NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/941 z 5. júna 2019 o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie a o zrušení smernice 2005/89/ES (Text s významom pre EHP)

(1)

V sektore elektrickej energie v Únii prebieha hlboká transformácia charakterizovaná decentralizovanejšími trhmi s väčším počtom aktérov, vyšším podielom energie z obnoviteľných zdrojov a lepšie prepojenými sústavami. V reakcii na to nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 (4) a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 (5) majú za cieľ modernizovať právny rámec upravujúci vnútorný trh Únie s elektrinou tak, aby trhy a siete fungovali optimálnym spôsobom v prospech podnikov a občanov Únie. Cieľom tohto nariadenia je prispieť k plneniu cieľov energetickej únie, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú energetická bezpečnosť, solidarita, dôvera a ambiciózna politika v oblasti klímy.

(2)

Dobre fungujúce trhy a sústavy s primeranými elektrickými prepojeniami sú najlepšou zárukou bezpečnosti dodávok elektriny. Aj keď trhy a sústavy fungujú dobre a sú prepojené, riziko krízy dodávok elektriny v dôsledku prírodných katastrof, ako sú extrémne poveternostné podmienky, úmyselných útokov alebo nedostatku palív, však nemožno nikdy vylúčiť. Následky kríz dodávok elektriny často siahajú za štátne hranice. Aj v prípade, že takéto krízy vzniknú na miestnej úrovni, ich účinky sa môžu rýchlo rozšíriť za hranice. Niektoré extrémne okolnosti, napríklad chladné obdobia, vlny horúčav alebo kybernetické útoky, môžu naraz zasiahnuť celé regióny.

(3)

Vzhľadom na prepojenosť trhov s elektrinou a elektrizačných sústav nemožno prevenciu a riadenie kríz dodávok elektriny považovať za výlučnú úlohu jednotlivých štátov. Mali by sa lepšie preskúmať možnosti efektívnejších a menej nákladných opatrení prostredníctvom regionálnej spolupráce. Je potrebný spoločný rámec pravidiel a lepšie koordinovaných postupov, s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty a iní aktéri mohli účinne spolupracovať bez ohľadu na hranice v duchu zvýšenej transparentnosti, dôvery a solidarity medzi členskými štátmi.

(4)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES (6) sa ustanovili potrebné opatrenia, ktoré členské štáty majú prijať na zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny vo všeobecnosti. Ustanovenia uvedenej smernice boli do značnej miery prekonané následnými legislatívnymi aktmi, a to najmä pokiaľ ide o to, ako majú byť organizované trhy s elektrinou s cieľom zabezpečiť dostupnosť dostatočnej kapacity, ako majú spolupracovať prevádzkovatelia prenosových sústav v záujme zabezpečenia stability sústavy a pokiaľ ide o potrebu zabezpečiť existenciu primeranej infraštruktúry. Toto nariadenie sa týka konkrétnej otázky prevencie a riadenia kríz dodávok elektriny.

(5)

Nariadenia Komisie (EÚ) 2017/1485 (7) a (EÚ) 2017/2196 (8) tvoria podrobný súbor pravidiel, ktoré upravujú, ako by mali konať a spolupracovať prevádzkovatelia prenosových sústav a iné relevantné zainteresované strany v záujme zabezpečenia bezpečnosti sústavy. Uvedené technické pravidlá by mali zaistiť, aby sa väčšina incidentov v sektore elektrickej energie riešila účinne na prevádzkovej úrovni. Toto nariadenie sa zameriava na krízy dodávok elektriny, ktoré majú väčší rozsah a vplyv. Stanovuje sa v ňom, čo majú členské štáty robiť, aby takýmto krízam predchádzali a aké opatrenia môžu prijať, ak už samotné pravidlá prevádzkovania sústavy nebudú stačiť. Aj pri krízach dodávok elektriny by sa pravidlá prevádzky sústavy mali naďalej plne dodržiavať a toto nariadenie by malo byť v súlade s nariadením (EÚ) 2017/2196.

