SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (Text s významom pre EHP)

Článok 1 Predmet úpravy

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec presadzovania energie z obnoviteľných zdrojov. Stanovuje sa v nej záväzný cieľ Únie pre celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe Únie v roku 2030. Stanovujú sa v nej tiež pravidlá týkajúce sa finančnej podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov, samospotreby takejto elektriny, využívania energie z obnoviteľných zdrojov v odvetviach vykurovania a chladenia a v odvetví dopravy, regionálnej spolupráce medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami, potvrdení o pôvode, administratívnych postupov a informovania a odbornej prípravy. Touto smernicou sa taktiež stanovujú kritériá udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje príslušné vymedzenie pojmov v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES ( 1 ).

Uplatňuje sa aj toto vymedzenie pojmov:

▼M2

1.

„energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná (slnečná tepelná a fotovoltická slnečná) a geotermálna energia, osmotická energia, energia z okolia, energia z prílivu, vĺn a iná energia oceánu, vodná energia, biomasa, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd a bioplyn;

1a.

„priemyselné surové drevo“ sú piliarske a dyhárenské výrezy, vláknité drevo (surové drevo alebo štiepka), ako aj všetky ostatné druhy surového dreva vhodné na priemyselné účely s výnimkou surového dreva, ktoré je vďaka svojim vlastnostiam, ako sú druh, rozmery, rovný tvar a hustota hrčí, nevhodné na priemyselné použitie podľa vymedzenia a náležitého opodstatnenia zo strany členských štátov v súlade s relevantnými lesnými a trhovými podmienkami;

▼B

2.

„energia z okolia“ je prirodzene sa vyskytujúca tepelná energia a energia akumulovaná v prostredí s obmedzenými hranicami, ktorá môže byť uložená v okolitom vzduchu okrem odvetrávaného vzduchu alebo v povrchovej či odpadovej vode;

3.

„geotermálna energia“ je energia uložená vo forme tepla pod pevným zemským povrchom;

▼M2

4.

„hrubá konečná energetická spotreba“ sú energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, lesné a rybné hospodárstvo, spotreba elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny a tepla, a straty elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu;

▼B

5.

„systém podpory“ je akýkoľvek nástroj, systém alebo mechanizmus, ktorý uplatňuje členský štát alebo skupina členských štátov a ktorý podporuje využívanie energie z obnoviteľných zdrojov znížením nákladov na túto energiu, zvýšením ceny, za ktorú sa môže predávať, alebo zvýšením nakúpeného objemu takejto energie prostredníctvom povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov alebo inak vrátane, ale nie výlučne, investičnej pomoci, oslobodenia od dane alebo zníženia dane, vrátenia dane, systémov podpory povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov vrátane systémov využívajúcich „zelené“ certifikáty a systémov priamej podpory cien vrátane výkupných sadzieb a vyplácania pohyblivých alebo pevných prémií;

6.

„povinnosť využitia energie z obnoviteľných zdrojov“ je systém podpory, v rámci ktorého sa vyžaduje od výrobcov energie, aby do svojej výroby zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov, od dodávateľov energie sa vyžaduje, aby do svojich dodávok zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov, alebo od spotrebiteľov energie sa vyžaduje, aby do svojej spotreby zahrnuli daný podiel energie z obnoviteľných zdrojov vrátane systémov, podľa ktorých sa tieto požiadavky môžu splniť prostredníctvom „zelených“ certifikátov;

7.

„finančný nástroj“ je finančný nástroj, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 29 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 ( 2 );

8.

„MSP“ je mikropodnik, malý alebo stredný podnik, ako sa vymedzuje v článku 2 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES ( 3 );

9.

„odpadové teplo a chlad“ je teplo alebo chlad, ktoré nevyhnutne vzniká ako vedľajší produkt v priemyselných alebo energetických zariadeniach, alebo v terciárnom sektore a ktoré by sa bez prístupu k systému diaľkového vykurovania alebo chladenia nevyužité rozptýlili do ovzdušia alebo vody, ak sa používa alebo bude používať proces kombinovanej výroby, alebo ak použitie tohto procesu nie je možné;

▼M2

9a.

„oblasť vhodná na zrýchlenú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov“ je osobitné miesto alebo oblasť, či už na pevnine alebo na mori alebo na vnútrozemských vodách, ktoré členský štát určil ako mimoriadne vhodné na inštaláciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov;

9b.

„solárne zariadenie“ je zariadenie, ktoré premieňa energiu zo slnka na tepelnú alebo elektrickú energiu, najmä solárne tepelné a solárne fotovoltické zariadenia;

▼B

10.

„modernizácia“ je obnovenie elektrárne vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov vrátane úplnej alebo čiastočnej výmeny zariadení alebo prevádzkových systémov a vybavenia na účely nahradenia kapacity alebo zvýšenia efektívnosti alebo kapacity zariadenia;

11.

„prevádzkovateľ distribučnej sústavy“ je prevádzkovateľ v zmysle článku 2 bodu 6 smernice 2009/72/ES a článku 2 bodu 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ( 4 );

12.

„potvrdenie o pôvode“ je elektronický dokument, ktorého jediným účelom je poskytnúť koncovému odberateľovi dôkaz o tom, že daný podiel alebo množstvo energie bolo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie;

13.

„zvyškový energetický mix“ je celkový ročný energetický mix pre členský štát, okrem podielu, na ktorý sa vzťahujú zrušené potvrdenia o pôvode;

14.

„samospotrebiteľ energie z obnoviteľných zdrojov“ je koncový odberateľ pôsobiaci vo svojich priestoroch nachádzajúcich sa v rámci uzavretých hraníc alebo, ak to povoľuje členský štát, v iných priestoroch, ktorý vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov pre vlastnú potrebu, pričom môže samovyrobenú elektrinu z obnoviteľných zdrojov skladovať alebo predávať za predpokladu, že v prípade samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov, ktorí nie sú domácnosťami, tieto činnosti nepredstavujú ich hlavnú obchodnú alebo profesionálnu činnosť;

▼M2

14a.

„ponuková oblasť“ je ponuková oblasť v zmysle článku 2 bodu 65 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 ( 5 );

14b.

„inovačná technológia výroby energie z obnoviteľných zdrojov“ je technológia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá aspoň v jednom smere zlepšuje porovnateľnú najmodernejšiu technológiu výroby energie z obnoviteľných zdrojov alebo umožňuje využívanie technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá nie je úplne komercionalizovaná alebo zahŕňa jasný stupeň rizika;

14c.

„inteligentný merací systém“ je inteligentný merací systém v zmysle článku 2 bodu 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 ( 6 );

14d.

„nabíjací bod“ je nabíjací bod v zmysle článku 2 bodu 48 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1804 ( 7 );

14e.

„účastník trhu“ je účastník trhu v zmysle článku 2 bodu 25 nariadenia (EÚ) 2019/943;

14f.

„trh s elektrinou“ sú trhy s elektrinou v zmysle článku 2 bodu 9 smernice (EÚ) 2019/944;

14g.

„batéria do domácnosti“ je samostatná nabíjateľná batéria s menovitou kapacitou väčšou než 2 kwh, ktorá je vhodná na inštaláciu a používanie v domácom prostredí;

14h

„batéria pre elektrické vozidlo“ je batéria pre elektrické vozidlo v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1542 ( 8 );

14i.

„priemyselná batéria“ je priemyselná batéria v zmysle vymedzenia v článku 3 ods. 1 bodu 13 nariadenia (EÚ) 2023/1542;

14j.

„stav batérie“ je stav batérie v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 28 nariadenia (EÚ) 2023/1542;

14k.

„stav nabitia“ je stav nabitia v zmysle článku 3 ods. 1 bodu 27 nariadenia (EÚ) 2023/1542;

14l.

„stanovený výkon“ je dynamická informácia uložená v systéme riadenia batérie predpisujúca nastavený elektrický výkon, pri ktorom by mala batéria optimálne fungovať počas nabíjania alebo vybíjania na účely optimalizácie jej stavu a prevádzkového používania;

14m.

„inteligentné nabíjanie“ je nabíjanie, pri ktorom sa intenzita elektriny dodávanej do batérie dynamicky prispôsobuje na základe informácií prijímaných pomocou elektronickej komunikácie;

14n.

„regulačný orgán“ je regulačný orgán v zmysle článku 2 bodu 2 nariadenia (EÚ) 2019/943;

14o.

„obojsmerné nabíjanie“ je obojsmerné nabíjanie v zmysle článku 2 bodu 11 nariadenia (EÚ) 2023/1804;

14p.

„nabíjací bod na bežné nabíjanie“ je nabíjací bod na bežné nabíjanie v zmysle článku 2 bodu 37 nariadenia (EÚ) 2023/1804;

14q.

„zmluva o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov“ je zmluva, na základe ktorej fyzická alebo právnická osoba súhlasí s nákupom energie z obnoviteľných zdrojov priamo od výrobcu, ktorá okrem iného zahŕňa zmluvy o nákupe energie z obnoviteľných zdrojov a zmluvy o nákupe tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov;

▼B

15.

„spoločne konajúci samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov“ je skupina aspoň dvoch spoločne konajúcich samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s bodom 14, ktorí sa nachádzajú v rovnakej budove alebo bytovom dome;

16.

„komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov“ je právnická osoba:

a)

ktorá je v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom založená na otvorenej a dobrovoľnej účasti, je nezávislá a skutočne kontrolovaná akcionármi alebo členmi, ktorí sa nachádzajú v blízkosti projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré vlastní a vyvíja uvedená právnická osoba;

b)

ktorej akcionármi alebo členmi sú fyzické osoby, MSP alebo miestne orgány vrátane obcí;

c)

ktorej hlavným účelom je poskytovať environmentálne, hospodárske alebo sociálne komunitné prínosy pre svojich akcionárov alebo členov alebo pre miestne oblasti, v ktorých pôsobí, a nie finančný zisk;

17.

„zmluva o nákupe elektriny z obnoviteľných zdrojov“ je zmluva, na základe ktorej sa fyzická alebo právnická osoba zaviaže nakupovať elektrinu z obnoviteľných zdrojov priamo od výrobcu elektriny;

18.

„partnerské obchodovanie“ s energiou z obnoviteľných zdrojov je predaj energie z obnoviteľných zdrojov medzi účastníkmi trhu prostredníctvom zmluvy s vopred určenými podmienkami automatického uskutočnenia a vyrovnania transakcie priamo medzi účastníkmi trhu alebo nepriamo prostredníctvom certifikovanej tretej strany, ktorá je účastníkom trhu, ako je napríklad agregátor. Právom vykonávať partnerské obchodovanie nie sú dotknuté práva a povinnosti zúčastnených strán v postavení koncových odberateľov, výrobcov, dodávateľov alebo agregátorov;

▼M2

18a.

„priemysel“ sú podniky a výrobky patriace do sekcií B, C, F a sekcie J divízie 63 štatistickej klasifikácie hospodárskych činností (NACE. REV.2), ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 ( 9 );

18b.

„neenergetický účel“ je použitie palív ako suroviny v priemyselnom procese, namiesto použitia na výrobu energie;

▼B

19.

„diaľkové vykurovanie“ alebo „diaľkové chladenie“ je distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej a teplej vody alebo vychladených kvapalín z centrálnych alebo decentralizovaných zdrojov výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viacero miest na vyhrievanie alebo ochladzovanie priestorov alebo procesov;

20.

„účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ je účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 41 smernice 2012/27/EÚ;

21.

„vysokoúčinná kombinovaná výroba“ je vysokoúčinná kombinovaná výroba, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 34 smernice 2012/27/EÚ;

22.

„energetický certifikát“ je energetický certifikát, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 12 smernice 2010/31/EÚ;

▼M2

22a.

„palivá z obnoviteľných zdrojov“ sú biopalivá, biokvapaliny, palivá z biomasy a palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu;

22b.

„prvoradosť energetickej efektívnosti“ je prvoradosť energetickej efektívnosti v zmysle článku 2 bodu 18 nariadenia (EÚ) 2018/1999;

▼B

23.

„odpad“ je odpad v zmysle článku 3 bodu 1 smernice 2008/98/ES a nezahŕňa látky, ktoré boli zámerne upravené alebo znečistené, aby splnili toto vymedzenie;

24.

„biomasa“ sú biologicky rozložiteľné časti výrobkov, odpadu a zvyškov biologického pôvodu z poľnohospodárstva vrátane rastlinných a živočíšnych látok, z lesného hospodárstva a príbuzných odvetví vrátane rybného hospodárstva a akvakultúry, ako aj biologicky rozložiteľné časti odpadu vrátane priemyselného a komunálneho odpadu biologického pôvodu;

25.

„poľnohospodárska biomasa“ je biomasa, ktorá je produktom poľnohospodárstva;

26.

„lesná biomasa“ je biomasa, ktorá je produktom lesníctva;

27.

„palivá z biomasy“ sú plynné a tuhé palivá vyrábané z biomasy;

28.

„bioplyn“ sú plynné palivá vyrábané z biomasy;

29.

„biologický odpad“ je biologický odpad, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 4 smernice 2008/98/ES;

30.

„zdrojová oblasť“ je geograficky vymedzená oblasť, z ktorej pochádza lesná biomasová surovina, z ktorej sú k dispozícii spoľahlivé a nezávislé informácie a v ktorej sú dostatočne homogénne podmienky na to, aby bolo možné hodnotiť riziká súvisiace s udržateľnosťou a aspekty zákonnosti lesnej biomasy;

31.

„obnova lesa“ je opätovné vytvorenie lesného porastu prírodnými alebo umelými prostriedkami po odstránení predchádzajúceho porastu výrubom alebo v dôsledku prirodzených príčin vrátane požiaru alebo búrky;

32.

„biokvapalina“ je kvapalné palivo na energetické účely iné ako na dopravu vrátane elektriny a tepla a chladu vyrobeného z biomasy;

33.

„biopalivo“ je kvapalné palivo určené pre dopravu a vyrobené z biomasy;

34.

„pokročilé biopalivá“ sú biopalivá, ktoré sa vyrábajú zo surovín uvedených v časti A prílohy IX;

35.

„fosílne palivá vyrobené z odpadu“ sú kvapalné a plynné palivá vyrábané z kvapalných alebo tuhých odpadových tokov neobnoviteľného pôvodu, ktoré nie sú vhodné na zhodnotenie materiálu v súlade s článkom 4 smernice 2008/98/ES, a z plynu zo spracovania odpadu a výfukového plynu, ktoré sú neobnoviteľného pôvodu a ktoré sú nevyhnutným a neúmyselným dôsledkom výrobného procesu v priemyselných zariadeniach;

▼M2

36.

„palivá z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu“ sú kvapalné a plynné palivá, ktorých energetický obsah pochádza z iných obnoviteľných zdrojov než biomasa;

▼B

37.

„biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy s nízkym rizikom nepriamej zmeny využívania pôdy“ sú biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy, ktorých suroviny boli vyrobené v rámci systémov, ktoré bránia vytesňovaciemu vplyvu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy, ktoré pochádzajú z potravinárskych a krmovinárskych plodín, prostredníctvom lepších poľnohospodárskych postupov, ako aj pestovaním plodín na plochách, ktoré sa predtým nepoužívali na pestovanie plodín, a ktoré boli vyrobené v súlade s kritériom udržateľnosti biopalív, biokvapalín a palív biomasy stanoveným v článku 29;

38.

„dodávateľ paliva“ je subjekt dodávajúci palivo na trh, ktorý je zodpovedný za prihlásenie paliva v mieste platenia spotrebnej dane, alebo ak ide o elektrinu, alebo pri ktorej sa spotrebná daň neplatí, alebo ak je to riadne odôvodnené, akýkoľvek iný príslušný subjekt určený členským štátom;

39.

„plodiny bohaté na škrob“ sú plodiny, najmä obilniny, bez ohľadu na to, či sa využívajú len zrná, alebo celé rastliny ako v prípade kukurice na zeleno; hľuzové a koreňové plodiny, ako napríklad zemiaky, topinambury, sladké zemiaky, manioky a jamy; a podcibuľové plodiny, ako napríklad taro a kokojam;

40.

„potravinárske a krmovinárske plodiny“ sú plodiny bohaté na škrob, cukornaté plodiny alebo olejniny vypestované na poľnohospodárskej pôde ako hlavná plodina okrem zvyškov, odpadu a lignocelulózového materiálu a dočasné plodiny, ako napríklad medziplodiny a krycie plodiny, pod podmienkou, že používanie takýchto dočasných plodín nevyvoláva dopyt po ďalšej pôde;

41.

„lignocelulózový materiál“ je materiál zložený z lignínu, celulózy a hemicelulózy, ako napríklad biomasa pochádzajúca z lesov, drevité energetické plodiny a zvyšky a odpad z lesníckych odvetví;

42.

