Preamble: 1

(1)

Únia v uplynulých desaťročiach dosiahla značný pokrok pri budovaní vnútorného trhu s bankovými službami. V dôsledku toho majú v mnohých členských štátoch značný trhový podiel bankové skupiny, ktorých ústredie je zriadené v iných členských štátoch, a úverové inštitúcie svoju činnosť geograficky diverzifikovali, a to v rámci eurozóny i mimo nej.

(2)

Súčasná finančná a hospodárska kríza ukázala, že fragmentácia finančného sektora môže ohroziť integritu jednotnej meny a vnútorného trhu. Preto je nevyhnutné zintenzívniť integráciu bankového dohľadu s cieľom posilniť Úniu, obnoviť finančnú stabilitu a vytvoriť základ pre oživenie hospodárstva.

(3)

Udržanie a prehĺbenie vnútorného trhu s bankovými službami má kľúčový význam pre posilnenie hospodárskeho rastu v Únii a primerané financovanie reálnej ekonomiky. Ukazuje sa však, že tento proces je čoraz náročnejší. Dôkazy svedčia o tom, že integrácia bankových trhov v Únii sa zastavuje.

(4)

Popri prijatí posilneného regulačného rámca Únie musia orgány dohľadu zároveň zintenzívniť kontrolu v oblasti dohľadu s cieľom zohľadniť ponaučenia z finančnej krízy v uplynulých rokoch a musia byť schopné vykonávať dohľad nad veľmi komplexnými a navzájom prepojenými trhmi a inštitúciami.

(5)

Právomoc v oblasti dohľadu nad jednotlivými úverovými inštitúciami v Únii ostáva prevažne na vnútroštátnej úrovni. Koordinácia medzi orgánmi dohľadu je nevyhnutná, ale kríza ukázala, že samotná koordinácia nestačí, najmä pokiaľ ide o jednotnú menu. V záujme zachovania finančnej stability v Únii a zvýšenia pozitívnych účinkov trhovej integrácie na rast a prosperitu by sa preto mala posilniť integrácia zodpovednosti v oblasti dohľadu. Je to dôležité najmä pre zabezpečenie plynulého a dôrazného dohľadu nad celou bankovou skupinou a jej celkovým stavom a znížilo by sa tým riziko rozdielnych interpretácií a protichodných rozhodnutí na úrovni jednotlivých subjektov.

(6)

Stabilita úverových inštitúcií je v mnohých prípadoch stále úzko prepojená s členským štátom, v ktorom sú usadené. Pochybnosti v súvislosti s udržateľnosťou verejného dlhu, vyhliadkami hospodárskeho rastu a životaschopnosťou úverových inštitúcií vytvárajú negatívne, navzájom sa posilňujúce trhové trendy. To môže viesť k ohrozeniu životaschopnosti niektorých úverových inštitúcií a stability finančného systému v eurozóne a Únii ako celku a do veľkej miery to môže zaťažiť už aj tak napäté verejné financie dotknutých členských štátov.

(7)

Vďaka Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (EBA) zriadenému v roku 2011 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (1), a Európskemu systému finančného dohľadu (ESFS) zriadenému článkom 2 uvedeného nariadenia, článkom 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (2) (EIOPA), a článkom 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (3) (ESMA), sa podstatne zlepšila spolupráca medzi orgánmi bankového dohľadu v rámci Únie. EBA významne prispieva k vytváraniu jednotného súboru pravidiel pre finančné služby v Únii a zohráva kľúčovú úlohu pri jednotnom vykonávaní rekapitalizácie hlavných úverových inštitúcií v Únii, na ktorej sa dohodol summit eurozóny z 26. októbra 2011, v súlade s usmerneniami a podmienkami pre štátnu pomoc, ktoré prijala Komisia.

(8)

Európsky parlament pri viacerých príležitostiach vyzval k tomu, aby sa vytvoril európsky orgán priamo zodpovedný za určité úlohy dohľadu nad finančnými inštitúciami, a to počnúc svojimi uzneseniami z 13. apríla 2000 o oznámení Komisie o vykonávaní rámca pre finančné trhy: akčný plán (4) a z 21. novembra 2002 o pravidlách prudenciálneho dohľadu v Európskej únii (5).

(9)

Európska rada vo svojich záveroch z 29. júna 2012 vyzvala predsedu Európskej rady, aby vypracoval plán na dosiahnutie skutočnej hospodárskej a menovej únie. V ten istý deň sa na summite eurozóny poukázalo na to, že keď sa pre banky v eurozóne vytvorí účinný jednotný mechanizmus dohľadu zahŕňajúci Európsku centrálnu banku (ECB), mohol by mať Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) možnosť na základe riadneho rozhodnutia rekapitalizovať banky priamo, pričom by sa dodržali primerané podmienky vrátane súladu s pravidlami štátnej pomoci.

(10)

Európska rada dospela 19. októbra 2012 k záveru, že proces smerujúci k dôslednejšej hospodárskej a menovej únii by mal vychádzať z inštitucionálneho a právneho rámca Únie a mala by ho charakterizovať otvorenosť a transparentnosť voči členským štátom, ktorých menou nie je euro, a rešpektovanie integrity vnútorného trhu. Integrovaný finančný rámec bude mať jednotný mechanizmus dohľadu, ktorý bude v maximálnej možnej miere otvorený voči všetkým členským štátom, ktoré sa na ňom chcú zúčastniť.

(11)

V Únii by sa preto mala vytvoriť banková únia, ktorá by sa opierala o komplexný a podrobný jednotný súbor pravidiel pre vnútorný trh s finančnými službami ako celok a ktorá by zahŕňala jednotný mechanizmus dohľadu a nové rámce pre ochranu vkladov a riešenie krízových situácií. Vzhľadom na úzke väzby a vzájomné pôsobenie medzi členskými štátmi, ktorých menou je euro, by sa banková únia mala uplatňovať minimálne na všetky členské štáty eurozóny. V záujme udržania a prehĺbenia vnútorného trhu a pokiaľ je to inštitucionálne možné, by mala byť banková únia otvorená aj účasti ďalších členských štátov.

(12)

Jednotný mechanizmus dohľadu by mal ako prvý krok smerom k bankovej únii zabezpečiť, aby sa politika Únie týkajúca sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami vykonávala súdržne a účinne, aby sa jednotný súbor pravidiel pre finančné služby uplatňoval rovnakým spôsobom na úverové inštitúcie vo všetkých dotknutých členských štátoch a aby tieto úverové inštitúcie podliehali dohľadu najvyššej kvality bez toho, aby ho obmedzovali iné, neprudenciálne aspekty. Jednotný mechanizmus dohľadu (JMD) by mal byť predovšetkým v súlade s fungovaním vnútorného trhu s finančnými službami a s voľným pohybom kapitálu. Tento mechanizmus je základom pre ďalšie kroky smerom k bankovej únii. Je to v súlade so zásadou, že keď sa vytvorí účinný jednotný mechanizmus dohľadu, získa ESM na základe riadneho rozhodnutia možnosť priamo rekapitalizovať banky. Európska rada vo svojich záveroch z 13. – 14. decembra 2012 konštatovala, že „v kontexte skutočného prenosu bankového dohľadu na jednotný mechanizmus dohľadu bude potrebný jednotný mechanizmus na riešenie krízových situácií s príslušnými právomocami, aby sa zaistilo, že krízovú situáciu akejkoľvek banky v zúčastnených členských štátoch bude možné riešiť prostredníctvom vhodných nástrojov“ a že „jednotný mechanizmus na riešenie krízových situácií by sa mal zakladať na príspevkoch samotného finančného sektora a mal by zahŕňať vhodný a účinný zabezpečovací mechanizmus“.

