NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 (Text s významom pre EHP)

Článok 1 Predmet úpravy

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zavádzajú ustanovenia, ktorých cieľom je zaistenie bezpečnosti dodávok plynu tým, že sa zabezpečí riadne a neprerušované fungovanie vnútorného trhu s plynom, že sa povolia mimoriadne opatrenia, ktoré sa vykonajú v situácii, keď trh už nie je schopný zabezpečovať požadované dodávky plynu, vrátane solidárnych opatrení ako poslednej možnosti a že sa zabezpečí presné vymedzenie a rozdelenie povinností plynárenských podnikov, členských štátov a Únie v súvislosti s preventívnym opatrením a reakciou na konkrétne prerušenia dodávok plynu. Týmto nariadením sa tiež zavádzajú transparentné mechanizmy na koordináciu plánovania stavov núdze na vnútroštátnej, regionálnej a únijnej úrovni v duchu solidarity, ako aj reakcie na tieto stavy.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

▼M3 —————

▼B

2.

„odberateľ“ je odberateľ vymedzený v článku 2 bode 24 smernice 2009/73/ES;

3.

„odberateľ plynu v domácnosti“ je odberateľ plynu v domácnosti vymedzený v článku 2 bode 25 smernice 2009/73/ES;

4.

„základná sociálna služba“ je služba týkajúca sa zdravotnej starostlivosti, základnej sociálnej starostlivosti, stavu núdze, bezpečnosti, vzdelávania služba alebo verejnej správy;

5.

„chránený odberateľ“ je odberateľ v domácnosti, ktorý je pripojený k plynárenskej distribučnej sieti a v prípade, ak tak rozhodne príslušný členský štát, to môže byť aj jeden alebo viacero nasledujúcich subjektov, ak podniky alebo služby uvedené v písmenách a) a b) spoločne nepredstavujú viac ako 20 % celkovej ročnej konečnej spotreby plynu v danom členskom štáte:

a)

malý alebo stredný podnik, pokiaľ je pripojený k plynárenskej distribučnej sieti;

b)

základná sociálna služba, pokiaľ je pripojená k plynárenskej distribučnej alebo prepravnej sieti;

c)

zariadenie diaľkového vykurovania, pokiaľ zabezpečuje vykurovanie domácností, malých alebo stredných podnikov alebo základných sociálnych služieb, za predpokladu, že takéto zariadenie nie je schopné používať palivá iné ako plyn;

6.

„odberateľ chránený solidaritou“ je odberateľ v domácnosti, ktorý je pripojený k plynárenskej distribučnej sieti, a okrem toho môže zahŕňať jedno alebo oboje z nasledujúceho:

a)

zariadenie diaľkového vykurovania, ak je chráneným odberateľom v príslušnom členskom štáte a len v rozsahu, v akom poskytuje teplo domácnostiam alebo pre základné sociálne služby iné ako vzdelávacie služby a služby verejnej správy;

b)

základná sociálna služba, ak je chráneným odberateľom v príslušnom členskom štáte, iná ako vzdelávacie služby a služby verejnej správy;

7.

„príslušný orgán“ je orgán štátnej správy alebo národný regulačný orgán, ktorý určil členský štát na zabezpečovanie vykonávania opatrení stanovených v tomto nariadení;

8.

„národný regulačný orgán“ je národný regulačný orgán určený v súlade s článkom 39 ods. 1 smernice 2009/73/ES;

9.

„plynárenský podnik“ je plynárenský podnik vymedzený v článku 2 bode 1 smernice 2009/73/ES;

10.

„zmluva o dodávke plynu“ je zmluva o dodávke plynu vymedzená v článku 2 bode 34 smernice 2009/73/ES;

11.

„preprava“ je preprava vymedzená v článku 2 bode 3 smernice 2009/73/ES;

12.

„prevádzkovateľ prepravnej siete“ je prevádzkovateľ prepravnej siete vymedzený v článku 2 bode 4 smernice 2009/73/ES;

13.

„distribúcia“ je distribúcia vymedzená v článku 2 bode 5 smernice 2009/73/ES;

14.

„prevádzkovateľ distribučnej siete“ je prevádzkovateľ distribučnej siete vymedzený v článku 2 bode 6 smernice 2009/73/ES;

15.

„prepojenie“ je prepojenie vymedzené v článku 2 bode 17 smernice 2009/73/ES;

16.

„núdzové zásobovacie koridory“ sú dodávateľské trasy Únie, ktoré členským štátom pomáhajú lepšie zmierňovať následky potenciálneho prerušenia dodávok alebo prevádzky infraštruktúry;

17.

„uskladňovacia kapacita“ je uskladňovacia kapacita vymedzená v článku 2 bode 28 nariadenia (ES) č. 715/2009;

18.

„technická kapacita“ je kapacita vymedzená v článku 2 bode 18 nariadenia (ES) č. 715/2009;

19.

„pevná kapacita“ je pevná kapacita vymedzená v článku 2 bode 16 nariadenia (ES) č. 715/2009;

20.

„prerušiteľná kapacita“ je prerušiteľná kapacita vymedzená v článku 2 bode 13 nariadenia (ES) č. 715/2009;

21.

„kapacita zariadenia LNG“ je kapacita zariadenia LNG vymedzená v článku 2 bode 24 nariadenia (ES) č. 715/2009;

22.

„zariadenie LNG“ je zariadenie LNG vymedzené v článku 2 bode 11 smernice 2009/73/ES;

23.

„zásobník“ je zásobník vymedzený v článku 2 bode 9 smernice 2009/73/ES;

24.

„sieť“ je sieť vymedzená v článku 2 bode 13 smernice 2009/73/ES;

25.

„užívateľ siete“ je užívateľ siete vymedzený v článku 2 bode 23 smernice 2009/73/ES;

26.

„podporné služby“ sú podporné služby vymedzené v článku 2 bode 14 smernice 2009/73/ES;

▼M4

27.

„trajektória plnenia“ je viacero priebežných orientačných cieľov pre podzemné zásobníky plynu každého členského štátu, ktoré predstavujú plán plnenia daného členského štátu a sú stanovené v súlade s článkom 6a ods. 7;

▼M2

28.

„cieľ naplnenia“ je záväzný cieľ pre úroveň naplnenia súhrnnej kapacity podzemných zásobníkov plynu;

29.

„strategické zásoby“ je podzemné uskladňovanie alebo časť podzemného uskladňovania neskvapalneného zemného plynu, ktoré nakúpili, uskladňujú a s ktorými hospodária prevádzkovatelia prepravných sietí, subjekt určený členským štátom alebo podnik, a ktoré môžu byť uvoľnené len po predchádzajúcom oznámení alebo povolení orgánu verejnej moci a ktoré sa vo všeobecnosti uvoľňujú v prípade:

a)

významného nedostatku dodávok;

b)

prerušenia dodávok alebo

c)

vyhlásenia stavu núdze uvedeného v článku 11 ods. 1 písm. c);

30.

„vyvažovacie zásoby“ je neskvapalnený zemný plyn, ktorý:

a)

nakúpili, s ktorým hospodária a ktorý uskladňujú v podzemí prevádzkovatelia prepravných sietí alebo subjekt určený členským štátom výlučne na účely vykonávania funkcií prevádzkovateľov prepravných sietí a na účely bezpečnosti dodávok plynu; a

b)

distribuuje sa len ak je to potrebné na zachovanie prevádzky siete v rámci bezpečných a spoľahlivých podmienok v súlade s článkom 13 smernice 2009/73/ES a s článkami 8 a 9 nariadenia (EÚ) č. 312/2014;

31.

„podzemný zásobník plynu“ je zásobník vymedzený v článku 2 bode 9 smernice 2009/73/ES, ktorý sa používa na uskladňovanie zemného plynu vrátane vyvažovacích zásob a je pripojený k prepravnej alebo distribučnej sieti, s výnimkou nadzemných guľových alebo potrubných zásobníkov;

▼M3

32.

„plyn“ je zemný plyn vymedzený v článku 2 bode 1 smernice (EÚ) 2024/1788 ( 1 );

▼M5

33.

„ustanovenie zober alebo zaplať“ je zmluvné ustanovenie, ktorým sa kupujúcemu ukladá povinnosť v rámci daného obdobia buď prevziať dodávku stanoveného minimálneho množstva plynu, alebo za toto stanovené minimálne množstvo plynu zaplatiť bez ohľadu na to, či bol plyn skutočne prijatý;

34.

„ustanovenie dodaj alebo zaplať“ je zmluvné ustanovenie, ktorým sa predávajúcemu ukladá povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade nedodania plynu.

▼B

Článok 3 Zodpovednosť za bezpečnosť dodávok plynu

Článok 4 Koordinačná skupina pre plyn

Článok 5 Štandard infraštruktúry

Článok 6 Štandard dodávok plynu

Článok 6a Ciele naplnenia a trajektórie plnenia

Článok 6b Plnenie cieľov naplnenia

Článok 6c Dohody o uskladňovaní a mechanizmus rozdelenia zaťaženia

Článok 6d Monitorovanie a presadzovanie

Článok 7 Posúdenie rizika

Článok 8 Vypracovanie preventívnych akčných plánov a núdzových plánov

Článok 8a Opatrenia kybernetickej bezpečnosti

Článok 9 Obsah preventívnych akčných plánov

Článok 10 Obsah núdzových plánov

Článok 11 Vyhlásenie krízovej situácie

Článok 12 Reakcie Únie a regiónov na stav núdze

Článok 13 Solidarita

Článok 13a Spolupráca medzi priamo prepojenými členskými štátmi na základe trhových opatrení (dobrovoľné opatrenia)

Článok 14 Výmena informácií

Článok 15 Služobné tajomstvo

Článok 16 Spolupráca so zmluvnými stranami Energetického spoločenstva

Článok 17 Monitorovanie Komisiou

Článok 17

Monitorovanie Komisiou

Komisia priebežne monitoruje opatrenia týkajúce sa bezpečnosti dodávok plynu a pravidelne podáva správu GCG.