„nepotravinový celulózový materiál“ je surovina zložená najmä z celulózy a hemicelulózy a má nižší obsah lignínu ako lignocelulózový materiál; vrátane zvyškov potravinárskych a krmovinárskych plodín, ako je slama, kôrovie, plevy a škrupiny; trávnaté energetické plodiny s nízkym obsahom škrobu, ako je mätonoh, proso prútnaté, ozdobnica, trsteník; krycie plodiny pestované pred hlavnými plodinami a po nich; úhorové plodiny; priemyselné zvyšky, a to aj z potravinárskych a krmovinárskych plodín po extrakcii rastlinných tukov, cukrov, škrobov a bielkovín; a materiál z biologického odpadu, pričom úhorové a krycie plodiny sa rozumejú ako dočasné krátkodobo osiate pasienky, ktoré obsahujú zmes tráv a strukovín s nízkym obsahom škrobu s cieľom získať krmivo pre hospodárske zvieratá a zlepšiť úrodnosť pôdy, aby sa zvýšili výnosy hlavných plodín na ornej pôde;

43.

„zvyšok“ je látka, ktorá nie je konečným produktom, o ktorého výrobu sa priamo usiluje v rámci výrobného procesu; nie je primárnym cieľom výrobného procesu a proces nebol zámerne pozmenený tak, aby sa v ňom vyrábala táto látka;

44.

„zvyšky z poľnohospodárstva, akvakultúry, rybolovu a lesníctva“ sú zvyšky priamo vyprodukované poľnohospodárstvom, akvakultúrou, rybolovom a lesníctvom a ktoré nezahŕňajú zvyšky zo súvisiacich odvetví alebo spracovania;

▼M2

44a.

„lesná plantáž“ je lesná plantáž v zmysle článku 2 bodu 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1115 ( 10 );

44b.

„osmotická energia“ je energia, ktorá vznikne v dôsledku rozdielu v koncentrácii soli medzi dvoma tekutinami, ako je napríklad sladká a slaná voda;

44c.

„efektívnosť systému“ je výber energeticky efektívnych riešení, ak umožňujú aj nákladovo efektívnu cestu dekarbonizácie, dodatočnú flexibilitu a efektívne využívanie zdrojov;

▼C5

44d.

„spoločné zariadenie na uskladňovanie energie“ je zariadenie na uskladňovanie energie kombinované so zariadením na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a pripojené k rovnakému miestu prístupu k sústave;

▼M2

44e.

„elektrické vozidlo na slnečnú energiu“ je motorové vozidlo vybavené hnacou sústavou, ktorá sa skladá len z neperiférnych elektrických motorov v úlohe meniča energie s elektrickým nabíjateľným systémom uchovávania elektrickej energie, ktorý možno nabíjať externe, a s fotovoltickými panelmi integrovanými vo vozidle;

▼B

45.

„skutočná hodnota“ je úspora emisií skleníkových plynov v niektorých alebo všetkých krokoch špecifického výrobného postupu pre biopalivo, biokvapalinu alebo palivo z biomasy vypočítaná podľa metodiky stanovenej v časti C prílohy V alebo časti B prílohy VI;

46.

„typická hodnota“ je odhad emisií skleníkových plynov a úspor emisií skleníkových plynov v konkrétnom reťazci výroby biopaliva, biokvapaliny alebo paliva z biomasy, ktoré reprezentujú spotrebu Únie;

47.

„určená hodnota“ je hodnota odvodená od typickej hodnoty pomocou vopred stanovených faktorov, ktorá sa za určitých podmienok stanovených v tejto smernici môže použiť namiesto skutočnej hodnoty.

Článok 3 Celkový záväzný cieľ Únie na rok 2030

Článok 4 Systémy podpory pre energiu z obnoviteľných zdrojov

Článok 5 Otvorenie systémov podpory pre elektrinu z obnoviteľných zdrojov

Článok 6 Stabilita finančnej podpory

Článok 7 Výpočet podielu energie z obnoviteľných zdrojov

Článok 8 Platforma Únie pre rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a štatistické prenosy medzi členskými štátmi

Článok 9 Spoločné projekty medzi členskými štátmi

Článok 10 Vplyvy spoločných projektov medzi členskými štátmi

Článok 11 Spoločné projekty medzi členskými štátmi a tretími krajinami

Článok 12 Vplyvy spoločných projektov medzi členskými štátmi a tretími krajinami

Článok 13 Spoločné systémy podpory

Článok 14 Zvyšovanie kapacity

Článok 14

Zvyšovanie kapacity

Na účely článku 9 ods. 2 a článku 11 ods. 2 písm. b) sa jednotky energie z obnoviteľných zdrojov vyplývajúce zo zvýšenia kapacity zariadenia považujú za jednotky vyrobené iným zariadením, ktoré sa uviedlo do prevádzky v momente, keď došlo k zvýšeniu kapacity.

Článok 15 Administratívne postupy, predpisy a poriadky

Článok 15a Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do budov

Článok 15b Mapovanie oblastí potrebných pre národné príspevky k celkovému cieľu Únie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na rok 2030

Článok 15c Oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov

Článok 15d Účasť verejnosti

Článok 15e Oblasti pre infraštruktúru sústav a infraštruktúru na uskladňovanie potrebné na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov do elektrizačnej sústavy

Článok 16 Organizácia a hlavné zásady postupu udeľovania povolení

Článok 16a Postup udeľovania povolení v oblastiach zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov

Článok 16b Postup udeľovania povolení mimo oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov

Článok 16c Urýchlenie postupu udeľovania povolení na modernizáciu

Článok 16d Postup udeľovania povolení na inštaláciu solárnych zariadení

Článok 16e Postup udeľovania povolení na inštaláciu tepelných čerpadiel

Článok 16f Nadradený verejný záujem

Článok 16f

Nadradený verejný záujem

Do 21. februára 2024, kým sa nedosiahne klimatická neutralita, členské štáty zabezpečia, aby sa plánovanie, výstavba a prevádzka zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, pripojenie takýchto zariadení do sústavy, samotná súvisiaca sústava a uskladňovacie zariadenia považovali v postupe udeľovania povolení za projekty v nadradenom verejnom záujme, ktoré slúžia verejnému zdraviu a bezpečnosti, keď sa budú v jednotlivých prípadoch porovnávať zákonné záujmy na účely článku 6 ods. 4 a článku 16 ods. 1 písm. c) smernice 92/43/EHS, článku 4 ods. 7 smernice 2000/60/ES a článku 9 ods. 1 písm. a) smernice 2009/147/ES. Členské štáty môžu za riadne odôvodnených a osobitných okolností obmedziť uplatňovanie tohto článku na určité časti svojho územia, na určité druhy technológie alebo na projekty s určitými technickými charakteristikami podľa priorít stanovených vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch predložených podľa článkov 3 a 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999. Členské informujú Komisiu o takýchto obmedzeniach spolu s ich dôvodmi.

Článok 17 Postup jednoduchého oznamovania pripojení do siete

Článok 18 Informácie a odborná príprava

Článok 19 Potvrdenia o pôvode pre energiu z obnoviteľných zdrojov

Článok 20 Prístup do sietí a ich prevádzka

Článok 20a Uľahčovanie integrácie elektriny z obnoviteľných zdrojov do systému

Článok 21 Samospotrebitelia energie z obnoviteľných zdrojov

Článok 22 Komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov

Článok 22a Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do priemyslu

Článok 22b Podmienky na zníženie cieľa používania palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu v priemysle

Článok 23 Začleňovanie energie z obnoviteľných zdrojov do vykurovania a chladenia

Článok 24 Diaľkové vykurovanie a chladenie

Článok 25 Zvýšenie energie z obnoviteľných zdrojov a zníženie intenzity skleníkových plynov v odvetví dopravy

Článok 26 Osobitné pravidlá pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy vyrobené z potravinárskych a krmovinárskych plodín

Článok 27 Pravidlá výpočtu v odvetví dopravy a týkajúce sa palív z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu bez ohľadu na ich konečné použitie

Článok 28 Ďalšie ustanovenia týkajúce energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví dopravy

Článok 29 Kritériá udržateľnosti a úspory emisií skleníkových palív pre biopalivá, biokvapaliny a palivá z biomasy

Článok 29a Kritériá úspor emisií skleníkových plynov pri palivách z obnoviteľných zdrojov nebiologického pôvodu a fosílnych palivách vyrobených z odpadu

Článok 30 Overovanie súladu s kritériami udržateľnosti a úspor emisií skleníkových plynov

Článok 31 Výpočet vplyvu biopalív, biokvapalín a palív z biomasy na skleníkové plyny

Článok 31a Databáza Únie

Článok 32 Vykonávacie akty

Článok 32

Vykonávacie akty

Vykonávacie akty uvedené v článku 29 ods. 3 druhom pododseku, článku 29 ods. 8, článku 30 ods. 5 prvom pododseku, článku 30 ods. 6 druhom pododseku, článku 30 ods. 8 prvom pododseku, článku 31 ods. 4 prvom pododseku a článku 31 ods. 6 tejto smernice zohľadnia v plnom rozsahu ustanovenia týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov v súlade s článkom 7a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES ( 28 ).

Článok 33 Monitorovanie Komisiou

Článok 34 Postup výboru

Článok 35 Vykonávanie delegovania právomoci

Článok 36 Transpozícia

Článok 37 Zrušenie

Článok 37

Zrušenie

Smernica 2009/28/ES zmenená smernicami uvedenými v časti A prílohy X sa zrušuje s účinnosťou od 1. júla 2021 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v časti B prílohy X do vnútroštátneho práva, a bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov v roku 2020 podľa článku 3 ods. 1 a stanovené v časti A prílohy I k smernici 2009/28/ES.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XI.

Článok 38 Nadobudnutie účinnosti

Článok 38

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť tretím dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 39 Adresáti

Článok 39

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

PRÍLOHA I

CELKOVÉ VNÚTROŠTÁTNE CIELE PRE PODIEL ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV NA HRUBEJ KONEČNEJ ENERGETICKEJ SPOTREBE V ROKU 2020 ( 31 )

A. Celkové vnútroštátne ciele

	Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2005 (S2005)	Cieľ pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 (S2020)
Belgicko	2,2 %	13 %
Bulharsko	9,4 %	16 %
Česká republika	6,1 %	13 %
Dánsko	17,0 %	30 %
Nemecko	5,8 %	18 %
Estónsko	18,0 %	25 %
Írsko	3,1 %	16 %
Grécko	6,9 %	18 %
Španielsko	8,7 %	20 %
Francúzsko	10,3 %	23 %
Chorvátsko	12,6 %	20 %
Taliansko	5,2 %	17 %
Cyprus	2,9 %	13 %
Lotyšsko	32,6 %	40 %
Litva	15,0 %	23 %
Luxembursko	0,9 %	11 %
Maďarsko	4,3 %	13 %
Malta	0,0 %	10 %
Holandsko	2,4 %	14 %
Rakúsko	23,3 %	34 %
Poľsko	7,2 %	15 %
Portugalsko	20,5 %	31 %
Rumunsko	17,8 %	24 %
Slovinsko	16,0 %	25 %
Slovenská republika	6,7 %	14 %
Fínsko	28,5 %	38 %
Švédsko	39,8 %	49 %
▼M2 —————

PRÍLOHA IA NÁRODNÉ PODIELY ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV VO VYKUROVANÍ A CHLADENÍ NA HRUBEJ KONEČNEJ ENERGETICKEJ SPOTREBE V OBDOBÍ 2020 – 2030

PRÍLOHA IA

NÁRODNÉ PODIELY ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV VO VYKUROVANÍ A CHLADENÍ NA HRUBEJ KONEČNEJ ENERGETICKEJ SPOTREBE V OBDOBÍ 2020 – 2030

	Dodatočné navýšenia k článku 23 ods. 1 (v percentuálnych bodoch) na obdobie 2021 – 2025 (*1)	Dodatočné navýšenia k článku 23 ods. 1 (v percentuálnych bodoch) na obdobie 2026 – 2030 (*2)	Výsledné podiely vrátane navýšení bez odpadového tepla a chladu (v percentuálnych bodoch)
Belgicko	1,0	0,7	1,8
Bulharsko	0,7	0,4	1,5
Česko	0,8	0,5	1,6
Dánsko	1,2	1,1	1,6
Nemecko	1,0	0,7	1,8
Estónsko	1,3	1,2	1,7
Írsko	2,3	2,0	3,1
Grécko	1,3	1,0	2,1
Španielsko	0,9	0,6	1,7
Francúzsko	1,3	1,0	2,1
Chorvátsko	0,8	0,5	1,6
Taliansko	1,1	0,8	1,9
Cyprus	0,8	0,5	1,6
Lotyšsko	0,7	0,6	1,1
Litva	1,7	1,6	2,1
Luxembursko	2,3	2,0	3,1
Maďarsko	0,9	0,6	1,7
Malta	0,8	0,5	1,6
Holandsko	1,1	0,8	1,9
Rakúsko	1,0	0,7	1,8
Poľsko	0,8	0,5	1,6
Portugalsko	0,7	0,4	1,5
Rumunsko	0,8	0,5	1,6
Slovinsko	0,8	0,5	1,6
Slovensko	0,8	0,5	1,6
Fínsko	0,6	0,5	1,0
Švédsko	0,7	0,7	0,7
(1) Pri výpočte navýšení a výsledných podielov sa zohľadnili flexibility podľa článku 23 ods. 2 písm. b) a c). (2) Pri výpočte navýšení a výsledných podielov sa zohľadnili flexibility podľa článku 23 ods. 2 písm. b) a c).

PRÍLOHA II

NORMALIZAČNÉ VZORCE NA ZAPOČÍTANIE ELEKTRINY VYRÁBANEJ Z VODNEJ A VETERNEJ ENERGIE

Na účely započítania elektriny vyrábanej z vodnej energie v danom členskom štáte sa uplatňuje tento vzorec:

►C1 ◄ , kde:

N	=	referenčný rok;
QN(norm)	=	normalizované množstvo elektriny na účely započítania vyrobenej vo všetkých vodných elektrárňach členského štátu za rok N;
Qi	=	množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých vodných elektrárňach členského štátu za rok i, merané v GWh, okrem výroby prostredníctvom prečerpávacích vodných elektrární z vody, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže;
Ci	=	celková inštalovaná kapacita všetkých vodných elektrární členského štátu na konci roku i bez prečerpania, meraná v MW.

Na účely započítania elektriny vyrábanej z veternej energie na pevnine v danom členskom štáte sa používa tento vzorec:

►C1 ◄ , kde:

N	=	referenčný rok;
QN(norm)	=	normalizované množstvo elektriny na účely započítania vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach na pevnine členského štátu v roku N;
Qi	=	množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach na pevnine členského štátu v roku i, merané v GWh;
Cj	=	celková inštalovaná kapacita všetkých veterných elektrární na pevnine členského štátu na konci roku j, meraná v MW;
n	=	4 alebo počet rokov, ktoré predchádzali roku N, za ktorý sú k dispozícii údaje o kapacite a výrobe pre daný členský štát, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.

Na účely započítania elektriny vyrábanej z veternej energie na mori v danom členskom štáte sa používa tento vzorec:

►C1 ◄ , kde:

N	=	referenčný rok;
QN(norm)	=	normalizované množstvo elektriny na účely započítania vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach na mori členského štátu v roku N;
Qi	=	množstvo elektriny skutočne vyrobenej vo všetkých veterných elektrárňach na mori členského štátu v roku i, merané v GWh;
Cj	=	celková inštalovaná kapacita všetkých veterných elektrární na mori členského štátu na konci roku j, meraná v MW;
n	=	4 alebo počet rokov, ktoré predchádzali roku N, za ktorý sú k dispozícii údaje o kapacite a výrobe pre daný členský štát, podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.

