NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1787 z 13. júna 2024 o znižovaní emisií metánu v odvetví energetiky a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/942 (Text s významom pre EHP)

(1)

Celkový vplyv metánu na zmenu klímy prekonáva len oxid uhličitý (CO2), pričom metán k súčasnému otepľovaniu prispieva približne jednou tretinou. Celosvetovo množstvo metánu v atmosfére v uplynulom desaťročí prudko vzrástlo.

(2)

Medzivládny panel o zmene klímy (ďalej len „IPCC“), zriadený v rámci Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“), uverejnil vo svojej šiestej hodnotiacej správe zistenie, že do roku 2030 je potrebné výrazne znížiť antropogénne emisie metánu, aby sme globálne oteplenie obmedzili na 1,5 oC. Táto správa poukazuje na to, že hoci má metán kratší priemerný čas zotrvania v atmosfére (10 až 12 rokov) v porovnaní s CO2, (stovky rokov), jeho skleníkový efekt je počas 20-ročného obdobia viac ako 80-krát výraznejší ako efekt CO2. Podľa IPCC má metán v 100-ročnom časovom horizonte 29,8-krát vyšší potenciál globálneho otepľovania ako CO2, ale v 20-ročnom časovom horizonte je jeho potenciál až 82,5-krát vyšší.

(3)

Zo správy o kvalite ovzdušia v Európe z roku 2020 Európskej environmentálnej agentúry sa javí, že metán je prekurzorový plyn pre prízemný ozón a prispieva k znečisteniu ovzdušia. Riešením problému emisií metánu by sa zlepšilo nielen životné prostredie a klíma, ale aj ochrana ľudského zdravia.

(4)

Podľa nedávnych odhadov Programu OSN pre životné prostredie (ďalej len „UNEP“) a Koalície pre klímu a čisté ovzdušie (ďalej len „CCAC“) by sa znížením emisií metánu do roku 2030 o 45 % na základe dostupných cielených opatrení a dodatočných opatrení v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja mohlo do roku 2045 predísť globálnemu otepleniu o 0,3 oC.

(5)

Podľa online dátovej služby Medzinárodnej agentúry pre energiu World Energy Balances je Únia najväčším svetovým dovozcom energie z fosílnych zdrojov, a teda výrazne prispieva ku globálnym emisiám metánu.

(6)

V Európskej zelenej dohode sa spája komplexný súbor vzájomne sa posilňujúcich opatrení a iniciatív zameraných na dosiahnutie klimatickej neutrality v Únii najneskôr do roku 2050. Komisia vo svojom oznámení o Európskej zelenej dohode z 11. decembra 2019 uviedla, že sa podporí dekarbonizácia plynárenstva, a to aj riešením problému emisií metánu v energetike. V októbri 2020 prijala Komisia stratégiu EÚ na zníženie emisií metánu (ďalej len „stratégia pre metán“), v ktorej stanovila opatrenia na znižovanie emisií metánu, a to aj v odvetví energetiky, v Únii aj na globálnej úrovni. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (4) sa stanovuje cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v celom hospodárstve najneskôr do roku 2050, ako aj záväzný cieľ Únie dosiahnuť do roku 2030 zníženie domácich čistých emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní ich odstraňovania) minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Z posúdenia vplyvu pripojeného k návrhu tohto nariadenia vyplýva, že na základe predpokladov uprednostňovanej možnosti politiky v súvislosti s legislatívnym návrhom o metáne v kombinácii s predpokladmi legislatívneho balíka Fit for 55 možno 77 % všetkých emisií metánu spojených s ropou, plynom a uhlím predpokladaných na rok 2030 znížiť nákladovo účinne zo sociálneho a environmentálneho hľadiska. To by pozitívne prispelo k obmedzeniu globálneho otepľovania na 1,5 oC a umožnilo Únii účinne prevziať vedúcu úlohu v boji proti emisiám metánu a posilniť energetickú bezpečnosť.

(7)

Emisie metánu sú zahrnuté v rozsahu pôsobnosti cieľov Únie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2021/1119, a záväzných vnútroštátnych cieľov v oblasti znižovania emisií podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 (5). V súčasnosti však Únia nemá žiadny právny rámec, ktorým by sa stanovovali osobitné opatrenia na znižovanie antropogénnych emisií metánu v odvetví energetiky. Okrem toho sa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (6) síce vzťahuje na emisie metánu z rafinácie minerálnych olejov a plynu, no nie na emisie metánu z iných činností v odvetví energetiky.

(8)

V tejto súvislosti by sa toto nariadenie malo uplatňovať na znižovanie emisií metánu pri prieskume a ťažbe ropy a fosílneho plynu v počiatočnej fáze dodávateľského reťazca, v neaktívnych vrtoch, dočasne zatvorených vrtoch a zlikvidovaných vrtoch, pri získavaní a spracúvaní fosílneho plynu, preprave, distribúcii, podzemnom skladovaní fosílneho plynu a v zariadeniach pre skvapalnený zemný plyn (ďalej len „LNG“). Toto nariadenie by sa malo vzťahovať aj na aktívne hlbinné uhoľné bane a povrchové uhoľné bane a zatvorené alebo opustené hlbinné uhoľné bane.

(9)

Pravidlá pre presné meranie, monitorovanie, vykazovanie a overovanie emisií metánu v odvetviach ropy, plynu a uhlia, ako aj pre znižovanie týchto emisií, a to aj prostredníctvom kontrol tesnosti plynárenských zariadení a opráv únikov (LDAR) a obmedzení týkajúcich sa odfukovania a flérovania pri súčasnom zabezpečení ochrany pracovníkov pred emisiami metánu, by sa mali riešiť primeraným právnym rámcom Únie. Pravidlá stanovené v tomto nariadení by mali posilniť transparentnosť, pokiaľ ide o dovoz energie z fosílnych zdrojov do Únie, a prispievať k širšiemu využívaniu riešení na zmierňovanie emisií metánu na celom svete. V súvislosti s potenciálom globálneho otepľovania by sa mal využívať časový horizont 20 a 100 rokov.

(10)

Dodržiavanie povinností podľa tohto nariadenia si pravdepodobne vyžiada investície zo strany regulovaných subjektov a pri určovaní taríf by sa pod podmienkou dodržania zásad efektívnosti mali zohľadniť náklady spojené s takýmito investíciami. Nevyhnutné náklady by nemali viesť k neprimeranému finančnému zaťaženiu koncových používateľov a spotrebiteľov.

(11)

Každý členský štát by mal určiť aspoň jeden príslušný orgán, ktorý bude dohliadať, aby podniky, prevádzkovatelia baní a dovozcovia skutočne dodržiavali povinnosti stanovené v tomto nariadení, a mal by o určení príslušného orgánu a akýchkoľvek jeho zmenách informovať Komisiu. Týmto príslušným orgánom by sa mali poskytnúť dostatočné finančné a ľudské zdroje a tieto príslušné orgány by mali prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s týmto nariadením v súlade s úlohami, ktoré im boli osobitne pridelené. Príslušné orgány by mal zriadiť kontaktné miesto. Vzhľadom na cezhraničný charakter činností odvetvia energetiky a emisií metánu by príslušné orgány mali spolupracovať medzi sebou a s Komisiou. V tejto súvislosti by Komisia a príslušné orgány mali spoločne vytvoriť sieť verejných orgánov uplatňujúcich toto nariadenie s cieľom podporiť úzku spoluprácu pomocou potrebných opatrení na výmenu informácií a najlepších postupov a s cieľom umožniť konzultácie.

(12)

S cieľom zabezpečiť bezproblémové a účinné vykonávanie tohto nariadenia by Komisia mala podporovať členské štáty prostredníctvom Nástroja technickej podpory zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (7), ktorý poskytuje prispôsobené technické odborné znalosti na navrhovanie a vykonávanie reforiem vrátane reforiem zameraných na podporu znižovania emisií metánu v odvetví energetiky. Táto technická podpora by mohla zahŕňať napríklad posilnenie administratívnych kapacít, harmonizáciu legislatívnych rámcov a výmenu príslušných najlepších postupov.

