Preamble: 1

(1)

Ustanovenia uvedené v tomto nariadení sú úzko prepojené, lebo sa zaoberajú rámcom riešenia krízových situácií stanoveným v smernici 2014/59/EÚ od fázy plánovania ozdravenia a riešenia krízových situácií inštitúcie, cez fázu včasnej intervencie, až do momentu opatrenia na riešenie krízových situácií. Na zabezpečenie súladu medzi týmito ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť súčasne, a na uľahčenie procesu riešenia krízových situácií potrebujú inštitúcie, orgány a účastníci trhu vrátane investorov, ktorí nie sú občanmi s oprávneným pobytom v Únii, získať komplexný prehľad a kompaktný prístup k svojim povinnostiam a právam. Preto je žiaduce zahrnúť príslušné regulačné technické predpisy vyžadované podľa smernice 2014/59/EÚ do jedného nariadenia.

(2)

V nadväznosti na vymedzenie pojmov v smernici 2014/59/EÚ je nevyhnutné osobitné vymedzenie použitých technických termínov.

(3)

Jednotné pravidlá týkajúce sa minimálnych informácií, ktoré majú byť zahrnuté do plánov ozdravenia, by mali brať do úvahy, ale nevylučovať, právomoci príslušných orgánov určiť zjednodušené povinnosti pre určité inštitúcie, pokiaľ ide o obsah a podrobnosti plánov ozdravenia, v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ.

(4)

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek zjednodušené povinnosti určené v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ, by sa týmito jednotnými pravidlami mali bližšie špecifikovať informácie, ktoré majú byť uvedené v individuálnom pláne ozdravenia, a v súlade s článkom 7 ods. 5 a 6 tejto smernice v pláne ozdravenia na úrovni skupiny.

(5)

Je dôležité, aby informácie zahrnuté do plánov ozdravenia boli primerané a konkrétne v závislosti od toho, či plány ozdravenia vypracovali inštitúcie, ktoré nie sú súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (2), alebo či ide o individuálne plány ozdravenia ustanovené v článku 7 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, alebo o plány ozdravenia na úrovni skupiny ustanovené v článku 7 ods. 5 a 6 smernice 2014/59/EÚ.

(6)

Na uľahčenie vnútornej štruktúry plánov ozdravenia by požiadavky na informácie mali byť zoskupené do niekoľkých oddielov, z ktorých niektoré by mali byť rozdelené do pododdielov uvedených v tomto nariadení.

(7)

S cieľom zabezpečiť, aby plány ozdravenia mohli byť v prípade potreby vykonané účinne a včas, je nevyhnutné budovať ich na spoľahlivej štruktúre riadenia. Plány ozdravenia by preto mali obsahovať opis konkrétnych zahrnutých mechanizmov riadenia. V pláne by sa malo najmä uviesť, ako bol vypracovaný, kto ho schválil a ako sa integruje do celkovej správy a riadenia inštitúcie alebo skupiny. V príslušných prípadoch by mali byť opísané opatrenia prijaté na zabezpečenie súladu medzi prípadným individuálnym plánom ozdravenia dcérskej spoločnosti a plánom ozdravenia na úrovni skupiny.

(8)

Plány ozdravenia sú nevyhnutné na posúdenie realizovateľnosti možností ozdravenia. Plán ozdravenia by preto mal obsahovať podrobné informácie o rozhodovacom procese so zreteľom na jeho aktiváciu ako dôležitého prvku riadiacej štruktúry na základe postupu eskalácie s využitím ukazovateľov v zmysle článku 9 smernice 2014/59/EÚ. Keďže každá kríza je iná, naplnenie ukazovateľa neznamená automaticky aktiváciu konkrétnej možnosti ozdravenia alebo všeobecnejšie spustenie automatizovaného rámca, podľa ktorého má byť vykonaná konkrétna možnosť ozdravenia v súlade s vopred určenými procedurálnymi požiadavkami. Ukazovatele by sa mali použiť skôr na naznačenie, že by sa mal začať eskalačný postup zahŕňajúci analýzu najlepšieho spôsobu riešenia krízových situácií. Kým sa však tieto ukazovatele naplnia, mali by sa použiť aj údaje a kritériá posúdenia používané pri bežnom riadení rizík s cieľom informovať inštitúciu alebo skupinu o riziku zhoršenia jej finančnej situácie a o tom, že došlo k aktivácii ukazovateľov. Kým takéto včasné varovné signály nie sú ukazovateľmi v zmysle smernice 2014/59/EÚ a ako také nenaznačujú vstup do fázy ozdravenia ani nevyžadujú eskaláciu mimo bežných obchodných postupov, pomáhajú zabezpečiť súlad medzi bežným riadením rizík inštitúcie a monitorovaním ukazovateľov. Plán ozdravenia by preto mal obsahovať opis, ako sú vhodné prvky riadenia rizík inštitúcie spojené s ukazovateľmi.