PRÍLOHA III ENERGETICKÝ OBSAH PALÍV

PRÍLOHA III

ENERGETICKÝ OBSAH PALÍV

Palivo	Energetický obsah na základe hmotnosti (dolná výhrevnosť, MJ/kg)	Energetický obsah na základe objemu (dolná výhrevnosť, MJ/l)
PALIVÁ Z BIOMASY A/ALEBO OPERÁCIÍ SPRACOVANIA BIOMASY
biopropán	46	24
čistý rastlinný olej (olej vyrobený z olejnatých rastlín lisovaním, extrahovaním alebo podobnými postupmi, surový alebo rafinovaný, ale chemicky nemodifikovaný)	37	34
bionafta – metylester mastnej kyseliny (metyl-ester vyrábaný z oleja z biomasy)	37	33
bionafta – etylester mastnej kyseliny (etyl-ester vyrábaný z oleja z biomasy)	38	34
bioplyn, ktorý môže čistením dosiahnuť kvalitu zemného plynu	50	–
hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za naftu	44	34
hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za benzín	45	30
hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za letecké palivo	44	34
hydrogenačne rafinovaný (termochemicky spracovaný vodíkom) olej z biomasy určený ako náhrada za skvapalnený ropný plyn	46	24
spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za naftu	43	36
spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za benzín	44	32
spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za letecké palivo	43	33
spoločne spracovaný (spracovaný v rafinérii súčasne s fosílnymi palivami) olej z biomasy alebo pyrolyzovanej biomasy určený ako náhrada za skvapalnený ropný plyn	46	23
PALIVÁ Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV, KTORÉ MOŽNO VYRÁBAŤ Z RÔZNYCH OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV VRÁTANE BIOMASY
metanol z obnoviteľných zdrojov	20	16
etanol z obnoviteľných zdrojov	27	21
propanol z obnoviteľných zdrojov	31	25
butanol z obnoviteľných zdrojov	33	27
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za naftu)	44	34
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za benzín)	44	33
letecké palivo vyrobené technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za letecké palivo)	44	33
skvapalnený ropný plyn vyrobený technológiou Fischer-Tropsch (syntetický uhľovodík alebo zmes syntetických uhľovodíkov určený(-á) ako náhrada za skvapalnený ropný plyn)	46	24
dimetyléter (DME)	28	19
vodík z obnoviteľných zdrojov	120	–
ETBE (etyl-terc-butyl-éter vyrobený na báze etanolu)	36 (z čoho 33 % z obnoviteľných zdrojov)	27 (z čoho 33 % z obnoviteľných zdrojov)
MTBE (metyl-terc-butyl-éter vyrobený na báze metanolu)	35 (z čoho 22 % z obnoviteľných zdrojov)	26 (z čoho 22 % z obnoviteľných zdrojov)
TAEE (terciárny amyl-etyl-éter vyrobený na báze etanolu)	38 (z čoho 29 % pochádza z obnoviteľných zdrojov)	29 (z čoho 29 % pochádza z obnoviteľných zdrojov)
TAME (terciárny amyl-metyl-éter vyrobený na báze metanolu)	36 (z čoho 18 % z obnoviteľných zdrojov)	28 (z čoho 18 % z obnoviteľných zdrojov)
THxEE (terciárny hexyl-etyl-éter vyrobený na báze etanolu)	38 (z čoho 25 % z obnoviteľných zdrojov)	30 (z čoho 25 % z obnoviteľných zdrojov)
THxME (terciárny hexyl-metyl-éter vyrobený na báze metanolu)	38 (z čoho 14 % z obnoviteľných zdrojov)	30 (z čoho 14 % z obnoviteľných zdrojov)
PALIVÁ Z NEOBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV
benzín	43	32
nafta	43	36
letecké palivo	43	34
vodík z neobnoviteľných zdrojov	120	–

PRÍLOHA IV

▼M2

ODBORNÁ PRÍRAVA A UDEĽOVANIE OSVEDČENÍ PRE INŠTALATÉROV A DIZAJNÉROV ZARIADENÍ VYUŽÍVAJÚCICH ENERGIU Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV

Systémy udeľovania osvedčení alebo ekvivalentné kvalifikačné systémy a programy odbornej prípravy uvedené v článku 18 ods. 3 vychádzajú z týchto kritérií:

1.

Proces udeľovania osvedčení alebo ekvivalentných kvalifikácií musí byť transparentný a jednoznačne vymedzený členskými štátmi alebo nimi určeným správnym orgánom.

1a.

Osvedčenia, ktoré vydávajú certifikačné orgány musia byť jasne vymedzené a jednoducho identifikovateľné pre pracovníkov a odborníkov uchádzajúcich sa o udelenie osvedčenia.

1b.

Postup vydávania osvedčenia musí inštalatérom umožňovať získať potrebné teoretické a praktické vedomosti a zaručiť zručnosti potrebné na inštaláciu vysokokvalitných zariadení, ktoré spoľahlivo fungujú.

2.

Inštalatéri systémov využívajúcich biomasu, tepelné čerpadlá, plytkú geotermálnu, fotovoltickú slnečnú a slnečnú tepelnú energiu vrátane uskladňovania energie a nabíjacích bodov musia získať osvedčenie v rámci akreditovaného programu odbornej prípravy, od poskytovateľa odbornej prípravy alebo z ekvivalentného kvalifikačného systému.

3.

Akreditáciu programu odbornej prípravy alebo poskytovateľa odbornej prípravy udeľujú členské štáty alebo správne orgány nimi určené. Akreditačný orgán zabezpečuje, aby bol program odbornej prípravy vrátane programov zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie ponúkaný poskytovateľmi odbornej prípravy inkluzívny a prepojený s ostatnými oblasťami a mal regionálne alebo celoštátne pokrytie.

Poskytovateľ odbornej prípravy musí mať primerané technické vybavenie na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy vrátane dostatočných laboratórnych zariadení alebo zodpovedajúcich zariadení na zabezpečovanie praktickej odbornej prípravy.

Poskytovateľ odbornej prípravy dodatočne k základnej odbornej príprave poskytuje kratšie aktualizačné kurzy a kurzy na zvýšenie úrovne zručností organizované vo forme modulov odbornej prípravy, ktoré inštalatérom a dizajnérom umožnia získať nové schopnosti, rozšíriť a diverzifikovať svoje zručnosti vzhľadom na viaceré druhy technológie a ich kombinácie. Poskytovateľ odbornej prípravy zabezpečuje prispôsobenie odbornej prípravy novej technológii výroby energie z obnoviteľných zdrojov v kontexte budov, priemyslu a poľnohospodárstva. Poskytovatelia odbornej prípravy uznávajú príslušné nadobudnuté zručnosti.

Programy a moduly odbornej prípravy sú koncipované tak, aby umožnili celoživotné vzdelávanie v oblasti zariadení využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a boli zlučiteľné s odborným vzdelávaním ľudí, ktorí sa uchádzajú o zamestnanie prvýkrát, a dospelých so záujmom o rekvalifikáciu alebo nové zamestnanie.

Programy odbornej prípravy sú koncipované tak, aby uľahčovali získavanie kvalifikácií v rôznych druhoch technológií a riešení a predchádzalo sa obmedzujúcej špecializácii na konkrétnu značku alebo technológiu. Poskytovateľ odbornej prípravy môže byť výrobca zariadenia alebo systému, ústavy alebo združenia.

▼B

4.

Odborná príprava, vďaka ktorej inštalatér získava osvedčenie alebo kvalifikáciu, zahŕňa teoretickú a praktickú časť. Pri ukončení odbornej prípravy musí mať inštalatér zručnosti požadované na to, aby mohol inštalovať príslušné zariadenia a systémy s cieľom plniť potreby odberateľa spojené s výkonom a spoľahlivosťou, vykonávať kvalitnú prácu a dodržiavať všetky relevantné predpisy a normy vrátane energetického a environmentálneho označovania.

▼M2

5.

Kurz odbornej prípravy sa ukončuje skúškou, na základe ktorej sa udeľuje osvedčenie alebo kvalifikácia. Súčasťou skúšky je praktické hodnotenie úspešnosti inštalácie kotlov alebo pecí na biomasu, tepelných čerpadiel, plytkých geotermálnych zariadení, solárnych fotovoltických alebo solárnych tepelných zariadení vrátane uskladňovania energie alebo nabíjacích bodov umožňujúcich riadenie odberu.

▼B

6.

V systémoch udeľovania osvedčení alebo v ekvivalentných kvalifikačných systémoch uvedených v článku 18 ods. 3 sa náležite zohľadnia tieto usmernenia:

a)

akreditované programy odbornej prípravy by sa mali ponúkať inštalatérom s pracovnými skúsenosťami, ktorí absolvovali alebo absolvujú tieto druhy odbornej prípravy:

i)

v prípade inštalatérov kotlov a pecí na biomasu: požaduje sa odborná príprava ako inštalatér, potrubár, inžinier so zameraním na systémy vykurovacej techniky alebo technik so zameraním na inštaláciu sanitárnych a vykurovacích alebo chladiacich zariadení;

ii)

v prípade inštalatérov tepelných čerpadiel: požaduje sa odborná príprava pre inštalatérov alebo inžinierov so zameraním na chladiarenské systémy, ktorí musia mať základné zručnosti v oblasti elektrických zariadení a inštalatérstva (rezanie rúr, spájkovanie rúrkových spojov, lepenie rúrkových spojov, izolácia, utesňovanie tvaroviek, testovanie netesnosti a inštalácia vykurovacích alebo chladiacich zariadení);

iii)

v prípade inštalatérov solárnych fotovoltických alebo solárnych tepelných zariadení: požaduje sa odborná príprava pre inštalatérov alebo elektrikárov, ktorí musia mať zručnosti v oblasti inštalatérstva, elektrických zariadení a pokrývačstva vrátane znalostí v oblasti spájkovania rúrkových spojov, lepenia rúrkových spojov, utesňovania tvaroviek, testovania netesnosti, ako aj schopnosť spájať vodiče a musia poznať základné strešné materiály a utesňovacie metódy a metódy na krytie trhlín, alebo

iv)

systém odbornej praxe, v rámci ktorého inštalatér nadobúda potrebné zručnosti a ktorý zodpovedá trom rokom vzdelávania v zručnostiach uvedených v písmene a), b) alebo c) vrátane teoretickej výučby a praktického výcviku.

b)

Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra kotlov a pecí na biomasu by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o biomasu, a zahŕňať ekologické aspekty, palivá z biomasy, logistiku, protipožiarnu ochranu, súvisiace dotácie, metódy spaľovania, systémy zapaľovania, optimálne hydraulické riešenia, porovnanie nákladov a rentability, ako aj projektovanie, inštaláciu a údržbu kotlov a pecí na biomasu. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem v oblasti technológií a palív z biomasy, ako napríklad pelety, ako aj vnútroštátneho práva a práva Únie týkajúceho sa biomasy.

c)

▼M2

Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra tepelných čerpadiel by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o tepelné čerpadlá, a zahŕňať geotermálne zdroje energie a teploty zdrojov v zemi v rôznych regiónoch, identifikáciu pôd a hornín z hľadiska tepelnej vodivosti, predpisy týkajúce sa využívania geotermálnych zdrojov energie, možnosti využívania tepelných čerpadiel v budovách a stanovenie najvhodnejšieho systému tepelných čerpadiel, ako aj znalosti o ich technických požiadavkách, bezpečnosti, filtrovaní vzduchu, napojení na tepelný zdroj a o usporiadaní systému a integrácii s riešeniami skladovania energie, a to aj v kombinácii so solárnymi zariadeniami. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem pre tepelné čerpadlá, ako aj príslušného vnútroštátneho práva a práva Únie. Inštalatér by mal preukázať tieto kľúčové znalosti:

▼B

i)

základné poznatky o zásadách fungovania tepelných čerpadiel a ich fyzických charakteristikách vrátane charakteristík vykurovacieho okruhu: súvislosti medzi nízkymi teplotami vykurovacieho média a vysokými teplotami tepelného zdroja, ako aj medzi účinnosťou tohto systému, stanovením výkonového čísla a sezónneho výkonového čísla (SPF);

ii)

poznatky o častiach a súčastiach a o ich funkciách v rámci vykurovacieho okruhu vrátane kompresora, expanzívneho ventilu, výparníka, kondenzátora, upínadiel a montážneho materiálu, mazacieho oleja, chladiaceho média a o možnostiach prehriatia, podchladenia a chladenia pomocou tepelného čerpadla a

▼M2

iii)

schopnosť vybrať a kalibrovať komponenty pri bežnej inštalácii vrátane schopnosti stanoviť typické hodnoty tepelnej záťaže rôznych budov a v prípade produkcie horúcej a teplej vody, vychádzajúc z energetickej spotreby, stanoviť výkon tepelného čerpadla v závislosti od tepelnej záťaže pri produkcii horúcej a teplej vody, skladovacej kapacity budovy a prerušiteľnej dodávky prúdu; určiť riešenia uskladňovania energie, a to aj prostredníctvom komponentov zásobnej nádrže a jej objemu a integrácie sekundárneho vykurovacieho systému;

iv)

poznatky v oblasti štúdií uskutočniteľnosti a projektových štúdiách;

v)

poznatky v oblasti vŕtania, v prípade tepelných čerpadiel na získavanie geotermálnej energie.

d)

Teoretická časť odbornej prípravy inštalatéra solárnych fotovoltických a solárnych tepelných zariadení by mala poskytovať prehľad o situácii na trhu, pokiaľ ide o výrobky fungujúce na báze solárnej energie a porovnanie nákladov a rentability, a zahŕňať ekologické aspekty, komponenty, charakteristiky a dimenzovanie solárnych systémov, výber správnych systémov a dimenzovanie komponentov, stanovenie požadovaného tepla, možnosti integrácie riešení skladovania energie, protipožiarnu ochranu, súvisiace dotácie, ako aj projektovanie, inštaláciu a údržbu solárnych fotovoltických a solárnych tepelných zariadení. Odborná príprava by mala zabezpečiť aj dobrú znalosť európskych noriem v oblasti technológií a udeľovania osvedčení, akým je napríklad Solar Keymark, ako aj znalosť príslušného vnútroštátneho práva a práva Únie. Inštalatér by mal preukázať tieto kľúčové znalosti:

▼B

i)

schopnosť dodržiavať bezpečnosť pri práci a používať požadované nástroje a zariadenia a plniť bezpečnostné predpisy a normy, ako aj schopnosť identifikovať riziká v oblasti inštalatérstva, elektrických zariadení a iné riziká, ktoré sú spojené s inštaláciou solárnych zariadení;

▼M2

ii)

schopnosť identifikovať systémy a ich komponenty, ktoré sú typické pre aktívne a pasívne systémy, vrátane ich mechanickej konštrukcie, ako aj schopnosť určiť umiestnenie komponentov, rozvrhnutie a konfiguráciu systému a možnosti integrácie riešení uskladňovania energie, a to aj ich prepojením s nabíjacími stanicami;

▼B

iii)

schopnosť určiť požadovanú plochu na inštaláciu, nasmerovanie a sklon solárneho fotovoltického a solárneho ohrievača vody, pričom sa zohľadňuje clonenie, prístup slnečného žiarenia, štrukturálna integrita, primeranosť inštalácie vzhľadom na budovu alebo klímu, ako aj schopnosť identifikovať rôzne inštalačné metódy vhodné pre rozličné druhy striech a vyváženosť systémových zariadení potrebných na inštaláciu, a

iv)

najmä v prípade solárnych fotovoltických systémov schopnosť prispôsobovať projektové návrhy elektrických obvodov vrátane schopnosti určiť výpočtový (menovitý) prúd, vyberať vodiče vhodných typov a menovitých výkonov pre každý elektrický obvod, určovať primeranú veľkosť, triedu a umiestnenie všetkých súvisiacich zariadení a podsystémov, ako aj zvoliť vhodný bod prepojenia.

e)

Platnosť osvedčenia inštalatéra by mala byť časovo obmedzená a na jeho predĺženie by sa mal absolvovať aktualizačný seminár alebo kurz.

PRÍLOHA V

PRAVIDLÁ VÝPOČTU VPLYVU BIOPALÍV, BIOKVAPALÍN A POROVNATEĽNÝCH FOSÍLNYCH PALÍV NA MNOŽSTVO SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

A. TYPICKÉ A URČENÉ HODNOTY TÝKAJÚCE SA BIOPALÍV, AK PRI ICH VÝROBE NEVZNIKAJÚ ŽIADNE ČISTÉ EMISIE UHLÍKA SPÔSOBENÉ ZMENOU VYUŽÍVANIA PÔDY

Reťazec výroby biopalív	Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota	Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	67 %	59 %
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	77 %	73 %
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*))	73 %	68 %
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*))	79 %	76 %
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*))	58 %	47 %
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*))	71 %	64 %
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	48 %	40 %
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*))	55 %	48 %
etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*))	40 %	28 %
etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*))	69 %	68 %
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	47 %	38 %
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*))	53 %	46 %
etanol z iných obilnín okrem kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*))	37 %	24 %
etanol z iných obilnín okrem kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*))	67 %	67 %
etanol z cukrovej trstiny	70 %	70 %
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov etyl-terc-butyl-éteru (ETBE)	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov terciárneho amyl-etyl-éteru (TAEE)	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu
bionafta z repky olejnej	52 %	47 %
bionafta zo slnečnice	57 %	52 %
bionafta zo sóje	55 %	50 %
▼C1
bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	33 %	20 %
▼B
bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	51 %	45 %
bionafta z odpadového kuchynského oleja	88 %	84 %
bionafta zo škvareného živočíšneho tuku (**)	84 %	78 %
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej	51 %	47 %
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice	58 %	54 %
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje	55 %	51 %
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	34 %	22 %
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	53 %	49 %
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja	87 %	83 %
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (**)	83 %	77 %
čistý rastlinný olej z repky olejnej	59 %	57 %
čistý rastlinný olej zo slnečnice	65 %	64 %
čistý rastlinný olej zo sóje	63 %	61 %
čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	40 %	30 %
čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	59 %	57 %
čistý olej z odpadového kuchynského oleja	98 %	98 %
() Určené hodnoty pre procesy využívajúce zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla platia len vtedy, ak je všetko procesné teplo dodané zariadením na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. (*) Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 (1), pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy.
(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 1).

