NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/783 z 29. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a zrušuje nariadenie (EÚ) č. 1293/2013 (Text s významom pre EHP)

(1)

Právne predpisy a politika Únie v oblasti životného prostredia a klímy, ako aj relevantné právne prepisy a politika Únie v oblasti energetiky prispeli v značnej miere k zlepšeniu stavu životného prostredia. V oblasti životného prostredia a klímy však naďalej pretrvávajú veľké problémy, ktoré budú mať závažné negatívne dôsledky pre Úniu a blahobyt jej občanov, pokiaľ sa nebudú riešiť.

(2)

Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1293/2013 na obdobie rokov 2014 až 2020 (4), je posledný zo série programov Únie od roku 1992, ktoré podporujú vykonávanie právnych predpisov a politických priorít v oblasti životného prostredia a klímy. V nedávnom hodnotení v polovici obdobia program LIFE získal pozitívne hodnotenie, podľa ktorého smeruje k účinnosti, efektívnosti a relevantnosti. V programe LIFE 2014 – 2020 by sa teda malo pokračovať s určitými obmenami, ako vyplýva z hodnotenia programu v polovici obdobia a z následných hodnotení. V súlade s uvedeným by sa Program pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) (ďalej len „program LIFE“) mal zriadiť na obdobie siedmich rokov s cieľom zosúladiť jeho trvanie s trvaním viacročného finančného rámca stanoveného v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (5).

(3)

Program LIFE, ktorý je zameraný na dosiahnutie cieľov stanovených právnymi predpismi, politikou a plánmi, najmä cieľov stanovených v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode (ďalej len „Európska zelená dohoda“), a medzinárodnými záväzkami Únie v oblasti životného prostredia a klímy a relevantnými právnymi predpismi, politikou a plánmi a medzinárodnými záväzkami Únie v oblasti energetiky, by mal prispieť k spravodlivému prechodu na udržateľné, obehové, energeticky efektívne, klimaticky neutrálne a odolné hospodárstvo založené na obnoviteľných zdrojoch energie, k ochrane, obnove a zlepšeniu kvality životného prostredia vrátane vzduchu, vody a pôdy a zdravia, a k zastaveniu a zvráteniu straty biodiverzity, okrem iného podporou realizácie a riadenia sústavy Natura 2000 a bojom proti degradácii ekosystémov, a to buď priamymi zásahmi, alebo podporou začlenenia uvedených cieľov do iných politík. Programom LIFE by sa tiež mala podporovať vykonávanie všeobecných akčných programov prijatých v súlade s článkom 192 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), ako je 7. environmentálny akčný program (6), a akéhokoľvek následného environmentálneho akčného programu Únie.

(4)

Únia je odhodlaná vypracovať komplexný prístup k cieľom udržateľného rozvoja vytýčeným v Agende Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 2030, v rámci ktorých sa zdôrazňuje vnútorné prepojenie medzi riadením prírodných zdrojov s cieľom zabezpečiť ich dlhodobú dostupnosť a ekosystémovými službami, a ich súvis so zdravím ľudí a udržateľným a sociálne inkluzívnym hospodárskym rastom. V tomto duchu by mal program LIFE zohľadňovať zásady solidarity a výrazne prispieť k hospodárskemu rozvoju, ako aj k sociálnej súdržnosti.

(5)

V záujme presadzovania udržateľného rozvoja by sa environmentálne požiadavky a požiadavky v oblasti ochrany klímy mali začleniť do vymedzovania a vykonávania všetkých politík a činností Únie. Mala by sa preto podporovať súčinnosť a komplementárnosť s inými programami financovania Únie, a to aj uľahčením financovania činností, ktoré dopĺňajú strategické integrované projekty a strategické projekty v oblasti ochrany prírody a podporujú využívanie a reprodukciu riešení vytvorených v rámci programu LIFE. V záujme zamedzenia dvojitého financovania je nevyhnutná koordinácia. Komisia a členské štáty by mali prijať opatrenia, aby sa zabránilo administratívnemu prekrývaniu a administratívnej záťaži prijímateľov v dôsledku povinnosti predkladať správy v rámci rôznych finančných nástrojov.

(6)

Program LIFE by mal prispieť k udržateľnému rozvoju a k plneniu cieľov právnych predpisov, stratégií, plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti životného prostredia a klímy, ako aj relevantných právnych predpisov, stratégií, plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti energetiky, najmä pokiaľ ide o Agendu Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 2030, Dohovor o biologickej diverzite (7) a Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (8) (ďalej len „Parížska dohoda o zmene klímy“) a okrem iných aj Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (9) (ďalej len „Aarhuský dohovor“), Dohovor EHK o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, Bazilejský dohovor OSN o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní, Rotterdamský dohovor OSN o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení pre vybrané nebezpečné chemikálie a pesticídy v medzinárodnom obchode a Štokholmský dohovor OSN o perzistentných organických látkach.