▼M5

Komisia nepretržite monitoruje vystavenie energetického systému Únie dodávkam plynu, ktorý pochádza alebo sa priamo či nepriamo vyváža z Ruskej federácie, a to aj cez tretie krajiny, najmä na základe informácií, ktoré jej a príslušným orgánom boli oznámené v súlade s článkom 14 ods. 6 písm. c).

Komisia posudzuje vykonávanie postupného ukončenia dovozu plynu, ktorý pochádza alebo sa priamo či nepriamo vyváža z Ruskej federácie, v súlade s nariadením (EÚ) 2026/261 na vnútroštátnej úrovni, regionálnej úrovni a úrovni Únie na základe národných plánov diverzifikácie plynu uvedených v článku 9 uvedeného nariadenia, a o svojom posúdení podá správu Koordinačnej skupine pre plyn.

Na základe posúdenia uvedeného v treťom odseku Komisia uverejní výročnú správu, v ktorej poskytne komplexný prehľad o pokroku, ktorý členské štáty dosiahli pri vykonávaní svojich národných plánov diverzifikácie plynu.

Komisia môže v relevantných prípadoch do troch mesiacov od predloženia národných plánov diverzifikácie plynu vydať odporúčanie, v ktorom určí možné kroky a opatrenia na zaistenie bezpečnej diverzifikácie dodávok plynu a včasného postupného ukončenia dovozu plynu, ktorý pochádza alebo sa priamo či nepriamo vyváža z Ruskej federácie.

V nadväznosti na uvedené odporúčanie dotknutý členský štát do troch mesiacov aktualizuje svoj národný plán diverzifikácie plynu, pričom zohľadní odporúčanie Komisie.

Článok 17a Predkladanie správ Komisie

Článok 18 Oznámenia

Článok 18

Oznámenia

Posúdenie rizika, preventívne akčné plány, núdzové plány a všetky ostatné dokumenty sa oznamujú Komisii elektronicky prostredníctvom platformy CIRCABC.

Akákoľvek korešpondencia týkajúca sa oznámenia sa predkladá elektronicky.

Článok 19 Vykonávanie delegovania právomoci

Článok 20 Výnimka

Článok 21 Zrušenie

Článok 21

Zrušenie

Nariadenie (EÚ) č. 994/2010 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe IX.

Článok 22 Nadobudnutie účinnosti

Článok 22

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť štvrtým dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 1. novembra 2017.

Článok 13 ods. 1 až 6, článok 13 ods. 8 prvý a druhý pododsek a článok 13 ods. 14 a 15 sa však uplatňujú od 1. decembra 2018.

▼M4

Článok 2 body 27 až 31, články 6a až 6d, článok 16 ods. 3, článok 17a, článok 20 ods. 4 a príloha Ib sa uplatňujú do 31. decembra 2027.

▼B

PRÍLOHA I Regionálna spolupráca

PRÍLOHA I

Regionálna spolupráca

Medzi rizikové skupiny členských štátov, ktoré slúžia ako základ pre spoluprácu týkajúcu sa rizika, ako sa uvádza v článku 3 ods. 7, patrí:

1.

Riziková skupina krajín, ktorým sa dodáva LNG:

a)

Belgicko, Bulharsko, Česko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko, Fínsko, Švédsko.

2.

Riziková skupina krajín, ktorým sa plyn dodáva z oblasti Severného mora:

b)

Belgicko, Česko, Dánsko, Nemecko, Estónsko, Írsko, Francúzsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Fínsko, Švédsko.

3.

Riziková skupina krajín, ktorým sa plyn dodáva zo severnej Afriky:

c)

Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Malta, Rakúsko, Portugalsko, Slovinsko.

4.

Riziková skupina krajín, ktorým sa plyn dodáva z juhovýchodu:

d)

Bulharsko, Česko, Grécko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko.

PRÍLOHA Ib Spoločná zodpovednosť za cieľ naplnenia a trajektóriu plnenia

PRÍLOHA Ib

Spoločná zodpovednosť za cieľ naplnenia a trajektóriu plnenia

Pokiaľ ide o cieľ naplnenia a trajektóriu plnenia podľa článku 6a, Slovenská republika a Česko nesú spoločne zodpovednosť za zásobníky v obci Dolní Bojanovice. Presný pomer a rozsah tejto zodpovednosti Slovenskej republiky a Česka je predmetom dvojstrannej dohody týchto členských štátov.

Bez toho, aby bol dotknutý článok 13, a v súlade s článkom 11 ods. 6 písm. b) Slovenská republika a Česko zabezpečia, aby sa v prípade vyhlásenia krízy podľa tohto nariadenia nezaviedli žiadne opatrenia ovplyvňujúce zásobník Dolní Bojanovice, ktoré by mohli vážne ohroziť situáciu v oblasti dodávok plynu alebo oslabiť schopnosť plynárenských podnikov dodávať plyn chráneným odberateľom v súlade s vnútroštátnym štandardom dodávok plynu.

PRÍLOHA II

Výpočet vzorca N – 1

1. Definícia vzorca N – 1

Vzorec N – 1 opisuje schopnosť technickej kapacity plynárenskej infraštruktúry uspokojovať celkový dopyt po plyne vo výpočtovej oblasti v prípade prerušenia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry počas dňa s výnimočne vysokým dopytom po plyne, ktorý sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov.

Plynárenská infraštruktúra zahŕňa prepravnú sieť pre plyn vrátane prepojení, ako aj zariadenia na výrobu plynu, zariadenia LNG a zásobníky pripojené k výpočtovej oblasti.

Technická kapacita celkovej zostávajúcej dostupnej plynárenskej infraštruktúry v prípade prerušenia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry sa musí prinajmenšom rovnať celkovému dennému dopytu po plyne vo výpočtovej oblasti počas dňa s výnimočne vysokým dopytom, ktorý sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov.

Výsledky vzorca N – 1, ktorého výpočet je uvedený nižšie, sa musia prinajmenšom rovnať 100 %.

2. Metóda výpočtu vzorca N – 1

, N – 1 ≥ 100 %

Parametre používané na výpočet sa musia jasne opísať a odôvodniť.

Na výpočet EPm sa musí poskytnúť podrobný zoznam vstupných bodov a ich individuálnej kapacity.

3. Definície parametrov vzorca N – 1

„Výpočtová oblasť“ je zemepisná oblasť, pre ktorú sa vypočítava vzorec N – 1 a ktorú určil príslušný orgán.

Definícia týkajúca sa strany dopytu

„Dmax “ je celkový denný dopyt po plyne (v miliónoch m3/deň) vo výpočtovej oblasti počas dňa s výnimočne vysokým dopytom po plyne, ktorý sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov.

Definície týkajúce sa strany dodávky

„EPm “: technická kapacita vstupných bodov (v miliónoch m3/deň) okrem kapacity zariadení na výrobu plynu, zariadení LNG a zásobníkov, na ktoré sa vzťahujú Pm, LNGm a Sm, je celková technická kapacita všetkých hraničných vstupných bodov schopných dodávať plyn do výpočtovej oblasti.

„Pm “: maximálna technická kapacita výroby (v miliónoch m3/deň) je celková maximálna technická denná kapacita výroby všetkých zariadení na výrobu plynu, ktorú možno dodať do vstupných bodov vo výpočtovej oblasti.

„Sm “: maximálna technická ťažobná kapacita (v miliónoch m3/deň) je súčet maximálnej technickej dennej ťažobnej kapacity všetkých zásobníkov, ktorý možno dodať do vstupných bodov vo výpočtovej oblasti, berúc do úvahy ich fyzikálne vlastnosti.

„LNGm “: maximálna technická kapacita zariadenia LNG (v miliónoch m3/deň) je súčet maximálnych technických denných kapacít odvádzania plynu do siete zo všetkých zariadení LNG vo výpočtovej oblasti s prihliadnutím na kritické prvky ako prečerpanie do terminálu, poskytovanie podporných služieb, dočasné uskladňovanie a spätné splyňovanie LNG, ako aj technická kapacita odvádzania plynu do siete.

„Im “ je technická kapacita samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry (v miliónoch m3/deň) s najvyššou kapacitou pre dodávku do výpočtovej oblasti. Ak sú k spoločnej ťažobnej alebo nadväzujúcej plynárenskej infraštruktúre pripojené viaceré plynárenské infraštruktúry, ktoré nemožno prevádzkovať oddelene, považujú sa za jednu samostatnú plynárenskú infraštruktúru.

4. Výpočet vzorca N – 1 s využitím opatrení na strane Spotreby

, N – 1 ≥ 100 %

Definícia týkajúca sa strany spotreby

„Deff “ je časť (v miliónoch m3/deň) z Dmax, ktorá v prípade prerušenia dodávok plynu môže byť dostatočne a včas pokrytá trhovými opatreniami na strane spotreby v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. c) a článkom 5 ods. 2.

5. Výpočet vzorca N – 1 na regionálnej úrovni

Výpočtová oblasť uvedená v bode 3 sa v prípade potreby rozšíri na zodpovedajúcu regionálnu úroveň, ako to stanovia príslušné orgány dotknutých členských štátov. Výpočet sa môže rozšíriť aj na regionálnu úroveň rizikovej skupiny, ak sa tak dohodne s príslušnými orgánmi rizikovej skupiny. Na výpočet vzorca N – 1 na regionálnej úrovni sa využíva samostatná najväčšia plynárenská infraštruktúra spoločného záujmu. Samostatná najväčšia plynárenská infraštruktúra spoločného záujmu v regióne je najväčšia plynárenská infraštruktúra v regióne, ktorá priamo alebo nepriamo prispieva k dodávkam plynu do členských štátov v tomto regióne a je vymedzená v posúdení rizika.

