NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/23 zo 16. decembra 2020 o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 806/2014 a (EÚ) 2015/2365 a smerníc 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2007/36/ES, 2014/59/EÚ a (EÚ) 2017/1132 (Text s významom pre EHP)

(1)

Finančné trhy zohrávajú pri fungovaní moderných hospodárstiev kľúčovú úlohu. Čím viac sú integrované, tým väčší bude potenciál na efektívne prerozdelenie hospodárskych zdrojov, čo môže byť v prospech hospodárskej výkonnosti. S cieľom zlepšiť fungovanie jednotného trhu v oblasti finančných služieb je však dôležité, aby sa zaviedli postupy na riešenie dôsledkov turbulencií na trhu, ktorými sa zároveň zabezpečí, že ak finančná inštitúcia alebo infraštruktúra finančného trhu, ktoré pôsobia na tomto trhu, čelia finančným ťažkostiam alebo sú na pokraji zlyhania, takáto udalosť nedestabilizuje celý finančný trh a nepoškodí rast v širšom hospodárstve.

(2)

Centrálne protistrany sú kľúčovými zložkami svetových finančných trhov, ktoré vstupujú medzi účastníkov, aby pôsobili ako kupujúci voči každému predávajúcemu a ako predávajúci voči každému kupujúcemu, pričom zohrávajú ústrednú úlohu pri spracovávaní finančných transakcií a riadení expozícií voči rôznym rizikám súvisiacim s týmito transakciami. Centrálne protistrany centralizujú spracovávanie transakcií a pozícií protistrán, plnia povinnosti vyplývajúce z transakcií a vyžadujú od svojich členov primeraný kolaterál ako maržu a ako príspevky do fondov pre prípad zlyhania.

(3)

Integrácia finančných trhov Únie mala za následok to, že centrálne protistrany, ktoré primárne slúžili domácim potrebám a trhom, sa vo väčšom rozsahu stávajú kľúčovými uzlami finančných trhov Únie. Centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, v súčasnosti zúčtovávajú niekoľko tried produktov vrátane kótovaných a mimoburzových finančných a komoditných derivátov, hotovostný kapitál, dlhopisy a iné produkty, napríklad repo obchody. Služby poskytujú cezhranične širokej škále finančných a iných inštitúcií v celej Únii. Zatiaľ čo niektoré centrálne protistrany sa naďalej sústreďujú na domáce trhy, všetky majú systémový význam aspoň na svojich domácich trhoch.

(4)

Keďže značný objem finančného rizika týkajúceho sa finančného systému Únie spracovávajú centrálne protistrany v mene zúčtovacích členov a ich klientov a sústreďuje sa v centrálnych protistranách v mene zúčtovacích členov a ich klientov, účinná regulácia a dôsledný dohľad nad centrálnymi protistranami majú zásadný význam. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (4) sa vyžaduje, aby centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, dodržiavali vysoké prudenciálne a organizačné normy a vysoké normy obchodnej činnosti. Príslušné orgány spolupracujúce v rámci kolégií dohľadu, ktoré spájajú relevantné orgány do skupín na základe špecifických úloh, ktoré im boli pridelené, sú poverené úplným dohľadom nad činnosťami centrálnych protistrán. V súlade so záväzkami, ktoré vedúci predstavitelia skupiny G20 prijali od finančnej krízy z roku 2008, sa v nariadení (EÚ) č. 648/2012 vyžaduje aj to, aby boli štandardizované mimoburzové deriváty centrálne zúčtovávané centrálnou protistranou. Keď nadobudne účinnosť povinnosť centrálne zúčtovávať mimoburzové deriváty, objem a rozsah obchodov realizovaných prostredníctvom centrálnych protistrán sa pravdepodobne zvýši, čo by mohlo následne predstavovať ďalšie výzvy pre stratégie riadenia rizík centrálnych protistrán.

(5)

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 prispelo k zvýšenej odolnosti centrálnych protistrán a širších finančných trhov voči širokej škále rizík spracovávaných centrálnymi protistranami a sústredených v centrálnych protistranách. Žiadny systém pravidiel a postupov však nemôže zabrániť tomu, že existujúce zdroje nebudú stačiť na riadenie rizík, ktoré vznikli centrálnej protistrane, vrátane zlyhania jedného alebo viacerých zúčtovacích členov. Na finančné inštitúcie, ktoré čelia scenáru závažných finančných ťažkostí alebo hroziacemu zlyhaniu, by sa malo v zásade naďalej vzťahovať bežné konkurzné konanie. Ako však ukázala finančná kríza z roku 2008, najmä počas obdobia dlhodobej hospodárskej nestability a neistoty, takéto konanie môže narušiť funkcie zásadné pre hospodárstvo a ohroziť finančnú stabilitu. Bežné podnikové konkurzné konania nemusia vždy zabezpečiť dostatočne rýchlu intervenciu alebo náležite uprednostniť kontinuitu zásadných funkcií finančných inštitúcií v záujme zachovania finančnej stability. Na zabránenie takýmto negatívnym následkom bežného konkurzného konania je nevyhnutné vytvoriť centrálnym protistranám osobitný rámec na riešenie krízových situácií.

(6)

Finančná kríza z roku 2008 poukázala na nedostatok primeraných nástrojov na zachovanie zásadných funkcií, ktoré zabezpečujú zlyhávajúce finančné inštitúcie. Ďalej sa ukázalo, že neexistujú rámce, ktoré by umožňovali spoluprácu a koordináciu medzi orgánmi, a to najmä tými, ktoré sa nachádzajú v rôznych členských štátoch alebo jurisdikciách, na zabezpečenie prijatia rýchlych a rozhodných opatrení. Bez takýchto nástrojov a neexistujúcich rámcov na spoluprácu a koordináciu boli členské štáty nútené zachraňovať finančné inštitúcie s použitím peňazí daňovníkov, aby zabránili nákaze a znížili paniku. Aj keď centrálne protistrany neboli počas finančnej krízy z roku 2008 priamymi príjemcami mimoriadnej verejnej finančnej podpory, boli chránené pred účinkami, ktoré by na ne inak mali banky, ktoré si neplnili svoje povinnosti. Rámec na ozdravenie a riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany dopĺňa rámec na riešenie krízových situácií bánk prijatý v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (5), a je preto nevyhnutný na zabránenie závislosti od peňazí daňovníkov v prípade ich neriadeného zlyhania. Takýto rámec by sa mal takisto zaoberať možnosťou vstupu centrálnych protistrán do riešenia krízových situácií z iných dôvodov, než je zlyhanie jedného alebo viacerých ich zúčtovacích členov.

(7)

Cieľom dôveryhodného rámca na ozdravenie a riešenie krízových situácií je v čo najväčšom možnom rozsahu zabezpečiť, aby centrálne protistrany stanovili opatrenia na ozdravenie v prípade finančných ťažkostí, na zachovanie zásadných funkcií centrálnej protistrany, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, zatiaľ čo sa zlikvidujú zostávajúce činnosti v rámci bežného konkurzného konania, a na zachovanie finančnej stability a aby sa zabránilo významnému nepriaznivému účinku na finančný systém a jeho schopnosť poskytovať služby reálnej ekonomike, pričom sa minimalizujú náklady daňovníkov vyplývajúce zo zlyhania centrálnej protistrany. Rámcom na ozdravenie a riešenie krízových situácií sa ďalej posilňuje pripravenosť centrálnych protistrán a orgánov na zmierňovanie finančných ťažkostí a orgánom sa poskytuje lepší prehľad o prípravách centrálnych protistrán na stresové scenáre. Takisto sa orgánom poskytujú právomoci na prípravu možných riešení krízových situácií centrálnej protistrany a upadajúceho zdravia centrálnej protistrany koordinovaným spôsobom, čím sa prispieva k hladkému fungovaniu finančných trhov.

(8)

V súčasnosti neexistujú žiadne harmonizované ustanovenia v oblasti ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán v rámci Únie. Niektoré členské štáty už uzákonili legislatívne zmeny, ktoré si vyžadujú, aby centrálne protistrany vypracovali plány ozdravenia, a ktorými sa zavádzajú mechanizmy na riešenie krízových situácií zlyhávajúcich centrálnych protistrán. Medzi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, ktorými sa v jednotlivých členských štátoch riadi platobná neschopnosť centrálnych protistrán, existujú navyše podstatné a procesné rozdiely. Skutočnosť, že chýbajú spoločné podmienky, právomoci a postupy súvisiace s ozdravením a riešením krízových situácií centrálnych protistrán, pravdepodobne predstavuje prekážku hladkého fungovania vnútorného trhu a bráni spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi pri riešení zlyhania centrálnej protistrany a uplatňovaní vhodných mechanizmov alokácie strát jej zúčtovacím členom, a to v Únii aj celosvetovo. Toto platí najmä v prípade, keď v dôsledku odlišných prístupov nemajú vnútroštátne orgány rovnakú úroveň kontroly alebo rovnakú schopnosť riešiť krízové situácie centrálnych protistrán. Uvedené rozdiely v režimoch ozdravenia a riešenia krízových situácií môžu na centrálne protistrany, zúčtovacích členov a klientov zúčtovacích členov v jednotlivých členských štátoch vplývať rozdielne a potenciálne spôsobiť narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. Skutočnosť, že chýbajú spoločné pravidlá a nástroje na riešenie finančných ťažkostí alebo zlyhania centrálnej protistrany, môže ovplyvniť voľbu zúčtovacích členov a ich klientov pri zúčtovaní a voľbu miesta usadenia centrálnych protistrán, čo centrálnym protistranám zabráni plne využívať ich základné slobody v rámci vnútorného trhu. Na druhej strane by to mohlo odradiť zúčtovacích členov a ich klientov od cezhraničného prístupu k centrálnym protistranám na vnútornom trhu a brániť ďalšej integrácii kapitálových trhov Únie. Preto sú vo všetkých členských štátoch potrebné spoločné pravidlá ozdravenia a riešenia krízových situácií, aby sa zabezpečilo, že centrálne protistrany nie sú pri využívaní svojich slobôd vnútorného trhu obmedzené finančnou schopnosťou členských štátov a ich orgánov zvládnuť ich zlyhanie.

(9)

Preskúmanie regulačného rámca platného pre banky a iné finančné inštitúcie, ku ktorému došlo v dôsledku finančnej krízy z roku 2008, a najmä posilňovanie bankových kapitálových vankúšov a vankúšov likvidity, lepšie nástroje pre makroprudenciálne politiky a komplexné pravidlá ozdravenia a riešenia krízových situácií bánk znížili pravdepodobnosť budúcich kríz a posilnili odolnosť všetkých finančných inštitúcií a trhových infraštruktúr vrátane centrálnych protistrán voči ekonomickému napätiu, nech už je spôsobené systémovými poruchami alebo udalosťami špecifickými pre jednotlivé inštitúcie. Od 1. januára 2015 sa v členských štátoch uplatňuje režim ozdravenia a riešenia krízových situácií bánk podľa smernice 2014/59/EÚ.

(10)

Na základe prístupu k ozdraveniu a riešeniu krízových situácií bánk by príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií mali byť pripravené a mali by mať k dispozícii vhodné nástroje na zvládnutie situácií zahŕňajúcich zlyhanie centrálnej protistrany. Z dôvodu odlišných funkcií a obchodných modelov sú však riziká spojené s bankami a centrálnymi protistranami rozdielne. Preto sú pre scenáre zlyhania centrálnych protistrán spôsobeného zlyhaním zúčtovacích členov centrálnej protistrany alebo v dôsledku prípadov nesúvisiacich so zlyhaním potrebné konkrétne nástroje a právomoci.

(11)

Je vhodné zvoliť nariadenie ako právny nástroj, aby sa doplnil prístup zavedený nariadením (EÚ) č. 648/2012, v ktorom sa stanovujú jednotné prudenciálne požiadavky platné pre centrálne protistrany, a stavať na ňom. Stanovenie požiadaviek na ozdravenie a riešenie krízových situácií pomocou smernice by mohlo viesť k nezrovnalostiam v dôsledku prijatia potenciálne rozdielnych vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa oblasti, ktorú inak upravuje priamo uplatniteľné právo Únie a ktorú vo zvýšenej miere charakterizuje cezhraničné poskytovanie služieb centrálnych protistrán. Preto by sa mali prijať aj jednotné a priamo uplatniteľné pravidlá týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán.

