NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/784 z 29. apríla 2021 o riešení šírenia teroristického obsahu online (Text s významom pre EHP)

(1)

Cieľom tohto nariadenia je zabezpečiť hladké fungovanie digitálneho jednotného trhu v otvorenej a demokratickej spoločnosti tým, že sa bude riešiť zneužívanie hostingových služieb na teroristické účely a prispievať k verejnej bezpečnosti v Únii. Fungovanie digitálneho jednotného trhu by sa malo zlepšiť posilnením právnej istoty pre poskytovateľov hostingových služieb a dôvery používateľov v online prostredie, ako aj posilnením záruk v súvislosti so slobodou prejavu vrátane slobody prijímať a šíriť informácie a myšlienky v otvorenej a demokratickej spoločnosti a v súvislosti so slobodou a pluralitou médií.

(2)

Regulačné opatrenia na riešenie šírenia teroristického obsahu online by sa mali doplniť stratégiami členských štátov na riešenie terorizmu, vrátane posilnenie mediálnej gramotnosti a kritického myslenia, vytvorenia alternatívnej argumentácie a protiargumentácie a inými iniciatívami na zníženie vplyvu teroristického obsahu online a zraniteľnosti voči nemu, ako aj investíciami do sociálnej práce, iniciatívami v oblasti deradikalizácie a spoluprácou s dotknutými komunitami s cieľom udržateľne predchádzať radikalizácii v spoločnosti.

(3)

Riešenie teroristického obsahu online, ktorý je súčasťou širšieho problému nezákonného obsahu online si vyžaduje kombináciu legislatívnych, nelegislatívnych a dobrovoľných opatrení založených na spolupráci medzi orgánmi a poskytovateľmi hostingových služieb pri plnom rešpektovaní základných práv.

(4)

Poskytovatelia hostingových služieb pôsobiaci na internete zohrávajú dôležitú úlohu v digitálnom hospodárstve tým, že spájajú podniky a občanov a uľahčujú verejnú diskusiu a šírenie a prijímanie informácií, názorov a myšlienok, čím významnou mierou prispievajú k inovácii, hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest v Únii. Služby poskytovateľov hostingových služieb sú však v určitých prípadoch zneužívané tretími stranami na účely protiprávneho konania online. Osobitné obavy vyvoláva zneužívanie týchto služieb zo strany teroristických skupín a ich podporovateľov na šírenie teroristického obsahu online s cieľom rozšíriť ich posolstvo, radikalizovať a uskutočniť nábor priaznivcov, ako aj na uľahčenie a riadenie teroristickej činnosti.

(5)

Prítomnosť teroristického obsahu online síce nie je jediným faktorom, no potvrdila sa ako katalyzátor radikalizácie jednotlivcov, ktorá môže viesť k teroristickým činom, a preto má vážne negatívne dôsledky pre používateľov, občanov a spoločnosť ako celok, ako aj pre poskytovateľov online služieb, ktorí sú hostiteľmi takéhoto obsahu, pretože podkopáva dôveru ich používateľov a poškodzuje ich obchodné modely. Vzhľadom na svoju ústrednú úlohu, ako aj technologické prostriedky a spôsobilosti spojené so službami, ktoré poskytujú, nesú poskytovatelia hostingových služieb osobitnú spoločenskú zodpovednosť za ochranu svojich služieb pred zneužitím zo strany teroristov a za poskytovanie pomoci pri riešení teroristického obsahu šíreného prostredníctvom ich služieb online, pričom sa zohľadňuje zásadný význam slobody prejavu vrátane slobody prijímať a šíriť informácie a myšlienky v otvorenej a demokratickej spoločnosti.

(6)

Úsilie na úrovni Únie zamerané na boj proti teroristickému obsahu online sa začalo v roku 2015 prostredníctvom dobrovoľnej spolupráce medzi členskými štátmi a poskytovateľmi hostingových služieb. Toto úsilie treba doplniť jasným legislatívnym rámcom s cieľom ďalej znižovať prístup k teroristickému obsahu online a primerane reagovať na rýchlo sa vyvíjajúci problém. Legislatívny rámec stavia na dobrovoľnom úsilí, ktoré sa posilnilo odporúčaním Komisie (EÚ) 2018/334 (3), a reaguje na výzvy Európskeho parlamentu, aby sa v súlade s horizontálnym rámcom vytvoreným smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES (4) posilnili opatrenia na riešenie nezákonného a škodlivého obsahu online, ako aj na výzvy Európskej rady, aby sa zlepšilo odhaľovanie a odstraňovanie obsahu online, ktorý podnecuje k teroristickým činom.

(7)

Týmto nariadením by nemalo byť dotknuté uplatňovanie smernice 2000/31/ES. Predovšetkým by žiadne opatrenia, ktoré poskytovateľ hostingových služieb prijme v súlade s týmto nariadením, vrátane akýchkoľvek osobitných opatrení, nemali samy osebe viesť k tomu, že tento poskytovateľ hostingových služieb príde o výhodu výnimky zo zodpovednosti podľa uvedenej smernice. Toto nariadenie nemá vplyv ani na právomoci vnútroštátnych orgánov a súdov, pokiaľ ide o zodpovednosť poskytovateľov hostingových služieb v prípadoch, keď nie sú splnené podmienky stanovené v uvedenej smernici zakladajúce výnimku zo zodpovednosti.

(8)

V prípade rozporu medzi týmto nariadením a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (5), pokiaľ ide o ustanovenia upravujúce audiovizuálne mediálne služby v zmysle článku 1 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice, by mala mať prednosť smernica 2010/13/EÚ. Tým by nemali byť dotknuté povinnosti podľa tohto nariadenia, a to najmä v súvislosti s poskytovateľmi platformy na zdieľanie videí.

(9)

V tomto nariadení by sa mali stanoviť pravidlá zamerané na riešenie zneužívania hostingových služieb na šírenie teroristického obsahu online s cieľom zaručiť bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. Uvedené pravidlá by mali plne rešpektovať základné práva, ktoré sú chránené v Únii, a najmä tie, ktoré sú zaručené Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).