Výpočtom vzorca N – 1 na regionálnej úrovni sa môže nahradiť výpočet vzorca N – 1 na vnútroštátnej úrovni len vtedy, ak samostatná najväčšia plynárenská infraštruktúra spoločného záujmu je podľa spoločného posúdenia rizika mimoriadne dôležitá pre dodávky plynu do všetkých dotknutých členských štátov.

Na úrovni rizikovej skupiny sa na výpočty uvedené v článku 7 ods. 4 používa samostatná najväčšia plynárenská infraštruktúra spoločného záujmu pre rizikové skupiny uvedené v prílohe I.

PRÍLOHA III

Stála obojsmerná kapacita

1. Na účely vykonania ustanovení stanovených v tejto prílohe môže národný regulačný orgán konať ako príslušný orgán, ak o tom rozhodne členský štát.

2. Na umožnenie alebo zvýšenie obojsmernej kapacity na prepojení alebo na získanie alebo predĺženie výnimky z tejto povinnosti prevádzkovatelia prepravných sietí na oboch stranách prepojenia predložia svojim príslušným orgánom („dotknutým príslušným orgánom“) a svojim regulačným orgánom („dotknutým regulačným orgánom“) po porade so všetkými prevádzkovateľmi prepravných sietí, ktorí by mohli byť dotknutí:

a)

návrh stálej obojsmernej kapacity týkajúci sa spätného toku („fyzická kapacita spätného toku“) na umožnenie stálej fyzickej kapacity na účely prepravy plynu v oboch smeroch alebo

b)

žiadosť o výnimku z povinnosti umožniť obojsmernú kapacitu.

Prevádzkovatelia prepravných sietí sa musia snažiť o predloženie spoločného návrhu alebo žiadosti o výnimku. V prípade návrhu na umožnenie obojsmernej kapacity, môžu prevádzkovatelia prepravných sietí predložiť odôvodnený návrh na cezhraničné rozdelenie nákladov. Taký návrh sa musí predložiť najneskôr do 1. decembra 2018 pre všetky prepojenia, ktoré existovali k 1. novembru 2017, a pre nové prepojenia po ukončení fázy štúdie uskutočniteľnosti, ale pred začatím fázy podrobného technického projektovania.

3. Dotknuté príslušné orgány po prijatí návrhu alebo žiadosti o výnimku o nich bezodkladne vedú konzultácie s príslušnými orgánmi a v prípade, ak nie sú príslušnými orgánmi, národnými regulačnými orgánmi členského štátu, ktorý by podľa posúdenia rizika mohol mať prospech z kapacity spätného toku, s agentúrou a Komisiou. Orgány, s ktorými sa konzultovalo, môžu vydať stanovisko do štyroch mesiacov od doručenia žiadosti o konzultáciu.

4. Dotknuté regulačné orgány prijmú podľa článku 5 ods. 6 a 7, po konzultácii s príslušnými realizátormi projektov, do šiestich mesiacov po prijatí spoločného návrhu koordinované rozhodnutia o cezhraničnom rozdelení investičných nákladov, ktoré má znášať každý prevádzkovateľ prepravnej siete v rámci projektu. Ak dotknuté regulačné orgány nedosiahnu dohodu v rámci uvedenej lehoty, bezodkladne o tom informujú dotknuté príslušné orgány.

5. Dotknuté príslušné orgány na základe posúdenia rizika, informácií uvedených v článku 5 ods. 5 tohto nariadenia, stanovísk prijatých po konzultáciách podľa bodu 3 tejto prílohy a pri zohľadnení bezpečnosti dodávok plynu a prínosu k vnútornému trhu s plynom prijmú koordinované rozhodnutie. Toto koordinované rozhodnutie sa prijme do dvoch mesiacov. Lehota dvoch mesiacov pre dotknuté regulačné orgány na prijatie koordinovaného rozhodnutia začne plynúť po uplynutí lehoty štyroch mesiacov, počas ktorej je možné vydať stanoviská uvedené v bode 3 tejto prílohy, pokiaľ sa všetky stanoviská nedoručili predtým, alebo po uplynutí lehoty šiestich mesiacov, ktorá sa uvádza v bode 4 tejto prílohy. Koordinovaným rozhodnutím:

a)

sa schvaľuje návrh obojsmernej kapacity. Takéto rozhodnutie obsahuje analýzu nákladov a prínosov, harmonogram vykonávania a dojednania jeho neskoršieho použitia, pričom ho sprevádza koordinované rozhodnutie o cezhraničnom rozdelení nákladov, ktoré sa uvádza v bode 4 a ktoré vypracúvajú dotknuté regulačné orgány;

b)

sa udeľuje alebo predlžuje dočasná výnimka na obdobie najviac štyroch rokov, ak z analýzy nákladov a prínosov obsiahnutej v rozhodnutí vyplýva, že kapacitou spätného toku by sa nezvýšila bezpečnosť dodávok plynu do žiadneho dotknutého členského štátu, alebo ak by investičné náklady výrazne prevažovali nad prípadnými prínosmi pre bezpečnosť dodávok plynu, alebo

c)

sa od prevádzkovateľov prepravných sietí požaduje, aby svoj návrh alebo žiadosť o výnimku zmenili a opätovne predložili najneskôr do štyroch mesiacov.

6. Dotknuté príslušné orgány bezodkladne predložia príslušným orgánom a národným regulačným orgánom, ktoré predložili stanovisko v súlade s bodom 3, dotknutým regulačným orgánom, agentúre a Komisii koordinované rozhodnutie vrátane stanovísk prijatých po konzultáciách podľa bodu 3.

7. Do dvoch mesiacov od prijatia koordinovaného rozhodnutia môžu príslušné orgány uvedené v bode 6 vyjadriť ku koordinovanému rozhodnutiu svoje námietky a predložiť ich dotknutým príslušným orgánom, ktoré ho prijali, agentúre a Komisii. Námietky sa musia obmedziť na skutočnosti a posúdenie, a to najmä posúdenie cezhraničného rozdelenia nákladov, o ktorom sa nekonzultovalo podľa bodu 3.

8. Do troch mesiacov od prijatia koordinovaného rozhodnutia podľa bodu 6 agentúra vydá stanovisko o prvkoch koordinovaného rozhodnutia s prihliadnutím na všetky prípadné námietky a predloží ho všetkým dotknutým príslušným orgánom a príslušným orgánom uvedeným v bode 6, ako aj Komisii.

9. Do štyroch mesiacov od prijatia stanoviska, ktoré vydala agentúra podľa bodu 8, môže Komisia prijať rozhodnutie, ktorým požiada o úpravu koordinovaného rozhodnutia. Každé také rozhodnutie Komisie sa prijme na základe kritérií stanovených v bode 5, dôvodov pre rozhodnutie dotknutých orgánov a stanoviska agentúry. Dotknuté príslušné orgány vyhovejú požiadavke Komisie zmenou svojho rozhodnutia v lehote štyroch týždňov.

V prípade, že Komisia v uvedenej štvormesačnej lehote nekoná, považuje sa to za nevznesenie námietok proti rozhodnutiu dotknutých príslušných orgánov.

10. Ak dotknuté príslušné orgány nedokázali prijať koordinované rozhodnutie v lehote stanovenej v bode 5 alebo ak dotknuté regulačné orgány nemohli dosiahnuť dohodu o rozdelení nákladov v lehote stanovenej v bode 4, informujú o tom agentúru a Komisiu najneskôr v deň uplynutia lehoty. Komisia do štyroch mesiacov od prijatia tejto informácie po prípadnej konzultácii s agentúrou prijme rozhodnutie vzťahujúce sa na všetky prvky koordinovaného rozhodnutia uvedené v bode 5 s výnimkou cezhraničného rozdelenia nákladov a toto rozhodnutie predloží dotknutým príslušným orgánom a agentúre.

11. Ak sa rozhodnutím Komisie podľa bodu 10 tejto prílohy vyžaduje obojsmerná kapacita, agentúra do troch mesiacov od prijatia rozhodnutia Komisie prijme rozhodnutie vzťahujúce sa na cezhraničné rozdelenie nákladov v súlade s článkom 5 ods. 7 tohto nariadenia. Agentúra pred prijatím takého rozhodnutia uskutoční konzultácie s dotknutými regulačnými orgánmi a prevádzkovateľmi prepravnej siete. Trojmesačná lehota sa môže predĺžiť o ďalšie dva mesiace, ak agentúra musí požiadať o doplňujúce informácie. Dodatočná lehota začína dňom nasledujúcim po doručení úplných informácií.

12. Komisia, agentúra, príslušné orgány, národné regulačné orgány a prevádzkovatelia prepravných sietí zachovávajú dôvernosť citlivých obchodných informácií.

13. Výnimky z povinnosti umožniť obojsmernú kapacitu udelené podľa nariadenia (EÚ) č. 994/2010 zostávajú platné, pokiaľ Komisia alebo iný dotknutý členský štát nepožiadajú o revíziu, alebo až do uplynutia ich platnosti.

PRÍLOHA IV

Vzor pre spoločné posúdenie rizika

Tento vzor sa vypĺňa v jazyku dohodnutom v rámci rizikovej skupiny.