(12)

Na zabezpečenie konzistentnosti s existujúcimi právnymi predpismi Únie v oblasti finančných služieb, ako aj najvyššej možnej úrovne finančnej stability v Únii, by sa režim ozdravenia a riešenia krízových situácií stanovený v tomto nariadení mal vzťahovať na centrálne protistrany, ktoré podliehajú prudenciálnym požiadavkám stanoveným v nariadení (EÚ) č. 648/2012 bez ohľadu na to, či majú bankovú licenciu. Aj keď môžu existovať rozdiely v rizikovom profile súvisiacom s alternatívnymi podnikovými štruktúrami, centrálne protistrany sú samostatné subjekty, od ktorých sa vyžaduje spĺňanie všetkých požiadaviek podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 nezávisle od ich materského podniku alebo iných subjektov skupiny. Na skupinu, ktorej je centrálna protistrana súčasťou, sa toto nariadenie preto nemusí vzťahovať. Skupinový aspekt, vrátane, okrem iného, prevádzkových, personálnych a finančných vzťahov centrálnej protistrany so subjektmi skupiny, by sa však mal zohľadniť pri plánovaní ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnej protistrany, pokiaľ by mohol ovplyvniť ozdravenie alebo riešenie krízových situácií centrálnej protistrany, alebo pokiaľ by opatrenia na ozdravenie a riešenie krízovej situácie mohli mať vplyv na iné subjekty skupiny.

(13)

S cieľom zabezpečiť, aby sa opatrenia na riešenie krízovej situácie prijímali efektívne a účinne a v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií by členské štáty mali vymenovať ako orgány pre riešenie krízových situácií na účely tohto nariadenia národné centrálne banky, príslušné ministerstvá, orgány verejnej správy alebo orgány poverené právomocami verejnej správy na plnenie funkcií a úloh týkajúcich sa riešenia krízových situácií vrátane akýchkoľvek existujúcich orgánov pre riešenie krízových situácií. Členské štáty by tiež mali zaručiť, aby sa týmto orgánom pre riešenie krízových situácií pridelili primerané zdroje. V členských štátoch, v ktorých je centrálna protistrana usadená, by sa mali zaviesť primerané štrukturálne opatrenia na oddelenie funkcií centrálnej protistrany v oblasti riešenia krízových situácií od iných funkcií, najmä ak je orgán zodpovedný za prudenciálny dohľad nad centrálnou protistranou alebo za prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami alebo investičnými spoločnosťami, ktoré sú zúčtovacími členmi centrálnej protistrany, určený ako orgán pre riešenie krízových situácií, aby sa zabránilo akýmkoľvek konfliktom záujmov a riziku regulačného odkladu. V takýchto prípadoch by sa mala zaistiť nezávislosť rozhodovacieho procesu orgánu pre riešenie krízových situácií, pričom by sa nemalo brániť zbližovaniu v rozhodovaní na najvyššej úrovni.

(14)

So zreteľom na následky, ktoré môže mať zlyhanie centrálnej protistrany a následné opatrenia na finančný systém a hospodárstvo členského štátu, ako aj na možnú krajnú potrebu použiť na vyriešenie krízy verejné zdroje, by ministerstvá financií alebo iné relevantné ministerstvá v členských štátoch mali byť schopné rozhodnúť v súlade s vnútroštátnymi demokratickými postupmi o použití verejných finančných prostriedkov ako poslednej možnosti, a preto by mali byť do procesu ozdravenia a riešenia krízových situácií od počiatočného štádia úzko zapojené. Z tohto dôvodu by v súvislosti s použitím verejných finančných prostriedkov ako poslednej možnosti týmto nariadením nemalo byť dotknuté rozdelenie právomocí medzi relevantnými ministerstvami alebo vládou a orgánom pre riešenie krízových situácií, ako sa stanovuje v právnych systémoch členských štátov.

(15)

Keďže centrálne protistrany často poskytujú služby v celej Únii, účinné ozdravenie a riešenie krízových situácií si vyžaduje spoluprácu príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií v kolégiách dohľadu a kolégiách pre riešenie krízových situácií, najmä v prípravných fázach ozdravenia a riešenia krízových situácií. To zahŕňa posudzovanie plánu ozdravenia vypracovaných centrálnou protistranou, prispievanie k plánom riešenia krízových situácií vypracovaných orgánom pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany a dosahovanie spoločných rozhodnutí o týchto plánoch a zaoberanie sa akýmikoľvek prekážkami riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany.

(16)

Pri riešení krízových situácií centrálnych protistrán by sa mala vytvoriť rovnováha medzi potrebou mať postupy, ktoré zohľadňujú naliehavosť situácie a umožňujú efektívne, spravodlivé a včasné riešenia, na jednej strane, a nevyhnutnosťou chrániť finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých centrálna protistrana poskytuje služby, na strane druhej. Na dosiahnutie uvedených cieľov by si orgány, ktorých oblasti právomocí by boli dotknuté zlyhaním centrálnej protistrany, mali vymieňať názory v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií. To by malo zahŕňať najmä výmenu informácií o príprave zúčtovacích členov a prípadne klientov, pokiaľ ide o možnosť riadenia v prípade zlyhania, opatrenia na ozdravenie a riešenie krízových situácií a výkon dohľadu v súvislosti s príslušnými expozíciami voči centrálnej protistrane. Orgány členských štátov, ktorých finančnú stabilitu by mohlo ovplyvniť zlyhanie centrálnej protistrany, by mali mať možnosť účasti v kolégiu pre riešenie krízových situácií na základe svojho posúdenia vplyvu, ktorý by riešenie krízovej situácie centrálnej protistrany mohlo mať na finančnú stabilitu ich členského štátu. Členské štáty by mali mať možnosť zastúpenia v kolégiu pre riešenie krízových situácií prostredníctvom príslušných orgánov zúčtovacích členov a orgánov pre riešenie krízových situácií zúčtovacích členov. Členské štáty, ktoré nie sú zastúpené orgánmi zúčtovacích členov, by mali mať možnosť účasti tak, že si vyberú medzi účasťou v kolégiu príslušného orgánu klientov zúčtovacích členov a orgánu pre riešenie krízových situácií klientov zúčtovacích členov. Tieto orgány by mali orgánu pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany poskytnúť primerané odôvodnenie svojej účasti, a to na základe svojej analýzy negatívneho vplyvu, ktorý by riešenie krízovej situácie centrálnej protistrany mohlo mať na ich členské štáty. Podobne, s cieľom zabezpečiť pravidelnú výmenu názorov a koordináciu s príslušnými orgánmi tretej krajiny by tieto orgány mali byť podľa potreby prizvané, aby sa na kolégiách pre riešenie krízových situácií zúčastňovali ako pozorovatelia.

(17)

S cieľom riešiť potenciálne zlyhanie centrálnej protistrany účinným a primeraným spôsobom by orgány pri vykonávaní svojich právomocí v oblasti ozdravenia a riešenia krízových situácií mali vziať do úvahy viaceré faktory, napríklad povahu obchodnej činnosti centrálnej protistrany, štruktúru vlastníkov, právnu a organizačnú štruktúru, rizikový profil, veľkosť, právny štatút, nahraditeľnosť a prepojenosť s finančným systémom. Orgány by mali takisto zohľadňovať, či by jej zlyhanie a následná likvidácia v rámci bežného konkurzného konania mohli mať významný negatívny vplyv na finančné trhy, iné finančné inštitúcie alebo na širšie hospodárstvo.

(18)

S cieľom účinne riešiť problém zlyhávajúcich centrálnych protistrán by príslušné orgány mali mať právomoc ukladať centrálnym protistranám prípravné opatrenia. Mal by sa stanoviť minimálny štandard, pokiaľ ide o obsah a informácie, ktoré majú byť zahrnuté do plánov ozdravenia, aby sa zabezpečilo, že všetky centrálne protistrany v Únii majú dostatočne podrobné plány na ozdravenie pre prípad finančných ťažkostí. Takýto plán ozdravenia by mal zahŕňať primeranú škálu scenárov predpokladajúcich systémové aj špecifické stresové situácie pre centrálnu protistranu, ktoré by ohrozovali jej životaschopnosť, a mal by sa v ňom zohľadniť potenciálny vnútroštátny aj cezhraničný vplyv nákazy počas krízy. Tieto scenáre by mali byť prísnejšie ako tie, ktoré sa používajú na účely pravidelného stresového testovania podľa článku 49 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ale mali by zostať realistické. Plán ozdravenia by mal zahŕňať širokú škálu scenárov vrátane scenárov vyplývajúcich z prípadov zlyhania, prípadov nesúvisiacich so zlyhaním a kombinácie oboch a mali by obsahovať komplexné opatrenia na nastolenie opätovného spárovania krytých aktív s pasívami, na úplnú alokáciu strát vyplývajúcich zo zlyhania zúčtovacieho člena a na primeranú absorpciu všetkých ostatných typov strát. V plánoch ozdravenia by sa malo rozlišovať medzi rôznymi typmi prípadov nesúvisiacich so zlyhaním. Plán ozdravenia by mal byť súčasťou prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany dohodnutých zmluvne so zúčtovacími členmi. Uvedené prevádzkové pravidlá by mali ďalej obsahovať ustanovenia na zabezpečenie vykonateľnosti opatrení na ozdravenie uvedených v pláne ozdravenia vo všetkých scenároch. Plány ozdravenia by nemali počítať s prístupom k mimoriadnej verejnej finančnej podpore ani vystavovať daňovníkov riziku straty.

(19)

Od centrálnych protistrán by sa malo vyžadovať, aby vypracovali a pravidelne preskúmavali a aktualizovali svoje plány ozdravenia. V uvedenom kontexte by sa fáza ozdravenia mala začať vtedy, keď dôjde k značnému zhoršeniu finančnej situácie centrálnej protistrany alebo existuje riziko porušenia jej kapitálových a prudenciálnych požiadaviek podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, čo by mohlo viesť k porušeniu požiadaviek na udelenie povolenia, ktoré by odôvodňovalo odňatie jej povolenia podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. To by sa malo určiť v súvislosti s rámcom kvalitatívnych alebo kvantitatívnych ukazovateľov zahrnutých do plánu ozdravenia.

(20)

S cieľom vytvoriť spoľahlivé stimuly ex ante a zabezpečiť spravodlivú alokáciu strát by sa v plánoch ozdravenia malo zaistiť, aby uplatňovanie nástrojov ozdravenia primerane vyvažovalo alokáciu strát medzi centrálne protistrany, zúčtovacích členov a prípadne ich klientov. Vo všeobecnosti by sa straty pri ozdravení mali rozdeliť medzi centrálne protistrany, zúčtovacích členov a prípadne ich klientov na základe ich zodpovednosti za riziko prenesené na centrálnu protistranu a ich schopnosti kontrolovať a riadiť takéto riziká. V plánoch ozdravenia by sa malo zabezpečiť, aby bolo základné imanie centrálnej protistrany vystavené stratám spôsobeným prípadmi zlyhania aj prípadmi nesúvisiacimi so zlyhaním pred alokáciou strát zúčtovacím členom. Ako stimul pre náležité riadenie rizika a ďalšie zníženie rizika strát pre daňovníkov by centrálna protistrana mala použiť časť svojich predfinancovaných účelových vlastných zdrojov, ako sa uvádza v článku 43 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktoré môžu zahŕňať akékoľvek základné imanie, ktoré má v držbe nad rámec svojich minimálnych kapitálových požiadaviek, s cieľom dodržať prahovú hodnotu na oznámenie podľa delegovaného aktu prijatého na základe článku 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 ako opatrenie na ozdravenie pred využitím iných opatrení na ozdravenie, ktoré si vyžadujú finančné príspevky od zúčtovacích členov.

Uvedená dodatočná suma predfinancovaných účelových vlastných zdrojov, ktorá sa líši od predfinancovaných vlastných zdrojov uvedených v článku 45 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, by nemala byť nižšia ako 10 % ani vyššia ako 25 % kapitálových požiadaviek založených na rizikách vypočítaných v súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 bez ohľadu na to, či sú tieto požiadavky nižšie alebo vyššie ako počiatočné základné imanie podľa článku 16 ods. 1 uvedeného nariadenia.

(21)

Centrálna protistrana by mala svoj plán ozdravenia predložiť príslušnému orgánu, ktorý by mal tento plán bez zbytočného odkladu zaslať kolégiu dohľadu zriadenému podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na celkové posúdenie, aby sa dospelo k spoločnému rozhodnutiu kolégia. V posúdení by malo byť uvedené, či je plán komplexný a či by sa ním reálne a včas obnovila životaschopnosť centrálnej protistrany, a to aj v obdobiach vážnych finančných ťažkostí.