(13)

S cieľom zabezpečiť plnenie úloh príslušných orgánov by prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní a dovozcovia mali týmto orgánom poskytovať všetku potrebnú pomoc. Prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní a dovozcovia by okrem toho mali v rámci obdobia určeného príslušnými orgánmi alebo akéhokoľvek iného obdobia, na ktorom sa s príslušnými orgánmi dohodli, prijať všetky potrebné opatrenia, ktoré príslušné orgány identifikovali.

(14)

Jedným z hlavných mechanizmov, ktorý majú príslušné orgány k dispozícii, by mali byť kontroly vrátane preskúmania dokumentácie a záznamov, merania emisií a kontrol na mieste. Kontroly by sa mali uskutočňovať pravidelne na základe posúdenia rizík, ako sú environmentálne riziká, ktoré sú spojené s jednotlivými lokalitami, ktoré vykonávajú príslušné orgány. Príslušné orgány by mali zohľadniť zavedené kontrolné mechanizmy a najlepšie postupy, ktoré majú k dispozícii. Kontroly by sa okrem toho mali vykonávať s cieľom vyšetriť opodstatnené sťažnosti a prípady nedodržiavania predpisov a s cieľom zabezpečiť, aby sa opravy alebo výmeny komponentov a zmierňujúce opatrenia vykonávali v súlade s týmto nariadením, ako aj s cieľom pravidelne kontrolovať dodržiavanie tohto nariadenia zo strany dovozcov. Ak príslušné orgány zistia závažné porušenie tohto nariadenia, mali by vydať oznámenie o nápravných opatreniach, ktoré má prijať prevádzkovateľ, podnik, prevádzkovateľ bane alebo dovozca. Príslušné orgány by mali mať alternatívne možnosť rozhodnúť, že prevádzkovateľovi, podniku, prevádzkovateľovi bane alebo dovozcovi sa vydá pokyn, aby im na schválenie predložili súbor nápravných opatrení na účely riešenia daného porušenia. Príslušné orgány by mali viesť záznamy o kontrolách a príslušné informácie by sa mali zverejniť v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (8).

(15)

S cieľom určiť závažnosť porušenia tohto nariadenia by príslušné orgány mali zvážiť environmentálnu škodu a vplyv na bezpečnosť a zdravie ľudí, ako aj pravdepodobnosť, že dané porušenie vo významnej miere ovplyvní spoľahlivosť a dôveryhodnosť údajov v rámci povinností monitorovania a vykazovania podľa tohto nariadenia.

(16)

Vzhľadom na to, že niektoré zdroje emisií metánu sa nachádzajú v blízkosti mestských alebo obytných oblastí a majú vplyv na zdravie, životné prostredie a klímu, fyzické alebo právnické osoby by mali mať možnosť predložiť príslušným orgánom náležite opodstatnené sťažnosti v súvislosti s možným porušovaním tohto nariadenia. V tejto súvislosti by malo byť možné využívať Európsky portál elektronickej justície na uchovávanie relevantných informácií, ktoré poskytli členské štáty, najmä kontaktné údaje príslušných orgánov, najdôležitejšie kroky postupu podávania sťažností, ako aj práva a základné pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Príslušné orgány by mali informovať sťažovateľov o postupoch a prijatých rozhodnutiach a konečné rozhodnutie by sa sťažovateľom malo doručiť v primeranom čase po podaní sťažnosti.

(17)

Spoľahlivým rámcom overovania sa zlepšuje dôveryhodnosť vykazovaných údajov. Úroveň podrobnosti a technická zložitosť meraní emisií metánu si okrem toho vyžaduje riadne overovanie údajov o emisiách metánu, ktoré vykazujú prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní a dovozcovia. Aj keď je možné aj vlastné overovanie, overovanie treťou stranou zabezpečuje väčšiu nezávislosť a transparentnosť. Okrem toho poskytuje harmonizovaný súbor kompetencií a úroveň odborných znalostí, ktoré nemusia mať všetky verejné subjekty k dispozícii. Overovatelia by mali byť akreditovaní akreditačnými orgánmi v súlade s nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 (9) alebo inak autorizovaní spôsobom porovnateľným s nariadením (ES) č. 765/2008. Nezávislí overovatelia by teda mali zabezpečiť, aby boli správy o emisiách, ktoré vypracovali prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní a dovozcovia, presné a v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto nariadení. Overovacie činnosti by sa mali zosúladiť s príslušnými európskymi alebo inými medzinárodnými normami a metodikami pre overovateľov a ich činnosti a v ich rámci by sa mala náležite zohľadňovať povaha overovaných činností. Overovatelia by mali preskúmať údaje v správach o emisiách s cieľom posúdiť spoľahlivosť, dôveryhodnosť a presnosť týchto údajov. S cieľom zabezpečiť presnosť údajov by overovatelia mali v relevantných prípadoch vykonávať ohlásené a neohlásené kontroly na mieste. Overovatelia by mali byť oddelení od príslušných orgánov a mali by byť nezávislí od prevádzkovateľov, podnikov, prevádzkovateľov baní a dovozcov, ktorí by im mali poskytovať všetku pomoc potrebnú na umožnenie alebo uľahčenie činností overovania, najmä pokiaľ ide o prístup do lokalít a predkladanie dokumentácie alebo záznamov.

(18)

Pri plnení svojich povinností a vykonávaní svojich právomocí podľa tohto nariadenia by Komisia, príslušné orgány a overovatelia mali zvážiť informácie sprístupnené na medzinárodnej úrovni, napríklad Medzinárodným strediskom pre monitorovanie emisií metánu (ďalej len „IMEO“), najmä pokiaľ ide o metodiky agregácie údajov, ako aj analýzu a overovanie metodík a štatistických postupov, ktoré prevádzkovatelia, podniky, prevádzkovatelia baní a dovozcovia používajú pri kvantifikácii údajov vo svojich správach o emisiách. Referenčné kritériá v tomto smere môžu zahŕňať rámec pre vykazovanie, technické usmerňovacie dokumenty a vzory pre vykazovanie Partnerstva pre emisie metánu z ropy a zemného plynu (ďalej len „OGMP“).

(19)

Stredisko IMEO zriadila Únia v októbri 2020 v partnerstve UNEP, CCAC a Medzinárodnou agentúrou pre energiu a predstavené bolo na samite G20 v októbri 2021. Úlohou IMEO je získavať, zosúlaďovať, overovať a uverejňovať údaje o antropogénnych emisiách metánu na globálnej úrovni. IMEO by mohlo zohrávať úlohu pri identifikácii najväčších producentov emisií prostredníctvom systému včasného odhaľovania a varovania.

(20)

Od Únie sa ako od zmluvnej strany Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „UNFCCC“) (10) a Parížskej dohody prijatej v rámci UNFCCC (11) (ďalej len „Parížska dohoda“) vyžaduje, aby každoročne predkladala inventarizačnú správu o antropogénnych emisiách skleníkových plynov, ktorá predstavuje súhrn národných inventúr skleníkových plynov členských štátov a je vypracovaná na základe osvedčených metodík, ktoré prijal IPCC.

(21)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (12) sa od členských štátov vyžaduje, aby Komisii vykazovali údaje z inventúry skleníkových plynov a svoje národné projekcie. Podľa uvedeného nariadenia má vykazovanie prebiehať podľa usmernení UNFCCC k vykazovaniu a často vychádza skôr zo štandardných emisných faktorov než z priamych meraní na úrovni zdroja, z čoho vyplýva neistota, pokiaľ ide o pôvod, frekvenciu a rozsah emisií.

(22)

Údaje za jednotlivé krajiny vykázané podľa ustanovení UNFCCC o vykazovaní sa predkladajú sekretariátu UNFCCC podľa rôznych úrovní vykazovania v súlade s usmerneniami IPCC. V tejto súvislosti IPCC vo všeobecnosti navrhuje používať v prípade zdrojov emisií, ktoré majú z hľadiska absolútnej úrovne, trendu alebo neistoty významný vplyv na celkovú inventúru skleníkových plynov v krajine, metódy vyššej úrovne.

