využívania priameho spaľovania fosílnych palív, možno nárokovať celé úspory, pokiaľ sa preukáže, že k takémuto využívaniu došlo pred uplynutím priemernej predpokladanej životnosti výrobku alebo vozidla alebo jeho zvyčajného intervalu náhrady, a úspory sa nárokujú len za obdobie do konca priemernej predpokladanej životnosti výrobku alebo vozidla, ktoré sa má nahradiť;

pri podpore prijímania opatrení energetickej efektívnosti členské štáty v prípade potreby zabezpečia, aby sa zachovali štandardy kvality produktov, služieb a zavádzaných opatrení, alebo ak tieto štandardy neexistujú, aby sa zaviedli;

s cieľom zohľadniť klimatické rozdiely medzi regiónmi si môžu členské štáty vybrať, či upravia úspory na štandardizovanú hodnotu alebo udelia rôzne úspory energie v súlade s teplotnými rozdielmi medzi regiónmi;

pri výpočte úspor energie sa zohľadní životnosť opatrení a miera, v akej úspory časom klesajú; uvedený výpočet počíta úspory, ktoré sa dosiahnu každým individuálnym opatrením v období od dátumu začatia jeho vykonávania do konca každého povinného obdobia; ako alternatívu môžu členské štáty prijať inú metódu, pri ktorej sa očakáva dosiahnutie aspoň rovnakého celkového objemu úspor; pri použití inej metódy členské štáty zabezpečia, aby celkový objem úspor energie vypočítaný s použitím uvedenej metódy nepresiahol objem úspor energie, ktoré by boli výsledkom výpočtu, ak by sa počítali úspory z každého individuálneho opatrenia v období od začatia jeho vykonávania do roku 2030; členské štáty vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch oznamovaných podľa článku 3 a článkov 7 až 12 nariadenia (EÚ) 2018/1999 podrobne opíšu danú inú metódu a ustanovenia prijaté na zaistenie splnenia záväznej požiadavky výpočtu.

politické opatrenia a individuálne opatrenia prinášajú overiteľnú úsporu energie u konečného spotrebiteľa;

zodpovednosť každého zúčastňujúceho sa subjektu, povereného subjektu alebo vykonávajúceho orgánu verejnej moci je jasne vymedzená;

úspory energie, ktoré sa dosahujú alebo majú dosiahnuť, sa určia transparentne;

objem úspor energie, ktoré sa vyžadujú politickým opatrením alebo ktoré sa ním majú dosiahnuť, sa vyjadrí buď ako primárna energetická spotreba alebo ako konečná energetická spotreba, pričom sa použijú koeficienty dolnej výhrevnosti alebo faktory primárnej energie uvedené v článku 31;

predloží sa a verejne sa sprístupní výročná správa o úsporách energie, ktoré dosiahli poverené subjekty, zúčastňujúce sa subjekty a vykonávajúce orgány verejnej moci, ako aj údaje o ročnom trende úspor energie;

ak pokrok nie je uspokojivý, vykoná sa monitorovanie výsledkov a prijatie vhodných opatrení;

úspory energie z individuálneho opatrenia si nenárokuje viac než jeden subjekt;

je preukázané, že na dosiahnutie nárokovaných úspor energie sú podstatné činnosti zúčastňujúceho sa subjektu, povereného subjektu alebo vykonávajúceho orgánu verejnej moci;

činnosti zúčastňujúceho sa subjektu, povereného subjektu alebo vykonávajúceho orgánu verejnej moci nemajú nepriaznivé účinky na ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov a v uplatniteľnom prípade na ľudí žijúcich v sociálnom bývaní.

uznávajú sa len úspory energie vyplývajúce z daňových opatrení, ktoré prekračujú minimálne úrovne zdaňovania uplatňované na palivá, ako sa požaduje v smernici Rady 2003/96/ES ( 18 ) alebo 2006/112/ES ( 19 );

krátkodobá cenová pružnosť pre výpočet vplyvu opatrení v oblasti zdaňovania energie vyjadruje citlivosť dopytu po energii na zmeny cien a odhaduje sa na základe aktuálnych a reprezentatívnych oficiálnych zdrojov údajov vzťahujúcich sa na členský štát a v relevantnom prípade na základe sprievodných štúdií nezávislého inštitútu; ak sa použije iná ako krátkodobá cenová pružnosť, členské štáty vysvetlia, ako boli do základného scenára použitého na odhad úspor energie zahrnuté zlepšenia energetickej efektívnosti v dôsledku vykonávania iných právnych predpisov Únie alebo ako sa zabránilo dvojitému započítaniu úspor energie z iných právnych predpisov Únie;

