NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2022/869 z 30. mája 2022 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2009, (EÚ) 2019/942 a (EÚ) 2019/943 a smernice 2009/73/ES a (EÚ) 2019/944 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 347/2013

pokiaľ ide o elektrinu:

pokiaľ ide o inteligentné plynárenské siete: ktorékoľvek z týchto zariadení alebo vybavení, ktorých cieľom je umožniť a uľahčiť integráciu rôznych nízkouhlíkových plynov a najmä plynov z obnoviteľných zdrojov,(vrátane biometánu alebo vodíka, do plynárenskej siete: digitálne systémy a komponenty integrujúce IKT, kontrolné systémy a snímacie technológie s cieľom umožniť interaktívne a inteligentné monitorovanie, meranie, kontrolu kvality a riadenie výroby, prepravy, distribúcie, skladovania a spotreby plynu v plynárenskej sieti. Takéto projekty môžu okrem toho zahŕňať aj zariadenie umožňujúce spätné toky z distribučnej úrovne na prenosovú úroveň vrátane súvisiacich fyzických modernizácií, ak sú nevyhnutné na fungovanie zariadenia a vybavení na účely integrácie nízkouhlíkových plynov a najmä plynov z obnoviteľných zdrojov;

pokiaľ ide o vodík:

Ktorékoľvek zo zariadení uvedených v písmenách a) až d) môže byť novovybudovaným zariadením alebo zariadením prebudovaným zo zemného plynu na vodík, alebo môže byť kombináciou oboch.

pokiaľ ide o elektrolyzéry:

pokiaľ ide o oxid uhličitý:

posúdenie ich projektov s ohľadom na ich príspevok k splneniu priorít stanovených v prílohe I;

uvedenie príslušnej kategórie projektu uvedenej v prílohe II;

analýzu plnenia príslušných kritérií stanovených v článku 4;

v prípade projektov, ktoré dosiahli dostatočný stupeň pripravenosti, analýzu nákladov a prínosov v súvislosti s konkrétnym projektom v súlade s metodikami vypracovanými podľa článku 11;

v prípade projektov vo vzájomnom záujme listy od vlád priamo dotknutých krajín, v ktorých vyjadrujú podporu projektu, alebo iné nezáväzné dohody;

všetky ostatné informácie relevantné pre hodnotenie projektu.

v prípade prenosu elektriny projekt zvyšuje prenosovú kapacitu sústavy alebo kapacitu, ktorá je k dispozícii pre komerčné toky na hraniciach tohto členského štátu s jedným alebo viacerými inými členskými štátmi, pričom má účinok zvýšenia cezhraničnej prenosovej kapacity sústavy na hraniciach tohto členského štátu s jedným alebo viacerými inými členskými štátmi, a to najmenej o 500 megawattov (MW) v porovnaní so situáciou bez uvedenia projektu do prevádzky, alebo sa projektom zmenšuje energetická izolácia neprepojených sústav v jednom alebo viacerých členských štátoch a zvyšuje sa cezhraničná prenosová kapacita sústavy na hraniciach medzi dvomi členskými štátmi, a to najmenej o 200 MW;

v prípade uskladňovania elektriny projekt zabezpečuje inštalovanú kapacitu najmenej 225 MW a má uskladňovaciu kapacitu, ktorá umožňuje čistú ročnú výrobu elektriny v objeme 250 gigawatthodín/rok;

v prípade inteligentných elektrizačných sústav je projekt navrhnutý pre zariadenie a vybavenie na úrovni vysokého napätia a stredného napätia a zahŕňa PPS, PPS a PDS alebo PDS z najmenej dvoch členských štátov. Projekt môže zahŕňať len PDS za predpokladu, že pochádzajú aspoň z dvoch členských štátov, a za predpokladu, že je zabezpečená interoperabilita. Projekt musí spĺňať najmenej dve z týchto kritérií: zahŕňa 50 000 užívateľov, výrobcov, spotrebiteľov alebo výrobcov-spotrebiteľov elektrickej energie, zachytáva oblasť spotreby v objeme najmenej 300 gigawatthodín/rok, aspoň 20 % spotreby elektrickej energie spojenej s projektom pochádza z variabilných obnoviteľných zdrojov, alebo projekt znižuje energetickú izoláciu neprepojených sústav v jednom alebo viacerých členských štátoch. Projekt nemusí zahŕňať fyzickú spoločnú hranicu. V prípade projektov týkajúcich sa malých izolovaných sústav v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 42 smernice (EÚ) 2019/944 vrátane ostrovov sa tieto úrovne napätia rovnajú najvyššej úrovni napätia v príslušnej elektrizačnej sústave;

