NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (Text s významom pre EHP)

1. „služba riadenia letovej prevádzky (ATC)“ znamená službu poskytovanú na účely:

2. „letisková služba riadenia“ znamená službu ATC pre letiskovú prevádzku;

3. „letecká informačná služba“ znamená službu zriadenú v určenej oblasti pokrytia, zodpovednú za poskytovanie leteckých informácií a údajov, potrebných pre bezpečnosť, pravidelnosť a efektívnosť leteckej navigácie;

4. „letové navigačné služby“ znamenajú letové prevádzkové služby, spojovacie, navigačné a vyhľadávacie služby, meteorologické služby pre leteckú navigáciu a letecké informačné služby;

5. „poskytovatelia letovej navigačnej služby“ znamenajú akýkoľvek verejný alebo súkromný subjekt poskytujúci letové navigačné služby pre všeobecnú letovú prevádzku;

6. „blok vzdušného priestoru“ znamená vzdušný priestor stanovených rozmerov v priestore a čase, v ktorom sú poskytované letecké navigačné služby;

7. „riadenie vzdušného priestoru“ znamená plánovaciu funkciu s primárnym cieľom maximalizácie využitia dostupného vzdušného priestoru dynamickým prideľovaním času a v určitom čase rozdelenie vzdušného priestoru medzi rôzne kategórie užívateľov vzdušného priestoru na základe krátkodobých potrieb;

8. „používatelia vzdušného priestoru“ sú prevádzkovatelia lietadiel prevádzkovaných vo všeobecnej letovej prevádzke;

9. „riadenie toku letovej prevádzky“ znamená funkciu zriadenú s cieľom prispieť k bezpečnému, usporiadanému a rýchlemu toku letovej prevádzky tým, že sa zabezpečí využitie kapacity ATC na maximálne možnú mieru, a že objem prepravy bude zodpovedať kapacitám vyhláseným príslušnými poskytovateľmi služieb letovej prevádzky;

10. „riadenie letovej prevádzky (ATM – Air Traffic Management)“ je zoskupenie vzdušných a pozemných funkcií (letové prevádzkové služby, riadenie vzdušného priestoru a riadenie toku letovej prevádzky) požadovaných na zaručenie bezpečného a efektívneho pohybu lietadla počas všetkých fáz prevádzky;

11. „letové prevádzkové služby“ znamenajú rôzne letové informačné služby, pohotovostné služby, letové poradenské služby a služby ATC (oblastná, približovacia a letisková služba riadenia);

12. „oblastná služba riadenia“ znamená službu ATC pre riadené lety v bloku vzdušného priestoru;

13. „približovacia služba riadenia“ znamená službu ATC pre riadené lety prilietavajúcich a odlietavajúcich lietadiel;

13a. „základný plán ATM“ je plán schválený rozhodnutím Rady 2009/320/ES ( 9 ) v súlade s článkom 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 219/2007 z 27. februára 2007 o založení spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR) ( 10 );

14. „balík služieb“ znamená dve alebo viac letových navigačných služieb;

15. „osvedčenie“ je dokument vydaný národným dozorným orgánom v akejkoľvek forme zodpovedajúcej vnútroštátnemu právu, ktorý potvrdzuje, že poskytovateľ letovej navigačnej služby spĺňa požiadavky na poskytovanie špecifickej služby;

16. „spojovacie služby“ znamenajú letecké pevné a mobilné služby umožňujúce spojenie zem-zem, vzduch-zem, a vzduch-vzduch na účely ATC;

17. „sieť riadenia letovej prevádzky v Európe“ (EATMN) znamená súbor systémov uvedených v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 z 10. marca 2004 o interoperabilite Európskej siete riadenia letovej prevádzky (nariadenie o interoperabilite) ( 11 ), ktoré umožňujú poskytovanie letových navigačných služieb v spoločenstve, vrátane rozhraní na hraniciach s tretími krajinami;

18. „koncepcia prevádzky“ znamená kritériá pre prevádzkové využitie EATMN alebo jej časti;

19. „prvky“ znamená hmotné objekty ako je hardvér a nehmotné objekty ako je softvér, na ktorých závisí interoperabilita EATMN;