(9)

V strategickej analýze by sa mali zohľadniť medzinárodné normy pre plány ozdravenia, ako sú „Kľúčové atribúty účinných režimov riešenia krízových situácií pre finančné inštitúcie“ Rady pre finančnú stabilitu. Podľa týchto kľúčových atribútov by sa v rámci strategickej analýzy mali určiť základné a systémovo dôležité funkcie inštitúcie a stanoviť kľúčové opatrenia na ich zachovanie v scenároch ozdravenia. Strategická analýza by preto mala pozostávať z dvoch častí. Prvá časť strategickej analýzy by mala obsahovať opis inštitúcie alebo skupiny, hlavných oblastí jej obchodnej činnosti a zásadných funkcií. Opis inštitúcie alebo skupiny by mal poskytnúť všeobecný prehľad o inštitúcii alebo skupine a jej činnostiach spolu s podrobným opisom hlavných oblastí jej obchodnej činnosti a zásadných funkcií. Na uľahčenie posúdenia možností ozdravenia, ako sú odpredaje a predaje oblastí obchodnej činnosti, je dôležité určiť právnické osoby, v ktorých sa nachádzajú hlavné oblasti obchodnej činnosti a zásadné funkcie, a analyzovať prepojenosť v rámci skupiny. Podľa článku 6 ods. 1 a 2 smernice 2014/59/EÚ sú inštitúcie povinné preukázať k spokojnosti príslušného orgánu, že je možné oprávnene očakávať, že plán ozdravenia by mohol byť vykonaný bez toho, aby to malo významný nepriaznivý vplyv na finančný systém. Okrem toho sa v článku 6 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ príslušným orgánom ukladá posúdiť rozsah, v akom by plán ozdravenia alebo jeho konkrétne možnosti mohli byť vykonané bez toho, aby to malo významný nepriaznivý vplyv na finančný systém. Plány ozdravenia by preto mali obsahovať opis vonkajšej prepojenosti.

(10)

V druhej časti strategickej analýzy by mali byť identifikované a posúdené možnosti ozdravenia, ktoré prichádzajú do úvahy. Možnosti ozdravenia dostupné pre inštitúciu alebo skupinu by mali byť opísané najskôr bez odkazu na konkrétny scenár finančného stresu. Tieto možnosti sú prostriedkom na posilnenie všeobecnej pripravenosti na krízu a pomáhajú inštitúcii alebo skupine pružne reagovať na krízu. V strategickej analýze by sa potom malo uviesť, ako boli možnosti ozdravenia preskúšané v konkrétnych scenároch finančného stresu s cieľom predbežne posúdiť, ktoré možnosti ozdravenia by boli účinné pre jednotlivé scenáre, a tým poskytnúť praktickú skúšku účinnosti možností ozdravenia a primeranosti ukazovateľov. Možnosti ozdravenia by mali zahŕňať opatrenia, ktoré by inštitúcia mohla prijať v prípade splnenia podmienok pre včasnú intervenciu podľa článku 27 smernice 2014/59/EÚ.

(11)

Na účinné vykonanie plánu ozdravenia a na zabránenie nepriaznivým vplyvom na finančný systém je nevyhnutné jeho oznámenie. Plán ozdravenia by preto mal obsahovať aj oddiel o oznamovaní a zverejňovaní, aby v ňom bolo podchytené jednak internú komunikáciu príslušným vnútropodnikovým orgánom a zamestnancom inštitúcie alebo skupiny, ako aj externú komunikáciu.

(12)

Plán ozdravenia by mohol vyvolať zmeny obchodnej organizácie inštitúcie, a to buď na uľahčenie aktualizácie plánu ozdravenia, jeho budúceho vykonávania a sledovania ukazovateľov, alebo preto, že v rámci procesu boli zistené určité prekážky, ktoré sťažujú vykonávanie možností ozdravenia. Tieto prípravné a následné organizačné opatrenia, ktoré má prijať inštitúcia alebo skupina, by mali byť opísané v pláne ozdravenia na uľahčenie účinného posúdenia, či je možné oprávnene očakávať, že tento plán bude vykonaný, a na uľahčenie monitorovania jeho vykonávania zo strany inštitúcie alebo skupiny a príslušných orgánov.

(13)

Je nevyhnutné určiť minimálne kritériá, ktoré musí príslušný orgán zohľadniť pri posudzovaní plánov ozdravenia vypracovaných inštitúciami podľa článku 6 ods. 2 a článku 8 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.

(14)

V článku 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3) sa Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“) splnomocňuje, aby vydal usmernenia s cieľom zabezpečiť spoločné, jednotné a konzistentné uplatňovanie práva Únie, a vyžaduje sa, aby príslušné orgány a finančné inštitúcie, ktorým sú tieto usmernenia určené, vynaložili všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení. Keďže smernicou 2014/59/EÚ sa EBA splnomocňuje vydať usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom ďalej spresniť určité aspekty smernice, príslušné orgány by v súlade s uvedeným článkom mali vziať do úvahy usmernenia o scenároch pre plánovanie ozdravenia a o ukazovateľoch, ktoré majú byť zahrnuté do plánov ozdravenia, vydané orgánom EBA, tým, že vynaložia všetko úsilie na dodržanie týchto usmernení v súlade s článkom 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(15)

Cieľom plánovania ozdravenia, ako sa stanovuje v smernici 2014/59/EÚ, je identifikovať možnosti zachovania alebo obnovenia životaschopnosti a finančnej pozície inštitúcie alebo skupiny, keď je vystavená vážnemu stresu. Kritériami na posúdenie plánu ozdravenia by sa preto malo zabezpečiť, aby bol plán vhodný pre subjekty, na ktoré sa vzťahuje, a aby plán a možnosti, ktoré sú v ňom určené, boli životaschopné a aby ich bolo možné vykonať v príslušnom čase. Konkrétne záležitosti, ktoré musí príslušný orgán posúdiť, budú závisieť od obsahu a rozsahu plánu ozdravenia. Mali by sa stanoviť jednotné pravidlá týkajúce sa minimálnych kritérií, ktoré majú byť posúdené, s cieľom zohľadniť schopnosť príslušných orgánov uložiť zjednodušené povinnosti pre určité inštitúcie, pokiaľ ide o obsah a podrobnosti plánov ozdravenia, v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ.

(16)

V prípade potreby by sa mali stanoviť dodatočné kritériá, ktoré sa budú uplatňovať na posúdenie plánov ozdravenia na úrovni skupiny, aby sa zohľadnili dodatočné požiadavky stanovené v smernici 2014/59/EÚ, ktoré sa vzťahujú na takéto plány.

