SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Text s významom pre EHP)

(1)

Smernicou Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (3) sa stanovujú pravidlá prevencie závažných havárií, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku určitých priemyselných činností a obmedzovania ich následkov na ľudské zdravie a životné prostredie.

(2)

Závažné havárie majú často veľmi vážne následky, čo dokazujú havárie v mestách Seveso, Bhopal, Schweizerhalle, Enschede, Toulouse a Buncefield. Ich účinky môžu dokonca prekročiť hranice štátov. Z tohto dôvodu je potrebné prijať vhodné preventívne opatrenia s cieľom zaručiť vysokú úroveň ochrany občanov, komunít a životného prostredia v celej Únii. Preto je dôležité zachovať existujúcu vysokú úroveň ochrany alebo ju zvýšiť.

(3)

Smernica 96/82/ES pomohla pri znižovaní pravdepodobnosti vzniku takýchto havárií a ich následkov, a tým prispela k lepšej úrovni ochrany v celej Únii. Pri preskúmaní uvedenej smernice sa potvrdilo, že podiel závažných havárií zostal na stabilnej úrovni. Zatiaľ čo existujúce ustanovenia celkovo plnia svoj účel, vyžaduje sa niekoľko zmien s cieľom ďalej posilniť úroveň ochrany, najmä v súvislosti s prevenciou závažných havárií. Systém vytvorený smernicou 96/82/ES by sa zároveň mal prispôsobiť zmenám systému Únie na klasifikáciu látok a zmesí, na ktoré sa táto smernica vzťahuje. Okrem toho by sa mali objasniť a aktualizovať aj viaceré ďalšie ustanovenia.

(4)

Preto je vhodné nahradiť smernicu 96/82/ES, aby sa zachovala a ďalej zvyšovala existujúca úroveň ochrany posilnením účinnosti a efektívnosti ustanovení a prípadným znížením zbytočnej administratívnej záťaže prostredníctvom zefektívnenia alebo zjednodušenia za predpokladu, že nebude ohrozená bezpečnosť a ochrana životného prostredia a ľudského zdravia. Nové ustanovenia by zároveň mali byť jasné, súdržné a zrozumiteľné, aby pomohli zlepšiť vykonávanie a vykonateľnosť, pričom úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia zostane prinajmenšom rovnaká alebo sa zvýši. Komisia by mala spolupracovať s členskými štátmi v otázke praktického uplatňovania tejto smernice. Táto spolupráca by okrem iného mala riešiť problém samoklasifikácie látok a zmesí. Podľa potreby by sa pri uplatňovaní tejto smernice mali zapojiť zainteresované strany, akými sú napríklad zástupcovia priemyslu, pracovníci a mimovládne organizácie podporujúce ochranu ľudského zdravia alebo životného prostredia.

(5)

V Dohovore Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií, ktorý bol schválený v mene Únie rozhodnutím Rady 98/685/ES z 23. marca 1998 týkajúcim sa uzavretia dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií (4), sa stanovujú opatrenia týkajúce sa prevencie, pripravenosti a reakcie na priemyselné havárie schopné spôsobiť cezhraničné účinky, ako aj opatrenia medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti. Smernicou 96/82/ES sa vykonáva tento dohovor v rámci práva Únie.

(6)

Závažné havárie môžu mať následky presahujúce hranice štátov a ekologické a hospodárske náklady havárie neznáša len dotknutý podnik, ale aj príslušné členské štáty. Preto je potrebné vypracovať a uplatňovať bezpečnostné opatrenia a opatrenia na zmenšenie rizík, aby sa predišlo prípadným haváriám, znížilo riziko opakovania havárií a minimalizovali ich prípadné dôsledky, čo by umožnilo zabezpečiť vysokú úroveň ochrany v celej Únii.

(7)

Ustanovenia tejto smernice by sa mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia práva Únie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci a pracovného prostredia, a najmä bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (5).

(8)

Určité priemyselné činnosti by sa mali vyňať z rozsahu pôsobnosti tejto smernice za podmienky, že podliehajú iným právnym predpisom na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, ktoré zaisťujú rovnocennú úroveň bezpečnosti. Komisia by však mala aj naďalej skúmať, či v súčasnom regulačnom rámci nie sú žiadne významné medzery, najmä pokiaľ ide o nové a vznikajúce riziká z iných činností, ako aj zo špecifických nebezpečných látok, a v prípade potreby by mala predložiť legislatívny návrh s cieľom tieto medzery odstrániť.