úspory energie zo sprievodných nástrojov daňovej politiky vrátane daňových stimulov či odvodov do fondu sa započítajú osobitne;

na posúdenie úspor energie vyplývajúcich z daňových opatrení by sa mali použiť odhady krátkodobej pružnosti, aby sa zabránilo prekrývaniu s právom Únie a inými politickými opatreniami;

členské štáty určia distribučné účinky daňových a rovnocenných opatrení na ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov a v uplatniteľnom prípade ľudí žijúcich v sociálnom bývaní, a preukážu účinky zmierňujúcich opatrení vykonávaných v súlade s článkom 24 ods. 1, 2 a 3;

členské štáty poskytnú dôkazy vrátane metodík výpočtu, že v prípade prekrývania vplyvu opatrení v oblasti zdaňovania energie alebo uhlíka alebo obchodovania s emisiami v slade so smernicou 2003/87/ES nedochádza k dvojitému započítaniu úspor energie.

úrovni úspor energie požadovanej podľa článku 8 ods. 1 prvého pododseku alebo úspor, ktorých dosiahnutie sa očakáva za celé obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030;

spôsobe postupného zavádzania vypočítaného objemu nových úspor energie požadovaných podľa článku 8 ods. 1 prvého pododseku alebo očakávaných úspor energie počas povinného obdobia;

povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektoch alebo vykonávajúcich orgánoch verejnej moci;

cieľových odvetviach;

politických opatreniach a individuálnych opatreniach vrátane predpokladaného celkového objemu kumulatívnych úspor energie v prípade každého opatrenia;

politických opatreniach alebo programoch, alebo opatreniach financovaných z národného fondu energetickej efektívnosti vykonávaných prioritne medzi ľuďmi postihnutými energetickou chudobou, zraniteľnými odberateľmi a v uplatniteľnom prípade ľuďmi žijúcimi v sociálnom bývaní;

podiele a objeme úspor energie, ktoré sa majú dosiahnuť medzi ľuďmi postihnutými energetickou chudobou, zraniteľnými odberateľmi a v uplatniteľnom prípade ľuďmi žijúcimi v sociálnom bývaní;

v uplatniteľnom prípade o použitých ukazovateľoch, priemernom aritmetickom podiele a výsledku politických opatrení stanovených podľa článku 8 ods. 3;

v uplatniteľnom prípade o vplyvoch a nepriaznivých účinkoch politických opatrení vykonávaných podľa článku 8 ods. 3 na ľudí postihnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov a v uplatniteľnom prípade ľudí žijúcich v sociálnom bývaní;

trvaní povinného obdobia pre danú povinnú schému energetickej efektívnosti;

v uplatniteľnom prípade o objeme úspor energie alebo cieľových hodnotách zníženia nákladov, ktoré majú dosiahnuť povinné subjekty medzi ľuďmi postihnutými energetickou chudobou, zraniteľnými odberateľmi a v uplatniteľnom prípade ľuďmi žijúcimi v sociálnom bývaní;

činnostiach stanovených v politickom opatrení;

metodike výpočtu vrátane toho, ako sa určila doplnkovosť a podstatnosť a ktoré metodiky a referenčné hodnoty sa používajú pre predpokladané a pomerné úspory, a v uplatniteľnom prípade o použitých hodnotách dolnej výhrevnosti a prevodných koeficientoch;

životnosti opatrení a o tom, ako sa počíta alebo z čoho vychádza;

prístupe k riešeniu klimatických rozdielov v členskom štáte;

systémoch monitorovania a overovania pre opatrenia podľa článkov 9 a 10 a spôsobe zaistenia ich nezávislosti od povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov;

v prípade zdaňovania o:

sa zakladajú na aktuálnych, nameraných, vysledovateľných prevádzkových údajoch o spotrebe energie a (v prípade elektriny) profiloch zaťaženia;

obsahujú podrobné preskúmanie profilu spotreby energie budov alebo skupín budov, priemyselných činností alebo zariadení vrátane dopravy;

identifikujú opatrenia energetickej efektívnosti na zníženie spotreby energie;

identifikujú potenciál nákladovo efektívneho využívania alebo výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

vychádzajú vždy, keď je to možné, z analýzy nákladov založenej na životnom cykle namiesto jednoduchých období návratnosti s cieľom zohľadniť dlhodobé úspory, zostatkové hodnoty dlhodobých investícií a diskontné sadzby;

sú vyvážené a dostatočne reprezentatívne, aby umožňovali vytvorenie spoľahlivého obrazu o celkovom hospodárení s energiou a spoľahlivo určili najvýznamnejšie príležitosti na zlepšenie.