(13)

ECB ako centrálna banka eurozóny s rozsiahlymi odbornými znalosťami v makroekonomických otázkach a v otázkach finančnej stability má dobré postavenie na to, aby vykonávala jasne vymedzené úlohy dohľadu so zameraním na ochranu stability finančného systému Únie. V skutočnosti centrálne banky mnohých členských štátov už sú zodpovedné za bankový dohľad. ECB by sa preto mala poveriť osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa dohľadu nad úverovými inštitúciami v rámci zúčastnených členských štátov.

(14)

ECB a príslušné orgány členských štátov, ktoré nie sú zúčastnenými členskými štátmi (ďalej len „nezúčastnené členské štáty“) by mali uzavrieť memorandum o porozumení, v ktorom sa všeobecne uvedie, ako budú vzájomne spolupracovať pri vykonávaní svojich úloh dohľadu podľa práva Únie v súvislosti s finančnými inštitúciami uvedenými v tomto nariadení. V memorande o porozumení by sa mohli okrem iného upresniť konzultácie týkajúce sa rozhodnutí ECB, ktoré majú vplyv na dcérske spoločnosti alebo pobočky usadené v nezúčastnenom členskom štáte, ktorých materská spoločnosť je usadená v zúčastnenom členskom štáte, ako aj spolupráca v naliehavých prípadoch vrátane mechanizmu včasného varovania v súlade s postupmi ustanovenými v príslušnom práve Únie. Memorandum by sa malo pravidelne preskúmavať.

(15)

ECB by sa mala poveriť osobitnými úlohami dohľadu, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska zaistenia súdržného a účinného vykonávania politiky Únie týkajúcej sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, zatiaľ čo ostatné úlohy by mali aj naďalej vykonávať vnútroštátne orgány. Medzi úlohy ECB by mali patriť opatrenia prijímané v záujme makroprudenciálnej stability s výhradou osobitných dojednaní zohľadňujúcich úlohu vnútroštátnych orgánov.

(16)

Bezpečnosť a zdravie veľkých úverových inštitúcií majú rozhodujúci význam pre zaistenie stability finančného systému. Nedávne skúsenosti však ukázali, že finančnú stabilitu môžu ohroziť aj menšie úverové inštitúcie. ECB by preto mala byť schopná vykonávať úlohy dohľadu vo vzťahu ku všetkým úverovým inštitúciám s povolením udeleným v zúčastnených členských štátoch, ako aj vo vzťahu k pobočkám usadeným v týchto členských štátoch.

(17)

ECB by pri vykonávaní úloh, ktorými bola poverená, a bez toho, aby bol dotknutý cieľ zaistiť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií, mala brať plný ohľad na rozmanitosť úverových inštitúcií, ich veľkosť a podnikateľské modely, ako aj na systémové prínosy rozmanitosti bankovníctva Únie.

(18)

ECB by plnením svojich úloh mala prispieť najmä k zabezpečeniu toho, aby úverové inštitúcie plne internalizovali všetky náklady vyplývajúce zo svojej činnosti, a tak sa vyhli „morálnemu hazardu“ a súvisiacemu nadmernému riskovaniu. Mala by pritom plne zohľadňovať príslušné makroekonomické podmienky v členských štátoch, najmä stabilitu poskytovania úverov a podporovanie produktívnych činností v prospech hospodárstva ako celku.

(19)

Nič v tomto nariadení by sa nemalo považovať za zmenu účtovného rámca, ktorý sa uplatňuje podľa iných aktov práva Únie a členských štátov.

(20)

Predchádzajúce udelenie povolenia na začatie činnosti úverových inštitúcií predstavuje kľúčový prudenciálny spôsob, ako zabezpečiť, aby tieto činnosti vykonávali len subjekty so zdravým hospodárskym základom, organizáciou schopnou vyrovnávať sa s osobitnými rizikami spojenými s prijímaním vkladov a poskytovaním úverov a s vhodnými riaditeľmi. ECB by preto mala prináležať úloha udeľovať povolenia úverovým inštitúciám, ktoré sa idú usadiť v zúčastnenom členskom štáte a mala by byť zodpovedná za odoberanie povolení s výhradou osobitných mechanizmov zohľadňujúcich úlohu vnútroštátnych orgánov.

(21)

Okrem podmienok stanovených v práve Únie, ktoré sa vzťahujú na udeľovanie povolení úverovým inštitúciám a prípady odoberania takýchto povolení, môžu členské štáty v súčasnosti stanovovať aj ďalšie podmienky pre udeľovanie povolení a prípady ich odoberania. ECB by preto mala vykonávať svoju úlohu v súvislosti s udeľovaním povolenia úverovým inštitúciám a odoberaním povolení v prípade nesúladu s vnútroštátnym právom na návrh relevantného príslušného vnútroštátneho orgánu, ktorý posudzuje súlad s príslušnými podmienkami upravenými vo vnútroštátnom práve.

(22)

Posúdenie vhodnosti akéhokoľvek nového vlastníka pred kúpou významného podielu v úverovej inštitúcii predstavuje nenahraditeľný nástroj na zabezpečenie trvalej vhodnosti a finančného zdravia vlastníkov úverových inštitúcií. ECB ako inštitúcia Únie má dobré postavenie na to, aby takéto posúdenie vykonávala, a to bez toho, aby sa vnútorný trh nenáležite obmedzoval. ECB by mala prináležať úloha posudzovať nadobúdanie a likvidáciu významných podielov v úverových inštitúciách s výnimkou prípadov riešenia krízových situácií bánk.

(23)

Predpokladom prudenciálneho zdravia úverových inštitúcií je dodržiavanie pravidiel Únie, podľa ktorých sa požaduje, aby úverové inštitúcie mali v držbe určitú úroveň kapitálu na krytie rizík spojených s činnosťou úverových inštitúcií, aby obmedzili veľkosť expozícií voči jednotlivým protistranám, aby verejne sprístupňovali informácie o svojej finančnej situácii, aby disponovali dostatočnými likvidnými aktívami na zvládnutie situácií v podmienkach trhového napätia a aby obmedzovali rozsah využívania pákového efektu. ECB by mala prináležať úloha zabezpečovať súlad s týmito pravidlami, čo zahŕňa najmä udeľovanie schválení, povolení, odchýlok či výnimiek stanovených na účely uplatňovania týchto pravidiel.

