+Článok 2
---+Článok 2 1.
---+Článok 2 2.
---+Článok 2 3.
---+Článok 2 4.
---+Článok 2 5.
---+Článok 2 6.
---+Článok 2 7.
---+Článok 2 8.
---+Článok 2 9.

Článok 2

1. Prehľad

,
Článok 2 1.

Táto smernica sa vzťahuje na tieto povinné subjekty:

1. 

úverové inštitúcie;

2. 

finančné inštitúcie;

3. 

tieto fyzické alebo právnické osoby konajúce pri výkone svojej odbornej činnosti:

▼M1

a) 

audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, a všetkých ostatných osôb, ktoré sa zaväzujú poskytovať priamo alebo prostredníctvom iných osôb, s ktorými je uvedená iná osoba prepojená, materiálnu pomoc, pomoc alebo poradenstvo v daňových záležitostiach ako hlavnú podnikateľskú alebo odbornú činnosť;

▼B

b) 

notárov a ostatné osoby vykonávajúce nezávislé právnické povolania, ak sa podieľajú, či už konaním v mene a v prospech svojho klienta, na akejkoľvek finančnej transakcii alebo transakcii s nehnuteľnosťami, alebo poskytnutím pomoci pri plánovaní alebo vykonávaní transakcií pre svojich klientov, ktoré sa týkajú:

i) 

nákupu a predaja nehnuteľností alebo obchodnej spoločnosti;

ii) 

správy peňažných prostriedkov, cenných papierov alebo iných aktív klienta;

iii) 

otvárania alebo správy bankových účtov, sporiacich účtov alebo účtov cenných papierov;

iv) 

organizovania príspevkov potrebných na vytvorenie, prevádzku alebo riadenie obchodných spoločností;

v) 

vytvárania, prevádzky alebo riadenia správy zvereného majetku, obchodných spoločností, nadácií alebo podobných štruktúr;

c) 

poskytovateľov služieb správy zvereného majetku alebo služieb pre obchodné spoločnosti, na ktorých sa nevzťahuje písmeno a) alebo b);

▼M1

d) 

realitných agentov vrátane prípadov, keď konajú ako sprostredkovatelia nájmu nehnuteľného majetku, ale len v súvislosti s transakciami, pri ktorých mesačné nájomné je vo výške 10 000  EUR alebo viac;

▼B

e) 

ostatné osoby obchodujúce s tovarom vtedy, ak sa platby vykonávajú alebo prijímajú v hotovosti vo výške 10 000  EUR alebo viac, bez ohľadu na to, či sa daná transakcia vykonáva ako jediná operácia alebo v niekoľkých operáciách, ktoré sú zjavne prepojené;

f) 

poskytovateľov služieb v oblasti hazardných hier;

▼M3 —————

▼M1

i) 

osoby obchodujúce alebo konajúce ako obchodní sprostredkovatelia s umeleckými dielami, a to aj v prípadoch, ak túto činnosť vykonávajú umelecké galérie a aukčné domy, ak hodnota transakcie alebo série prepojených transakcií je vo výške 10 000  EUR alebo viac;

j) 

osoby uchovávajúce, obchodujúce alebo konajúce ako obchodní sprostredkovatelia s umeleckými dielami, ak túto činnosť vykonávajú tzv. slobodné prístavy, ak hodnota transakcie alebo série prepojených transakcií je vo výške 10 000  EUR alebo viac.

▼B

Článok 2 2.
S výnimkou kasín a na základe náležitého hodnotenia rizík môžu členské štáty rozhodnúť o úplnom alebo čiastočnom vyňatí prevádzkovateľov niektorých služieb v oblasti hazardných hier z pôsobnosti vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica, a to na základe dokázaného nízkeho rizika, ktoré predstavuje povaha a prípadne rozsah pôsobnosti takýchto služieb.

Medzi faktormi, na ktoré členské štáty prihliadajú vo svojich hodnoteniach rizík, musia posúdiť stupeň citlivosti predmetných transakcií, a to aj s ohľadom na použité platobné metódy.

Vo svojich hodnoteniach rizík členské štáty uvedú, ako zohľadnili všetky relevantné zistenia uvedené v správach, ktoré vydala Komisia podľa článku 6.

Každé rozhodnutie, ktoré prijme členský štát podľa prvého pododseku, sa spolu s odôvodnením založeným na osobitnom hodnotení rizík oznámi Komisii. Komisia toto rozhodnutie oznámi ostatným členským štátom.
Článok 2 3.

Členské štáty môžu rozhodnúť o tom, že osoby, ktoré sú zapojené do finančnej činnosti príležitostne alebo veľmi obmedzene a s malým rizikom prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice za predpokladu, že sú splnené všetky tieto kritériá:

a) 

finančná činnosť je obmedzená v absolútnom zmysle;

b) 

finančná činnosť je obmedzená na jednotlivé transakcie;

c) 

finančná činnosť nie je hlavnou činnosťou takýchto osôb;

d) 

finančná činnosť je doplnková a priamo súvisí s hlavnou činnosťou takýchto osôb;

e) 

hlavná činnosť takýchto osôb nie je činnosťou, ktorá je uvedená v odseku 1 bode 3 písm. a) až d) alebo f);

f) 

finančná činnosť sa zabezpečuje len pre zákazníkov hlavnej činnosti takýchto osôb a vo všeobecnosti sa neposkytuje verejnosti.

Prvý pododsek sa nevzťahuje na osoby zapojené do poukazovania peňazí, ako je vymedzené v článku 4 bode 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES ( 2 ).
Článok 2 4.
Na účely odseku 3 písm. a) členské štáty vyžadujú, aby celkový obrat z finančnej činnosti nepresahoval limit, ktorý musí byť dostatočne nízky. Uvedený limit sa určuje na vnútroštátnej úrovni v závislosti od druhu finančnej činnosti.
Článok 2 5.
Na účely odseku 3 písm. b) členské štáty uplatňujú maximálny limit na jedného klienta a transakciu bez ohľadu na to, či sa transakcia uskutoční jednorazovo, alebo v niekoľkých zjavne prepojených operáciách. Uvedený maximálny limit sa určuje na vnútroštátnej úrovni v závislosti od druhu finančnej činnosti. Musí byť dostatočne nízky, aby sa zabezpečilo, že príslušné typy transakcií predstavujú nepraktický a neúčinný spôsob prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a nesmie presahovať 1 000  EUR.
Článok 2 6.
Na účely odseku 3 písm. c) členské štáty vyžadujú, aby obrat z finančnej činnosti nepresahoval 5 % celkového obratu príslušnej fyzickej alebo právnickej osoby.
Článok 2 7.
Pri hodnotení rizika prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu na účely tohto článku členské štáty venujú osobitnú pozornosť všetkým finančným činnostiam, pri ktorých vzhľadom na ich povahu možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať ich použitie či zneužitie na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.
Článok 2 8.
V rozhodnutiach, ktoré prijmú členské štáty podľa odseku 3, sa uvedú dôvody, na ktorých sa rozhodnutia zakladajú. Členské štáty sa môžu rozhodnúť pri zmene okolností takéto rozhodnutia zrušiť. Členské štáty o takýchto rozhodnutiach informujú Komisiu. Komisia oznámi tieto rozhodnutia ostatným členským štátom.
Článok 2 9.
Členské štáty zavedú monitorovanie založené na hodnotení rizík alebo prijmú iné primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby výnimka udelená rozhodnutiami podľa tohto článku nebola zneužitá.

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

Požiadavky

3. Súvisiace štandardy

Štandardy