(23)

Jednotlivé úrovne predstavujú mieru metodickej komplexnosti. Existujú tri úrovne. Metódy úrovne 1 sú zvyčajne založené na štandardných emisných faktoroch IPCC a vyžadujú sa pri nich len základné údaje o činnosti s najnižším stupňom členenia. Vyššie úrovne zvyčajne využívajú prepracovanejšie metódy a emisné faktory špecifické pre konkrétny zdroj, technológiu, región alebo krajinu, ktoré sú často založené na meraniach, a zvyčajne sa pri nich vyžadujú podrobnejšie rozčlenené údaje o činnosti. Konkrétne sa na úrovni 2 musia namiesto štandardných emisných faktorov používať emisné faktory špecifické pre danú krajinu, zatiaľ čo na úrovni 3 sa vyžadujú údaje alebo merania podľa jednotlivých zariadení a uplatňuje sa prísne posudzovanie zdola nahor podľa typu zdroja na úrovni jednotlivých zariadení. IPCC vo svojej úprave z roku 2019 k usmerneniam IPCC z roku 2006 pre národné inventúry skleníkových plynov uviedol, že prechod z úrovne 1 na úroveň 3 predstavuje zvýšenie istoty meraní emisií súvisiacich s metánom.

(24)

Pokiaľ ide o úroveň, na ktorej členské štáty vykazujú sekretariátu UNFCCC svoje emisie metánu v energetike, uplatňujú jednotlivé členské štáty rôzne postupy. Vykazovanie na úrovni 2 v prípade veľkých zdrojov emisií je v súlade s usmerneniami IPCC k vykazovaniu, keďže úroveň 2 sa považuje za metódu vyššej úrovne. Vykazovanie na úrovni 1, čo je najnižšia úroveň, je vo viacerých členských štátoch v prípade emisií metánu z uhlia, plynu a ropy stále veľmi bežné. Metodiky odhadu a vykazovanie emisií metánu v energetike sa preto v jednotlivých členských štátoch líšia.

(25)

V súčasnosti sa emisie metánu v mnohých krajinách naďalej kvantifikujú a zmierňujú hlavne prostredníctvom dobrovoľných iniciatív pod vedením odvetvia. Kľúčovou iniciatívou pod vedením odvetvia energetiky je OGMP, dobrovoľná iniciatíva v oblasti merania a vykazovania emisií metánu, ktorú v roku 2014 vytvorili UNEP a CCAC a v ktorej riadiacom výbore je zastúpená aj Komisia. OGMP sa zameriava na zavádzanie najlepších postupov s cieľom zlepšiť dostupnosť celosvetových informácií o kvantifikácii a riadení emisií metánu a podnecovať zmierňujúce opatrenia na ich znižovanie. Na práci partnerstva OGMP spojenej s vývojom štandardov a metodík sa podieľajú vlády, občianska spoločnosť a podniky. K dnešnému dňu sa členmi OGMP 2.0 programu UNEP stalo viac ako 115 spoločností s aktívami vo viac ako 60 krajinách na piatich kontinentoch, ktoré predstavujú viac ako 35 % svetovej ťažby ropy a plynu a viac ako 70 % tokov LNG. Rámec OGMP 2.0 predstavuje najnovšiu verziu dynamického štandardu v oblasti emisií metánu, ktorý môže slúžiť ako vhodný základ pre štandardy emisií metánu vychádzajúce zo spoľahlivých vedeckých štandardov.

(26)

V tejto súvislosti je potrebné zlepšiť meranie emisií metánu a kvalitu vykazovaných údajov vrátane údajov o hlavných zdrojoch emisií metánu súvisiacich s energiou vyrábanou a spotrebúvanou v Únii. Okrem toho by sa mala zabezpečiť dostupnosť údajov na úrovni zdroja a dôkladná kvantifikácia emisií metánu, čím sa zvýši spoľahlivosť vykazovania a rozšíri priestor na vhodné zmierňujúce opatrenia.

(27)

Ak má byť kvantifikácia a vykazovanie účinné, prevádzkovatelia a podniky by mali mať povinnosť kvantifikovať, vykazovať emisie metánu podľa zdroja a sprístupňovať členským štátom súhrnné údaje, aby mohli členské štáty zvýšiť presnosť svojich inventúr a výkazov. Okrem toho je potrebné aj účinné overovanie vykazovaných údajov. S cieľom minimalizovať administratívne zaťaženie prevádzkovateľov a podnikov by mali vykazovať údaje raz za rok.

(28)

Toto nariadenie, ktoré vychádza z relevantných častí rámca OGMP 2.0, prispieva k zberu hodnoverných a spoľahlivých údajov, ktoré by vytvorili dostatočný základ na monitorovanie emisií metánu, a v prípade potreby ustanovuje dodatočné opatrenia na ďalšie obmedzenie emisií metánu.

(29)

Rámec OGMP 2.0 má päť úrovní vykazovania. Vykazovanie na úrovni zdroja sa začína na úrovni 3, ktorá sa považuje za porovnateľnú s úrovňou 3 UNFCCC. Umožňuje použitie všeobecných emisných faktorov. Vykazovanie v rámci OGMP 2.0 na úrovni 4 si vyžaduje priame merania emisií metánu na úrovni zdroja a umožňuje používanie špecifických emisných faktorov. Vykazovanie v rámci OGMP 2.0 na úrovni 5 si popri kvantifikácii emisií metánu na úrovni zdroja vyžaduje aj doplňujúce merania na úrovni lokality. Okrem toho musia spoločnosti podľa rámca OGMP 2.0 vykazovať priame merania emisií metánu do troch rokov od pristúpenia k OGMP 2.0 v prípade prevádzkovaných aktív a do piatich rokov v prípade neprevádzkovaných aktív. Mali by sa stanoviť lehoty, v rámci ktorých majú prevádzkovatelia a podniky predkladať výkazy požadované podľa tohto nariadenia, pričom by sa malo vychádzať z prístupu, ktorý sa zaujal v rámci OGMP 2.0 v súvislosti s vykazovaním na úrovni zdroja, a malo by sa prihliadať na to, že veľký počet spoločností z Únie sa k OGMP 2.0 už pripojil. Popri kvantifikácii na úrovni zdroja umožňuje kvantifikácia na úrovni lokality aj posúdenie, overovanie a zosúlaďovanie odhadov na úrovni zdroja agregovaných podľa jednotlivých lokalít, čím sa zvyšuje dôvera vo vykazované emisie. Podobne ako v rámci OGMP 2.0 by sa mali na zosúladenie kvantifikácie na úrovni zdroja vyžadovať merania na úrovni lokality.

(30)

Podľa údajov z inventúry skleníkových plynov v Únii, ktorá vychádza z národných inventúr skleníkových plynov nahlásených v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999, je viac ako polovica všetkých priamych emisií metánu v odvetví energetiky spôsobená neúmyselným vypúšťaním metánu do atmosféry. V prípade ropy a plynu tvoria takéto neúmyselné emisie metánu najväčší podiel emisií metánu.

(31)

K neúmyselným únikom metánu do atmosféry môže dochádzať počas vŕtania a ťažby, ako aj počas spracovania, skladovania, prepravy a distribúcie konečným spotrebiteľom. K takýmto únikom môže dochádzať aj v neaktívnych vrtoch, dočasne zatvorených vrtoch alebo zlikvidovaných vrtoch. Niektoré emisie metánu môžu byť spôsobené nedostatkami alebo bežným opotrebovaním technických komponentov, ako sú spoje, príruby a ventily, alebo poškodenými komponentmi, napríklad v prípade nehôd. Korózia môže takisto viesť k únikom zo stien tlakových zariadení.

(32)

S cieľom znížiť emisie metánu by prevádzkovatelia mali prijať všetky vhodné zmierňujúce opatrenia, aby minimalizovali emisie metánu vo svojich prevádzkach.