(6)

Týmto nariadením sa stanovuje spoločný rámec pravidiel prevencie kríz dodávok elektriny, prípravy na ne a ich riadenia, čím sa zvýši transparentnosť vo fáze prípravy a v priebehu krízy dodávok elektriny a zabezpečí sa, aby sa koordinovane prijímali účinné opatrenia. Od členských štátov sa vyžaduje, aby spolupracovali na regionálnej úrovni, prípadne dvojstranne, v duchu solidarity. Stanovuje sa v ňom aj rámec pre účinné monitorovanie bezpečnosti dodávok elektriny v Únii prostredníctvom skupiny pre koordináciu v oblasti elektrickej energie (ďalej len „ECG“ – Electricity Coordination Group), ktorá bola zriadená rozhodnutím Komisie z 15. novembra 2012 (9) ako fórum na výmenu informácií a podporu spolupráce medzi členskými štátmi, najmä v oblasti bezpečnosti dodávok elektriny. Spolupráca medzi členskými štátmi a rámec monitorovania sú určené na dosiahnutie lepšej pripravenosti na riziká pri nižších nákladoch. Toto nariadenie by malo posilniť aj vnútorný trh s elektrinou posilnením vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a vylúčením neprimeraných štátnych zásahov v krízach dodávok elektriny, najmä zamedzením neoprávnenému obmedzovaniu cezhraničných tokov a medzioblastných prenosových kapacít, čím sa zníži riziko negatívnych vedľajších účinkov na susedné členské štáty.

(7)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 (10) stanovuje všeobecné pravidlá bezpečnosti sietí a informačných systémov, zatiaľ čo osobitné pravidlá kybernetickej bezpečnosti sa vypracujú prostredníctvom sieťového predpisu stanoveného v nariadení (EÚ) 2019/943. Týmto nariadením sa dopĺňa smernica (EÚ) 2016/1148 tým, že zabezpečuje, aby kybernetické incidenty, ako sú vymedzené v uvedenej smernici, boli riadne určené ako riziko, a opatrenia prijaté na ich riešenie riadne zohľadnené v plánoch pripravenosti na riziká.

(8)

V smernici Rady 2008/114/ES (11) sa stanovuje proces zvyšovania bezpečnosti označených európskych kritických infraštruktúr vrátane určitej infraštruktúry elektrizačných sústav. Smernica 2008/114/ES spolu s týmto nariadením prispieva k vytvoreniu komplexnej koncepcie energetickej bezpečnosti v Únii.

(9)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ (12) sa stanovujú požiadavky na členské štáty, aby vypracovali posúdenia rizík na vnútroštátnej úrovni alebo na príslušnej nižšej úrovni každé tri roky a aby rozvíjali a zdokonaľovali svoje plánovanie riadenia rizík v prípade katastrof na vnútroštátnej úrovni alebo na príslušnej nižšej úrovni. Osobitné opatrenia stanovené v tomto nariadení týkajúce sa prevencie rizika, pripravenosti a plánovania by mali byť v súlade so širšími vnútroštátnymi posúdeniami rizík zameranými na viaceré nebezpečenstvá, ktoré sa vyžadujú podľa rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ.

(10)

Členské štáty sú zodpovedné za zaručenie bezpečnosti dodávok elektriny na svojom území, a súčasne je bezpečnosť dodávok elektriny spoločnou zodpovednosťou Komisie a ostatných aktérov Únie v ich príslušných oblastiach činnosti a právomocí. Bezpečnosť dodávok elektriny predpokladá efektívnu spoluprácu medzi členskými štátmi, inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a príslušnými zainteresovanými stranami. Prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia distribučných sústav zohrávajú kľúčovú úlohu pri zaisťovaní bezpečnej, spoľahlivej a účinnej elektrickej sústavy v súlade s článkami 31 a 40 smernice (EÚ) 2019/944. Regulačné orgány a iné príslušné vnútroštátne orgány tiež zohrávajú významnú úlohu pri zabezpečovaní a monitorovaní bezpečnosti dodávok elektriny ako súčasť svojich úloh podľa článku 59 smernice (EÚ) 2019/944. Členské štáty by mali určiť existujúci alebo nový subjekt za svoj jediný príslušný vnútroštátny vládny alebo regulačný orgán s cieľom zabezpečiť transparentnú a inkluzívnu účasť všetkých zapojených aktérov, efektívnu prípravu a riadne vykonávanie plánov pripravenosti na riziká, ako aj uľahčovať predchádzanie a následné hodnotenie kríz dodávok elektriny a výmenu informácií v tejto súvislosti.