(17)

Plány ozdravenia by mali byť úplné a mali by obsahovať všetky informácie požadované podľa smernice 2014/59/EÚ vrátane prvkov, ktoré sú ďalej spresnené v tomto nariadení. Tieto plány by navyše mali byť komplexné vrátane dostatočných podrobností a dostatočnej škály možností pre okolnosti daného subjektu alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú.

(18)

Požiadavky na obsah plánov riešenia krízových situácií by mali zohľadňovať prebiehajúce práce na koordinácii ich vypracovania na globálnej úrovni prostredníctvom Rady pre finančnú stabilitu.

(19)

Normy pre obsah plánov riešenia krízových situácií a posudzovanie riešiteľnosti krízových situácií by mali byť dostatočne pružné, aby sa v nich zohľadňovali okolnosti inštitúcie alebo skupiny, ktorá je predmetom posúdenia, na zabezpečenie toho, aby plány boli cielené a užitočné na vykonávanie stratégií riešenia krízových situácií.

(20)

Orgány pre riešenie krízových situácií by mali posúdiť, či likvidáciou na základe bežného konkurzného konania možno dôveryhodne a reálne dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií. Na tento účel môže byť potrebné využiť relevantné odborné znalosti o systémoch ochrany vkladov. Posúdením, či je likvidácia realizovateľná a dôveryhodná, sa nevylučuje potreba posúdiť, či sa ciele riešenia krízových situácií dosiahnu v rovnakom rozsahu pri likvidácii prostredníctvom vnútroštátneho konkurzného konania, vrátane posúdenia minimalizácie závislosti od mimoriadnej verejnej finančnej podpory.

(21)

Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií je iteratívny proces, ktorý je možný len na základe identifikovanej uprednostňovanej stratégie riešenia krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií by na konci tohto procesu mohli dospieť k záveru, že by bola vhodnejšia zmenená alebo úplne iná stratégia.

(22)

Mali by sa posúdiť aj varianty uprednostňovanej stratégie s cieľom zohľadniť okolnosti, ktoré bránia vykonaniu uprednostňovanej stratégie, napríklad ak by stratégia riešenia krízových situácií v jednom okamihu prostredníctvom nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov už nebola realizovateľná, ak straty presiahnu výšku oprávnených záväzkov vydaných materskou spoločnosťou.

(23)

Normy pre plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a pre posúdenie riešiteľnosti krízových situácií by mali umožňovať stratégiu riešenia krízových situácií založenú na štylizovaných prístupoch stanovených Radou pre finančnú stabilitu a uvedenú v odôvodnení 80 smernice 2014/59/EÚ. Stratégie riešenia krízových situácií môžu zahŕňať jeden orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý uplatňuje nástroje riešenia krízových situácií na úrovni materskej spoločnosti podniku alebo skupiny (riešenie krízových situácií v jednom okamihu), viacero orgánov pre riešenie krízových situácií, ktoré uplatňujú nástroje riešenia krízových situácií v súvislosti s viacerými regionálnymi alebo funkčnými podskupinami alebo v súvislosti so subjektom v rámci cezhraničnej skupiny (riešenie krízových situácií vo viacerých okamihoch), alebo kombináciu týchto dvoch aspektov.

(24)

V každom prípade by sa pri plánovaní riešenia krízových situácií a posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie mali brať do úvahy všetky podporné činnosti, ktoré sa vyžadujú od iných orgánov pre riešenie krízových situácií, ako sú orgány, ktoré prijímajú opatrenie na riešenie krízových situácií, napríklad prostredníctvom poskytovania informácií, nepretržitého poskytovania kľúčových spoločných služieb alebo prostredníctvom rozhodnutí neprijať opatrenie na riešenie krízových situácií vzhľadom na právo ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií konať z vlastnej iniciatívy, ak to treba na dosiahnutie finančnej stability na domácom trhu v prípade, že vedúce orgány pre riešenie krízových situácií nekonajú účinne.

(25)

V oddiele C prílohy k smernici 2014/59/EÚ sa uvádza niekoľko záležitosti, ktoré treba posúdiť pri posudzovaní riešiteľnosti krízových situácií inštitúcie alebo skupiny; ich výpočet však nie je vyčerpávajúci a vyžaduje si ďalšie spresnenie.

(26)

Podľa článku 32 smernice 2014/59/EÚ by sa opatrenie na riešenie krízových situácií malo prijať len v prípade, že by likvidácia inštitúcie alebo skupiny na základe bežného konkurzného konania nebola vo verejnom záujme, a preto v rámci posúdenia riešiteľnosti krízových situácií by sa takáto likvidácia mala považovať za alternatívne opatrenie na riešenie krízových situácií.

(27)

V článku 23 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ sa stanovujú rozličné podmienky, ktoré musia byť splnené na povolenie materskej inštitúcii, materskej inštitúcii v Únii a určitým iným subjektom v skupine a ich dcérskym spoločnostiam v iných členských štátoch alebo tretích krajinách, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, aby na základe dohody o finančnej podpore v rámci skupiny uvedenej v kapitole III tejto smernice poskytli finančnú podporu vo forme úveru, záruk alebo aktív na použitie ako kolaterál inému subjektu v rámci skupiny, ktorý spĺňa podmienky na včasnú intervenciu. Podľa článku 25 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ príslušný orgán subjektu skupiny, ktorý poskytuje podporu, môže zakázať alebo obmedziť poskytnutie finančnej podpory.