(10)

Toto nariadenie má prispievať k ochrane verejnej bezpečnosti a zároveň vytvárať primerané a spoľahlivé záruky na zabezpečenie ochrany základných práv vrátane práva na rešpektovanie súkromného života, na ochranu osobných údajov, na slobodu prejavu vrátane slobody prijímať a šíriť informácie, ako aj slobodu podnikania a na účinný prostriedok nápravy. Navyše je zakázaná aj akákoľvek diskriminácia. Príslušné orgány a poskytovatelia hostingových služieb by mali prijímať len opatrenia, ktoré sú potrebné, vhodné a primerané v demokratickej spoločnosti, s prihliadnutím na osobitný význam, ktorý majú sloboda prejavu a právo na informácie, a sloboda a pluralita médií, ktoré sú základnými piliermi pluralistickej a demokratickej spoločnosti a hodnotami, na ktorých je Únia založená. Opatrenia, ktoré ovplyvňujú slobodu prejavu a právo na informácie, by mali byť presne zamerané na riešenie šírenia teroristického obsahu online, a to pri rešpektovaní práva prijímať a šíriť informácie zákonným spôsobom, pri zohľadnení ústrednej úlohy poskytovateľov hostingových služieb pri uľahčovaní verejnej diskusie a prijímaní a šírení faktov, názorov a myšlienok v súlade s právom. Účinné online opatrenia na riešenie teroristického obsahu online a ochrana slobody prejavu a práva na informácie nie sú protichodné ciele, ale ciele, ktoré sa dopĺňajú a vzájomne posilňujú.

(11)

V záujme ozrejmenia opatrení, ktoré majú prijať poskytovatelia hostingových služieb a príslušné orgány s cieľom riešiť šírenie teroristického obsahu online, by sa v tomto nariadení malo stanoviť vymedzenie teroristického obsahu na preventívne účely, ktoré by bolo v súlade s vymedzením príslušných trestných činov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 (6). Vzhľadom na potrebu riešiť najškodlivejšiu teroristickú propagandu online by sa do tohto vymedzenia mal zahrnúť materiál, ktorý niekoho podnecuje alebo navádza na páchanie trestných činov terorizmu alebo poskytnutie pomoci pri páchaní týchto činov, niekoho navádza na účasť na činnostiach teroristickej skupiny, alebo glorifikuje teroristické činnosti, vrátane materiálu, ktorý zobrazuje teroristický útok. Okrem toho by toto vymedzenie malo zahŕňať aj materiál, ktorý poskytuje inštrukcie na výrobu alebo používanie výbušnín, strelných zbraní alebo iných zbraní, alebo škodlivých alebo nebezpečných látok, ako aj chemických, biologických, rádiologických a jadrových látok (CBRN), či iných osobitných metód alebo techník vrátane výberu cieľov na účely spáchania trestných činov terorizmu alebo poskytnutia pomoci pri páchaní takýchto činov. Takýto materiál zahŕňa texty, obrázky, zvukové záznamy a videá, ako aj živé vysielanie trestných činov terorizmu, čím spôsobuje nebezpečenstvo ďalšieho páchania takýchto trestných činov. Pri posudzovaní toho, či materiál predstavuje teroristický obsah v zmysle tohto nariadenia, by príslušné orgány a poskytovatelia hostingových služieb mali zohľadniť také faktory, ako je napríklad povaha a znenie vyhlásení, kontext, v ktorom boli tieto vyhlásenia urobené, ako aj ich potenciál viesť ku škodlivým následkom s vplyvom na bezpečnosť a ochranu osôb. Významným faktorom pri posudzovaní by mala byť skutočnosť, že materiál vyrobila osoba, skupina alebo subjekt zahrnuté do zoznamu osôb, skupín alebo subjektov zapojených do teroristických činov, a na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, alebo že je materiál tejto osobe, skupine alebo subjektu pripísateľný alebo šírený v mene takejto osoby, skupiny alebo subjektu.

(12)

Materiál šírený na vzdelávacie, novinárske, umelecké alebo výskumné účely alebo na účely zvyšovania povedomia v záujme boja proti teroristickej činnosti by sa nemal považovať za teroristický obsah. Pri určovaní toho, či materiál, ktorý poskytuje poskytovateľ obsahu, predstavuje „teroristický obsah“ vymedzený v tomto nariadení, by sa mala zohľadniť najmä sloboda prejavu a právo na informácie, vrátane slobody a plurality médií a slobody umenia a vedeckého bádania. Najmä v prípadoch, keď poskytovateľ obsahu nesie redakčnú zodpovednosť, by sa pri každom rozhodovaní o odstránení šíreného materiálu mali zohľadňovať novinárske normy stanovené predpismi pre tlač alebo médiá v súlade s právom Únie vrátane charty. Okrem toho by sa vyjadrovanie radikálnych, polemických alebo kontroverzných názorov vo verejnej diskusii o citlivých politických otázkach nemalo považovať za teroristický obsah.

(13)

S cieľom účinne riešiť šírenie teroristického obsahu online a zároveň zabezpečiť rešpektovanie súkromného života jednotlivcov by sa toto nariadenie malo uplatňovať na poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, ktorí na žiadosť používateľa týchto služieb uchovávajú a verejne šíria informácie a materiál, ktoré poskytol, a to bez ohľadu na to, či je uchovávanie a verejné šírenie takýchto informácií a materiálu čisto technickej, automatickej a pasívnej povahy. Pojem „uchovávanie“ by sa mal chápať ako uchovávanie údajov v pamäti fyzického alebo virtuálneho servera. Poskytovatelia služieb „iba prenos“ („mere conduit“) alebo „ukladanie informácií v pamäti“ („caching“), ako aj iných služieb poskytovaných na iných úrovniach internetovej infraštruktúry, ktoré nezahŕňajú uchovávanie, ako sú správcovia doménových mien a registrátori, ako aj poskytovatelia systémov doménových mien (DNS) a služieb ochrany platieb alebo ochrany pred distribuovanými útokmi na vyradenie služby (DDoS) by preto nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(14)