názov dátového centra, meno vlastníka a prevádzkovateľov dátového centra, dátum uvedenia dátového centra do prevádzky a obec, v ktorej sa dátové centrum nachádza;

podlahová plocha dátového centra, inštalovaný výkon, ročná prichádzajúca a odchádzajúca dátová prevádzka a množstvo údajov uložených a spracúvaných v dátovom centre;

hospodárnosť dátového centra počas posledného celého kalendárneho roka v súlade s kľúčovými ukazovateľmi hospodárnosti, ktoré sa okrem iného týkajú spotreby energie, využívania energie, nastavených hodnôt teploty, využívania odpadového tepla, využívania vody a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, pričom vo vhodných prípadoch sa do nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu podľa článku 33 ods. 3 vychádza z dokumentu CEN/CENELEC EN 50600-4 „Informačné technológie – zariadenia a infraštruktúra dátových centier“.

skutočné súčasné ceny a skutočná spotreba energie alebo celkové náklady na vykurovanie a hodnoty odčítané z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov;

použitý palivový mix a súvisiace ročné emisie skleníkových plynov, a to aj pre konečných spotrebiteľov napojených na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom, a vysvetlenie jednotlivých uplatnených daní, odvodov a sadzieb;

grafické porovnanie aktuálnej spotreby energie konečných spotrebiteľov so spotrebou za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku a v prípade vykurovania a chladenia korigované na klimatické podmienky;

kontaktné informácie organizácií koncových odberateľov, energetických agentúr alebo podobných subjektov vrátane adries webových sídel, na ktorých je možné získať informácie o dostupných opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti, porovnateľné profily konečných spotrebiteľov a objektívne technické špecifikácie pre zariadenia využívajúcich energiu;

informácie o súvisiacich postupoch podávania sťažností, službách ombudsmana alebo mechanizmoch alternatívneho riešenia sporov platných v členských štátoch;

porovnania s priemerným normalizovaným alebo referenčným konečným spotrebiteľom v rovnakej kategórii spotrebiteľov; v prípade elektronického vyúčtovania sa takéto porovnania môžu namiesto toho dať k dispozícii online a na vyúčtovaniach sa na ne môžu uviesť odkazy.

domácnosti;

služby;

priemysel;

akýkoľvek iný sektor, ktorý jednotlivo spotrebuje viac ako 5 % z celkového domáceho dopytu po využiteľnom vykurovaní a chladení.

podľa technológie, v GWh za rok ( 22 ), ak je to možné v sektoroch uvedených v bode 1, rozlišujúc medzi energiou získanou z fosílnych palív a obnoviteľných zdrojov:

určenie zariadení, ktoré vyrábajú odpadové teplo alebo chlad a ich potenciálne dodávky tepla alebo chladu, v GWh za rok:

nahlásený podiel energie z obnoviteľných zdrojov a z odpadového tepla alebo chladu na konečnej energetickej spotrebe v sektore centralizovaného zásobovania teplom a chladom ( 23 ) za posledných päť rokov v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001.

primárnu energetickú spotrebu;

celkovú efektívnosť;

úspory primárnej energie;

emisné faktory CO2.

celkovú primárnu energetickú spotrebu;

primárnu energetickú spotrebu zariadení kombinovanej výroby;

podiel kombinovanej výroby na centralizovanom zásobovaní teplom alebo chladom;

straty v systéme centralizovaného zásobovania teplom;

straty v systéme centralizovaného zásobovania chladom;

hustota pripojenia;

podiely systémov z hľadiska rôznych skupín prevádzkových teplôt.

oblasti dopytu po vykurovaní a chladení na základe analýzy v bode 1, pričom sa použijú konzistentné kritériá s dôrazom na oblasti s veľkou mierou dopytu po energii v obciach a mestských aglomeráciách;

existujúce miesta dodávky vykurovania a chladenia určené podľa bodu 2 písm. b) a zariadenia na prenos centralizovaného zásobovania teplom;

plánované miesta dodávky vykurovania a chladenia opísané v bode 2 písm. b) a určené nové oblasti centralizovaného zásobovania teplom a chladom.

priemyselné odpadové teplo a chlad;

spaľovanie odpadu;

vysokoúčinná kombinovaná výroba;

obnoviteľné zdroje energie, ako je geotermálna energia, slnečná tepelná energia a biomasa, okrem tých, ktoré sa využívajú na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu;

tepelné čerpadlá;

zníženie tepelných strát a strát chladu z existujúcich centralizovaných sietí;

centralizované zásobovanie teplom a chladom.