(33)

Konkrétnejšie, emisie metánu z únikov sa najčastejšie znižujú kontrolami LDAR, ktoré sa vykonávajú v prvom rade s cieľom identifikovať úniky a následne s cieľom opraviť úniky alebo vymeniť netesné komponenty. Prevádzkovatelia by preto mali vykonávať pravidelné kontroly LDAR zamerané aj na komponenty, ktoré odfukujú metán, s cieľom odhaliť nefunkčné zariadenia.

(34)

Na tento účel by sa mal zaviesť harmonizovaný prístup na zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetkých prevádzkovateľov v Únii. Tento prístup by mal zahŕňať minimálne požiadavky na kontroly LDAR, pričom by sa členským štátom a prevádzkovateľom ponechala primeraná miera flexibility. Táto flexibilita je nevyhnutná na inováciu a vývoj nových komponentov, nových technológií kontroly LDAR a nových detekčných metód, čím sa zabráni odkázanosti na jednu technológiu na úkor ochrany životného prostredia. Stále sa objavujú nové technológie kontroly LDAR a nové detekčné metódy a členské štáty by mali podnecovať inováciu v tomto odvetví, aby bolo možné zavádzať komponenty, metódy kontroly LDAR a detekcie, ktoré majú najnižšie emisie, a sú aj presné a nákladovo efektívne.

(35)

Povinnosti súvisiace s kontrolami LDAR by mali vychádzať z osvedčených postupov. V prvom rade by sa kontroly LDAR mali zameriavať na zisťovanie a čo najrýchlejšie odstraňovanie únikov opravou alebo výmenou netesného komponentu, a nie na ich kvantifikáciu, pričom oblasti s vyšším rizikom úniku by sa mali kontrolovať častejšie; Pri stanovovaní frekvencie kontrol LDAR a pri prijímaní rozhodnutia o oprave alebo výmene komponentu by sa malo vychádzať nielen z potreby opravy alebo výmeny komponentov, z ktorých metán uniká nad rámec prahovej hodnoty emisií metánu, ale aj z prevádzkových aspektov, pričom by sa mali brať do úvahy bezpečnostné riziká. Preto ak sa zistí vyššie riziko pre bezpečnosť alebo vyššie riziko emisií metánu, príslušné orgány by mali mať možnosť odporučiť častejšie kontroly LDAR v prípade príslušných komponentov alebo nahradenie daných komponentov technológiou, ktorá je menej náchylná na úniky. Všetky úniky by sa bez ohľadu na ich rozsah mali monitorovať a kontrolovať, pretože malé úniky môžu vyústiť do rozsiahlejších. Po oprave úniku by malo nasledovať potvrdenie, že oprava bola účinná. S cieľom umožniť, aby sa v budúcnosti mohli používať nové alebo vyspelejšie komponenty alebo technológie na detekciu emisií metánu, by sa malo stanoviť množstvo straty metánu, pri ktorej dosiahnutí alebo prekročení je nutná oprava, pričom prevádzkovatelia by mali mať možnosť vybrať si detekčné zariadenie. Vo vhodných prípadoch by malo byť možné používať v rámci kontrol LDAR detekčné technológie, ako je kontinuálne monitorovanie, pokiaľ spĺňajú požiadavky tohto nariadenia na pokročilú detekčnú technológiu. Prevádzkovatelia s najlepšími výsledkami, ktorí ťažia alebo spracúvajú ropu alebo zemný plyn, by mali mať možnosť uplatňovať rôzne frekvencie kontrol LDAR pod podmienkou splnenia podmienok stanovených v tomto nariadení a schválenia príslušnými orgánmi.

(36)

Kontroly LDAR by sa mali vykonávať pomocou vhodných dostupných technológií a detekčných techník s cieľom identifikovať úniky: v prípade komponentov, ktoré sa nachádzajú nad zemou a komponentov, ktoré sa nachádzajú nad hladinou mora, čo najbližšie ku každému jednotlivému potenciálnemu zdroju emisií; v prípade podzemných komponentov, v prvom kroku nad povrchom zeme a v prípade zistenia potenciálneho úniku v druhom kroku čo najbližšie k zdroju emisií; a v prípade komponentov na mori pod hladinou mora alebo pod morským dnom by sa mali uplatňovať najlepšie komerčne dostupné detekčné techniky.

(37)

Pokiaľ ide o podzemné komponenty, kontroly LDAR sa vo všeobecnosti vykonávajú v dvoch krokoch. Prvý krok spočíva v tom, že sa vykoná prvotná kontrola tesnosti a určí sa, či sa má kopať do pôdy alebo či sa má vykonať navŕtavanie alebo vpichovanie uvoľňovacích otvorov - sond, ak je potrubie priamo prístupné. Prevádzkovatelia vykopú alebo prevŕtajú pôdu, ak je únik na úrovni prvej prahovej hodnoty detekcie úniku alebo nad ňou. Druhý krok spočíva v tom, že sa vykoná druhá kontrola tesnosti a určí sa, či sa má únik opraviť. Prevádzkovatelia únik opravia, ak je na úrovni druhej prahovej hodnoty detekcie úniku alebo nad ňou.

(38)

Minimálne detekčné limity slúžia na zabezpečenie toho, aby boli detekčné zariadenia dostatočne citlivé na odhaľovanie únikov, ako sa vyžaduje v tomto nariadení. Tieto minimálne detekčné limity, ako aj detekčné techniky, ktoré sa majú použiť, by s ohľadom na rôzne typy komponentov a kontrol mala určiť Komisia pre všetky kategórie komponentov spolu s prahovými hodnotami uplatniteľnými v prvom kroku kontrol LDAR podzemných komponentov.

(39)

Oprava alebo výmena by sa mala uskutočniť bezprostredne po zistení úniku, ktorý dosahuje alebo presahuje prah upresnený v tomto nariadení, alebo čo najskôr potom. Hoci môže byť potrebné zvážiť mimoriadne bezpečnostné, administratívne a technické aspekty, na odôvodnenie akéhokoľvek oneskorenia pri oprave alebo výmene by sa mali poskytnúť dôkazy. Pri opravách alebo výmenách by sa mali využívať najlepšie komerčne dostupné technológie, ktoré poskytujú dlhodobú ochranu pred únikom v budúcnosti.

(40)

Malé prepojené sústavy v zmysle vymedzenia v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 (13) môžu v prípade odstávky sústavy čeliť problémom s bezpečnosťou dodávok a so stabilitou siete. Preto by sa v záujme predchádzania takýmto rizikám súvisiacim s bezpečnosťou dodávok mali práce týkajúce sa opravy alebo výmeny vykonať počas plánovaných vypnutí sústavy.

(41)

Keďže odfukovanie spôsobuje významné emisie skleníkových plynov, malo by sa zakázať s výnimkou mimoriadnych situácií alebo poruchy alebo určitých špecifických udalostí, pri ktorých sa odfukovaniu nedá zabrániť a je nevyhnutné. S cieľom zabezpečiť, aby prevádzkovatelia nepoužívali zariadenia navrhnuté na odfukovanie, by sa mali prijať technologické normy, ktorými sa umožní používanie alternatív s nižšími emisiami.

(42)

Flérovanie sa považuje za rutinné, ak sa vykonáva počas bežnej ťažby ropy, plynu a uhlia, keď nie sú k dispozícii vhodné zariadenia alebo geologické podmienky na opätovné vtláčanie vyťaženého plynu, jeho využitie na mieste alebo distribúciu na trh. Rutinné flérovanie by sa malo zakázať. Flérovanie by sa malo povoliť len vtedy, keď je jedinou alternatívou k odfukovaniu a keď odfukovanie nie je zakázané. Odstránením bežného flérovania by sa zvýšila aj dostupnosť zemného plynu na trhoch s plynom. Odfukovanie je pre životné prostredie škodlivejšie než flérovanie, keďže uvoľnený plyn zvyčajne obsahuje vysokú mieru metánu, zatiaľ čo flérovaním metán oxiduje na CO2, ktorého potenciál globálneho otepľovania je nižší. Preto ak nie je k dispozícii iná možnosť, pred odfukovaním by sa malo uprednostniť flérovanie.