pokiaľ ide o prepravu vodíka, projekt umožňuje prepravu vodíka cez hranice príslušných členských štátov alebo zvyšuje existujúcu cezhraničnú kapacitu prepravy vodíka na hranici medzi dvoma členskými štátmi najmenej o 10 % v porovnaní so situáciou pred uvedením projektu do prevádzky a projekt dostatočne preukazuje, že je podstatnou súčasťou plánovanej cezhraničnej vodíkovej siete, a poskytuje dostatočný dôkaz o existujúcich plánoch a spolupráci so susednými krajinami a s prevádzkovateľmi sietí alebo, v prípade projektov znižujúcich energetickú izoláciu neprepojených sústav v jednom alebo viacerých členských štátoch, cieľom projektu je priamo alebo nepriamo zásobovať aspoň dva členské štáty;

v prípade zariadení na skladovanie alebo príjem vodíka uvedených v bode 3 prílohy II je cieľom projektu priamo alebo nepriamo zásobovať aspoň dva členské štáty;

v prípade elektrolyzérov projekt zabezpečuje inštalovanú kapacitu v objeme aspoň 50 MW, ktorú poskytuje jeden elektrolyzér alebo súbor elektrolyzérov v rámci jedného a koordinovaného projektu, a prináša výhody priamo alebo nepriamo aspoň dvom členským štátom a konkrétne, pokiaľ ide o ostrovy a ostrovné systémy, podporuje inovačné a iné riešenia zahŕňajúce aspoň dva členské štáty s významným pozitívnym vplyvom na ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a na jej cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 a významne prispieva k udržateľnosti ostrovného energetického systému a energetického systému Únie;

v prípade inteligentných plynárenských sietí projekt zahŕňa PPS, PPS a PDS alebo PDS z najmenej dvoch členských štátov. PDS sa môžu zapojiť, ale len s podporou PPS z najmenej dvoch členských štátov, ktorí sú do projektu úzko zapojení a zabezpečujú interoperabilitu;

v prípade prenosu elektriny z obnoviteľných zdrojov na mori je projekt navrhnutý tak, aby sa elektrina prepravovala z lokalít výroby elektriny na mori s kapacitou v objeme aspoň 500 MW, a umožňuje prenos elektriny do sústavy konkrétneho členského štátu na pevnine, čím sa zvýši objem elektriny z obnoviteľných zdrojov dostupnej na vnútornom trhu. Projekt sa musí rozvíjať v oblastiach s nízkym rozšírením elektriny z obnoviteľných zdrojov na mori a preukázať významný pozitívny vplyv na ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a jej cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a musí významne prispievať k udržateľnosti energetického systému a integrácii trhu, a to bez toho, aby bránil cezhraničným kapacitám a tokom;

v prípade projektov oxidu uhličitého sa projekt využíva na prepravu a – v príslušných prípadoch – na uskladňovanie antropogénneho oxidu uhličitého pochádzajúceho aspoň z dvoch členských štátov.

v prípade projektov vo vzájomnom záujme v kategórii uvedenej v bode 1 písm. a) a f) prílohy II projekt zvyšuje prenosovú kapacitu sústavy alebo kapacitu, ktorá je k dispozícii pre komerčné toky, na hranici tohto členského štátu s jednou alebo viacerými tretími krajinami a podľa osobitných kritérií uvedených v článku 4 ods. 3 prináša na úrovni Únie významné prínosy buď priamo alebo nepriamo (prepojením s treťou krajinou). Výpočet prínosov pre členské štáty vykonáva a uverejňuje ENTSO pre elektrinu v rámci desaťročného plánu rozvoja siete pre celú Úniu;