Aspekty:

Náklady a prínosy

Náklady a prínosy uvedené v písmene a) zahŕňajú aspoň tieto náklady a prínosy:

Relevantné alternatívy základného scenára:

Zohľadňujú sa všetky relevantné alternatívy základného scenára vrátane úlohy efektívneho individuálneho vykurovania a chladenia. Analýza nákladov a prínosov sa môže vzťahovať na posúdenie projektu alebo skupiny projektov v rámci širšieho posúdenia na miestnej, regionálnej alebo národnej úrovni, a to s cieľom určiť na účely plánovania v porovnaní so základným scenárom čo najviac nákladovo efektívne a prínosné riešenie vykurovania alebo chladenia pre danú geografickú oblasť.

Vymedzenia a integrovaný prístup:

Predpoklady:

Analýza citlivosti: táto analýza sa uskutoční s cieľom posúdiť náklady a prínosy projektu alebo skupiny projektov a založí sa na premenných faktoroch, ktoré majú významný vplyv na výsledok výpočtov, ako sú rôzne ceny energie, úrovne dopytu, diskontné sadzby a ostatné.

zníženie emisií skleníkových plynov;

úspory primárnej energie v GWh za rok;

vplyv na podiel vysokoúčinnej kombinovanej výroby;

vplyv na podiel obnoviteľných zdrojov energie v národnom energetickom mixe a v sektore vykurovania a chladenia;

prepojenia na vnútroštátne finančné plánovanie a úspory nákladov pre verejný rozpočet a účastníkov trhu;

odhadované opatrenia verejnej podpory, ak existujú, s ich ročným rozpočtom a určenie potenciálneho prvku pomoci.

Členské štáty prijmú opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby:

Záruka pôvodu uvedená v článku 26 ods. 13 obsahuje prinajmenšom tieto informácie:

Záruka pôvodu sa vzťahuje na štandardné množstvo 1 MWh. Vzťahuje sa na čistú výrobu elektriny meranú na hranici zariadenia a dodanú do sústavy.

presunom zaťaženia koncových odberateľov z času špičky na čas mimo špičky, berúc do úvahy dostupnosť energie z obnoviteľných zdrojov, energie z kombinovanej výroby a distribuovanej výroby;

úsporami energie z riadenia dopytu zo strany rozptýlených spotrebiteľov prostredníctvom nezávislých agregátorov;

znížením dopytu na základe opatrení energetickej efektívnosti prijatých poskytovateľmi energetických služieb vrátane spoločností poskytujúcich energetické služby;

pripojením a využívaním zdrojov výroby na nižších úrovniach napätia;

pripojením zdrojov výroby umiestnených bližšie k miestu spotreby a

uskladnením energie.

tarify podľa doby využívania;

cenotvorba v čase kritickej špičky;

cenotvorba v reálnom čase a

zľavy v čase špičky.

stanovia a zverejnia svoje štandardné pravidlá vzťahujúce sa na znášanie a rozdelenie nákladov na technické úpravy, akými sú napríklad pripojenie do sústavy, posilnenie sústavy a zavedenie nových sústav, zlepšenie prevádzky sústavy a pravidlá nediskriminačného uplatňovania predpisov sústavy, ktoré sú nevyhnutné na začlenenie nových výrobcov dodávajúcich elektrinu vyrobenú vysokoúčinnou kombinovanou výrobou do prepojenej sústavy;

poskytnú každému novému výrobcovi elektriny z vysokoúčinnej kombinovanej výroby, ktorý chce byť pripojený do sústavy, komplexné a nevyhnutné informácie, o ktoré tento výrobca požiada, vrátane:

zabezpečia štandardizované a zjednodušené postupy pre zapojenie rozptýlených výrobcov elektriny vysokoúčinnou kombinovanou výrobou s cieľom uľahčiť ich pripojenie do sústavy.