+NARIADENIE RADY (EÚ) č. 333/2011 z 31. marca 2011, ktorým sa ustanovujú kritériá na určenie toho, kedy určité druhy kovového šrotu prestávajú byť odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES
---+Preamble: 1
---+Článok 1 Predmet úpravy
---+Článok 2 Vymedzenie pojmov
------+Článok 2 2
------+Článok 2 a)
------+Článok 2 b)
------+Článok 2 c)
------+Článok 2 d)
------+Článok 2 e)
------+Článok 2 f)
------+Článok 2 g)
------+Článok 2 h)
---+Článok 3 Kritériá pre železný a oceľový šrot
------+Článok 3 a)
------+Článok 3 b)
------+Článok 3 c)
------+Článok 3 d)
---+Článok 4 Kritériá pre hliníkový šrot
------+Článok 4 a)
------+Článok 4 b)
------+Článok 4 c)
------+Článok 4 d)
---+Článok 5 Vyhlásenie o zhode
------+Článok 5 1
------+Článok 5 2
------+Článok 5 3
---+Článok 6 Riadenie kvality
------+Článok 6 1
------+Článok 6 2
------+Článok 6 3
------+Článok 6 4
------+Článok 6 5
------+Článok 6 6
------+Článok 6 7
---+Článok 7 Nadobudnutie účinnosti
---+PRÍLOHA I
---+PRÍLOHA II
---+PRÍLOHA III
------+1. Výrobca/dovozca kovového šrotu: Názov: Adresa: Kontaktná osoba: Tel.: Fax: E-mail: 2. a) Názov …

English - European Union - Environment -

NARIADENIE RADY (EÚ) č. 333/2011 z 31. marca 2011, ktorým sa ustanovujú kritériá na určenie toho, kedy určité druhy kovového šrotu prestávajú byť odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES

NARIADENIE RADY (EÚ) č. 333/2011

z 31. marca 2011,

ktorým sa ustanovujú kritériá na určenie toho, kedy určité druhy kovového šrotu prestávajú byť odpadom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES

1. Prehľad

Preamble: 1

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (1), a najmä na jej článok 6 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení navrhovaných opatrení Európskemu parlamentu,

keďže:

(1)

Z hodnotenia niekoľkých prúdov odpadu vyplýva, že recyklačným trhom pre kovový šrot by prospelo vypracovanie osobitných kritérií, ktorými by sa určilo, kedy kovový šrot získaný z odpadu prestáva byť odpadom. Tieto kritériá by mali zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia. Mali by sa uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá klasifikácia kovového šrotu ako odpadu v tretích krajinách.

(2)

Zo správ Spoločného výskumného centra Európskej komisie vyplynulo, že existuje trh so železným, oceľovým a hliníkovým šrotom, ktorý sa používa ako východisková surovina v oceliarňach, zlievarňach, hlinikárňach a taviarňach na výrobu kovov, a dopyt po ňom. Železný, oceľový a hliníkový šrot by mal byť preto dostatočne čistý a spĺňať príslušné normy alebo špecifikácie pre šrot, ktoré platia v metalurgickom priemysle.

(3)

Kritériá určujúce, kedy železný, oceľový a hliníkový šrot prestáva byť odpadom, by mali zabezpečiť, aby železný, oceľový a hliníkový šrot, ktorý je výsledkom činností zhodnocovania, spĺňal technické požiadavky metalurgického priemyslu, bol v súlade s platnými právnymi predpismi a normami platnými pre výrobky a neviedol k celkovému nepriaznivému vplyvu na životné prostredie ani ľudské zdravie. Správy Spoločného výskumného centra Európskej komisie ukázali, že navrhované kritériá pre odpad použitý ako vstup v rámci činností zhodnocovania, pre procesy a technológie spracovania, ako aj pre kovový šrot získaný v rámci činností zhodnocovania sú v súlade s týmito cieľmi, pretože ich výsledkom by mala byť výroba železného, oceľového a hliníkového šrotu bez nebezpečných vlastností a dostatočne zbaveného nekovových zlúčenín.