(24)

Kľúčovými prudenciálnymi nástrojmi sú dodatočné kapitálové rezervy vrátane rezervy na zachovanie kapitálu, proticyklickej kapitálovej rezervy na zabezpečenie toho, aby úverové inštitúcie v obdobiach hospodárskeho rastu zhromaždili dostatočný kapitálový základ pre absorpciu strát v obdobiach napätia, rezervy globálnych a iných systémových inštitúcií a ďalšie opatrenia zamerané na systémové alebo makroprudenciálne riziká. S cieľom zabezpečiť plnú koordináciu by mali príslušné vnútroštátne orgány alebo určené vnútroštátne orgány pri ukladaní takýchto opatrení náležitým spôsobom informovať ECB. Okrem toho by ECB mala byť podľa potreby schopná uplatniť náročnejšie požiadavky a prísnejšie opatrenia, a to za podmienky úzkej koordinácie s vnútroštátnymi orgánmi. Ustanoveniami tohto nariadenia o opatreniach zameraných na riešenie systémových alebo makroprudenciálnych rizík nie sú dotknuté žiadne koordinačné postupy stanovené v iných aktoch práva Únie. Príslušné vnútroštátne orgány alebo určené vnútroštátne orgány a ECB po splnení postupov stanovených v tomto nariadení konajú s ohľadom na akýkoľvek koordinačný postup stanovený v takýchto aktoch.

(25)

Bezpečnosť a zdravie úverovej inštitúcie závisia aj od alokácie primeraného vnútorného kapitálu s prihliadnutím na riziká, ktorým môže byť vystavený, a od dostupnosti primeraných štruktúr vnútornej organizácie a opatrení v oblasti správy a riadenia spoločností. ECB by preto mala prináležať úloha uplatňovať požiadavky, ktorými sa zabezpečí, aby úverové inštitúcie v zúčastnených členských štátoch mali zavedené spoľahlivé opatrenia, procesy a mechanizmy správy a riadenia spoločností vrátane stratégií a procesov na posudzovanie a udržiavanie primeranosti svojho vnútorného kapitálu. Takisto by jej mala prináležať úloha ukladať v prípade zistenia nedostatkov primerané opatrenia vrátane osobitných požiadaviek na dodatočné vlastné zdroje, osobitných požiadaviek na zverejňovanie a osobitných požiadaviek na likviditu.

(26)

Riziká ohrozujúce bezpečnosť a zdravie úverovej inštitúcie môžu vzniknúť na úrovni jednotlivej úverovej inštitúcie, ako aj na úrovni bankovej skupiny alebo finančného konglomerátu. Osobitné mechanizmy dohľadu na zmiernenie týchto rizík sú dôležité na zaistenie bezpečnosti a zdravia úverových inštitúcií. Okrem dohľadu nad jednotlivými úverovými inštitúciami by úlohy ECB mali zahŕňať aj dohľad na konsolidovanej úrovni, doplnkový dohľad, dohľad nad finančnými holdingovými spoločnosťami a dohľad nad zmiešanými finančnými holdingovými spoločnosťami s výnimkou dohľadu nad poisťovňami.

(27)

V záujme zachovania finančnej stability sa zhoršenie finančnej a hospodárskej situácie inštitúcie musí napraviť v počiatočnej fáze. ECB by mala prináležať úloha vykonávať opatrenia včasnej intervencie, ako sú upravené v príslušnom práve Únie. Svoje opatrenia včasnej intervencie by však mala koordinovať s relevantnými orgánmi na riešenie krízových situácií. Pokým sú za riešenie situácie úverových inštitúcií zodpovedné vnútroštátne orgány, ECB by navyše mala zabezpečiť primeranú koordináciu s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zaistiť spoločné chápanie príslušnej zodpovednosti v prípade kríz, a to najmä v kontexte skupín pre cezhraničné krízové riadenie a budúcich kolégií pre riešenie krízových situácií zriadených na tieto účely.

(28)

Úlohy dohľadu, ktorými nie je poverená ECB, by mali aj naďalej vykonávať vnútroštátne orgány. Tieto úlohy by mali zahŕňať právomoc prijímať oznámenia úverových inštitúcií v súvislosti s právom usadiť sa a slobodou poskytovať služby, vykonávať dohľad nad orgánmi, na ktoré sa nevzťahuje vymedzenie úverových inštitúcií v práve Únie, ale nad ktorými sa vykonáva dohľad ako nad úverovými inštitúciami podľa vnútroštátneho práva, vykonávať dohľad nad úverovými inštitúciami z tretích krajín, ktoré zriaďujú pobočku alebo poskytujú cezhraničné služby v Únii, vykonávať dohľad nad platobnými službami, vykonávať každodenné overovanie úverových inštitúcií, vykonávať funkciu príslušných orgánov vo vzťahu k úverovým inštitúciám, pokiaľ ide o trhy s finančnými nástrojmi, predchádzanie využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a ochranu spotrebiteľa.

(29)

ECB by mala podľa potreby v plnej miere spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré sú zodpovedné za zabezpečenie vysokej miery ochrany spotrebiteľa a boj proti praniu špinavých peňazí.

(30)

ECB by mala vykonávať úlohy, ktorými bola poverená s cieľom zaistiť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému Únie, ako aj jednotlivých zúčastnených členských štátov a jednotu a integritu vnútorného trhu, a tak zabezpečovať aj ochranu vkladateľov a zlepšovať fungovanie vnútorného trhu v súlade s jednotným súborom pravidiel pre finančné služby v Únii. V prvom rade by ECB mala náležite zohľadňovať zásady rovnosti a nediskriminácie.

(31)

Poverenie ECB vykonávaním úloh dohľadu by malo byť v súlade s rámcom ESFS a s jeho základným cieľom – vytvoriť jednotný súbor pravidiel a posilniť zbližovanie postupov v oblasti dohľadu v rámci celej Únie. Spolupráca medzi orgánmi bankového dohľadu a orgánmi dohľadu nad trhmi poisťovníctva a cenných papierov je dôležitá z hľadiska riešenia otázok spoločného záujmu a zaistenia riadneho dohľadu nad úverovými inštitúciami pôsobiacimi aj v sektore poisťovníctva a cenných papierov. Od ECB by sa preto malo požadovať, aby úzko spolupracovala s EBA, ESMA, EIOPA, Európskym výborom pre systémové riziká (ESRB), ako aj s ďalšími orgánmi, ktoré sú súčasťou ESFS. ECB by si mala plniť úlohy v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia a bez toho, aby boli dotknuté právomoci a úlohy iných účastníkov ESFS. Taktiež by sa od nej malo požadovať, aby spolupracovala s príslušnými orgánmi na riešenie krízových situácií a nástrojmi na financovanie priamej alebo nepriamej finančnej pomoci z verejných zdrojov.