Všeobecné informácie

—

Členské štáty v rizikovej skupine

—

Názov príslušných orgánov zodpovedných za prípravu posúdenia rizika ( 9 )

1. Opis siete

Predložte stručný opis plynárenskej siete rizikovej skupiny obsahujúci:

a)

hlavné číselné údaje o spotrebe plynu ( 10 ): ročná konečná spotreba plynu (v miliardách m3) a rozdelenie podľa typu odberateľov ( 11 ), dopyt v čase špičky (celkovo a podľa jednotlivých kategórií spotrebiteľov v miliónoch m3/deň);

b)

opis fungovania plynárenskej siete v rámci rizikovej skupiny: hlavné toky (vstup/výstup/tranzit), kapacitu infraštruktúry vstupných/výstupných bodov z a do regiónu a za každý členský štát vrátane miery využitia, zariadení LNG (maximálna denná kapacita, miera využitia a režim prístupu) atď.;

c)

rozdelenie, pokiaľ je to možné, zdrojov dovozu plynu podľa krajiny pôvodu ( 12 );

d)

opis úlohy zásobníkov relevantných pre rizikovú skupinu vrátane cezhraničného prístupu:

i)

uskladňovacia kapacita (celková a pracovného plynu) v porovnaní s dopytom počas vykurovacej sezóny;

ii)

maximálna denná kapacita odberu pri rôznych úrovniach naplnenia (v ideálnom prípade pri plných zásobníkoch a úrovniach na konci vykurovacieho obdobia);

e)

opis úlohy domácej produkcie v rámci rizikovej skupiny:

i)

objem produkcie, pokiaľ ide o konečnú ročnú spotrebu plynu;

ii)

maximálnu dennú výrobnú kapacitu;

f)

opis úlohy plynu pri výrobe elektriny (napr. význam, úlohu ako záložný zdroj pri používaní obnoviteľných zdrojov energie) vrátane výrobnej kapacity len v prípade plynu (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity) a kogenerácie (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity).

2. Štandard infraštruktúry (článok 5)

Opíšte výpočet vzorca/vzorcov N – 1 na regionálnej úrovni pre rizikovú skupinu, ak sa tak dohodne s príslušnými orgánmi rizikovej skupiny, a existujúce obojsmerné kapacity:

a)

vzorec N – 1

i)

identifikácia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry spoločného záujmu pre rizikovú skupinu;

ii)

výpočet vzorca N – 1 na regionálnej úrovni;

iii)

opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci N – 1 vrátane medzičísel použitých na výpočet (napr. v prípade EPm uveďte kapacitu všetkých vstupných bodov zohľadnených v rámci tohto parametra);

iv)

uvedenie prípadnej metodiky použitej na výpočet parametrov vo vzorci N – 1 (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe);

b)

obojsmerná kapacita

i)

uveďte prepojovacie body vybavené obojsmernou kapacitou a maximálnu kapacitu obojsmerných tokov;

ii)

uveďte dojednania upravujúce využívanie kapacity spätného toku (napr. prerušiteľná kapacita);

iii)

ak bola udelená výnimka v súlade s článkom 5 ods. 4, uveďte prepojovacie body, trvanie výnimky a dôvody, z akých bola udelená.

3. Identifikácia rizík

Opíšte závažné nadnárodné riziko, v súvislosti s ktorým sa skupina vytvorila, ako aj rizikové faktory v rôznych prípadoch, ktoré by mohli spôsobiť vznik tohto rizika, pravdepodobnosť ich výskytu a ich následky.

Neúplný zoznam rizikových faktorov, ktoré sa musia zahrnúť do posúdenia iba v prípade, ak to príslušný orgán považuje za potrebné:

a)

politické:

—

prerušenia dodávok plynu z tretích krajín z rôznych dôvodov,

—

–politické nepokoje (buď v krajine pôvodu, alebo v tranzitnej krajine),

—

vojna/občianska vojna (buď v krajine pôvodu, alebo v tranzitnej krajine),

—

terorizmus;

b)

technologické:

—

výbuch/požiar,

—

požiar (v danom zariadení),

—

úniky,

—

nedostatočná údržba,

—

porucha zariadenia (zlyhanie pri spustení, zlyhanie počas práce atď.),

—

výpadok elektriny (alebo iného zdroja energie),

—

zlyhanie IKT (zlyhanie hardvéru alebo softvéru, internetu, problémy so systémom SCADA atď.),

—

kybernetický útok,

—

narušenie z dôvodu výkopových prác (hĺbenie, pilótovanie), zemných prác atď.;

c)

obchodné/trhové/finančné:

—

dohody s dodávateľmi z tretích krajín,

—

obchodný spor,

—

riadenie infraštruktúry relevantnej pre bezpečnosť dodávok plynu subjektmi z tretích krajín, čo môže znamenať okrem iného riziko nedostatočných investícií, nedostatočnej diverzifikácie alebo nedodržania práva Únie,

—

cenová volatilita,

—

nedostatočné investície,

—

náhly, neočakávaný dopyt v čase špičky,

—

ostatné riziká, ktoré by mohli viesť k štrukturálnemu nedostatku výkonu;

d)

spoločenské:

—

štrajky (v rozličných súvisiacich odvetviach ako v odvetví plynárenstva; prístavov, dopravy atď.),

—

sabotáž,

—

vandalizmus,

—

krádež;

e)

prírodné:

—

zemetrasenia,

—

zosuvy pôdy,

—

povodne (silné dažde, vyliatie rieky z koryta),

—

búrky (na mori),

—

lavíny,

—

extrémne poveternostné podmienky,

—

požiare (mimo zariadenia, napr. v blízkych lesoch, na lúkach atď.).

Analýza

a)

Opíšte závažné nadnárodné riziko a všetky ostatné rizikové faktory relevantné pre rizikovú skupinu vrátane pravdepodobnosti ich výskytu a ich následkov, ako aj podľa potreby interakcie a korelácie rizík medzi členskými štátmi.

b)

Opíšte kritériá používané na určenie, či systém je vystavený vysokým/neprijateľným rizikám.

c)

Zostavte zoznam relevantných scenárov rizík podľa zdrojov rizík a opíšte, ako sa uskutočnil výber.

d)

Uveďte rozsah, v akom sa zohľadnili scenáre, ktoré vypracovala ENTSOG.

4. Analýza a posúdenie rizika

Preskúmajte relevantné scenáre rizík uvedené v bode 3. Do simulácie scenárov rizík zahrňte existujúce opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, ako napríklad v prípade potreby štandard infraštruktúry vypočítaný podľa vzorca N – 1 stanoveného v bode 2 prílohy II a štandard dodávok plynu. Za každý scenár rizika:

a)

podrobne opíšte scenár rizika vrátane všetkých predpokladov a prípadne východiskové metodiky ich výpočtu;

b)

podrobne opíšte výsledky vykonanej simulácie vrátane vyčíslenia vplyvov (napr. objem nedodaného plynu, sociálno-ekonomický vplyv, vplyv na diaľkové vykurovanie, vplyv na výrobu elektriny).

5. Závery

Opíšte hlavné výsledky spoločného posúdenia rizika vrátane identifikácie scenárov rizík, ktoré si vyžadujú ďalšie opatrenia.

PRÍLOHA V

Vzor pre posúdenie rizika na vnútroštátnej úrovni

Všeobecné informácie

Názov príslušného orgánu zodpovedného za prípravu tohto posúdenia rizika ( 13 ).

1. Opis siete

1.1.

Predložte stručný konsolidovaný opis regionálnej plynárenskej siete pre každú rizikovú skupinu ( 14 ), v ktorej je členský štát zúčastnený, obsahujúci:

a)

hlavné číselné údaje o spotrebe plynu ( 15 ): ročná konečná spotreba plynu (v miliardách m3 a MWh) a rozdelenie podľa typu odberateľov ( 16 ), dopyt v čase špičky (celkovo a podľa jednotlivých kategórií spotrebiteľov v miliónoch m3/deň);

b)

opis fungovania plynárenskej siete/plynárenských sietí v rámci príslušnej rizikovej skupiny: hlavné toky (vstup/výstup/tranzit), kapacitu infraštruktúry vstupných/výstupných bodov z a do regiónu/regiónov rizikovej skupiny a za každý členský štát vrátane miery využitia, zariadení LNG (maximálna denná kapacita, miera využitia a režim prístupu) atď.;

c)

rozdelenie, pokiaľ je to možné, percentuálneho podielu zdrojov dovozu plynu podľa krajiny pôvodu ( 17 );

d)

opis úlohy zásobníkov relevantných pre rizikovú skupinu vrátane cezhraničného prístupu:

i)

uskladňovacia kapacita (celková a pracovného plynu) v porovnaní s dopytom počas vykurovacej sezóny;

ii)

maximálna denná kapacita odberu pri rôznych úrovniach naplnenia (v ideálnom prípade pri plných zásobníkoch a úrovniach dopytu na konci vykurovacieho obdobia);

e)

opis úlohy domácej produkcie v rámci rizikovej skupiny/rizikových skupín:

i)

objem produkcie, pokiaľ ide o konečnú ročnú spotrebu plynu;

ii)

maximálna denná výrobná kapacita a opis spôsobu, akým môže uspokojiť maximálnu dennú spotrebu;

f)

opis úlohy plynu pri výrobe elektriny (napr. význam, úlohu ako záložný zdroj pri používaní obnoviteľných zdrojov energie) vrátane výrobnej kapacity len v prípade plynu (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity) a kogenerácie (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity).

1.2.

Predložte stručný opis plynárenskej siete členského štátu obsahujúci:

a)

hlavné číselné údaje o spotrebe plynu: ročná konečná spotreba plynu (v miliardách m3) a rozdelenie podľa typu odberateľov, dopyt v čase špičky (v miliónoch m3/deň);

b)

opis fungovania plynárenskej siete na vnútroštátnej úrovni vrátane infraštruktúry [nakoľko sa neuvádza v bode 1.1. písm. b)]. Prípadne zahrňte aj sieť plynu L;

c)

určenie kľúčovej infraštruktúry relevantnej pre bezpečnosť dodávok plynu;

d)

rozdelenie, pokiaľ je to možné, zdrojov dovozu plynu na vnútroštátnej úrovni podľa krajiny pôvodu;

e)

opis úlohy zásobníkov zahŕňajúci:

i)

uskladňovaciu kapacitu (celkovú a pracovnú) v porovnaní s dopytom počas vykurovacej sezóny;

ii)

maximálnu dennú kapacitu odberu pri rôznych úrovniach naplnenia (v ideálnom prípade pri plných zásobníkoch a úrovniach na konci vykurovacieho obdobia);

f)

opis úlohy domácej produkcie obsahujúci:

i)

objem produkcie, pokiaľ ide o konečnú ročnú spotrebu plynu;

ii)

maximálnu dennú výrobnú kapacitu;

g)

opis úlohy plynu pri výrobe elektriny (napr. význam, úlohu ako záložný zdroj pri používaní obnoviteľných zdrojov energie) vrátane výrobnej kapacity len v prípade plynu (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity) a kogenerácie (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity).