(9)

V prílohe I k smernici 96/82/ES je uvedený zoznam nebezpečných látok zahrnutých do rozsahu jej pôsobnosti, okrem iného prostredníctvom odkazov na určité ustanovenia smernice Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok (6), ako aj smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/45/ES z 31. mája 1999 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o klasifikácii, balení a označovaní nebezpečných prípravkov (7). Smernice 67/548/EHS a 1999/45/ES boli nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (8), ktorým sa v rámci Únie vykonáva globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemických látok prijatý na medzinárodnej úrovni v rámci štruktúry Organizácie Spojených národov (OSN). V uvedenom nariadení sa zavádzajú nové triedy a kategórie nebezpečnosti, ktoré iba čiastočne zodpovedajú kategóriám používaným podľa uvedených zrušených smerníc. Niektoré látky alebo zmesi by však neboli klasifikované v tomto systéme, pretože v tomto rámci chýbajú kritériá. Prílohu I k smernici 96/82/ES je preto potrebné zmeniť a doplniť tak, aby sa zosúladila s uvedeným nariadením a aby sa zároveň zachovala alebo ďalej zvyšovala úroveň ochrany ustanovená v uvedenej smernici.

(10)

Na účely klasifikácie upraveného bioplynu by sa mal zohľadniť celkový vývoj noriem v rámci Európskeho výboru pre normalizáciu (CEN).

(11)

Môžu sa vyskytnúť neželané účinky zosúladenia s nariadením (ES) č. 1272/2008 a následných prispôsobení uvedenému nariadeniu, ktoré by ovplyvnili klasifikáciu látok a zmesí. Na základe kritérií obsiahnutých v tejto smernici by Komisia mala posúdiť, či nebezpečné látky bez ohľadu na svoju klasifikáciu nebezpečnosti nepredstavujú hrozbu závažnej havárie a v prípade potreby by mala predložiť legislatívny návrh na vylúčenie dotknutej nebezpečnej látky z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. K posúdeniu by sa malo pristúpiť urýchlene, najmä po zmene klasifikácie látky alebo zmesi, aby sa zabránilo zbytočnému zaťaženiu prevádzkovateľov a príslušných orgánov v členských štátoch. Výnimky z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by nemali brániť žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia.

(12)

Prevádzkovatelia by mali mať všeobecnú povinnosť prijať všetky nevyhnutné opatrenia na predchádzanie závažným haváriám a na zmiernenie a odstránenie ich následkov. Ak nebezpečné látky prítomné v podnikoch presahujú určité množstvá, prevádzkovateľ by mal príslušnému orgánu poskytnúť dostatočné informácie, ktoré mu umožnia identifikovať podnik, prítomné nebezpečné látky a potenciálne nebezpečenstvo. Ak sa to požaduje podľa vnútroštátneho práva, prevádzkovateľ by mal vypracovať aj program prevencie závažných priemyselných havárií (ďalej len „PPZH“) a poslať ho príslušnému orgánu, pričom v ňom stanoví svoj celkový prístup a opatrenia vrátane primeraných bezpečnostných riadiacich systémov s cieľom zvládnuť nebezpečenstvo vedúce k vzniku závažných havárií. Ak prevádzkovatelia určia a vyhodnotia nebezpečenstvá závažnej havárie, mali by venovať pozornosť aj nebezpečným látkam, ktoré môžu v podniku vzniknúť počas závažnej havárie.

(13)

Na poškodenia životného prostredia v dôsledku závažnej havárie sa za normálnych okolností vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (9).

(14)

Keď sa v dôsledku umiestnenia alebo blízkosti podnikov zvyšuje pravdepodobnosť vzniku závažných havárií alebo sa zhoršujú ich následky, prevádzkovatelia by mali v záujme zníženia rizika domino efektu spolupracovať na výmene primeraných informácií a informovaní verejnosti vrátane susedných podnikov, ktoré by mohli byť dotknuté.

