|
+PRÍLOHA II KATEGÓRIE ENERGETICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY |
PRÍLOHA II KATEGÓRIE ENERGETICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY
PRÍLOHA II KATEGÓRIE ENERGETICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY Kategórie energetickej infraštruktúry rozvíjané s cieľom realizovať priority energetickej infraštruktúry stanovené v prílohe I sú tieto:
1.
pokiaľ ide o elektrinu:
a)
nadzemné prenosové vedenia vysokého a veľmi vysokého napätia, ktoré sú cezhraničné alebo v rámci územia členského štátu vrátane výhradnej hospodárskej zóny, ak sú určené pre napätie 220 kV alebo viac, a podzemné a podmorské prenosové káble, ak sú určené pre napätie 150 kV alebo viac. V prípade členských štátov a malých izolovaných sústav s celkovou prenosovou sústavou s nižším napätím sa tieto prahové hodnoty napätia rovnajú najvyššej úrovni napätia v ich príslušných elektrizačných sústavách;
b)
každé zariadenie alebo vybavenie, ktoré patrí do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v písmene a) a umožňuje prenos elektriny z obnoviteľných zdrojov na mori z lokalít výroby elektriny na mori (energetická infraštruktúra pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov na mori);
c)
individuálne zariadenia na skladovanie energie alebo zariadenia na skladovanie energie, ktoré sú v agregovanej forme, používané na trvalé alebo dočasné uskladňovanie energie v nadzemnej alebo podzemnej infraštruktúre alebo geologických úložiskách, pokiaľ sú napojené priamo na vysokonapäťové prenosové vedenia a distribučné vedenia určené pre napätie 110 kV alebo viac. V prípade členských štátov a malých izolovaných sústav s celkovou prenosovou sústavou s nižším napätím sa tieto prahové hodnoty napätia rovnajú najvyššej úrovni napätia v ich príslušných elektrizačných sústavách;
d)
každé vybavenie alebo zariadenie potrebné na bezpečnú, zabezpečenú a efektívnu prevádzku systémov uvedených v písmenách a), b) a c) vrátane ochranných, monitorovacích a kontrolných systémov všetkých napäťových úrovní a rozvodní;
e)
inteligentné elektrizačné sústavy: každé zariadenie alebo vybavenie, digitálne systémy a komponenty integrujúce informačné a komunikačné technológie (IKT) prostredníctvom prevádzkových digitálnych platforiem, kontrolných systémov a snímacích technológií na úrovni prenosu aj na strednonapäťovej a vysokonapäťovej distribučnej úrovni, ktoré sa zameriavajú na zabezpečenie efektívnejšej a inteligentnejšej prenosovej a distribučnej elektrickej siete, zvýšenej kapacity na integráciu nových foriem výroby, uskladňovania a spotreby energie a uľahčenie nových obchodných modelov a trhových štruktúr vrátane investícií na ostrovoch a do ostrovných systémov s cieľom znížiť energetickú izoláciu, podporovať inovačné a iné riešenia zahŕňajúce aspoň dva členské štáty s významným pozitívnym vplyvom na ciele Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030 a na jej cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, a významne prispieť k udržateľnosti ostrovného energetického systému a Únie;
f)
každé zariadenie alebo vybavenie, ktoré patrí do kategórie energetickej infraštruktúry uvedenej v písmene a) a ktoré má dvojakú funkciu: prepojenie a systém pre pripojenie sústav na mori z lokalít výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov na mori do dvoch alebo viacerých členských štátov a tretích krajín zapojených do projektov na zozname Únie vrátane predĺženia tohto zariadenia na pevnine až po prvú rozvodňu v prenosovej sústave na pevnine, ako aj každé priľahlé zariadenie alebo vybavenie na mori nevyhnutné na bezpečnú, zabezpečenú a efektívnu prevádzku vrátane ochranných, monitorovacích a kontrolných systémov a potrebné rozvodne, ak zároveň zabezpečujú interoperabilitu technológií a okrem iného aj kompatibilitu na rozhraní rôznych technológií (sústavy na mori pre energiu z obnoviteľných zdrojov)
2.
