|
+Článok 9 1. |
Článok 9 1.Členské štáty zavedú minimálne normy energetickej hospodárnosti pre nebytové budovy, ktorými sa zaistí, aby tieto budovy najneskôr od dátumov stanovených v piatom pododseku neprekračovali stanovené maximálne prahové hodnoty energetickej hospodárnosti, ako sa uvádza v treťom pododseku, vyjadrené ako číselný ukazovateľ spotreby primárnej alebo konečnej energie v kWh/(m2.rok). Maximálne prahové hodnoty energetickej hospodárnosti sa stanovia na základe fondu nebytových budov k 1. januáru 2020, vychádzajúc z dostupných informácií a vo vhodných prípadoch zo štatistickej metódy výberu vzoriek. Členské štáty z východiskového základu vylúčia nebytové budovy, na ktoré sa vzťahuje výnimka podľa odseku 6. Každý členský štát stanoví maximálnu prahovú hodnotu energetickej hospodárnosti tak, aby sa 16 % jeho vnútroštátneho fondu nebytových budov nachádzalo nad touto prahovou hodnotou (ďalej len „16 % prahová hodnota“). Každý členský štát takisto stanoví maximálnu prahovú hodnotu energetickej hospodárnosti tak, aby sa 26 % jeho vnútroštátneho fondu nebytových budov nachádzalo nad touto prahovou hodnotou (ďalej len „26 % prahová hodnota“). Členské štáty môžu stanoviť maximálne prahové hodnoty energetickej hospodárnosti pre vnútroštátny fond nebytových budov ako celok alebo pre typ alebo kategóriu budovy. Členské štáty môžu stanoviť prahové hodnoty na úrovni zodpovedajúcej konkrétnej triede energetickej hospodárnosti za predpokladu, že sú v súlade s tretím pododsekom. Minimálnymi normami energetickej hospodárnosti sa zabezpečí aspoň to, aby všetky nebytové budovy boli pod:
a)
16 % prahovou hodnotou od roku 2030 a
b)
26 % prahovou hodnotou od roku 2033. Dodržiavanie prahových hodnôt jednotlivými nebytovými budovami sa kontroluje na základe energetických certifikátov alebo vo vhodných prípadoch iných dostupných prostriedkov. Členské štáty vo svojej cestovnej mape uvedenej v článku 3 ods. 1 písm. b) stanovia konkrétne harmonogramy pre nebytové budovy na splnenie nižších maximálnych prahových hodnôt energetickej hospodárnosti do roku 2040 a 2050 v súlade s postupom transformácie vnútroštátneho fondu budov na budovy s nulovými emisiami. Členské štáty môžu stanoviť a uverejniť kritériá na vyňatie jednotlivých nebytových budov z požiadaviek tohto odseku vzhľadom na očakávané budúce využívanie týchto budov, vážne ťažkosti alebo v prípade nepriaznivého posúdenia nákladov a prínosov. Všetky takéto kritériá musia byť jasné, presné a prísne a musia zabezpečovať rovnaké zaobchádzanie s nebytovými budovami. Pri stanovovaní týchto kritérií členské štáty umožnia ex ante posúdenie potenciálneho podielu nebytových budov, na ktoré sa vzťahuje, a zabránia tomu, aby bol vyňatý neprimeraný počet nebytových budov. Členské štáty takisto nahlasujú kritériá ako súčasť svojich národných plánov obnovy budov predkladaných Komisii podľa článku 3. Ak členské štáty stanovia kritériá pre výnimky podľa ôsmeho pododseku, dosiahnu rovnocenné zlepšenia energetickej hospodárnosti v iných častiach fondu nebytových budov. Ak má celková obnova potrebná na dosiahnutie prahových hodnôt energetickej hospodárnosti uvedených v tomto odseku pre danú nebytovú budovu nepriaznivé posúdenie nákladov a prínosov, členské štáty vyžadujú, aby sa v prípade danej nebytovej budovy vykonali aspoň individuálne opatrenia obnovy s priaznivým posúdením nákladov a prínosov. V rozsahu, v akom je vnútroštátny fond nebytových budov alebo jeho časť vážne poškodená prírodnou katastrofou, môže členský štát dočasne upraviť maximálnu prahovú hodnotu energetickej hospodárnosti tak, aby energetická obnova poškodených nebytových budov nahradila energetickú obnovu iných nebytových budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou, pričom zabezpečí, aby podobný percentuálny podiel fondu nebytových budov prešiel energetickou obnovou. V takom prípade členský štát oznámi úpravu a jej predpokladanú dĺžku vo svojom národnom pláne obnovy budov. 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|