B. ODHADOVANÉ TYPICKÉ A URČENÉ HODNOTY TÝKAJÚCE SA BUDÚCICH BIOPALÍV, KTORÉ SA V ROKU 2016 NENACHÁDZALI NA TRHU ALEBO SA NACHÁDZALI NA TRHU IBA V ZANEDBATEĽNÝCH MNOŽSTVÁCH, AK PRI ICH VÝROBE NEVZNIKAJÚ ŽIADNE ČISTÉ EMISIE UHLÍKA SPÔSOBENÉ ZMENOU VYUŽÍVANIA PÔDY

Reťazec výroby biopalív	Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota	Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota
etanol z pšeničnej slamy	85 %	83 %
▼C1
nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení	83 %	83 %
▼B
nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	82 %	82 %
▼C1
benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení	83 %	83 %
▼B
benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	82 %	82 %
▼C1
dimetyléter (DME) z drevného odpadu v samostatnom zariadení	84 %	84 %
▼B
dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení	83 %	83 %
▼C1
metanol z drevného odpadu v samostatnom zariadení	84 %	84 %
▼B
metanol z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení	83 %	83 %
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	89 %	89 %
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	89 %	89 %
dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	89 %	89 %
metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	89 %	89 %
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov metyl-terc-butyl-éteru (MTBE)	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

C. METODIKA

1. Emisie skleníkových plynov z výroby a používania palív v doprave, biopalív a biokvapalín sa vypočítavajú takto:

a)

Emisie skleníkových plynov z výroby a používania biopalív sa vypočítavajú takto:

E = eec + el + ep + etd + eu – esca – eccs – eccr,

kde

E	=	celkové emisie z používania paliva;
eec	=	emisie z ťažby alebo pestovania surovín;
el	=	množstvo emisií na rok, ktoré vznikajú pri zmenách zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy;
ep	=	emisie zo spracovania;
etd	=	emisie z dopravy a distribúcie;
eu	=	emisie z používaných palív;
esca	=	úspora emisií z akumulácie uhlíka v pôde prostredníctvom zlepšeného poľnohospodárskeho riadenia;
eccs	=	úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní CO2 a
eccr	=	úspora emisií pri zachytávaní a nahradzovaní CO2.

Emisie z výroby strojov a zariadení sa nezohľadňujú.

b)

Emisie skleníkových plynov z výroby a používania biokvapalín sa vypočítavajú zo vzorca pre biopalivá (E), ktorý sa však musí rozšíriť o premenu energie na vyrábanú elektrinu a/alebo na vyrábané teplo a chladenie, a to takto:

i)

V prípade zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú iba teplo:

ii)

V prípade zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú iba elektrinu:

kde

ECh,el

=

celkové emisie skleníkových plynov z konečnej energetickej komodity;

E

=

celkové emisie skleníkových plynov z biokvapaliny pred záverečnou konverziou;

ηel

=

elektrická účinnosť definovaná ako ročná výroba elektriny vydelená ročným vstupom biokvapaliny na základe jej energetického obsahu;

ηh

=

tepelná účinnosť definovaná ako ročné využiteľné teplo vydelené ročným vstupom biokvapaliny na základe jej energetického obsahu.

iii)

V prípade elektriny alebo mechanickej energie pochádzajúcej zo zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú využiteľné teplo spoločne s elektrinou a/alebo mechanickou energiou:

iv)

V prípade využiteľného tepla pochádzajúceho zo zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú teplo spoločne s elektrinou a/alebo mechanickou energiou:

kde:

ECh,el

=

celkové emisie skleníkových plynov z konečnej energetickej komodity;

E

=

celkové emisie skleníkových plynov z biokvapaliny pred záverečnou konverziou;

ηel

=

elektrická účinnosť definovaná ako ročná výroba elektriny vydelená ročným palivovým vstupom na základe jeho energetického obsahu;

ηh

=

tepelná účinnosť definovaná ako ročné využiteľné teplo vydelené ročným palivovým vstupom na základe jeho energetického obsahu;

Cel

=

podiel exergie na elektrine a/alebo mechanickej energii stanovený na 100 % (Cel = 1);

Ch

=

účinnosť Carnotovho cyklu (podiel exergie na využiteľnom teple).

Účinnosť Carnotovho cyklu Ch pre využiteľné teplo pri rozdielnych teplotách sa definuje ako:

kde

Th

=

teplota meraná pri absolútnej teplote (v kelvinoch) využiteľného tepla na odbernom mieste;

T0

=

teplota okolia nastavená na 273,15 kelvinov (rovná sa 0 °C).

Ak sa prebytočné teplo vyváža na vykurovanie budov pri teplote nižšej ako 150 °C (423,15 kelvina), môže byť Ch definovaná aj takto:

Ch

=

účinnosť Carnotovho cyklu pre teplo pri teplote 150 °C (423,15 kelvina), ktorá je: 0,3546

Na účely uvedeného výpočtu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„kombinovaná výroba elektriny a tepla“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektriny a/alebo mechanickej energie v jednom procese;

b)

„využiteľné teplo“ je teplo vyrobené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple na vykurovanie a chladenie;

c)

„ekonomicky zdôvodnený dopyt“ je dopyt, ktorý neprekračuje potreby tepla alebo chladenia a ktorý by bol inak uspokojený za trhových podmienok.

2. Emisie skleníkových plynov z biopalív a biokvapalín sa vyjadria takto:

a)

emisie skleníkových plynov z biopalív (E) sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva, g CO2ekv/MJ;

b)

emisie skleníkových plynov z biokvapalín (EC) sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva konečnej energetickej komodity (tepla alebo elektriny), g CO2ekv/MJ.

Ak sa popri vykurovaní a chladení kombinovane vyrába aj elektrina, emisie sa rozdelia medzi teplo a elektrinu (podľa bodu 1 písm. b) bez ohľadu na to, či sa teplo využíva na účely vykurovania alebo chladenia ( 32 ).

Ak sa emisie skleníkových plynov z ťažby alebo pestovania surovín eec vyjadrujú v jednotkách g CO2ekv na suchú tonu východiskových surovín, prevod ekvivalentu CO2 na MJ paliva, g CO2ekv/MJ na gramy sa vypočíta takto ( 33 ):

kde

Emisie na suchú tonu surovín sa vypočítajú takto:

3. Úspory emisií skleníkových plynov z biopalív a biokvapalín sa vypočítajú takto:

a)

úspory emisií skleníkových plynov z biopalív:

ÚSPORY = (EF(t) – EB)/EF(t),

kde

EB	=	celkové emisie z biopaliva a
EF(t)	=	celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva používaného v doprave

b)

úspory emisií skleníkových plynov z tepla a chladenia, pričom elektrina sa vyrába z biokvapalín:

ÚSPORY = (ECF(h&c,el,) – ECB(h&c,el)/ECF (h&c,el),

kde

ECB(h&c,el)

=

celkové emisie z tepla alebo elektriny, a

ECF(h&c,el)

=

celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva používaného na využiteľné teplo alebo elektrinu.

4. Na účely bodu 1 sú zohľadnené skleníkové plyny CO2, N2O a CH4. Na účely výpočtu ekvivalentu CO2 majú uvedené plyny túto hodnotu:

CO2	:	1
N2O	:	298
CH4	:	25

5. Emisie z ťažby alebo pestovania surovín, eec, zahŕňajú emisie zo samotného procesu ťažby alebo pestovania; zo zberu, sušenia a skladovania surovín; z odpadov a úniku látok; ako aj z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri ťažbe alebo pestovaní. Zachytávanie CO2 pri pestovaní surovín sa nezahŕňa. Ako alternatívu skutočných hodnôt možno použiť odhadované množstvá emisií z pestovania poľnohospodárskej biomasy, ktoré je možné odvodiť na základe regionálnych priemerov emisií z pestovania zahrnutých do správ podľa článku 31 ods. 4 alebo z informácií o rozčlenených určených hodnotách pre emisie z pestovania zahrnutých v tejto prílohe. Ako alternatívu skutočných hodnôt je v prípade chýbajúcich príslušných informácií v uvedených správach povolené vypočítať priemerné hodnoty založené na miestnych poľnohospodárskych postupoch, ktoré vychádzajú napríklad z údajov o skupinách poľnohospodárskych podnikov.

▼M2

6. Úspory emisií skleníkových plynov na základe lepšieho riadenia poľnohospodárstva, esca, ako napríklad prechodu na minimálne alebo bezorbové obrábanie pôdy, pestovanie lepších plodín a striedanie plodín, využívanie krycích plodín vrátane nakladania so zvyškami plodín a používanie organického pôdneho kondicionéra, ako napríklad kompostu a digestátu fermentácie hnoja, sa na účely výpočtu uvedeného v bode 1 písm. a) zohľadnia iba vtedy, ak s nimi nie je spojené riziko negatívneho vplyvu na biodiverzitu. Ďalej treba spoľahlivo a overiteľne preukázať, že sa obsah uhlíka v pôde zvýšil, alebo sa dá očakávať, že sa zvýšil v období, v ktorom sa dané suroviny vypestovali, pričom uvedené emisie sa zohľadnia v prípade, ak takéto postupy viedli k vyššiemu použitiu hnojív a herbicídov ( 34 ).

▼B

7. Množstvo emisií za rok vyplývajúcich zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy el sa vypočítavajú rovnomerným rozdelením celkových emisií za obdobie 20 rokov. Na výpočet uvedených emisií sa uplatňuje tento vzorec:

el = (CSR – CSA) × 3,664 × 1/20 × 1/P – eB, ( 35 )

kde

el	=	anualizované emisie skleníkových plynov vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy [merané ako množstvo ekvivalentu CO2 (v gramoch) na jednotku biopalivovej alebo biokvapalinovej energie (v megajouloch)]. „Orná pôda“ (1) a „pôda pre trvácne plodiny“ (2) sa považujú za jedno využitie pôdy;
CSR	=	zásoby uhlíka na jednotku plochy súvisiace s referenčným využívaním pôdy [merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie]. Za referenčné využívanie pôdy sa považuje využívanie pôdy v januári 2008 alebo 20 rokov pred tým, ako sa získali východiskové suroviny, podľa toho, ktoré využívanie sa realizovalo neskôr;
CSA	=	zásoby uhlíka na jednotku plochy súvisiace so skutočným využívaním pôdy [merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie]. Ak sa zásoby uhlíka zhromažďujú viac ako jeden rok, hodnotou CSA sú odhadované zásoby na jednotku plochy po 20 rokoch alebo po dozretí plodín, podľa toho, ktoré obdobie nastane skôr;
P	=	produktivita plodín (meraná ako energia z biopalív alebo biokvapalín na jednotku plochy za rok) a
eB	=	bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ biopalív alebo biokvapalín, ak sa biomasa získava z obnovenej znehodnotenej pôdy za podmienok stanovených v bode 8.
(1) Orná pôda, tak ako ju vymedzuje IPCC. (2) Trvácne plodiny sa vymedzujú ako viacročné plodiny, ktorých kmene sa väčšinou každoročne nezberajú, ako napríklad rýchlo rastúce výmladkové porasty a palma olejná.

8. Bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ sa udelí, ak sa preukáže, že daná pôda:

a)

sa v januári 2008 nevyužívala na poľnohospodárske ani žiadne iné činnosti a

b)

je veľmi znehodnotená pôda vrátane pôdy, ktorá sa v minulosti využívala na poľnohospodárske účely.

Bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ sa uplatňuje na obdobie 20 rokov od dátumu zmeny využívania pôdy na poľnohospodárske účely pod podmienkou, že sa v prípade pôdy uvedenej v bode b) zaručí pravidelný nárast zásob uhlíka a výrazné zníženie erózie.

9. „Veľmi znehodnotená pôda“ je pôda, ktorá je počas dlhého obdobia buď výrazne zasolená, alebo vykazuje mimoriadne nízky obsah organických látok a je veľmi zvetraná.

10. Komisia do 31. decembra 2020 preskúma usmernenia pre výpočet zásob uhlíka v pôde ( 36 ) na základe usmernení IPCC z roku 2006 pre vnútroštátne súpisy skleníkových plynov z roku 2006 – zväzok 4 a v súlade s nariadením (EÚ) č. 525/2013 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 ( 37 ). Usmernenia Komisie budú slúžiť ako základ pre výpočet zásob uhlíka v pôde na účely tejto smernice.

11. Emisie zo spracovania, ep, zahŕňajú emisie zo samotného spracovania; z odpadu a úniku látok; a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri spracovávaní vrátane emisií CO2, ktoré zodpovedajú obsahu uhlíka vo fosílnych vstupoch, bez ohľadu na to, či sa v rámci procesu spaľujú.

Pri započítaní spotreby elektriny nevyrobenej v zariadení na výrobu palív sa intenzita emisií skleníkových plynov pri výrobe a distribúcii tejto elektriny považuje za rovnakú ako v prípade priemernej intenzity emisií pri výrobe a distribúcii elektriny v určenom regióne. Odchylne od tohto pravidla môžu výrobcovia používať priemernú hodnotu v prípade elektriny vyrobenej v jednotlivej elektrárni za predpokladu, že táto elektráreň nie je pripojená k elektrizačnej sústave.

Emisie zo spracovania zahŕňajú v relevantných prípadoch emisie zo sušenia medziproduktov a materiálov.

12. Emisie z dopravy a distribúcie, etd, zahŕňajú emisie z dopravy surovín a polotovarov a zo skladovania a distribúcie hotových materiálov. Tento bod sa nevzťahuje na emisie z dopravy a distribúcie, ktoré sa zohľadňujú podľa bodu 5.

13. Emisie z používaných palív, eu, sa v prípade biopalív a biokvapalín považujú za nulové.

Emisie skleníkových plynov iných než CO2 (N2O a CH4) z používaných palív sa zahrnú do faktora eu pre biokvapaliny.

14. Úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní CO2,eccs, ktoré ešte neboli započítané pri ep, je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní a ukladaní emitovaného CO2 v priamej súvislosti s ťažbou, prepravou, spracovaním a distribúciou palív, ak sa ukladanie uskutočnilo v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES ( 38 ).

▼M2

15. Úspory emisií pri zachytávaní a nahradzovaní CO2, eccr, priamo súvisia s výrobou biopalív alebo biokvapalín, ku ktorým sú priradené, a sú obmedzené len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní CO2, ktorého uhlík pochádza z biomasy, a používa sa na nahradenie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív pri výrobe komerčných výrobkov a poskytovaní komerčných služieb pred 1. januárom 2036.

▼B

16. Keď jednotka kombinovanej výroby – zaisťujúca teplo a/alebo elektrinu v procese výroby paliva, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie – vyrobí prebytočnú elektrinu a/alebo prebytočné využiteľné teplo, emisie skleníkových plynov sa rozdelia medzi elektrinu a užitočné teplo úmerne teplote tepla [ktorá odráža užitočnosť (úžitok) tepla]. Užitočná časť tepla sa zistí vynásobením jeho energetického obsahu účinnosťou Carnotovho cyklu, Ch, ktorá sa vypočíta takto:

kde

Th

=

teplota meraná pri absolútnej teplote (v kelvinoch) využiteľného tepla na odbernom mieste;

T0

=

teplota okolia nastavená na 273,15 kelvinov (rovná sa 0 °C).

Ak sa prebytočné teplo vyváža na vykurovanie budov pri teplote nižšej ako 150 oC (423,15 kelvina), môže byť Ch definovaná aj takto:

Ch

=

účinnosť Carnotovho cyklu pre teplo pri teplote 150 °C (423,15 kelvina), ktorá je: 0,3546

Na účely uvedeného výpočtu sa použije skutočná účinnosť definovaná ako ročná mechanická energia, elektrina a teplo vyrobené v uvedenom poradí vydelené ročným energetickým vstupom.

Na účely uvedeného výpočtu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„kombinovaná výroba elektriny a tepla“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektrickej a/alebo mechanickej energie v jednom procese;

b)

„využiteľné teplo“ je teplo vyrobené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple na vykurovanie alebo chladenie;

c)

„ekonomicky zdôvodnený dopyt“ je dopyt, ktorý neprekračuje potreby tepla alebo chladenia a ktorý by bol inak uspokojený za trhových podmienok.

17. Keď je kombinovaným produktom výroby paliva palivo, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie, a jeden alebo viacero iných produktov („vedľajšie produkty“), emisie skleníkových plynov sa delia medzi palivo alebo jeho medziprodukt a vedľajšie produkty úmerne k ich energetickému obsahu (stanovuje sa na základe nižšej výhrevnosti v prípade vedľajších produktov iných ako elektrina a teplo). Intenzita skleníkových plynov prebytočného užitočného tepla alebo prebytočnej elektriny sa zhoduje s intenzitou tepla alebo elektriny, ktorých dodávky sa použili na proces výroby paliva, a určí sa na základe výpočtu intenzity skleníkových plynov všetkých vstupov a emisií vrátane emisií zo surovín a emisií CH4 a N2O, do a z jednotky kombinovanej výroby, kotla či iného zariadenia zaisťujúceho dodávky tepla alebo elektriny do procesu výroby paliva. V prípade kombinovanej výroby elektriny a tepla sa výpočet uskutoční podľa bodu 16.