pokiaľ ide o inteligentné plynárenské siete: ktorékoľvek z týchto zariadení alebo vybavení, ktorých cieľom je umožniť a uľahčiť integráciu rôznych nízkouhlíkových plynov a najmä plynov z obnoviteľných zdrojov,(vrátane biometánu alebo vodíka, do plynárenskej siete: digitálne systémy a komponenty integrujúce IKT, kontrolné systémy a snímacie technológie s cieľom umožniť interaktívne a inteligentné monitorovanie, meranie, kontrolu kvality a riadenie výroby, prepravy, distribúcie, skladovania a spotreby plynu v plynárenskej sieti. Takéto projekty môžu okrem toho zahŕňať aj zariadenie umožňujúce spätné toky z distribučnej úrovne na prenosovú úroveň vrátane súvisiacich fyzických modernizácií, ak sú nevyhnutné na fungovanie zariadenia a vybavení na účely integrácie nízkouhlíkových plynov a najmä plynov z obnoviteľných zdrojov;
3.
pokiaľ ide o vodík:
a)
potrubia na prepravu vodíka, najmä vysokotlakové, vrátane plynárenskej infraštruktúry so zmeneným účelom, ktoré umožňujú prístup viacerým užívateľom siete na transparentnom a nediskriminačnom základe;
b)
zásobníky, ktoré sú napojené na vysokotlakové vodíkové potrubia uvedené v písmene a);
c)
zariadenia na príjem, skladovanie a spätné splyňovanie alebo dekompresiu skvapalneného vodíka alebo vodíka, ktorý je súčasťou iných chemických látok s cieľom vtlačiť v príslušných prípadoch vodík do siete;
d)
každé zariadenie alebo vybavenie potrebné na bezpečnú, zabezpečenú a efektívnu prevádzku vodíkového systému alebo na umožnenie dvojsmernej kapacity vrátane kompresorových staníc;
e)
každé zariadenie alebo vybavenie umožňujúce používanie vodíka alebo palív získaných z vodíka v odvetví dopravy v rámci základnej siete TEN-T určené v súlade s kapitolou III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 ( 11 ). Ktorékoľvek zo zariadení uvedených v písmenách a) až d) môže byť novovybudovaným zariadením alebo zariadením prebudovaným zo zemného plynu na vodík, alebo môže byť kombináciou oboch.
4.
pokiaľ ide o elektrolyzéry:
a)
elektrolyzéry, ktoré:
i)
majú kapacitu najmenej 50 MW zabezpečenú jedným elektrolyzérom alebo súpravou elektrolyzérov, ktoré tvoria jeden koordinovaný projekt;
ii)
výroba spĺňa požiadavku na úspory emisií skleníkových plynov počas životného cyklu na úrovni 70 % oproti porovnateľnému fosílnemu palivu s hodnotou 94 g CO2ekv/MJ, ako sa stanovuje v článku 25 ods. 2 a prílohe V k smernici (EÚ) 2018/2001. Úspory emisií skleníkových plynov počas životného cyklu sa vypočítajú pomocou metodiky uvedenej v článku 28 ods. 5 smernice (EÚ) 2018/2001, prípadne podľa normy ISO 14067 alebo ISO 14064-1. Emisie skleníkových plynov počas životného cyklu musia zahŕňať nepriame emisie. Kvantifikované úspory emisií skleníkových plynov počas životného cyklu sa v prípade potreby overujú v súlade s článkom 30 smernice (EÚ) 2018/2001, alebo ich overuje nezávislá tretia strana, a
iii)
zároveň majú funkciu súvisiacu so sieťou, najmä vzhľadom na celkovú flexibilitu sústavy a celkovú systémovú efektívnosť elektrických a vodíkových sietí;
b)
súvisiace vybavenie vrátane potrubných pripojení k sieti;
5.
pokiaľ ide o oxid uhličitý:
a)
špecializované potrubia okrem potrubí ťažobnej siete používané na prepravu oxidu uhličitého z viac ako jedného zdroja na účely trvalého geologického uloženia oxidu uhličitého podľa smernice 2009/31/ES;
b)
pevné zariadenia na skvapalňovanie a dočasné uloženie oxidu uhličitého a konvertory oxidu uhličitého so zreteľom na jeho ďalšiu prepravu potrubím a vo vyhradených druhoch dopravy, ako sú lode, nákladné člny, nákladné vozidlá a vlaky;
c)
bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek zákaz geologického ukladania oxidu uhličitého v členskom štáte, povrchové a vtláčacie zariadenia spojené s infraštruktúrou v rámci geologickej jednotky, ktorá sa v súlade so smernicou 2009/31/ES používa na trvalé geologické ukladanie oxidu uhličitého, ak nezahŕňajú používanie oxidu uhličitého na zvýšenie výťažnosti uhľovodíkov a sú potrebné na umožnenie cezhraničnej prepravy a ukladania oxidu uhličitého;
d)
každé zariadenie alebo vybavenie dôležité pre daný systém s cieľom náležitej, spoľahlivej a efektívnej činnosti vrátane systémov ochrany, monitorovania a kontroly. 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|