(22)

V plánoch ozdravenia by sa mali komplexným spôsobom určiť opatrenia, ktoré by centrálna protistrana prijala na riešenie akýchkoľvek nespárovaných nesplatených záväzkov, nekrytých strát, nedostatku likvidity alebo kapitálovej neprimeranosti, ako aj opatrenia na obnovu akýchkoľvek vyčerpaných predfinancovaných finančných zdrojov a mechanizmy likvidity s cieľom obnoviť životaschopnosť centrálnej protistrany a jej pokračujúcu schopnosť spĺňať požiadavky týkajúce sa povolenia. Právomoc orgánu pre riešenie krízových situácií uplatniť výzvu na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií ani požiadavka disponovať minimálnym zmluvným záväzkom na účely výzvy na hotovostné plnenie na ozdravenie by nemali ovplyvniť právo centrálnej protistrany zaviesť do svojich pravidiel výzvy na hotovostné plnenie na ozdravenie nad rámec minimálneho povinného zmluvného záväzku podľa tohto nariadenia ani riadenie rizika centrálnej protistrany.

(23)

V plánoch ozdravenia by sa mali zohľadniť aj kybernetické útoky, ktoré by mohli viesť k výraznému zhoršeniu finančnej situácie centrálnej protistrany alebo k riziku porušenia prudenciálnych požiadaviek podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(24)

Centrálne protistrany by mali zabezpečiť, aby ich plán ozdravenia bol nediskriminačný a vyvážený z hľadiska jeho vplyvu a stimulov, ktoré vytvára. Účinky opatrení na ozdravenie na zúčtovacích členov a v prípade, že sú dostupné relevantné informácie, aj na ich klientov a v širšom zmysle na finančný systém Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov by mali byť primerané. V súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 musia centrálne protistrany predovšetkým zabezpečiť, aby ich zúčtovací členovia mali voči centrálnej protistrane obmedzené expozície. Centrálne protistrany by mali zabezpečiť, aby všetky príslušné zainteresované strany boli zapojené do vypracovania plánu ozdravenia podľa potreby prostredníctvom ich zapojenia do výboru pre riziká centrálnej protistrany a tým, že sa s nimi bude primerane konzultovať. Keďže možno očakávať, že sa stanoviská zainteresovaných strán budú líšiť, mali by centrálne protistrany stanoviť jasné postupy pre zvládnutie rôznorodosti názorov zainteresovaných strán, ako aj akéhokoľvek konfliktu záujmov medzi týmito zainteresovanými stranami a centrálnou protistranou.

(25)

Vzhľadom na globálnu povahu trhov, ktorým centrálne protistrany poskytujú služby, by prevádzkové pravidlá centrálnej protistrany mali zahŕňať zmluvné ustanovenia na zabezpečenie jej schopnosti uplatňovať možnosti ozdravenia v prípade potreby na zmluvy alebo aktíva, ktoré sa riadia právom tretej krajiny, alebo na subjekty so sídlom v tretích krajinách.

(26)

Ak centrálna protistrana nepredloží primeraný plán ozdravenia, príslušné orgány by mali mať možnosť požadovať od centrálnej protistrany, aby prijala opatrenia potrebné na nápravu podstatných nedostatkov plánu s cieľom posilniť obchodnú činnosť centrálnej protistrany a zabezpečiť, aby centrálna protistrana mohla v prípade zlyhania alokovať straty, obnoviť svoje základné imanie a prípadne opätovne spárovať kryté aktíva s pasívami. Uvedená právomoc by mala umožniť príslušným orgánom, aby prijali preventívne opatrenia, pokiaľ je to potrebné na riešenie akýchkoľvek nedostatkov, a tým aj na splnenie cieľov finančnej stability.

(27)

Vo výnimočných prípadoch zníženia ziskov z variačnej marže v nadväznosti na prípad nesúvisiaci so zlyhaním a ak je ozdravenie úspešné mal by byť príslušný orgán schopný požadovať od centrálnej protistrany, aby zúčtovacím členom poskytla náhradu úmernú ich strate prevyšujúcej ich zmluvné záväzky, a to prostredníctvom hotovostných platieb, alebo by prípadne mohol požadovať od centrálnej protistrany vydanie nástrojov uznávajúcich nárok na budúce zisky centrálnej protistrany.

(28)

Plánovanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Tieto plány by mal vypracovať orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany a mali by sa spoločne schváliť v kolégiu pre riešenie krízových situácií. Tieto plány by mali zahŕňať širokú škálu scenárov a mali by rozlišovať scenáre vyplývajúce z prípadov zlyhania, prípadov nesúvisiacich so zlyhaním a kombinácie oboch, ako aj rôzne druhy prípadov nesúvisiacich so zlyhaním. Orgány by mali mať všetky informácie potrebné na identifikovanie zásadných funkcií a na zabezpečenie ich kontinuity. Obsah plánu riešenia krízových situácií by však mal byť primeraný činnostiam centrálnej protistrany a druhom produktov, ktoré zúčtováva, a mal by okrem iného vychádzať z informácií poskytnutých centrálnou protistranou. S cieľom uľahčiť vykonateľnosť výziev na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií a znižovania sumy akýchkoľvek ziskov splatných zúčtovaciemu členovi centrálnej protistrany, ktorý nezlyhal, pri riešení krízových situácií, mal by sa v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany uviesť odkaz na právomoc orgánu pre riešenie krízových situácií vyžadovať takéto výzvy na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií a takéto znižovanie. Prevádzkové pravidlá centrálnej protistrany, ktoré sú zmluvne dohodnuté so zúčtovacími členmi, by podľa potreby mali obsahovať ustanovenia na zabezpečenie vykonateľnosti iných opatrení na riešenie krízových situácií orgánmi pre riešenie krízových situácií.

(29)

Orgány pre riešenie krízových situácií by na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie mali mať právomoc požadovať priamo alebo nepriamo prostredníctvom príslušného orgánu zmeny právnej alebo prevádzkovej štruktúry a organizácie centrálnych protistrán, prijímať nutné a primerané opatrenia na zníženie alebo odstránenie podstatných prekážok uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a na zabezpečenie ich riešiteľnosti krízovej situácie. Zohľadňujúc rozličnú štruktúru skupín, ku ktorým patria centrálne protistrany, rozdiely v štruktúrach v porovnaní s bankovými skupinami a rozličné regulačné rámce, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé subjekty v rámci takýchto skupín, by orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany v konzultácii s príslušným orgánom centrálnej protistrany mal mať možnosť posúdiť, či vynútenie zmien právnej alebo prevádzkovej štruktúry centrálnej protistrany alebo akýchkoľvek subjektov skupiny, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje, zahŕňa aj také zmeny v štruktúrach skupiny, ku ktorej centrálna protistrana patrí, ktoré by mohli viesť k právnemu napadnutiu alebo k problémom vykonateľnosti v závislosti od konkrétnych príslušných právnych okolností. Orgán pre riešenie krízových situácií pri posudzovaní možností odstránenia takýchto prekážok brániacich riešeniu krízových situácií by mal mať možnosť navrhnúť iný súbor opatrení na riešenie krízových situácií ako požadovanie zmien právnej alebo prevádzkovej štruktúry skupiny, ak by sa použitím takýchto alternatívnych opatrení odstránili prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie rovnocenným spôsobom.

(30)

Pokiaľ ide o plány riešenia krízových situácií a posudzovania riešiteľnosti krízových situácií, nad každodennými posudkami dohľadu prevažuje potreba prijať skrátené a zrýchlené reštrukturalizačné opatrenia na zabezpečenie zásadných funkcií centrálnej protistrany a na ochranu finančnej stability. V prípade nezhody medzi jednotlivými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s plánom riešenia krízových situácií centrálnej protistrany, posudzovanie riešiteľnosti krízových situácií centrálnej protistrany a rozhodnutie odstrániť akékoľvek prekážky brániace riešeniu, by mal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“) zohrávať úlohu mediátora v súlade s článkom 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (6). Takáto záväzná mediácia zo strany ESMA by však mala byť pripravená na posúdenie interným výborom ESMA, a to so zreteľom na právomoci členov ESMA zabezpečiť finančnú stabilitu a dohľad nad zúčtovacími členmi vo viacerých členských štátoch. Do interného výboru ESMA by mali byť ako pozorovatelia prizvané určité príslušné orgány podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (7) vzhľadom na skutočnosť, že tieto orgány vykonávajú podobné úlohy na základe smernice 2014/59/EÚ. Takáto záväzná mediácia by nemala brániť vykonávať nezáväznú mediáciu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v iných prípadoch. V súlade s článkom 38 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 nesmie takáto záväzná mediácia zasahovať do fiškálnej zodpovednosti členských štátov.

(31)

Mohlo by byť potrebné, aby sa v pláne ozdravenia centrálnej protistrany stanovili podmienky, za ktorých by sa aktivovalo poskytnutie možných zmluvne záväzných dohôd o finančnej podpore, záruk alebo iných foriem prevádzkovej podpory zo strany materského podniku alebo iného subjektu zo skupiny centrálnej protistrane v rámci tej istej skupiny. Transparentnosť v súvislosti s takýmito mechanizmami by zmiernila riziká pre likviditu a platobnú schopnosť subjektu skupiny poskytujúceho podporu centrálnej protistrane vo finančných ťažkostiach. Každá zmena takýchto mechanizmov, ktorá ovplyvňuje kvalitu a povahu takejto podpory zo strany skupiny, by sa preto mala považovať za podstatnú zmenu na účely preskúmania plánu ozdravenia.

(32)

Vzhľadom na citlivosť informácií, ktoré obsahujú plány ozdravenia a riešenia krízových situácií, by sa na tieto plány mali vzťahovať primerané ustanovenia o dôvernosti.

(33)

Príslušné orgány by mali postúpiť plány ozdravenia a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií a tie by mali postúpiť plány riešenia krízových situácií a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom, aby boli všetky relevantné orgány neustále plnohodnotne informované.

(34)

S cieľom zachovať finančnú stabilitu je potrebné, aby príslušné orgány boli schopné napraviť zhoršenie finančnej a hospodárskej situácie centrálnej protistrany skôr, než daná centrálna protistrana dosiahne bod, v ktorom orgány nebudú mať inú možnosť než riešiť jej krízovú situáciu alebo nariadiť centrálnej protistrane zmeniť jej opatrenia na ozdravenie, ak by mali mať škodlivý vplyv na celkovú finančnú stabilitu. Preto by mali byť príslušným orgánom udelené právomoci včasnej intervencie, aby sa zabránilo nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu alebo záujmy klientov, ktoré by mohli vyplynúť z uplatňovania niektorých opatrení centrálnej protistrany, alebo aby sa tieto účinky minimalizovali. Právomoci včasnej intervencie by sa mali udeliť príslušným orgánom, a to nad rámec ich právomocí stanovených vo vnútroštátnom práve členských štátov alebo podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 pre prípad iných okolností než tých, ktoré sa považujú za včasnú intervenciu. Právomoci včasnej intervencie by mali zahŕňať právomoc v čo najväčšej možnej miere obmedziť alebo zakázať akékoľvek odmeňovanie z kapitálu a nástrojov považovaných za kapitál vrátane výplat dividend a spätných výkupov centrálnou protistranou, bez toho, aby došlo k vyvolaniu prípadu zlyhania, a tiež právomoc obmedziť, zakázať alebo zmraziť akékoľvek platby pohyblivej zložky odmeňovania stanovenej v rámci politiky odmeňovania, ktorú uplatňuje centrálna protistrana podľa článku 26 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, dobrovoľných platieb dôchodkového zabezpečenia alebo odstupného pre vrcholový manažment.

(35)

V rámci právomocí včasnej intervencie a v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva by mal mať príslušný orgán možnosť vymenovať dočasného správcu, ktorý buď nahradí radu a vrcholový manažment centrálnej protistrany, alebo s nimi dočasne pracuje. Úlohou dočasného správcu by malo byť vykonávanie všetkých právomocí, ktoré mu boli udelené, s výhradou akýchkoľvek podmienok uložených pri jeho vymenovaní, s cieľom presadzovať riešenia na nápravu finančnej situácie centrálnej protistrany. Vymenovaním dočasného správcu by sa nemalo nenáležite zasahovať do práv akcionárov alebo majiteľov, alebo do procesných povinností stanovených v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve týkajúcom sa obchodných spoločností a mali by sa pri ňom dodržiavať medzinárodné povinnosti Únie a členských štátov vo vzťahu k ochrane investícií.