▼M2

18. Na účely výpočtov uvedených v bode 17 sú emisie, ktoré sa majú deliť, súčtom eec + el + esca + podielu emisií ep, etd, eccs a eccr, ktoré vznikajú v procese až do fázy, keď sa vyrobí vedľajší produkt vrátane fázy výroby samotnej. Ak sa v skoršej fáze procesu v rámci životného cyklu pripísali akékoľvek emisie vedľajším produktom, podiel takýchto emisií, ktoré sa pripísali medziproduktu paliva v poslednej takejto fáze procesu, sa použije na tieto účely namiesto celkového množstva týchto emisií. V prípade biopalív a biokvapalín sa na účely tohto výpočtu zohľadňujú všetky vedľajšie produkty, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti bodu 17.

Na účely výpočtu sa energetický obsah vedľajších produktov s negatívnym energetickým obsahom považuje za nulový.

Platí všeobecné pravidlo, že odpady a zvyšky vrátane všetkých odpadov a zvyškov zahrnutých v prílohe IX sa považujú za odpady a zvyšky s nulovými emisiami skleníkových plynov v rámci životného cyklu až do procesu zberu týchto materiálov, bez ohľadu na to, či sa pred premenou na konečný produkt spracúvajú na medziprodukty.

V prípade palív z biomasy vyrábaných v iných rafinériách než tých, ktoré sú kombináciou spracovateľských zariadení s kotlami alebo jednotiek kombinovanej výroby poskytujúcich dodávky tepla a/alebo elektriny do spracovateľského zariadenia, sa za jednotku analýzy na účely výpočtu uvedeného v bode 17 považuje rafinéria.

▼B

19. V prípade biopalív predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF(t) hodnotu 94 g CO2ekv/MJ.

V prípade biokvapalín používaných na výrobu elektriny predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva ECF(e) hodnotu 183 g CO2ekv/MJ.

V prípade biokvapalín používaných na výrobu využiteľného tepla, ako aj na vykurovanie a/alebo chladenie predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva ECF(h&c) hodnotu 80 g CO2ekv/MJ.

D. ROZTRIEDENIE URČENÝCH HODNÔT PRE BIOPALIVÁ A BIOKVAPALINY

Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie: „eec “ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy vrátane pôdnych emisií N2O

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín	Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
etanol z cukrovej repy	9,6	9,6
etanol z kukurice	25,5	25,5
etanol z iných obilnín okrem kukurice	27,0	27,0
etanol z cukrovej trstiny	17,1	17,1
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu
bionafta z repky olejnej	32,0	32,0
bionafta zo slnečnice	26,1	26,1
bionafta zo sóje	21,2	21,2
▼C1
bionafta z palmového oleja	26,0	26,0
▼B
bionafta z odpadového kuchynského oleja	0	0
bionafta zo škvareného živočíšneho tuku (*1)	0	0
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej	33,4	33,4
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice	26,9	26,9
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje	22,1	22,1
▼C1
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja	27,3	27,3
▼B
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja	0	0
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (*1)	0	0
čistý rastlinný olej z repky olejnej	33,4	33,4
čistý rastlinný olej zo slnečnice	27,2	27,2
čistý rastlinný olej zo sóje	22,2	22,2
čistý rastlinný olej z palmového oleja	27,1	27,1
čistý olej z odpadového kuchynského oleja	0	0
(*1) Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009, pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy.

Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie: „eec “ – len pre pôdne emisie N2O (sú už zahrnuté v roztriedených hodnotách pre emisie z pestovania v tabuľke pre „eec “)

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín	Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
etanol z cukrovej repy	4,9	4,9
etanol z kukurice	13,7	13,7
etanol z iných obilnín okrem kukurice	14,1	14,1
etanol z cukrovej trstiny	2,1	2,1
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu
bionafta z repky olejnej	17,6	17,6
bionafta zo slnečnice	12,2	12,2
bionafta zo sóje	13,4	13,4
bionafta z palmového oleja	16,5	16,5
bionafta z odpadového kuchynského oleja	0	0
bionafta zo škvareného živočíšneho tuku (*1)	0	0
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej	18,0	18,0
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice	12,5	12,5
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje	13,7	13,7
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja	16,9	16,9
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja	0	0
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (*1)	0	0
čistý rastlinný olej z repky olejnej	17,6	17,6
čistý rastlinný olej zo slnečnice	12,2	12,2
čistý rastlinný olej zo sóje	13,4	13,4
čistý rastlinný olej z palmového oleja	16,5	16,5
čistý olej z odpadového kuchynského oleja	0	0
(*1) Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009, pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy.

Roztriedenie určených hodnôt pre spracovanie: „ep “ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín	Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	18,8	26,3
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	9,7	13,6
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	13,2	18,5
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	7,6	10,6
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	27,4	38,3
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	15,7	22,0
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	20,8	29,1
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny (*1))	14,8	20,8
etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny (*1))	28,6	40,1
etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny)	1,8	2,6
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	21,0	29,3
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	15,1	21,1
etanol z iných obilnín okrem kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	30,3	42,5
etanol z iných obilnín okrem kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	1,5	2,2
etanol z cukrovej trstiny	1,3	1,8
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu
bionafta z repky olejnej	11,7	16,3
bionafta zo slnečnice	11,8	16,5
bionafta zo sóje	12,1	16,9
bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	30,4	42,6
bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	13,2	18,5
bionafta z odpadového kuchynského oleja	9,3	13,0
bionafta zo škvareného živočíšneho tuku (*2)	13,6	19,1
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej	10,7	15,0
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice	10,5	14,7
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje	10,9	15,2
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	27,8	38,9
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	9,7	13,6
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja	10,2	14,3
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (*2)	14,5	20,3
čistý rastlinný olej z repky olejnej	3,7	5,2
čistý rastlinný olej zo slnečnice	3,8	5,4
čistý rastlinný olej zo sóje	4,2	5,9
čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	22,6	31,7
čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	4,7	6,5
čistý olej z odpadového kuchynského oleja	0,6	0,8
(1) Určené hodnoty pre procesy využívajúce zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla platia len vtedy, ak je všetko procesné teplo dodané zariadením na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. (2) Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009, pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy.

Roztriedenie určených hodnôt len pre extrakciu oleja (sú už zahrnuté v roztriedených hodnotách pre emisie zo spracovania v tabuľke pre „ep “)

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín	Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
bionafta z repky olejnej	3,0	4,2
bionafta zo slnečnice	2,9	4,0
bionafta zo sóje	3,2	4,4
bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	20,9	29,2
bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	3,7	5,1
bionafta z odpadového kuchynského oleja	0	0
bionafta zo škvareného živočíšneho tuku (*1)	4,3	6,1
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej	3,1	4,4
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice	3,0	4,1
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje	3,3	4,6
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	21,9	30,7
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	3,8	5,4
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja	0	0
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (*1)	4,3	6,0
čistý rastlinný olej z repky olejnej	3,1	4,4
čistý rastlinný olej zo slnečnice	3,0	4,2
čistý rastlinný olej zo sóje	3,4	4,7
čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	21,8	30,5
čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	3,8	5,3
čistý olej z odpadového kuchynského oleja	0	0
(*1) Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009, pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy.

Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu: „etd “ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín	Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	2,3	2,3
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	2,3	2,3
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	2,3	2,3
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	2,3	2,3
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	2,3	2,3
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	2,3	2,3
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	2,2	2,2
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	2,2	2,2
etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	2,2	2,2
etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	2,2	2,2
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	2,2	2,2
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	2,2	2,2
etanol z iných obilnín okrem kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	2,2	2,2
etanol z iných obilnín okrem kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	2,2	2,2
etanol z cukrovej trstiny	9,7	9,7
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu
bionafta z repky olejnej	1,8	1,8
bionafta zo slnečnice	2,1	2,1
bionafta zo sóje	8,9	8,9
bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	6,9	6,9
bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	6,9	6,9
bionafta z odpadového kuchynského oleja	1,9	1,9
▼C1
bionafta zo škvareného živočíšneho tuku (*1)	1,6	1,6
▼B
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej	1,7	1,7
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice	2,0	2,0
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje	9,2	9,2
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	7,0	7,0
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	7,0	7,0
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja	1,7	1,7
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (*2)	1,5	1,5
čistý rastlinný olej z repky olejnej	1,4	1,4
čistý rastlinný olej zo slnečnice	1,7	1,7
čistý rastlinný olej zo sóje	8,8	8,8
čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	6,7	6,7
čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	6,7	6,7
čistý olej z odpadového kuchynského oleja	1,4	1,4
(1) Určené hodnoty pre procesy využívajúce zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla platia len vtedy, ak je všetko procesné teplo dodané zariadením na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. (2) Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009, pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy.

Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu iba koncového paliva. Sú už zahrnuté v tabuľke „Emisie z prepravy a distribúcie etd “ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy, nasledujúce hodnoty sú však užitočné, ak má hospodársky subjekt v úmysle vykázať len skutočné emisie pochádzajúce z prepravy plodín alebo z prepravy oleja).

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín	Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	1,6	1,6
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	1,6	1,6
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	1,6	1,6
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	1,6	1,6
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	1,6	1,6
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	1,6	1,6
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	1,6	1,6
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	1,6	1,6
etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	1,6	1,6
etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	1,6	1,6
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	1,6	1,6
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	1,6	1,6
etanol z iných obilnín okrem kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	1,6	1,6
etanol z iných obilnín okrem kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	1,6	1,6
etanol z cukrovej trstiny	6,0	6,0
časť etyl-terc-butyl-éteru (ETBE), ktorá sa vyrába z obnoviteľného etanolu	Bude sa považovať za rovnakú ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu
časť terciárneho amyl-etyl-éteru (TAEE), ktorá sa vyrába z obnoviteľného etanolu	Bude sa považovať za rovnakú ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu
bionafta z repky olejnej	1,3	1,3
bionafta zo slnečnice	1,3	1,3
bionafta zo sóje	1,3	1,3
bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	1,3	1,3
bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	1,3	1,3
bionafta z odpadového kuchynského oleja	1,3	1,3
bionafta zo škvareného živočíšneho tuku (*2)	1,3	1,3
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej	1,2	1,2
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice	1,2	1,2
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje	1,2	1,2
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	1,2	1,2
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	1,2	1,2
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja	1,2	1,2
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (*2)	1,2	1,2
čistý rastlinný olej z repky olejnej	0,8	0,8
čistý rastlinný olej zo slnečnice	0,8	0,8
čistý rastlinný olej zo sóje	0,8	0,8
čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	0,8	0,8
čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	0,8	0,8
čistý olej z odpadového kuchynského oleja	0,8	0,8
(1) Určené hodnoty pre procesy využívajúce zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla platia len vtedy, ak je všetko procesné teplo dodané zariadením na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. (2) Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009, pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy.

Spolu pre pestovanie, spracovanie, dopravu a distribúciu

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín	Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	30,7	38,2
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	21,6	25,5
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	25,1	30,4
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	19,5	22,5
etanol z cukrovej repy (bez bioplynu získaného z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	39,3	50,2
etanol z cukrovej repy (s bioplynom získaným z kalu, hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	27,6	33,9
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	48,5	56,8
etanol z kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	42,5	48,5
etanol z kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	56,3	67,8
etanol z kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	29,5	30,3
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v bežnom kotle)	50,2	58,5
etanol z iných obilnín okrem kukurice (zemný plyn ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	44,3	50,3
etanol z iných obilnín okrem kukurice (hnedé uhlie ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	59,5	71,7
etanol z iných obilnín okrem kukurice (lesné zvyšky ako palivo na spracovanie v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla (*1))	30,7	31,4
etanol z cukrovej trstiny	28,1	28,6
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov ETBE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov TAEE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby etanolu
bionafta z repky olejnej	45,5	50,1
bionafta zo slnečnice	40,0	44,7
bionafta zo sóje	42,2	47,0
▼C1
bionafta z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	63,3	75,5
bionafta z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	46,1	51,4
▼B
bionafta z odpadového kuchynského oleja	11,2	14,9
▼C1
bionafta zo škvarených živočíšnych tukov (*2)	15,2	20,7
▼B
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z repky olejnej	45,8	50,1
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo slnečnice	39,4	43,6
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej zo sóje	42,2	46,5
▼C1
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	62,1	73,2
hydrogenačne rafinovaný rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	44,0	47,9
▼B
hydrogenačne rafinovaný olej z odpadového kuchynského oleja	11,9	16,0
hydrogenačne rafinovaný olej zo škvareného živočíšneho tuku (*2)	16,0	21,8
čistý rastlinný olej z repky olejnej	38,5	40,0
čistý rastlinný olej zo slnečnice	32,7	34,3
čistý rastlinný olej zo sóje	35,2	36,9
▼C1
čistý rastlinný olej z palmového oleja (nádrž odpadových vôd s voľným výtokom)	56,4	65,5
čistý rastlinný olej z palmového oleja (proces so zachytávaním metánu v továrni na spracovanie oleja)	38,5	40,3
▼B
čistý olej z odpadového kuchynského oleja	2,0	2,2
(1) Určené hodnoty pre procesy využívajúce zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla platia len vtedy, ak je všetko procesné teplo dodané zariadením na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. (2) Vzťahuje sa len na biopalivá vyrábané zo živočíšnych vedľajších produktov klasifikovaných ako materiál kategórie 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009, pri ktorých sa emisie súvisiace s hygienizáciou v rámci škvarenia neberú do úvahy.

E. ROZTRIEDENIE ODHADOVANÝCH URČENÝCH HODNÔT PRE BUDÚCE BIOPALIVÁ A BIOKVAPALINY, KTORÉ SA V ROKU 2016 NENACHÁDZALI NA TRHU ALEBO SA NACHÁDZALI NA TRHU LEN V ZANEDBATEĽNÝCH MNOŽSTVÁCH

Roztriedenie určených hodnôt pre pestovanie: „eec “ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy vrátane emisií N2O (vrátane štiepkovania drevného odpadu alebo drevín pestovaných na tento účel)

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín	Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
etanol z pšeničnej slamy	1,8	1,8
nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	3,3	3,3
nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	8,2	8,2
▼C1
benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení	3,3	3,3
benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	8,2	8,2
▼B
dimetyléter (DME) z drevného odpadu v samostatnom zariadení	3,1	3,1
dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení	7,6	7,6
metanol z drevného odpadu v samostatnom zariadení	3,1	3,1
metanol z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení	7,6	7,6
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	2,5	2,5
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	2,5	2,5
dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	2,5	2,5
metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	2,5	2,5
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

Roztriedenie určených hodnôt pre pôdne emisie N2O (zahrnuté do roztriedených určených hodnôt pre emisie z pestovania v tabuľke „eec “)

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín	Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ)
etanol z pšeničnej slamy	0	0
nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	0	0
nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	4,4	4,4
benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	0	0
benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	4,4	4,4
dimetyléter (DME) z drevného odpadu v samostatnom zariadení	0	0
dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení	4,1	4,1
metanol z drevného odpadu v samostatnom zariadení	0	0
metanol z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení	4,1	4,1
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	0	0
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	0	0
dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	0	0
metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	0	0
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

Roztriedenie určených hodnôt pre spracovanie: „ep “ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín	Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
etanol z pšeničnej slamy	4,8	6,8
nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	0,1	0,1
nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	0,1	0,1
benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	0,1	0,1
benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	0,1	0,1
dimetyléter (DME) z drevného odpadu v samostatnom zariadení	0	0
dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení	0	0
metanol z drevného odpadu v samostatnom zariadení	0	0
metanol z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení	0	0
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	0	0
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	0	0
dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	0	0
metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	0	0
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu: „etd “ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín	Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
etanol z pšeničnej slamy	7,1	7,1
▼C1
nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení	12,2	12,2
▼B
nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	8,4	8,4
▼C1
benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení	12,2	12,2
▼B
benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	8,4	8,4
▼C1
dimetyléter (DME) z drevného odpadu v samostatnom zariadení	12,1	12,1
▼B
dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení	8,6	8,6
▼C1
metanol z drevného odpadu v samostatnom zariadení	12,1	12,1
▼B
metanol z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení	8,6	8,6
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	7,7	7,7
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	7,9	7,9
dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	7,7	7,7
metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	7,9	7,9
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

Roztriedenie určených hodnôt pre dopravu a distribúciu iba koncového paliva. Sú už zahrnuté v tabuľke „Emisie z prepravy a distribúcie etd “ podľa vymedzenia v časti C tejto prílohy, nasledujúce hodnoty sú však užitočné, ak má hospodársky subjekt v úmysle vykázať len skutočné emisie pochádzajúce z prepravy surovín).