(4)	Na zabezpečenie súladu s týmito kritériami je potrebné zaistiť zverejnenie informácií o kovovom šrote, ktorý prestal byť odpadom, ako aj zavedenie systému riadenia kvality.

(5)	Preskúmanie kritérií sa môže ukázať ako nevyhnutné, ak sa na základe monitorovania vývoja trhových podmienok pre železný a oceľový šrot a hliníkový šrot zaznamená negatívny vplyv na recyklačné trhy pre tieto druhy kovového šrotu, najmä pokiaľ ide o dostupnosť takéhoto šrotu a prístup k nemu.

(6)	S cieľom umožniť prevádzkovateľom, aby sa prispôsobili kritériám určovania, kedy kovový šrot prestáva byť odpadom, je vhodné, aby sa stanovila primeraná lehota pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(7)	Výbor zriadený podľa článku 39 ods. 1 smernice 2008/98/ES neposkytol stanovisko k opatreniam, ktoré sú uvedené v tomto nariadení, a preto Komisia predložila Rade návrh týkajúci sa opatrení a postúpila ho Európskemu parlamentu.

(8)	Európsky parlament vzniesol námietku voči navrhovaným opatreniam,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 31. marca 2011

Za Radu

predseda

VÖLNER P.

Článok 1 Predmet úpravy

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa ustanovujú kritériá na určenie, kedy železný, oceľový a hliníkový šrot vrátane šrotu z hliníkovej zliatiny prestáva byť odpadom.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov stanovené v smernici 2008/98/ES.

Článok 3 Kritériá pre železný a oceľový šrot

Železný a oceľový šrot prestáva byť odpadom vtedy, keď sú pri jeho preprave od výrobcu k inému držiteľovi splnené všetky nasledujúce podmienky:

Článok 4 Kritériá pre hliníkový šrot

Hliníkový šrot vrátane šrotu z hliníkovej zliatiny prestáva byť odpadom vtedy, keď sú pri jeho preprave od výrobcu k inému držiteľovi splnené všetky nasledujúce podmienky:

Článok 5 Vyhlásenie o zhode

Článok 6 Riadenie kvality

Článok 7 Nadobudnutie účinnosti

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 9. októbra 2011.

(1) Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3.

(2) Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30.

(3) Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 1.

PRÍLOHA I

Kritériá pre železný a oceľový šrot

Kritériá

Požiadavky na vlastné monitorovanie

1. Kvalita šrotu pochádzajúceho z činností zhodnocovania

1.1.	Šrot sa triedi podľa špecifikácie zákazníka, priemyselnej špecifikácie alebo normy na priame použitie pri výrobe kovových látok alebo predmetov v oceliarňach alebo zlievarňach.

Každú zásielku triedi kvalifikovaný personál.

1.2.

Celkové množstvo cudzieho materiálu (nevyužiteľného) predstavuje ≤ 2 % hmotnosti.

Medzi cudzie materiály patria:

1.	neželezné kovy (okrem legujúcich prvkov v podklade zo železného kovu) a nekovové materiály, ako je pôda, prach, izolačný materiál a sklo;

2.	horľavé nekovové materiály, ako je guma, plast, textílie, drevo a iné chemické alebo organické látky;

3.	väčšie časti (veľkosti tehly), ktoré sú nevodivé, ako pneumatiky, rúry plnené cementom, drevo alebo betón;

4.	zvyšky vznikajúce pri tavení ocele, zahrievaní, povrchovej úprave (vrátane zrezania), brúsení, rezaní, zváraní a rezaní plameňom, ako sú trosky, okuje, filtrovaný prach, prach z brúsenia, kal.

Kvalifikovaný personál vykonáva vizuálnu kontrolu každej zásielky.

V primeraných intervaloch (minimálne každých 6 mesiacov) sa reprezentatívne vzorky cudzích materiálov analyzujú prostredníctvom váženia po magnetickom alebo manuálnom (v prípade potreby) oddelení železných a oceľových častíc a predmetov na základe dôkladnej vizuálnej kontroly.