v prípade projektov vo vzájomnom záujme v kategórii uvedenej v bode 3 prílohy II projekt v oblasti vodíka umožňuje prepravu vodíka cez hranice členského štátu s jednou alebo viacerými tretími krajinami a preukazuje, že podľa osobitných kritérií uvedených v článku 4 ods. 3 prináša na úrovni Únie významné prínosy buď priamo alebo nepriamo (prepojením s treťou krajinou). Výpočet prínosov pre členské štáty vykonáva a uverejňuje ENTSO pre plyn v rámci desaťročného plánu rozvoja siete pre celú Úniu;

v prípade projektov vo vzájomnom záujme v kategórii uvedenej v bode 5 prílohy II sa projekt môže využiť na prepravu a uskladňovanie antropogénneho oxidu uhličitého aspoň v dvoch členských štátoch a jednej tretej krajine.

prenos elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie do hlavných centier spotreby a úložísk meraný podľa analýzy uskutočnenej v najnovšom dostupnom desaťročnom pláne rozvoja elektrizačnej sústavy pre celú Úniu, a to najmä:

integrácia trhu, hospodárska súťaž a flexibilita systému merané podľa analýzy uskutočnenej v najnovšom dostupnom desaťročnom pláne rozvoja elektrizačnej sústavy pre celú Úniu, a to najmä:

bezpečnosť dodávok, interoperabilita a bezpečná prevádzka sústavy merané podľa analýzy uskutočnenej v najnovšom dostupnom desaťročnom pláne rozvoja elektrizačnej sústavy pre celú Úniu, najmä posúdením vplyvu projektu na očakávané trvanie nepokrytia zaťaženia pre oblasť analýzy, ako je to stanovené v prílohe V, pokiaľ ide o primeranosť výroby a prenosu pre súbor charakteristických období zaťaženia, s prihliadnutím na očakávané zmeny v extrémnych výkyvoch počasia súvisiacich s klímou a ich vplyv na odolnosť infraštruktúry. V prípade potreby sa zmeria vplyv projektu na nezávislú a spoľahlivú kontrolu prevádzky systému a služieb.

úroveň udržateľnosti meraná posúdením rozsahu schopnosti sústav pripájať a prenášať energiu z variabilných obnoviteľných zdrojov;

bezpečnosť dodávok meraná posúdením úrovne strát v distribučných sústavách, prenosových sústavách alebo v oboch, percentuálneho využitia (t. j. priemerného zaťaženia) komponentov elektrizačnej sústavy, dostupnosti komponentov sústavy (v súvislosti s plánovanou a neplánovanou údržbou) a jej vplyvu na výkonnosť sústavy a trvanie a frekvenciu prerušení vrátane narušení súvisiacich s klímou;

integrácia trhov meraná posúdením využívania inovácií v rámci prevádzky sústavy, zníženia energetickej izolácie a prepojenia, ako aj úrovne integrácie iných odvetví a uľahčenia nových obchodných modelov a trhových štruktúr;

bezpečnosť sústavy, flexibilita a kvalita dodávok merané posúdením inovačného prístupu k flexibilite sústavy, kybernetickej bezpečnosti, efektívnej prevádzkyschopnosti medzi úrovňou PPS a PDS, schopnosti zahrnúť reakciu na strane spotreby, uskladňovania, opatrení energetickej efektívnosti, nákladovo efektívneho využívania digitálnych nástrojov a IKT na účely monitorovania a kontroly, stability elektrizačnej sústavy a kvality napätia.

udržateľnosť meraná ako príspevok projektu k: zníženiu emisií skleníkových plynov v rámci rôznych spôsobov konečného použitia v odvetviach, ktoré je ťažké dekarbonizovať, ako je priemysel alebo doprava; flexibilite a možnostiam sezónneho skladovania elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov; alebo integrácii vodíka z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkového vodíka s cieľom zvážiť potreby trhu a podporiť vodík z obnoviteľných zdrojov;

integrácia trhov a interoperabilita merané výpočtom pridanej hodnoty projektu z hľadiska integrácie trhových oblastí a cenovej konvergencie, ako aj celkovej flexibility systému;

bezpečnosť dodávok a flexibilita merané výpočtom pridanej hodnoty projektu z hľadiska odolnosti, rozmanitosti a flexibility dodávok vodíka;

hospodárska súťaž meraná posúdením príspevku projektu k diverzifikácii dodávok vrátane uľahčenia prístupu k domácim zdrojom dodávok vodíka.