Pojem „verejné šírenie“ by mal zahŕňať sprístupňovanie informácií potenciálne neobmedzenému počtu osôb, a to zabezpečenie jednoduchého prístupu k informáciám pre používateľov vo všeobecnosti bez toho, aby sa vyžadoval ďalší zásah poskytovateľa obsahu, a bez ohľadu na to, či dané osoby skutočne využijú prístup k predmetným informáciám. Preto, ak si prístup k informáciám vyžaduje registráciu alebo udelenie prístupu do skupiny používateľov, mali by sa informácie považovať za verejne šírené len vtedy, ak registrácia alebo udelenie prístupu pre používateľov, ktorí chcú získať prístup k daným informáciám, prebieha automaticky bez toho, aby rozhodnutie alebo výber, komu sa udelí prístup, robil človek. Interpersonálne komunikačné služby vymedzené v článku 2 bode 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (7), ako sú e-maily alebo služby zasielania súkromných správ, by nemali patriť do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Informácie by sa mali považovať za uchovávané a verejne šírené v zmysle tohto nariadenia len vtedy, ak sa takéto činnosti vykonávajú na priamu žiadosť poskytovateľa obsahu. V dôsledku toho by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na poskytovateľov služieb, ako je napríklad cloudová infraštruktúra, ktoré sa poskytujú na žiadosť iných strán, než sú poskytovatelia obsahu, a z ktorých majú poskytovatelia obsahu len nepriamy prospech. Toto nariadenie by sa malo vzťahovať napríklad na poskytovateľov sociálnych médií, služieb zameraných na zdieľanie videí, fotografií a zvukových záznamov, ako aj služieb zameraných na zdieľanie súborov a iných cloudových služieb, pokiaľ sa tieto služby využívajú na sprístupnenie uchovávaných informácií verejnosti na základe priamej žiadosti poskytovateľa obsahu. Ak poskytovateľ hostingových služieb ponúka viacero služieb, toto nariadenie by sa malo uplatňovať len v súvislosti so službami, ktoré patria do jeho rozsahu pôsobnosti.

(15)

Teroristický obsah sa často verejne šíri prostredníctvom služieb poskytovaných poskytovateľmi hostingových služieb usadenými v tretích krajinách. S cieľom chrániť používateľov v Únii a zabezpečiť, aby všetci poskytovatelia hostingových služieb pôsobiaci na digitálnom jednotnom trhu podliehali rovnakým požiadavkám, by sa toto nariadenie malo uplatňovať na všetkých poskytovateľov relevantných služieb ponúkaných v Únii bez ohľadu na krajinu ich hlavného miesta podnikateľskej činnosti. Poskytovateľ hostingových služieb sa považuje za ponúkajúceho služby v Únii, ak umožňuje fyzickým alebo právnickým osobám v jednom alebo viacerých členských štátoch využívať svoje služby a má podstatnú väzbu na daný členský štát alebo členské štáty.

(16)

Podstatná väzba s Úniou existuje, ak má poskytovateľ hostingových služieb miesto podnikateľskej činnosti v Únii, ak používa jeho služby významný počet používateľov v jednom alebo vo viacerých členských štátoch alebo keď sa jeho činnosti zameriavajú na jeden alebo viacero členských štátov. Zameranie činností na jeden alebo viac členských štátov by sa malo určiť na základe všetkých relevantných okolností vrátane takých faktorov, ako je napríklad používanie jazyka alebo meny, ktoré sa všeobecne používajú v dotknutom členskom štáte, alebo na základe možnosti objednávania tovaru alebo služieb z takého členského štátu. Takéto zameranie by sa mohlo odvodiť aj z dostupnosti aplikácie v príslušnom vnútroštátnom obchode s aplikáciami, z poskytovania miestnej reklamy alebo reklamy v jazyku všeobecne používanom v dotknutom členskom štáte, alebo z prístupu ku vzťahom so zákazníkmi, ako je napríklad poskytovanie služieb zákazníkom v jazyku všeobecne používanom v danom členskom štáte. Za podstatnú väzbu by sa mal považovať aj prípad, keď poskytovateľ hostingových služieb smeruje svoje činnosti do jedného alebo viacerých členským štátov, ako je stanovené v článku 17 ods. 1 písm. c) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (8). Samotná prístupnosť webového sídla poskytovateľa hostingových služieb, e-mailovej adresy, alebo iných kontaktných údajov v jednom alebo viacerých členských štátoch by však sama osebe nemala dostatočne predstavovať podstatnú väzbu. Navyše poskytovanie služby výlučne len v záujme dodržiavania zákazu diskriminácie stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 (9) by sa samo osebe nemalo považovať za podstatnú väzbu k Únii.

(17)

Mali by sa zosúladiť postupy a povinnosti vyplývajúce z príkazov na odstránenie vydaných na základe posúdenia príslušnými orgánmi, ktorými sa poskytovateľom hostingových služieb ukladá povinnosť odstrániť teroristický obsah alebo znemožniť prístup k nemu. Vzhľadom na rýchlosť, akou sa šíri teroristický obsah v rámci online služieb, mala by sa uložiť povinnosť poskytovateľom hostingových služieb zabezpečiť, aby sa teroristický obsah uvedený v príkaze na odstránenie odstránil alebo aby sa znemožnil prístup k nemu vo všetkých členských štátoch, a to do jednej hodiny od doručenia tohto príkazu. Okrem riadne odôvodnených naliehavých prípadov by mal príslušný orgán poskytnúť poskytovateľovi hostingových služieb informácie o postupoch a uplatniteľných lehotách aspoň 12 hodín vopred pred vydaním prvého príkazu na odstránenie danému poskytovateľovi hostingových služieb. O riadne odôvodnený naliehavý prípad ide vtedy, keď by odstránenie obsahu alebo znemožnenie prístupu k nemu neskôr ako jednu hodinu po doručení príkazu na odstránenie viedlo k vážnej ujme, napríklad v situáciách bezprostredného ohrozenia života alebo fyzickej integrity osoby alebo ak takýto obsah zobrazuje prebiehajúce udalosti, ktorých výsledkom je ujma na živote alebo fyzickej integrite osoby. Príslušný orgán by mal určiť, či prípady predstavujú naliehavé prípady a riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v príkaze na odstránenie. V prípade, že poskytovateľ hostingových služieb nemôže splniť príkaz na odstránenie do jednej hodiny od jeho prijatia z dôvodu vyššej moci alebo faktických prekážok, vrátane objektívne odôvodniteľných technických alebo prevádzkových dôvodov, mal by o tom čo najskôr informovať vydávajúci príslušný orgán a príkaz na odstránenie splniť hneď, ako sa situácia vyrieši.