(32)

ECB by si mala plniť úlohy podľa príslušného práva Únie a v súlade s ním, a to vrátane celého primárneho a sekundárneho práva Únie, rozhodnutí Komisie v oblasti štátnej pomoci, pravidiel hospodárskej súťaže a kontroly zlúčení a jednotného súboru pravidiel platného pre všetky členské štáty. EBA sa poveruje úlohou vypracovať návrh technických predpisov a usmernení a odporúčaní, ktorými sa zabezpečí zbližovanie postupov v oblasti dohľadu a súlad výsledkov v oblasti dohľadu v rámci Únie. ECB by pri vykonávaní týchto úloh nemala nahrádzať EBA, a preto by mala vykonávať právomoci prijímať nariadenia podľa článku 132 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a v súlade s aktmi Únie prijatými Komisiou na základe návrhov, ktoré vypracuje EBA, s výhradou článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(33)

V prípade potreby by ECB mala uzatvárať memorandá o porozumení s príslušnými orgánmi zodpovednými za trhy s finančnými nástrojmi, v ktorých by sa vo všeobecnej rovine opisoval spôsob vzájomnej spolupráce pri vykonávaní úloh dohľadu podľa práva Únie nad finančnými inštitúciami uvedenými v tomto nariadení. Tieto memorandá by sa mali sprístupniť Európskemu parlamentu, Rade a príslušným orgánom všetkých členských štátov.

(34)

ECB by pri vykonávaní svojich úloh a právomocí v oblasti dohľadu mala uplatňovať hmotnoprávne pravidlá týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami. Tieto pravidlá zahŕňajú príslušné právo Únie, najmä priamo uplatniteľné nariadenia alebo smernice, ako sú nariadenia a smernice o kapitálových požiadavkách na úverové inštitúcie a o finančných konglomerátoch. Keď sú vecné pravidlá prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami stanovené v smerniciach, ECB by mala uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa transponujú tieto smernice. Ak sú relevantným právom Únie nariadenia a v oblastiach, v ktorých tieto nariadenia ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia explicitne ponúkajú členským štátom rôzne možnosti, ECB by mala tiež uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa takéto možnosti vykonávajú. Tieto možnosti by sa mali považovať za vylučujúce možnosti, ktoré sú k dispozícii len príslušným alebo určeným orgánom. Nie je tým dotknutá zásada prednosti práva Únie. Z uvedeného vyplýva, že ECB by pri prijímaní usmernení, odporúčaní alebo rozhodnutí mala vychádzať z príslušného záväzného práva Únie a konať v súlade s týmto právom.

(35)

V rozsahu úloh, ktorými sa poveruje ECB, sa na príslušné vnútroštátne orgány prenášajú vo vnútroštátnom práve určité právomoci, ktoré sa podľa práva Únie v súčasnosti nepožadujú, vrátane určitých právomocí v oblasti včasnej intervencie a preventívnych opatrení. ECB by mala mať možnosť požadovať od vnútroštátnych orgánov v zúčastnených členských štátoch, aby tieto právomoci využívali s cieľom zabezpečiť vykonávanie plného a účinného dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu.

(36)

S cieľom zabezpečiť, aby úverové inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti uplatňovali pravidlá a rozhodnutia vo veci dohľadu, mali by sa v prípade porušenia uložiť účinné, primerané a odradzujúce sankcie. V súlade s článkom 132 ods. 3 ZFEÚ a nariadením Rady (ES) č. 2532/98 z 23. novembra 1998 týkajúcim sa právomocí Európskej centrálnej banky ukladať sankcie (6) je ECB oprávnená ukladať pokuty alebo periodické sankčné platby podnikom za neplnenie záväzkov vyplývajúcich z jej nariadení a rozhodnutí. Okrem toho s cieľom umožniť ECB účinné vykonávanie jej úloh týkajúcich sa presadzovania pravidiel v oblasti dohľadu stanovených v priamo uplatniteľnom práve Únie by ECB mala byť splnomocnená ukladať úverovým inštitúciám, finančným holdingovým spoločnostiam a zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam v prípade porušenia takýchto pravidiel peňažné sankcie. Vnútroštátne orgány by mali mať aj naďalej možnosť uplatňovať sankcie v prípade nedodržania povinností vyplývajúcich z vnútroštátneho práva, ktorým sa transponujú smernice Únie. Ak ECB považuje za primerané v záujme splnenia svojich úloh uplatniť sankciu v prípade takéhoto porušenia, mala by mať možnosť postúpiť danú záležitosť na tieto účely príslušným vnútroštátnym orgánom.

(37)

Vnútroštátne orgány dohľadu majú významné a dlhoročné odborné znalosti v oblasti dohľadu nad úverovými inštitúciami v rámci svojho územia a svojich hospodárskych, organizačných a kultúrnych osobitostí. Na tieto účely zamestnávajú veľký počet špecializovaných a vysokokvalifikovaných pracovníkov. Z tohto dôvodu by v záujme zaistenia vysokej kvality dohľadu v celej Únii mali byť príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za poskytovanie pomoci ECB pri vypracúvaní a vykonávaní všetkých aktov týkajúcich sa vykonávania úloh dohľadu ECB. To by malo zahŕňať najmä priebežné každodenné posudzovanie situácie úverovej inštitúcie a súvisiace kontroly na mieste.

(38)

Kritériá stanovené v tomto nariadení a vymedzujúce rozsah pôsobnosti inštitúcií, ktoré sú menej významné, by sa mali uplatňovať na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci zúčastnených členských štátov, a to na základe konsolidovaných údajov. Ak ECB vykonáva úlohy, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia, súvisiace so skupinou úverových inštitúcií, ktorá na konsolidovanom základe nie je menej významná, mala by tieto úlohy vykonávať na konsolidovanom základe, pokiaľ ide o skupinu úverových inštitúcií, a na individuálnom základe, pokiaľ ide o bankové dcérske spoločnosti a pobočky tejto skupiny usadené v zúčastnených členských štátoch.

(39)

Kritériá stanovené v tomto nariadení a vymedzujúce rozsah pôsobnosti inštitúcií, ktoré sú menej významné, by sa mali stanoviť v rámci, ktorý prijme a uverejní ECB po porade s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. Na základe toho by mala niesť ECB zodpovednosť za uplatňovanie týchto kritérií a prostredníctvom vlastných výpočtov overovať ich plnenie. Žiadosť ECB o informácie na účely výpočtov by nemala inštitúcie nútiť, aby uplatňovali iné účtovné rámce, ako im stanovujú iné akty práva Únie a členských štátov.

(40)

Ak je úverová inštitúcia považovaná za významnú alebo menej významnú, toto posúdenie by sa vo všeobecnosti nemalo meniť častejšie ako raz za 12 mesiacov, pokiaľ nedôjde v bankových skupinách ku štrukturálnym zmenám, ako je zlúčenie či odpredaj.

(41)

Keď ECB v nadväznosti na oznámenie príslušného vnútroštátneho orgánu rozhoduje o tom, či je nejaká inštitúcia významná pre domáce hospodárstvo, a mala by byť teda pod dohľadom ECB, mala by zohľadniť všetky relevantné okolnosti vrátane zabezpečenia rovnosti podmienok pre všetkých.