(36)

Akcionári by si mali počas ozdravenia a fáz včasnej intervencie v plnom rozsahu ponechať svoje práva. Takéto práva by mali stratiť, keď sa začne riešiť krízová situácia centrálnej protistrany. Akékoľvek odmeňovanie z kapitálu a nástrojov považovaných za kapitál vrátane výplat dividend a spätných výkupov centrálnou protistranou by mali byť pri ozdravnom postupe v čo najväčšej miere obmedzené alebo zakázané bez toho, aby došlo k vyvolaniu prípadu zlyhania. Držitelia majetkovej účasti v centrálnej protistrane by mali pri riešení krízovej situácie absorbovať straty ako prví spôsobom, ktorý minimalizuje riziko právneho napadnutia z ich strany v prípade, keď sú takéto straty väčšie ako straty, ktoré by im vznikli v rámci bežného konkurzného konania, známym tiež ako zásada, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať možnosť odchýliť sa od zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“. Akcionár alebo veriteľ, ktorému vznikla strata väčšia, než aká by mu vznikla v rámci bežného konkurzného konania, by však mal mať nárok na vyplatenie rozdielu.

(37)

Rámcom pre riešenie krízových situácií by sa malo zabezpečiť včasné začatie riešenia krízovej situácie, skôr ako sa centrálna protistrana stane platobne neschopnou. Centrálna protistrana by sa mala považovať za zlyhávajúcu alebo pravdepodobne zlyhávajúcu, ak porušuje alebo pravdepodobne bude v blízkej budúcnosti porušovať požiadavky na zachovanie povolenia, ak sa jej ozdravením nepodarilo alebo sa pravdepodobne nepodarí obnoviť jej životaschopnosť, ak centrálna protistrana nie je schopná alebo pravdepodobne nebude schopná vykonávať zásadnú funkciu, ak aktíva centrálnej protistrany presahujú alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne presiahnu jej záväzky, ak centrálna protistrana nie je alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne nebude schopná uhradiť svoje dlhy alebo iné záväzky v čase ich splatnosti, alebo ak si centrálna protistrana vyžaduje mimoriadnu verejnú finančnú podporu. Skutočnosť, že centrálna protistrana nespĺňa všetky požiadavky na udelenie povolenia, by sama osebe nemala odôvodňovať začatie riešenia krízovej situácie.

(38)

Poskytnutie núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity od centrálnej banky – ak je takáto facilita k dispozícii – by nemalo byť chápané ako preukázanie, že centrálna protistrana nie je alebo v blízkej budúcnosti nebude schopná uhradiť svoje záväzky v čase ich splatnosti. S cieľom zachovať finančnú stabilitu, najmä v prípade systémového nedostatku likvidity, by štátne záruky k facilitám likvidity od centrálnych bánk alebo štátne záruky k novo vydaným záväzkom na účel nápravy vážneho narušenia hospodárstva členského štátu nemali aktivovať vstup do riešenia krízových situácií za predpokladu, že sa splní niekoľko podmienok.

(39)

Členovia európskeho systému centrálnych bánk (ďalej len „ESCB“) a iné orgány členských štátov vykonávajúce podobné funkcie, iné verejné orgány Únie poverené riadením verejného dlhu alebo intervenciou v súvislosti s riadením tohto dlhu, Banka pre medzinárodné zúčtovanie, ako aj iné subjekty uvedené v článku 1 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 môžu v súvislosti so svojimi operáciami konať ako zúčtovací člen. Na uvedené subjekty by sa nemali vzťahovať nástroje alokácie strát uvedené v pláne ozdravenia centrálnych protistrán. Podobne, orgány pre riešenie krízových situácií by v súvislosti s uvedenými subjektmi nemali uplatňovať nástroje alokácie strát s cieľom zabrániť expozícii verejných finančných prostriedkov.

(40)

Ak centrálna protistrana spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany by mal mať k dispozícii harmonizovaný súbor nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí. Tie by mali orgánu pre riešenie krízových situácií umožňovať riešiť scenáre zapríčinené prípadmi zlyhania aj prípadmi nesúvisiacimi so zlyhaním alebo kombináciou oboch. Ich vykonávanie by malo podliehať spoločným podmienkam, cieľom a všeobecným zásadám. Uplatňovanie takýchto nástrojov alebo právomocí by najmä nemalo zasahovať do účinného riešenia krízových situácií cezhraničných skupín.

(41)

Primárnymi cieľmi riešenia krízových situácií by malo byť zaručenie kontinuity zásadných funkcií, zabránenie nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu a ochrana verejných finančných prostriedkov.

(42)

Zásadné funkcie zlyhávajúcej centrálnej protistrany by sa mali zachovať, aj keď podľa potreby reštrukturalizované so zmenami v riadení, a to uplatnením nástrojov riešenia krízových situácií a v maximálnej možnej miere použitím súkromných finančných prostriedkov a bez spoliehania sa na mimoriadnu verejnú finančnú podporu. Uvedený cieľ by sa mohol dosiahnuť alokáciou neuhradených strát a opätovným obnovením spárovania krytých aktív centrálnej protistrany s jej pasívami prostredníctvom uplatňovania nástrojov alokácie pozícií a strát v prípade strát vyplývajúcich zo zlyhania alebo, v prípade strát nesúvisiacich so zlyhaním, prostredníctvom nástrojov odpísania kapitálu a odpísania a konverzie nezabezpečených záväzkov na kapitál s cieľom absorbovať straty a rekapitalizovať centrálnu protistranu. Aby sa zabránilo potrebe uplatňovať vládne stabilizačné nástroje, mal by mať orgán pre riešenie krízových situácií aj možnosť použiť výzvu na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií v nadväznosti na prípady nesúvisiace so zlyhaním. Centrálnu protistranu alebo osobitnú zúčtovaciu službu by malo byť tiež možné predať solventnej centrálnej protistrane ako tretej strane, ktorá je schopná vykonávať a riadiť prevedené zúčtovacie činnosti, alebo ju s ňou zlúčiť. V súlade s cieľom zachovať zásadné funkcie centrálnej protistrany a ešte pred prijatím opísaných opatrení by orgán pre riešenie krízových situácií mal vo všeobecnosti vymáhať akékoľvek existujúce a nesplatené zmluvné záväzky voči centrálnej protistrane v súlade s tým, ako by sa vymáhali podľa jej prevádzkových pravidiel, najmä vrátane akýchkoľvek zmluvných povinností zo strany zúčtovacích členov splniť výzvy na hotovostné plnenie na ozdravenie alebo prevziať pozície zúčtovacích členov, ktorí zlyhali, či už prostredníctvom aukcie, alebo iných dohodnutých prostriedkov uvedených v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany, ako aj akýchkoľvek existujúcich a nesplatených zmluvných záväzkov, ktoré zaväzujú iné strany ako zúčtovacích členov k akýmkoľvek formám finančnej podpory.

(43)

S cieľom zachovať dôveru v trhy a minimalizovať nákazu je nevyhnutné rýchle a rozhodné konanie. Keď sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany by vo verejnom záujme nemal odkladať prijatie primeraných a koordinovaných opatrení na riešenie krízovej situácie. K zlyhaniu centrálnej protistrany môže dôjsť aj za okolností, ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu relevantného orgánu pre riešenie krízových situácií. Uvedený orgán by mal mať preto možnosť prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie bez ohľadu na uplatňovanie opatrení na ozdravenie centrálnou protistranou alebo bez uloženia povinnosti použiť najskôr právomoci včasnej intervencie.

(44)

Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany by pri prijímaní opatrení na riešenie krízovej situácie mal zohľadňovať a dodržiavať opatrenia stanovené v plánoch riešenia krízových situácií, ktoré vypracovalo kolégium pre riešenie krízových situácií, ak s ohľadom na okolnosti prípadu nevyhodnotí, že ciele riešenia krízových situácií sa dosiahnu účinnejšie prijatím opatrení, ktoré v plánoch riešenia krízových situácií nie sú stanovené. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal zohľadniť všeobecné zásady rozhodovania vrátane potreby vyvážiť záujmy rôznych zainteresovaných strán centrálnej protistrany a zabezpečiť transparentnosť voči relevantným orgánom členských štátov a ich zapojenie, ak by navrhované rozhodnutie alebo opatrenie mohli mať dôsledky pre finančnú stabilitu alebo fiškálne zdroje. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal najmä informovať kolégium pre riešenie krízových situácií o plánovaných opatreniach na riešenie krízovej situácie, a to aj vtedy, keď sa takéto opatrenia odchyľujú od plánu riešenia krízových situácií.

(45)

Zasahovanie do vlastníckych práv by malo byť primerané riziku pre finančnú stabilitu. Nástroje riešenia krízových situácií by sa preto mali uplatňovať len vo vzťahu k centrálnym protistranám, ktoré spĺňajú podmienky týkajúce sa riešenia krízových situácií, konkrétne vtedy, keď je to potrebné na splnenie cieľa zaistenia finančnej stability vo verejnom záujme. Nástroje riešenia krízových situácií a súvisiace právomoci by mohli narušiť práva akcionárov, veriteľov, zúčtovacích členov a prípadne klientov zúčtovacích členov. Opatrenie na riešenie krízovej situácie by sa preto malo prijať iba vtedy, ak je to nutné vo verejnom záujme, a akékoľvek zasahovanie do týchto práv by malo byť v súlade s Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(46)

Dotknutým akcionárom, zúčtovacím členom a iným veriteľom centrálnej protistrany by nemali vzniknúť väčšie straty, než aké by im vznikli, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal vo vzťahu k centrálnej protistrane opatrenie na riešenie krízovej situácie, a namiesto toho by sa na ne vzťahovali všetky uplatniteľné nesplatené záväzky podľa pravidiel centrálnej protistrany týkajúcich sa zlyhania alebo iných zmluvných dojednaní v jej prevádzkových pravidlách a centrálna protistrana by sa zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania (zásada, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“). V prípade čiastočného prevodu aktív centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu centrálnu protistranu by sa zvyšná časť centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, mala zlikvidovať v rámci bežného konkurzného konania.

(47)

S cieľom chrániť práva akcionárov, zúčtovacích členov a iných veriteľov by sa mali stanoviť jasné pravidlá týkajúce sa ocenenia aktív a záväzkov centrálnej protistrany a ocenenia zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov, zúčtovacích členov a iných veriteľov uplatňovalo, ak by orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie. Tým by sa malo porovnať zaobchádzanie, ktoré sa reálne poskytlo akcionárom, zúčtovacím členom a iným veriteľom pri riešení krízových situácií, so zaobchádzaním, ktoré by sa im poskytlo, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane a keby sa namiesto toho na nich vzťahovali možné nesplatené záväzky podľa plánu ozdravenia centrálnej protistrany alebo podľa iných mechanizmov v jej prevádzkových pravidlách a centrálna protistrana by sa zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania. Použitie výzvy na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií, ktorá by mala byť zahrnutá do prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany, je vyhradené pre orgán pre riešenie krízových situácií. Nemôže ju využiť centrálna protistrana ani správca alebo likvidátor v prípade platobnej neschopnosti a nemala by byť preto súčasťou zaobchádzania, ktoré by sa poskytlo akcionárom, zúčtovacím členom a iným veriteľom, ak by orgány pre riešenie krízových situácií neprijali opatrenie na riešenie krízovej situácie. Akékoľvek využitie právomoci orgánu pre riešenie krízových situácií na zníženie sumy akýchkoľvek ziskov splatných voči zúčtovaciemu členovi, ktorý nezlyhal, prevyšujúce zmluvne dohodnuté limity takéhoto zníženia, by tiež nemalo byť súčasťou zaobchádzania, aké by sa poskytlo akcionárom, zúčtovacím členom a iným veriteľom, ak by orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie.

Ak by akcionári, zúčtovací členovia a iní veritelia dostali ako platbu alebo kompenzáciu za svoje pohľadávky menšiu sumu, než akú by dostali, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane a namiesto toho by sa na nich vzťahovali možné nesplatené záväzky podľa pravidiel centrálnej protistrany týkajúcich sa zlyhania alebo podľa iných zmluvných dojednaní v jej prevádzkových pravidlách a centrálna protistrana by sa zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania, mali by mať nárok na doplatenie rozdielu. Klienti by sa mali zahrnúť do tohto porovnania a mali by mať nárok na vyplatenie akéhokoľvek rozdielu v zaobchádzaní iba vtedy, ak existuje zmluvný základ na priamy nárok klientov voči centrálnej protistrane, ktorý z nich robí veriteľov centrálnej protistrany. Len v takýchto prípadoch dokáže orgán pre riešenie krízových situácií kontrolovať priamy vplyv svojich opatrení. Malo by byť možné napadnúť uvedené porovnanie oddelene od rozhodnutia o riešení krízovej situácie. Členské štáty by mali mať možnosť voľne sa rozhodnúť o postupe, ako akcionárom, zúčtovacím členom a iným veriteľom vyplatiť akýkoľvek určený rozdiel v zaobchádzaní.