2. Štandard infraštruktúry (článok 5)

Opíšte, ako sa dodržiava štandard infraštruktúry, vrátane hlavných hodnôt použitých na vzorec N – 1 a alternatívnych možností dodržiavania súladu (s priamo prepojenými členskými štátmi, opatreniami na strane spotreby) a existujúcich obojsmerných kapacít, takto:

a)

Vzorec N – 1

i)

identifikácia samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry;

ii)

výpočet vzorca N – 1 na regionálnej úrovni;

iii)

opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci N – 1 vrátane medzihodnôt použitých na ich výpočet (napr. v prípade EPm uveďte kapacitu všetkých vstupných bodov zohľadnených v rámci tohto parametra);

iv)

uvedenie prípadnej metodiky použitej na výpočet parametrov vo vzorci N – 1 (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe);

v)

vysvetlenie výsledkov výpočtu vzorca N – 1 pri úrovni naplnenia zásobníkov vo výške 30 % a 100 % maximálneho pracovného objemu;

vi)

vysvetlenie hlavných výsledkov simulácie vzorca N – 1 s použitím hydraulického modelu;

vii)

ak tak rozhodne členský štát, výpočet vzorca N – 1 s využitím opatrení na strane spotreby:

—

výpočet vzorca N – 1 podľa bodu 2 prílohy II,

—

opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci N – 1 vrátane medzičísel použitých na výpočet [ak sú iné než čísla opísané v bode 2 písm. a) podbode iii)],

—

uvedenie prípadnej metodiky použitej na výpočet parametrov vo vzorci N – 1 (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe),

—

vysvetlenie trhových opatrení na strane spotreby, ktoré sa prijali alebo majú prijať na kompenzáciu prerušenia dodávok plynu a jeho očakávaného dosahu (Deff);

viii)

v prípade, že sa tak dohodlo s príslušnými orgánmi príslušnej rizikovej skupiny/príslušných rizikových skupín alebo s priamo prepojenými členskými štátmi, spoločný výpočet vzorca N – 1:

—

výpočet vzorca N – 1 v súlade s bodom 5 prílohy II,

—

opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci N – 1 vrátane medzihodnôt použitých na ich výpočet [ak sú iné než čísla opísané v bode 2 písm. a) podbode iii)],

—

uvedenie prípadnej metodiky použitej na výpočet parametrov vo vzorci N – 1 (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe),

—

vysvetlite dohodnuté dojednania na zabezpečenie dodržiavania vzorca N – 1.

b)

Obojsmerná kapacita

i)

uveďte prepojovacie body vybavené obojsmernou kapacitou a maximálnu kapacitu obojsmerných tokov;

ii)

uveďte dojednania upravujúce využívanie kapacity spätného toku (napr. prerušiteľná kapacita);

iii)

ak bola udelená výnimka v súlade s článkom 5 ods. 4, uveďte prepojovacie body, trvanie výnimky a dôvody, z akých bola udelená.

3. Identifikácia rizík

Opíšte rizikové faktory, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na bezpečnosť dodávok plynu v členskom štáte, pravdepodobnosť ich výskytu a ich následky.

Neúplný zoznam druhov rizikových faktorov, ktoré sa musia zahrnúť do posúdenia iba v prípade, ak to príslušný orgán považuje za potrebné:

a)

Politické

—

prerušenia dodávok plynu z tretích krajín z rôznych dôvodov,

—

politické nepokoje (buď v krajine pôvodu, alebo v tranzitnej krajine),

—

vojna/občianska vojna (buď v krajine pôvodu, alebo v tranzitnej krajine),

—

terorizmus.

b)

Technologické

—

výbuch/požiar,

—

požiar (v danom zariadení),

—

úniky,

—

nedostatočná údržba,

—

porucha zariadenia (zlyhanie pri spustení, zlyhanie počas práce atď.),

—

výpadok elektriny (alebo iného zdroja energie),

—

zlyhanie IKT (zlyhanie hardvéru alebo softvéru, internetu, problémy so systémom SCADA atď.),

—

kybernetický útok,

—

narušenie z dôvodu výkopových prác (hĺbenie, pilótovanie), zemných prác atď.

c)

Obchodné/trhové/finančné

—

dohody s dodávateľmi z tretích krajín,

—

obchodný spor,

—

riadenie infraštruktúry relevantnej pre bezpečnosť dodávok plynu subjektmi z tretích krajín, čo môže znamenať okrem iného riziko nedostatočných investícií, nedostatočnej diverzifikácie alebo nedodržania práva Únie,

—

cenová volatilita,

—

nedostatočné investície,

—

náhly, neočakávaný dopyt v čase špičky,

—

ostatné riziká, ktoré by mohli viesť k štrukturálnemu nedostatku výkonu.

d)

Spoločenské

—

štrajky (v rozličných súvisiacich odvetviach ako v odvetví plynárenstva, prístavov, dopravy atď.),

—

sabotáž,

—

vandalizmus,

—

krádež.

e)

Prírodné

—

zemetrasenia,

—

zosuvy pôdy,

—

povodne (silné dažde, vyliatie rieky z koryta),

—

búrky (na mori),

—

lavíny,

—

extrémne poveternostné podmienky,

—

požiare (mimo zariadenia, napríklad v blízkych lesoch, na lúkach atď.).

Analýza

a)

Zistite relevantné rizikové faktory pre dotknutý členský štát vrátane pravdepodobnosti ich výskytu a ich následkov.

b)

Opíšte kritériá používané na určenie, či systém je vystavený vysokým/neprijateľným rizikám.

c)

Zostavte zoznam relevantných scenárov rizík v súlade s rizikovými faktormi a pravdepodobnosti ich výskytu a opíšte, ako sa uskutočnil výber.

4. Analýza a posúdenie rizika

Preskúmajte relevantné scenáre rizík uvedené v bode 3. Pri simulácii scenárov rizík zahrňte existujúce opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, ako napríklad štandard infraštruktúry vypočítaný podľa vzorca N – 1 stanoveného v bode 2 prílohy II a štandard dodávok plynu. Za každý scenár rizika:

a)

podrobne opíšte scenár rizika vrátane všetkých predpokladov a prípadne východiskové metodiky ich výpočtu;

b)

podrobne opíšte výsledky vykonanej simulácie vrátane vyčíslenia vplyvov (napr. objem nedodaného plynu, sociálno-ekonomický vplyv, vplyv na diaľkové vykurovanie, vplyv na výrobu elektriny).

5. Závery

Opíšte hlavné výsledky spoločného posúdenia rizika, do ktorého boli členské štáty zapojené, vrátane identifikácie scenárov rizík, ktoré si vyžadujú ďalšie opatrenia.

PRÍLOHA VI

Vzor preventívneho akčného plánu

Všeobecné informácie

—

Členské štáty v rizikovej skupine

—

Názov príslušného orgánu zodpovedného za prípravu tohto plánu ( 18 )

1. Opis siete

1.1.

Predložte stručný konsolidovaný opis regionálnej plynárenskej siete pre každú rizikovú skupinu ( 19 ), v ktorej sú členské štáty zúčastnené, obsahujúci:

a)

hlavné číselné údaje o spotrebe plynu ( 20 ): ročná konečná spotreba plynu (v miliardách m3) a rozdelenie podľa typu odberateľov ( 21 ), dopyt v čase špičky (celkovo a podľa jednotlivých kategórií spotrebiteľov v miliónoch m3/deň);

b)

opis fungovania plynárenskej siete v rámci rizikových skupín: hlavné toky (vstup/výstup/tranzit), kapacitu infraštruktúry vstupných/výstupných bodov z a do regiónu (regiónov) rizikových skupín a za každý členský štát vrátane miery využitia, zariadení LNG (maximálna denná kapacita, miera využitia a režim prístupu) atď.;

c)

rozdelenie, pokiaľ je to možné, zdrojov dovozu plynu podľa krajiny pôvodu ( 22 );

d)

opis úlohy zásobníkov relevantných pre región vrátane cezhraničného prístupu:

i)

uskladňovacia kapacita (celková a pracovného plynu) v porovnaní s dopytom počas vykurovacej sezóny;

ii)

maximálnu dennú kapacitu odberu pri rôznych úrovniach naplnenia (v ideálnom prípade pri plných zásobníkoch a úrovniach na konci vykurovacieho obdobia);

e)

opis úlohy domácej produkcie v regióne:

i)

objem produkcie, pokiaľ ide o konečnú ročnú spotrebu plynu;

ii)

maximálnu dennú výrobnú kapacitu;

f)

opis úlohy plynu pri výrobe elektriny (napr. význam, úlohu ako záložný zdroj pri používaní obnoviteľných zdrojov energie) vrátane výrobnej kapacity len v prípade plynu (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity) a kogenerácie (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity);

g)

opis úlohy opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ich vplyvu na ročnú konečnú spotrebu plynu.

1.2.