úroveň udržateľnosti meraná posúdením podielu obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov integrovaných do plynárenskej siete, súvisiacich úspor emisií skleníkových plynov z hľadiska celkovej dekarbonizácie systému a náležitého zisťovania únikov;

kvalita a bezpečnosť dodávok merané posúdením pomeru spoľahlivo dostupných dodávok plynu a špičkového zaťaženia, podielu dovozu nahradeného miestnymi obnoviteľnými a nízkouhlíkovými plynmi, stability prevádzky siete, trvania a frekvencie prerušení dodávok na zákazníka;

umožnenie služieb flexibility, ako je reakcia na strane spotreby a skladovanie, uľahčením inteligentnej integrácie odvetvia energetiky prostredníctvom vytvorenia prepojenia s inými nosičmi energie a odvetviami, merané posúdením úspor nákladov v prepojených energetických odvetviach a systémoch, ako je vykurovací a elektroenergetický systém, doprava a priemysel.

udržateľnosť meraná posúdením podielu vodíka z obnoviteľných zdrojov alebo nízkouhlíkového vodíka, najmä z obnoviteľných zdrojov, ktorý spĺňa kritériá vymedzené v bode 4 písm. a) bode ii) prílohy II, integrovaného do siete, alebo na základe odhadu miery využitia syntetických palív tohto pôvodu a súvisiacich úspor emisií skleníkových plynov;

bezpečnosť dodávok meraná posúdením jej prínosu k bezpečnosti, stabilite a efektívnosti prevádzky siete, a to aj prostredníctvom posúdenia zníženia výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorému sa zabránilo;

umožnenie služieb v oblasti flexibility, ako je napríklad reakcia na strane spotreby a skladovanie, a to uľahčením inteligentnej integrácie odvetvia energetiky tvorbou prepojení s ostatnými nosičmi energie a odvetviami, ktoré sa meria posúdením úspor nákladov v prepojených energetických odvetviach a systémoch, ako sú plynárenské, vodíkové, elektroenergetické a vykurovacie siete a odvetvia dopravy a priemyslu.

udržateľnosť meraná posúdením celkového očakávaného zníženia emisií skleníkových plynov počas životného cyklu projektu a absencie alternatívnych technologických riešení, ako je okrem iného energetická efektívnosť, elektrifikácia integrujúca obnoviteľné zdroje, s cieľom dosiahnuť rovnakú úroveň zníženia emisií skleníkových plynov ako množstvo oxidu uhličitého, ktoré sa má zachytiť v prepojených priemyselných vybaveniach pri porovnateľných nákladoch v porovnateľnom časovom rámci, pričom sa podľa potreby zohľadňujú emisie skleníkových plynov z energie potrebnej na zachytávanie, prepravu a ukladanie oxidu uhličitého, a to s prihliadnutím na infraštruktúru, v prípade potreby vrátane ďalších potenciálnych budúcich využití;

odolnosť a bezpečnosť merané posúdením bezpečnosti infraštruktúry;

zmiernenie environmentálnej záťaže a rizík trvalou neutralizáciou oxidu uhličitého.