(11)

Spoločný prístup k prevencii a riadeniu krízy dodávok elektriny si vyžaduje spoločné porozumenie medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o to, čo je krízou dodávok elektriny. Toto nariadenie by malo predovšetkým uľahčovať koordináciu medzi členskými štátmi s cieľom určiť situáciu, v ktorej existuje alebo hrozí potenciálne riziko významného nedostatku elektriny alebo neschopnosti jej dodania odberateľom. Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ďalej len „ENTSO pre elektrinu“ - The European Network of Transmission System Operators for Electricity) a členské štáty by mali určiť konkrétne regionálne a vnútroštátne scenáre krízy dodávok elektriny. Uvedený prístup by mal zabezpečiť, aby boli pokryté všetky prípadné krízy dodávok elektriny, s prihliadnutím na regionálne a vnútroštátne špecifiká, ako napríklad topografia rozvodnej siete, mix zdrojov elektrickej energie, objem výroby a stupeň hustoty obyvateľstva.

(12)

Spoločný prístup k prevencii a riadeniu krízy dodávok elektriny si tiež vyžaduje, aby členské štáty používali rovnaké metódy a vymedzenie pojmov na určovanie rizík súvisiacich s bezpečnosťou dodávok elektriny a aby dokázali účinne porovnávať svoju výkonnosť a výkonnosť svojich susedov v tejto oblasti. V tomto nariadení sa určujú dva ukazovatele na monitorovanie bezpečnosti dodávok elektriny v Únii: „očakávaná nedodaná energia“ vyjadrená v GWh/rok a „očakávaný výpadok zaťaženia“ vyjadrený v hodinách za rok. Uvedené ukazovatele sú súčasťou európskeho posúdenia primeranosti zdrojov vykonaného zo strany ENTSO pre elektrinu podľa článku 23 nariadenia (EÚ) 2019/943 ECG by mala vykonávať pravidelné monitorovanie bezpečnosti dodávok elektriny na základe výsledkov uvedených ukazovateľov. Uvedené ukazovatele by mala využívať aj Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „ACER“ - The Agency for the Cooperation of Energy Regulators) pri podávaní správ o výkonnosti členských štátov v oblasti bezpečnosti dodávok elektriny v rámci svojich výročných správ o monitorovaní trhu s elektrinou podľa článku 15 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 (13).

(13)

S cieľom zabezpečiť koherentnosť posúdenia rizík spôsobom, ktorým sa vybuduje dôvera medzi členskými štátmi v krízach dodávok elektriny, je potrebný spoločný prístup k identifikácii rizikových scenárov. ENTSO pre elektrinu by preto po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami mala vypracovať a aktualizovať spoločnú metodiku identifikácie rizík v spolupráci s ACER a s ECG vo svojej zostave zloženej len zo zástupcov členských štátov. ENTSO pre elektrinu by mala túto metodiku navrhnúť a ACER by ju mala schváliť. ACER pri konzultácii s ECG v čo najväčšej miere zohľadňuje názory ECG. ENTSO pre elektrinu by mala aktualizovať spoločnú metodiku identifikácie rizík, ak budú k dispozícii významné nové informácie.

(14)

Na základe spoločnej metodiky identifikácie rizík by ENTSO pre elektrinu mala pravidelne vypracúvať a aktualizovať regionálne scenáre krízy dodávok elektriny a určovať najvýznamnejšie riziká pre každý región, napríklad extrémne poveternostné podmienky, prírodné katastrofy, nedostatok palív či úmyselné útoky. Pri zvažovaní rizikového scenára nedostatku plynu ako paliva by sa riziko narušenia dodávok plynu malo posudzovať na základe scenárov narušenia dodávok plynu a infraštruktúry vypracovaných Európskou sieťou prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn (ďalej len „ENTSOG“ - the European Network of Transmission System Operators for Gas) podľa článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 (14). ENTSO pre elektrinu by mala mať možnosť delegovať úlohy súvisiace s určovaním regionálnych scenárov krízy dodávok elektriny na regionálne koordinačné centrá zriadené podľa článku 35 nariadenia (EÚ) 2019/943. Uvedené delegované úlohy by sa mali vykonávať pod dohľadom ENTSO pre elektrinu. Členské štáty by mali vytvárať a aktualizovať svoje vnútroštátne scenáre krízy dodávok elektriny na základe regionálnych scenárov krízy dodávok elektriny v zásade každé štyri roky. Uvedené scenáre by mali byť základom pre plány pripravenosti na riziká. Pri určovaní rizík na vnútroštátnej úrovni by členské štáty mali opísať akékoľvek riziká, ktoré identifikovali v súvislosti s vlastníctvom infraštruktúry potrebnej pre bezpečnosť dodávok elektriny, a akékoľvek opatrenia prijaté na riešenie týchto rizík, ako napríklad všeobecné alebo sektorové právne predpisy upravujúce preverovanie investícií, osobitné práva pre niektorých akcionárov, pričom by mali uviesť, prečo takéto opatrenia považujú za potrebné a primerané.