Primeraná frekvencia monitorovania odberom vzoriek sa stanoví s prihliadnutím na tieto faktory:

1.	očakávaný model variability (ako to vyplýva napríklad z historických výsledkov);

2.	skryté riziko variability v kvalite odpadu používaného ako vstupný materiál pre činnosti zhodnocovania a následné spracovanie;

3.	inherentná presnosť metódy monitorovania a

4.	blízkosť výsledkov povolenému obsahu cudzích materiálov v maximálnej výške 2 % hmotnosti.

Proces stanovovania frekvencie monitorovania by mal byť zdokumentovaný ako súčasť systému riadenia kvality a mal by byť k dispozícii na audit.

1.3.	Šrot nesmie obsahovať nadmerné množstvo železných oxidov v akejkoľvek podobe s výnimkou typického množstva pochádzajúceho zo skladovania pripraveného šrotu vonku za bežných poveternostných podmienok.

Kvalifikovaný personál vykonáva vizuálnu kontrolu na prítomnosť oxidov.

1.4.	Šrot nesmie obsahovať viditeľný olej, olejové emulzie, mazivá ani mastnotu s výnimkou zanedbateľného množstva, ktoré nespôsobí žiadne odkvapkávanie.

Kvalifikovaný personál vykonáva vizuálnu kontrolu každej zásielky, pričom venuje osobitnú pozornosť tým častiam, v ktorých s najväčšou pravdepodobnosťou môže dochádzať k odkvapkávaniu oleja.

1.5.

Rádioaktivita: nie je potrebný žiadny zásah v súlade s vnútroštátnymi alebo medzinárodnými predpismi o monitorovaní rádioaktívneho kovového šrotu a postupoch v prípade zistenia rádioaktivity.

Táto požiadavka sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté základné normy o ochrane zdravia pracovníkov a obyvateľstva, ktoré boli prijaté na základe kapitoly III Zmluvy o Euratome, najmä smernice 96/29/Euratom (1).

Kvalifikovaný personál monitoruje rádioaktivitu každej zásielky.

Ku každej zásielke šrotu musí byť priložené osvedčenie vydané v súlade s vnútroštátnymi alebo medzinárodnými predpismi o monitorovaní rádioaktívneho kovového šrotu a postupoch v prípade zistenia rádioaktivity. Toto osvedčenie môže byť priložené k ostatnej dokumentácii tejto zásielky.

1.6.

Šrot nesmie vykazovať žiadnu z nebezpečných vlastností uvedených v prílohe III k smernici 2008/98/ES. Šrot musí spĺňať koncentračné limity stanovené v rozhodnutí Komisie 2000/532/ES (2) a nesmie presiahnuť koncentračné limity stanovené v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 850/2004 (3).

Vlastnosti jednotlivých prvkov, ktoré sa nachádzajú v železných a oceľových zliatinách, nie sú pre túto požiadavku relevantné.

Kvalifikovaný personál vykonáva vizuálnu kontrolu každej zásielky. V prípade, že na základe vizuálnej kontroly dôjde k podozreniu o existencii prípadných nebezpečných vlastností, sa podľa potreby prijmú ďalšie primerané monitorovacie opatrenia, ako je odber vzoriek a vykonanie testov.

Personál musí byť vyškolený o potenciálnych nebezpečných vlastnostiach, ktoré môžu byť spojené so železným a oceľovým šrotom, ako aj o zložkách materiálov alebo charakteristikách, ktoré umožňujú rozpoznať nebezpečné vlastnosti.

Postup rozpoznania nebezpečného materiálu sa zdokumentuje v rámci systému riadenia kvality.

1.7.	Šrot sa nesmie nachádzať v žiadnych tlakových, uzavretých ani nedostatočne otvorených nádobách, ktoré by v hutníckej peci mohli spôsobiť explóziu.

Kvalifikovaný personál vykonáva vizuálnu kontrolu každej zásielky.

2. Odpad používaný ako vstupný materiál pre činnosti zhodnocovania

2.1.	Ako vstupný materiál sa môže používať len odpad obsahujúci zhodnotiteľné železo alebo oceľ.

2.2.	Nebezpečný odpad sa nesmie používať ako vstupný materiál okrem prípadu, keď sa predloží dôkaz, že sa použili procesy a techniky špecifikované v oddiele 3 tejto prílohy zamerané na odstránenie všetkých nebezpečných vlastností.