(43)

Ak sa flérovanie používa ako alternatíva k odfukovaniu, zariadenia na flérovanie musia metán spaľovať účinne. Z tohto dôvodu by sa požiadavka na účinnosť horenia mala zahrnúť aj v prípadoch, keď je povolené flérovanie, pričom zariadenia na flérovanie s konštrukčnou úrovňou účinnosti spaľovania nižšou ako 99 % by sa mali postupne vyradiť. Malo by sa takisto vyžadovať používanie automatických zapaľovačov alebo trvalých zapaľovacích horákov, ktoré zaisťujú spoľahlivejšie zapaľovanie, pretože nie sú ovplyvnené vetrom.

(44)

Pred odfukovaním alebo flérovaním by sa vždy malo uprednostňovať opätovné vtláčanie alebo využívanie metánu na mieste, alebo jeho distribúcia na trh. Prevádzkovatelia, ktorí odfukujú, by mali príslušným orgánom poskytnúť dôkaz o tom, že metán nebolo možné opätovne vtláčať, použiť na mieste, uskladňovať na neskoršie použitie, distribuovať na trh, ani spaľovať, a prevádzkovatelia, ktorí spaľujú, by mali príslušným orgánom poskytnúť dôkaz o tom, že metán nebolo možné opätovne vtláčať, použiť na mieste, uskladňovať na neskoršie použitie ani distribuovať na trh.

(45)

Prevádzkovatelia by mali bezodkladne informovať príslušné orgány o rozsiahlych prípadoch odfukovania a flérovania a každoročne predkladať týmto orgánom komplexnejšie správy o všetkých prípadoch odfukovania a flérovania. Mali by takisto zabezpečiť, aby vybavenie a zariadenia na odfukovanie a flérovanie spĺňali normy stanovené v práve Únie.

(46)

Emisie metánu z neaktívnych, dočasne zatvorených vrtov a zlikvidovaných vrtov predstavujú riziká pre zdravie, bezpečnosť a životné prostredie. Mali by preto naďalej podliehať monitorovaniu vrátane kvantifikácie, a ak existujú zariadenia na monitorovanie tlaku, aj monitorovania tlaku, ako aj povinnostiam vykazovania, pričom tieto vrty a lokality vrtov by sa mali podľa vhodného prípadu likvidovať, regenerovať a remediovať. V takýchto prípadoch by členské štáty mali zohrávať dominantnú úlohu, najmä pokiaľ ide o vypracovanie inventúr a v prípade, že nie je možné určiť zodpovednú stranu, aj vykazovanie emisií metánu a vypracovanie plánov zmierňovania v rámci jasných lehôt.

(47)

V prípade všetkých vrtov, ktoré boli zlikvidované v období 30 rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, v deň nadobudnutia jeho účinnosti alebo po tomto dni, by sa mala poskytnúť primeraná dokumentácia preukazujúca, že nedochádza k žiadnym emisiám metánu, a ak je takáto dokumentácia k dispozícii, mala by sa poskytnúť aj v prípade vrtov, ktoré boli zlikvidované dávnejšie ako 30 rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Takáto dokumentácia by mala obsahovať aspoň kvantifikáciu založenú na emisných faktoroch alebo na vzorkách alebo spoľahlivé dôkazy o trvalej podpovrchovej izolácii v súlade s normou ISO 16530 – 1:2017, ktorá je uplatniteľnou medzinárodnou normou integrity vrtov v ropnom a plynárenskom priemysle.

(48)

Ak sa príslušným orgánom poskytnú spoľahlivé dôkazy o významných množstvách emisií metánu v neaktívnom vrte na mori, v dočasne zatvorenom vrte alebo v zlikvidovanom vrte a ak tieto dôkazy potvrdila nezávislá tretia strana, príslušné orgány by mali rozhodnúť o uplatňovaní povinností týkajúcich sa dočasne zatvorených vrtov na daný vrt.

(49)

Počet neaktívnych vrtov, dočasne zatvorených vrtov a zlikvidovaných vrtov, ktoré sa nachádzajú na území členských štátov, sa výrazne líši, pričom niektoré členské štáty majú na svojom území veľmi vysoký počet takýchto vrtov. Týmto členským štátom by sa malo umožniť uplatňovať postupnejší prístup k plneniu povinností týkajúcich sa vytvorenia inventúry týchto vrtov, aby sa zabezpečila proporcionalita nákladov a administratívnej záťaže spojenej s touto inventúrou.

(50)

Keďže pravdepodobnosť toho, či únik metánu z vrtov na mori dosiahne povrch, závisí od viacerých faktorov a má tendenciu klesať s hĺbkou vody a keďže zdroje potrebné na kontrolu a zasahovanie v prípade vrtov na mori sa zvyšujú s hĺbkou vody a vzdialenosťou od pobrežia, mali by sa v prípade vrtov na mori, ktoré sa nachádzajú vo väčšej hĺbke, zvážiť výnimky z určitých povinností podľa tohto nariadenia, ak možno poskytnúť spoľahlivé dôkazy o tom, že vplyv potenciálnych emisií metánu z týchto vrtov na klímu bude s veľkou pravdepodobnosťou zanedbateľný.

(51)

Z údajov z inventúry skleníkových plynov v Únii vyplýva, že najväčším jednotlivým zdrojom emisií metánu v odvetví energetiky Únie sú emisie metánu z uhoľných baní. V roku 2019 predstavovali priame emisie z uhoľného odvetvia 31 % všetkých emisií metánu, čo sa takmer rovná percentuálnemu podielu priamych emisií metánu spoločne z ropy a fosílneho plynu, ktoré dosahujú 33 %.

(52)

V súčasnosti neexistuje žiaden osobitný právny predpis na úrovni celej Únie, ktorým by sa obmedzovali emisie metánu z odvetvia uhlia, a to napriek dostupnosti širokej škály technológií na ich zmierňovanie. Neexistuje žiadna norma Únie ani medzinárodná norma týkajúca sa monitorovania, vykazovania a overovania pre odvetvie uhlia. V Únii je vykazovanie emisií metánu z uhoľného priemyslu súčasťou vykazovania emisií skleníkových plynov členskými štátmi. Údaje z hlbinných uhoľných baní sú zahrnuté aj v Európskom registri uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok zriadenom nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 166/2006 (14).

(53)

Nedávne štúdie poukazujú na to, že emisie metánu sú v prvom rade spojené s podzemnými banskými činnosťami, a to v aktívnych, zatvorených aj opustených uhoľných baniach. V aktívnych hlbinných uhoľných baniach sa koncentrácia metánu vo vzduchu nepretržite kontroluje, pretože predstavuje ohrozenie zdravia a bezpečnosti. V prípade hlbinných uhoľných baní dochádza k prevažnej väčšine emisií metánu prostredníctvom ventilačných a odvádzacích alebo odplyňovacích systémov, ktoré predstavujú dva hlavné spôsoby znižovania koncentrácie metánu vo vetracích šachtách uholných baní.

(54)

Keď sa ťažba zastaví a uholná baňa sa zatvorí alebo odstaví, naďalej sa z nej uvoľňuje metán, označovaný ako „metán z opustených baní“. K týmto emisiám metánu zvyčajne dochádza v presne identifikovaných zdrojových bodoch, ako sú vetracie šachty alebo otvory na znižovanie tlaku. Vzhľadom na zvýšené ambície v oblasti klímy a presun výroby energie na zdroje energie s nižšou uhlíkovou náročnosťou sa emisie metánu z opustených baní v Únii pravdepodobne zvýšia. Odhaduje sa, že v uholných baniach, ktoré nie sú zatopené, sa metán naďalej uvoľňuje aj desať rokov po ukončení ťažby na úrovni, ktorá dosahuje približne 40 % úrovne zaznamenanej v čase zatvorenia bane. Nakladanie s metánom z opustených baní je navyše z dôvodu rôznych vlastníckych a ťažobných práv a povinností v rámci Únie naďalej nejednotné. Členské štáty by preto mali zostaviť inventúru zatvorených hlbinných uhoľných baní a opustených hlbinných uhoľných baní, ktorých prevádzka sa skončila po 3. auguste 1954, a malo by sa vyžadovať, aby určená zodpovedná strana nainštalovala zariadenia na meranie emisií metánu.