(15)

Regionálny prístup k určovaniu rizikových scenárov a vypracúvaniu preventívnych, prípravných a zmierňujúcich opatrení by mal priniesť podstatné výhody z hľadiska účinnosti týchto opatrení a optimálneho využitia zdrojov. V prípade súbežnej krízy dodávok elektriny by navyše koordinovaný a vopred schválený prístup zabezpečil jednotnú reakciu a znížil riziko negatívnych vedľajších účinkov, ktoré by výlučne vnútroštátne opatrenia mohli mať v susedných členských štátoch. Toto nariadenie teda vyžaduje spoluprácu členských štátov na regionálnej úrovni.

(16)

Regionálne koordinačné centrá by mali plniť úlohy regionálneho významu, ktoré im boli pridelené v súlade s nariadením (EÚ) 2019/943. S cieľom zabezpečiť, aby mohli účinne vykonávať svoje úlohy a konať v úzkej spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi pri prevencii a zmierňovaní rozsiahlejších incidentov s elektrinou, by regionálna spolupráca požadovaná podľa tohto nariadenia mala vychádzať zo štruktúr regionálnej spolupráce využívaných na technickej úrovni, konkrétne s využitím skupín členských štátov, ktoré majú spoločné regionálne koordinačné centrum. Geografické regióny regionálnych koordinačných centier sú preto relevantné pre identifikáciu regionálnych kríz dodávok elektriny a posúdenia rizík. Členské štáty by však mali mať možnosť vytvárať podskupiny v rámci regiónov na účely spolupráce na konkrétnych regionálnych opatreniach alebo spolupracovať v existujúcich fórach regionálnej spolupráce na tieto účely, pretože technická schopnosť poskytovania vzájomnej pomoci pri kríze dodávok elektriny má zásadný význam. Je to preto, že nie všetky členské štáty vo väčšom regióne budú nevyhnutne schopné poskytnúť elektrinu inému členskému štátu počas krízy dodávok elektriny. Nie je teda potrebné, aby všetky členské štáty v regióne uzavreli regionálne dohody o konkrétnych regionálnych opatreniach. Namiesto toho by takéto dohody mali uzavrieť členské štáty, ktoré majú technickú schopnosť poskytovať vzájomnú pomoc.

(17)

V nariadení (EÚ) 2019/943 sa stanovuje používanie spoločnej metodiky pri európskom posúdení strednodobej až dlhodobej primeranosti zdrojov (10 rokov až jeden rok vopred), aby sa zabezpečilo, že rozhodnutia členských štátov, pokiaľ ide o možné investičné potreby, sa prijímajú na transparentnom a spoločne dohodnutom základe. Európske posúdenie primeranosti zdrojov má odlišný účel ako posúdenia krátkodobej primeranosti, ktoré sú určené na odhalenie možných problémov súvisiacich s primeranosťou v krátkom časovom rámci – konkrétne ide o posúdenia sezónnej primeranosti (šesť mesiacov vopred) a posúdenia týždennej až aspoň jednodňovej primeranosti. Pokiaľ ide o krátkodobé posúdenia primeranosti, je potrebný spoločný prístup k spôsobu odhaľovania možných problémov súvisiacich s primeranosťou. ENTSO pre elektrinu by mala vypracúvať zimné a letné posúdenia primeranosti, v ktorých bude upozorňovať členské štáty a prevádzkovateľov prenosových sústav na riziká súvisiace s bezpečnosťou dodávok elektriny, ktoré sa môžu vyskytnúť v nasledujúcich šiestich mesiacoch. S cieľom zlepšiť uvedené posúdenia primeranosti by pre ne mala ENTSO pre elektrinu, po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami a v spolupráci s ACER a s ECG vo svojej zostave zloženej len zo zástupcov členských štátov, vypracovať spoločnú pravdepodobnostnú metodiku. ENTSO pre elektrinu by mala agentúre ACER navrhnúť túto metodiku a jej aktualizácie a ACER by mala schváliť návrh a aktualizácie. Pri konzultácii s ECG má ACER v čo najväčšej miere zohľadniť názory ECG. ENTSO pre elektrinu by mala aktualizovať metodiku, ak budú k dispozícii významné nové informácie. ENTSO pre elektrinu by mala mať možnosť delegovať úlohy súvisiace s posudzovaním sezónnej primeranosti na regionálne koordinačné centrá, pričom delegované úlohy by sa mali vykonávať pod dohľadom ENTSO pre elektrinu.