(42)

Pokiaľ ide o dohľad nad cezhraničnými úverovými inštitúciami pôsobiacimi v rámci eurozóny aj mimo nej, ECB by mala úzko spolupracovať s príslušnými orgánmi nezúčastnených členských štátov. Na ECB by sa ako na príslušný orgán mala vzťahovať súvisiaca povinnosť spolupracovať a vymieňať si informácie podľa práva Únie a ECB by sa mala v plnej miere zúčastňovať na činnosti kolégií orgánov dohľadu. Okrem toho, keďže vykonávanie úloh dohľadu inštitúciou Únie prináša jednoznačné výhody z hľadiska finančnej stability a udržateľnej integrácie trhu, členské štáty, ktorých menou nie je euro, by preto tiež mali mať možnosť zapojiť sa do jednotného mechanizmu dohľadu. Nevyhnutným základným predpokladom účinného vykonávania úloh dohľadu je však úplné a bezodkladné vykonávanie rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu. Členské štáty, ktoré sa chcú zapojiť do jednotného mechanizmu dohľadu, by sa preto mali zaviazať, že zabezpečia, aby ich príslušné vnútroštátne orgány dodržiavali a prijímali všetky opatrenia v súvislosti s úverovými inštitúciami, ktoré požaduje ECB. ECB by mala mať možnosť nadviazať úzku spoluprácu s príslušnými orgánmi členského štátu, ktorého menou nie je euro. Mala by mať povinnosť nadviazať spoluprácu, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto nariadení.

(43)

Vzhľadom na to, že zúčastnené členské štáty, ktorých menou nie je euro, nie sú zastúpené v Rade guvernérov, pokým nezavedú euro v súlade so ZFEÚ, a nemôžu tak v plnej miere využívať výhody vyplývajúce z iných mechanizmov poskytovaných členským štátom, ktorých menou je euro, predpokladajú sa v tomto nariadení dodatočné ochranné opatrenia týkajúce sa rozhodovacieho procesu. Tieto ochranné opatrenia, najmä možnosť zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro, požiadať o okamžité ukončenie úzkej spolupráce po informovaní Rady guvernérov o ich odôvodnenom nesúhlase s návrhom rozhodnutia rady pre dohľad, by sa však mali používať len v náležite odôvodnených, výnimočných prípadoch. Mali by sa používať len počas trvania týchto špecifických okolností. Tieto ochranné opatrenia vyplývajú zo špecifických okolností, keď na zúčastnené členské štáty, ktorých menou nie je euro, sa vzťahuje toto nariadenie, keďže tieto členské štáty nie sú zastúpené v Rade guvernérov a nemôžu v plnej miere využívať výhody vyplývajúce z iných mechanizmov poskytovaných členským štátom, ktorých menou je euro. Preto sa tieto ochranné opatrenia nemôžu a ani by sa nemali považovať za precedens pre iné oblasti politík Únie.

(44)

Žiadnym ustanovením v tomto nariadení by sa žiadnym spôsobom nemal meniť súčasný rámec, ktorým sa reguluje zmena právnej formy dcérskych spoločností alebo pobočiek, a uplatňovanie takéhoto rámca, ani by sa žiadne jeho ustanovenie nemalo chápať, či uplatňovať takým spôsobom, aby sa poskytovali podnety na takúto zmenu. V tejto súvislosti by sa mala v plnej miere rešpektovať zodpovednosť príslušných orgánov nezúčastnených členských štátov, aby tieto orgány mali naďalej dostatočné nástroje a právomoci dohľadu nad úverovými inštitúciami, ktoré pôsobia na ich území, aby boli schopné plniť túto úlohu a účinne zabezpečovať finančnú stabilitu a verejný záujem. Okrem toho by sa s cieľom pomôcť uvedeným príslušným orgánom pri plnení ich úloh mali vkladateľom a príslušným orgánom poskytovať včasné informácie o zmene právnej formy dcérskych spoločností alebo pobočiek.

(45)

Aby ECB mohla vykonávať svoje úlohy, mala by mať primerané právomoci v oblasti dohľadu. V práve Únie o prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami sa stanovujú určité právomoci, ktoré sa majú preniesť na príslušné orgány určené na tieto účely členskými štátmi. Pokiaľ tieto právomoci patria do rozsahu úloh dohľadu, ktorými bola poverená ECB, mala by sa v prípade zúčastnených členských štátov ECB považovať za príslušný orgán a mala by mať právomoci prenesené na príslušné orgány na základe práva Únie. To zahŕňa aj právomoci prenesené uvedenými aktmi na príslušné orgány domovského a hostiteľského členského štátu a právomoci prenesené na určené orgány.

(46)

ECB by mala v rámci dohľadu prináležať právomoc odvolať člena riadiaceho orgánu v súlade s týmto nariadením.

(47)

ECB by na účely účinného vykonávania svojich úloh mala mať možnosť požadovať všetky potrebné informácie a vykonávať vyšetrovania a kontroly na mieste, podľa okolností v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi. ECB a príslušné vnútroštátne orgány by mali mať prístup k rovnakým informáciám bez toho, aby úverové inštitúcie podliehali dvojitým požiadavkám na podávanie správ.

(48)

Výsada právnickej profesie je základnou zásadou práva Únie, ktorou sa chráni dôvernosť komunikácie medzi fyzickými a právnickými osobami a ich poradcami v súlade s podmienkami stanovenými v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

(49)

Ak ECB požaduje informácie od osoby usadenej v nezúčastnenom členskom štáte, ktorá však patrí úverovej inštitúcii, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá je usadená v zúčastnenom členskom štáte, alebo od takej osoby, ktorá pre uvedenú úverovú inštitúciu, finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť externe vykonáva prevádzkové funkcie alebo činnosti, a ak sa takéto požiadavky nebudú uplatňovať v nezúčastnenom členskom štáte a nebudú v ňom vykonateľné, mala by sa ECB skoordinovať s príslušným orgánom v dotknutom nezúčastnenom členskom štáte.

(50)

Toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie pravidiel stanovených v článkoch 34 a 42 Protokolu č. 4 o štatúte európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, pripojeného k Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a k ZFEÚ (ďalej len „štatút ESCB a ECB“). V súlade s uvedeným protokolom a s Protokolom č. 15 o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, pripojeného k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, by akty, ktoré ECB prijme podľa tohto nariadenia, nemali vytvárať žiadne práva ani ukladať žiadne povinnosti v nezúčastnených členských štátoch s výnimkou prípadov, keď sú takéto akty v súlade s príslušnými právom Únie.

(51)

Ak si úverové inštitúcie uplatňujú svoje právo usadiť sa alebo poskytovať služby v inom členskom štáte alebo ak je niekoľko subjektov v skupine usadených v rôznych členských štátoch, ustanovujú sa v práve Únie osobitné postupy a rozdelenie právomocí medzi dotknutými členskými štátmi. Pokiaľ ECB preberá určité úlohy dohľadu v prípade všetkých zúčastnených členských štátov, nemali by sa tieto postupy a rozdelenie právomocí uplatňovať na uplatnenie si práva usadiť sa alebo poskytovať služby v inom zúčastnenom členskom štáte.