(48)

Opatrenia na ozdravenie a riešenie krízovej situácie sa nepriamo môžu dotýkať klientov a nepriamych klientov, ktorí nie sú veriteľmi centrálnej protistrany, pokiaľ náklady na ozdravenie a riešenie krízových situácií boli na týchto klientov a nepriamych klientov prenesené podľa uplatniteľných zmluvných dojednaní. Preto by sa vplyv scenára na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnej protistrany na klientov a nepriamych klientov mal tak isto riešiť prostredníctvom tých istých zmluvných dojednaní so zúčtovacími členmi a klientmi, ktorí im poskytujú zúčtovacie služby. To je možné dosiahnuť tým, že sa zabezpečí, aby v prípade, ak zmluvné dojednania umožňujú zúčtovacím členom preniesť na svojich klientov negatívne dôsledky nástrojov riešenia krízových situácií, obsahovali tieto zmluvné dojednania na rovnocennom a primeranom základe aj právo klientov na akúkoľvek kompenzáciu, ktorú zúčtovací členovia získajú od centrálnej protistrany, alebo akúkoľvek hotovosť rovnocennú takejto kompenzácii, alebo akékoľvek výnosy, ktoré získajú podľa zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“, pokiaľ sa týkajú pozícií klientov. Takéto ustanovenia by sa mali vzťahovať aj na zmluvné dojednania klientov a nepriamych klientov ponúkajúcich svojim klientom nepriame zúčtovacie služby.

(49)

S cieľom zabezpečiť účinné riešenie krízových situácií centrálnej protistrany by sa prostredníctvom ocenenia mali čo najpresnejšie stanoviť všetky straty, ktoré sa musia alokovať centrálnej protistrane na opätovné spárovanie krytých aktív s pasívami nesplatených pozícií a na splnenie priebežných platobných záväzkov. Ocenenie aktív a záväzkov zlyhávajúcej centrálnej protistrany by malo vychádzať zo spravodlivých, obozretných a realistických predpokladov v okamihu, keď sa uplatňujú nástroje riešenia krízových situácií. Pri oceňovaní by však hodnota záväzkov nemala byť dotknutá finančnou situáciou centrálnej protistrany. V naliehavých prípadoch by malo byť možné, aby orgány pre riešenie krízových situácií vykonali rýchle ocenenie aktív alebo záväzkov zlyhávajúcej centrálnej protistrany. Uvedené ocenenie by malo byť predbežné a malo by sa uplatňovať až do okamihu, keď sa vykoná nezávislé ocenenie.

(50)

Po začatí riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany by mal orgán pre riešenie krízových situácií vymáhať splnenie všetkých nesplatených zmluvných záväzkov stanovených v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany vrátane nesplnených opatrení na ozdravenie s výnimkou prípadov, v ktorých by na včasné zmiernenie nepriaznivých účinkov na finančnú stabilitu alebo na zabezpečenie zásadných funkcií centrálnej protistrany bolo vhodnejšie uplatniť inú právomoc riešiť krízové situácie alebo iný nástroj riešenia krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať právo, ale nie povinnosť, vymáhať splnenie uvedených zmluvných záväzkov aj po vyriešení krízovej situácie, ak dôvody na upustenie od ich vymáhania už viac neexistujú. S cieľom umožniť zúčtovacím členom a iným relevantným stranám pripraviť sa na vymáhanie zostávajúcich záväzkov by orgán pre riešenie krízových situácií mal vopred informovať príslušných zúčtovacích členov a iné strany. Lehota na predbežné informovanie by mala byť tri až šesť mesiacov.

Orgán pre riešenie krízových situácií by mal po konzultácii s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií dotknutých zúčtovacích členov a iných strán viazaných existujúcimi a nesplatenými záväzkami určiť, či dôvody na upustenie od vymáhania splnenia zmluvných záväzkov prestali existovať a či vymáhať splnenie zostávajúcich záväzkov. Ak tieto dôvody naďalej existujú, orgán pre riešenie krízových situácií by mal upustiť od vymáhania plnenia uvedených záväzkov. Výnosy z oneskoreného vymoženia nesplatených zmluvných záväzkov by sa mali použiť na pokrytie akýchkoľvek verejných finančných prostriedkov použitých na úhradu nárokov zabezpečujúcich, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“, vyplývajúcich z rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií upustiť od vymáhania týchto záväzkov alebo uplatnenia akéhokoľvek vládneho stabilizačného nástroja. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal využiť túto právomoc odložiť vymáhanie len vtedy, keď zásada zabezpečujúca, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“, nie je v súvislosti so zainteresovanou stranou, na ktorú sa vzťahuje odložené vymáhanie, porušená. V prípade strát zo zlyhania by mal orgán pre riešenie krízových situácií obnoviť spárovanie krytých aktív centrálnej protistrany s jej pasívami a alokovať nesplatené straty prostredníctvom použitia nástrojov alokácie pozícií a strát. V prípade strát nesúvisiacich so zlyhaním by straty mali absorbovať regulačné kapitálové nástroje a mali by sa alokovať akcionárom do výšky ich kapacity prostredníctvom zrušenia či prevodu nástrojov vlastníctva alebo výrazným zriedením hodnoty akcií. Ak uvedené nástroje nie sú dostatočné, orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať právomoc odpísať podľa platného vnútroštátneho konkurzného práva nezabezpečený dlh a záväzky v súlade s ich hierarchickým postavením a použiť nástroje alokácie strát, pokiaľ je to nevyhnutné a bez ohrozenia širšej finančnej stability.

(51)

Ak po tom, ako boli straty absorbované a prípadne bolo obnovené spárovanie krytých aktív centrálnej protistrany s jej pasívami, pričom predfinancované zdroje centrálnej protistrany zostávajú vyčerpané, orgán pre riešenie krízových situácií by mal zabezpečiť, aby sa tieto zdroje obnovili na úrovne potrebné na splnenie regulačných požiadaviek, a to prostredníctvom ďalšieho uplatňovania nástrojov stanovených v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany alebo prostredníctvom iných opatrení. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať najmä možnosť poskytnúť kompenzáciu zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali a ktorí by mali mať nárok na uplatnenie zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“, za uplatnenie nástrojov alokácie strát, ktoré by vyústilo do strát presahujúcich straty, ktoré by zúčtovací členovia znášali v rámci svojich povinností vyplývajúcich z prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany s nástrojmi vlastníctva, dlhovými nástrojmi alebo nástrojmi uznávajúcimi nároky na budúce zisky centrálnej protistrany. Orgán pre riešenie krízových situácií pri posudzovaní výšky a formy kompenzácie môže vziať do úvahy napríklad finančné zdravie centrálnej protistrany a vlastnosti nástrojov dostupných na kompenzáciu a na zásadu zabezpečujúcu, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“. S cieľom zachovať primeranú stimulačnú štruktúru by takáto kompenzácia mala zohľadňovať rozsah, v akom zúčtovací člen podporil ozdravenie centrálnej protistrany, a preto by tiež mala zohľadňovať zostávajúce nesplatené zmluvné záväzky zúčtovacích členov voči tejto centrálnej protistrane. O takúto kompenzáciu by sa mal znížiť akýkoľvek nárok na platbu súvisiacu s uplatnením zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“.

(52)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali takisto zabezpečiť minimalizovanie nákladov centrálnej protistrany na riešenie krízovej situácie a rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi tej istej triedy. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať možnosť prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, ktoré sa odchyľuje od zásady rovnakého zaobchádzania s veriteľmi, ak je to odôvodnené verejným záujmom s cieľom dosiahnuť ciele riešenia krízovej situácie a primerané riešenému riziku. Ak orgán pre riešenie krízových situácií použije takéto opatrenie, nemal by nikoho diskriminovať na základe štátnej príslušnosti.

(53)

Riešenie krízovej situácie centrálnej protistrany by nemalo zahŕňať výzvu na mimoriadnu verejnú finančnú podporu. Zostávajúce nástroje ozdravenia a nástroje riešenia krízových situácií, najmä nástroj odpísania, by sa mali v najväčšom možnom rozsahu uplatňovať pred poskytnutím akejkoľvek kapitálovej injekcie z verejného sektora alebo zodpovedajúcej mimoriadnej verejnej finančnej podpory centrálnej protistrane alebo zároveň s nimi. Použitie mimoriadnej verejnej finančnej podpory na pomoc pri riešení krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií má byť poslednou možnosťou, má byť časovo obmedzené a má byť v súlade s príslušnými ustanoveniami o štátnej pomoci.

(54)

Účinným režimom riešenia krízových situácií by sa mali minimalizovať náklady na riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej centrálnej protistrany, ktoré znášajú daňovníci. Malo by sa ním zabezpečiť, aby sa krízové situácie centrálnych protistrán dali riešiť bez toho, aby sa tým ohrozila finančná stabilita. Pomocou nástroja odpísania a nástroja alokácie strát a pozícií by sa tento cieľ mal dosiahnuť zabezpečením, aby akcionári a protistrany, ktorí sú medzi veriteľmi zlyhávajúcej centrálnej protistrany, utrpeli primerané straty a aby znášali úmernú časť nákladov vzniknutých v dôsledku zlyhania centrálnej protistrany. Nástroj odpísania a nástroj alokácie strát a pozícií preto akcionárom a protistranám centrálnej protistrany poskytujú intenzívnejší stimul na monitorovanie zdravia centrálnej protistrany za normálnych okolností v súlade s odporúčaniami Rady pre finančnú stabilitu (ďalej len „FSB“) stanovenými v jej dokumente „Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie“.

(55)

Aby sa zabezpečilo, že orgány pre riešenie krízových situácií budú na účely alokácie strát a pozícií protistranám disponovať za rôznych okolností potrebnou flexibilitou, je vhodné, aby tieto orgány mali možnosť používať nástroje alokácie pozícií a strát, ak je cieľom zachovanie zásadných zúčtovacích služieb v rámci centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a v spojení s prevodom zásadných služieb na preklenovaciu centrálnu protistranu alebo na tretiu stranu, po ktorom zvyšná časť centrálnej protistrany ukončí činnosť a zlikviduje sa.

(56)

Ak sa nástroj alokácie pozícií a strát používa s cieľom obnoviť životaschopnosť zlyhávajúcej centrálnej protistrany, aby mohla naďalej fungovať v nepretržitej činnosti, riešenie krízovej situácie by mala sprevádzať výmena manažmentu s výnimkou prípadov, ak je ponechanie manažmentu vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, a následná reštrukturalizácia centrálnej protistrany a jej činnosti spôsobom, ktorý rieši dôvody jej zlyhania. Uvedená reštrukturalizácia by sa mala dosiahnuť prostredníctvom vykonávania plánu reorganizácie obchodnej činnosti, ktorý by mal byť zlučiteľný s plánom reštrukturalizácie, ktorého predloženie by sa mohlo požadovať od centrálnej protistrany podľa rámca pre štátnu pomoc.

(57)

Nástroje alokácie pozícií a strát by sa mali používať s cieľom opätovne spárovať kryté aktíva centrálnej protistrany s jej pasívami, pokryť akékoľvek ďalšie straty a získať doplňujúce zdroje na pomoc pri rekapitalizácii centrálnej protistrany, ako aj doplniť jej predfinancované zdroje. Na zabezpečenie účinnosti týchto nástrojov a na dosiahnutie ich cieľa by malo byť možné uplatňovať ich na čo najširšiu škálu zmlúv, z ktorých vyplývajú nezabezpečené záväzky alebo ktoré vytvárajú nespárovanú evidenciu krytých aktív s pasívami pre zlyhávajúcu centrálnu protistranu. Mali by umožňovať aukcie pozícií neplatičov medzi zvyšnými zúčtovacími členmi alebo ich nútenú alokáciu, pokiaľ sa dobrovoľné dohody stanovené v rámci plánu ozdravenia nevyčerpali do začatia riešenia krízovej situácie, čiastočné alebo úplné ukončenie platnosti zmlúv zúčtovacích členov, ktorí zlyhali, dotknutých zúčtovacích služieb alebo triedy aktív a iných zmlúv centrálnej protistrany, ďalšie znižovanie odchádzajúcich platieb variačnej marže takýmto členom a prípadne ich klientom, uskutočňovanie akýchkoľvek zvyšných výziev na hotovostné plnenie na ozdravenie stanovených v plánoch ozdravenia a uskutočňovanie dodatočných výziev na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií a odpísanie kapitálových a dlhových nástrojov, ktoré vydala centrálna protistrana, alebo iných nezabezpečených záväzkov a konverziu akýchkoľvek dlhových nástrojov na akcie. To zahŕňa možnosť uplatniť nástroje alokácie strát tak, aby prispeli k obnoveniu spárovania krytých aktív s pasívami tým, že centrálnej protistrane poskytnú finančné prostriedky, aby mohla prijať ponuku v aukcii, čím sa umožní centrálnej protistrane alokovať pozície neplatičov alebo vykonať platby v rámci ukončených zmlúv.