2.3.

Ako vstupný materiál sa nepoužíva tento odpad:

a)	piliny a triesky, ktoré obsahujú kvapaliny, napríklad olej alebo olejové emulzie, a

b)	sudy a kontajnery, ktoré obsahujú alebo obsahovali olej alebo farby, s výnimkou zariadení pochádzajúcich z vozidiel po dobe životnosti.

Kontrolu pri prevzatí celého prijatého odpadu (prostredníctvom vizuálnej kontroly) a sprievodnej dokumentácie vykonáva kvalifikovaný personál vyškolený na to, aby rozpoznal odpad, ktorý nespĺňa kritériá stanovené v tomto oddiele.

3. Procesy a techniky spracovania

3.1.	Železný alebo oceľový šrot by mal byť roztriedený ešte pri zdroji alebo sa roztriedi počas zberu a uchováva sa oddelene, alebo sa vstupný odpad spracuje tak, aby sa železný a oceľový šrot oddelil od nekovových a neželezných častíc.

3.2.	Všetky mechanické úpravy (ako rezanie, strihanie, drvenie alebo zrnenie, triedenie, oddeľovanie, čistenie, zbavovanie nečistôt, vyprázdňovanie) potrebné na prípravu kovového šrotu ako priameho vstupu na konečné použitie v oceliarňach a zlievarňach sa musia dokončiť.

3.3.

V prípade odpadu, ktorý obsahuje nebezpečné zložky, sa uplatňujú tieto špecifické požiadavky:

a)	Vstupný materiál, ktorý pochádza z odpadu z elektrických alebo elektronických zariadení alebo z vozidiel po dobe životnosti, musí prejsť všetkými úpravami podľa článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES (4) a podľa článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES (5).

b)	Chlórofluórované uhľovodíky (freóny) vo vyradených zariadeniach sa musia zachytávať prostredníctvom postupu schváleného príslušnými orgánmi.

c)	Z káblov sa musia stiahnuť izolanty alebo sa musia rozrezať; ak kábel obsahuje organické poťahy (plasty), tieto poťahy sa musia odstrániť v súlade s najlepšími dostupnými technikami.

d)	Sudy a kontajnery sa musia vyprázdniť a vyčistiť.

e)	Nebezpečné látky v odpade, ktoré nie sú uvedené v písmene a), sa musia účinne odstrániť v rámci procesu, ktorý schváli príslušný orgán.

(1) Smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1).

(2) Rozhodnutie Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahradzujúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch, a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch (Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3).

(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 850/2004 z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 7).

(4) Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003, s. 24.

(5) Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34.

PRÍLOHA II

Kritériá pre hliníkový šrot

Kritériá

Požiadavky na vlastné monitorovanie

1. Kvalita šrotu

1.1.	Šrot sa triedi podľa špecifikácie zákazníka, priemyselnej špecifikácie alebo normy na priame použitie pri výrobe kovových látok alebo predmetov prostredníctvom rafinovania alebo tavenia.

Každú zásielku triedi kvalifikovaný personál.

1.2.

Celkové množstvo cudzieho materiálu predstavuje ≤ 5 % hmotnosti alebo množstvo kovových prvkov predstavuje ≥ 90 %.

Medzi cudzie materiály patria:

1.	kovy okrem hliníka alebo hliníkových zliatin;

2.	nekovové materiály, ako je pôda, prach, izolačný materiál a sklo;

3.	horľavé nekovové materiály, ako je guma, plast, textílie, drevo a iné chemické alebo organické látky;

4.	väčšie časti (veľkosti tehly), ktoré sú nevodivé, ako pneumatiky, rúry plnené cementom, drevo alebo betón, alebo

5.	zvyšky vznikajúce pri tavení hliníka a hliníkových zliatin, zahrievaní, povrchovej úprave (vrátane zrezania), brúsení, rezaní, zváraní a rezaní plameňom, ako sú trosky, okuje, stery, prach z brúsenia, kal.

Výrobca hliníkového šrotu kontroluje súlad monitorovaním množstva cudzích materiálov alebo určením kovových prvkov.