(7)

Únia prikladá veľký význam dlhodobej udržateľnosti výsledkov projektov financovaných z programu LIFE a schopnosti zabezpečiť a udržať ich po realizácii projektu, okrem iného prostredníctvom pokračovania projektov alebo reprodukciou alebo prenosom výsledkov.

(8)

Plnenie záväzkov Únie v rámci Parížskej dohody o zmene klímy si vyžaduje transformáciu Únie na udržateľnú, obehovú, energeticky efektívnu, klimaticky neutrálnu a odolnú spoločnosť, ktorá bude založená na obnoviteľných zdrojoch energie. Takáto transformácia si zas vyžaduje akciu, ktorá podporuje energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov a prispieva k vykonávaniu rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a integrovaných energetických a klimatických plánov členských štátov, ako aj k vykonávaniu dlhodobej stratégie Únie v oblasti energetiky a klímy, a to najmä v sektoroch, ktoré najviac prispievajú k súčasnej úrovni emisií skleníkových plynov a úrovni znečistenia, v súlade s dlhodobými cieľmi Parížskej dohody o zmene klímy. Program LIFE by mal obsahovať aj opatrenia, ktoré prispejú k vykonávaniu politiky Únie v oblasti adaptácie na zmenu klímy, ktorej cieľom je znížiť zraniteľnosť voči nepriaznivým účinkom zmeny klímy.

(9)

Projekty v rámci nového podprogramu programu LIFE s názvom „Prechod na čistú energiu“ by sa mali zamerať na budovanie kapacít a šírenie poznatkov, zručností, inovatívnych techník, metód a riešení pre dosiahnutie cieľov právnych predpisov a politiky Únie zameraných na prechod na obnoviteľné zdroje energie a zvýšenie energetickej efektívnosti. Takýmto budovaním kapacít a šírením sú zvyčajne koordinačné a podporné akcie s vysokou pridanou hodnotou na úrovni Únie, ktorých cieľom je odstrániť prekážky na trhu brániace prechodu spoločnosti a hospodárstva na energiu z udržateľných zdrojov, a do ktorých sa zapájajú hlavne malé a stredné subjekty, ako aj viacerí aktéri vrátane miestnych a regionálnych orgánov verejnej moci a neziskových organizácií. Takéto akcie majú viaceré vedľajšie prínosy, napríklad boj proti energetickej chudobe, zlepšenie kvality vzduchu v interiéroch, znižovanie úrovne miestnych znečisťujúcich látok vďaka zlepšeniam v oblasti energetickej efektívnosti a vyššej distribúcii energie z obnoviteľných zdrojov a prispievajú k pozitívnym miestnym hospodárskym účinkom a sociálne inkluzívnejšiemu rastu.

(10)

S cieľom prispieť k zmierneniu zmeny klímy a medzinárodným záväzkom Únie týkajúcim sa dekarbonizácie treba urýchliť transformáciu energetického sektora. Akcie na budovanie kapacít podporujúce energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú do roku 2020 financované v rámci programu Horizont 2020 (10), by mali byť začlenené do nového podprogramu programu LIFE s názvom „Prechod na čistú energiu“, keďže ich cieľom nie je financovať excelentnosť a vytvárať inovácie, ale uľahčiť využívanie už dostupných technológií zameraných na energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť, ktoré prispejú k zmierňovaniu zmeny klímy. Do programu LIFE by mali byť zapojené všetky zainteresované strany a odvetvia, ktoré sa podieľajú na prechode na čistú energiu. Zahrnutím takýchto akcií zameraných na budovanie kapacít do programu LIFE sa vytvára možnosť synergií medzi jeho podprogramami a zvyšuje sa celková súdržnosť financovania zo strany Únie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by sa mali zbierať a rozširovať údaje týkajúce sa využívania existujúcich výskumných a inovačných riešení v projektoch programu LIFE vrátane projektov programu Horizont Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (11) (ďalej len „program Horizont Európa“) a jeho predchodcov.

(11)

Na základe posúdenia vplyvu pripojeného k návrhu Komisie v súvislosti so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 (12), ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (13), sa odhaduje, že na splnenie cieľov Únie v oblasti energetiky do roku 2030 budú v období rokov 2021 – 2030 potrebné ďalšie investície vo výške 177 miliárd EUR ročne. Najväčšie medzery sa týkajú investícií do dekarbonizácie budov s cieľom zvýšiť energetickú efektívnosť a využiť obnoviteľné zdroje energie malého rozsahu, kde je potrebné sústrediť kapitál do projektov, ktoré majú vysoko distribuovaný charakter. Jedným z cieľov podprogramu „Prechod na čistú energiu“, pod ktorý spadá energetická efektívnosť rýchle využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, je budovanie kapacít na rozvoj a zoskupovanie takýchto projektov, čím sa podporí aj čerpanie finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov a urýchlia sa investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, a to aj s využitím finančných nástrojov poskytovaných podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (14).