(58)

Pri použití nástroja alokácie strát, ktorý umožňuje znížiť hodnotu akýchkoľvek ziskov splatných centrálnou protistranou zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, by sa orgán pre riešenie krízových situácií mal opierať o spracovanie variačnej marže v súlade so štruktúrou účtov centrálnej protistrany, v náležitých prípadoch o operáciu znižovania hodnoty akýchkoľvek ziskov splatných centrálnou protistranou zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, pri ozdravení a o zásadu, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“.

(59)

Orgány pre riešenie krízových situácií by pri náležitom zohľadnení vplyvu na finančnú stabilitu a ako poslednú možnosť mali mať možnosť za určitých okolností vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť niektoré zmluvy z alokácie pozícií a strát. Ak sa takéto vylúčenia uplatňujú, malo by byť možné zvýšiť úroveň expozície alebo straty uplatňovanej na iné zmluvy, aby sa zohľadnili takéto vylúčenia, a to pod podmienkou dodržania zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“.

(60)

Ak sa nástroje riešenia krízových situácií uplatňujú na prevod zásadných funkcií alebo životaschopných obchodných činností centrálnej protistrany na zdravý subjekt, ako je napríklad kupujúci zo súkromného sektora alebo preklenovacia centrálna protistrana, zvyšná časť centrálnej protistrany by sa mala zlikvidovať vo vhodnom časovom rámci so zreteľom na akúkoľvek potrebu zlyhávajúcej centrálnej protistrany poskytovať služby alebo podporu, aby kupujúci alebo preklenovacia centrálna protistrana mohli aj naďalej vykonávať činnosti alebo poskytovať služby nadobudnuté na základe tohto prevodu.

(61)

Nástroj odpredaja obchodnej činnosti by mal umožniť predať centrálnu protistranu alebo časť jej obchodnej činnosti jednému alebo viacerým kupujúcim bez súhlasu akcionárov. Keď sa uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti, orgány by mali zabezpečiť, aby sa daná centrálna protistrana alebo časť jej obchodnej činnosti ponúkali na trhu v rámci otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, a zároveň, aby sa dosiahla čo najvyššia možná predajná cena.

(62)

Z akýchkoľvek čistých výnosov z prevodu aktív alebo záväzkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mal mať prospech subjekt, ktorý zostal v likvidačnom konaní. Z akýchkoľvek čistých výnosov z prevodu nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mali mať prospech akcionári. Z každej protihodnoty, ktorú zaplatí kupujúci, by mali mať prospech aj všetci zúčtovací členovia, ktorý nezlyhali, ale utrpeli straty. Všetky takéto čisté výnosy alebo prospech by mali podliehať plnému spätnému získaniu akýchkoľvek verejných finančných prostriedkov poskytnutých v rámci riešenia krízových situácií. Pri výpočte výnosov by sa mali odpočítať náklady, ktoré vznikli v dôsledku zlyhania centrálnej protistrany a v dôsledku procesu riešenia krízovej situácie.

(63)

S cieľom včas vykonať odpredaj obchodnej činnosti a ochrániť finančnú stabilitu by sa posúdenie kupujúceho, ktorý nadobúda kvalifikovanú účasť, malo vykonať včas, aby sa nezdržiavalo uplatnenie nástroja odpredaja obchodnej činnosti. Centrálna protistrana, kupujúci alebo obaja by mali mať v závislosti od účinkov nástroja odpredaja obchodnej činnosti a formy nadobudnutia možnosť uplatňovať alebo zachovať si existujúce práva na členstvo v platobných systémoch a systémoch vyrovnania, ako aj v iných súvisiacich infraštruktúrach finančných trhov a miestach obchodovania, a na prístup k nim. Takéto práva by sa nemali zamietnuť na základe nesúladu s relevantnými kritériami pre členstvo alebo účasť ani na základe nedostatočného úverového ratingu. Kupujúci, ktorý uvedené kritériá nespĺňa, si takéto práva môže uplatňovať len počas lehoty, ktorú určí orgán pre riešenie krízových situácií.

(64)

Informácie o ponúkaní zlyhávajúcej centrálnej protistrany na trhu a o rokovaniach s potenciálnymi nadobúdateľmi pred uplatnením nástroja odpredaja obchodnej činnosti budú mať pravdepodobne systémový význam. Na zabezpečenie finančnej stability je dôležité, aby bolo možné odložiť na nevyhnutný čas zverejnenie takýchto informácií požadovaných nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 (8) s cieľom vypracovať plán a štruktúru riešenia krízových situácií centrálnej protistrany v súlade s lehotami na odklad povolenými na základe režimu, ktorý sa uplatňuje, keď dochádza k zneužívaniu trhu.

(65)

Hlavným účelom preklenovacej centrálnej protistrany ako centrálnej protistrany, ktorá je úplne alebo čiastočne vlastnená jedným alebo viacerými orgánmi verejnej moci alebo kontrolovaná orgánom pre riešenie krízových situácií, by malo byť zabezpečenie, aby sa zúčtovacím členom a klientom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa začala riešiť, aj naďalej poskytovali základné finančné služby a aby sa aj naďalej vykonávali základné finančné činnosti. Preklenovacia centrálna protistrana by mala byť prevádzkovaná ako životaschopný subjekt, ktorého činnosť nepretržite pokračuje, a keď nastanú vhodné podmienky, mala by sa vrátiť na trh, alebo ak už nie je životaschopná, mala by sa zlikvidovať.

(66)

Ak sú všetky ostatné možnosti nedostupné alebo preukázateľne nedostatočné na zabezpečenie finančnej stability, mala by existovať možnosť účasti vlády v podobe kapitálovej podpory alebo dočasného verejného vlastníctva v súlade s uplatniteľnými pravidlami týkajúcimi sa štátnej pomoci vrátane reštrukturalizácie činností centrálnej protistrany. S cieľom vyhnúť sa morálnemu hazardu by sa takáto mimoriadna verejná finančná podpora mala poskytovať len ako posledná možnosť, mala by mať dočasný charakter a poskytnuté finančné prostriedky by sa mali počas primeraného obdobia vždy získať späť. Členské štáty by preto mali zaviesť komplexné a dôveryhodné mechanizmy na spätné získanie finančných prostriedkov, ktoré by zároveň nemali byť prekážkou uplatnenia vládnych stabilizačných nástrojov. Uplatnením vládnych stabilizačných nástrojov nie je dotknutá úloha ktorejkoľvek centrálnej banky pri potenciálnom poskytovaní likvidity finančnému systému podľa výlučného uváženia centrálnej banky, a to aj v časoch stresu.

(67)

Na zabezpečenie schopnosti orgánu pre riešenie krízových situácií uplatňovať nástroje alokácie strát a pozícií na zmluvy so subjektmi so sídlom v tretích krajinách by uznanie tejto možnosti malo byť zahrnuté v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany.

(68)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať všetky potrebné zákonné právomoci, ktoré by sa mohli v rôznych kombináciách vykonávať pri uplatňovaní nástrojov riešenia krízových situácií. Medzi tieto právomoci by mala patriť právomoc previesť nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky zlyhávajúcej centrálnej protistrany na iný subjekt, napríklad na inú centrálnu protistranu alebo preklenovaciu centrálnu protistranu, právomoc odpísať alebo zrušiť nástroje vlastníctva, alebo odpísať či konvertovať záväzky zlyhávajúcej centrálnej protistrany, právomoc odpísať variačnú maržu, právomoc vymáhať akékoľvek nesplatené záväzky tretích strán vo vzťahu k centrálnej protistrane vrátane výziev na hotovostné plnenie na ozdravenie, ako sa stanovuje v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany, a alokácie pozícií, právomoc uskutočňovať výzvy na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií, právomoc čiastočne alebo úplne ukončiť zmluvy centrálnej protistrany, právomoc vymeniť manažment a právomoc uložiť dočasné moratórium na vyplatenie pohľadávok. Za zlyhanie centrálnej protistrany by podľa vnútroštátneho občianskeho alebo trestného práva mala byť naďalej zodpovedná centrálna protistrana a členovia jej rady a vrcholový manažment.

(69)

Rámec riešenia krízových situácií by mal zahŕňať procesné požiadavky, aby sa zaručilo, že opatrenia na riešenie krízovej situácie sa budú riadne oznamovať a zverejňovať. Keďže však informácie získané orgánmi pre riešenie krízových situácií a ich odbornými poradcami počas procesu riešenia krízovej situácie budú pravdepodobne citlivé, pred zverejnením rozhodnutia o riešení krízovej situácie by sa mal na tieto informácie vzťahovať účinný režim zachovávania dôvernosti. Musí sa vziať do úvahy skutočnosť, že informácie o obsahu a podrobnostiach plánu ozdravenia a plánu riešenia krízových situácií a výsledku akéhokoľvek posúdenia týchto plánov by mohli mať ďalekosiahle účinky, najmä pokiaľ ide o dotknuté podniky. Musí sa predpokladať, že akékoľvek informácie poskytnuté v súvislosti s rozhodnutím pred jeho prijatím, o tom, či boli splnené podmienky riešenia krízovej situácie, o použití konkrétneho nástroja alebo o akomkoľvek opatrení v rámci postupov, majú vplyv na verejné a súkromné záujmy, ktorých sa tieto opatrenia týkajú. Samotná informácia o tom, že orgán pre riešenie krízových situácií skúma určitú centrálnu protistranu, by mohla mať na uvedenú centrálnu protistranu negatívny vplyv. Preto je nutné zabezpečiť vhodné mechanizmy na zachovanie dôvernosti takých informácií, akými sú obsah a podrobnosti plánu ozdravenia a plánu riešenia krízových situácií a výsledok akéhokoľvek posúdenia vypracovaného v tejto súvislosti.

(70)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať pridružené právomoci na zaručenie účinnosti prevodu nástrojov vlastníctva alebo dlhových nástrojov a aktív, záväzkov, práv a povinností vrátane pozícií a súvisiacich marží. S výhradou ochranných opatrení uvedených v tomto nariadení by uvedené právomoci mali zahŕňať právomoc vyňať práva tretích strán z prevádzaných nástrojov alebo aktív a právomoc vymáhať plnenie zmlúv a zabezpečovať kontinuitu mechanizmov voči príjemcovi prevádzaných aktív a nástrojov vlastníctva. Práva zamestnancov na ukončenie pracovnej zmluvy by však nemali byť dotknuté. Ani právo niektorej zo strán na ukončenie zmluvy s centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo so subjektom jej skupiny, z iných dôvodov, než je riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej centrálnej protistrany, by nemalo byť dotknuté. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať pridruženú právomoc požadovať od zvyškovej centrálnej protistrany, ktorá sa likviduje v rámci bežného konkurzného konania, aby poskytla služby, ktoré sú potrebné na to, aby centrálna protistrana, na ktorú boli prevedené aktíva, zmluvy alebo nástroje vlastníctva na základe uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej centrálnej protistrany, dokázala vykonávať svoju obchodnú činnosť.

(71)

Keďže vzhľadom na závažné riziká pre finančnú stabilitu v členskom štáte a Únii by mohlo byť potrebné naliehavo prijať opatrenia krízového riadenia, každý postup podľa vnútroštátneho práva súvisiaci so žiadosťou o ex ante schválenie opatrenia krízového riadenia súdom a posúdenie takejto žiadosti súdom by mali mať povahu rýchleho konania. Vzhľadom na požiadavku urýchlene prijať opatrenie krízového riadenia by mal súd rozhodnúť do 24 hodín a členské štáty by mali zabezpečiť, aby relevantný orgán prijal rozhodnutie okamžite po vydaní súdneho rozhodnutia. Nemalo by tým byť dotknuté právo zainteresovaných strán požiadať súd o zrušenie rozhodnutia počas obmedzenej lehoty po prijatí opatrenia krízového riadenia orgánom pre riešenie krízových situácií.

(72)

V súlade s článkom 47 charty majú dotknuté strany právo na riadny proces a na účinný prostriedok nápravy proti opatreniam, ktoré sa ich týkajú. Rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií by preto mali podliehať právu podať opravný prostriedok.

(73)

Opatrenie na riešenie krízovej situácie prijaté vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií si môže vyžadovať ekonomické hodnotenia a veľký priestor pre diskrečnú právomoc. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií disponujú špecializovanými odbornými znalosťami potrebnými na vypracúvanie týchto hodnotení a na určovanie primeraného použitia priestoru pre diskrečnú právomoc. Preto je dôležité zabezpečiť, aby z týchto ekonomických hodnotení vypracovaných vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v uvedenom kontexte vychádzali vnútroštátne súdy pri preskúmavaní príslušných opatrení krízového riadenia. Zložitosť uvedených hodnotení by však nemala brániť vnútroštátnym súdom v tom, aby skúmali, či dôkazy, o ktoré sa orgán pre riešenie krízových situácií opiera, sú vecne správne, spoľahlivé a konzistentné, či tieto dôkazy obsahujú všetky príslušné informácie, ktoré by sa mali zohľadniť, aby sa posúdila komplexná situácia, a to, či nimi možno odôvodniť závery, ktoré z nich boli vyvodené.