(18)

Prevádzkovatelia prenosových sústav by mali uplatňovať metodiku použitú na vypracovanie posúdení sezónnej primeranosti pri vykonávaní všetkých ostatných druhov krátkodobých posúdení rizík, teda pri prognózach týždennej až aspoň jednodňovej primeranosti výroby stanovených v nariadení (EÚ) 2017/1485.

(19)

S cieľom zabezpečiť spoločný prístup k prevencii a riadeniu kríz dodávok elektriny by mal príslušný orgán každého členského štátu vypracovať plán pripravenosti na riziká na základe regionálnych a vnútroštátnych scenárov krízy dodávok elektriny. Príslušné orgány by mali konzultovať so zainteresovanými stranami alebo so zástupcami skupín zainteresovaných strán, ak sú relevantné z hľadiska prevencie a riešenia krízy dodávok elektriny, ako sú zástupcovia výrobcov alebo ich obchodné orgány či zástupcovia prevádzkovateľov distribučných sústav. Na tento účel by príslušné orgány mali rozhodnúť o vhodných opatreniach na uskutočnenie konzultácií. V plánoch pripravenosti na riziká by mali byť opísané účinné, primerané a nediskriminačné opatrenia týkajúce sa všetkých určených scenárov krízy dodávok elektriny. Mal by sa primerane zohľadniť environmentálny vplyv navrhovaných opatrení v oblasti dopytu a dodávok. Plány by mali zabezpečovať transparentnosť, najmä pokiaľ ide o podmienky, za ktorých možno prijať netrhové opatrenia na zmiernenie kríz dodávok elektriny. Všetky plánované netrhové opatrenia by mali byť v súlade s pravidlami ustanovenými v tomto nariadení. Plány pripravenosti na riziká by sa mali zverejniť, pričom sa zabezpečí dôvernosť citlivých informácií.

(20)

Plány pripravenosti na riziká by mali obsahovať národné, regionálne a v prípade potreby aj dvojstranné opatrenia. Regionálne a prípadne dvojstranné opatrenia sú nutné najmä v prípade súbežnej krízy dodávok elektriny, keď je potrebný koordinovaný a vopred dohodnutý prístup, ktorý má zabezpečiť jednotnú reakciu a znížiť riziko negatívnych vedľajších účinkov. Na tento účel by sa pred prijatím plánov pripravenosti na riziká mali príslušné orgány poradiť s príslušnými orgánmi relevantných členských štátov. Relevantné členské štáty sú tie, v ktorých by sa mohli vyskytnúť negatívne vedľajšie účinky alebo iné vplyvy na elektroenergetický systém druhej strany bez ohľadu na to, či sú tieto členské štáty v tom istom regióne alebo sú priamo prepojené. Uvedené plány by mali zohľadňovať relevantné vnútroštátne okolnosti, vrátane situácie najvzdialenejších regiónov v zmysle článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a niektorých izolovaných mikrosústav, ktoré nie sú napojené na vnútroštátne prenosové sústavy. Členské štáty by v tejto súvislosti mali vyvodiť primerané závery, pokiaľ ide okrem iného o ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa identifikácie scenárov krízy s dodávkou elektriny na regionálnej úrovni a o regionálne a dvojstranné opatrenia obsiahnuté v plánoch pripravenosti na riziká, ako aj ustanovenia týkajúce sa poskytovania pomoci. V uvedených plánoch by sa mali jasne vymedziť úlohy a povinnosti príslušných orgánov. Vnútroštátne opatrenia by mali v plnej miere zohľadňovať regionálne a dvojstranné opatrenia, ktoré boli dohodnuté, a plne využiť príležitosti, ktoré prináša regionálna spolupráca. Uvedené plány by mali mať technickú a prevádzkovú povahu, pričom ich funkciou by malo byť predchádzať výskytu alebo zhoršeniu krízy dodávok elektriny a zmierňovať jej vplyv.