(28)

So zreteľom na finančné ťažkosti subjektu, ktorý prijíma podporu, a vzhľadom na podmienku, že musia existovať reálne vyhliadky, že finančnou podporou sa tieto finančné ťažkosti napravia, by sa mala vykonať dôkladná analýza potrieb kapitálu a likvidity prijímajúceho subjektu a analýza vnútorných a vonkajších príčin finančných ťažkostí, ako aj minulých, súčasných a očakávaných trhových podmienok. Táto analýza by mala obsahovať plánované opatrenia na riešenie príčin ťažkostí prijímajúceho subjektu, ktorými možno účinne podporiť obnovenie jeho finančnej situácie.

(29)

Posúdenie jednotlivých podmienok patrí do pôsobnosti subjektu, ktorý poskytuje podporu (ďalej len „subjekt, ktorý poskytuje podporu“), a príslušného orgánu zodpovedného za inštitúciu, ktorá poskytuje podporu. V tomto posúdení by sa malo zohľadniť riziko potenciálneho nepriaznivého vývoja. Na účely komplexného posúdenia podmienok, ktoré sa týkajú subjektu, ktorý poskytuje podporu, by mal príslušný orgán zodpovedný za subjekt, ktorý poskytuje podporu, vziať do úvahy aj informácie a výsledky posúdenia, ktoré poskytol príslušný orgán zodpovedný za subjekt skupiny, ktorý prijíma finančnú podporu.

(30)

V požiadavke, aby podmienky poskytnutia podpory boli v súlade s článkom 19 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ, by sa malo zohľadňovať riziko zlyhania prijímajúceho subjektu a strata pre subjekt, ktorý poskytuje podporu, v prípade zlyhania prijímajúceho subjektu, a to na základe porovnania ich situácie po poskytnutí podpory so situáciou bez jej poskytnutia a na základe úplného zverejnenia príslušných informácií. V uvedených podmienkach by sa mal odzrkadľovať najlepší záujem subjektu, ktorý poskytuje podporu, ako sa uvádza v článku 19 ods. 7 písm. b), v ktorom sa stanovuje, že možno zohľadniť všetky priame alebo nepriame výhody, ktoré môžu zmluvnej strane vzniknúť v dôsledku poskytnutia finančnej podpory. Malo by sa to malo overiť dôkladnou analýzou nákladov a prínosov pre subjekt, ktorý poskytuje podporu, a pre skupinu ako celok v rámci týchto dvoch scenárov.

(31)

Dohody o finančnej podpore a poskytnutie finančnej podpory v rámci skupiny môžu zlepšiť riešiteľnosť krízových situácií skupiny, napríklad ak sú v súlade s mechanizmom absorpcie strát stanoveným v stratégii riešenia krízových situácií. Na druhej strane však môžu brzdiť realizovateľnosť zvolenej stratégie riešenia krízových situácií, napríklad ak sa v tejto stratégii predpokladá oddelenie jednotlivých častí skupiny. Posúdenie vplyvu na riešiteľnosť krízových situácií by preto malo byť založené na posúdení riešiteľnosti krízových situácií, na jednotlivých plánoch riešenia krízových situácií a prípadne na pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa spoločného rozhodnutia kolégií pre riešenie krízových situácií.

(32)

Pri vykonávaní úloh oceňovania na účely článku 36 vrátane článku 49 ods. 3 a článku 74 smernice 2014/59/EÚ treba zabezpečiť, aby nezávislí odhadcovia neboli ovplyvnení a aby ich nepovažovali za ovplyvnených orgány verejnej moci ani orgán pre riešenie krízových situácií, inštitúcia alebo subjekt podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) uvedenej smernice.

(33)

Preto by sa mali uplatňovať jednotné pravidlá na určenie okolností, za ktorých sa osoba považuje za nezávislú od príslušných orgánov verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj od inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ. Uvedené pravidlá by mali obsahovať požiadavky na odborné znalosti a zdroje dotknutej osoby a na jej vzťah k príslušným orgánom verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií a inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ.

(34)

Nezávislosť môže byť posilnená podmienkami, ktorými sa zabezpečia primerané odborné znalosti a zdroje nezávislého odhadcu. Konkrétnejšie by sa malo zabezpečiť, aby nezávislý odhadca mal potrebnú kvalifikáciu, znalosti a skúsenosti vo vzťahu ku všetkým príslušným oblastiam, najmä pokiaľ ide o oceňovanie a účtovníctvo v kontexte bankového odvetvia. Takisto by sa malo zabezpečiť, aby nezávislý odhadca mal dostatočné ľudské a technické zdroje na vykonanie ocenenia alebo aby k nim mal prístup. Na tento účel by mohlo byť vhodné sprístupniť v súvislosti s vykonaním ocenenia dostatočné ľudské a technické zdroje zapojením zamestnancov alebo zmluvných dodávateľov od iných špecialistov na oceňovanie, právnických firiem alebo z iných zdrojov. Ak sa oceňovanie vykonáva s podporou zamestnancov alebo zmluvných dodávateľov, malo by sa na nich vzťahovať overenie konfliktu záujmov s cieľom zabezpečiť, aby nebola ohrozená ich nezávislosť. V každom prípade by za výsledok ocenenia mal byť zodpovedný nezávislý odhadca.

(35)

Okrem toho treba zabezpečiť, aby bol nezávislý odhadca schopný účinne vykonať ocenenie bez neprimeraného spoliehania sa na ktorýkoľvek príslušný orgán verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií a inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ. Poskytnutie pokynov alebo usmernení potrebných na podporu vykonania ocenenia, napríklad v súvislosti s metodikou poskytnutou podľa právnych predpisov Únie v oblasti oceňovania na účely súvisiace s riešením krízových situácií, by sa však nemalo chápať ako neprimeraná závislosť, ak sa takéto pokyny alebo usmernenia považujú za nevyhnutné na podporu vykonania ocenenia. Okrem toho by sa nemalo brániť poskytnutiu pomoci nezávislému odhadcovi zo strany inštitúcie alebo dotknutého subjektu, ako je poskytnutie systémov, účtovných závierok, správ pre regulačný orgán, trhových údajov a ďalších záznamov alebo inej pomoci, keď menovací orgán alebo iný orgán, ktorý môže byť splnomocnený vykonať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, usúdi, že je to potrebné na podporu vykonania ocenenia. V súlade s akýmikoľvek postupmi, ktoré môžu byť zavedené, by sa poskytnutie pokynov, usmernení a iných foriem podpory malo odsúhlasiť na individuálnom alebo skupinovom základe.