(74)

S cieľom zahrnúť mimoriadne naliehavé situácie a keďže odklad akéhokoľvek rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií môže brániť kontinuite vykonávania zásadných funkcií, je potrebné zabezpečiť, aby akékoľvek podanie opravného prostriedku neviedlo k automatickému pozastaveniu účinkov napadnutého rozhodnutia a uvedené rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií by malo byť bezodkladne vykonateľné.

(75)

Okrem toho, pokiaľ je to potrebné v záujme ochrany tretích strán, ktoré v dobrej viere získali aktíva, zmluvy, práva a záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, prostredníctvom výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi pre riešenie krízových situácií, a s cieľom zabezpečiť stabilitu finančných trhov, by však právo podať opravný prostriedok nemalo mať vplyv na akékoľvek následné administratívne akty alebo transakcie uzatvorené na základe zrušeného rozhodnutia. V takýchto prípadoch by sa preto nápravné opatrenia týkajúce sa protiprávneho rozhodnutia mali obmedzovať na poskytnutie náhrady škôd, ktoré utrpeli dotknuté osoby.

(76)

V záujme efektívneho riešenia krízovej situácie a s cieľom vyhnúť sa konfliktom jurisdikcií, v prípade zlyhávajúcej centrálnej protistrany by sa vôbec nemalo začať bežné konkurzné konanie alebo v ňom pokračovať, kým orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva svoje právomoci riešiť krízové situácie alebo uplatňuje nástroje riešenia krízových situácií, okrem situácie, keď k tomu dôjde z iniciatívy orgánu pre riešenie krízových situácií alebo s jeho súhlasom. Je užitočné a potrebné pozastaviť na obmedzený čas určité zmluvné záväzky, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal čas zaviesť nástroje riešenia krízových situácií do praxe. To by sa však nemalo vzťahovať na povinnosti zlyhávajúcej centrálnej protistrany vo vzťahu k systémom určeným podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES (9) vrátane iných centrálnych protistrán a centrálnych bánk. Smernica 98/26/ES znižuje riziko spojené s účasťou v platobných systémoch a systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi, najmä znížením miery narušenia v prípade platobnej neschopnosti účastníka takého systému. S cieľom zaistiť, aby sa uvedené ochranné opatrenia primerane uplatňovali v krízových situáciách a aby sa pri tom zachovala primeraná istota pre prevádzkovateľov platobných systémov, systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi a ďalších účastníkov trhu, opatrenia na predchádzanie kríze alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie by sa nemali považovať za konkurzné konanie v zmysle smernice 98/26/ES pod podmienkou, že vecné povinnosti sa naďalej plnia v súlade so zmluvou. Fungovanie systému určeného v rámci smernice 98/26/ES alebo právo na kolaterál zaručené uvedenou smernicou by však nemali byť oslabené.

(77)

S cieľom zaručiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali pri prevádzaní aktív a záväzkov na kupujúceho zo súkromného sektora alebo na preklenovaciu centrálnu protistranu dostatočnú dobu na identifikáciu zmlúv, ktoré sa majú previesť, môže byť vhodné uložiť primerané obmedzenia na práva zmluvných strán na konečné zúčtovanie, urýchlenie alebo iné ukončenie finančných zmlúv pred vykonaním prevodu. Takéto obmedzenie by bolo potrebné na to, aby orgány mohli získať skutočný obraz o súvahe zlyhávajúcej centrálnej protistrany, a to bez zmien hodnoty a rozsahu, ktoré by zahŕňalo rozsiahle uplatnenie práv ukončiť zmluvu. Aby sa do zmluvných práv protistrán zasahovalo len v minimálnom nevyhnutnom rozsahu, malo by sa obmedzenie práv ukončiť zmluvu obmedziť na čo najkratšie obdobie a uplatniť len vo vzťahu k opatreniu na predchádzanie kríze alebo opatreniu na riešenie krízovej situácie vrátane vzniku akejkoľvek udalosti priamo spojenej s uplatnením takéhoto opatrenia, pričom práva na ukončenie zmluvy vyplývajúce z akéhokoľvek iného zlyhania vrátane neschopnosti zaplatiť alebo realizovať marže, by mali zostať zachované.

(78)

Na zachovanie legitímnych dohôd kapitálového trhu v prípade prevodu niektorých, nie však všetkých, aktív, zmlúv, práv a záväzkov zlyhávajúcej centrálnej protistrany je vhodné uplatniť podľa potreby ochranné opatrenia, aby sa zabránilo rozdeleniu súvisiacich záväzkov, práv a zmlúv. Takéto obmedzenie vzťahujúce sa na vybrané postupy, pokiaľ ide o súvisiace zmluvy a súvisiaci kolaterál, by malo zahŕňať aj zmluvy s tou istou protistranou kryté dohodami o zábezpeke, dohodami o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva, dohodami o vzájomnom započítaní, dohodami o konečnom čistom zúčtovaní a dohodami o štruktúrovanom financovaní. Ak sa uplatňujú ochranné opatrenia, orgány pre riešenie krízových situácií by sa mali snažiť previesť všetky súvisiace zmluvy v rámci chránenej dohody, alebo ich všetky ponechať v zvyškovej zlyhávajúcej centrálnej protistrane. Uvedenými ochrannými opatreniami by sa malo zaistiť, že zaobchádzanie s regulačným kapitálom expozícií krytých dohodou o čistom zúčtovaní na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (10) je dotknuté v minimálnej miere.

(79)

Centrálne protistrany Únie poskytujú služby zúčtovacím členom a ich klientom nachádzajúcim sa v tretích krajinách a centrálne protistrany z tretích krajín poskytujú služby zúčtovacím členom a ich klientom nachádzajúcim sa v Únii. Účinné riešenie krízových situácií medzinárodne pôsobiacich centrálnych protistrán si vyžaduje spoluprácu medzi členskými štátmi a orgánmi tretích krajín. Na tento účel by mal ESMA vydať usmernenia o príslušnom obsahu dohôd o spolupráci, ktoré sa majú uzavrieť s orgánmi tretích krajín. Uvedenými dohodami o spolupráci by sa malo zabezpečiť účinné plánovanie, rozhodovanie a koordinácia medzinárodne pôsobiacich centrálnych protistrán. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií by mali uznávať a za určitých okolností vykonať postupy tretích krajín zamerané na riešenie krízových situácií. Spolupráca by sa mala uskutočňovať aj vzhľadom na dcérske spoločnosti z Únie alebo centrálne protistrany z tretích krajín a na ich zúčtovacích členov a ich klientov.

(80)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie správnych sankcií za porušenia tohto nariadenia vo všetkých členských štátoch by sa v tomto nariadení mal stanoviť zoznam základných správnych sankcií a iných správnych opatrení, ktoré musia mať orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány k dispozícii, mala by sa ustanoviť právomoc ukladať tieto správne sankcie a iné správne opatrenia voči všetkým osobám, právnickým alebo fyzickým, zodpovedným za porušenie, a mal by sa stanoviť zoznam základných kritérií pre určenie výšky a druhu týchto správnych sankcií a iných správnych opatrení, ako aj výška správnych peňažných pokút. Správne sankcie a iné správne opatrenia by mali zohľadňovať také faktory, ako je akýkoľvek zistený finančný prospech vyplývajúci z porušenia, závažnosť a trvanie porušenia, akékoľvek priťažujúce alebo poľahčujúce faktory, potreba, aby správne sankcie mali odrádzajúci účinok, a mali by prípadne zahŕňať zníženie za spoluprácu s orgánom pre riešenie krízových situácií alebo s príslušným orgánom. Pri prijímaní a uverejňovaní správnych sankcií by sa mali dodržiavať základné práva stanovené v charte.

(81)

Na zabezpečenie jednotnej harmonizácie a primeranej ochrany účastníkov trhu v celej Únii by mala byť Komisia splnomocnená prijať návrhy regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom ESMA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom špecifikovať tieto prvky: a) obsah písomných dohôd a postupov na fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií; b) metodiku výpočtu a udržiavania objemu dodatočných predfinancovaných účelových vlastných zdrojov, ktoré má použiť centrálna protistrana pri ozdravení, a postupy umožňujúce centrálnej protistrane v situáciách, keď takéto vlastné zdroje nie sú k dispozícii, použiť opatrenia na ozdravenie, ktoré vyžadujú príspevky od zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, a následne takýmto zúčtovacím členom tieto prostriedky vrátiť; c) metodiku posudzovania plánov ozdravenia; d) obsah plánov riešenia krízových situácií; e) poradie alokácie, maximálnu lehotu a maximálny podiel ročného zisku centrálnej protistrany v rámci mechanizmu náhrad pri ozdravení; f) prvky relevantné pre vykonávanie ocenení; g) metodiku výpočtu rezervy na dodatočné straty, ktorá sa má zahrnúť do predbežných ocenení; h) minimálne prvky, ktoré by sa mali zahrnúť do plánu reorganizácie obchodnej činnosti; i) kritériá, ktoré má spĺňať plán reorganizácie obchodnej činnosti; j) metodiku konečného ocenenia na základe zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“; k) podmienky, za akých môžu zúčtovací členovia preniesť kompenzáciu na svojich klientov v súlade so zásadou zmluvnej symetrie a podmienky, za ktorých sa má prenesenie považovať za primerané.

(82)

Komisia by mala mať možnosť pozastaviť akúkoľvek zúčtovaciu povinnosť stanovenú podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a to na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo jej príslušného orgánu, na ich vlastnú žiadosť alebo na žiadosť príslušného orgánu zodpovedného za dohľad nad zúčtovacím členom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a v nadväznosti na nezáväzné stanovisko ESMA pre konkrétny typ protistrany alebo konkrétne triedy mimoburzových derivátov, ktoré sa zúčtovávajú prostredníctvom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši. Rozhodnutie o pozastavení zúčtovacej povinnosti by sa malo prijať iba vtedy, ak je to potrebné na zachovanie finančnej stability a dôvery v trhy, konkrétne s cieľom vyhnúť sa nákazlivým účinkom a zabrániť protistranám a investorom, aby mali vysoké a neisté rizikové expozície voči centrálnej protistrane. S cieľom prijať rozhodnutie by Komisia mala zohľadniť ciele riešenia krízovej situácie, kritériá uvedené v nariadení (EÚ) č. 648/2012, na základe ktorých mimoburzové deriváty podliehajú zúčtovacej povinnosti týkajúcej sa mimoburzových derivátov, pre ktoré sa požaduje pozastavenie a skutočnosť, či je potrebné pozastaviť zúčtovaciu povinnosť na zachovanie finančnej stability a riadne fungovanie finančných trhov v Únii. ESMA by mala mať možnosť požiadať Komisiu, aby pozastavila obchodovaciu povinnosť stanovenú v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (11), ak pozastavenie zúčtovacej povinnosti považuje za podstatnú zmenu v kritériách pre obchodovaciu povinnosť. Pozastavenie by malo mať dočasný charakter s možnosťou predĺženia. Podobne by sa mala posilniť aj úloha výboru centrálnej protistrany pre riziká stanovená v článku 28 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, aby ďalej podporoval centrálnu protistranu pri obozretnom riadení rizík a zvyšovaní jej odolnosti.

Členovia výboru pre riziká by mali mať možnosť informovať príslušný orgán, keď centrálna protistrana nedodržiava odporúčania výboru pre riziká, a zástupcovia zúčtovacích členov a klientov vo výbore pre riziká by mali mať možnosť použiť poskytnuté informácie na monitorovanie ich expozícií voči centrálnej protistrane v súlade s opatreniami na ochranu dôvernosti a bez toho, aby boli dotknuté obmedzenia vzťahujúce sa na výmenu takýchto informácií podľa práva hospodárskej súťaže. Orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán by napokon mali mať takisto prístup ku všetkým potrebným informáciám v archívoch obchodných údajov. Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 (12) by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(83)

S cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie reformy FSB v oblasti referenčných úrokových sadzieb je potrebné zabezpečiť, aby bolo pre účastníkov trhu jasné, že na transakcie uzavreté alebo obnovené pred začatím uplatňovania požiadaviek týkajúcich sa zúčtovania alebo marží na transakcie s mimoburzovými derivátmi odkazujúce na referenčnú úrokovú sadzbu (tzv. obchody, ktoré sa uzavreli v minulosti) sa požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 648/2012 nevzťahujú, ak sú obnovené výlučne na účely vykonávania alebo prípravy na vykonávanie reformy referenčných úrokových sadzieb. Takto by sa zároveň predišlo akýmkoľvek rizikám, že protistrany Únie uvedených obchodov, ktoré sa uzavreli v minulosti, budú nepripravené, ak dôjde k podstatnej zmene alebo ukončeniu konkrétnej referenčnej sadzby, čím sa odstránia súvisiace obavy v oblasti finančnej stability. Takýto prístup je v súlade s medzinárodnými usmerneniami Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) a Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (ďalej len „IOSCO“).