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín	Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
etanol z pšeničnej slamy	1,6	1,6
nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	1,2	1,2
nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	1,2	1,2
benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	1,2	1,2
benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	1,2	1,2
dimetyléter (DME) z drevného odpadu v samostatnom zariadení	2,0	2,0
dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení	2,0	2,0
metanol z drevného odpadu v samostatnom zariadení	2,0	2,0
metanol z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení	2,0	2,0
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	2,0	2,0
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	2,0	2,0
dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	2,0	2,0
metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	2,0	2,0
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

Spolu pre pestovanie, spracovanie, dopravu a distribúciu

Reťazec výroby biopalív a biokvapalín	Emisie skleníkových plynov – typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov – určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
etanol z pšeničnej slamy	13,7	15,7
▼C1
nafta z drevného odpadu vyrobená technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení	15,6	15,6
▼B
nafta z drevín pestovaných na tento účel vyrobená technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	16,7	16,7
▼C1
benzín z drevného odpadu vyrobený technológiou Fischer- Tropsch v samostatnom zariadení	15,6	15,6
▼B
benzín z drevín pestovaných na tento účel vyrobený technológiou Fischer-Tropsch v samostatnom zariadení	16,7	16,7
▼C1
dimetyléter (DME) z drevného odpadu v samostatnom zariadení	15,2	15,2
▼B
dimetyléter (DME) z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení	16,2	16,2
▼C1
metanol z drevného odpadu v samostatnom zariadení	15,2	15,2
▼B
metanol z drevín pestovaných na tento účel v samostatnom zariadení	16,2	16,2
nafta vyrobená technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	10,2	10,2
benzín vyrobený technológiou Fischer-Tropsch splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	10,4	10,4
dimetyléter (DME) vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	10,2	10,2
metanol vyrobený splyňovaním čierneho výluhu integrovaným s výrobou celulózy	10,4	10,4
časť, ktorá sa vyrába z obnoviteľných zdrojov MTBE	Rovnaké ako v prípade používaného reťazca výroby metanolu

PRÍLOHA VI

PRAVIDLÁ VÝPOČTU VPLYVU PALÍV Z BIOMASY A POROVNATEĽNÝCH FOSÍLNYCH PALÍV NA MNOŽSTVO SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

A. Typické a určené hodnoty úspor emisií skleníkových plynov týkajúce sa palív z biomasy, ak pri ich výrobe nevznikajú žiadne čisté emisie uhlíka spôsobené zmenou využívania pôdy

DREVENÉ TRIESKY
Systém výroby paliva z biomasy	Prepravná vzdialenosť	Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota		Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota
Systém výroby paliva z biomasy	Prepravná vzdialenosť	Teplo	Elektrina	Teplo	Elektrina
drevené triesky z lesných zvyškov	1 až 500 km	93 %	89 %	91 %	87 %
	500 až 2 500 km	89 %	84 %	87 %	81 %
	2 500 až 10 000 km	82 %	73 %	78 %	67 %
	nad 10 000 km	67 %	51 %	60 %	41 %
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus)	2 500 až 10 000 km	77 %	65 %	73 %	60 %
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – s hnojením)	1 až 500 km	89 %	83 %	87 %	81 %
	500 až 2 500 km	85 %	78 %	84 %	76 %
	2 500 až 10 000 km	78 %	67 %	74 %	62 %
	nad 10 000 km	63 %	45 %	57 %	35 %
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – bez hnojenia)	1 až 500 km	91 %	87 %	90 %	85 %
	500 až 2 500 km	88 %	82 %	86 %	79 %
	2 500 až 10 000 km	80 %	70 %	77 %	65 %
	nad 10 000 km	65 %	48 %	59 %	39 %
drevené triesky z kmeňového dreva	1 až 500 km	93 %	89 %	92 %	88 %
	500 až 2 500 km	90 %	85 %	88 %	82 %
	2 500 až 10 000 km	82 %	73 %	79 %	68 %
	nad 10 000 km	67 %	51 %	61 %	42 %
drevené triesky z priemyselných zvyškov	1 až 500 km	94 %	92 %	93 %	90 %
	500 až 2 500 km	91 %	87 %	90 %	85 %
	2 500 až 10 000 km	83 %	75 %	80 %	71 %
	nad 10 000 km	69 %	54 %	63 %	44 %

DREVENÉ PELETY (*1)
Systém výroby paliva z biomasy		Prepravná vzdialenosť	Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota		Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota
Systém výroby paliva z biomasy		Prepravná vzdialenosť	Teplo	Elektrina	Teplo	Elektrina
drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov	situácia 1	1 až 500 km	58 %	37 %	49 %	24 %
		500 až 2 500 km	58 %	37 %	49 %	25 %
		2 500 až 10 000 km	55 %	34 %	47 %	21 %
		nad 10 000 km	50 %	26 %	40 %	11 %
	situácia 2a	1 až 500 km	77 %	66 %	72 %	59 %
		500 až 2 500 km	77 %	66 %	72 %	59 %
		2 500 až 10 000 km	75 %	62 %	70 %	55 %
		nad 10 000 km	69 %	54 %	63 %	45 %
	situácia 3a	1 až 500 km	92 %	88 %	90 %	85 %
		500 až 2 500 km	92 %	88 %	90 %	86 %
		2 500 až 10 000 km	90 %	85 %	88 %	81 %
		nad 10 000 km	84 %	76 %	81 %	72 %
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus)	situácia 1	2 500 až 10 000 km	52 %	28 %	43 %	15 %
	situácia 2a	2 500 až 10 000 km	70 %	56 %	66 %	49 %
	situácia 3a	2 500 až 10 000 km	85 %	78 %	83 %	75 %
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – s hnojením)	situácia 1	1 až 500 km	54 %	32 %	46 %	20 %
		500 až 10 000 km	52 %	29 %	44 %	16 %
		nad 10 000 km	47 %	21 %	37 %	7 %
	situácia 2a	1 až 500 km	73 %	60 %	69 %	54 %
		500 až 10 000 km	71 %	57 %	67 %	50 %
		nad 10 000 km	66 %	49 %	60 %	41 %
	situácia 3a	1 až 500 km	88 %	82 %	87 %	81 %
		500 až 10 000 km	86 %	79 %	84 %	77 %
		nad 10 000 km	80 %	71 %	78 %	67 %
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – bez hnojenia)	situácia 1	1 až 500 km	56 %	35 %	48 %	23 %
		500 až 10 000 km	54 %	32 %	46 %	20 %
		nad 10 000 km	49 %	24 %	40 %	10 %
	situácia 2a	1 až 500 km	76 %	64 %	72 %	58 %
		500 až 10 000 km	74 %	61 %	69 %	54 %
		nad 10 000 km	68 %	53 %	63 %	45 %
	situácia 3a	1 až 500 km	91 %	86 %	90 %	85 %
		500 až 10 000 km	89 %	83 %	87 %	81 %
		nad 10 000 km	83 %	75 %	81 %	71 %
kmeňové drevo	situácia 1	1 až 500 km	57 %	37 %	49 %	24 %
		500 až 2 500 km	58 %	37 %	49 %	25 %
		2 500 až 10 000 km	55 %	34 %	47 %	21 %
		nad 10 000 km	50 %	26 %	40 %	11 %
	situácia 2a	1 až 500 km	77 %	66 %	73 %	60 %
		500 až 2 500 km	77 %	66 %	73 %	60 %
		2 500 až 10 000 km	75 %	63 %	70 %	56 %
		nad 10 000 km	70 %	55 %	64 %	46 %
	situácia 3a	1 až 500 km	92 %	88 %	91 %	86 %
		500 až 2 500 km	92 %	88 %	91 %	87 %
		2 500 až 10 000 km	90 %	85 %	88 %	83 %
		nad 10 000 km	84 %	77 %	82 %	73 %
drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu	situácia 1	1 až 500 km	75 %	62 %	69 %	55 %
		500 až 2 500 km	75 %	62 %	70 %	55 %
		2 500 až 10 000 km	72 %	59 %	67 %	51 %
		nad 10 000 km	67 %	51 %	61 %	42 %
	situácia 2a	1 až 500 km	87 %	80 %	84 %	76 %
		500 až 2 500 km	87 %	80 %	84 %	77 %
		2 500 až 10 000 km	85 %	77 %	82 %	73 %
		nad 10 000 km	79 %	69 %	75 %	63 %
	situácia 3a	1 až 500 km	95 %	93 %	94 %	91 %
		500 až 2 500 km	95 %	93 %	94 %	92 %
		2 500 až 10 000 km	93 %	90 %	92 %	88 %
		nad 10 000 km	88 %	82 %	85 %	78 %
(*1) Situácia 1 sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky procesného tepla do zariadenia na výrobu peliet používa kotol na zemný plyn. Elektrina do zariadenia na výrobu peliet sa dodáva zo siete. Situácia 2a sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky procesného tepla používa kotol na drevené triesky zásobovaný predsušenými trieskami. Elektrina do zariadenia na výrobu peliet sa dodáva zo siete. Situácia 3a sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky elektriny a tepla do zariadenia na výrobu peliet používa kombinovaná výroba elektriny a tepla zásobovaná predsušenými drevenými trieskami.

POĽNOHOSPODÁRSKE REŤAZCE VÝROBY
Systém výroby paliva z biomasy	Prepravná vzdialenosť	Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota		Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota
Systém výroby paliva z biomasy	Prepravná vzdialenosť	Teplo	Elektrina	Teplo	Elektrina
poľnohospodárske zvyšky s hustotou < 0,2 t/m3 (*1)	1 až 500 km	95 %	92 %	93 %	90 %
	500 až 2 500 km	89 %	83 %	86 %	80 %
	2 500 až 10 000 km	77 %	66 %	73 %	60 %
	nad 10 000 km	57 %	36 %	48 %	23 %
poľnohospodárske zvyšky s hustotou > 0,2 t/m3 (*2)	1 až 500 km	95 %	92 %	93 %	90 %
	500 až 2 500 km	93 %	89 %	92 %	87 %
	2 500 až 10 000 km	88 %	82 %	85 %	78 %
	nad 10 000 km	78 %	68 %	74 %	61 %
slamové pelety	1 až 500 km	88 %	82 %	85 %	78 %
	500 až 10 000 km	86 %	79 %	83 %	74 %
	nad 10 000 km	80 %	70 %	76 %	64 %
brikety z bagasy	500 až 10 000 km	93 %	89 %	91 %	87 %
brikety z bagasy	nad 10 000 km	87 %	81 %	85 %	77 %
palmojadrový extrahovaný šrot	nad 10 000 km	20 %	-18 %	11 %	-33 %
palmojadrový extrahovaný šrot (žiadne emisie CH4 z továrne na spracovanie oleja)	nad 10 000 km	46 %	20 %	42 %	14 %
(1) Táto skupina materiálov zahŕňa poľnohospodárske zvyšky s nízkou objemovou hmotnosťou a obsahuje materiály, ako napríklad balíky slamy, ovsené šupky, ryžové plevy a bagasové balíky z cukrovej trstiny (neúplný zoznam). (2) Táto skupina poľnohospodárskych zvyškov s vyššou objemovou hmotnosťou zahŕňa materiály, ako napríklad kukuričné klasy, škrupiny orechov, šupky sójových bôbov, škrupiny palmových jadier (neúplný zoznam).

BIOPLYN NA ELEKTRINU (*1)
Systém výroby bioplynu		Technologická možnosť	Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota	Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota
vlhký hnoj (1)	situácia 1	otvorený digestát (2)	146 %	94 %
	situácia 1	uzavretý digestát (3)	246 %	240 %
	situácia 2	otvorený digestát	136 %	85 %
	situácia 2	uzavretý digestát	227 %	219 %
	situácia 3	otvorený digestát	142 %	86 %
	situácia 3	uzavretý digestát	243 %	235 %
celá rastlina kukurice (4)	situácia 1	otvorený digestát	36 %	21 %
	situácia 1	uzavretý digestát	59 %	53 %
	situácia 2	otvorený digestát	34 %	18 %
	situácia 2	uzavretý digestát	55 %	47 %
	situácia 3	otvorený digestát	28 %	10 %
	situácia 3	uzavretý digestát	52 %	43 %
biologický odpad	situácia 1	otvorený digestát	47 %	26 %
	situácia 1	uzavretý digestát	84 %	78 %
	situácia 2	otvorený digestát	43 %	21 %
	situácia 2	uzavretý digestát	77 %	68 %
	situácia 3	otvorený digestát	38 %	14 %
	situácia 3	uzavretý digestát	76 %	66 %
(*1) Situácia 1 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých elektrinu a teplo potrebné v danom procese dodáva priamo motor zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Situácia 2 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých sa elektrina potrebná v danom procese odoberá zo siete a procesné teplo dodáva priamo motor zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. V niektorých členských štátoch nemôžu hospodárske subjekty žiadať dotácie na hrubú výrobu, a pravdepodobnejšou konfiguráciou je teda situácia 1. Situácia 3 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých sa elektrina potrebná v danom procese odoberá zo siete a procesné teplo dodáva kotol na bioplyn. Táto situácia sa týka niektorých zariadení, pri ktorých nie je motor jednotky na kombinovanú výrobu elektriny a tepla na mieste a kde sa predáva bioplyn (avšak bez úpravy na biometán). (1) Hodnoty pre výrobu bioplynu z hnoja zahŕňajú negatívne emisie pochádzajúce z úspory emisií pri nakladaní s čerstvým hnojom. Vychádza sa z toho, že hodnota esca sa rovná -45 g CO2ekv/MJ hnoja použitého pri anaeróbnej digescii. (2) Otvoreným skladovaním digestátu vznikajú ďalšie emisie CH4 a N2O. Rozsah uvedených emisií sa mení v závislosti od podmienok okolitého prostredia, druhov substrátu a účinnosti digescie. (3) Uzavreté skladovanie znamená, že digestát, ktorý vznikol procesom digescie, je uložený v plynotesnej nádrži a že dodatočný bioplyn vznikajúci pri skladovaní sa považuje za bioplyn získaný na výrobu dodatočnej elektriny alebo biometánu. Súčasťou tohto procesu nie sú žiadne emisie skleníkových plynov. (4) Celá rastlina kukurice je kukurica, ktorá bola pozberaná ako krmivo a silážovaná na konzerváciu.

BIOPLYN NA ELEKTRINU – ZMESI HNOJA A KUKURICE
Systém výroby bioplynu		Technologická možnosť	Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota	Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota
hnoj – kukurica 80 % – 20 %	situácia 1	otvorený digestát	72 %	45 %
	situácia 1	uzavretý digestát	120 %	114 %
	situácia 2	otvorený digestát	67 %	40 %
	situácia 2	uzavretý digestát	111 %	103 %
	situácia 3	otvorený digestát	65 %	35 %
	situácia 3	uzavretý digestát	114 %	106 %
hnoj – kukurica 70 % – 30 %	situácia 1	otvorený digestát	60 %	37 %
	situácia 1	uzavretý digestát	100 %	94 %
	situácia 2	otvorený digestát	57 %	32 %
	situácia 2	uzavretý digestát	93 %	85 %
	situácia 3	otvorený digestát	53 %	27 %
	situácia 3	uzavretý digestát	94 %	85 %
hnoj – kukurica 60 % – 40 %	situácia 1	otvorený digestát	53 %	32 %
	situácia 1	uzavretý digestát	88 %	82 %
	situácia 2	otvorený digestát	50 %	28 %
	situácia 2	uzavretý digestát	82 %	73 %
	situácia 3	otvorený digestát	46 %	22 %
	situácia 3	uzavretý digestát	81 %	72 %

BIOMETÁN NA VYUŽITIE V DOPRAVE (*1)
Systém výroby biometánu	Technologické možnosti	Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota	Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota
vlhký hnoj	otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov	117 %	72 %
	otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov	133 %	94 %
	uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov	190 %	179 %
	uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov	206 %	202 %
celá rastlina kukurice	otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov	35 %	17 %
	otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov	51 %	39 %
	uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov	52 %	41 %
	uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov	68 %	63 %
biologický odpad	otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov	43 %	20 %
	otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov	59 %	42 %
	uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov	70 %	58 %
	uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov	86 %	80 %
(*1) Úspory emisií skleníkových plynov pri biometáne sa týkajú len stlačeného biometánu vo vzťahu k porovnateľnej hodnote pre fosílne palivá v doprave 94 g CO2ekv/MJ.