(55)

V aktívnych povrchových uhoľných baniach v Únii sa ťaží hnedé uhlie a emituje sa z nich menej metánu ako v prípade hlbinných uhoľných baní. Bane na hnedé uhlie v Únii sú prevažne povrchové uhoľné bane s výnimkou jednej hlbinnej bane na hnedé uhlie v jednom členskom štáte. Podľa inventúry skleníkových plynov v Únii aktívne povrchové uhoľné bane v roku 2019 emitovali 166 kiloton metánu v porovnaní s 828 kilotonami metánu v prípade hlbinných uhoľných baní. Meranie emisií metánu z povrchových uhoľných baní je náročné, pretože metán má tendenciu rozptýliť sa na veľkom území. Preto sa emisie metánu z povrchových uhoľných baní merajú len zriedka, a to aj napriek dostupnosti primeraných technológií. Emisie metánu z povrchových uhoľných baní možno odvodiť pomocou emisných faktorov špecifických pre danú uhoľnú panvu a s väčšou presnosťou pomocou emisných faktorov špecifických pre konkrétnu baňu alebo ložisko, keďže uhoľné panvy majú ložiská s rôznou kapacitou na zachytávanie metánu. Emisné faktory možno odvodiť z merania obsahu plynu v slojoch vo vzorkách odobratých z prieskumných vrtov. Prevádzkovatelia baní by preto mali kvantifikovať emisie metánu v povrchových uhoľných baniach pomocou takýchto emisných faktorov.

(56)

Emisie metánu z plne zaplavených hlbinných uhoľných baní majú tendenciu časom výrazne klesať, keďže hydrogeologické podmienky sa po uzavretí uhoľnej bane a dokončení zaplavovacieho procesu stabilizujú. Preto by malo byť možné oslobodiť takéto uhoľné bane od povinností kvantifikácie, ak je to riadne odôvodnené.

(57)

Prevádzkovatelia baní by mali vykonávať kontinuálne meranie a kvantifikáciu emisií metánu z vetracích šácht v hlbinných uhoľných baniach a nepretržité meranie odfukovaného a spaľovaného metánu v staniciach na odvádzanie plynov. Mali by používať špecifické emisné faktory pre povrchové uhoľné bane. Tieto údaje by mali vykazovať príslušným orgánom.

(58)

V súčasnosti možno zmiernenie emisií metánu najlepšie dosiahnuť v aktívnych a zatvorených hlbinných uhoľných baniach alebo opustených hlbinných uhoľných baniach. Účinné zmierňovanie emisií metánu z aktívnych povrchových uhoľných baní a zo zatvorených alebo opustených povrchových uholných baní je v súčasnosti technologicky obmedzené. S cieľom podporiť výskum a vývoj v oblasti technológií na zmierňovanie týchto emisií metánu v budúcnosti by však malo prebiehať účinné a podrobné monitorovanie, vykazovanie a overovanie rozsahu týchto emisií metánu.

(59)

V aktívnych hlbinných uhoľných baniach sa ťaží buď energetické, alebo koksovateľné uhlie. Energetické uhlie sa používa predovšetkým ako zdroj energie a koksovateľné uhlie sa používa ako palivo a ako reaktant v procese výroby ocele. Meranie, vykazovanie a overovanie emisií metánu a súvisiace zmierňujúce opatrenia by sa mali vykonávať v baniach na energetické aj na koksovateľné uhlie. Zmierňujúce opatrenia by sa mali vykonávať prostredníctvom postupného upúšťania od odfukovania a flérovania. Zmierňujúce opatrenia by nemali viesť k zhoršeniu bezpečnosti pracovníkov.

(60)

V prípade aktívnych hlbinných uhoľných baní by sa zmierňujúce opatrenia mali vykonávať prostredníctvom postupného vyraďovania zariadení na flérovanie s konštrukčnou úrovňou účinnosti spaľovania nižšou ako 99 %. Hoci zaplavovanie zatvorených alebo opustených hlbinných uhoľných baní môže zabrániť emisiám metánu, nevykonáva sa systematicky a predstavuje environmentálne riziká. Aj v týchto uhoľných baniach by sa mali postupne vyraďovať zariadenia na flérovanie s konštrukčnou úrovňou účinnosti spaľovania nižšou ako 99 %. Keďže vzhľadom na geologické obmedzenia a environmentálne aspekty nemožno prijať univerzálny prístup vo vzťahu k opusteným hlbinným uhoľným baniam, členské štáty by mali vypracovať vlastný plán zmierňovania, v ktorom zohľadnia tieto obmedzenia a technickú uskutočniteľnosť zmierňovania emisií metánu z opustených baní.

(61)

S cieľom znížiť emisie metánu z aktívnych uhoľných baní by členské štáty mali mať možnosť zvážiť zavedenie systémov stimulov na znižovanie emisií metánu v súlade s príslušnými pravidlami štátnej pomoci. Tieto systémy by mohli stimulovať najmä investície do zachytávania metánu a jeho vtláčania do distribučnej siete a do znižovania emisií metánu z vetracích šácht a z flérovania. Členské štáty by mali mať možnosť zvážiť špecializované systémy poplatkov a platieb na uľahčenie investícií do znižovania emisií metánu, okrem iného v rámci programov štátnej pomoci zameraných na vyraďovanie uhoľných ťažobných kapacít, v súlade s príslušnými pravidlami štátnej pomoci.

(62)

V zatvorených alebo opustených uhoľných baniach by sa mali povoliť existujúce najlepšie postupy zmierňovania na zníženie emisií metánu, ako je rozvoj geotermálnych projektov a projektov uskladňovania tepla v zaplavených uhoľných baniach, aplikácie vodnej energie v nezaplavených uhoľných baniach, zachytávanie emisií metánu odfukovaním, používanie odplyňovacích zariadení relevantných z hľadiska bezpečnosti, využívanie banského plynu na výrobu energie alebo ukladanie banskej vody a iné možné použitia.

(63)

Únia je závislá od dovozu 70 % svojej spotreby čierneho uhlia, 97 % spotreby ropy a 90 % spotreby fosílneho plynu. Hoci podiel Európy na celosvetových antropogénnych vypustených emisiách metánu sa odhaduje len na približne 6 %, spotreba fosílnych palív a závislosť od ich dovozu významne prispievajú k emisiám metánu Únie.

(64)

Účinky emisií metánu na globálne otepľovanie majú cezhraničný charakter. Hoci niektoré tretie krajiny vyrábajúce energiu z fosílnych zdrojov začínajú na vnútroštátnej úrovni podnikať kroky s cieľom znížiť emisie metánu vo svojom odvetví energetiky, mnohí výrobcovia z tretích krajín a vývozcovia nepodliehajú na svojom domácom trhu žiadnej regulácii. Potrebujú jasné stimuly na znižovanie svojich emisií metánu. Preto by sa mali trhom a širšej verejnosti sprístupňovať transparentné informácie o emisiách metánu spojených s ťažbou ropy, zemného plynu a uhlia uvádzaných na trh Únie.

(65)

Presné údaje o medzinárodných emisiách metánu, ktoré sú vykazované na úrovni 3 UNFCCC alebo pomocou ekvivalentných metód, sú v súčasnosti len obmedzené. Mnohé tretie krajiny vyvážajúce energiu z fosílnych zdrojov doteraz sekretariátu UNFCCC nepredložili úplné údaje z inventúr. Okrem toho dôkazy svedčia o tom, že za posledných 20 rokov došlo k výraznému celosvetovému nárastu emisií metánu z činností spojených s ťažbou ropy a plynu, konkrétne zo 65 na 80 Mt za rok.