Predložte stručný opis plynárenskej siete členského štátu obsahujúci:

a)

hlavné číselné údaje o spotrebe plynu: ročná konečná spotreba plynu (v miliardách m3) a rozdelenie podľa typu odberateľov, dopyt v čase špičky (v miliónoch m3/deň);

b)

opis fungovania plynárenskej siete na vnútroštátnej úrovni vrátane infraštruktúry [nakoľko sa neuvádza v bode 1.1. písm. b)];

c)

určenie kľúčovej infraštruktúry relevantnej z hľadiska bezpečnosti dodávok;

d)

rozdelenie, pokiaľ je to možné, zdrojov dovozu plynu na vnútroštátnej úrovni podľa krajiny pôvodu;

e)

opis úlohy zásobníkov v členskom štáte vrátane:

i)

uskladňovaciu kapacitu (celkovú a pracovnú) v porovnaní s dopytom počas vykurovacej sezóny;

ii)

maximálnu dennú kapacitu odberu pri rôznych úrovniach naplnenia (v ideálnom prípade pri plných zásobníkoch a úrovniach na konci vykurovacieho obdobia);

f)

opis úlohy domácej produkcie vrátane:

i)

objem produkcie, pokiaľ ide o konečnú ročnú spotrebu plynu;

ii)

maximálnu dennú výrobnú kapacitu;

g)

opis úlohy plynu pri výrobe elektriny (napr. význam, úlohu ako záložný zdroj pri používaní obnoviteľných zdrojov energie) vrátane výrobnej kapacity len v prípade plynu (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity) a kogenerácie (celkovo – v MWe – a ako percentuálny podiel celkovej výrobnej kapacity);

h)

opis úlohy opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a ich vplyvu na ročnú konečnú spotrebu plynu.

2. Zhrnutie posúdenia rizika

Stručne opíšte výsledky relevantného spoločného posúdenia rizika a posúdenia rizika na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa vykonali v súlade s článkom 7, vrátane:

a)

zoznamu posudzovaných scenárov a stručného opisu predpokladov použitých v prípade každého z nich, ako aj identifikovaných rizík/nedostatkov;

b)

hlavných záverov posúdenia rizika.

3. Štandard infraštruktúry (článok 5)

Opíšte, ako sa dodržiava štandard infraštruktúry, vrátane hlavných hodnôt použitých na vzorec N – 1 a alternatívnych možností dodržiavania súladu (so susednými členskými štátmi, opatrenia na strane spotreby) a existujúcich obojsmerných kapacít, takto:

3.1. Vzorec N – 1

i)

určenie samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry spoločného záujmu v regióne;

ii)

výpočet vzorca N – 1 na regionálnej úrovni;

iii)

opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci N – 1 vrátane medzičísel použitých na výpočet (napr. v prípade EPm uveďte kapacitu všetkých vstupných bodov zohľadnených v rámci tohto parametra);

iv)

uvedenie prípadnej metodiky použitej na výpočet parametrov vo vzorci N – 1 (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe).

3.2. Vnútroštátna úroveň

a)

Vzorec N – 1

i)

určenie samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry;

ii)

výpočet vzorca N – 1 na regionálnej úrovni;

iii)

opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci N – 1 vrátane medzihodnôt použitých na ich výpočet (napr. v prípade EPm uveďte kapacitu všetkých vstupných bodov zohľadnených v rámci tohto parametra);

iv)

uvedenie prípadnej metodiky použitej na výpočet parametrov vo vzorci N – 1 (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe);

v)

ak tak rozhodne členský štát, výpočet vzorca N – 1 s využitím opatrení na strane spotreby:

—

výpočet vzorca N – 1 podľa bodu 2 prílohy II,

—

opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci N – 1 vrátane medzičísel použitých na výpočet (ak sú iné než čísla opísané v bode 3 písm. a) podbode iii) tejto prílohy),

—

uvedenie prípadnej metodiky použitej na výpočet parametrov vo vzorci N – 1 (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe),

—

vysvetlenie trhových opatrení na strane spotreby, ktoré sa prijali alebo majú prijať na kompenzáciu prerušenia dodávok plynu a jeho očakávaného dosahu (Deff);

vi)

v prípade, že sa tak dohodlo s príslušnými orgánmi príslušnej rizikovej skupiny/príslušných rizikových skupín alebo s priamo prepojenými členskými štátmi, spoločný výpočet/výpočty vzorca N– 1:

—

výpočet vzorca N – 1 v súlade s bodom 5 prílohy II,

—

opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci N – 1 vrátane medzihodnôt použitých na výpočet (ak sú iné než čísla opísané v bode 3 písm. a) podbode iii) tejto prílohy),

—

uvedenie prípadnej metodiky použitej na výpočet parametrov vo vzorci N – 1 (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe),

—

vysvetlenie dohodnutých dojednaní na zabezpečenie dodržiavania vzorca N – 1.

b)

Obojsmerná kapacita

i)

Uveďte prepojovacie body vybavené obojsmernou kapacitou a maximálnu kapacitu obojsmerných tokov.

ii)

Uveďte dojednania upravujúce využívanie kapacity spätného toku (napr. prerušiteľná kapacita).

iii)

Ak bola udelená výnimka v súlade s článkom 5 ods. 4, uveďte prepojovacie body, trvanie výnimky a dôvody, z akých bola udelená.

4. Súlad so štandardom dodávok (článok 6)

Opíšte opatrenia prijaté na dosiahnutie súladu so štandardom dodávok, ako aj s každým zvýšeným štandardom dodávok alebo na dodržanie dodatočnej povinnosti uloženej z dôvodu bezpečnosti dodávok plynu:

a)

použité vymedzenie chránených odberateľov vrátane zahrnutých kategórií odberateľov a ich ročnej spotreby plynu (v každej kategórii uveďte čistú hodnotu a percento konečnej vnútroštátnej ročnej spotreby plynu);

b)

objemy plynu, ktoré sú potrebné na splnenie štandardu dodávok podľa scenárov uvedených v článku 6 ods. 1 prvom pododseku;

c)

kapacita plynu, ktorá je potrebná na splnenie štandardu dodávky podľa scenárov uvedených v článku 6 ods. 1 prvom pododseku;

d)

opatrenia na splnenie štandardu dodávok:

i)

opis opatrení;

ii)

adresáti;

iii)

ak existuje monitorovací systém ex ante na zabezpečenie súladu so štandardom dodávky, opíšte ho;

iv)

sankčný režim, ak je to relevantné;

v)

v prípade každého opatrenia opíšte:

—

hospodársky vplyv, účinnosť a efektívnosť opatrenia,

—

vplyv opatrenia na životné prostredie,

—

vplyv opatrení na spotrebiteľov;

vi)

ak sa prijali netrhové opatrenia (za každé opatrenie):

—

odôvodnite, prečo je opatrenie potrebné (t. j. prečo bezpečnosť dodávok nemožno dosiahnuť len trhovými opatreniami),

—

odôvodnite, prečo je opatrenie proporčné (t. j. prečo je netrhové opatrenie najmenej obmedzujúcim prostriedkom na dosiahnutie zamýšľaného účinku),

—

predložte analýzu vplyvu takého opatrenia:

1.

na bezpečnosť dodávok v inom členskom štáte;

2.

na vnútroštátny trh;

3.

na vnútorný trh;

vii)

v prípade opatrení zavedených k 1. novembru 2017 alebo po tomto dátume, predložte krátke zhrnutie posúdenia vplyvu alebo uveďte odkaz na verejné posúdenie vplyvu opatrenia/opatrení uskutočňovaného/uskutočnených v súlade s článkom 9 ods. 4;

e)

v prípade potreby opíšte každý zvýšený štandard dodávok alebo dodatočnú povinnosť uloženú z dôvodu bezpečnosti dodávok plynu:

i)

opis opatrení;

ii)

mechanizmus zníženia štandardu dodávky na úroveň bežných hodnôt v duchu solidarity a v súlade s článkom 13;

iii)

v prípade potreby opíšte každý nový zvýšený štandard dodávky alebo dodatočnú povinnosť uloženú z dôvodu bezpečnosti dodávok plynu, ktoré sa prijali k 1. novembru 2017 alebo po tomto dátume;

iv)

adresáti;

v)

dotknutý objem plynu a kapacity;

vi)

uveďte, ako toto opatrenie spĺňa podmienky stanovené v článku 6 ods. 2.

5. Preventívne opatrenia

Opíšte preventívne opatrenia, ktoré sa už zaviedli alebo ktoré sa majú prijať:

a)

Opíšte každé z preventívnych opatrení prijatých na riešenie každého jednotlivého identifikovaného rizika podľa posúdenia rizika vrátane opisu jeho:

i)

vnútroštátneho alebo regionálneho rozmeru;

ii)

hospodárskeho vplyvu, účinnosti a efektívnosti;

iii)

vplyvu na odberateľov.

Ak je to vhodné, uveďte:

—

opatrenia na zlepšenie prepojenia medzi susediacimi členskými štátmi,

—

opatrenia na diverzifikáciu trás a zdrojov dodávok plynu,

▼M3

—

opatrenia na predchádzanie hromadeniu kapacity,

▼B

—

opatrenia na ochranu kľúčovej infraštruktúry dôležité pre bezpečnosť dodávok v súvislosti s kontrolou, ktorú vykonávajú subjekty z tretích krajín (prípadne vrátane všeobecných alebo osobitných sektorových zákonov v oblasti investičného skríningu, osobitných práv niektorých akcionárov atď.).

b)

Opíšte ostatné opatrenia, ktoré síce boli prijaté z iných dôvodov, než je posúdenie rizika, ale majú pozitívny vplyv na bezpečnosť dodávok do členského štátu príslušnej rizikovej skupiny/príslušných rizikových skupín.

c)

Ak sa prijali netrhové opatrenia (za každé opatrenie):

i)

odôvodnite, prečo je opatrenie potrebné (t. j. prečo bezpečnosť dodávok nemožno dosiahnuť len trhovými opatreniami);

ii)

odôvodnite, prečo je opatrenie proporčné (t. j. prečo je netrhové opatrenie najmenej obmedzujúcim prostriedkom na dosiahnutie zamýšľaného účinku);

iii)

predložte analýzu vplyvov týchto opatrení:

—

odôvodnite, prečo je opatrenie potrebné (t. j. prečo bezpečnosť dodávok nemožno dosiahnuť len trhovými opatreniami),

—

odôvodnite, prečo je opatrenie proporčné (t. j. prečo je netrhové opatrenie najmenej obmedzujúcim prostriedkom na dosiahnutie zamýšľaného účinku),

—

predložte analýzu vplyvu takého opatrenia:

1.

na bezpečnosť dodávok v inom členskom štáte;

2.

na vnútroštátny trh;

3.

na vnútorný trh;

4.

vysvetlite, do akej miery sa v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávok zohľadnili opatrenia v oblasti efektívnosti, a to aj na strane spotreby;

5.

vysvetlite, do akej miery sa v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávok zohľadnili obnoviteľné zdroje energie.