(36)

Nemalo by sa brániť platbe primeranej odmeny a náhrade odôvodnených výdavkov v súvislosti s ocenením.

(37)

Nezávislosť môže byť ohrozená, ak ocenenie vykonáva osoba, ktorú zamestnáva ktorýkoľvek príslušný orgán verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií a inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, alebo ich pridružená osoba, a to aj v prípadoch, keď bolo zistené úplné štrukturálne oddelenie pri riešení hrozieb, ako je previerka po sebe samom, vlastný záujem, obhajovanie, familiárny vzťah, dôvera alebo zastrašovanie. Preto treba zabezpečiť vhodné právne oddelenie, aby nezávislý odhadca nebol zamestnancom ani zmluvným dodávateľom ktoréhokoľvek príslušného orgánu verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií alebo dotknutej inštitúcie alebo subjektu, ani aby s nimi nebol spojený v rámci skupiny.

(38)

Takisto treba zabezpečiť, aby nezávislý odhadca nemal žiadny podstatný spoločný záujem ani konflikt záujmov s ktorýmkoľvek príslušným orgánom verejnej moci vrátane orgánu pre riešenie krízových situácií a inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, vrátane jeho vrcholového manažmentu, majoritných akcionárov, subjektov skupiny a významných veriteľov, čo by mohol byť prípad nezávislého odhadcu, ktorý je významným veriteľom dotknutej inštitúcie alebo subjektu. Podobne by mohli podstatný záujem predstavovať aj osobné vzťahy.

(39)

Menovací orgán alebo iný orgán, ktorý môže byť splnomocnený vykonať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, by preto mal posúdiť, či existuje akýkoľvek podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov. Na účely tohto posúdenia by mal nezávislý odhadca oznámiť menovaciemu orgánu alebo inému orgánu, ktorý môže byť splnomocnený vykonať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, akýkoľvek skutočný alebo potenciálny záujem, ktorý podľa úsudku tejto osoby možno na základe posúdenia daného orgánu považovať za podstatný záujem, a mal by poskytnúť akékoľvek informácie, ktoré môže daný orgán odôvodnene požadovať na účely tohto posúdenia. V prípade právnických osôb by sa nezávislosť mala posudzovať odkazom na spoločnosť alebo partnerstvo ako celok, ale s prihliadnutím na akékoľvek štrukturálne oddelenie a ďalšie mechanizmy, ktoré môžu byť zavedené na odlíšenie zamestnancov, ktorí môžu byť zapojení do oceňovania, od ostatných zamestnancov, na riešenie hrozieb, ako je previerka po sebe samom, vlastný záujem, obhajovanie, familiárny vzťah, dôvera alebo zastrašovanie. Ak sú tieto hrozby v porovnaní s prijatými bezpečnostnými opatreniami natoľko významné, že ohrozujú nezávislosť danej osoby, takáto spoločnosť alebo partnerstvo by nemali vykonávať funkciu nezávislého odhadcu.

(40)

Štatutárny audítor, ktorý vykonal audit inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ v roku predchádzajúcom posúdeniu oprávnenosti nezávislého odhadcu konať ako odhadca, by sa za žiadnych okolností nemal považovať za nezávislého. Čo sa týka ostatných služieb v oblasti auditu a oceňovania, ktoré boli poskytnuté dotknutej inštitúcii alebo subjektu v rokoch bezprostredne predchádzajúcich dátumu, ku ktorému sa má posúdiť nezávislosť, tieto služby by sa takisto mali považovať za podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov, pokiaľ sa k spokojnosti menovacieho orgánu alebo iného orgánu, ktorý môže byť splnomocnený vykonať túto úlohu v dotknutom členskom štáte, nepreukáže, že to tak nie je, a to vzhľadom na všetky relevantné okolnosti vrátane štrukturálneho oddelenia alebo iných zavedených mechanizmov.

(41)

Po vymenovaní odhadcu je nevyhnutné, aby nezávislý odhadca dodržiaval zásady a postupy v súlade s platnými etickými kódexmi a profesijnými normami, aby identifikoval akýkoľvek skutočný alebo potenciálny záujem, ktorý podľa úsudku daného odhadcu môže predstavovať podstatný spoločný záujem alebo konflikt záujmov. Menovací orgán alebo iný orgán, ktorý môže byť určený v dotknutom členskom štáte, by mal byť okamžite informovaný o akýchkoľvek zistených skutočných alebo potenciálnych záujmoch a mal by zvážiť, či predstavujú podstatný záujem; ak sa to potvrdí, treba vymenovanie nezávislého odhadcu ukončiť a vymenovať nového odhadcu.

(42)

V smernici 2014/59/EÚ sa členským štátom ukladá, aby svojim orgánom pre riešenie krízových situácií udelili širokú škálu právomocí vrátane právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 66 uvedenej smernice, ktoré sa môžu uplatňovať samostatne alebo spolu s opatrením na riešenie krízových situácií.