(66)

Ako sa uvádza v stratégii pre metán, Únia je odhodlaná spolupracovať so svojimi energetickými partnermi a s ďalšími kľúčovými tretími krajinami, ktoré dovážajú a vyvážajú energiu z fosílnych zdrojov, s cieľom riešiť otázku emisií metánu v celosvetovom meradle. Diplomacia v oblasti energie už v problematike emisií metánu priniesla významné výsledky. V septembri 2021 Únia a Spojené štáty oznámili globálny záväzok o metáne, ktorý predstavili na konferencii OSN o zmene klímy (COP 26) v novembri 2021. Globálny záväzok o metáne predstavuje politický záväzok spolupracovať s cieľom spoločne znížiť globálne emisie metánu do roku 2030 o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 2020 a prijať komplexné vnútroštátne opatrenia na dosiahnutie tohto cieľa. Jeho súčasťou je aj záväzok prejsť k využívaniu najlepších dostupných metodík emisných inventúr na kvantifikovanie emisií metánu. Ku globálnemu záväzku o metáne sa už pripojilo viac ako 100 krajín, ktoré predstavujú takmer polovicu celosvetových antropogénnych emisií metánu.

(67)

Dôležitú úlohu pri zvyšovaní transparentnosti globálnych emisií metánu v odvetví energetiky zohráva stredisko IMEO a Komisia by mala pokračovať v spolupráci s týmto strediskom.

(68)

Únia popri pokračovaní v diplomatickej činnosti zameranej na globálne záväzky s cieľom výrazne znížiť emisie metánu ďalej podnecuje každé úsilie súvisiace s významným znížením týchto emisií na globálnej úrovni, a osobitne v tretích krajinách, ktoré sú dodávateľmi energie z fosílnych zdrojov do Únie.

(69)

Od dovozcov ropy, zemného plynu a uhlia do Únie by sa preto malo vyžadovať, aby príslušným orgánom poskytovali informácie o opatreniach týkajúcich sa merania, vykazovania, overovania a zmierňovania emisií metánu, ktoré prijali vývozcovia do Únie a výrobcovia z tretích krajín, najmä o uplatňovaní regulačných alebo dobrovoľných opatrení na kontrolu emisií metánu výrobcov z tretích krajín, ktorí dodávajú ropu, zemný plyn alebo uhlie, ako sú kontroly LDAR alebo opatrenia na kontrolu a obmedzenie prípadov odfukovania a flérovania. Úrovne merania a vykazovania stanovené v informačných požiadavkách, ktoré sa uplatňujú na dovozcov, by mali zodpovedať úrovniam, ktoré sa uplatňujú na prevádzkovateľov z Únie. Okrem toho by povinnosť dovozcov poskytovať informácie o opatreniach prijatých na kontrolu emisií metánu nemala predstavovať väčšiu záťaž ako zodpovedajúca povinnosť prevádzkovateľov z Únie. Členské štáty by mali informácie o týchto opatreniach oznamovať Komisii. Na základe týchto informácií by Únia mala zriadiť a spravovať databázu transparentnosti metánu obsahujúcu informácie nahlasované podnikmi Únie a dovozcami ropy, zemného plynu a uhlia. Táto databáza by slúžila ako zdroj informácií na účely rozhodovania o nákupoch pre dovozcov ropy, zemného plynu a uhlia, ako aj pre ďalšie zainteresované strany a verejnosť. Okrem databázy transparentnosti metánu by Komisia mala vypracovať metánové emisné profily obsahujúce údaje o emisiách metánu týkajúce sa ropy, zemného plynu a uhlia, ktoré sa uvádzajú na trh Únie. Tieto profily by mali zahŕňať aj posúdenie úsilia, ktoré výrobcovia energie z fosílnych zdrojov z Únie, dovozcovia a výrobcovia energie z fosílnych zdrojov z tretích krajín a vývozcovia energie z fosílnych zdrojov do Únie, vynaložili na meranie a vykazovanie svojich emisií metánu, ako aj na ich zníženie. Tieto profily by mali ďalej zahŕňať informácie o regulačných opatreniach týkajúcich sa merania, vykazovania, overovania a zmierňovania, ktoré prijali tretie krajiny, v ktorých sa ťaží ropa, zemný plyn a uhlie.

(70)

Komisia by okrem toho mala zriadiť globálny nástroj na monitorovanie metánu, ktorý bude poskytovať informácie o výskyte, rozsahu a polohe udalostí s vysokými emisiami metánu zo zdrojov energie, ako aj mechanizmus rýchlej reakcie na riešenie superemisií, ku ktorým dochádza v Únii alebo mimo nej. V tejto súvislosti by Komisia mala zohľadniť všetky riadne odôvodnené informácie o superemisiách, ktoré dostane od členských štátov alebo tretích strán. Členské štáty by sa mali nabádať k tomu, aby si takéto informácie vymieňali s Komisiou. Tieto nástroje by mali podporiť ďalšie skutočné a preukázateľné výsledky vykonávania opatrení zameraných na reguláciu emisií metánu a účinných zmierňujúcich opatrení, ktoré prijímajú podniky v Únii a podniky, ktoré poskytujú energiu z fosílnych zdrojov do Únie. Malo by byť možné, aby tieto nástroje vychádzali z existujúcich medzinárodných nástrojov alebo rámcov, a mali by zhromažďovať údaje od viacerých certifikovaných poskytovateľov údajov a služieb vrátane zložky Copernicus Vesmírneho programu Únie zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 (15) a strediska IMEO. Mali by poskytovať informácie na účely dvojstranných dialógov Komisie s relevantnými tretími krajinami o politikách a opatreniach v oblasti emisií metánu.

(71)

Databáza transparentnosti metánu, metánové emisné profily, globálny nástroj na monitorovanie metánu a mechanizmus rýchlej reakcie by mali spoločne prispieť k zvýšeniu transparentnosti pre kupujúcich v Únii, čo im umožní prijímať informované rozhodnutia o dodávkach a zlepšiť možnosti širšieho využívania riešení na zmierňovanie emisií metánu na celom svete. Okrem toho by mali tieto nástroje ďalej stimulovať podniky z tretích krajín, aby uplatňovali medzinárodné normy merania a vykazovania emisií metánu, ako sú napríklad tie, ktoré sa prijali v rámci OGMP 2.0, alebo aby prijali účinné opatrenia na ich meranie, vykazovanie a zmierňovanie a umožnili ich overovanie.

(72)

Nové zmluvy, ktoré dovozcovia Únie uzatvárajú na dodávky ropy, zemného plynu alebo uhlia, by mali posilniť uplatňovanie pravidiel monitorovania, vykazovania a overovania emisií metánu v tretích krajinách, pričom tieto pravidlá majú byť rovnocenné s pravidlami stanovenými v tomto nariadení. Mali by sa zaviesť pravidlá, ktoré dodávateľom z tretích krajín a dovozcom z Únie umožnia preukázať rovnocennosť takýchto opatrení s požiadavkami tohto nariadenia, pokiaľ ide o ropu, zemný plyn alebo uhlie dovážané do Únie. Hoci doložky v tomto zmysle nemožno začleniť v prípade existujúcich zmlúv, je ich možné začleniť do nových zmlúv alebo do existujúcich zmlúv, ktoré sa obnovujú, a to aj automaticky. V tejto súvislosti by pre podniky boli užitočné vzorové doložky odporúčané Komisiou.

(73)

Rovnocennosť monitorovania, vykazovania a overovania emisií metánu by malo byť možné dosiahnuť nielen prostredníctvom opatrení uplatňovaných jednotlivými podnikmi, ale aj na úrovni tretích krajín, prostredníctvom zavedených právnych rámcov upravujúcich takéto monitorovanie, vykazovanie a overovanie. Komisia by preto mala byť splnomocnená stanoviť požiadavky týkajúce sa dôkazov, ktoré majú v tejto súvislosti poskytnúť tretie krajiny, pričom by sa mala aktívne angažovať vo vzťahu k všetkým vyvážajúcim tretím krajinám a náležite zohľadňovať akékoľvek odlišné okolnosti, ktoré sa vyskytujú v týchto tretích krajinách, a záväzky Únie podľa medzinárodného práva. Komisia by tiež mala byť splnomocnená vo vhodných prípadoch stanoviť a zrušiť rovnocennosť vo vzťahu ku konkrétnym tretím krajinám.