(21)

Plány pripravenosti na riziká by sa mali pravidelne aktualizovať. S cieľom zabezpečiť, aby uvedené plány boli aktuálne a účinné, by príslušné orgány členských štátov každého regiónu mali v spolupráci s prevádzkovateľmi prenosovej sústavy a inými príslušnými zainteresovanými stranami organizovať raz za dva roky simulácie krízy dodávok elektriny s cieľom overiť ich vhodnosť.

(22)

Vzor stanovený v tomto nariadení je určený na uľahčenie prípravy plánov pripravenosti na riziká, a umožňuje zahrnutie dodatočných informácií špecifických pre jednotlivé členské štáty. Cieľom uvedeného vzoru je tiež uľahčiť konzultácie s inými členskými štátmi v dotknutom regióne a s ECG. Konzultácie v rámci regiónu a v rámci ECG by mali zabezpečiť, aby opatrenia prijaté v jednom členskom štáte alebo regióne neohrozili bezpečnosť dodávok elektriny v iných členských štátoch alebo regiónoch.

(23)

Dôležité je uľahčovať komunikáciu a transparentnosť medzi členskými štátmi vždy, keď majú konkrétne, závažné a spoľahlivé informácie, že môže dôjsť ku kríze dodávok elektriny. Za takýchto okolností by mali dotknuté členské štáty bez zbytočného odkladu informovať Komisiu, susediace členské štáty a ECG, a najmä im poskytnúť informácie o príčinách zhoršenia situácie dodávok elektriny, plánovaných opatreniach na prevenciu krízy dodávok elektriny a možnej potrebe pomoci od iných členských štátov.

(24)

Výmena informácií v prípade krízy dodávok elektriny je rozhodujúca na zabezpečenie koordinovaného postupu a cielenej pomoci. Podľa tohto nariadenia preto musí príslušný orgán informovať členské štáty v regióne, susediace členské štáty a Komisiu bez zbytočného odkladu v prípade krízy dodávok elektriny. Príslušný orgán by takisto mal poskytnúť informácie o príčinách krízy, plánovaných a prijatých opatreniach na jej zmiernenie a možnej potrebe pomoci od iných členských štátov. Ak uvedená pomoc presahuje rámec bezpečnosti dodávok elektriny, uplatniteľným právnym rámcom by mal zostať mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany.

(25)

V prípade krízy dodávok elektriny by členské štáty mali spolupracovať v duchu solidarity. Okrem uvedeného všeobecného pravidla by sa mali prijať vhodné ustanovenia, na základe ktorých by si členské štáty navzájom ponúkali pomoc počas krízy dodávok elektriny. Takáto pomoc by mala byť založená na vopred dohodnutých koordinovaných opatreniach stanovených v plánoch pripravenosti na riziká. Toto nariadenie poskytuje členským štátom širokú mieru voľnej úvahy pri dohodách o obsahu takýchto koordinovaných opatrení, a teda o obsahu pomoci, ktorú ponúkajú. Je na členských štátoch, aby sa rozhodli a dohodli sa na takýchto koordinovaných opatreniach, pričom zohľadnia dopyt a ponuku. Týmto nariadením sa zároveň zaisťuje, že elektrina sa na účely dohodnutej pomoci dodáva koordinovaným spôsobom. Členské štáty by sa tiež mali dohodnúť na potrebných technických, právnych a finančných podmienkach týkajúcich sa vykonávania regionálnych a dvojstranných opatrení, ktoré boli dohodnuté. Podľa uvedených technických opatrení by členské štáty mali uviesť maximálne množstvá elektriny, ktoré sa majú dodať a ktoré by sa mali opätovne vyhodnotiť na základe technickej uskutočniteľnosti dodávky elektriny akonáhle je vyžadovaná pomoc počas krízy dodávok elektriny. Následne by členské štáty mali prijať všetky potrebné opatrenia na vykonávanie regionálnych a dvojstranných opatrení, ktoré boli dohodnuté, a technických, právnych a finančných podmienok.