BIOMETÁN – ZMESI HNOJA A KUKURICE (*1)
Systém výroby biometánu	Technologické možnosti	Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota	Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota
hnoj – kukurica 80 % – 20 %	otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov (1)	62 %	35 %
	otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov (2)	78 %	57 %
	uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov	97 %	86 %
	uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov	113 %	108 %
hnoj – kukurica 70 % – 30 %	otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov	53 %	29 %
	otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov	69 %	51 %
	uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov	83 %	71 %
	uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov	99 %	94 %
hnoj – kukurica 60 % – 40 %	otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov	48 %	25 %
	otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov	64 %	48 %
	uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov	74 %	62 %
	uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov	90 %	84 %
(*1) Úspory emisií skleníkových plynov pri biometáne sa týkajú len stlačeného biometánu vo vzťahu k porovnateľnej hodnote pre fosílne palivá v doprave 94 g CO2ekv/MJ. (1) Táto kategória zahŕňa tieto kategórie technológií úpravy bioplynu na biometán: adsorpcia na báze zmien tlaku (PSA), tlaková vypierka vodou (PWS), membrány, kryogénna úprava a organická fyzikálna vypierka (OPS). Zahŕňa emisie vo výške 0,03 MJ CH4/MJ biometánu pre emisie metánu v odpadových plynoch. (2) Táto kategória zahŕňa tieto kategórie technológií úpravy bioplynu na biometán: tlaková vypierka vodou (PWS), ak sa voda recykluje, adsorpcia na báze zmien tlaku (PSA), chemická vypierka, organická fyzikálna vypierka (OPS), membrány a kryogénna úprava. Pri tejto kategórii sa neráta so žiadnymi emisiami metánu (metán, ak je prítomný, sa v odpadových plynoch spáli).

B. METODIKA

1. Emisie skleníkových plynov z výroby a používania palív z biomasy sa vypočítavajú takto:

a)

Emisie skleníkových plynov z výroby a používania palív z biomasy pred konverziou na elektrinu, vykurovanie a chladenie sa vypočítavajú takto:

E = eec + el + ep + etd + eu – esca – eccs – eccr,

kde

E

=

celkové emisie z výroby paliva pred konverziou energie;

eec

=

emisie z ťažby alebo pestovania surovín;

el

=

anualizované emisie vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy;

ep

=

emisie zo spracovania;

etd

=

emisie z dopravy a distribúcie;

eu

=

emisie z používaných palív;

esca

=

úspora emisií z akumulácie uhlíka v pôde prostredníctvom zlepšeného poľnohospodárskeho riadenia;

eccs

=

úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní CO2 a

eccr

=

úspory emisií pri zachytávaní a nahradzovaní CO2.

Emisie z výroby strojov a zariadení sa nezohľadňujú.

b)

V prípade spoločnej digescie rôznych substrátov v zariadení na výrobu bioplynu alebo biometánu sa typické a určené hodnoty emisií skleníkových plynov vypočítajú takto:

▼B

kde

E

=

emisie skleníkových plynov na MJ bioplynu alebo biometánu vyrobené zo spoločnej digescie vymedzenej zmesi substrátov

Sn

=

podiel suroviny n na energetickom obsahu

En

=

emisie v gCO2/MJ pre výrobný reťazec n uvedený v časti D tejto prílohy (*)

▼B

kde

Pn

=

energetický zisk [MJ] na kilogram vlhkej suroviny n (**)

Wn

=

váhový faktor substrátu n vymedzený ako:

kde:

In

=

ročný vstup substrátu n [tona čerstvej hmoty] do vyhnívacej nádrže

AMn

=

priemerná ročná vlhkosť substrátu n [kg vody/kg čerstvej hmoty]

SMn

=

štandardná vlhkosť substrátu n (***).

(*) Ak sa maštaľný hnoj používa ako substrát, pridelí sa bonus vo výške 45 g CO2ekv/MJ hnoja (– 54 kg CO2ekv/t čerstvej hmoty) za zlepšené poľnohospodárske riadenie a nakladanie s hnojom.

(**) Na výpočet typických a určených hodnôt sa použijú tieto hodnoty Pn:

P (kukurica): 4,16 [MJbioplynu/kgvlhkej kukurice s 65 % vlhkosťou]

P (hnoj): 0,50 [MJbioplynu/kgvlhkého hnoja s 90 % vlhkosťou]

P (biologický odpad): 3,41 [MJbioplynu/kgvlhkého biologického odpadu so 76 % vlhkosťou]

(***) Použijú sa tieto hodnoty štandardnej vlhkosti substrátu SMn:

SM (kukurica): 0,65 [kg vody/kg čerstvej hmoty]

SM (hnoj): 0,90 [kg vody/kg čerstvej hmoty]

SM (biologický odpad): 0,76 [kg vody/kg čerstvej hmoty]

c)

V zariadení na výrobu bioplynu sa v prípade spoločnej digescie substrátov n na výrobu elektriny alebo biometánu vypočítajú skutočné hodnoty emisií skleníkových plynov v prípade bioplynu a biometánu takto:

kde

E

=

celkové emisie z výroby bioplynu alebo biometánu pred konverziou energie;

Sn

=

podiel suroviny n, v podiele vstupu do vyhnívacej nádrže;

eec,n

=

emisie z ťažby alebo pestovania suroviny n;

etd,surovina,n

=

emisie z prepravy suroviny n do vyhnívacej nádrže;

el,n

=

anualizované emisie zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy, pre surovinu n;

esca

=

úspora emisií prostredníctvom zlepšeného poľnohospodárskeho riadenia suroviny n (*);

ep

=

emisie zo spracovania;

etd,produkt

=

emisie z dopravy a distribúcie bioplynu a/alebo biometánu;

eu

=

emisie z využívania daného paliva, čiže skleníkové plyny emitované v priebehu spaľovania;

eccs

=

úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní CO2 a

eccr

=

úspory emisií pri zachytávaní a nahradzovaní CO2.

(*) Pri esca sa pridelí bonus vo výške 45 g CO2ekv/MJ hnoja za zlepšené poľnohospodárske riadenie a nakladanie s hnojom, ak sa maštaľný hnoj používa ako substrát na výrobu bioplynu a biometánu.

d)

Emisie skleníkových plynov z používania palív z biomasy pri výrobe elektriny, tepla alebo chladu vrátane konverzie energie na elektrinu a/alebo teplo alebo chlad sa vypočítajú takto:

i)

V prípade zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú iba teplo:

ii)

V prípade zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú iba elektrinu:

kde

ECh,el

=

celkové emisie skleníkových plynov z konečnej energetickej komodity;

E

=

celkové emisie skleníkových plynov z paliva pred záverečnou konverziou;

ηel

=

elektrická účinnosť definovaná ako ročná výroba elektriny vydelená ročným vstupom paliva na základe jeho energetického obsahu;

ηh

=

tepelná účinnosť definovaná ako ročné využiteľné teplo vydelené ročným vstupom paliva na základe jeho energetického obsahu.

iii)

V prípade elektriny alebo mechanickej energie pochádzajúcej zo zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú využiteľné teplo spoločne s elektrinou a/alebo mechanickou energiou:

iv)

V prípade využiteľného tepla pochádzajúceho zo zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú teplo spoločne s elektrinou a/alebo mechanickou energiou:

kde:

ECh,el

=

celkové emisie skleníkových plynov z konečnej energetickej komodity;

E

=

celkové emisie skleníkových plynov z paliva pred záverečnou konverziou;

ηel

=

elektrická účinnosť definovaná ako ročná výroba elektriny vydelená ročným energetickým vstupom na základe jeho energetického obsahu;

ηh

=

tepelná účinnosť definovaná ako ročné využiteľné teplo vydelené ročným energetickým vstupom na základe jeho energetického obsahu;

Cel

=

podiel exergie na elektrine a/alebo mechanickej energii stanovený na 100 % (Cel = 1);

Ch

=

účinnosť Carnotovho cyklu (podiel exergie na využiteľnom teple).

Účinnosť Carnotovho cyklu, Ch, pre využiteľné teplo pri rozdielnych teplotách sa definuje ako:

kde:

Th

=

teplota meraná pri absolútnej teplote (v kelvinoch) využiteľného tepla na odbernom mieste;

T0

=

teplota okolia, nastavená na 273,15 kelvinov (rovná sa 0 °C).

Ak sa prebytočné teplo vyváža na vykurovanie budov pri teplote nižšej ako 150 °C (423,15 kelvina), môže byť Ch definovaná aj takto:

Ch

=

účinnosť Carnotovho cyklu pre teplo pri teplote 150 °C (423,15 kelvina), ktorá je: 0,3546

Na účely uvedeného výpočtu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

i)

„kombinovaná výroba elektriny a tepla“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektriny a/alebo mechanickej energie v jednom procese;

ii)

„využiteľné teplo“ je teplo vyrobené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple na vykurovanie alebo chladenie;

iii)

„ekonomicky zdôvodnený dopyt“ je dopyt, ktorý neprekračuje potreby tepla alebo chladenia a ktorý by bol inak uspokojený za trhových podmienok.

2. Emisie skleníkových plynov z palív z biomasy sa vyjadria takto:

a)

emisie skleníkových plynov z palív z biomasy E sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva z biomasy, g CO2ekv/MJ;

b)

emisie skleníkových plynov z tepla alebo elektriny, ktoré boli vyrobené z palív z biomasy, EC, sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva konečnej energetickej komodity (tepla alebo elektriny), g CO2ekv/MJ.

Ak sa popri vykurovaní a chladení kombinovane vyrába aj elektrina, emisie sa rozdelia medzi teplo a elektrinu (podľa bodu 1 písm. d)) bez ohľadu na to, či sa teplo využíva na účely vykurovania alebo chladenia ( 39 ).

Ak sa emisie skleníkových plynov z ťažby alebo pestovania surovín eec vyjadrujú v jednotkách g CO2ekv na suchú tonu surovín, prevod ekvivalentu CO2 na MJ paliva, g CO2ekv/MJ na gramy sa vypočíta takto ( 40 ):

kde

Emisie na suchú tonu surovín sa vypočítajú takto:

3. Úspory emisií skleníkových plynov z palív z biomasy sa vypočítajú takto:

a)

úspory emisií skleníkových plynov z palív z biomasy, ktoré sa používajú ako palivá v doprave:

ÚSPORY = (EF(t) – EB )/EF(t)

kde

EB

=

celkové emisie z palív z biomasy používaných ako palivá v doprave a

EF(t)

=

celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva používaného v doprave

b)

úspory emisií skleníkových plynov z tepla a chladenia, pričom elektrina sa vyrába z palív z biomasy:

ÚSPORY = (ECF(h&c,el) – ECB(h&c,el))/ECF (h&c,el),

kde

ECB(h&c,el)

=

celkové emisie z tepla alebo elektriny;

ECF(h&c,el)

=

celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva používaného na využiteľné teplo alebo elektrinu.

4. Na účely bodu 1 sú zohľadnené skleníkové plyny CO2, N2O a CH4. Na účely výpočtu ekvivalentu CO2 majú uvedené plyny túto hodnotu:

CO2: 1

N2O: 298

CH4: 25

5. Emisie z ťažby, zberu alebo pestovania surovín, eec, zahŕňajú emisie zo samotného procesu ťažby, zberu alebo pestovania; zo zberu, sušenia a skladovania surovín; z odpadov a úniku látok; ako aj z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri ťažbe alebo pestovaní. Zachytávanie CO2 pri pestovaní surovín sa nezahŕňa. Ako alternatívu skutočných hodnôt možno použiť odhadované množstvá emisií z pestovania poľnohospodárskej biomasy, ktoré je možné odvodiť na základe regionálnych priemerov emisií z pestovania zahrnutých do správ podľa článku 31 ods. 4 tejto smernice alebo z informácií o rozčlenených určených hodnotách pre emisie z pestovania zahrnutých v tejto prílohe. Ako alternatívu skutočných hodnôt je v prípade chýbajúcich príslušných informácií v uvedených správach povolené vypočítať priemerné hodnoty založené na miestnych poľnohospodárskych postupoch, ktoré vychádzajú napríklad z údajov o skupinách poľnohospodárskych podnikov.

Ako alternatívu skutočných hodnôt možno použiť odhadované množstvá emisií z pestovania, zberu a ťažby lesnej biomasy, ktoré je možné odvodiť na základe priemerov emisií z pestovania, zberu a ťažby vypočítaných pre geografické oblasti na vnútroštátnej úrovni.

▼M2

6. Úspory emisií skleníkových plynov na základe lepšieho riadenia poľnohospodárstva, esca, ako napríklad prechodu na minimálne alebo bezorbové obrábanie pôdy, pestovanie lepších plodín a striedanie plodín, využívanie krycích plodín vrátane nakladania so zvyškami plodín a používanie organického pôdneho kondicionéra, ako napríklad kompostu a digestátu fermentácie hnoja, sa na účely výpočtu uvedeného v bode 1 písm. a) zohľadnia iba vtedy, ak s nimi nie je spojené riziko negatívneho vplyvu na biodiverzitu. Ďalej treba spoľahlivo a overiteľne preukázať, že sa obsah uhlíka v pôde zvýšil, alebo sa dá očakávať, že sa zvýšil v období, v ktorom sa dané suroviny vypestovali, pričom uvedené emisie sa zohľadnia v prípade, ak takéto postupy viedli k vyššiemu použitiu hnojív a herbicídov ( 41 ).

▼B

7. Anualizované emisie vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy, el, sa vypočítava rovnomerným rozdelením celkových emisií za obdobie 20 rokov. Na výpočet uvedených emisií sa uplatňuje tento vzorec:

el = (CSR – CSA) × 3,664 × 1/20 × 1/P– eB, ( 42 )

kde

el

=

anualizované emisie skleníkových plynov vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy (merané ako množstvo ekvivalentu CO2 na jednotkovú energiu z palív z biomasy). „Orná pôda“ ( 43 ) a „pôda pre trvácne plodiny“ ( 44 ) sa považujú za jedno využitie pôdy;

CSR

=

zásoby uhlíka na jednotku plochy súvisiace s referenčným využívaním pôdy (merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie). Za referenčné využívanie pôdy sa považuje využívanie pôdy v januári 2008 alebo využívanie pôdy 20 rokov pred tým, ako sa získali suroviny, podľa toho, ktoré využívanie sa realizovalo ako posledné;

CSA

=

zásoba uhlíka na jednotku plochy súvisiace so skutočným využívaním pôdy (merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie). Ak sa zásoby uhlíka zhromažďujú viac ako jeden rok, hodnotou CSA sú odhadované zásoby na jednotku plochy po 20 rokoch alebo po dozretí plodín, podľa toho, ktoré obdobie nastane skôr;

P

=

produktivita plodín (meraná ako palivo z biomasy alebo energia na jednotku plochy za rok), a

eB

=

bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ palív z biomasy, ak sa biomasa získava z obnovenej znehodnotenej pôdy za podmienok stanovených v bode 8.

8. Bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ sa udelí, ak sa preukáže, že daná pôda:

a)

sa v januári 2008 nevyužívala na poľnohospodárske účely alebo akúkoľvek inú činnosť a

b)

je veľmi znehodnotená pôda vrátane pôdy, ktorá sa v minulosti využívala na poľnohospodárske účely.

Bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ sa uplatňuje na obdobie 20 rokov od dátumu zmeny využívania pôdy na poľnohospodárske účely pod podmienkou, že sa v prípade pôdy uvedenej v písmene b) zaručí pravidelný nárast zásob uhlíka a výrazné zníženie erózie.

9. „Veľmi znehodnotená pôda“ je pôda, ktorá je počas dlhého obdobia buď výrazne zasolená, alebo vykazuje mimoriadne nízky obsah organických látok a je veľmi zvetraná.

10. V súlade s bodom 10 časti C prílohy V k tejto smernici, rozhodnutie Komisie 2010/335/EÚ ( 45 ), ktoré stanovuje usmernenia pre výpočet zásob uhlíka v pôde v súlade s touto smernicou na základe usmernení IPCC z roku 2006 pre vnútroštátne súpisy skleníkových plynov – zväzok 4, a v súlade s nariadeniami (EÚ) č. 525/2013 a (EÚ) 2018/841 slúži ako základ pre výpočet zásob uhlíka v pôde.

11. Emisie zo spracovania, ep, zahŕňajú emisie zo samotného spracovania; z odpadov a úniku látok; a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri spracúvaní vrátane emisií CO2, ktoré zodpovedajú obsahu uhlíka vo fosílnych vstupoch, bez ohľadu na to, či sa v rámci procesu spaľujú.

Pri započítaní spotreby elektriny nevyrobenej v zariadení na výrobu pevného alebo plynného paliva z biomasy sa intenzita emisií skleníkových plynov pri výrobe a distribúcii tejto elektriny považuje za rovnakú ako v prípade priemernej intenzity emisií pri výrobe a distribúcii elektriny v určenom regióne. Odchylne od tohto pravidla môžu výrobcovia používať priemernú hodnotu v prípade elektriny vyrobenej v jednotlivej elektrárni za predpokladu, že táto elektráreň nie je pripojená k elektrizačnej sústave.

Emisie zo spracúvania zahŕňajú v relevantných prípadoch emisie zo sušenia medziproduktov a materiálov.

12. Emisie z dopravy a distribúcie, etd, zahŕňajú emisie z dopravy surovín a polotovarov a zo skladovania a distribúcie hotových materiálov. Tento bod sa nevzťahuje na emisie z dopravy a distribúcie, ktoré sa zohľadňujú podľa bodu 5.