(12)

Program LIFE je jediný program, ktorý sa osobitne zameriava na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy, a preto zohráva kľúčovú úlohu pri podpore vykonávania právnych predpisov a politík Únie v týchto oblastiach.

(13)

Synergie s programom Horizont Európa by mali umožniť identifikovanie a stanovenie potrieb výskumu a inovácií, pokiaľ ide o riešenie výziev v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky v rámci Únie počas strategického plánovacieho procesu uvedeného programu v oblasti výskumu a inovácií. Program LIFE by mal aj naďalej urýchľovať vykonávanie právnych predpisov a politiky Únie v oblasti životného prostredia a klímy a relevantných právnych predpisov a politiky Únie v oblasti energetiky, a to aj využívaním a aplikovaním výsledkov výskumu a inovácií z programu Horizont Európa a napomáhaním pri ich zavádzaní vo väčšom rozsahu, ak to môže pomôcť pri riešení problémov spojených so životným prostredím, s klímou alebo energetickou transformáciou. Európska rada pre inováciu v rámci programu Horizont Európa môže poskytnúť podporu na rozšírenie a komercializáciu nových priekopníckych myšlienok, ktoré by mohli vzísť z implementácie projektov LIFE. Podobne by sa mali zohľadniť aj synergie s inovačným fondom v rámci systému obchodovania s emisiami zriadeným smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (15).

(14)

Na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok v rámci programu LIFE, by malo byť tiež možné poskytnúť príspevok z iných programov Únie, ak takéto príspevky nepokrývajú tie isté náklady. V prípade akcií, ktorým sa poskytne kumulované financovanie z rôznych programov Únie, by sa audit mal vykonať iba raz a spôsobom, ktorý pokryje všetky zapojené programy Únie a ich príslušné platné pravidlá.

(15)

Z oznámenia Komisie z 3. februára 2017 o preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ: Spoločné výzvy a ako spojiť úsilie na dosiahnutie lepších výsledkov (ďalej len „EIR“ – Environmental Implementation Review) vyplýva, že je potrebný značný pokrok, aby sa urýchlilo vykonávanie acquis Únie v oblasti životného prostredia a aby sa ciele v oblasti životného prostredia a klímy lepšie začlenili do ostatných politík. Program LIFE by mal preto pôsobiť ako katalyzátor pri riešení horizontálnych, systémových výziev, ako aj prvotných príčin nedostatkov pri vykonávaní identifikovaných v EIR, a pri dosahovaní požadovaného pokroku prostredníctvom vývoja, testovania a reprodukcie nových prístupov; podpory tvorby politiky, jej monitorovania a preskúmavania; zlepšovania riadenia záležitostí týkajúcich sa životného prostredia, zmeny klímy a súvisiacej energetickej transformácie, okrem iného posilnením zapojenia zainteresovaných strán na všetkých úrovniach, budovania kapacít, komunikácie a zvyšovania informovanosti; mobilizácie investícií z investičných programov Únie alebo iných finančných zdrojov a podpory akcií na prekonanie rozličných prekážok brániacich účinnému vykonávaniu kľúčových plánov vyžadovaných v súlade s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia.

(16)

Na zastavenie a zvrátenie straty biodiverzity a degradácie ekosystémov vrátane morských ekosystémov je nevyhnutná podpora tvorby, vykonávania, presadzovania a posudzovania príslušných právnych predpisov a politík Únie, a to vrátane oznámenia Komisie z 20. mája 2020 o stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 — Prinavrátenie prírody do našich životov, smernice Rady 92/43/EHS (16), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (17) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 (18), konkrétne prostredníctvom rozvoja vedomostnej základne pre tvorbu a realizáciu politík a prostredníctvom vývoja, testovania, demonštrácie a uplatňovania najlepších postupov a riešení, ako je napríklad efektívne riadenie, ktoré sa uplatňujú v malom rozsahu alebo sú prispôsobené osobitným miestnym, regionálnym alebo národným situáciám, vrátane integrovaných prístupov k vykonávaniu prioritných akčných rámcov prijatých podľa smernice 92/43/EHS. Toto nariadenie by malo prispieť k začleňovaniu opatrení v oblasti biodiverzity do politík Únie a k dosiahnutiu celkovej ambície poskytnúť v roku 2024 na ciele v oblasti biodiverzity 7,5 % ročných výdavkov v rámci viacročného finančného rámca a v roku 2026 a roku 2027 poskytnúť na ciele v oblasti biodiverzity 10 % ročných výdavkov v rámci viacročného finančného rámca, pričom sa zohľadní existujúce prekrývanie cieľov v oblasti klímy a biodiverzity.

Únia a členské štáty by mali sledovať svoje výdavky súvisiace s biodiverzitou, aby si mohli splniť povinnosť podávať správy podľa Dohovoru o biologickej diverzite. Mali by sa plniť aj požiadavky týkajúce sa sledovania stanovené v ďalších relevantných právnych predpisoch Únie. Výdavky Únie súvisiace s biodiverzitou by sa mali sledovať v súlade s účinnou, transparentnou a komplexnou metodikou, ktorú stanoví Komisia v spolupráci s Európskym parlamentom a Radou, ako sa uvádza v Medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov (19).