(18)

Príkaz na odstránenie by mal uvádzať dôvody, na základe ktorých je materiál kvalifikovaný na odstránenie alebo na znemožnenie prístupu k jeho obsahu ako teroristickému obsahu a mal by poskytnúť dostatok informácií na lokalizáciu uvedeného obsahu, uvedením presnej URL a v prípade potreby akýchkoľvek ďalších informácií, ako sú napríklad snímky obrazovky s príslušným obsahom. Toto odôvodnenie by malo poskytovateľovi hostingových služieb a v konečnom dôsledku poskytovateľovi obsahu umožňovať účinné uplatnenie ich práva na súdny prostriedok nápravy. Poskytnuté odôvodnenie by nemalo obsahovať zverejnenie citlivých informácií, ktoré by mohli ohroziť prebiehajúce vyšetrovanie.

(19)

Príslušný orgán by mal predložiť príkaz na odstránenie priamo na kontaktné miesto určené alebo zriadené poskytovateľom hostingových služieb na účely tohto nariadenia prostredníctvom akýchkoľvek elektronických prostriedkov, ktoré umožňujú vyhotoviť písomný záznam za takých podmienok, ktoré umožnia poskytovateľovi hostingových služieb overiť pravosť príkazu, vrátane presného dátumu a času odoslania a doručenia príkazu, napríklad prostredníctvom zabezpečeného e-mailu alebo platforiem alebo iných zabezpečených kanálov vrátane tých, ktoré poskytovateľ hostingových služieb poskytol v súlade s právom Únie na ochranu osobných údajov. Uvedenú požiadavku by malo byť možné splniť okrem iného využitím kvalifikovaných elektronických doručovacích služieb pre registrované zásielky v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 (10). Ak sa hlavné miesto podnikateľskej činnosti poskytovateľa hostingových služieb nachádza, alebo jeho právny zástupca má pobyt alebo je usadený, v inom členskom štáte, ako je členský štát vydávajúceho príslušného orgánu, kópia tohto príkazu na odstránenie by sa mala súčasne predložiť príslušnému orgánu daného členského štátu.

(20)

Malo by byť možné, aby príslušný orgán členského štátu, v ktorom má poskytovateľ hostingových služieb hlavné miesto podnikateľskej činnosti, alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca, skontroloval príkaz na odstránenie vydaný príslušným orgánom iného členského štátu, aby zistil, či závažným alebo zjavným spôsobom neporušuje toto nariadenie alebo základné práva zakotvené v charte. Poskytovateľ obsahu, ako aj poskytovateľ hostingových služieb by mali mať právo požiadať o takúto kontrolu príslušným orgánom v členskom štáte, v ktorom má poskytovateľ hostingových služieb hlavné miesto podnikateľskej činnosti, alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca. V prípade takejto žiadosti by mal príslušný orgán prijať rozhodnutie o tom, či príkaz na odstránenie obsahuje takéto porušenie. Ak dané rozhodnutie zistí takéto porušenie, právne účinky príkazu na odstránenie by mali zaniknúť. Kontrola by mala prebehnúť rýchlo, aby sa čo najskôr zabezpečilo obnovenie chybne odstráneného obsahu alebo obsahu, ku ktorému bol znemožnený prístup.

(21)

Poskytovatelia hostingových služieb vystavení teroristickému obsahu, ktorí stanovili svoje zmluvné podmienky, by do nich mali zahrnúť ustanovenia na riešenie zneužívania svojich služieb na verejné šírenie teroristického obsahu. Uvedené ustanovenia by mali uplatňovať dôsledne, transparentne, primerane a nediskriminačne.

(22)

Vzhľadom na rozsah problému a rýchlosť potrebnú na účinnú identifikáciu a odstránenie teroristického obsahu, sú nevyhnutným prvkom pri riešení problému teroristického obsahu online účinné a primerané osobitné opatrenia. S cieľom znížiť dostupnosť teroristického obsahu vo svojich službách by poskytovatelia hostingových služieb vystavení teroristickému obsahu mali zaviesť osobitné opatrenia, pričom by mali zohľadniť riziká a úroveň vystavenia teroristickému obsahu, ako aj účinky na práva tretích strán a na verejný záujem na informovanie. Poskytovatelia hostingových služieb by mali určiť, aké vhodné, účinné a primerané osobitné opatrenia by sa mali zaviesť na identifikáciu a odstraňovanie teroristického obsahu. Osobitné opatrenia by mohli zahŕňať vhodné technické alebo operačné opatrenia alebo kapacity, ako napríklad personálne zabezpečenie alebo technické prostriedky na identifikáciu a rýchle odstránenie teroristického obsahu alebo znemožnenie prístupu k nemu, mechanizmy umožňujúce používateľom nahlasovať alebo označovať možný teroristický obsah alebo akékoľvek iné opatrenia, ktoré poskytovateľ hostingových služieb považuje za vhodné a účinné na riešenie dostupnosti teroristického obsahu v rámci svojich služieb.

(23)

Poskytovatelia hostingových služieb by mali pri zavádzaní osobitných opatrení zabezpečiť, aby bolo zachované právo používateľov na slobodu prejavu a právo na informácie, ako aj sloboda a pluralita médií, ktoré chráni charta. Okrem požiadaviek stanovených v právnom poriadku vrátane právnych predpisov o ochrane osobných údajov by mali poskytovatelia hostingových služieb konať s náležitou starostlivosťou a v relevantných prípadoch uplatňovať záruky vrátane ľudského dohľadu a overovania, aby sa vyhli akémukoľvek neúmyselnému alebo nesprávnemu rozhodnutiu, ktoré by viedlo k odstráneniu obsahu, ktorý nie je teroristickým obsahom, alebo k znemožneniu prístupu k nemu.