(52)

Pri plnení svojich úloh podľa tohto nariadenia a pri vyžiadaní pomoci od príslušných vnútroštátnych orgánov by ECB mala brať náležitý ohľad na spravodlivú rovnováhu v zapojení všetkých zainteresovaných príslušných vnútroštátnych orgánov v súlade so zodpovednosťami stanovenými v uplatniteľných právnych predpisoch Únie pre individuálny dohľad a pre dohľad na subkonsolidovanom základe a na konsolidovanom základe.

(53)

Žiadne z ustanovení tohto nariadenia by sa nemalo považovať za také, ktorým sa ECB udeľuje právomoc ukladať sankcie iným fyzickým alebo právnickým osobám, ako sú úverové inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti alebo zmiešané finančné holdingové spoločnosti, a to bez toho, aby bola dotknutá právomoc ECB požadovať od príslušných vnútroštátnych orgánov, aby konali s cieľom zabezpečiť uloženie primeraných sankcií.

(54)

ECB, ako sa stanovuje v zmluvách, je inštitúciou Únie ako celku. Pri rozhodovaní by mala byť viazaná pravidlami a všeobecnými zásadami Únie týkajúcimi sa riadneho procesu a transparentnosti. V plnom rozsahu by sa malo dodržiavať právo adresátov rozhodnutí ECB na vypočutie, ako aj ich právo žiadať o preskúmanie rozhodnutí ECB podľa pravidiel stanovených v tomto nariadení.

(55)

Poverenie úlohami dohľadu znamená pre ECB značnú zodpovednosť z hľadiska ochrany finančnej stability v Únii a uplatňovania jej právomocí v oblasti dohľadu najúčinnejším a najprimeranejším spôsobom. Každý presun právomocí v oblasti dohľadu z členského štátu na Úniu by sa mal vyvažovať primeranými požiadavkami na transparentnosť a zodpovednosť. ECB by sa teda mala zodpovedať za plnenie týchto úloh Európskemu parlamentu a Rade ako demokraticky legitímnym inštitúciám zastupujúcim občanov Únie a členské štáty. Malo by to zahŕňať pravidelné podávanie správ a odpovedanie na otázky Európskeho parlamentu v súlade s jeho rokovacím poriadkom a na otázky Euroskupiny v súlade s jej postupmi. Všetky povinnosti v oblasti podávania správ by mali podliehať príslušným požiadavkám na služobné tajomstvo.

(56)

ECB by mala zasielať správy adresované Európskemu parlamentu a Rade aj národným parlamentom zúčastnených členských štátov. Národné parlamenty zúčastnených členských štátov by mali mať možnosť zaslať ECB akékoľvek pripomienky alebo otázky k vykonávaniu jej úloh dohľadu, na ktoré môže ECB odpovedať. V interných pravidlách týchto národných parlamentov by sa mali zohľadniť podrobnosti príslušných postupov a opatrení na predkladanie týchto pripomienok a otázok ECB. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať pripomienkam alebo otázkam súvisiacim s odoberaním povolení úverovým inštitúciám, v súvislosti s ktorými vnútroštátne orgány prijali opatrenia nevyhnutné na riešenie krízových situácií alebo na zachovanie finančnej stability v súlade s postupom stanoveným v tomto nariadení. Parlament zúčastneného členského štátu by mal mať možnosť pozvať predsedu alebo zástupcu rady pre dohľad, aby sa so zástupcom príslušného vnútroštátneho orgánu zúčastnili na výmene názorov o dohľade nad úverovými inštitúciami v príslušnom členskom štáte. Takáto úloha národných parlamentov je primerané vzhľadom na potenciálny vplyv, ktorý môžu mať opatrenia v oblasti dohľadu na verejné financie, úverové inštitúcie, na ich klientov a zamestnancov a na trhy v zúčastnených členských štátoch. Ak príslušné vnútroštátne orgány prijímajú opatrenia podľa tohto nariadenia, mali by sa naďalej uplatňovať opatrenia v oblasti zodpovednosti stanovené vnútroštátnym právom.

(57)

Týmto nariadením nie je dotknuté právo Európskeho parlamentu zriadiť dočasný vyšetrovací výbor na prešetrenie prípadov údajného porušenia či nesprávneho úradného postupu pri vykonávaní práva Únie podľa článku 226 ZFEÚ ani vykonávanie politickej kontroly z jeho strany v súlade so zmluvou vrátane práva Európskeho parlamentu zaujať stanovisko alebo prijať uznesenie k záležitostiam, ktoré považuje za relevantné.

(58)

ECB by mala pri svojej činnosti dodržiavať zásady riadneho postupu a transparentnosti.

(59)

V nariadení uvedenom v článku 15 ods. 3 ZFEÚ by sa mali v súlade so ZFEÚ stanoviť podrobné pravidlá umožňujúce prístup k dokumentom ECB vyplývajúcim z plnenia jej úloh v oblasti dohľadu.

(60)

Podľa článku 263 ZFEÚ má Súdny dvor Európskej únie preskúmať zákonnosť aktov, okrem iného aj aktov ECB, ktoré majú právne účinky vo vzťahu k tretím stranám, s výnimkou odporúčaní a stanovísk.

(61)

ECB by mala v súlade s článkom 340 ZFEÚ, ako aj v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právo členských štátov, nahradiť každú škodu, ktorú spôsobí alebo ktorú spôsobia jej zamestnanci pri výkone svojich povinností. Tým by nemala byť dotknutá zodpovednosť príslušných vnútroštátnych orgánov nahradiť každú škodu, ktorú spôsobia alebo ktorú spôsobia ich zamestnanci pri výkone svojich povinností v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(62)

Na ECB sa na základe článku 342 ZFEÚ vzťahuje nariadenie Rady č. 1/58 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (7).

(63)

Pri rozhodovaní, či obmedziť právo dotknutých osôb na prístup k dokumentácii, by ECB mala rešpektovať základné práva a dodržiavať zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces.

(64)

ECB by mala poskytnúť fyzickým a právnickým osobám možnosť požiadať o preskúmanie rozhodnutí prijatých na základe právomocí, ktorými bola poverená podľa tohto nariadenia, a určených týmto osobám, alebo rozhodnutí, ktoré majú na ne priamy a konkrétny vplyv. Toto preskúmanie by sa malo zameriavať na procesný a vecný súlad príslušných rozhodnutí s týmto nariadením, pričom by sa mala rešpektovať právomoc ECB rozhodnúť o vhodnosti prijatia týchto rozhodnutí. ECB by na tento účel a z dôvodov zjednodušenia postupu mala zriadiť revízny výbor, ktorý vykoná takéto interné preskúmanie. Rada guvernérov ECB by za členov tohto výboru mala vymenovať uznávané osobnosti. Rada guvernérov by pri prijímaní svojho rozhodnutia mala v najväčšej možnej miere zabezpečiť primeranú geografickú a rodovú rovnováhu v rámci členských štátov. V rámci stanoveného postupu preskúmania by rada pre dohľad mala mať možnosť podľa potreby opätovne posúdiť svoj predchádzajúci návrh rozhodnutia.

