Článok 18 Povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa

Členské štáty vyžadujú, aby veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere vykonal dôkladné posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa. Toto posúdenie sa vykoná v záujme spotrebiteľa, aby sa zabránilo nezodpovednému poskytovaniu úverov a nadmernej zadlženosti, a náležite sa v rámci neho zohľadnia faktory relevantné z hľadiska overenia perspektívy spotrebiteľa dodržať svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere.

Členské štáty zabezpečia, aby sprostredkovatelia úveru v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 príslušnému veriteľovi presne predložili potrebné informácie, ktoré získali od spotrebiteľa, s cieľom umožniť vykonanie posúdenia úverovej bonity.

Posúdenie úverovej bonity sa vykonáva na základe relevantných a presných informácií o príjme a výdavkoch spotrebiteľa a o ďalších finančných a ekonomických okolnostiach, ktoré sú nevyhnutné a primerané povahe, trvaniu, hodnote a rizikám úveru pre spotrebiteľa. Uvedené informácie môžu zahŕňať napríklad dôkazy o príjme alebo iných zdrojoch splácania, informácie o finančných aktívach a pasívach alebo informácie o iných finančných záväzkoch. Uvedené informácie nezahŕňajú osobitné kategórie údajov uvedené v článku 9 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679. Informácie sa získajú z príslušných vnútorných alebo vonkajších zdrojov vrátane spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do databázy uvedenej v článku 19 tejto smernice. Sociálne siete sa na účely tejto smernice nepovažujú za externý zdroj.

Členské štáty od veriteľa vyžadujú, aby stanovil postupy na vykonanie posúdenia uvedeného v odseku 1 a dokumentoval a zachovával takéto postupy.

Ak žiadosť o úver predkladá spoločne viac ako jeden spotrebiteľ, veriteľ vykoná posúdenie úverovej bonity na základe ich spoločnej schopnosti splácania.

Členské štáty zabezpečia, aby veriteľ poskytol úver spotrebiteľovi len vtedy, keď výsledok posúdenia úverovej bonity naznačuje, že je pravdepodobné, že povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere budú splnené spôsobom, ktorý sa podľa tejto zmluvy vyžaduje, pričom sa zohľadnia príslušné faktory uvedené v odseku 1.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že veriteľ uzavrie so spotrebiteľom zmluvu o úvere, veriteľ túto zmluvu následne nezrušil ani ju nezmenil v neprospech spotrebiteľa s odôvodnením, že sa posúdenie úverovej bonity vykonalo nesprávne. Tento odsek sa neuplatňuje, ak sa preukáže, že spotrebiteľ vedome zatajil alebo sfalšoval informácie uvedené v odseku 3, ktoré poskytol veriteľovi.

Ak sa v rámci posúdenia úverovej bonity využíva automatizované spracúvanie osobných údajov, členské štáty zabezpečia, aby mal spotrebiteľ právo žiadať od veriteľa ľudský zásah a dostať ho, pričom toto právo pozostáva z práva:

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade zamietnutia žiadosti o úver mal veriteľ povinnosť spotrebiteľa bezodkladne informovať o tomto zamietnutí a v relevantných prípadoch ho nasmerovať na dlhové poradenské služby, ktoré sú pre spotrebiteľa ľahko dostupné. V uplatniteľných prípadoch je veriteľ povinný informovať spotrebiteľa o skutočnosti, že posúdenie úverovej bonity je založené na automatizovanom spracovaní údajov, ako aj o práve spotrebiteľa na posúdenie vykonané človekom a o postupe napadnutia rozhodnutia.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa zmluvné strany po uzavretí zmluvy o úvere dohodnú na zmene celkovej výšky úveru, veriteľ bol povinný pred schválením akéhokoľvek výrazného zvýšenia celkovej výšky úveru opätovne posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe aktualizovaných informácií.

Členské štáty môžu od veriteľov požadovať, aby posúdili úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Posúdenie úverovej bonity však nesmie byť založené výlučne na úverovej histórii spotrebiteľa.