20. „Eurocontrol“ znamená Európsku organizáciu pre bezpečnosť leteckej navigácie založenú Medzinárodným dohovorom týkajúcim sa spolupráce v záujme bezpečnosti letovej navigácie z 13. decembra 1960 ( 12 );

22. „pružné využívanie vzdušného priestoru“ je koncepcia riadenia vzdušného priestoru uplatňovaná v oblasti Európskej konferencie civilného letectva na základe Príručky riadenia vzdušného priestoru na uplatňovanie koncepcie pružného využívania vzdušného priestoru (Airspace Management Handbook for the application of the Concept of the Flexible Use of Airspace) vydanej Eurocontrolom;

23. „letová informačná oblasť“ znamená vzdušný priestor stanovených rozmerov, v ktorom sú poskytované letové informačné služby a pohotovostné služby;

23a. „letová informačná služba“ je služba poskytovaná na odovzdávanie rád a informácií užitočných na bezpečné a efektívne vykonanie letov;

23b. „pohotovostná služba“ je služba poskytovaná na informovanie príslušných organizácií o lietadle, v prípade ktorého treba použiť pátracie a záchranné prostriedky a ktoré podľa potreby zabezpečuje pomoc takýmto organizáciám;

24. „letová hladina“ znamená plochu stáleho atmosférického tlaku, ktorá sa vzťahuje k stanovenému tlakovému údaju 1 013,2 hPa a je oddelená od ostatných takých hladín stanovenými tlakovými intervalmi;

25. „funkčný blok vzdušného priestoru“ je blok vzdušného priestoru založený na prevádzkových požiadavkách a vytvorený bez ohľadu na štátne hranice, kde je poskytovanie letových navigačných služieb a príslušných funkcií určené na základe výkonnosti a optimalizované s cieľom zaviesť v každom funkčnom bloku vzdušného priestoru posilnenú spoluprácu medzi poskytovateľmi letových navigačných služieb alebo v prípade potreby zriadiť integrovaného poskytovateľa;

26. „všeobecná letová prevádzka“ znamená všetky pohyby civilných lietadiel, ako aj všetky pohyby štátnych lietadiel (vrátane vojenských, colných a policajných lietadiel), keď sa tieto pohyby uskutočňujú v súlade s postupmi ICAO;

27. „ICAO“ znamená Medzinárodnú organizáciu civilného letectva založenú Chicagským dohovorom o medzinárodnom civilnom letectve z roku 1944;

28. „interoperabilita“ znamená súhrn požadovaných funkčných, technických a prevádzkových vlastností systémov a prvkov EATMN a postupov pre ich prevádzku, aby bola možná ich bezpečná, plynulá a efektívna prevádzka. Interoperabilita sa dosiahne tým, že systémy a prvky budú spĺňať základné požiadavky;

29. „meteorologické služby“ znamenajú tie zariadenia a služby, ktoré poskytujú lietadlu predpovede počasia, hlásenia o počasí a pozorovania, ako aj iné meteorologické informácie a údaje poskytované štátmi na letecké účely;

30. „navigačné služby“ znamenajú tie zariadenia a služby, ktoré poskytujú lietadlu informácie o polohe a čase;

31. „prevádzkové údaje“ znamenajú informácie týkajúce sa všetkých letových fáz, ktoré sú potrebné na prijatie prevádzkových rozhodnutí poskytovateľmi letových navigačných služieb, používateľmi vzdušného priestoru, prevádzkovateľmi letísk a inými zainteresovanými účastníkmi;

32. „postup“ používaný v súvislosti s nariadením o interoperabilite, znamená štandardnú metódu pre technické alebo prevádzkové použitie systémov, v súvislosti s dohodnutými a platnými koncepciami prevádzky, ktoré si vyžadujú jednotné vykonávanie v EATMN;

33. „uvedenie do prevádzky“ znamená prvé prevádzkové použitie po prvej inštalácii alebo vylepšení systému;

34. „sieť tratí“ znamená sieť určených tratí na smerovanie toku všeobecnej letovej prevádzky, ktorá je potrebná pre poskytovanie služieb ATC;