(65)

ECB zodpovedá za vykonávanie funkcií menovej politiky s cieľom udržať cenovú stabilitu v súlade s článkom 127 ods. 1 ZFEÚ. Cieľom vykonávania úloh dohľadu je chrániť bezpečnosť a zdravie úverových inštitúcií a stabilitu finančného systému. Tieto úlohy by sa preto mali vykonávať úplne oddelene, aby sa predišlo konfliktom záujmov a aby sa zaistilo vykonávanie každej funkcie v súlade s príslušnými cieľmi. ECB by mala byť schopná zabezpečiť, aby Rada guvernérov fungovala úplne diferencovaným spôsobom, pokiaľ ide o menovú funkciu a funkciu dohľadu. Takéto diferencovanie by malo zahŕňať aspoň prísne oddelené zasadnutia a programy.

(66)

Organizačné odčlenenie personálu by sa malo týkať všetkých útvarov potrebných na vykonávanie nezávislej menovej politiky a malo by sa ním zabezpečiť, že plnenie úloh zverených týmto nariadením bude v plnej miere podliehať demokratickej zodpovednosti a dohľadu v súlade s týmto nariadením. Personál zapojený do plnenia úloh, ktorými bola ECB poverená podľa tohto nariadenia, by sa mal zodpovedať predsedovi rady pre dohľad.

(67)

Predovšetkým by sa v rámci ECB mala zriadiť rada pre dohľad zodpovedná za vypracúvanie rozhodnutí v záležitostiach v oblasti dohľadu, ktorá by využívala špecifické odborné znalosti vnútroštátnych orgánov dohľadu. Rade pre dohľad by mal predsedať predseda, mala by mať podpredsedu a mala by zahŕňať zástupcov z ECB a príslušných vnútroštátnych orgánov. Pri vymenúvaní členov rady pre dohľad v súlade s týmto nariadením by sa mali dodržiavať zásady rodovej rovnosti, skúsenosti a odbornosti. Všetci členovia rady pre dohľad by mali byť o bodoch programu zasadnutí včas a v plnom rozsahu informovaní, aby sa podporila efektívnosť rokovaní a procesu vypracúvania návrhov rozhodnutí.

(68)

Rada pre dohľad by mala pri plnení svojich úloh prihliadať na všetky dôležité skutočnosti a okolnosti v zúčastnených členských štátoch a plniť si povinnosti v záujme Únie ako celku.

(69)

Rada pre dohľad by mala byť hlavným orgánom pri vykonávaní úloh v oblasti dohľadu zo strany ECB, ktoré boli doteraz vždy v rukách príslušných vnútroštátnych orgánov, pričom by mala v plnej miere rešpektovať inštitucionálne a hlasovacie postupy ustanovené v zmluvách. Z tohto dôvodu by sa mala Rade udeliť právomoc prijať vykonávacie rozhodnutie, ktorým sa vymenúva predseda a podpredseda rady pre dohľad. Po vypočutí rady pre dohľad by mala ECB predložiť návrh na vymenovanie predsedu a podpredsedu na schválenie Európskemu parlamentu. Po schválení tohto návrhu by mala Rada prijať vykonávacie rozhodnutie. Predseda by sa mal vybrať prostredníctvom otvoreného výberového konania, o ktorom by mali byť Európsky parlament a Rada náležite informovaní.

(70)

S cieľom umožniť primeranú rotáciu a súčasne zaistiť úplnú nezávislosť predsedu by jeho funkčné obdobie nemalo presiahnuť päť rokov a nemalo by byť obnoviteľné. Na zabezpečenie plnej koordinácie s činnosťami EBA a s prudenciálnymi politikami Únie by rada pre dohľad mala mať možnosť pozývať EBA a Komisiu ako pozorovateľov. Po zriadení európskeho orgánu pre riešenie krízových situácií by sa mal jeho predseda zúčastňovať na zasadnutiach rady pre dohľad ako pozorovateľ.

(71)

Radu pre dohľad by mal podporovať riadiaci výbor s obmedzenejším zložením. Riadiaci výbor by mal pripravovať zasadnutia rady pre dohľad, plniť svoje úlohy výlučne v záujme Únie ako celku a plne transparentne spolupracovať s radou pre dohľad.

(72)

Rada guvernérov ECB by mala prizvať zástupcov zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro, kedykoľvek zvažuje, že vznesie námietku voči návrhu rozhodnutia vypracovaného radou pre dohľad, alebo kedykoľvek ju dotknuté príslušné vnútroštátne orgány informujú o svojom odôvodnenom nesúhlase s návrhom rozhodnutia rady pre dohľad, keď je takéto rozhodnutie určené vnútroštátnym orgánom v súvislosti s úverovými inštitúciami zo zúčastnených členských štátov, ktorých menou nie je euro.

(73)

V záujme zabezpečenia oddelenia menovej politiky od úloh v oblasti dohľadu by sa malo od ECB vyžadovať, aby vytvorila mediačný výbor. Zriadením tohto výboru, a najmä jeho zložením, by sa malo začepčiť, že vyrieši názorové rozdiely vyváženým spôsobom v záujme Únie ako celku.

(74)

Rada pre dohľad, riadiaci výbor a personál ECB vykonávajúci úlohy v oblasti dohľadu by mali podliehať primeraným požiadavkám na služobné tajomstvo. Podobné požiadavky by sa mali uplatňovať na výmenu informácií s personálom ECB, ktorý nie je zapojený do činností dohľadu. To by ECB nemalo brániť vo výmene informácií v rámci obmedzení a na základe podmienok stanovených v príslušných právnych predpisoch Únie vrátane výmeny informácií s Komisiou na účely plnenia jej úloh podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ a podľa práva Únie vzťahujúceho sa na posilnený hospodársky a rozpočtový dohľad.

(75)

ECB by v záujme účinného vykonávania svojich úloh dohľadu mala vykonávať úlohy dohľadu, ktorými bola poverená, úplne nezávisle, a to najmä nezávisle od nenáležitého politického vplyvu a zásahov odvetvia, ktoré by mohli ovplyvniť jej prevádzkovú nezávislosť.

(76)

Významnou súčasťou zabezpečenia účinnosti a nezávislosti dohľadu zo strany orgánov dohľadu je zavedenie obdobia po skončení výkonu funkcie, počas ktorého budú pre bývalých členov takýchto orgánov platiť obmedzenia týkajúce sa výkonu plateného zamestnania v súkromnom sektore. Na tento účel a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie prísnejších vnútroštátnych pravidiel, by mala ECB zaviesť a udržiavať komplexné a formálne postupy vrátane primeraných období preskúmania, aby sa vopred posúdili možné konflikty s legitímnymi záujmami JMD/ECB, ak bývalý člen rady pre dohľad začne pracovať v bankovníctve, nad ktorým predtým vykonával dohľad, a by sa takýmto možným konfliktom predišlo.