(17)

Na základe nedávnych hodnotení a posúdení vrátane preskúmania stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 v polovici obdobia a kontroly vhodnosti právnych predpisov v oblasti ochrany prírody sa ukazuje, že jednou zo základných príčin nedostatočného vykonávania právnych predpisov Únie v oblasti ochrany prírody a stratégie pre biodiverzitu je nedostatok primeraného financovania.

Hlavné nástroje financovania Únie vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 (20) (ďalej len „Európsky fond regionálneho rozvoja“) a Kohézneho fondu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 (21) (ďalej len „Kohézny fond“), Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 (22) (ďalej len „Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka“) a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady o Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 508/2014 (ďalej len „Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond“) by mohli byť významným doplnkom a príspevkom k naplneniu uvedených potrieb. Prostredníctvom programu LIFE by sa mohla ďalej zlepšiť efektívnosť uplatňovania týchto hľadísk pomocou strategických projektov v oblasti ochrany prírody určených na urýchlenie vykonávania právnych predpisov a politiky Únie v oblasti ochrany prírody a biodiverzity vrátane opatrení stanovených v prioritných akčných rámcoch prijatých podľa smernice 92/43/EHS. Strategickými projektmi v oblasti ochrany prírody by sa mali podporovať akčné programy v členských štátoch zamerané na začlenenie príslušných cieľov v oblasti ochrany prírody a biodiverzity do ďalších politík a programov financovania, čím sa zabezpečí mobilizácia primeraných finančných prostriedkov na vykonávanie týchto politík.

Členským štátom by sa malo umožniť v rámci svojich strategických plánov pre spoločnú poľnohospodársku politiku rozhodnúť použiť určitú časť prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka na podporu opatrení, ktoré dopĺňajú strategické projekty v oblasti ochrany prírody vymedzené v tomto nariadení.

(18)

Podpora obehového hospodárstva a efektívneho využívania zdrojov si vyžaduje posun v spôsobe navrhovania, výroby, spotreby, opravy, opätovného používania, recyklácie a likvidácie materiálov a výrobkov vrátane plastov, ako aj zameranie sa na celý životný cyklus výrobkov. Programom LIFE by sa malo prispieť k prechodu na model obehového hospodárstva prostredníctvom finančnej podpory zameranej na rozličných aktérov, ako sú napríklad podniky, orgány verejnej moci a spotrebitelia, a to najmä uplatňovaním, vyvíjaním a reprodukciou najlepších technológií, postupov a riešení prispôsobených osobitným miestnym, regionálnym a národným situáciám vrátane integrovaných prístupov k uplatňovaniu hierarchie odpadového hospodárstva a k vykonávaniu plánov v oblasti odpadového hospodárstva a predchádzania vzniku odpadu. Podporou vykonávania oznámenia Komisie zo 16. januára 2018 o Európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve by sa mohli podniknúť kroky zamerané najmä na riešenie problému s morským odpadom.

(19)

Vysoká úroveň ochrany životného prostredia má zásadný význam pre zdravie a dobré životné podmienky občanov Únie. Program LIFE by mal podporovať ciele Únie, pokiaľ ide o výrobu a používanie chemických látok spôsobmi, ktoré povedú k minimalizácii významných nepriaznivých účinkov na ľudské zdravie a životné prostredie, aby sa splnil cieľ dosiahnuť v Únii netoxické prostredie. Programom LIFE by sa mali takisto podporovať aktivity na uľahčenie vykonávania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES (23) s cieľom dosiahnuť také hladiny hluku, ktoré nemajú výrazné negatívne vplyvy na ľudské zdravie a nezapríčiňujú riziká v tejto oblasti.

(20)

Dlhodobým cieľom Únie, pokiaľ ide o politiku v oblasti ovzdušia, je dosiahnuť takú úroveň kvality ovzdušia, ktorá nemá významné negatívne vplyvy na zdravie ľudí a životné prostredie, ani pre ne nepredstavuje riziko, a zároveň posilňovať synergie medzi zlepšovaním kvality ovzdušia a znižovaním emisií skleníkových plynov. Informovanosť verejnosti o znečistení ovzdušia je vysoká a občania od orgánov očakávajú, že budú konať, najmä v oblastiach, kde sú obyvateľstvo a ekosystémy vystavené vysokým úrovniam látok znečisťujúcich ovzdušie. V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 (24) sa zdôrazňuje úloha, ktorú môže financovanie Únie zohrávať pri plnení cieľov v oblasti čistého ovzdušia. V rámci programu LIFE by sa preto mali podporovať projekty vrátane strategických integrovaných projektov, ktoré majú potenciál využiť pákový efekt verejných a súkromných finančných prostriedkov, stať sa príkladmi najlepších postupov a urýchľovať vykonávanie plánov a právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia na miestnej, regionálnej, multiregionálnej, národnej a nadnárodnej úrovni.