(24)

Poskytovateľ hostingových služieb by mal nahlásiť príslušnému orgánu osobitné opatrenia, ktoré zaviedol, aby príslušný orgán mohol určiť, či sú opatrenia účinné a primerané a či v prípade, že sa používajú automatizované prostriedky, má poskytovateľ hostingových služieb potrebné kapacity na manuálny dohľad a overovanie. Pri posudzovaní účinnosti a primeranosti opatrení by príslušné orgány mali zohľadniť relevantné parametre vrátane počtu príkazov na odstránenie, ktoré boli voči danému poskytovateľovi hostingových služieb vydané, veľkosť a ekonomické možnosti poskytovateľa hostingových služieb a vplyv jeho služieb na šírenie teroristického obsahu, napríklad na základe počtu používateľov v Únii, ako aj záruky zavedené s cieľom riešiť zneužívanie jeho služieb na šírenie teroristického obsahu online.

(25)

Ak sa príslušný orgán domnieva, že zavedené osobitné opatrenia sú nedostatočné na riešenie rizík mal by mať možnosť požiadať o prijatie dodatočných vhodných, účinných a primeraných osobitných opatrení. Požiadavka na zavedenie takýchto osobitných opatrení by nemala viesť k všeobecnej povinnosti monitorovať alebo aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti v zmysle článku 15 ods. 1 smernice 2000/31/ES, ani k povinnosti používať automatizované nástroje. Poskytovatelia hostingových služieb by však mali mať možnosť používať automatizované nástroje, ak to považujú za vhodné a potrebné na účinné riešenie zneužívania svojich služieb na šírenie teroristického obsahu.

(26)

Povinnosť poskytovateľov hostingových služieb uchovávať odstránený obsah a súvisiace údaje by sa mala stanoviť na osobitné účely a mala by platiť len počas nevyhnutne potrebného obdobia. Povinnosť uchovávania je nutné vztiahnuť aj na súvisiace údaje, a to v rozsahu, v akom by sa akékoľvek takéto údaje v dôsledku odstránenia predmetného teroristického obsahu inak stratili. Súvisiace údaje môžu zahŕňať údaje, ako sú údaje o účastníkovi, najmä údaje, ktoré sa týkajú totožnosti poskytovateľa obsahu, a údaje o prístupe vrátane údajov o dátume a čase použitia služby poskytovateľom obsahu a o prihlásení sa do nej a odhlásení sa z nej, spolu s IP adresou, ktorú poskytovateľovi obsahu pridelil poskytovateľ služby prístupu na internet.

(27)

Povinnosť uchovávať obsah na účely správneho alebo súdneho preskúmania je nevyhnutná a opodstatnená z hľadiska potreby zabezpečiť, aby poskytovatelia obsahu, ktorých obsah bol odstránený alebo ku ktorému bol znemožnený prístup, mali účinné nápravné opatrenia ako aj s cieľom zabezpečiť obnovenie tohto obsahu, a to v závislosti od výsledku uvedených konaní. Povinnosť uchovávať materiál na účely vyšetrovania alebo trestného stíhania je odôvodnená a nevyhnutná so zreteľom na prínos, ktorý by tento materiál mohol mať v záujme narušenia teroristickej činnosti alebo jej predchádzania. Uchovávanie odstráneného teroristického obsahu na účely predchádzania trestným činom terorizmu a ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania by sa preto tiež malo považovať za odôvodnené. Teroristický obsah a súvisiace údaje by sa mali uchovávať iba na obdobie potrebné pre orgány presadzovania práva, aby mohli skontrolovať uvedený teroristický obsah a rozhodnúť, či bude potrebný na uvedené účely. Na účely predchádzania trestným činom terorizmu, ich odhaľovania, vyšetrovania a stíhania by sa požadované uchovávanie údajov malo obmedziť len na údaje, pri ktorých je pravdepodobné, že súvisia s trestnými činmi terorizmu, a mohli by preto prispieť k stíhaniu trestných činov terorizmu alebo k predchádzaniu závažným hrozbám pre verejnú bezpečnosť. Ak poskytovatelia hostingových služieb odstránia materiál alebo k nemu znemožnia prístup, najmä prostredníctvom vlastných osobitných opatrení, mali by bezodkladne informovať príslušné orgány o obsahu, ktorý obsahuje informácie, ktoré zahŕňajú bezprostredné ohrozeniu života alebo podozrenie zo spáchania trestného činu terorizmu.

(28)

Aby sa zabezpečila proporcionalita, doba uchovávania by mala byť obmedzená na šesť mesiacov, aby poskytovatelia obsahu mali dostatočný čas na začatie správneho alebo súdneho preskúmania a aby sa orgánom presadzovania práva umožnil prístup k relevantným údajom na účely vyšetrovania a stíhania trestných činov terorizmu. Malo by však byť možné na žiadosť príslušného orgánu alebo súdu predĺžiť toto obdobie na tak dlho, ako je potrebné v prípadoch, ak sa uvedené konania začnú, ale neskončia do šiestich mesiacov. Trvanie obdobia uchovávania by malo postačovať na to, aby orgány presadzovania práva mohli uchovať potrebné materiály v súvislosti s vyšetrovaniami a stíhaniami a aby sa zároveň zabezpečila rovnováha v súvislosti so základnými právami.

(29)

Týmto nariadením by nemali byť dotknuté procesné záruky ani procesné vyšetrovacie opatrenia, ktoré sa týkajú prístupu k obsahu a súvisiacim údajom uchovávaným na účely vyšetrovania a trestného stíhania trestných činov terorizmu, a ktoré sú upravené právom Únie alebo vnútroštátnym právom.

(30)

Transparentnosť politík poskytovateľov hostingových služieb v súvislosti s teroristickým obsahom je nevyhnutná na posilnenie ich zodpovednosti voči ich používateľom a na posilnenie dôvery občanov v digitálny jednotný trh. Poskytovatelia hostingových služieb, ktorí v určitom kalendárnom roku podnikli alebo ktorým sa uložila povinnosť podniknúť kroky podľa tohto nariadenia, by mali uverejniť výročnú správu o transparentnosti obsahujúcu informácie o krokoch podniknutých v súvislosti s odhaľovaním, identifikáciou a odstraňovaním teroristického obsahu.

(31)

Príslušné orgány by mali uverejňovať výročné správy o transparentnosti obsahujúce informácie o počte príkazov na odstránenie, počte prípadov, kedy nebol príkaz vykonaný, počte rozhodnutí o osobitných opatreniach, počte prípadov, ktoré sú predmetom správneho alebo súdneho preskúmania a počte rozhodnutí o uložení sankcií.