35. „smerovanie“ znamená zvolená trať lietadla, ktorá má byť lietadlom dodržaná počas jeho prevádzky;

36. „plynulá prevádzka“ znamená prevádzku EATMN takým spôsobom, že z hľadiska užívateľa siete funguje tak, ako by bola jedným celkom;

38. „sledovacie služby“ znamenajú tie zariadenia a služby, ktoré sa používajú na stanovenie príslušných polôh lietadiel, aby umožnili ich bezpečné rozostupy;

39. „systém“ znamená súbor palubných a pozemných prvkov, ako aj kozmické zariadenia, ktoré poskytujú podporu letovým navigačným službám vo všetkých fázach letu;

40. „vylepšenie“ znamená každú úpravu, ktorá mení prevádzkové charakteristiky systému;

41. „cezhraničné služby“ znamenajú každú situáciu, keď letové navigačné služby v jednom členskom štáte poskytuje poskytovateľ služieb osvedčený v inom členskom štáte.

a) nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v Jednotnom európskom nebi (nariadenie o vzdušnom priestore) ( 13 );

b) nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 550/2004 z 10. marca 2004 o poskytovaní letových navigačných služieb v Jednotnom európskom nebi (nariadenie o poskytovaní služieb) ( 14 ) a

c) nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 552/2004 z 10. marca 2004 o interoperabilite siete riadenia letovej prevádzky v Európe (nariadenie o interoperabilite) ( 15 )

— poskytovatelia letových navigačných služieb,

— prevádzkovatelia letísk,

— príslušný používatelia vzdušného priestoru alebo príslušné skupiny zastupujúce používateľov vzdušného priestoru,

— vojenské orgány,

— výrobný priemysel a

— zastupiteľské orgány odborného personálu.

a) ciele pre celé Spoločenstvo v kľúčových oblastiach výkonnosti vrátane bezpečnosti, životného prostredia, kapacity a nákladovej efektívnosti;

b) národné plány alebo plány funkčných blokov vzdušného priestoru vrátane výkonnostných cieľov, ktorými sa zabezpečí súlad s výkonnostnými cieľmi pre celé Spoločenstvo, a

c) pravidelné preskúmanie, monitorovanie a porovnávanie výkonnosti letových navigačných služieb a funkcií siete.

a) Komisia prijme výkonnostné ciele pre sieť riadenia letovej prevádzky pre celé Spoločenstvo v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 po tom, čo zohľadní relevantné pripomienky národných dozorných orgánov na národnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru.

b) Národné plány alebo plány funkčných blokov vzdušného priestoru uvedené v odseku 1 písm. b) vypracujú národné dozorné orgány a prijme ich členský štát/členské štáty. Súčasťou týchto plánov budú záväzné národné ciele alebo ciele na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru a vhodný systém stimulov, tak ako ho prijme členský štát/členské štáty. Plány sa vypracujú na základe konzultácií s poskytovateľmi letových navigačných služieb, zástupcami používateľov vzdušného priestoru a v prípade potreby prevádzkovateľmi letísk a koordinátormi letísk.

c) Súlad národných výkonnostných cieľov a výkonnostných cieľov pre funkčné bloky vzdušného priestoru s cieľmi platnými pre celé Spoločenstvo posúdi Komisia na základe kritérií posudzovania uvedených v odseku 6 písm. d).

V prípade, že Komisia zistí, že jeden alebo viacero národných výkonnostných cieľov alebo výkonnostných cieľov pre funkčné bloky vzdušného priestoru nespĺňa kritériá posudzovania, môže v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 2 rozhodnúť, že vydá odporúčanie, aby príslušné národné dozorné orgány navrhli revidovaný výkonnostný cieľ/ciele. Príslušný členský štát alebo štáty prijmú revidované výkonnostné ciele a vhodné opatrenia, ktoré včas oznámia Komisii.

Ak Komisia zistí, že revidované výkonnostné ciele a vhodné opatrenia nie sú adekvátne, môže v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3 rozhodnúť, aby dotknuté členské štáty prijali nápravné opatrenia.