(21)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (25) sa vytvoril rámec na ochranu povrchových, pobrežných, brakických a podzemných vôd Únie. Ciele uvedenej smernice by sa podporili lepším plnením a začleňovaním cieľov politiky vodného hospodárstva do ďalších oblastí politiky. V rámci programu LIFE by sa preto mali podporovať projekty, ktoré prispievajú k účinnému vykonávaniu smernice 2000/60/ES a ďalších relevantných právnych predpisov Únie v oblasti ochrany vôd, ktorými sa prispieva k dosiahnutiu dobrého stavu vodných útvarov Únie uplatňovaním, rozvíjaním a reprodukciou najlepších postupov, ako aj mobilizovaním doplňujúcich akcií v rámci iných programov alebo finančných zdrojov Únie.

(22)

Ochrana a obnova morského prostredia je jedným z celkových cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia. Program LIFE by mal slúžiť na: podporu riadenia, zachovania, obnovy a monitorovania biodiverzity a morských ekosystémov, najmä morských lokalít sústavy Natura 2000, a na ochranu druhov v súlade s prioritnými akčnými rámcami prijatými podľa smernice 92/43/EHS; na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (26); na podporu čistých a zdravých morí; na vykonávanie oznámenia Komisie zo 16. januára 2018 o Európskej stratégii pre plasty v obehovom hospodárstve, najmä v záujme riešenia problému strateného rybárskeho výstroja a morského odpadu, a na podporu zapojenia Únie do medzinárodnej správy oceánov, ktorá má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov v rámci Agendy Organizácie Spojených národov pre udržateľný rozvoj do roku 2030 a pre zabezpečenie zdravých oceánov pre budúce generácie. Strategické integrované projekty a strategické projekty v oblasti ochrany prírody v rámci programu LIFE by mali zahŕňať príslušné akcie zamerané na ochranu morského prostredia.

(23)

Zlepšenie riadenia záležitostí týkajúcich sa životného prostredia, zmeny klímy a súvisiacej energetickej transformácie si vyžaduje zapojenie občianskej spoločnosti zvyšovaním informovanosti verejnosti, a to aj prostredníctvom komunikačnej stratégie zohľadňujúcej nové médiá a sociálne siete, zapojenie spotrebiteľov a širšie zapojenie zainteresovaných strán vrátane mimovládnych organizácií do konzultácií týkajúcich sa súvisiacich politík a ich vykonávania na všetkých úrovniach. Je preto vhodné, aby program LIFE podporoval širokú škálu mimovládnych organizácií, ako aj siete neziskových subjektov, ktoré sledujú ciele vo všeobecnom záujme Únie a ktoré primárne pôsobia v oblasti životného prostredia alebo klímy, a to kompetitívnym a transparentným udeľovaním grantov na prevádzku s cieľom pomôcť takýmto mimovládnym organizáciám, sieťam a subjektom účinne prispievať k politike Únie a budovať a posilňovať ich kapacity, aby sa stali efektívnejšími partnermi.

(24)

Zatiaľ čo zlepšovanie riadenia na všetkých úrovniach by malo byť prierezovým cieľom všetkých podprogramov programu LIFE, prostredníctvom programu LIFE by sa mala podporovať tvorba, vykonávanie a presadzovanie a účinné dodržiavanie acquis v oblasti životného prostredia a klímy, najmä horizontálnych právnych predpisov v oblasti environmentálneho riadenia vrátane právnych predpisov, ktorými sa vykonáva Aarhuský dohovor.

(25)

Program LIFE by mal trhové subjekty pripraviť na prechod na udržateľné, obehové, energeticky efektívne, klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktoré je založené na obnoviteľných zdrojoch energie a odolné proti zmene klímy, a v tomto prechode ich podporovať, a to prostredníctvom testovania nových podnikateľských príležitostí, zlepšovania odborných zručností, uľahčovania prístupu spotrebiteľov k udržateľným výrobkom a službám, zapojenia a posilnenia postavenia vplyvných osobností, ako aj testovania originálnych metód na prispôsobenie existujúcich procesov a podnikateľského prostredia. Aby udržateľné riešenia lepšie prenikli na trh, malo by sa podporovať ich prijatie širokou verejnosťou a zapojenie spotrebiteľov.

(26)

Program LIFE je navrhnutý tak, aby podporoval prezentáciu techník, prístupov a najlepších postupov, ktoré sa dajú reprodukovať a rozšíriť. Inovačné riešenia prispejú k zlepšeniu environmentálnych výsledkov a udržateľnosti, najmä pokiaľ ide o rozvoj udržateľných poľnohospodárskych postupov v oblastiach, ktoré sú aktívne v oblasti klímy, vody, pôdy, biodiverzity a odpadu. V tejto súvislosti by sa mali zdôrazniť synergie s ďalšími programami a politikami, ako je napríklad európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na poľnohospodársku produktivitu a udržateľnosť, ako aj schéma EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit.