(32)

Právo na účinný prostriedok nápravy je zakotvené v článku 19 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a v článku 47 charty. Každá fyzická alebo právnická osoba má právo na účinný prostriedok nápravy pred príslušným vnútroštátnym súdom proti ktorémukoľvek z opatrení prijatých podľa tohto nariadenia, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na práva tejto osoby. Toto právo by malo zahŕňať najmä možnosť poskytovateľov hostingových služieb a poskytovateľov obsahu účinne namietať proti príkazom na odstránenie alebo akýmkoľvek rozhodnutiam prijatým na základe kontroly príkazov na odstránenie podľa tohto nariadenia na súde členského štátu, ktorého príslušné orgány vydali príkaz na odstránenie alebo prijali rozhodnutie, ako aj možnosť poskytovateľov hostingových služieb účinne namietať proti rozhodnutiu, ktoré sa týka osobitných opatrení alebo sankcií, na súde členského štátu, ktorého príslušný orgán prijal dané rozhodnutie.

(33)

Postupy podávania sťažností predstavujú potrebnú záruku, aby nedošlo k chybnému odstráneniu obsahu online alebo znemožneniu prístupu k nemu, ak je takýto obsah chránený v rámci slobody prejavu a práva na informácie. Poskytovatelia hostingových služieb by preto mali vytvoriť ľahko použiteľné mechanizmy podávania sťažností a mali by zabezpečiť, aby sa sťažnosti vybavovali bezodkladne a pri plnej transparentnosti voči poskytovateľom obsahu. Požiadavkou, aby poskytovateľ hostingových služieb obnovil obsah, ktorý bol odstránený omylom alebo ku ktorému bol omylom znemožnený prístup, by nemala byť dotknutá možnosť poskytovateľov hostingových služieb presadzovať svoje vlastné zmluvné podmienky.

(34)

Účinná právna ochrana v súlade s článkom 19 Zmluvy o EÚ a článkom 47 charty si vyžaduje, aby mali poskytovatelia obsahu možnosť zistiť dôvody, na základe ktorých bol obsah, ktorý poskytujú, odstránený, alebo na základe ktorých bol k nemu znemožnený prístup. Na tento účel by poskytovateľ hostingových služieb mal poskytnúť poskytovateľovi obsahu informácie, ktoré by poskytovateľovi obsahu umožňovali napadnúť odstránenie alebo znemožnenie prístupu. V závislosti od okolností by mohli poskytovatelia hostingových služieb nahradiť obsah, ktorý bol odstránený alebo ku ktorému bol znemožnený prístup, správou uvádzajúcou, že tento obsah bol odstránený alebo že prístup k tomu obsahu bol znemožnený v súlade s týmto nariadením. Na žiadosť poskytovateľa obsahu by sa mali poskytnúť ďalšie informácie o dôvodoch odstránenia alebo znemožnenia prístupu, ako aj o prostriedkoch nápravy voči odstráneniu alebo znemožneniu prístupu. Ak príslušné orgány rozhodnú, že z dôvodov verejnej bezpečnosti, a to aj v kontexte vyšetrovania, je nevhodné alebo kontraproduktívne, aby bol poskytovateľ obsahu priamo oboznámený s odstránením určitého obsahu alebo so znemožnením prístupu k nemu, mali by o tom zodpovedajúcim spôsobom informovať poskytovateľa hostingových služieb.

(35)

Členské štáty by mali určiť príslušné orgány na účely tohto nariadenia. Toto by nemalo nutne znamenať zriadenie nového orgánu a malo by byť možné zveriť úlohy stanovené v tomto nariadení existujúcemu orgánu. V tomto nariadení by sa malo vyžadovať určenie orgánov príslušných na vydávanie príkazov na odstránenie, na kontrolu príkazov na odstránenie, na dohľad nad osobitnými opatreniami a na ukladanie sankcií, pričom by malo byť na každom členskom štáte, aby rozhodol o počte príslušných orgánov, ktoré sa majú určiť, a o tom, či to budú správne orgány, orgány presadzovania práva alebo justičné orgány. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby si príslušné orgány plnili svoje úlohy objektívne a nediskriminačne a aby nežiadali ani neprijímali pokyny od žiadneho iného orgánu v súvislosti s plnením úloh podľa tohto nariadenia. Toto by nemalo brániť výkonu dohľadu podľa vnútroštátneho ústavného práva. Členské štáty by mali oznámiť príslušné orgány určené podľa tohto nariadenia Komisii, ktorá by mala uverejniť online register príslušných orgánov. Tento online register by mal byť ľahko prístupný, aby sa poskytovateľom hostingových služieb uľahčilo rýchle overovanie pravosti príkazov na odstránenie.

(36)

S cieľom vyhnúť sa duplicite úsilia a možným zásahom do vyšetrovaní a minimalizovať zaťaženie dotknutých poskytovateľov hostingových služieb by sa pred vydaním príkazov na odstránenie mali príslušné orgány navzájom informovať, mali by koordinovať svoju činnosť a spolupracovať a v relevantných prípadoch by mali do týchto aktivít zapojiť Europol. Pri rozhodovaní o vydaní príkazu na odstránenie by mal príslušný orgán náležite zohľadniť každé oznámenie o zasahovaní do vyšetrovacích záujmov (predchádzanie konfliktu záujmov). Keď príslušný orgán dostane od príslušného orgánu z iného členského štátu informácie o existujúcom príkaze na odstránenie, nemal by vydať príkaz na odstránenie v rovnakej veci. Pokiaľ ide o vykonávanie ustanovení tohto nariadenia, Europol by mohol poskytovať podporu v súlade so svojím súčasným mandátom a existujúcim právnym rámcom.

(37)

S cieľom zabezpečiť účinné a dostatočne koherentné vykonávanie osobitných opatrení prijatých poskytovateľmi hostingových služieb by mali príslušné orgány navzájom koordinovať svoju činnosť a spolupracovať v súvislosti s komunikáciou s poskytovateľmi hostingových služieb týkajúcou sa príkazov na odstránenie a určenia, vykonávania a posudzovania osobitných opatrení. Koordinácia a spolupráca je tiež potrebná v súvislosti s inými opatreniami na vykonávanie tohto nariadenia vrátane v súvislosti s prijímaním pravidiel o sankciách a ukladaním sankcií. Komisia by mala takúto koordináciu a spoluprácu uľahčovať.