(77)

Aby ECB mohla vykonávať svoje úlohy dohľadu účinne, mala by mať k dispozícii primerané zdroje. Tieto zdroje by mala získať spôsobom, ktorým sa zabezpečuje nezávislosť ECB od nenáležitých vplyvov príslušných vnútroštátnych orgánov a účastníkov trhu a oddelenie úloh menovej politiky od úloh dohľadu. Náklady na vykonávanie dohľadu by mali znášať subjekty, ktoré dohľadu podliehajú. Vykonávanie úloh dohľadu zo strany ECB by sa preto malo financovať z ročných poplatkov účtovaných úverovým inštitúciám usadeným v zúčastnených členských štátoch. ECB by tiež mala mať možnosť vyberať poplatky od pobočiek založených v zúčastnených členských štátoch úverovou inštitúciou usadenou v nezúčastnenom členskom štáte s cieľom pokryť svoje výdavky pri vykonávaní úloh hostiteľského orgánu dohľadu v prípade týchto pobočiek. Ak sa dohľad nad úverovou inštitúciou alebo pobočkou vykonáva na konsolidovanom základe, poplatok by sa mal účtovať na najvyššej úrovni úverovej inštitúcie v rámci dotknutej skupiny usadenej v zúčastnených členských štátoch. Z výpočtu týchto poplatkov by sa mali vylúčiť dcérske spoločnosti usadené v nezúčastnených členských štátoch.

(78)

Ak je úverová inštitúcia zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe, poplatok by sa mal vypočítať na najvyššej úrovni konsolidácie v rámci zúčastnených členských štátov a mal by sa vymerať úverovým inštitúciám usadeným v zúčastnenom členskom štáte a zahrnúť do dohľadu na konsolidovanom základe, a to podľa objektívnych kritérií týkajúcich sa dôležitosti a rizikového profilu vrátane rizikovo vážených aktív.

(79)

Na vykonávanie účinného dohľadu je nevyhnutný vysoko motivovaný, dobre vyškolený a nestranný personál. V záujme vytvorenia skutočne integrovaného mechanizmu dohľadu by sa mala zabezpečiť primeraná výmena a vysielanie personálu medzi všetkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a ECB. Na zabezpečenie priebežnej partnerskej kontroly, najmä pri vykonávaní dohľadu nad veľkými úverovými inštitúciami, by mala mať ECB možnosť požadovať, aby vnútroštátne dozorné skupiny zahŕňali aj personál príslušných orgánov iných zúčastnených členských štátov, čím sa umožní vytvorenie geograficky rôznorodých dozorných skupín so špecifickými odbornými znalosťami a charakteristikami. Výmenou a vysielaním personálu by sa mala vytvoriť spoločná kultúra dohľadu. ECB by mala pravidelne poskytovať informácie o počtoch členov personálu príslušných vnútroštátnych orgánov, ktorí sú vyslaní do ECB na účely jednotného mechanizmu dohľadu.

(80)

Vzhľadom na globalizáciu bankových služieb a zvýšený význam medzinárodných noriem by ECB mala vykonávať svoje úlohy tak, aby pri tom dodržiavala medzinárodné normy a viedla dialóg a úzko spolupracovala s orgánmi dohľadu mimo Únie bez toho, aby dochádzalo k duplicite s medzinárodnou úlohou EBA. Mala by byť splnomocnená rozvíjať kontakty a uzatvárať administratívne dohody s orgánmi dohľadu a správnymi orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami, pričom by svoj postup mala koordinovať s EBA a mali by sa plne rešpektovať existujúce úlohy a príslušné právomoci členských štátov a inštitúcií Únie.

(81)

Na spracovanie osobných údajov zo strany ECB na účely tohto nariadenia sa plne uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (8) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (9).

(82)

Na ECB sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym orgánom pre boj proti podvodom (OLAF) (10). ECB prijala rozhodnutie ECB/2004/11 (11) o podmienkach vyšetrovaní vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom v Európskej centrálnej banke.

(83)

S cieľom zaistiť, aby úverové inštitúcie podliehali dohľadu najvyššej kvality bez toho, aby ho obmedzovali iné, neprudenciálne aspekty, a aby sa včas a účinne odstránili negatívne, navzájom sa posilňujúce vplyvy trhového vývoja týkajúce sa úverových inštitúcií a členských štátov, by ECB mala začať vykonávať osobitné úlohy dohľadu čo najskôr. Prenesenie úloh dohľadu z vnútroštátnych orgánov dohľadu na ECB si však vyžaduje určitú prípravu. Malo by sa preto stanoviť primerané obdobie na postupné zavádzanie.

(84)

Pri prijímaní podrobných prevádzkových postupov na plnenie úloh, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením, by mala ECB ustanoviť prechodné oparenia, ktorými sa zabezpečí dokončenie prebiehajúcich postupov dohľadu vrátane akýchkoľvek rozhodnutí a/alebo opatrení, ktoré sa prijali, alebo vyšetrovaní, ktoré sa začali, pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia.

(85)

Komisia vo svojom oznámení z 28. novembra 2012 s názvom Koncepcia rozsiahlej a skutočnej hospodárskej a menovej únie uviedla, že by sa mohol zmeniť a doplniť článok 127 ods. 6 ZFEÚ, aby sa mohol uplatniť riadny legislatívny postup a aby sa odstránilo niekoľko zákonných obmedzení jednotného mechanizmu dohľadu (JMD) (napr. zakotvenie priamej a neodvolateľnej možnosti členských štátov, ktorých menou nie je euro, zúčastňovať sa (opt-in) na JMD nad rámec „úzkej spolupráce“, priznanie členským štátom, ktorých menou nie je euro, účasti na JMD s rovnakými právami v rozhodovaní ECB a dokonca stanovenie vyšších cieľov týkajúcich sa vnútorného odlíšenia rozhodovania v oblasti menovej politiky od rozhodovania v oblasti dohľadu). Uviedla tiež, že osobitným bodom, o ktorom sa bude rokovať, by sa posilnila demokratická zodpovednosť za ECB, ktorá doposiaľ pôsobí ako bankový dohľad. Je potrebné pripomenúť, že v Zmluve o EÚ sa stanovuje, že návrhy na zmenu zmluvy môže predložiť vláda každého členského štátu, Európsky parlament alebo Európska komisia, pričom sa môžu týkať akéhokoľvek aspektu zmlúv.

(86)

V tomto nariadení sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú sa zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na ochranu osobných údajov, sloboda podnikania, právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, a nariadenie sa musí vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami.

(87)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to vytvorenie efektívneho a účinného rámca pre vykonávanie osobitných úloh dohľadu nad úverovými inštitúciami inštitúciou Únie a zaistenie jednotného uplatňovania jednotného súboru pravidiel na úverové inštitúcie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov celoúniovej štruktúry bankového trhu a vplyvu zlyhaní úverových inštitúcií na ostatné členské štáty ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,