(15)

S cieľom preukázať, že sa vykonali všetky nevyhnutné kroky na prevenciu závažných havárií, že boli vypracované havarijné plány a prijaté opatrenia pre takéto prípady, by mal prevádzkovateľ v prípade podnikov, v ktorých sú nebezpečné látky prítomné vo významnom množstve, poskytnúť príslušnému orgánu informácie v podobe bezpečnostnej správy. Táto správa by mala obsahovať údaje o podniku, prítomných nebezpečných látkach, zariadeniach alebo skladovacích zariadeniach, možných scenároch závažných havárií a analýze rizík, opatreniach v oblasti prevencie a zásahov a dostupných systémoch riadenia v záujme prevencie a zníženia rizika závažných havárií a prijatia potrebných opatrení na obmedzenie ich následkov. Riziko závažnej havárie by sa mohlo zvýšiť v dôsledku pravdepodobnosti prírodných katastrof súvisiacich s umiestnením podniku. Malo by sa to zohľadniť počas prípravy scenárov závažných havárií.

(16)

S cieľom pripraviť sa na havarijné situácie je v prípade podnikov, v ktorých sú nebezpečné látky prítomné vo významnom množstve, potrebné vypracovať vnútorné a vonkajšie havarijné plány a stanoviť postupy, ktoré zabezpečia, že sa tieto plány budú podľa potreby testovať, revidovať a vykonávať v prípade závažnej havárie alebo jej pravdepodobného vzniku. Vnútorný havarijný plán by sa mal prekonzultovať so zamestnancami podniku a dotknutá verejnosť by mala mať možnosť vyjadriť sa k vonkajšiemu havarijnému plánu. Na bezpečnosť podniku by mohli mať vplyv subdodávky. Členské štáty by mali od prevádzkovateľov vyžadovať, aby to zohľadnili pri návrhu PPZH, bezpečnostnej správy alebo vnútorného havarijného plánu.

(17)

Pri posudzovaní výberu primeraných prevádzkových metód vrátane metód na monitorovanie a kontrolu by prevádzkovatelia mali zohľadniť dostupné informácie o osvedčených postupoch.

(18)

S cieľom zaistiť väčšiu ochranu obývaných oblastí, oblastí vo veľkej miere využívaných verejnosťou a životného prostredia vrátane prírodných oblastí osobitného významu alebo oblastí obzvlášť citlivých z prírodného hľadiska je potrebné, aby sa v rámci územného plánovania alebo iných príslušných politík uplatňovaných v členských štátoch zaručili primerané vzdialenosti medzi takýmito oblasťami a podnikmi, ktoré predstavujú riziko závažnej havárie, a pokiaľ ide o existujúce podniky, v prípade potreby vykonať dodatočné technické opatrenia, aby sa riziko pre osoby alebo životné prostredie udržalo na prijateľnej úrovni. Pri prijímaní rozhodnutí by sa mali zohľadniť dostatočné informácie o rizikách a technické odporúčania v súvislosti s týmito rizikami. S cieľom znížiť administratívnu záťaž, a to najmä pre malé a stredné podniky, by sa postupy a opatrenia, pokiaľ je to možné, mali zjednotiť s postupmi podľa iných príslušných právnych predpisov Únie.

(19)

S cieľom podporiť prístup k informáciám o životnom prostredí v súlade s Dohovorom Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“), ktorý bol v mene Únie schválený rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (10), by sa mala zvýšiť úroveň a kvalita informácií pre verejnosť. Najmä osoby, ktoré by mohli byť dotknuté závažnou haváriou, by mali mať k dispozícii dostatok informácií o tom, ako v takejto situácii správne postupovať. Členské štáty by mali sprístupniť informácie o tom, kde nájsť informácie o právach osôb zasiahnutých závažnou haváriou. Informácie poskytované verejnosti by mali byť sformulované jasne a zrozumiteľne. Okrem poskytovania informácií aktívnym spôsobom bez toho, aby o ne verejnosť musela požiadať, a bez toho, aby boli dotknuté iné formy šírenia informácií, by mali byť informácie neustále dostupné a aktualizované aj elektronickou formou. Zároveň by sa mala zabezpečiť primeraná ochrana dôvernosti s cieľom odstrániť okrem iného obavy týkajúce sa bezpečnosti.