(38)

Je nevyhnutné, aby bol príslušný orgán členského štátu, ktorý je zodpovedný za ukladanie sankcií, v plnej miere informovaný o vydávaní príkazov na odstránenie, ako aj o následnej komunikácii medzi poskytovateľom hostingových služieb a príslušnými orgánmi v iných členských štátoch. Na tento účel by členské štáty mali zabezpečiť vhodné a zabezpečené komunikačné kanály a mechanizmy, ktoré umožnia včasnú výmenu relevantných informácií.

(39)

S cieľom uľahčiť rýchlu komunikáciu medzi príslušnými orgánmi, ako aj s poskytovateľmi hostingových služieb a s cieľom zabrániť duplicite úsilia by sa mali členské štáty nabádať, aby využívali špecializované nástroje, ktoré vytvoril Europol, ako je súčasná aplikácia na správu nahlasovania internetového obsahu alebo nástroje, ktoré ju nahradia.

(40)

Ukázalo sa, že nahlasovanie zo strany členských štátov a Europolu je účinným a rýchlym prostriedkom zvyšovania informovanosti poskytovateľov hostingových služieb o konkrétnom obsahu dostupnom v rámci ich služieb, ktorý im umožňuje rýchlo konať. Takéto nahlasovanie, ktoré je mechanizmom upozorňovania poskytovateľov hostingových služieb na informácie, ktoré by sa mohli považovať za teroristický obsah, aby ho poskytovateľ dobrovoľne posúdil z hľadiska zlučiteľnosti tohto obsahu s vlastnými zmluvnými podmienkami, by malo zostať k dispozícii popri príkazoch na odstránenie. Konečné rozhodnutie o tom, či odstrániť obsah z dôvodu nesúladu s jeho zmluvnými podmienkami, je na poskytovateľovi hostingových služieb. Týmto nariadením by nemal byť dotknutý mandát Europolu stanovený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 (11). Žiadne ustanovenie tohto nariadenia by sa preto nemalo chápať tak, že členským štátom a Europolu bráni využívať nahlasovanie ako nástroj na riešenie teroristického obsahu online.

(41)

Vzhľadom na konkrétne závažné dôsledky určitého teroristického obsahu online by poskytovatelia hostingových služieb mali bezodkladne informovať relevantné orgány v dotknutom členskom štáte alebo príslušné orgány v členskom štáte, v ktorom sú usadení alebo majú právneho zástupcu, o teroristickom obsahu, ktorý zahŕňa bezprostredné ohrozenie života alebo podozrenie zo spáchania trestného činu terorizmu. V záujme zabezpečenia proporcionality by sa táto povinnosť mala obmedziť len na trestné činy terorizmu vymedzené v článku 3 ods. 1 smernice (EÚ) 2017/541. Uvedená povinnosť informovať by nemala znamenať, že poskytovatelia hostingových služieb majú aktívne vyhľadávať akékoľvek dôkazy o takomto bezprostrednom ohrození života alebo podozrení zo spáchania trestného činu terorizmu. Za dotknutý členský štát by sa mal považovať členský štát, ktorý má právomoc vo veci vyšetrovania a stíhania daných trestných činov terorizmu na základe štátnej príslušnosti páchateľa alebo možnej obete trestného činu alebo cieľového miesta teroristického činu. V prípade pochybností by mali poskytovatelia hostingových služieb predložiť informácie Europolu, ktorý by mal následne postupovať v súlade so svojim mandátom, a to aj tak, že postúpi tieto informácie relevantným vnútroštátnym orgánom. Príslušné orgány členských štátov by mali mať možnosť použiť takéto informácie na prijatie vyšetrovacích opatrení podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva.

(42)

Poskytovatelia hostingových služieb by mali určiť alebo zriadiť kontaktné miesta, aby uľahčili rýchle vybavovanie príkazov na odstránenie. Kontaktné miesto by malo slúžiť len na operačné účely. Kontaktné miesto by malo pozostávať z akéhokoľvek vyhradeného prostriedku, zabezpečovaného interne alebo externe, ktorý umožní elektronické predkladanie príkazov na odstránenie, a z technických alebo personálnych prostriedkov, ktoré umožnia ich rýchle spracovanie. Nie je potrebné, aby sa kontaktné miesto nachádzalo v Únii. Poskytovateľ hostingových služieb by mal mať možnosť využiť existujúce kontaktné miesto na účely tohto nariadenia pod podmienkou, že toto kontaktné miesto je schopné plniť funkcie stanovené v tomto nariadení. S cieľom zabezpečiť odstránenie teroristického obsahu alebo znemožnenie prístupu k nemu do jednej hodiny od doručenia príkazu na odstránenie by mali byť kontaktné miesta poskytovateľov hostingových služieb vystavených teroristickému obsahu dostupné kedykoľvek. Informácie o kontaktnom mieste by mali zahŕňať informácie o jazyku, v ktorom sa naň možno obrátiť. S cieľom uľahčiť komunikáciu medzi poskytovateľmi hostingových služieb a príslušnými orgánmi sa majú poskytovatelia hostingových služieb nabádať, aby umožnili komunikáciu v niektorom z úradných jazykov inštitúcií Únie, v ktorom sú k dispozícii ich zmluvné podmienky.

(43)

Keďže neexistuje všeobecná požiadavka, aby poskytovatelia hostingových služieb zabezpečili fyzickú prítomnosť na území Únie, je potrebné zabezpečiť jednoznačnosť, pokiaľ ide o otázku, do právomoci ktorého členského štátu patrí príslušný poskytovateľ hostingových služieb, ktorý ponúka služby v rámci Únie. Vo všeobecnosti platí, že poskytovateľ hostingových služieb patrí do právomoci toho členského štátu, v ktorom má hlavné miesto podnikateľskej činnosti, alebo v ktorom má pobyt alebo je usadený jeho právny zástupca. Tým by nemali byť dotknuté pravidlá právomoci stanovené na účely príkazov na odstránenie a rozhodnutí prijatých na základe kontroly príkazov na odstránenie podľa tohto nariadenia. Pokiaľ ide o poskytovateľa hostingových služieb, ktorý nemá v Únii žiadne miesto podnikateľskej činnosti a neurčil si právneho zástupcu, každý členský štát by mal mať právomoc a a teda aj možnosť uložiť sankcie pod podmienkou dodržania zásady ne bis in idem.