(43)

Je dôležité zabezpečiť, aby sa právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu mohli uplatňovať na všetky záväzky, ktoré nie sú vylúčené podľa článku 44 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ. V prípade záväzkov, ktoré sa riadia právom tretej krajiny, okrem záväzkov uvedených v zozname záväzkov, na ktoré sa vzťahuje vylúčenie podľa článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ, by sa mala zahrnúť zmluvná podmienka na podporu uplatnenia právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať konverziu v súvislosti s týmito záväzkami.

(44)

Zmluvné podmienky uvedené v článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ by sa mali zahrnúť do dohôd, ktorými sa vytvára záväzok, na ktorý sa tento článok vzťahuje, uzatvorených po dátume uplatňovania ustanovení prijatých na transpozíciu hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 smernice 2014/59/EÚ.

(45)

Zmluvná podmienka uvedená v článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ by mala byť zahrnutá najmä do príslušných dohôd týkajúcich sa záväzku, ktorý v čase vzniku nie je plne zabezpečený, alebo je plne zabezpečený, ale zmluvné podmienky upravujúce tento záväzok nezaväzujú dlžníka, aby udržiaval kolaterál, ktorým by sa daný záväzok trvalo plne zabezpečoval v súlade s regulačnými požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Únie alebo rovnocenných právnych predpisoch tretích krajín.

(46)

Pre príslušné dohody uzatvorené pred dátumom uplatňovania ustanovení prijatých na transpozíciu hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 smernice 2014/59/EÚ by sa zmluvná podmienka mala zahrnúť vtedy, ak sa podľa danej dohody vytvárajú záväzky po dátume transpozície.

(47)

Okrem toho pre príslušné dohody uzatvorené pred dátumom uplatňovania ustanovení prijatých na transpozíciu hlavy IV kapitoly IV oddielu 5 smernice 2014/59/EÚ by podstatné zmeny, ktoré ovplyvňujú základné práva a povinnosti strany dohody, mali znamenať povinnosť zahrnúť zmluvnú podmienku uvedenú v článku 55 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ. Nepodstatné zmeny, ktoré neovplyvňujú základné práva a povinnosti strany príslušnej dohody, by nemali postačovať na vznik požiadavky zahrnúť zmluvnú podmienku; vo všetkých ostatných prípadoch by sa zmluvná podmienka mala zahrnúť.

(48)

Na umožnenie primeranej úrovne zbližovania pri súčasnom zabezpečení, aby orgány pre riešenie krízových situácií, inštitúcie a subjekty podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) smernice 2014/59/EÚ mohli zohľadniť rozdiely v právnych systémoch alebo rozdiely, ktoré vyplývajú z povahy alebo formy záväzku, je vhodné ustanoviť povinný obsah zmluvnej podmienky.

(49)

Na dosiahnutie jednotného prístupu v celej Únii, ktorým sa zabezpečí účinná koordinácia príslušných orgánov, a s cieľom umožniť orgánom pre riešenie krízových situácií prijímať náležite informované a rýchle rozhodnutia o riešení krízových situácií sa týmto nariadením stanovujú postupy oznamovania a obsah oznámení stanovených v článku 81 ods. 1, 2 a 3 smernice 2014/59/EÚ.

(50)

Vzhľadom na naliehavosť a dôležitosť danej problematiky by sa oznámenia mali poskytovať prostredníctvom bezpečných elektronických komunikácií. Na podporu koordinácie zmluvných strán sa v rámci tohto procesu uvažuje o prednostnom ústnom oznamovaní a následnom potvrdení jej prijatia. Oznámeniami by sa mali poskytnúť náležité informácie, aby príjemca urýchlene splnil svoje úlohy;

(51)

preto sa stanovuje konkrétny obsah oznámení, ktoré príslušnému orgánu predkladá riadiaci orgán inštitúcie alebo subjektu podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) smernice 2014/59/EÚ, keď daná inštitúcia alebo subjekt zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Podobne by aj komunikácia tohto oznámenia príslušným orgánom orgánu pre riešenie krízových situácií mala obsahovať informácie, ktoré mu umožnia splniť si svoje úlohy. Osobitné požiadavky na obsah by sa mali poskytnúť aj v súvislosti s oznámením posúdenia, že inštitúcia alebo subjekt podľa článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ak takéto posúdenie iniciuje príslušný orgán, resp. orgán pre riešenie krízových situácií. V takom prípade by sa v oznámení mali uviesť aj príslušné podmienky stanovené v článku 32 ods. 1 písm. a) a b) smernice 2014/59/EÚ.

(52)

So zámerom poskytnúť harmonizovaný prístup v celej Únii s cieľom náležite informovať zainteresované strany o opatreniach na riešenie krízových situácií sa v tomto nariadení stanovujú postupy a obsah oznámenia, v ktorom sú zhrnuté účinky opatrenia na riešenie krízových situácií vrátane rozhodnutia pozastaviť alebo obmedziť výkon určitých práv v súlade s článkami 69, 70 a 71 smernice 2014/59/EÚ.

(53)

V tomto nariadení sa stanovuje obsah takýchto oznámení so zreteľom na niektoré zásadné informácie určené retailovým a neretailovým klientom a veriteľom; pokiaľ ide o prvky, ktoré v tomto nariadení nie sú stanovené, ich oznámenie by malo byť v súlade so širšou stratégiou oznamovania vypracovanou ako súčasť plánu riešenia krízových situácií, ktorá sa rozoberá v kapitole II oddieloch I a II tohto nariadenia. Treba prijať regulačné technické predpisy na stanovenie jednotných podrobných pravidiel týkajúcich sa zriadenia kolégií pre riešenie krízových situácií a postupov, ktoré majú dodržiavať pri výkone funkcií a úloh stanovených v článku 88 smernice 2014/59/EÚ vzhľadom na veľký vplyv, ktorý môže mať plánovanie riešenia a riešenie krízových situácií na úrovni skupiny vo viacerých členských štátoch.