(27)

Veľké investície do opatrení v oblasti životného prostredia a klímy sú na úrovni Únie financované predovšetkým z hlavných programov financovania Únie. Preto je naliehavé zvýšiť úsilie o uplatňovanie týchto hľadísk s cieľom zabezpečiť, aby boli udržateľnosť, kontrola biodiverzity a kontrola odolnosti voči zmene klímy súčasťou činností podľa ďalších programov financovania Únie a aby boli záruky udržateľnosti začlenené do všetkých nástrojov Únie. V kontexte svojej urýchľovacej úlohy by strategické integrované projekty a strategické projekty v oblasti ochrany prírody, ktoré sa vypracujú v rámci programu LIFE, mali vytvárať pákový efekt pre možnosti financovania v rámci uvedených programov financovania a ďalších zdrojov financovania, ako sú napríklad vnútroštátne fondy, ako aj vytvárať synergie.

(28)

Úspech strategických projektov v oblasti ochrany prírody a strategických integrovaných projektov závisí od úzkej spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a neštátnymi subjektmi, ktorých sa týkajú ciele programu LIFE. Preto by sa mala uplatňovať zásada transparentnosti a zverejňovania rozhodnutí týkajúcich sa tvorby, realizácie, posudzovania a monitorovania projektov, a to najmä v prípade začleňovania alebo ak sú projekty financované z viacerých zdrojov.

(29)

Vzhľadom na význam boja proti zmene klímy koordinovaným a ambicióznym spôsobom v súlade so záväzkami Únie vykonávať Parížsku dohodu o zmene klímy a plniť ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja prispeje program LIFE k zohľadňovaniu opatrení v oblasti klímy a k dosahovaniu všeobecného cieľa, aby sa klimatické ciele podporovali aspoň 30 % rozpočtových výdavkov EÚ. Očakáva sa, že prostredníctvom akcií v rámci programu LIFE sa 61 % celkového finančného krytia programu použije na ciele v oblasti klímy. Počas prípravy a vykonávania programu LIFE sa identifikujú relevantné akcie, ktoré sa následne prehodnotia v kontexte príslušných hodnotení a postupov preskúmania. V súlade s Európskou zelenou dohodou by sa pri akciách v rámci programu LIFE mala dodržiavať zásada „nespôsobovať škodu“.

(30)

Pri vykonávaní programu LIFE by sa mala dôkladne zvážiť stratégia týkajúca sa najvzdialenejších regiónov uvedená v oznámení Komisie z 24. októbra 2017 o silnejšom a obnovenom strategickom partnerstve s najvzdialenejšími regiónmi EÚ so zreteľom na článok 349 ZFEÚ a osobitné potreby a zraniteľné miesta uvedených regiónov. Do úvahy by sa mali brať aj ďalšie politiky Únie, nielen politiky v oblasti životného prostredia, klímy a relevantné politiky v oblasti energetiky.

(31)

Pri podpore vykonávania programu LIFE by Komisia mala spolupracovať so sieťou národných kontaktných bodov programu LIFE s cieľom stimulovať spoluprácu zameranú na zlepšenie a zefektívnenie služieb národných kontaktných bodov v celej Únii v snahe zvýšiť celkovú kvalitu predkladaných návrhov, ďalej s cieľom organizovať semináre a workshopy, zverejňovať zoznamy projektov financovaných v rámci programu LIFE alebo vykonávať ďalšie činnosti, napríklad mediálne kampane, aby sa lepšie šírili výsledky projektov a uľahčila výmena skúseností, poznatkov a najlepších postupov, ako aj reprodukcia výsledkov projektov v celej Únii, a tým podporovať spoluprácu a komunikáciu. Tieto činnosti by sa mali zamerať najmä na členské štáty s nízkou mierou využívania finančných prostriedkov a mali by uľahčovať komunikáciu a spoluprácu medzi prijímateľmi, žiadateľmi a zainteresovanými stranami v rámci dokončených alebo prebiehajúcich projektov v rovnakej oblasti. Je nevyhnutné, aby sa tieto činnosti v oblasti komunikácie a spolupráce zamerali na regionálne a miestne orgány a zainteresované strany.