oblasť pre analýzu jednotlivého projektu zahŕňa všetky členské štáty a tretie krajiny, na území ktorých sa projekt nachádza, všetky priamo susediace členské štáty a všetky ostatné členské štáty, v ktorých má projekt významný vplyv. Na tento účel ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn spolupracujú so všetkými príslušnými prevádzkovateľmi sústav/sietí v príslušných tretích krajinách. V prípade projektov, ktoré patria do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v bode 3 prílohy II, ENTSO pre elektrinu a ENTSO pre plyn spolupracujú s realizátorom projektu, a to aj vtedy, keď nie je prevádzkovateľom sústavy/systému;

každá analýza nákladov a prínosov zahŕňa analýzy citlivosti týkajúce sa vstupného dátového súboru, a to vrátane nákladov na výrobu/ťažbu a skleníkové plyny, ako aj predpokladaný vývoj dopytu a ponuky, a to aj so zreteľom na obnoviteľné zdroje energie, a vrátane ich flexibility, ako aj dostupnosť skladovania, dátum uvedenia do prevádzky rôznych projektov v tej istej oblasti analýzy, vplyvy na klímu a iné príslušné parametre;

metodiky stanovujú analýzu, ktorá sa má uskutočniť, na základe príslušného súboru medziodvetvových vstupných údajov, a to tým, že sa určí vplyv spojený s každým projektom a bez neho, a začlenia sa do nich relevantné vzájomné závislosti s ostatnými projektmi;

metodiky poskytujú usmernenia pre rozvoj a používanie energetickej siete a modelovanie trhu potrebné na analýzu nákladov a prínosov. Modelovanie umožní úplné posúdenie ekonomických prínosov vrátane integrácie trhu, bezpečnosti dodávok a hospodárskej súťaže, ako aj eliminácie energetickej izolácie, sociálnych, environmentálnych a klimatických vplyvov vrátane medziodvetvových vplyvov. Metodika musí byť úplne transparentná a zahŕňať podrobnosti o tom, prečo sa vypočítavajú jednotlivé prínosy a náklady, čo je obsahom tohto výpočtu a ako sa tento výpočet vykonáva;

metodiky zahŕňajú vysvetlenie, ako sa zásada prvoradosti energetickej efektívnosti uplatňuje vo všetkých krokoch desaťročných plánov rozvoja siete pre celú Úniu;

metodiky vysvetľujú, že projekt nebude brániť rozvoju a zavádzaniu energie z obnoviteľných zdrojov;

metodikami sa zabezpečí, aby boli identifikované členské štáty, na ktoré má projekt čistý pozitívny vplyv, príjemcovia, členské štáty, na ktoré má projekt čistý záporný vplyv, a znášatelia nákladov, pričom môže ísť o iné členské štáty, než sú tie, na ktorých území sa infraštruktúra stavia;

metodikami sa zohľadnia aspoň kapitálové výdavky, prevádzkové náklady a náklady na údržbu, ako aj náklady, ktoré vznikli súvisiacej sústave/systému počas technického životného cyklu projektu ako celku, ako náklady na vyradenie z prevádzky a nakladanie s odpadom vrátane externých nákladov. Metodiky poskytujú usmernenia týkajúce sa diskontných sadzieb, technickej životnosti a zostatkovej hodnoty, ktoré sa majú použiť na výpočet nákladov a prínosov. Okrem toho zahŕňajú povinnú metodiku výpočtu pomeru prínosov k nákladom a čistej súčasnej hodnoty, ako aj diferenciáciu prínosov podľa úrovne spoľahlivosti metód ich odhadu. Zohľadnia sa aj metódy výpočtu vplyvov projektov na klímu a životné prostredie a ich príspevok k cieľom Únie v oblasti energetiky, ako je prenikanie energie z obnoviteľných zdrojov, energetická efektívnosť a ciele v oblasti prepojenosti;

metodikami sa zabezpečí, aby sa posúdili opatrenia adaptácie na zmenu klímy prijaté pre každý projekt a aby odrážali náklady na emisie skleníkových plynov, a aby posúdenie bolo spoľahlivé a konzistentné s inými politikami Únie s cieľom umožniť porovnanie s inými riešeniami, ktoré si nevyžadujú nové infraštruktúry.