Kvalifikovaný personál vykonáva vizuálnu kontrolu každej zásielky.

V primeraných intervaloch (minimálne každých 6 mesiacov) sa reprezentatívne vzorky každého typu hliníkového šrotu analyzujú s cieľom zmerať celkové množstvo cudzích materiálov alebo kovových prvkov.

Reprezentatívne vzorky sa získavajú v súlade s postupom odberu vzoriek opísaným v norme EN 13920 (1).

Celkové množstvo cudzích materiálov sa meria vážením po oddelení hliníkových kovových častí a predmetov z častíc a predmetov obsahujúcich cudzie materiály manuálnym triedením alebo iným spôsobom oddeľovania (napríklad magnetom alebo využitím objemovej hmotnosti).

Kovové prvky sa merajú podľa tohto postupu:

1.	stanovenie hmotnosti (m1) po odstránení a určení vlhkosti (v súlade s bodom 7.1. normy EN 13920-1:2002);

2.	odstránenie a určenie voľného železa (v súlade s bodom 7.2. normy EN 13920-1:2002);

3.	určenie hmotnosti kovu po roztavení a stuhnutí (m2) na základe postupu na určenie kovových prvkov v súlade s bodom 7.3. normy EN 13920-1:2002;

4.	výpočet kovových prvkov m [%] = (m2/m1) × 100.

Primeraná frekvencia analýzy reprezentatívnych vzoriek sa stanoví s prihliadnutím na tieto faktory:

1.	očakávaný model variability (ako vyplýva z historických výsledkov);

2.	skryté riziko variability v kvalite odpadu používaného ako vstupný materiál pre činnosti zhodnocovania a následné spracovanie;

3.	inherentná presnosť metódy monitorovania a

4.	blízkosť výsledkov k hraničným hodnotám celkového množstva cudzích materiálov alebo kovových prvkov.

1.3.	Šrot nesmie obsahovať PVC vo forme náterových látok, farieb a plastov.

Kvalifikovaný personál vykonáva vizuálnu kontrolu každej zásielky.

1.4.	Šrot nesmie obsahovať viditeľný olej, olejové emulzie, mazivá alebo mastnotu s výnimkou zanedbateľného množstva, ktoré nespôsobí žiadne odkvapkávanie.

Kvalifikovaný personál vykoná vizuálnu kontrolu každej zásielky, pričom venuje osobitnú pozornosť tým častiam, v ktorých s najväčšou pravdepodobnosťou môže dochádzať k odkvapkávaniu oleja.

1.5.

Kvalifikovaný personál monitoruje rádioaktivitu každej zásielky. Ku každej zásielke šrotu musí byť priložené osvedčenie vydané v súlade s vnútroštátnymi alebo medzinárodnými predpismi o monitorovaní rádioaktívneho kovového šrotu a postupoch v prípade zistenia rádioaktivity. Toto osvedčenie môže byť priložené k ostatnej dokumentácii tejto zásielky.

1.6.

Šrot nesmie vykazovať žiadnu z nebezpečných vlastností uvedených v prílohe III k smernici 2008/98/ES. Šrot musí spĺňať koncentračné limity stanovené v rozhodnutí Komisie 2000/532/ES (3) a nesmie presiahnuť koncentračné limity stanovené v prílohe IV k nariadeniu (ES) č. 850/2004 (4).

Vlastnosti jednotlivých prvkov, ktoré sa nachádzajú v hliníkových zliatinách, nie sú pre túto požiadavku relevantné.

Personál musí byť vyškolený o potenciálnych nebezpečných vlastnostiach, ktoré môžu byť spojené s hliníkovým šrotom, ako aj o zložkách materiálov alebo charakteristikách, ktoré umožňujú rozpoznať nebezpečné vlastnosti.

Postup rozpoznania nebezpečných materiálov sa zdokumentuje v rámci systému riadenia kvality.

1.7.	Šrot sa nesmie nachádzať v žiadnych tlakových, uzavretých ani nedostatočne otvorených nádobách, ktoré by v hutníckej peci mohli spôsobiť explóziu.

Kvalifikovaný personál vykonáva vizuálnu kontrolu každej zásielky.