(20)

Spôsob riadenia informácií by mal byť v súlade s iniciatívou týkajúcou sa Spoločného informačného systému o životnom prostredí (Shared Environmental Information System – SEIS), ktorá sa zaviedla v oznámení Komisie z 1. februára 2008 s názvom Smerom k Spoločnému informačnému systému o životnom prostredí (SEIS). Mal by byť v súlade aj so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (11), a jej vykonávacími pravidlami, s cieľom umožniť zdieľanie priestorových informácií o životnom prostredí medzi organizáciami verejného sektora a uľahčiť prístup verejnosti k priestorovým informáciám v celej Únii. Informácie by sa mali uchovávať vo verejne prístupnej databáze na úrovni Únie, ktorá uľahčí aj monitorovanie a podávanie správ o vykonávaní.

(21)

V súlade s Aarhuským dohovorom je účinné zapojenie dotknutej verejnosti do procesu rozhodovania nevyhnutné na to, aby verejnosť mohla vyjadriť svoje názory a obavy a aby ich orgán s rozhodovacími právomocami mohol zohľadniť, keďže môžu mať význam pre príslušné rozhodnutia. Tým by sa zvýšila zodpovednosť a transparentnosť rozhodovacieho procesu a posilnila by sa informovanosť verejnosti o záležitostiach životného prostredia a jej podpora prijímaných rozhodnutí.

(22)

S cieľom zaistiť prijatie vhodných opatrení v prípade závažnej havárie by mal prevádzkovateľ bezodkladne informovať príslušný orgán a oznámiť mu informácie potrebné na to, aby mohol posúdiť účinky vzniknutej havárie na ľudské zdravie a životné prostredie.

(23)

Miestne úrady majú záujem na prevencii závažných havárií a zmiernení ich následkov a môžu zohrávať dôležitú úlohu. Členské štáty by to mali pri vykonávaní tejto smernice zohľadniť.

(24)

S cieľom zabezpečenia výmeny informácií a prevencie podobných havárií v budúcnosti, členské štáty by mali poskytnúť Komisii informácie o závažných haváriách, ku ktorým došlo na ich území, aby Komisia mohla analyzovať s nimi spojené riziká a uplatňovať systém šírenia informácií, ktoré sa týkajú najmä závažných havárií a z nich získaných skúseností. Táto výmena informácií by mala zahŕňať aj prípady bezprostrednej hrozby závažných havárií, ktoré členské štáty považujú za technicky zaujímavé z hľadiska prevencie závažných havárií a obmedzovania ich následkov. Členské štáty a Komisia by sa mali usilovať o zabezpečenie úplnosti údajov zhromaždených v informačných systémoch vytvorených na výmenu informácií o závažných haváriách.

(25)

Členské štáty by mali určiť príslušné orgány zodpovedné za zaistenie toho, že si prevádzkovatelia budú plniť svoje povinnosti. Príslušné orgány a Komisia by mali spolupracovať pri činnostiach na podporu vykonávania, napríklad pri vypracovaní vhodných usmernení a výmene najlepších postupov. S cieľom predísť zbytočnej administratívnej záťaži by sa mali informačné povinnosti prípadne zjednotiť s povinnosťami podľa iných príslušných právnych predpisov Únie.

(26)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušné orgány prijali nevyhnutné opatrenia v prípade nedodržiavania tejto smernice. S cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie a presadzovanie by mal byť k dispozícii systém kontrol vrátane programu bežných kontrol v pravidelných intervaloch a mimoriadnych kontrol. Ak je to možné, kontroly by sa mali koordinovať s kontrolami podľa iných právnych predpisov Únie, a to podľa okolností aj v prípade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (12). Členské štáty by mali zabezpečiť, aby bol zaistený dostatočný počet zamestnancov so zručnosťami a kvalifikáciou potrebnými na účinné vykonávanie kontrol. Príslušné orgány by mali poskytnúť primeranú podporu pomocou nástrojov a mechanizmov na výmenu skúseností a upevňovanie poznatkov, a to aj na úrovni Únie.

(27)

S cieľom zohľadniť technický pokrok by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pokiaľ ide o zmeny a doplnenia príloh II až VI v záujme ich prispôsobenia technickému pokroku. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na odbornej úrovni. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(28)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú uplatňovanie vykonávacích právomocí Komisie (13).

(29)

Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(30)

Keďže cieľ tejto smernice, a to zabezpečenie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, a preto ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(31)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (14) sa členské štáty podujali v oprávnených prípadoch priložiť k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach jeden dokument alebo viac dokumentov, vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(32)

Smernica 96/82/ES by sa preto mala zmeniť a doplniť a následne zrušiť,