(32)

Kritériom, ktorým sa riadi proces hodnotenia projektov a udeľovania podpory v rámci programu LIFE, by mala byť kvalita. Mali by sa sprístupniť finančné prostriedky na projekty technickej pomoci, ktoré sú zamerané na účinnú účasť na programe LIFE, aby sa uľahčilo plnenie cieľov programu LIFE v celej Únii a podporila vysoká kvalita v navrhovaných projektoch. Komisia by sa mala usilovať o účinné geografické pokrytie celej Únie založené na kvalite, a to aj podporou členských štátov pri zvyšovaní kvality projektov prostredníctvom budovania kapacít. Kritériá nízkej účinnej účasti, oprávnených činností a kritériá na vyhodnotenie návrhov v programe LIFE by sa mali stanoviť vo viacročnom pracovnom programe na základe účasti a miery úspešnosti žiadateľov z príslušných členských štátov, pričom sa okrem iného zohľadní počet a hustota obyvateľstva, celková plocha lokalít sústavy Natura 2000 v každom členskom štáte vyjadrená ako podiel celkovej plochy sústavy Natura 2000, a podiel územia členského štátu, na ktorom sa nachádzajú lokality sústavy Natura 2000. Oprávnené činnosti by sa mali vyznačovať tým, že ich cieľom je zlepšovanie kvality projektových žiadostí.

(33)

S cieľom uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi a zohrávať jedinečnú úlohu v presadzovaní právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia boli v súlade s oznámením Komisie z 18. januára 2018 o opatreniach EÚ na zlepšenie environmentálneho súladu a správy životného prostredia vytvorené Európska sieť pre implementáciu a vymáhanie environmentálneho práva (IMPEL), Európska sieť prokurátorov pre životné prostredie (ENPE) a Fórum sudcov Európskej únie pre životné prostredie (EUFJE). Tieto subjekty významne prispievajú k posilňovaniu jednotného vykonávania a presadzovania právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia v celej Únii, predchádzaniu narúšania hospodárskej súťaže a zlepšovaniu kvality environmentálnych inšpekcií a mechanizmov presadzovania práva prostredníctvom systému vytvárania sietí tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov, a zabezpečujú výmenu informácií a skúseností na rôznych úrovniach správy, ako aj prostredníctvom odbornej prípravy a hĺbkových diskusií o environmentálnych otázkach a aspektoch presadzovania vrátane procesov monitorovania a vydávania povolení. Vzhľadom na prínos subjektov IMPEL, ENPE a EUFJE k cieľom programu LIFE je vhodné schváliť udeľovanie grantov týmto subjektom bez výzvy na predkladanie návrhov, aby sa tak naďalej podporovala ich činnosť. Okrem toho sa v zmysle všeobecných požiadaviek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (27) (nariadenie o rozpočtových pravidlách) výzva nemusí vyžadovať ani v iných prípadoch, napríklad v prípade orgánov určených členskými štátmi, za ktorých činnosť sú zodpovedné členské štáty, ak sú tieto členské štáty určené za prijímateľov grantu legislatívnym aktom Únie.

(34)

Je vhodné stanoviť finančné krytie programu LIFE, ktoré má v priebehu ročného rozpočtového postupu predstavovať pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v zmysle bodu 18 Medziinštitucionálnej dohody zo 16. decembra 2020 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových záležitostiach a správnom finančnom riadení, ako aj o nových vlastných zdrojoch vrátane plánu na zavedenie nových vlastných zdrojov.

(35)

Maximálne miery spolufinancovania grantov financovaných v rámci programu LIFE by sa mali stanoviť na takých úrovniach, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie efektívnej úrovne podpory z programu LIFE. Špecifické miery spolufinancovania by mali podporiť istotu, pričom by sa zachovala istá miera flexibility zodpovedajúcej osobitným potrebám alebo požiadavkám, s cieľom zohľadniť adaptabilitu potrebnú vzhľadom na existujúce spektrum akcií a subjektov. Špecifické miery spolufinancovania by vždy mali podliehať stanovenej príslušnej maximálnej miere spolufinancovania.

(36)

Na toto nariadenie sa vzťahuje nariadenie o rozpočtových pravidlách prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých expertov a slúži na kontrolu zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ zahŕňajú aj všeobecný režim podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie.

(37)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (28), nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (29), (Euratom, ES) č. 2185/96 (30) a (EÚ) 2017/1939 (31) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, zisťovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia správnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (ES, Euratom) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (32). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre, a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(38)

Druhy financovania a spôsoby plnenia rozpočtu programu LIFE by sa mali zvoliť podľa toho, nakoľko umožňujú plniť špecifické ciele akcií a dosahovať výsledky, zohľadňujúc pri tom najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž a očakávané riziko nesúladu. V prípade grantov by sa malo zvážiť využitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a stupníc jednotkových nákladov. Komisia by mala zaručiť, aby bolo vykonávanie ľahko zrozumiteľné a mala by presadzovať skutočné zjednodušenie pre nositeľov projektov.

(39)

Ciele politiky programu LIFE by sa vo vhodných prípadoch mali dosahovať prostredníctvom finančných nástrojov a rozpočtových záruk podľa nariadenia (EÚ) 2021/523 vrátane sumy pridelenej z programu LIFE uvedenej vo viacročných pracovných programoch v rámci uvedeného programu.