2. Odpad používaný ako vstupný materiál pre činnosti zhodnocovania

2.1.	Ako vstupný materiál sa môže používať len odpad obsahujúci zhodnotiteľný hliník alebo hliníkové zliatiny.

2.2.	Nebezpečný odpad sa nesmie používať ako vstupný materiál okrem prípadu, keď sa predloží dôkaz, že sa použili procesy a techniky špecifikované v oddiele 3 tejto prílohy zamerané na odstránenie všetkých nebezpečných vlastností.

2.3.

Ako vstupný materiál sa nepoužíva tento odpad:

a)	piliny a triesky, ktoré obsahujú kvapaliny, napríklad olej alebo olejové emulzie, a

b)	sudy a kontajnery, ktoré obsahujú alebo obsahovali olej alebo farby, s výnimkou zariadení pochádzajúcich z vozidiel po dobe životnosti.

3. Procesy a techniky spracovania

3.1.	Hliníkový šrot by mal byť roztriedený ešte pri zdroji alebo sa roztriedi počas zberu a uchováva sa oddelene, alebo sa vstupný odpad spracuje tak, aby sa hliníkový šrot oddelil od nekovových a nehliníkových kovových častíc.

3.2.	Všetky mechanické úpravy (ako rezanie, strihanie, drvenie alebo zrnenie, triedenie, oddeľovanie, čistenie, zbavovanie nečistôt, vyprázdňovanie) potrebné na prípravu kovového šrotu na priame použitie sa musia dokončiť.

3.3.

V prípade odpadu, ktorý obsahuje nebezpečné zložky, sa uplatňujú tieto špecifické požiadavky:

a)	Vstupný materiál, ktorý pochádza z odpadu z elektrických alebo elektronických zariadení a z vozidiel po dobe životnosti, musí prejsť všetkými úpravami podľa článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES (5) a podľa článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/53/ES (6).

b)	Chlórofluórované uhľovodíky (freóny) vo vyradených zariadeniach sa musia zachytávať prostredníctvom postupu schváleného príslušnými orgánmi.

c)	Z káblov sa musia stiahnuť izolanty alebo sa musia rozrezať; ak kábel obsahuje organické poťahy (plasty), tieto poťahy sa musia odstrániť v súlade s najlepšími dostupnými technikami.

d)	Sudy a kontajnery sa musia vyprázdniť a vyčistiť.

e)	Nebezpečné látky v odpade, ktoré nie sú uvedené v písmene a), sa musia účinne odstrániť v rámci procesu, ktorý schváli príslušný orgán.

(1) EN 13920-1:2002: Hliník a hliníkové zliatiny – šrot – časť 1: Všeobecné požiadavky, odber vzoriek a testy; CEN 2002.

(2) Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3.

(4) Ú. v. EÚ L 229, 30.4.2004, s. 7.

(5) Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003, s. 24.

(6) Ú. v. ES L 269, 21.10.2000, s. 34.

PRÍLOHA III

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

Požiadavky
Zdroj	Požiadavka

3. Súvisiace štandardy

Štandardy
Zdroj	Požiadavka

Builddate: 08.04.2011 00:00:00 -Doknr: CELEX:32011R0333
EULAW -
EN: Legal acts of the European Union from EUR-Lex, https://eur-lex.europa.eu/. © European Union. Re-use is authorised by Decision 2011/833/EU, provided the source is acknowledged; the consolidated texts are licensed under CC BY 4.0 (EUR-Lex legal notice). Divided into sections and converted into the GRCA format, the wording unchanged. Only the legislation published in the Official Journal of the European Union is deemed authentic.

DE: Rechtsakte der Europäischen Union aus EUR-Lex, https://eur-lex.europa.eu/. © Europäische Union. Weiterverwendung nach Beschluss 2011/833/EU mit Quellenangabe gestattet; die konsolidierten Fassungen stehen unter CC BY 4.0 (Rechtlicher Hinweis von EUR-Lex). In Abschnitte aufgeteilt und in das GRCA-Format umgewandelt, der Wortlaut unverändert. Verbindlich sind allein die im Amtsblatt der Europäischen Union veröffentlichten Rechtsakte.