(54)

Pri zriaďovaní kolégia pre riešenie krízových situácií sa treba vyhnúť duplicite práce, ktorú už vykonáva orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a kolégium orgánov dohľadu. Dôležité je zabezpečiť aj to, aby táto práca bola upravená spôsobom, ktorý zodpovedá potrebám fungovania kolégia. Je vhodné zabezpečiť najmä to, aby orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zohľadnil, aktualizoval a náležite upravil všetky príslušné práce, ktoré v rámci kolégia orgánov dohľadu vykonáva orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, predovšetkým pokiaľ ide o určenie príslušných subjektov skupiny a následne orgánov, ktoré by mali byť požiadané, aby sa stali členmi kolégia alebo jeho pozorovateľmi („proces mapovania“).

(55)

Odkaz na iné skupiny alebo kolégiá, ktoré vykonávajú tie isté úlohy a funkcie v súlade s článkom 88 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ, treba chápať ako zahŕňajúci o. i. skupiny krízového riadenia zriadené podľa spoločných zásad a prístupov vypracovaných Radou pre finančnú stabilitu a krajinami skupiny G 20. Preto je dôležité zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny pri posudzovaní svojej povinnosti zriadiť kolégium pre riešenie krízových situácií posúdili aj to, či tieto iné skupiny alebo kolégiá pôsobia v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

(56)

Zapojenie orgánov pre riešenie krízových situácií z tretej krajiny ako pozorovateľov v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií je už stanovené v článku 88 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ. Preto treba zabezpečiť proces organizovania ich účasti v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií a ich zapojenia do jednotlivých úloh kolégia.

(57)

Na dosiahnutie účinného plánovania riešenia krízových situácií je potrebná efektívna a včasná interakcia a spolupráca medzi kolégiom pre riešenie krízových situácií a bankovou skupinou, najmä medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a materskou spoločnosťou v Únii. Na tento účel by mal orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny informovať materskú spoločnosť v Únii o zriadení kolégia pre riešenie krízových situácií, o jeho zložení a o akýchkoľvek zmenách tohto zloženia. Efektívna a včasná interakcia a spolupráca medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a materskou spoločnosťou v Únii by však nemala ignorovať rýchlosť konania potrebného na zachovanie finančnej stability ani prípravné či preventívne opatrenia a komplexné ekonomické hodnotenie požadované pri plánovaní riešenia krízových situácií.

(58)

Písomné dohody a postupy kolégia pre riešenie krízových situácií by mali zahŕňať potrebné organizačné opatrenia na zabezpečenie efektívneho a účinného rozhodovacieho procesu. Kolégium pre riešenie krízových situácií by malo najmä uznať potrebu zriadiť flexibilné čiastkové štruktúry v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií na výkon funkcií kolégia a zabezpečiť, aby jeho členovia boli schopní náležitým spôsobom prispievať k jednotlivým funkciám kolégia. Ak sa považuje za vhodné, aby sa na kolégiu zúčastňovali ako pozorovatelia iné orgány než členovia kolégia, je potrebné najmä to, aby orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zabezpečil, aby podmienky ich účasti boli stanovené v písomných dohodách a aby neboli výhodnejšie ako podmienky pre členov kolégia stanovené v tomto nariadení.

(59)

Písomné dohody a postupy kolégia pre riešenie krízových situácií by mali zahŕňať aj potrebné prevádzkové ustanovenia s cieľom zabezpečiť, aby kolégium umožňovalo orgánom pre riešenie krízových situácií jednak koordinovať svoje vstupy v rámci kolégia orgánov dohľadu, a takisto organizovať analýzu, zohľadnenie a vyhodnotenie vstupov, ktoré orgány pre riešenie krízových situácií získajú od kolégia orgánov dohľadu. Písomné dohody by preto v ideálnom prípade mali zahŕňať proces komunikácie medzi kolégiom orgánov dohľadu a kolégiom pre riešenie krízových situácií, najmä medzi orgánom pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe. V písomných dohodách by sa mali stanoviť aj postupy, ktoré treba dodržiavať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií na dosiahnutie spoločného porozumenia vo všetkých prípadoch, keď sa v praxi vyžaduje koordinácia, ale podľa smernice 2014/59/EÚ sa spoločné rozhodnutie nevyžaduje.

(60)

Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny by mal mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na plnenie svojich úloh a povinností a mal by pôsobiť ako koordinátor pre zber a šírenie informácií získaných od ktoréhokoľvek člena kolégia alebo od ktoréhokoľvek subjektu skupiny, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o dôvernosti a ustanovenia upravujúce výmenu dôverných informácií stanovené v smernici 2014/59/EÚ.

(61)

Na zabezpečenie účinných prevádzkových postupov pre prípad núdze by mal orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny vykonať testy fungovania kolégia pre riešenie krízových situácií a v prípade potreby by mal mať možnosť zapojiť do vykonávania týchto testov materskú spoločnosť v Únii.

(62)

Zásadný význam má včasné a realistické plánovanie všetkých postupov spoločného rozhodovania. Každý orgán pre riešenie krízových situácií zapojený do týchto procesov by mal orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytnúť svoj príspevok k príslušnému spoločnému rozhodnutiu včas, efektívne a v súlade s príslušnými harmonogramami spoločných rozhodnutí.