(44)

Tí poskytovatelia hostingových služieb, ktorí nie sú usadení v Únii, by mali písomne určiť právneho zástupcu s cieľom zabezpečiť dodržiavanie a presadzovanie povinností podľa tohto nariadenia. Poskytovatelia hostingových služieb by mali mať možnosť určiť na účely tohto nariadenia právneho zástupcu, ktorý bol už určený na iné účely, ak je tento právny zástupca schopný plniť funkcie stanovené v tomto nariadení. Tento právny zástupca by mal byť splnomocnený konať v mene poskytovateľa hostingových služieb.

(45)

Na zabezpečenie účinného vykonávania tohto nariadenia zo strany poskytovateľov hostingových služieb sú potrebné sankcie. Členské štáty by mali prijať pravidlá týkajúce sa sankcií, ktoré môžu mať správnu alebo trestnoprávnu povahu, pričom súčasťou týchto pravidiel môžu byť v relevantných prípadoch aj usmernenia pre ukladanie pokút. Nesplnenie povinnosti v jednotlivých prípadoch by sa mohlo sankcionovať, avšak za súčasného dodržania zásady ne bis in idem a zásady proporcionality, ako aj za súčasného zabezpečenia toho, aby takéto sankcie zohľadňovali systematické zlyhanie. Sankcie by mohli mať rôzne formy vrátane formálnych napomenutí v prípade menej závažných porušení alebo formu peňažných sankcií v súvislosti so závažnejšími alebo systematickejšími porušeniami. Osobitne prísne sankcie by sa mali ukladať, ak poskytovateľ hostingových služieb systematicky neodstraňuje teroristický obsah alebo k nemu systematicky alebo pretrvávajúco neznemožňuje prístup do jednej hodiny od doručenia príkazu na odstránenie. S cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa v tomto nariadení malo stanoviť, ktoré porušenia sú sankciované a ktoré okolnosti sú relevantné na posúdenie druhu a úrovne takejto sankcie. Pri určovaní toho, či by sa mali uložiť peňažné sankcie, by sa mali náležite zohľadniť finančné zdroje poskytovateľa hostingových služieb. Príslušný orgán by mal okrem toho zohľadniť, či poskytovateľ hostingových služieb patrí medzi startupy alebo mikropodniky, malé alebo stredné podniky, tak ako je to vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES (12). Zohľadniť by sa mali ďalšie okolnosti, ako napríklad to, či bolo konanie poskytovateľa hostingových služieb objektívne neobozretné alebo trestuhodné, alebo či k porušeniu došlo z nedbanlivosti alebo úmyselne. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sankcie uložené za porušenie tohto nariadenia nepodnecovali k odstraňovaniu materiálu, ktorý nie je teroristickým obsahom.

(46)

Používanie vzorových formulárov uľahčuje spoluprácu a výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi a poskytovateľmi hostingových služieb a umožňuje im rýchlejšie a účinnejšie komunikovať. Je mimoriadne dôležité zabezpečiť rýchlu akciu po doručení príkazu na odstránenie. Vzorové formuláre znižujú náklady na preklad a prispievajú k vyššiemu štandardu postupu. Vzorové formuláre spätnej väzby umožňujú štandardizovanú výmenu informácií, čo je osobitne dôležité v prípadoch, keď poskytovatelia hostingových služieb nie sú schopní splniť príkazy na odstránenie. Autentifikované kanály na predkladanie písomností môžu zaručiť pravosť príkazu na odstránenie vrátane presnosti dátumu a času jeho odoslania a doručenia.

(47)

S cieľom umožniť, aby v prípade potreby bolo možné rýchlo zmeniť obsah vzorových formulárov, ktoré sa majú používať na účely tohto nariadenia, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zmenu príloh k tomuto nariadeniu. S cieľom zohľadniť vývoj v oblasti technológií a súvisiaceho právneho rámca by Komisia mala byť splnomocnená aj na prijímanie delegovaných aktov na doplnenie tohto nariadenia o technické požiadavky na elektronické prostriedky, ktoré majú príslušné orgány používať na zasielanie príkazov na odstránenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (13). Predovšetkým v záujme zabezpečenia rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(48)

Členské štáty by mali získavať informácie o vykonávaní tohto nariadenia. Členské štáty by mali mať možnosť využiť správy o transparentnosti, ktoré predložili poskytovatelia hostingových služieb, a doplniť ich v prípade potreby podrobnejšími informáciami, ako sú napríklad ich vlastné správy o transparentnosti podľa tohto nariadenia. Na účely hodnotenia vykonávania tohto nariadenia by sa mal vypracovať podrobný program monitorovania výstupov, výsledkov a vplyvov tohto nariadenia.

(49)

Komisia by mala vykonať hodnotenie tohto nariadenia do troch rokov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, a to na základe zistení a záverov v správe o vykonávaní a výsledku monitorovania. Hodnotenie by malo vychádzať z kritérií efektívnosti, nevyhnutnosti, účinnosti, primeranosti, relevantnosti, súdržnosti a pridanej hodnoty Únie. V rámci tohto hodnotenia by sa malo posúdiť fungovanie rôznych operačných a technických opatrení stanovených v tomto nariadení vrátane účinnosti opatrení na posilnenie odhaľovania, identifikácie a odstraňovania teroristického obsahu online, účinnosti mechanizmov záruk, ako aj vplyvov na potenciálne dotknuté základné práva ako je sloboda prejavu a právo na informácie vrátane slobody a plurality médií, slobody podnikania, práva na súkromný život a práva na ochranu osobných údajov. Komisia by mala tiež posúdiť vplyv na potenciálne dotknuté záujmy tretích strán.

(50)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečenie hladkého fungovania digitálneho jednotného trhu riešením šírenia teroristického obsahu online, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov obmedzenia ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,