(84)

Na účinné riešenie krízových situácií centrálnych protistrán by sa ochranné opatrenia stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES (13) nemali uplatňovať na žiadne obmedzenie vymáhania dohôd o finančnej záruke ani na žiadne obmedzenie účinku záložných dohôd o finančnej záruke, žiadne ustanovenie o konečnom čistom zúčtovaní alebo vzájomnom započítaní stanovenom v tomto nariadení.

(85)

Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 (14), 2004/25/ES (15) a 2007/36/ES (16) obsahujú pravidlá ochrany akcionárov a veriteľov centrálnych protistrán, na ktorých sa vzťahuje pôsobnosť týchto smerníc. V situácii, keď orgány pre riešenie krízových situácií potrebujú rýchlo konať podľa tohto nariadenia, môžu tieto pravidlá brániť účinnému opatreniu na riešenie krízovej situácie a uplatňovaniu nástrojov riešenia krízových situácií a právomocí orgánmi pre riešenie krízových situácií. Uplatňovanie odchýlok uvedených v smernici 2014/59/EÚ by sa preto malo rozšíriť na opatrenia podľa tohto nariadenia. V záujme zaručenia maximálnej úrovne právnej istoty pre zainteresované strany by tieto odchýlky mali byť jasne a úzko vymedzené a mali by sa využívať len vo verejnom záujme a vtedy, keď sú splnené podmienky na aktivovanie riešenia krízových situácií.

(86)

S cieľom zabrániť duplicite požiadaviek by sa smernica 2014/59/EÚ a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (17) mali zmeniť tak, aby sa z ich rozsahu pôsobnosti vylúčili tie subjekty, ktorým bolo udelené povolenie aj v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012.

(87)

V článku 54 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 sa stanovuje prechodné obdobie, počas ktorého by sa články 35 a 36 uvedeného nariadenia nemali uplatňovať na tie centrálne protistrany alebo obchodné miesta, ktoré svoj príslušný orgán požiadali o povolenie využívať prechodné mechanizmy, pokiaľ ide o deriváty obchodované na burze. Prechodné obdobie, počas ktorého bolo v súvislosti s derivátmi obchodovanými na burze možné vyňať obchodné miesto alebo centrálnu protistranu na základe povolenia ich vnútroštátneho príslušného orgánu z uplatňovania článkov 35 a 36 uvedeného nariadenia, uplynulo 3. júla 2020. Súčasné trhové prostredie s vysokým stupňom neistoty a volatility vzhľadom na pandémiu COVID-19 negatívne ovplyvňuje činnosť centrálnych protistrán a obchodných miest tým, že zvyšuje ich prevádzkové riziká. Uvedené zvýšené riziká spolu s obmedzenou kapacitou na posudzovanie žiadostí o prístup a riadenie migrácie tokov transakcií môžu mať vplyv na riadne fungovanie trhov alebo finančnú stabilitu. V uvedenom nariadení sa okrem toho stanovuje nový režim pre deriváty obchodované na burze, pokiaľ ide o prístup ku kritickým trhovým infraštruktúram, ktorého cieľom je lepšie vyvážiť hospodársku súťaž medzi týmito infraštruktúrami a potrebu zachovať ich prevádzkovú integritu.

Takže aj keď úmyslom uvedeného nariadenia je vytvoriť konkurenčný trh pre finančné infraštruktúry, hospodárske subjekty by nemali očakávať, že existujúce pravidlá a priority sa zachovajú, ak sa zmenia hospodárske okolnosti, a to predovšetkým v dôsledku veľkej hospodárskej krízy. Toto platí predovšetkým v oblasti, kde si interakcia medzi kritickými trhovými infraštruktúrami, ako sú obchodné a zúčtovacie infraštruktúry, vyžaduje mimoriadnu úroveň prevádzkovej odolnosti, keďže akékoľvek zlyhanie takýchto kritických infraštruktúr by predstavovalo vysoké riziko pre finančnú stabilitu. V dôsledku pandémie COVID-19 sa dátum začiatku uplatňovania nového režimu otvoreného prístupu pre obchodné miesta a centrálne protistrany, ktorý ponúka obchodné a zúčtovacie služby vo vzťahu k derivátom obchodovaným na burze, posunul o jeden rok, teda do 3. júla 2021.

(88)

S cieľom zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán boli zastúpené na všetkých príslušných fórach a aby mal ESMA možnosť využívať všetky expertízy potrebné na vykonávanie úloh týkajúcich sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán, by sa nariadenie (EÚ) č. 1095/2010 malo zmeniť tak, aby sa do koncepcie príslušných orgánov zriadených uvedeným nariadením zahrnuli vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán.

(89)

S cieľom pripraviť rozhodnutia ESMA v súvislosti s úlohami, ktoré mu boli pridelené, zahŕňajúcimi vypracovanie návrhov technických predpisov týkajúcich sa ocenení ex ante a ex post, kolégií pre riešenie krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií, ako aj vypracovanie usmernení o podmienkach riešenia krízových situácií a o záväznej mediácii, a zabezpečiť komplexné zapojenie Európskeho dozorného orgánu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „EBA“) a jeho členov do prípravy týchto rozhodnutí by mal ESMA vytvoriť interný výbor (ďalej len „výbor ESMA pre riešenie krízových situácií“) s orgánmi pre riešenie krízových situácií ako členmi. Ak je to relevantné, mali by sa k účasti v pozícii pozorovateľov pozvať príslušné orgány vymedzené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (18) vrátane Európskej centrálnej banky a orgány pre riešenie krízových situácií vymedzené v smernici 2014/59/EÚ vrátane Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií zriadenej nariadením (EÚ) č. 806/2014.

(90)

Pri príprave koncepčného rámca pre posudzovanie odolnosti centrálnych protistrán voči nepriaznivému vývoju na trhu, ak toto posúdenie zahŕňa súhrnný účinok opatrení na ozdravenie centrálnej protistrany a riešenie jej krízových situácií na finančnú stabilitu Únie, by sa malo konzultovať s výborom ESMA pre riešenie krízových situácií. V takýchto prípadoch by sa s výborom ESMA pre riešenie krízových situácií malo konzultovať aj vtedy, ak sa posudzujú zistenia takýchto stresových testov.

(91)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa práva, slobody a zásady uznané chartou.

(92)

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by pri prijímaní rozhodnutí alebo opatrení podľa tohto nariadenia mali vždy náležite zohľadniť vplyv svojich rozhodnutí a opatrení na finančnú stabilitu v iných členských štátoch a na hospodársku situáciu v iných členských štátoch, v ktorých je činnosť centrálnej protistrany zásadná alebo dôležitá pre miestne finančné trhy, vrátane tých, v ktorých sa nachádzajú zúčtovací členovia, a pokiaľ sú relevantné informácie dostupné, ich klienti, a v ktorých sú zriadené prepojené miesta obchodovania a infraštruktúry finančného trhu vrátane interoperabilných centrálnych protistrán.

(93)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to harmonizáciu pravidiel a postupov na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu účinkov zlyhania ktorejkoľvek centrálnej protistrany v celej Únii ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(94)

Začatie uplatňovania tohto nariadenia by sa malo odložiť do 12. augusta 2022 s cieľom stanoviť všetky základné vykonávacie opatrenia a umožniť centrálnym protistranám a ostatným účastníkom trhu, aby prijali potrebné opatrenia na účely dosiahnutia súladu. Avšak požiadavka, aby centrálna protistrana pri ozdravení použila účelové vlastné zdroje, a ustanovenia o náhrade pre zúčtovacích členov v mimoriadnom prípade uplatnenia zníženia ziskov z variačnej marže pri ozdravení, je naviazaná na zavedenie primeraných regulačných technických predpisov. Je preto vhodné odložiť dátum uplatňovania takéhoto ustanovenia do 12. februára 2023. Okrem toho niektoré ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na plány ozdravenia centrálnej protistrany a na prijatie a preskúmanie plánov ozdravenia vrátane povinnosti predložiť plán ozdravenia, by sa mali uplatňovať od skoršieho dátumu, vzhľadom na to, že všetky centrálne protistrany už majú plány ozdravenia zavedené, ako sa vyžaduje v zásadách pre infraštruktúry finančného trhu, ktoré uverejnili Výbor pre platobnú a trhovú infraštruktúru a IOSCO. Centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, by mali vykonať náležité kroky s cieľom zaistiť, aby boli schopné predložiť svoje plány ozdravenia svojim príslušným orgánom najneskôr 12. februára 2022. Takéto ustanovenia týkajúce sa plánov ozdravenia by sa mali uplatňovať od 12. februára 2022. Ak sa s orgánom pre riešenie krízových situácií o pláne ozdravenia centrálnej protistrany nekonzultovalo, príslušný orgán centrálnej protistrany by po nadobudnutí účinnosti ostatných ustanovení tohto nariadenia mal bezodkladne konzultovať s orgánom pre riešenie krízových situácií o pláne ozdravenia centrálnej protistrany. Na zaistenie právnej istoty pre protistrany by sa od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia mali uplatňovať zmeny nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorých účelom je zabezpečiť riadnu implementáciu reformy FSB týkajúcu sa referenčnej hodnoty úrokovej sadzby.

(95)

S cieľom zaistiť, aby zvýšené prevádzkové riziká vyplývajúce z uplatňovania režimu otvoreného prístupu pre deriváty obchodované na burze neohrozovali riadne fungovanie trhov ani finančnú stabilitu a aby sa zabránilo prerušeniu kontinuity, je nutné retroaktívne uplatňovať predĺženie takýchto prechodných období od 4. júla 2020 do 3. júla 2021.

(96)

Týmto nariadením by sa malo zabezpečiť, aby centrálne protistrany mali dostatočnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu s cieľom zabezpečiť hladkú a rýchlu absorpciu strát a rekapitalizáciu s minimálnym vplyvom na finančnú stabilitu a zároveň zabrániť vplyvu na daňovníkov. V súlade s medzinárodne dohodnutými zásadami pre účinné režimy riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie vypracovanými FSB by sa týmto nariadením malo zabezpečiť, aby držitelia majetkovej účasti v centrálnej protistrane absorbovali straty v prípade riešenia krízovej situácie ako prví spôsobom, ktorým sa minimalizuje riziko právneho napadnutia zo strany držiteľov majetkovej účasti na základe toho, že ich straty pri riešení krízových situácií sú väčšie než straty, ktoré by im vznikli v rámci bežného konkurzného konania podľa zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“. FSB zverejnila 15. novembra 2018 konzultačný dokument s názvom „Finančné zdroje na podporu riešenia krízových situácií centrálnych protistrán a zaobchádzanie s kapitálom centrálnych protistrán pri riešení krízových situácií“.

FSB má na základe spätnej väzby poskytnutej k tomuto dokumentu a ďalších posúdení v pláne vydať koncom roka 2020 usmernenie o tom, akým spôsobom by sa mal v prípade riešenia krízových situácií centrálnych protistrán využívať kapitál, aby sa minimalizovalo riziko právneho napadnutia zo strany držiteľov majetkovej účasti vyplývajúceho z uplatnenia zásady, že „žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia“. Komisia by v nadväznosti na uverejnenie uvedeného usmernenia mala preskúmať uplatňovanie pravidiel stanovených v tomto nariadení, a to so zreteľom na odpísanie vlastného imania v prípade riešenia krízovej situácie, pričom by sa mali zohľadniť uvedené medzinárodne normy. Komisia by okrem tohto špecifického preskúmania mala preskúmať uplatňovanie tohto nariadenia po piatich rokoch od dátumu nadobudnutia jeho účinnosti, okrem iného s prihliadnutím na akýkoľvek ďalší medzinárodný vývoj. Uvedené všeobecné preskúmanie by malo zahŕňať aspoň určité kľúčové otázky týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán, akými sú finančné zdroje dostupné pre orgány pre riešenie krízových situácií na pokrytie strát nesúvisiacich so zlyhaním a vlastné zdroje centrálnych protistrán, ktoré sa majú použiť pri ozdravení a riešení krízových situácií,