špecifikácie príslušných právnych predpisov, na ktorých sú založené rozhodnutia a stanoviská týkajúce sa rôznych druhov príslušných projektov spoločného záujmu, vrátane environmentálnych právnych predpisov;

zoznam príslušných rozhodnutí a stanovísk, ktoré treba získať;

názvy a kontaktné údaje príslušného orgánu, iných dotknutých orgánov a hlavných dotknutých zúčastnených strán;

pracovný postup opisujúci každú etapu procesu vrátane orientačného harmonogramu a stručného prehľadu rozhodovacieho procesu v súvislosti s rôznymi druhmi príslušných projektov spoločného záujmu;

informácie o rozsahu, štruktúre a úrovni podrobností dokumentov predkladaných so žiadosťou o rozhodnutia vrátane kontrolného zoznamu;

etapy a prostriedky pre účasť verejnosti na procese;

spôsob, ktorým príslušný orgán, iné dotknuté orgány a realizátor projektu preukážu, že názory vyjadrené v rámci verejnej konzultácie boli zohľadnené, napríklad preukázaním toho, aké zmeny boli vykonané v súvislosti s lokalitou a návrhom projektu, alebo uvedením dôvodov, prečo sa tieto názory nezohľadnili;

v čo najväčšej miere preklady jej obsahu do všetkých jazykov susedných členských štátov, ktoré sa vykonajú v koordinácii s príslušnými susednými členskými štátmi.

rozhodnutia a stanoviská, ktoré sa majú získať;

orgány, zúčastnené strany a verejnosť, ktorých sa to môže týkať;

jednotlivé etapy postupu a dĺžku ich trvania;

hlavné míľniky, ktoré treba dosiahnuť, a ich lehoty vzhľadom na prijatie komplexného rozhodnutia;

zdroje plánované orgánmi a prípadné potreby ďalších zdrojov.

zainteresované strany dotknuté projektom spoločného záujmu vrátane príslušných celoštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, majiteľov pozemkov a občanov, ktorí žijú v blízkosti projektu, širokej verejnosti a ich združení, organizácií alebo skupín sa v počiatočnej etape, inkluzívnym spôsobom, keď ešte možno vziať do úvahy prípadné obavy verejnosti, podrobne informujú a vedú sa s nimi konzultácie, a to otvoreným a transparentným spôsobom. Príslušný orgán prípadne aktívne podporuje činnosti vykonávané realizátorom projektu;

príslušné orgány zabezpečia, aby podľa možnosti došlo k zoskupeniu postupov verejných konzultácií o projektoch spoločného záujmu vrátane verejných konzultácií, ktoré sa už vyžadujú podľa vnútroštátneho práva. Každá verejná konzultácia zahŕňa všetky oblasti týkajúce sa konkrétneho štádia postupu a jedna oblasť týkajúca sa konkrétneho štádia postupu sa nerieši vo viac ako jednej verejnej konzultácii; jedna verejná konzultácia sa však môže uskutočniť na viacerých miestach. Témy, ktoré sú predmetom verejnej konzultácie, sa jednoznačne uvedú v oznámení o verejnej konzultácii;

pripomienky a námietky sú prípustné len od začiatku verejnej konzultácie do uplynutia jej lehoty;

realizátori projektov zabezpečia, aby konzultácie prebiehali v období, ktoré umožňuje otvorené a inkluzívne zapojenie verejnosti.

dotknutých a oslovených zúčastnených stranách;

predpokladaných opatreniach vrátane navrhovaných všeobecných lokalít a termínov vyčlenených zasadnutí;

harmonograme;

ľudských zdrojoch pridelených na rôzne úlohy.

uverejnia v elektronickej a, v príslušných prípadoch, v tlačenej podobe informačný leták v rozsahu maximálne 15 strán s jasným a stručným prehľadom obsahujúcim opis, účel a predbežný harmonogram vývojových krokov projektu, údaje o národnom pláne rozvoja sústavy/siete, zvažovaných alternatívnych trasách, typoch a charakteristikách potenciálneho vplyvu vrátane vplyvu cezhraničného charakteru a prípadných zmierňujúcich opatrení, pričom takýto informačný leták sa má uverejniť pred začiatkom konzultácie a má obsahovať zoznam webových adries webového sídla projektu spoločného záujmu uvedeného v článku 9 ods. 7, platformu transparentnosti uvedenú v článku 23 a príručku postupov uvedenú v bode 1 tejto prílohy;

uverejnia informácie o konzultácii na webovom sídle projektu spoločného záujmu uvedenom v článku 9 ods. 7, na informačných tabuliach úradov miestnej správy a aspoň v jednom alebo, v relevantných prípadoch, v dvoch miestnych médiách;

písomne alebo elektronicky prizvú príslušné dotknuté zainteresované strany, združenia, organizácie a skupiny na špecializované zasadnutia, počas ktorých sa obavy prerokujú.