(63)

Treba zabezpečiť, aby boli spoločné rozhodnutia prijímané rýchlo a včas. Toto je obzvlášť dôležité pre rozhodnutia o riešení krízových situácií, rovnako je to však dôležité aj pre plánovanie riešenia krízových situácií. Zároveň by sa malo zabezpečiť, aby sa všetkým orgánom zapojeným do spoločného rozhodovacieho procesu poskytol dostatočný čas na vyjadrenie názorov. Na dosiahnutie rovnováhy medzi týmito dvoma cieľmi by orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny mal mať právomoc predložiť svoj predbežný návrh ostatným orgánom zapojeným do procesu, pričom by sa súčasne stanovila primeraná lehota, po uplynutí ktorej by sa malo predpokladať, že orgány, ktoré k tomuto návrhu nepredložili žiadne námietky, s ním súhlasia. Pri stanovovaní príslušnej lehoty by mal orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny náležite zohľadniť skutočné lehoty rozhodovacieho procesu podľa ustanovení zákona alebo podľa toho, ako už predtým stanovilo samotné kolégium.

(64)

S cieľom zabezpečiť, aby sa zaviedol účinný proces, by orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny mal mať konečnú zodpovednosť za určenie postupnosti krokov, ktoré treba dodržať. Kroky na dosiahnutie každého spoločného rozhodnutia by mali byť stanovené s prihliadnutím na to, že niektoré z týchto krokov možno vykonávať súbežne a iné postupne.

(65)

V súlade s článkom 13 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ by sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny mali preskúmavať a aktualizovať aspoň raz ročne. Je však potrebné zabezpečiť, aby sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny preskúmavali a aktualizovali aj na ad hoc základe, ak vznikne takáto potreba, či už z dôvodu informácií, ktoré získalo kolégium orgánov dohľadu, alebo z vlastnej iniciatívy kolégia pre riešenie krízových situácií.

(66)

V záujme zvýšenia transparentnosti fungovania kolégií pre riešenie krízových situácií by v tomto nariadení mali byť jasne stanovené jednotné podmienky oznamovania spoločných rozhodnutí materskej spoločnosti v Únii a ostatným subjektom príslušnej skupiny. S cieľom zabezpečiť porovnateľnosť procesov a výstupov, a tým dosiahnuť ich zblíženie, je nevyhnutné jasne stanoviť jednotné pravidlá postupu oznamovania a potrebnú dokumentáciu pre spoločné rozhodovanie v rámci kolégií pre riešenie krízových situácií.

(67)

V prípade neprijatia spoločného rozhodnutia by sa mala takisto zabezpečiť koordinácia jednotlivých rozhodnutí orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, aby kolégium pre riešenie krízových situácií mohlo vykonávať svoju úlohu, ako sa stanovuje v článku 88 ods. 1 smernice 2014/59/EÚ. Preto treba stanoviť proces fungovania kolégia ako rámca pre orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a pre ostatné orgány, ktoré sa usilujú o efektívne a realizovateľné plánovanie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a to aj v prípade neprijatia spoločných rozhodnutí.

(68)

Pri určovaní, či treba zaviesť program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, by príslušné orgány pre riešenie krízových situácií, ktoré sa zúčastňujú na zasadnutí kolégia pre riešenie krízových situácií, mali v súlade s článkami 91 a 92 smernice 2014/59/EÚ zvážiť, či má dané riešenie krízových situácií skupinový rozmer. Na tento účel by sa orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny mal usilovať identifikovať všetky subjekty skupiny, ktoré sú alebo by mohli byť ovplyvnené, ak subjekt skupiny alebo materská spoločnosť v Únii spĺňa podmienky podľa článkov 32 alebo 33 smernice 2014/59/EÚ.

(69)

S cieľom zabezpečiť optimálne podmienky na riešenie krízových situácií treba pracovať účinne, efektívne a v krátkych lehotách. Preto je dôležité zabezpečiť, aby kolégium pre riešenie krízových situácií pri posudzovaní potreby zaviesť program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zvážilo aj potrebu mutualizácie vnútroštátnych mechanizmov financovania. Kolégium pre riešenie krízových situácií by malo zvážiť nevyhnutnosť mutualizácie vnútroštátnych mechanizmov financovania, a to najmä v súvislosti s finančnými plánmi a uplatňovaním smernice 2014/59/EÚ. V prípade nevyužitia mutualizácie treba príslušným spôsobom upraviť obsah a proces plánu financovania. V záujme ďalšieho zabezpečenia efektívnosti by orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny mal mať možnosť nahradiť svoje konečné kladné posúdenie potreby zaviesť program riešenia krízových situácií na úrovni skupiny predložením svojho návrhu takéhoto programu.

(70)

V programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny by sa mal, pokiaľ je to možné a vhodné, zohľadňovať a dodržiavať plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, pokiaľ orgány pre riešenie krízových situácií vzhľadom na okolnosti daného prípadu neusúdia, že ciele riešenia krízových situácií sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v pláne riešenia krízových situácií.

(71)

Na účely koordinácie treba, aby všetky subjekty ovplyvnené riešením krízových situácií inštitúcie úplne chápali názory a opatrenia orgánu pre riešenie krízových situácií, ktorý nesúhlasí so spoločným rozhodnutím o programe riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Preto by mal orgán, ktorý nesúhlasí so spoločným rozhodnutím, poskytnúť orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny jasné odôvodnenie svojho nesúhlasu.

(72)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo (ďalej len „EBA“).

(73)

Na účely regulačných technických predpisov o obsahu plánov riešenia krízových situácií pre inštitúcie, ktoré nie sú súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe podľa článkov 111 a 112 smernice 2013/36/EÚ a o obsahu plánov riešenia krízových situácií vyžadovaných pre skupiny v súlade s článkom 10 a článkom 13 smernice 2014/59/EÚ a na účely regulačných technických predpisov týkajúcich sa kritérií, ktoré treba preskúmať v rámci posúdenia riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií alebo skupín uvedených v článku 15 ods. 4 a článku 16 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, vykonal orgán EBA konzultácie s Európskym výborom pre systémové riziká.

(74)

Orgán EBA vykonal otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010,