(74)

Na zabezpečenie riadneho vykonávania povinností dovozcov, ako aj výrobcov alebo vývozcov usadených v tretích krajinách, ktorí dodávajú ropu, zemný plyn alebo uhlie do Únie, by sa mali naplánovať nástroje vrátane dialógov o superemisiách, rozhodnutí o rovnocennosti monitorovania, vykazovania a overovania a prijímania rámcov spolupráce. Komisia by mala mať možnosť navrhnúť nástroje spolupráce s tretími krajinami. Prijatie týchto nástrojov by malo v príslušných prípadoch podliehať príslušným ustanoveniam zmlúv.

(75)

Komisia by nemala nadväzovať dialóg s tretími krajinami o superemisiách, nemala by prijímať rozhodnutia o rovnocennosti a nemala by odporúčať začatie rokovaní o rámci spolupráce, ak by tým hrozilo obchádzanie reštriktívnych opatrení prijatých podľa článku 29 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) alebo článku 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) týkajúcich sa dovozu ropy, zemného plynu a uhlia.

(76)

Po zavedení databázy transparentnosti metánu, metánových emisných profilov, globálneho nástroja na monitorovanie metánu a mechanizmu rýchlej reakcie by Komisia mala stanoviť metodiku výpočtu metánovej intenzity pri ťažbe ropy, zemného plynu a uhlia. Toto metodika by sa mala zverejniť. Komisia by na tomto základe mala posúdiť potenciálny vplyv rôznych úrovní maximálnych hodnôt metánovej intenzity na bezpečnosť dodávok energie, ako aj na konkurencieschopnosť hospodárstva Únie.

(77)

Komisia by mala byť splnomocnená stanoviť povinné maximálne hodnoty a triedy metánovej intenzity súvisiace s ťažbou ropy, zemného plynu a uhlia uvádzanými na trh Únie na základe metodiky výpočtu intenzity metánu pri ťažbe ropy, zemného plynu a uhlia a posúdenia potenciálneho vplyvu stanovenia maximálnych hodnôt intenzity metánu. Tieto hodnoty by sa mali stanoviť na úrovniach, ktoré podporujú znižovanie globálnych emisií metánu a zároveň zachovávajú bezpečnosť dodávok energie na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, zabezpečujú nediskriminačné zaobchádzanie a chránia konkurencieschopnosť hospodárstva Únie.

(78)

S cieľom zabezpečiť harmonizované vykonávanie tohto nariadenia a vytvoriť spoločný technický rámec pre všetkých aktérov v odvetviach ropy, plynu a uhlia by Komisia mala v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (16) zvážiť, či príslušné európske normalizačné organizácie požiada o vypracovanie harmonizovaných noriem pre meranie a kvantifikáciu emisií metánu v odvetviach ropy, plynu a uhlia, pre kontroly LDAR a pre zariadenia na odfukovanie a flérovanie. Tieto normy by sa mali stať povinnými na účely uplatňovania tohto nariadenia, aby sa zabezpečil harmonizovaný prístup medzi prevádzkovateľmi, podnikmi a prevádzkovateľmi baní a subjektmi zapojenými do zabezpečovania súladu s týmto nariadením, najmä Komisiou, príslušnými orgánmi a overovateľmi. Ak harmonizované normy nie je možné vypracovať alebo ak nezabezpečujú súlad s požiadavkami tohto nariadenia, Komisia by mala byť splnomocnená prijímať technické predpisy na pokrytie potrebných požiadaviek. Až do dátumu začatia uplatňovania takýchto noriem alebo technických predpisov by prevádzkovatelia, podniky a prevádzkovatelia baní mali uplatňovať najmodernejšie priemyselné postupy a najlepšie dostupné technológie.

(79)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré sa uplatňujú na porušenia tohto nariadenia, a prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce. Malo by byť možno, aby tieto sankcie zahŕňali aj pokuty a pravidelné penále. Aby mali tieto sankcie výrazný odradzujúci účinok, mali by byť primerané druhu porušenia, ekonomickej výhode získanej z daného porušenia, druhu a závažnosti environmentálnej škody a vplyvu na bezpečnosť ľudí a zdravie. Pri ukladaní sankcií by príslušné orgány mali venovať náležitú pozornosť povahe, závažnosti a trvaniu daného porušenia. Sankcie by sa mali ukladať nediskriminačným spôsobom a v súlade s právom Únie, medzinárodným a vnútroštátnym právom. Mali by sa uplatňovať príslušné procesné záruky a dodržiavať zásady Charty základných práv Európskej únie.

(80)

Z dôvodu konzistentnosti by sa mal zostaviť zoznam druhov porušení, na ktoré by sa mali vzťahovať sankcie. S cieľom prispieť ku konzistentnému uplatňovaniu sankcií medzi členskými štátmi by sa okrem toho mali stanoviť spoločné neúplné a orientačné kritériá na uplatňovanie sankcií. Odradzujúci účinok sankcií by sa mal posilniť ustanovením možnosti uverejňovať informácie týkajúce sa sankcií uložených členskými štátmi, a to s výhradou nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (17) a (EÚ) 2018/1725 (18), ak sa sankcie ukladajú fyzickým osobám.

(81)

V dôsledku ustanovení vyžadujúcich, aby sa pri stanovovaní taríf zohľadňovali investície realizované regulovanými subjektmi, by sa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 (19) malo zmeniť tak, že sa Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) poverí úlohou sprístupniť súbor ukazovateľov a referenčných hodnôt na porovnanie jednotkových investičných nákladov spojených s meraním, kvantifikáciou, monitorovaním, vykazovaním, overovaním a znižovaním emisií metánu v rámci porovnateľných projektov.

(82)

Na účely vymedzenia prvkov postupného ukončovania procesov odfukovania a flérovania v baniach na koksovateľné uhlie by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ s cieľom doplniť toto nariadenie stanovením obmedzení pre bane na koksovateľné uhlie týkajúce sa odfukovania metánu cez vetracie šachty. Okrem toho by sa s cieľom umožniť podľa potreby požadovať od dovozcov ďalšie informácie mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, ktorými sa toto nariadenie doplní zmenou alebo doplnením informácií, ktoré majú dovozcovia poskytovať. Okrem toho s cieľom stanoviť metodiku výpočtu metánovej intenzity súvisiacej s ťažbou ropy, zemného plynu a uhlia uvádzaných na trh Únie na úrovni výrobcu, ako aj stanoviť príslušné hodnoty a triedy maximálnej intenzity metánu by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ na účely doplnenia tohto nariadenia. S cieľom zabezpečiť harmonizované vykonávanie tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ na účely doplnenia tohto nariadenia prijatím harmonizovaných noriem a technických predpisov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (20). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(83)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci v súlade s článkom 291 ZFEÚ na prijatie podrobných pravidiel, pokiaľ ide o vzory na vykazovanie emisií metánu, minimálne detekčné limity a detekčné techniky pre detekčné zariadenia a prahové hodnoty uplatňované v prvom kroku kontrol LDAR, ako aj postupy a požiadavky a individuálne rozhodnutia v súvislosti s rovnocennosťou opatrení na monitorovanie, vykazovanie a overovanie v tretích krajinách. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (21).

(84)

Komisia by mala monitorovať a preskúmať uplatňovanie tohto nariadenia a podať správu Európskemu parlamentu a Rade. V tejto správe by sa mala posúdiť najmä účinnosť a efektívnosť tohto nariadenia, úroveň dosiahnutého zníženia emisií metánu a to, či sú potrebné dodatočné alebo alternatívne opatrenia. V tejto správe by sa mali zohľadniť príslušné právne predpisy Únie v súvisiacich oblastiach. V závislosti od záverov tejto správy a v rámci preskúmania tohto nariadenia môže Komisia vo vhodných prípadoch zvážiť predloženie legislatívnych návrhov.

(85)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to stanovenie pravidiel presného merania, kvantifikovania, monitorovania, vykazovania, overovania a znižovania emisií metánu v odvetví energetiky v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a účinkov činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,