(40)

Podľa článku 94 rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ (33) subjekty usadené v zámorských krajinách a na zámorských územiach sú oprávnené získať financovanie v súlade s pravidlami a cieľmi programu LIFE a prípadnými dohodami uplatniteľnými na členský štát, s ktorým je daná zámorská krajina alebo územie spojené. Účasť takýchto subjektov na programe LIFE by sa mala viazať primárne na projekty, na ktoré sa vzťahuje podprogram „Príroda a biodiverzita“.

(41)

Dobrovoľným systémom Biodiverzita a ekosystémové služby na európskych zámorských územiach (BEST) sa podporuje zachovanie biodiverzity vrátane morskej biodiverzity a udržateľné využívanie ekosystémových služieb vrátane prístupov k adaptácii na zmenu klímy a zmierneniu zmeny klímy založených na ekosystémoch v najvzdialenejších regiónoch Únie a v zámorských krajinách a na zámorských územiach. Vďaka prípravnej akcii BEST prijatej v roku 2011 a programu BEST 2.0 a projektu BEST NR, ktoré po nej nasledovali, sa prostredníctvom systému BEST prispelo k zvýšeniu informovanosti o ekologickom význame najvzdialenejších regiónov a zámorských krajín a území a o ich kľúčovej úlohe v súvislosti so zachovaním globálnej biodiverzity. Komisia odhaduje, že na finančnú podporu projektov v teréne na týchto územiach je potrebných 8 miliónov EUR ročne. Zámorské krajiny a územia vo svojich ministerských vyhláseniach v rokoch 2017 a 2018 ocenili tento systém malých grantov pre biodiverzitu. Preto by sa z programu LIFE mali financovať malé granty zamerané na biodiverzitu vrátane budovania kapacít a akcií, ktoré majú urýchľovací účinok, a to v najvzdialenejších regiónoch aj v zámorských krajinách a na zámorských územiach.

(42)

Do programu LIFE by sa mali mať možnosť zapojiť aj tretie krajiny v súlade s dohodami medzi Úniou a danými krajinami stanovujúcimi konkrétne podmienky ich účasti.

(43)

Tretie krajiny, ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), sa môžu zapojiť do programov Únie v rámci spolupráce podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore (34), ktorá umožňuje vykonávanie týchto programov na základe rozhodnutia prijatého podľa uvedenej dohody. Tretie krajiny sa môžu zapojiť aj na základe iných právnych nástrojov. V tomto nariadení by sa malo zaviesť osobitné ustanovenie vyžadujúce od tretích krajín, aby udelili potrebné práva a prístup zodpovednému povoľujúcemu úradníkovi, OLAF-u a Dvoru audítorov na riadne vykonávanie ich príslušných právomocí.

(44)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (35) by sa program LIFE mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu v praxi. Celkový účinok programu LIFE vyplynie z nepriamych, dlhodobých a ťažko merateľných príspevkov zameraných na dosiahnutie všetkých cieľov Únie v oblasti životného prostredia a klímy. Na účely monitorovania programu LIFE by sa priame ukazovatele výstupov a požiadavky týkajúce sa sledovania stanovené týmto nariadením mali doplniť súborom osobitných ukazovateľov na úrovni projektov, ktoré budú opísané vo viacročných pracovných programoch alebo vo výzvach na predkladanie návrhov, okrem iného v súvislosti so sústavou Natura 2000 a emisiami určitých látok znečisťujúcich ovzdušie.

(45)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia v súvislosti s prijímaním viacročných pracovných programov by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (36).

(46)

S cieľom zabezpečiť, aby podpora z programu LIFE a jeho vykonávanie boli v súlade s politikami a prioritami Únie, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, a to s cieľom zmeniť toto nariadenie preskúmaním alebo doplnením ukazovateľov alebo doplniť toto nariadenie vymedzením špecifických ukazovateľov pre jednotlivé podprogramy a typy projektov a stanovením rámca pre monitorovanie a hodnotenie. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(47)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to prispieť k vysokej úrovni ochrany životného prostredia a ambicióznym opatreniam v oblasti klímy, ako aj k udržateľnému rozvoju a k dosahovaniu cieľov príslušných právnych predpisov, stratégií a plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti životného prostredia, biodiverzity, klímy, obehového hospodárstva, ako aj relevantných právnych predpisov, stratégií, plánov a medzinárodných záväzkov Únie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti prostredníctvom dobrej správy a prístupu, ktorý je založený na zapojení viacerých zainteresovaných strán, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu rozsahu a dôsledkov tohto nariadenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(48)

Nariadenie (EÚ) č. 1293/2013 by sa preto malo zrušiť.

(49)

Je vhodné zabezpečiť hladký prechod bez prerušenia medzi predchádzajúcim Programom pre životné prostredie a ochranu klímy (LIFE) a programom LIFE a zosúladiť začiatok programu LIFE so začiatkom viacročného finančného rámca, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ, Euratom) 2020/2093. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť čo najskôr a malo by sa uplatňovať so spätnou účinnosťou od 1. januára 2021,