9.2 Nezávislé mysle nie

Pri posudzovaní nezávislosti myslenia, ako sa uvádza v odseku 79, by inštitúcie mali posudzovať, či všetci členovia riadiaceho orgánu majú alebo nemajú:

• a. potrebné behaviorálne zručnosti vrátane:
• i. odvahy, presvedčenia a sily efektívne vyhodnocovať navrhované rozhodnutia ostatných členov riadiaceho orgánu a vznášať proti nim námietky;
• ii. schopnosti klásť otázky členom riadiaceho orgánu v jeho riadiacej funkcii a
• iii. schopnosti odolávať skupinovému mysleniu;
• b. konflikt záujmov, ktorý by bránil ich schopnosti vykonávať svoje povinnosti nezávisle a objektívne.

Pri posudzovaní požadovaných behaviorálnych zručností člena uvedených v odseku 82 písm. a) by sa malo zohľadniť jeho predchádzajúce a súčasné správanie, a to najmä v rámci inštitúcie.

Pri posudzovaní existencie konfliktov záujmov uvedených v odseku 82 písm. b) by inštitúcie mali určiť skutočné alebo možné konflikty záujmov v súlade s politikou inštitúcie v tejto oblasti¹⁴ a posúdiť ich významnosť. Zvážiť by sa mali aspoň ďalej uvedené situácie, ktoré by mohli vytvoriť skutočný alebo možný konflikt záujmov:

• a. hospodárske záujmy (napr. akcie, iné vlastnícke práva a členstvá, podiely a iné hospodárske záujmy u komerčných klientov, práva duševného vlastníctva, úvery poskytnuté inštitúciou spoločnosti vo vlastníctve členov riadiaceho orgánu);
• b. osobné alebo profesionálne vzťahy s vlastníkmi kvalifikovaných účastí v inštitúcii;
• c. osobné alebo profesijné vzťahy so zamestnancami inštitúcie alebo subjektov patriacich do rámca prudenciálnej konsolidácie (napr. úzke rodinné vzťahy);
• d. ďalšie zamestnania a predchádzajúce zamestnania v nedávnej minulosti (napr. päť rokov);
• e. osobné alebo profesijné vzťahy s príslušnými vonkajšími zainteresovanými stranami (napr. spojenie s významnými dodávateľmi, poradenskými službami alebo inými poskytovateľmi služieb);
• f. členstvo v orgáne alebo vlastníctvo orgánu či subjektu s konfliktom záujmov;
• g. politický vplyv alebo politické vzťahy.

¹⁴ Pokiaľ ide o politiku v oblasti konfliktu záujmov pre zamestnancov, pozri usmernenia EBA o vnútornom riadení.

Riadiaci orgán by mal o všetkých skutočných a možných konfliktoch záujmov na úrovni riadiaceho orgánu primerane komunikovať, mal by o nich diskutovať, zdokumentovať ich, rozhodnúť o nich a náležite sa s nimi vyrovnať (t. j. mali by sa prijať potrebné zmierňujúce opatrenia). Člen riadiaceho orgánu by sa mal zdržať hlasovania o akejkoľvek záležitosti, v ktorej dochádza ku konfliktu záujmov¹⁵ .

¹⁵ Pokiaľ ide o politiku v oblasti konfliktu záujmov pre zamestnancov, pozri usmernenia EBA o vnútornom riadení.

Inštitúcie by mali informovať príslušné orgány, ak zistili konflikt záujmov, ktorý by mohol mať vplyv na nezávislosť myslenia člena riadiaceho orgánu, a mali by ich informovať aj o prijatých zmierňujúcich opatreniach.

Skutočnosť, že člen riadiaceho orgánu je akcionár, vlastník alebo člen inštitúcie, člen pridružených spoločností alebo pridružených subjektov má súkromné účty, pôžičky alebo využíva iné služby inštitúcie alebo akéhokoľvek subjektu v rámci rozsahu pôsobnosti konsolidácie, by sa sama osebe nemala chápať tak, že má vplyv na nezávislosť myslenia tohto člena riadiaceho orgánu.¹⁶

¹⁶ Pozri usmernenia EBA o vnútornom riadení, odsek 114.