Inak môže Komisia na základe príslušných podporných dôkazov rozhodnúť, že zreviduje výkonnostné ciele pre celé Spoločenstvo v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 5 ods. 3.

d) Referenčné obdobie pre systém výkonnosti trvá minimálne tri a maximálne päť rokov. V prípade, že sa tieto národné ciele alebo ciele pre funkčné bloky vzdušného priestoru nepodarí splniť, členské štáty a/alebo národné dozorné orgány uplatnia počas tohto obdobia nápravné opatrenia, ktoré určili. Prvé referenčné obdobie sú prvé tri roky po prijatí vykonávacích predpisov uvedených v odseku 6.

e) Komisia pravidelne hodnotí plnenie výkonnostných cieľov a výsledky predkladá Výboru pre jednotné nebo.

a) zber, validácia, preskúmanie, hodnotenie a rozširovanie príslušných údajov týkajúcich sa výkonnosti letových navigačných služieb a sieťových funkcií od všetkých príslušných strán vrátane poskytovateľov letových navigačných služieb, používateľov vzdušného priestoru, prevádzkovateľov letísk, národných dozorných orgánov, členských štátov a Eurocontrolu;

b) výber príslušných kľúčových oblastí výkonnosti na základe dokumentu ICAO č. 9854 Prevádzková koncepcia celosvetového riadenia letovej prevádzky (Global Air Traffic Management Operational Concept), ktoré sú v súlade s kľúčovými oblasťami stanovenými vo výkonnostnom rámci základného plánu ATM vrátane bezpečnosti, životného prostredia, kapacity a nákladovej efektívnosti, ktoré sa v prípade potreby upravia tak, aby zohľadňovali osobitné potreby jednotného európskeho neba a príslušné ciele pre tieto oblasti, ako aj vymedzenie ohraničeného súboru kľúčových ukazovateľov výkonnosti na meranie výkonnosti;

c) stanovenie výkonnostných cieľov na úrovni celého Spoločenstva, ktoré sa vymedzia po zohľadnení informácií zistených na národnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru;

d) hodnotenie národných výkonnostných cieľov alebo výkonnostných cieľov pre funkčné bloky vzdušného priestoru na základe národných plánov alebo plánov funkčných blokov vzdušného priestoru a

e) monitorovanie národných plánov výkonnosti alebo plánov výkonnosti funkčných blokov vzdušného priestoru vrátane príslušných mechanizmov varovania.

a) obsah a harmonogram postupov uvedených v odseku 4;

b) referenčné obdobie a intervaly posudzovania plnenia výkonnostných cieľov a stanovovania nových cieľov;

c) kritériá na vytvorenie národných plánov výkonnosti alebo plánov výkonnosti funkčných blokov vzdušného priestoru zo strany národných dozorných orgánov, ktoré obsahujú národné výkonnostné ciele alebo výkonnostné ciele pre funkčné bloky vzdušného priestoru a systém stimulov. Plány výkonnosti:

d) kritériá na posúdenie skutočnosti, či sú národné ciele alebo ciele pre funkčné bloky vzdušného priestoru v súlade s výkonnostnými cieľmi pre celé Spoločenstvo počas referenčného obdobia a na podporu mechanizmov varovania;

e) všeobecné zásady na vytváranie systému stimulov členskými štátmi;

f) zásady uplatňovania prechodného mechanizmu potrebného na prispôsobenie sa fungovaniu systému výkonnosti, ktorý neprekročí 12 mesiacov od prijatia vykonávacích predpisov.

— na dohľad nad vzdušným priestorom, za ktorý sú zodpovedné v súlade s regionálnymi dohodami ICAO o letovej navigácii, vrátane schopnosti odhaliť, identifikovať a hodnotiť všetky lietadlá používajúce taký priestor, na účely zaručenia bezpečnosti letov a prijatia opatrení na zaistenie potrieb ochrany a obrany,

— v prípade vážnych vnútorných nepokojov, ktoré ohrozujú zachovanie verejného poriadku,

— v prípade vojny alebo vážneho medzinárodného napätia, predstavujúceho hrozbu vojny,

— na plnenie medzinárodných záväzkov členských štátov vo vzťahu k udržaniu mieru a medzinárodnej ochrany,

— na vykonanie vojenských operácií a výcviku, vrátane nevyhnutných možností na cvičenia.