(26)

Pri dohodách o koordinovaných opatreniach a technických, právnych a finančných podmienkach a iných vykonávacích ustanoveniach o pomoci by členské štáty mali zohľadniť sociálne a hospodárske faktory vrátane bezpečnosti občanov Únie, ako aj primeranosť. Nabádajú sa, aby si vymieňali najlepšie postupy a využívali ECG ako diskusnú platformu, prostredníctvom ktorej identifikujú dostupné možnosti pomoci, najmä pokiaľ ide o koordinované opatrenia a potrebné technické, právne a finančné podmienky vrátane spravodlivej náhrady. Komisia môže uľahčovať prípravu regionálnych a dvojstranných opatrení.

(27)

Pomoc, ktorú si členské štáty poskytujú podľa tohto nariadenia, by mala byť predmetom spravodlivej náhrady dohodnutej medzi členskými štátmi. Týmto nariadením sa neharmonizujú všetky aspekty takejto spravodlivej náhrady medzi členskými štátmi. Členské štáty by sa preto na ustanoveniach o spravodlivej náhrade mali dohodnúť pred poskytnutím pomoci. Členský štát žiadajúci o pomoc by mal bezodkladne zaplatiť spravodlivú náhradu členskému štátu poskytujúcemu pomoc alebo zabezpečiť jej bezodkladnú úhradu. Komisia by mala poskytnúť nezáväzné usmernenie týkajúce sa kľúčových prvkov spravodlivej náhrady a ďalších prvkov technických, právnych a finančných opatrení.

(28)

Pri poskytovaní pomoci podľa tohto nariadenia vykonávajú členské štáty právo Únie, a sú preto povinné rešpektovať základné práva zaručené právom Únie. Takáto pomoc preto môže v závislosti od opatrení, na ktorých sa dohodli členské štáty, viesť k vzniku povinnosti členského štátu zaplatiť náhradu tým, na ktorých majú jeho opatrenia dosah. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby boli v prípade potreby zavedené vnútroštátne pravidlá týkajúce sa náhrady, ktoré sú v súlade s právom Únie, a to najmä s ustanoveniami o základných právach. Okrem toho by členský štát, ktorý prijíma pomoc, mal v konečnom dôsledku znášať všetky primerané náklady, ktoré vznikli inému členskému štátu v dôsledku poskytnutia pomoci podľa takýchto vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa náhrady.

(29)

V prípade krízy dodávok elektriny by sa pomoc mala poskytnúť, aj keď sa členské štáty ešte nedohodli na koordinovaných opatreniach ani technických, právnych a finančných podmienkach podľa ustanovení o pomoci uvedených v tomto nariadení. Aby si členské štáty mohli poskytnúť pomoc v takejto situácii v súlade s týmto nariadením, mali by sa dohodnúť na ad hoc opatreniach a podmienkach namiesto chýbajúcich koordinovaných opatrení a technických, právnych a finančných podmienok.

(30)

Týmto nariadením sa zavádza takýto mechanizmus pomoci medzi členskými štátmi ako nástroj na prevenciu alebo zmiernenie krízy dodávok elektriny v rámci Únie. Komisia by preto mala preskúmať mechanizmus pomoci na základe skúseností s jeho fungovaním v budúcnosti a v prípade potreby navrhnúť jeho úpravu.

(31)

Toto nariadenie by malo energetickým podnikom a odberateľom umožniť, aby pri riešení kríz dodávok elektriny mohli čo najdlhšie využívať trhové mechanizmy ustanovené v nariadení (EÚ) 2019/943 a v smernici (EÚ) 2019/944. Pravidlá, ktorými sa riadi vnútorný trh, ako aj pravidlá prevádzkovania sústavy, by sa mali dodržiavať aj pri krízach dodávok elektriny. Takéto pravidlá zahŕňajú článok 22 ods. 1 písm. i) nariadenia (EÚ) 2017/1485 a článok 35 nariadenia (EÚ) 2017/2196, ktorými sa upravuje krátenie transakcií, obmedzenie poskytovania medzioblastnej kapacity na účely prideľovania kapacity alebo obmedzenie poskytovania plánov. To znamená, že netrhové opatrenia, ako je nútené odpojenie odberu alebo poskytovanie mimoriadnych dodávok mimo bežného fungovania trhu, by sa mali prijať až ako posledná možnosť, keď sa vyčerpali všetky možnosti, ktoré ponúka trh. Nútené odpojenie odberu by sa teda malo zaviesť až po vyčerpaní všetkých možností dobrovoľného odpojenia odberu. Všetky netrhové opatrenia by mali byť okrem toho nevyhnutné, primerané, nediskriminačné a dočasné.