6. Ostatné opatrenia a povinnosti (napr. bezpečnosť prevádzky siete)

Opíšte ostatné opatrenia a povinnosti uložené plynárenským podnikom a ostatným príslušným orgánom, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť dodávok plynu, napríklad povinnosť zaisťovať bezpečnú prevádzku siete vrátane toho, na koho by táto povinnosť mohla mať vplyv, ako aj vrátane dotknutého objemu plynu. Vysvetlite presne kedy a ako by sa tieto opatrenia uplatňovali.

7. Infraštruktúrne projekty

a)

Opíšte budúce projekty v oblasti infraštruktúry vrátane projektov spoločného záujmu v príslušných rizikových skupinách vrátane odhadovaného harmonogramu ich zavedenia, kapacity a odhadovaného vplyvu na bezpečnosť dodávok plynu v rámci rizikovej skupiny.

b)

Uveďte, ako sa pri infraštruktúrnych projektoch zohľadnil desaťročný plán rozvoja siete na úrovni Únie, ktorý vypracovala ENTSOG podľa článku 8 ods. 10 nariadenia (ES) č. 715/2009.

8. Záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme v súvislosti s bezpečnosťou dodávok

Uveďte existujúce záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme v súvislosti s bezpečnosťou dodávok a stručne ich opíšte (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe). Jasne vysvetlite, kto má splniť tieto povinnosti a ako. V prípade potreby opíšte ako a kedy by sa tieto záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme začali uplatňovať.

9. Konzultácie so zainteresovanými stranami

V súlade s článkom 8 ods. 2 tohto nariadenia opíšte mechanizmus použitý na konzultácie, ako aj výsledky konzultácií, ktoré sa v súvislosti s vypracovaním tohto plánu, ako aj núdzového plánu uskutočnili:

a)

s plynárenskými podnikmi;

b)

so zainteresovanými organizáciami zastupujúcimi záujmy domácností;

c)

so zainteresovanými organizáciami zastupujúcimi záujmy priemyselných odberateľov plynu vrátane výrobcov elektriny;

d)

s národným regulačným orgánom.

10. Regionálny rozmer

Uveďte všetky vnútroštátne okolnosti a opatrenia relevantné pre bezpečnosť dodávok, ktoré sa neuvádzali v predchádzajúcich častiach plánu.

Uveďte, akým spôsobom sa vzali do úvahy prípadné pripomienky doručené v nadväznosti na konzultácie uvedené v článku 8 ods. 2.

11.1. Výpočet vzorca N – 1 na úrovni rizikovej skupiny, ak s tým súhlasia príslušné orgány rizikovej skupiny:

Vzorec N – 1

a)

určenie samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry spoločného záujmu pre rizikovú skupinu;

b)

výpočet vzorca N – 1 na úrovni rizikovej skupiny;

c)

opis hodnôt použitých pre všetky prvky vo vzorci N – 1 vrátane medzičísel použitých na výpočet (napr. v prípade EPm uveďte kapacitu všetkých vstupných bodov zohľadnených v rámci tohto parametra);

d)

uvedenie prípadnej metodiky použitej na výpočet parametrov vo vzorci N – 1 (napr. Dmax) (podrobné vysvetlenia uveďte v prílohe).

11.2. Mechanizmy spolupráce

Opíšte mechanizmy, ktoré sa používajú na spoluprácu medzi členskými štátmi v rámci príslušných rizikových skupín, vrátane tých, ktoré sa používajú na navrhnutie cezhraničných opatrení v rámci preventívneho akčného plánu a núdzového plánu.

Opíšte mechanizmy, ktoré sa používajú na spoluprácu s ďalšími členskými štátmi pri vytváraní a prijímaní ustanovení potrebných na uplatňovanie článku 13.

11.3. Preventívne opatrenia

Opíšte preventívne opatrenia, ktoré sa už zaviedli alebo ktoré sa majú prijať v rámci rizikovej skupiny alebo v dôsledku regionálnych dohôd:

a)

Opíšte každé z preventívnych opatrení prijatých na riešenie každého jednotlivého identifikovaného rizika podľa posúdenia rizika vrátane opisu:

i)

jeho vplyvu v členských štátoch rizikovej skupiny;

ii)

jeho hospodárskeho vplyvu, účinnosti a efektívnosti;

iii)

jeho vplyvu na životné prostredie;

iv)

vplyvu na odberateľov.

Ak je to vhodné, uveďte:

—

opatrenia na zlepšenie prepojenia medzi susediacimi členskými štátmi,

—

opatrenia na diverzifikáciu trás a zdrojov dodávok plynu,

▼M3

—

opatrenia na predchádzanie hromadeniu kapacity;

▼B

—

opatrenia na ochranu kľúčovej infraštruktúry dôležité pre bezpečnosť dodávok v súvislosti s kontrolou, ktorú vykonávajú subjekty z tretích krajín (prípadne vrátane všeobecných alebo osobitných sektorových zákonov v oblasti investičného skríningu, osobitných práv niektorých akcionárov atď.).

b)

Opíšte ostatné opatrenia, ktoré síce boli prijaté z iných dôvodov, než je posúdenie rizika, ale majú pozitívny vplyv na bezpečnosť dodávok do rizikovej skupiny.

c)

Ak sa prijali netrhové opatrenia (za každé opatrenie):

i)

odôvodnite, prečo je opatrenie potrebné (t. j. prečo bezpečnosť dodávok nemožno dosiahnuť len trhovými opatreniami);

ii)

odôvodnite, prečo je opatrenie proporčné (t. j. prečo je netrhové opatrenie najmenej obmedzujúcim prostriedkom na dosiahnutie zamýšľaného účinku);

iii)

predložte analýzu vplyvu takého opatrenia:

—

odôvodnite, prečo je opatrenie potrebné (t. j. prečo bezpečnosť dodávok nemožno dosiahnuť len trhovými opatreniami),

—

odôvodnite, prečo je opatrenie proporčné (t. j. prečo je netrhové opatrenie najmenej obmedzujúcim prostriedkom na dosiahnutie zamýšľaného účinku),

—

predložte analýzu vplyvu takého opatrenia:

1.

na bezpečnosť dodávok v inom členskom štáte;

2.

na vnútroštátny trh;

3.

na vnútorný trh.

d)

Vysvetlite, do akej miery sa v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávok zohľadnili opatrenia v oblasti efektívnosti, a to aj na strane spotreby.

e)

Vysvetlite, do akej miery sa v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávok zohľadnili obnoviteľné zdroje energie.

PRÍLOHA VII

Vzor núdzového plánu

Všeobecné informácie

Názov príslušného orgánu zodpovedného za prípravu tohto plánu ( 23 )

1. Definície úrovní krízovej situácie

a)

uveďte orgán zodpovedný za vyhlásenie každej úrovne krízovej situácie a postupy, ktoré sa majú dodržiavať v prípade každého takého vyhlásenia;

b)

prípadne uveďte ukazovatele alebo parametre používané na posúdenie, či udalosť môže vyústiť do výrazného zhoršenia situácie dodávok, a rozhodnutie o vyhlásení niektorej úrovne krízovej situácie.

2. Opatrenia, ktoré sa majú prijať pri jednotlivých úrovniach krízovej situácie ( 24 )

2.1. Úroveň včasného varovania

Opíšte opatrenia, ktoré sa majú prijať v tejto fáze, pričom v prípade každého uveďte tieto informácie:

i)

stručný opis opatrenia a hlavných zúčastnených aktérov;

ii)

prípadne opíšte postup, ktorý sa má dodržiavať;

iii)

uveďte očakávaný prínos opatrenia z hľadiska zvládania dôsledkov prípadných udalostí alebo prípravy na ne;

iv)

opíšte tok informácií medzi zúčastnenými aktérmi.

2.2. Úroveň pohotovosti

a)

Opíšte opatrenia, ktoré sa majú prijať v tejto fáze, pričom v prípade každého uveďte tieto informácie:

i)

stručný opis opatrenia a hlavných zúčastnených aktérov;

ii)

prípadne opíšte postup, ktorý sa má dodržiavať;

iii)

uveďte očakávaný prínos opatrenia z hľadiska zvládania pohotovosti;

iv)

opíšte tok informácií medzi zúčastnenými aktérmi.

b)

Opíšte ohlasovacie povinnosti plynárenských podnikov v prípade pohotovosti.

2.3. Úroveň stavu núdze

a)

Na strane ponuky aj dopytu zostavte zoznam vopred vymedzených opatrení na poskytnutie plynu v prípade stavu núdze vrátane obchodných dohôd medzi stranami zúčastňujúcimi sa na takýchto opatreniach a v náležitých prípadoch kompenzačných mechanizmov určených plynárenským podnikom.

b)

Opíšte trhové opatrenia, ktoré sa majú prijať v tejto fáze, pričom v prípade každého uveďte tieto informácie:

i)

stručný opis opatrenia a hlavných zúčastnených aktérov;

ii)

opíšte postup, ktorý sa má dodržiavať;

iii)

uveďte očakávaný prínos opatrenia z hľadiska zmierňovania situácie v prípade stavu núdze;

iv)

opíšte tok informácií medzi zúčastnenými aktérmi.

c)

Opíšte netrhové opatrenia, ktoré sa plánujú alebo ktoré sa majú vykonať v prípade stavu núdze, pričom v prípade každého uveďte tieto informácie:

i)

stručný opis opatrenia a hlavných zúčastnených aktérov;

ii)

posúďte nevyhnutnosť takéhoto opatrenia z hľadiska zvládania krízy vrátane stupňa jeho použitia;

iii)

podrobne opíšte postup vykonávania opatrenia (napr. čo by podmienilo zavedenie tohto opatrenia, kto by prijal rozhodnutie);

iv)

uveďte očakávaný prínos z hľadiska zmierňovania situácie v prípade stavu núdze popri trhových opatreniach;

v)

posúďte iné vplyvy opatrenia;

vi)

odôvodnite súlad opatrenia s podmienkami stanovenými v článku 11 ods. 6;

vii)

opíšte tok informácií medzi zúčastnenými aktérmi.

d)

Opíšte ohlasovacie povinnosti plynárenských podnikov.