dátum poslednej aktualizácie webového sídla projektu;

preklady obsahu sídla do všetkých jazykov členských štátov, ktorých sa projekt týka alebo na ktoré má projekt významný cezhraničný vplyv v súlade s bodom 1 prílohy IV;

informačný leták uvedený v bode 5 aktualizovaný o najnovšie údaje o projekte;

netechnické a pravidelne aktualizované zhrnutie, ktoré odráža súčasný stav projektu vrátane geografických informácií a ktoré v prípade aktualizácií jasne uvádza zmeny oproti predchádzajúcim verziám;

plán realizácie stanovený v článku 5 ods. 1 aktualizovaný o najnovšie údaje o projekte;

finančné prostriedky, ktoré Únia vyčlenila a vyplatila na daný projekt;

plánovanie projektu a verejných konzultácií, ktoré jasne uvádza termíny a miesta verejných konzultácií a vypočutí a predpokladané témy relevantné pre tieto vypočutia;

kontaktné údaje na účely získania dodatočných informácií alebo dokumentov;

kontaktné údaje na účely vyjadrenia pripomienok a námietok počas verejných konzultácií.

zoskupenie vzájomne závislých projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme sa definuje ako „zoskupenie X zahŕňajúce tieto projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme:“. Takéto zoskupenie bolo vytvorené s cieľom identifikovať všetky projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme, ktoré sú potrebné na riešenie rovnakých úzkych miest presahujúcich hranice štátov a na vytvorenie synergií v prípade spoločnej realizácie. V tomto prípade sa všetky projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme realizujú tak, aby bol zrejmý ich prínos pre celú Úniu;

zoskupenie potenciálne konkurenčných projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme sa definuje ako „zoskupenie X zahŕňajúce jeden alebo viaceré z týchto projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme:“. Takéto zoskupenie odráža neistotu týkajúcu sa rozsahu úzkych miest presahujúcich hranice štátov. V tomto prípade sa nemusia realizovať všetky projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme zahrnuté v zoskupení. O tom, či sa realizuje jeden, viaceré alebo všetky projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme, pri dodržaní potrebného plánovania, vydania povolení a zákonného schválenia, rozhodne trh. Potreba projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme sa opätovne posúdi – aj s ohľadom na potreby kapacity – v rámci následného procesu identifikácie projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme;

zoskupenie konkurenčných projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme sa definuje ako „zoskupenie X zahŕňajúce jeden z týchto projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme:“. Takéto zoskupenie rieši rovnaké úzke miesto. Rozsah úzkych miest je však konkrétnejší než v prípade zoskupenia potenciálne konkurenčných projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme, a preto sa rozhodlo, že sa musí realizovať len jeden projekt spoločného záujmu/projekt vo vzájomnom záujme. O tom, ktorý projekt spoločného záujmu/projekt vo vzájomnom záujme sa má zrealizovať, pri dodržaní potrebného plánovania, vydania povolení a zákonného schválenia, rozhodne trh. Ak je to nutné, potreba projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme sa prehodnotí v rámci nasledujúceho postupu určovania projektov spoločného záujmu/projektov vo vzájomnom záujme.

Na všetky projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme sa vzťahujú práva a povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) 2022/869.

projekt už bol uvedený alebo sa do marca 2026 uvedie do prevádzky, a preto by sa naň nevzťahovali výhody plynúce z ustanovení nariadenia (EÚ) 2022/869;

podľa nových údajov projekt nespĺňa všeobecné kritériá;

projekt nebol opätovne predložený na výber ako projekt spoločného záujmu/projekt vo vzájomnom záujme;

členský štát, na ktorého územie sa projekt vzťahuje, neudelil svoj súhlas alebo

vo výberovom procese sa projekt zaradil na nižšiu úroveň než iné kandidátske projekty spoločného záujmu/projekty vo vzájomnom záujme.