(32)

V záujme zabezpečenia transparentnosti po kríze dodávok elektriny by mal príslušný orgán, ktorý vyhlásil krízu dodávok elektriny, vykonať ex post hodnotenie krízy a jej následkov. V uvedenom hodnotení by sa okrem iného mala zohľadniť účinnosť a primeranosť prijatých opatrení, ako aj ich hospodárske náklady. Uvedené hodnotenie by malo zahŕňať aj cezhraničné aspekty, ako je napríklad vplyv opatrení na iné členské štáty a miera pomoci, ktorú členský štát, ktorý vyhlásil krízu dodávok elektriny, od nich prijal.

(33)

Povinnosti týkajúce sa transparentnosti by mali zaistiť, aby všetky opatrenia prijaté na prevenciu alebo riadenie kríz dodávok elektriny boli v súlade s pravidlami vnútorného trhu a so zásadami spolupráce a solidarity, ktoré sú základom energetickej únie.

(34)

Toto nariadenie posilňuje úlohu ECG. Mala by vykonávať osobitné úlohy, najmä v súvislosti s vypracúvaním metodiky identifikácie scenárov krízy dodávok elektriny na regionálnej úrovni a metodiky posúdení krátkodobej a sezónnej primeranosti a v súvislosti s prípravou plánov pripravenosti na riziká, a mala by zohrávať významnú úlohu pri monitorovaní výkonnosti členských štátov v oblasti bezpečnosti dodávok elektrickej energie a pri tvorbe najlepších postupov na tomto základe.

(35)

Je možné, že kríza dodávok elektriny presahuje hranice Únie na územie zmluvných strán Energetického spoločenstva. Ako zmluvná strana zmluvy, ktorou sa ustanovuje Energetické spoločenstvo by Únia mala podporovať zmeny uvedenej zmluvy s cieľom vytvoriť integrovaný trh a jednotný regulačný priestor zabezpečením primeraného a stabilného regulačného rámca. Únia by mala pri prevencii kríz dodávok elektriny, príprave na ne a ich riadení úzko spolupracovať so zmluvnými stranami Energetického spoločenstva s cieľom zabezpečiť efektívne krízové riadenie.

(36)

Ak Komisia, ACER, ECG, ENTSO pre elektrinu, členské štáty a ich príslušné a regulačné orgány alebo akékoľvek iné orgány, subjekty alebo osoby získajú dôverné informácie podľa tohto nariadenia, mali by zabezpečiť dôvernosť týchto informácií. Na tento účel by sa na dôverné informácie mali vzťahovať pravidlá Únie a platné vnútroštátne predpisy o zaobchádzaní s dôvernými informáciami a procesmi.

(37)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to zabezpečiť najúčinnejšiu a najefektívnejšiu pripravenosť na riziká v Únii, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a účinkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný nad dosiahnutie tohto cieľa.

(38)

Cyprus je v súčasnosti jediným členským štátom Únie bez priameho prepojenia s iným členským štátom. V súvislosti s určitými ustanoveniami tohto nariadenia by sa malo objasniť, že pokiaľ táto situácia pretrváva, tieto ustanovenia, najmä ustanovenia o určení regionálnych scenárov krízy dodávok elektriny, o zahrnutí regionálnych a dvojstranných opatrení obsiahnutých v plánoch pripravenosti na riziká a o pomoci sa na Cyprus nevzťahujú. Cyprus a ostatné relevantné členské štáty sa nabádajú, aby s podporou Komisie vypracovali alternatívne opatrenia a postupy v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú uvedené ustanovenia, za predpokladu, že takéto alternatívne opatrenia a postupy nebudú mať vplyv na účinné uplatňovanie tohto nariadenia medzi ostatnými členskými štátmi.

(39)

Smernica 2005/89/ES by sa mala zrušiť,