3. Osobitné opatrenia týkajúce sa elektriny a diaľkového vykurovania

a)

Diaľkové vykurovanie

i)

stručne opíšte pravdepodobný vplyv prerušenia dodávok plynu na odvetvie diaľkového vykurovania;

ii)

uveďte opatrenia a kroky, ktoré sa majú prijať na zmiernenie potenciálneho vplyvu prerušenia dodávok plynu na diaľkové vykurovanie. Prípadne uveďte, prečo prijatie osobitných opatrení nie je vhodné.

b)

Dodávky elektriny vyrábanej z plynu

i)

stručne opíšte pravdepodobný vplyv prerušenia dodávok plynu na odvetvie výroby elektriny;

ii)

uveďte opatrenia a kroky, ktoré sa majú prijať na zmiernenie potenciálneho vplyvu prerušenia dodávok plynu na odvetvie výroby elektriny. Prípadne uveďte, prečo prijatie osobitných opatrení nie je vhodné;

iii)

uveďte mechanizmy/existujúce opatrenia na zabezpečenie primeranej koordinácie vrátane výmeny informácií medzi hlavnými aktérmi v plynárenskom odvetví a v odvetví výroby elektriny, najmä medzi prevádzkovateľmi prepravných sietí pri rôznych úrovniach krízových situácií.

4. Krízový manažér alebo krízový štáb

Uveďte, kto je krízový manažér, a vymedzte jeho úlohu.

5. Úlohy a zodpovednosti jednotlivých aktérov

a)

Za každú úroveň krízovej situácie opíšte funkcie a povinnosti vrátane toho, ako s príslušnými orgánmi a prípadne s národnými regulačnými orgánmi komunikujú:

i)

plynárenské podniky;

ii)

priemyselní odberatelia;

iii)

zainteresovaní výrobcovia elektriny.

b)

Za každú úroveň krízovej situácie opíšte funkcie a povinnosti príslušných orgánov a orgánov, na ktoré boli delegované úlohy.

6. Opatrenia v súvislosti s neprimeranou spotrebou odberateľov, ktorí nie sú chránenými odberateľmi

Opíšte opatrenia zavedené na to, aby sa odberateľom, ktorí nie sú chránenými odberateľmi, v čo najväčšej možnej miere a bez toho, aby sa ohrozila bezpečná a spoľahlivá prevádzka plynárenskej siete alebo aby sa vytvorili nebezpečné situácie, zabránilo v stave núdze spotrebúvať dodávky plynu určené pre chránených odberateľov. Uveďte druh opatrenia (administratívne, technické atď.), hlavných aktérov a postupy, ktoré sa majú dodržiavať.

7. Skúšky stavu núdze

a)

Uveďte harmonogram simulácie odozvy v reálnom čase v situáciách stavu núdze.

b)

Uveďte zúčastnených aktérov, postupy a konkrétne simulované scenáre vysokého a stredného dosahu.

Na účely aktualizácií núdzového plánu: stručne opíšte skúšky vykonané od predloženia posledného núdzového plánu a ich hlavné výsledky. Uveďte, aké opatrenia boli prijaté na základe týchto skúšok.

8. Regionálny rozmer

8.1. Opatrenia, ktoré sa majú prijať pri jednotlivých úrovniach krízovej situácie:

8.1.1. Úroveň včasného varovania

Opíšte opatrenia, ktoré sa majú prijať v tejto fáze, pričom v prípade každého uveďte tieto informácie:

i)

stručný opis opatrenia a hlavných zúčastnených aktérov;

ii)

prípadne opíšte postup, ktorý sa má dodržiavať;

iii)

uveďte očakávaný prínos opatrenia z hľadiska zvládania dôsledkov prípadných udalostí alebo prípravy na ne;

iv)

opíšte tok informácií medzi zúčastnenými aktérmi.

8.1.2. Úroveň pohotovosti

a)

Opíšte opatrenia, ktoré sa majú prijať v tejto fáze, pričom v prípade každého uveďte tieto informácie:

i)

stručný opis opatrenia a hlavných zúčastnených aktérov;

ii)

prípadne opíšte postup, ktorý sa má dodržiavať;

iii)

uveďte očakávaný prínos opatrenia z hľadiska zvládania dôsledkov prípadných udalostí alebo prípravy na ne;

iv)

opíšte tok informácií medzi zúčastnenými aktérmi.

b)

Opíšte ohlasovacie povinnosti plynárenských podnikov v prípade pohotovosti.

8.1.3. Úroveň stavu núdze

a)

Na strane ponuky aj dopytu zostavte zoznam vopred vymedzených opatrení na poskytnutie plynu v prípade stavu núdze vrátane obchodných dohôd medzi stranami zúčastňujúcimi sa na takýchto opatreniach a v náležitých prípadoch kompenzačných mechanizmov určených plynárenským podnikom.

b)

Opíšte trhové opatrenia, ktoré sa majú prijať v tejto fáze, pričom v prípade každého uveďte tieto informácie:

i)

stručný opis opatrenia a hlavných zúčastnených aktérov;

ii)

opíšte postup, ktorý sa má dodržiavať;

iii)

uveďte očakávaný prínos opatrenia z hľadiska zmierňovania situácie v prípade stavu núdze;

iv)

opíšte tok informácií medzi zúčastnenými aktérmi.

c)

Opíšte netrhové opatrenia, ktoré sa plánujú alebo ktoré sa majú vykonať v prípade stavu núdze, pričom v prípade každého uveďte tieto informácie:

i)

stručný opis opatrenia a hlavných zúčastnených aktérov;

ii)

posúďte nevyhnutnosť takéhoto opatrenia z hľadiska zvládania krízy vrátane stupňa jeho použitia;

iii)

podrobne opíšte postup vykonávania opatrenia (napr. čo by vyvolalo zavedenie opatrenia, kto by prijal rozhodnutie);

iv)

uveďte očakávaný prínos z hľadiska zmierňovania situácie v prípade stavu núdze popri trhových opatreniach;

v)

posúďte iné vplyvy opatrenia;

vi)

odôvodnite súlad opatrenia s podmienkami stanovenými v článku 11 ods. 6;

vii)

opíšte tok informácií medzi zúčastnenými aktérmi.

d)

Opíšte ohlasovacie povinnosti plynárenských podnikov.

8.2. Mechanizmy spolupráce

a)

Opíšte zavedené mechanizmy slúžiace na spoluprácu v rámci každej príslušnej rizikovej skupiny a na zabezpečenie vhodnej koordinácie na každej úrovni krízovej situácie. Ak existujú a neboli zahrnuté v bode 2, opíšte rozhodovacie postupy na jednotlivých úrovniach krízovej situácie upravujúce primeranú reakciu na regionálnej úrovni.

b)

Opíšte zavedené mechanizmy slúžiace na spoluprácu s ostatnými členskými štátmi mimo rizikových skupín a na koordináciu činností na každej úrovni krízovej situácie.

8.3. Solidarita medzi členskými štátmi

a)

Opíšte dojednania dohodnuté medzi priamo prepojenými členskými štátmi, aby sa zabezpečilo uplatňovanie zásady solidarity podľa článku 13.

b)

Opíšte, ak je to relevantné, dojednania dohodnuté medzi členskými štátmi, ktoré sú navzájom prepojené cez tretiu krajinu, aby sa zabezpečilo uplatňovanie zásady solidarity uvedenej v článku 13.

PRÍLOHA VIII

Zoznam netrhových opatrení v záujme bezpečnosti dodávok plynu

Pri vypracúvaní preventívneho akčného plánu a núdzového plánu zváži zodpovedný orgán použitie tohto orientačného a neúplného zoznamu opatrení len v prípade stavu núdze:

a)

opatrenia na strane dodávky:

—

využitie strategických zásob plynu;

—

povinné používanie zásob alternatívnych palív (napr. v súlade so smernicou Rady 2009/119/ES ( 25 ));

—

povinné používanie elektriny vyrobenej z iných zdrojov než z plynu;

—

povinné zvýšenie objemu výroby plynu;

—

povinné využitie plynu;

b)

opatrenia na strane spotreby:

—

rôzne kroky v oblasti povinného znižovania spotreby vrátane:

—

povinného prechodu na iný druh paliva;

—

povinného využívania prerušiteľných zmlúv, keď sa v plnej miere nevyužívajú ako súčasť trhových opatrení;

—

povinného znižovania odberu.

PRÍLOHA IX

Tabuľka zhody

Nariadenie (EÚ) č. 994/2010	Toto nariadenie
článok 1	článok 1
článok 2	článok 2
článok 3	článok 3
článok 6	článok 5
článok 8	článok 6
článok 9	článok 7
článok 4	článok 8
článok 5	článok 9
článok 10	článok 10
článok 10	článok 11
článok 11	článok 12
—	článok 13
článok 13	článok 14
článok 12	článok 4
—	článok 15
—	článok 16
článok 14	článok 17
—	článok 18
—	článok 19
článok 16	článok 20
článok 15	článok 21
článok 17	článok 22
príloha I	príloha II
článok 7	príloha III
príloha IV	príloha I
—	príloha IV
—	príloha V
—	príloha VI
—	príloha VII
príloha II	—
príloha III	príloha VIII
—	príloha IX

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 (Text s významom pre EHP)

1. Prehľad

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

3. Súvisiace štandardy