posilnenia projektu „MEDLINK“ (časť PMI 1.35) na vnútroštátnej úrovni, konkrétne ide o prenosové vedenie striedavého prúdu medzi lokalitami Annaba a Tougourt v Alžírsku a prenosové vedenie striedavého prúdu medzi lokalitami De Jebil a Marsa Dhib v Tunisku;

posilnenia prepojovacieho vedenia na vnútroštátnej úrovni medzi lokalitami Subotica (RS) a Sándorfalva (HU) (časť PMI 2.12), konkrétne ide o nadzemné vedenie medzi lokalitami Novi Sad 3 a Sombor 3, nadzemné vedenie medzi Srbobranom a Sremskou Mitrovicou 2 a rekonštrukciu rozvodne Subotica 3,

posilnenia prepojovacieho vedenia na vnútroštátnej úrovni medzi lokalitami Wadi El Natroon (EG) a Mesogeia/St Stefanos (EL) [v súčasnosti známe ako „GREGY Interconnector“] (časť PMI 2.13) – vnútroštátne časti v EG;

posilnenia prepojovacieho vedenia na vnútroštátnej úrovni medzi lokalitami Bobov Dol (BG) a Leskovac 2 (RS) [v súčasnosti známe ako „Central Balkan Corridor“] (časť PMI 2.26), konkrétne ide o modernizáciu nadzemného vedenia medzi mestami Niš 2 a Kruševac 1, modernizáciu rozvodne Kruševac 1, modernizáciu nadzemného vedenia Kruševac 1 a Kraljevo 3, modernizáciu nadzemného vedenia medzi lokalitami Kraljevo a Požega, novú rozvodňu v Požege, nové nadzemné vedenie medzi Jagodinou a Požarevacom, modernizáciu nadzemného vedenia medzi lokalitami Požega a Vardište a novú rozvodňu v lokalite Požarevac 3;

vnútroštátne úseky španielskej základnej siete (časť PCI 9.1.3): Coruña – Zamora, Huelva – Algeciras, Castilla y León (medzi lokalitami Zamora - Haro), Guitiriz – Zamora, a prepojenie Castilla La Mancha s Madridom;

vnútroštátny úsek Freiburg – Offenbach v Nemecku (časť projektu spoločného záujmu 9.2.1);

úsek v oblasti Limburgu a jeho prepojenie so severojužnou základnou sieťou na východe NL (časť projektu spoločného záujmu 9.6);

vnútroštátny úsek v Nemecku, ktorý sa začína v blízkosti Brém a smeruje k Hannoveru (časť projektu spoločného záujmu 9.7.4);

vnútroštátny úsek vo Francúzsku od Port-de-la-Nouvelle cez lokalitu Barbaira (časť projektu spoločného záujmu 9.27.2);

vnútroštátny úsek vo Francúzsku Bordeaux – Lussagnet (časť projektu spoločného záujmu 9.27.3);

vnútroštátny úsek v Nemecku, ktorý sa začína v blízkosti Brém a smeruje južne (časť projektu spoločného záujmu 9.28);

vnútroštátny úsek v Spojenom kráľovstve od lokality Bacton k vnútroštátnej vodíkovej sieti Spojeného kráľovstva (časť projektu vo vzájomnom záujme 9.35);

vnútroštátne úseky v Tunisku v severoafrickom vodíkovom koridore (časť projektu vo vzájomnom záujme 10.12);

vnútroštátny úsek vo Švédsku spájajúci lokality Kiruna a Luleå na severskej vodíkovej trase – Botnický záliv (časť projektu spoločného záujmu 11.1);

vnútroštátne úseky vo Fínsku (zemepisné odkazy sa uvádzajú pre orientáciu): Mäntsälä, Imatra, Kouvola, Kotka prepojenie vnútroštátneho vedenia seversko-baltského vodíkového koridoru v LT s Klaipėdou (časť projektu spoločného záujmu 11.2);

úsek Švédsko – Fínsko a prepojenie baltského vodíkového kolektora s ostrovom Gotland (časť projektu spoločného záujmu 11.3).