13. Emisie CO2 z používaných palív, eu, sa v prípade palív z biomasy považujú za nulové. Emisie skleníkových plynov iných než CO2 (CH4 a N2O) z používaných palív sa zahrnú do faktora eu.

14. Úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní CO2, eccs, ktoré ešte neboli započítané pri ep, je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní a ukladaní emitovaného CO2 v priamej súvislosti s ťažbou, prepravou, spracovaním a distribúciou palív z biomasy, ak sa ukladanie uskutočnilo v súlade so smernicou 2009/31/ES.

▼M2

15. Úspory emisií pri zachytávaní a nahradzovaní CO2, eccr, priamo súvisia s výrobou palív z biomasy, ku ktorej sú priradené, a sú obmedzené len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní CO2, ktorého uhlík pochádza z biomasy, a používa sa na nahrádzanie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív pri výrobe komerčných výrobkov a poskytovaní služieb pred 1. januárom 2036.

▼B

16. Keď jednotka kombinovanej výroby – zaisťujúca teplo a/alebo elektrinu v procese výroby paliva z biomasy, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie – vyrobí prebytočnú elektrinu a/alebo prebytočné využiteľné teplo, emisie skleníkových plynov sa rozdelia medzi elektrinu a užitočné teplo úmerne teplote tepla (ktorá odráža užitočnosť (úžitok) tepla). Užitočná časť tepla sa zistí vynásobením jeho energetického obsahu účinnosťou Carnotovho cyklu Ch, ktorá sa vypočíta takto:

kde

Th

=

teplota meraná pri absolútnej teplote (v kelvinoch) využiteľného tepla na odbernom mieste;

T0

=

teplota okolia nastavená na 273,15 kelvinov (rovná sa 0 °C).

Ak sa prebytočné teplo vyváža na vykurovanie budov pri teplote nižšej ako 150 °C (423,15 kelvina), môže byť Ch definovaná aj takto:

Ch

=

účinnosť Carnotovho cyklu pre teplo pri teplote 150 °C (423,15 kelvina), ktorá je: 0,3546

Na účely uvedeného výpočtu sa použije skutočná účinnosť definovaná ako ročná mechanická energia, elektrina a teplo vyrobené v uvedenom poradí vydelené ročným energetickým vstupom.

Na účely uvedeného výpočtu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„kombinovaná výroba“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektrickej a/alebo mechanickej energie v jednom procese;

b)

„využiteľné teplo“ je teplo vyrobené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple na vykurovanie alebo chladenie;

c)

„ekonomicky zdôvodnený dopyt“ je dopyt, ktorý neprekračuje potreby tepla alebo chladenia a ktorý by bol inak uspokojený za trhových podmienok.

17. Keď je kombinovaným produktom výroby paliva z biomasy palivo, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie, a jeden alebo viacero iných produktov („vedľajšie produkty“), emisie skleníkových plynov sa delia medzi palivo alebo jeho medziprodukt a vedľajšie produkty úmerne k ich energetickému obsahu (stanovuje sa na základe nižšej výhrevnosti v prípade vedľajších produktov iných ako elektrina a teplo). Intenzita skleníkových plynov prebytočného užitočného tepla alebo prebytočnej elektriny sa zhoduje s intenzitou skleníkových plynov tepla alebo elektriny, ktorých dodávky sa použili na proces výroby paliva z biomasy, a určí sa na základe výpočtu intenzity skleníkových plynov všetkých vstupov a emisií vrátane emisií zo surovín a emisií CH4 a N2O, do a z jednotky kombinovanej výroby, kotla či iného zariadenia zaisťujúceho dodávky tepla alebo elektriny do procesu výroby paliva z biomasy. V prípade kombinovanej výroby elektriny a tepla sa výpočet uskutoční podľa bodu 16.

▼M2

18. Na účely výpočtu uvedeného v odseku 17 sú emisie, ktoré sa majú deliť, súčtom eec + el + esca + podielu emisií ep, etd, eccs a eccr, ktoré vznikajú v procese až do fázy, keď sa vyrobí vedľajší produkt vrátane fázy výroby samotnej. Ak sa v skoršej fáze procesu v rámci životného cyklu pripísali akékoľvek emisie vedľajším produktom, podiel takýchto emisií, ktoré sa pripísali medziproduktu paliva v poslednej takejto fáze procesu, sa použije na tieto účely namiesto celkového množstva týchto emisií.

V prípade bioplynu a biometánu sa na účely tohto výpočtu zohľadňujú všetky vedľajšie produkty, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti bodu 17. Na účely výpočtu sa energetický obsah vedľajších produktov s negatívnym energetickým obsahom považuje za nulový.

Platí všeobecné pravidlo, že odpady a zvyšky vrátane všetkých odpadov a zvyškov zahrnutých v prílohe IX sa považujú za odpady a zvyšky s nulovými emisiami skleníkových plynov v rámci životného cyklu až do procesu zberu týchto materiálov, bez ohľadu na to, či sa pred premenou na konečný produkt spracúvajú na medziprodukty.

V prípade palív z biomasy vyrábaných v iných rafinériách než tých, ktoré sú kombináciou spracovateľských zariadení s kotlami alebo jednotiek kombinovanej výroby poskytujúcich dodávky tepla a/alebo elektriny do spracovateľského zariadenia, sa za jednotku analýzy na účely výpočtu uvedeného v bode 17 považuje rafinéria.

▼B

19. V prípade palív z biomasy používaných na výrobu elektriny predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva ECF(el) hodnotu 183 g CO2ekv/MJ elektriny alebo 212 g CO2ekv/MJ elektriny pre najvzdialenejšie regióny.

V prípade palív z biomasy používaných na výrobu využiteľného tepla, ako aj na výrobu tepla a/alebo chladu, predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva ECF(h) hodnotu 80 g CO2ekv/MJ tepla.

V prípade palív z biomasy používaných na výrobu využiteľného tepla, pri ktorej je možné preukázať priamu fyzickú náhradu uhlia, predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva ECF(h) hodnotu 124 g CO2ekv/MJ tepla.

V prípade palív z biomasy, ktoré sa používajú ako palivá v doprave, predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF(t) hodnotu 94 g CO2ekv/MJ.

C. ROZTRIEDENIE URČENÝCH HODNÔT PRE PALIVÁ Z BIOMASY

Drevené brikety alebo pelety

Systém výroby paliva z biomasy	Prepravná vzdialenosť	Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ)				Emisie skleníkových plynov (g CO2ekv/MJ) - určená hodnota
Systém výroby paliva z biomasy	Prepravná vzdialenosť	Pestovanie	Spracovanie	Doprava	Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív	Pestovanie	Spracovanie	Doprava	Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív
drevené triesky z lesných zvyškov	1 až 500 km	0,0	1,6	3,0	0,4	0,0	1,9	3,6	0,5
	500 až 2 500 km	0,0	1,6	5,2	0,4	0,0	1,9	6,2	0,5
	2 500 až 10 000 km	0,0	1,6	10,5	0,4	0,0	1,9	12,6	0,5
	nad 10 000 km	0,0	1,6	20,5	0,4	0,0	1,9	24,6	0,5
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus)	2 500 až 10 000 km	4,4	0,0	11,0	0,4	4,4	0,0	13,2	0,5
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – s hnojením)	1 až 500 km	3,9	0,0	3,5	0,4	3,9	0,0	4,2	0,5
	500 až 2 500 km	3,9	0,0	5,6	0,4	3,9	0,0	6,8	0,5
	2 500 až 10 000 km	3,9	0,0	11,0	0,4	3,9	0,0	13,2	0,5
	nad 10 000 km	3,9	0,0	21,0	0,4	3,9	0,0	25,2	0,5
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – bez hnojenia)	1 až 500 km	2,2	0,0	3,5	0,4	2,2	0,0	4,2	0,5
	500 až 2 500 km	2,2	0,0	5,6	0,4	2,2	0,0	6,8	0,5
	2 500 až 10 000 km	2,2	0,0	11,0	0,4	2,2	0,0	13,2	0,5
	nad 10 000 km	2,2	0,0	21,0	0,4	2,2	0,0	25,2	0,5
drevené triesky z kmeňového dreva	1 až 500 km	1,1	0,3	3,0	0,4	1,1	0,4	3,6	0,5
	500 až 2 500 km	1,1	0,3	5,2	0,4	1,1	0,4	6,2	0,5
	2 500 až 10 000 km	1,1	0,3	10,5	0,4	1,1	0,4	12,6	0,5
	nad 10 000 km	1,1	0,3	20,5	0,4	1,1	0,4	24,6	0,5
drevené triesky zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu	1 až 500 km	0,0	0,3	3,0	0,4	0,0	0,4	3,6	0,5
	500 až 2 500 km	0,0	0,3	5,2	0,4	0,0	0,4	6,2	0,5
	2 500 až 10 000 km	0,0	0,3	10,5	0,4	0,0	0,4	12,6	0,5
	nad 10 000 km	0,0	0,3	20,5	0,4	0,0	0,4	24,6	0,5

Drevené brikety alebo pelety

Systém výroby paliva z biomasy	Prepravná vzdialenosť	Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ)				Emisie skleníkových plynov - určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
		Pestovanie	Spracovanie	Doprava a distribúcia	Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív	Pestovanie	Spracovanie	Doprava a distribúcia	Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív
drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 1)	1 až 500 km	0,0	25,8	2,9	0,3	0,0	30,9	3,5	0,3
	500 až 2 500 km	0,0	25,8	2,8	0,3	0,0	30,9	3,3	0,3
	2 500 až 10 000 km	0,0	25,8	4,3	0,3	0,0	30,9	5,2	0,3
	nad 10 000 km	0,0	25,8	7,9	0,3	0,0	30,9	9,5	0,3
drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 2a)	1 až 500 km	0,0	12,5	3,0	0,3	0,0	15,0	3,6	0,3
	500 až 2 500 km	0,0	12,5	2,9	0,3	0,0	15,0	3,5	0,3
	2 500 až 10 000 km	0,0	12,5	4,4	0,3	0,0	15,0	5,3	0,3
	nad 10 000 km	0,0	12,5	8,1	0,3	0,0	15,0	9,8	0,3
drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 3a)	1 až 500 km	0,0	2,4	3,0	0,3	0,0	2,8	3,6.	0,3
	500 až 2 500 km	0,0	2,4	2,9	0,3	0,0	2,8	3,5	0,3
	2 500 až 10 000 km	0,0	2,4	4,4	0,3	0,0	2,8	5,3	0,3
	nad 10 000 km	0,0	2,4	8,2	0,3	0,0	2,8	9,8	0,3
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus – situácia 1)	2 500 až 10 000 km	3,9	24,5	4,3	0,3	3,9	29,4	5,2	0,3
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus – situácia 2a)	2 500 až 10 000 km	5,0	10,6	4,4	0,3	5,0	12,7	5,3	0,3
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus – situácia 3a)	2 500 až 10 000 km	5,3	0,3	4,4	0,3	5,3	0,4	5,3	0,3
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, s hnojením – situácia 1)	1 až 500 km	3,4	24,5	2,9	0,3	3,4	29,4	3,5	0,3
	500 až 10 000 km	3,4	24,5	4,3	0,3	3,4	29,4	5,2	0,3
	nad 10 000 km	3,4	24,5	7,9	0,3	3,4	29,4	9,5	0,3
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, s hnojením – situácia 2a)	1 až 500 km	4,4	10,6	3,0	0,3	4,4	12,7	3,6	0,3
	500 až 10 000 km	4,4	10,6	4,4	0,3	4,4	12,7	5,3	0,3
	nad 10 000 km	4,4	10,6	8,1	0,3	4,4	12,7	9,8	0,3
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, s hnojením – situácia 3a)	1 až 500 km	4,6	0,3	3,0	0,3	4,6	0,4	3,6	0,3
	500 až 10 000 km	4,6	0,3	4,4	0,3	4,6	0,4	5,3	0,3
	nad 10 000 km	4,6	0,3	8,2	0,3	4,6	0,4	9,8	0,3
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, bez hnojenia – situácia 1)	1 až 500 km	2,0	24,5	2,9	0,3	2,0	29,4	3,5	0,3
	500 až 2 500 km	2,0	24,5	4,3	0,3	2,0	29,4	5,2	0,3
	2 500 až 10 000 km	2,0	24,5	7,9	0,3	2,0	29,4	9,5	0,3
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, bez hnojenia – situácia 2a)	1 až 500 km	2,5	10,6	3,0	0,3	2,5	12,7	3,6	0,3
	500 až 10 000 km	2,5	10,6	4,4	0,3	2,5	12,7	5,3	0,3
	nad 10 000 km	2,5	10,6	8,1	0,3	2,5	12,7	9,8	0,3
drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, bez hnojenia – situácia 3a)	1 až 500 km	2,6	0,3	3,0	0,3	2,6	0,4	3,6	0,3
	500 až 10 000 km	2,6	0,3	4,4	0,3	2,6	0,4	5,3	0,3
	nad 10 000 km	2,6	0,3	8,2	0,3	2,6	0,4	9,8	0,3
drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 1)	1 až 500 km	1,1	24,8	2,9	0,3	1,1	29,8	3,5	0,3
	500 až 2 500 km	1,1	24,8	2,8	0,3	1,1	29,8	3,3	0,3
	2 500 až 10 000 km	1,1	24,8	4,3	0,3	1,1	29,8	5,2	0,3
	nad 10 000 km	1,1	24,8	7,9	0,3	1,1	29,8	9,5	0,3
drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 2a)	1 až 500 km	1,4	11,0	3,0	0,3	1,4	13,2	3,6	0,3
	500 až 2 500 km	1,4	11,0	2,9	0,3	1,4	13,2	3,5	0,3
	2 500 až 10 000 km	1,4	11,0	4,4	0,3	1,4	13,2	5,3	0,3
	nad 10 000 km	1,4	11,0	8,1	0,3	1,4	13,2	9,8	0,3
drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 3a)	1 až 500 km	1,4	0,8	3,0	0,3	1,4	0,9	3,6	0,3
	500 až 2 500 km	1,4	0,8	2,9	0,3	1,4	0,9	3,5	0,3
	2 500 až 10 000 km	1,4	0,8	4,4	0,3	1,4	0,9	5,3	0,3
	nad 10 000 km	1,4	0,8	8,2	0,3	1,4	0,9	9,8	0,3
drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 1)	1 až 500 km	0,0	14,3	2,8	0,3	0,0	17,2	3,3	0,3
	500 až 2 500 km	0,0	14,3	2,7	0,3	0,0	17,2	3,2	0,3
	2 500 až 10 000 km	0,0	14,3	4,2	0,3	0,0	17,2	5,0	0,3
	nad 10 000 km	0,0	14,3	7,7	0,3	0,0	17,2	9,2	0,3
drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 2a)	1 až 500 km	0,0	6,0	2,8	0,3	0,0	7,2	3,4	0,3
	500 až 2 500 km	0,0	6,0	2,7	0,3	0,0	7,2	3,3	0,3
	2 500 až 10 000 km	0,0	6,0	4,2	0,3	0,0	7,2	5,1	0,3
	nad 10 000 km	0,0	6,0	7,8	0,3	0,0	7,2	9,3	0,3
drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 3a)	1 až 500 km	0,0	0,2	2,8	0,3	0,0	0,3	3,4	0,3
	500 až 2 500 km	0,0	0,2	2,7	0,3	0,0	0,3	3,3	0,3
	2 500 až 10 000 km	0,0	0,2	4,2	0,3	0,0	0,3	5,1	0,3
	nad 10 000 km	0,0	0,2	7,8	0,3	0,0	0,3	9,3	0,3

Poľnohospodárske reťazce výroby

Systém výroby paliva z biomasy	Prepravná vzdialenosť	Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ)				Emisie skleníkových plynov - určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
		Pestovanie	Spracovanie	Doprava a distribúcia	Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív	Pestovanie	Spracovanie	Doprava a distribúcia	Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív
poľnohospodárske zvyšky s hustotou < 0,2 t/m3	1 až 500 km	0,0	0,9	2,6	0,2	0,0	1,1	3,1	0,3
	500 až 2 500 km	0,0	0,9	6,5	0,2	0,0	1,1	7,8	0,3
	2 500 až 10 000 km	0,0	0,9	14,2	0,2	0,0	1,1	17,0	0,3
	nad 10 000 km	0,0	0,9	28,3	0,2	0,0	1,1	34,0	0,3
poľnohospodárske zvyšky s hustotou > 0,2 t/m3	1 až 500 km	0,0	0,9	2,6	0,2	0,0	1,1	3,1	0,3
	500 až 2 500 km	0,0	0,9	3,6	0,2	0,0	1,1	4,4	0,3
	2 500 až 10 000 km	0,0	0,9	7,1	0,2	0,0	1,1	8,5	0,3
	nad 10 000 km	0,0	0,9	13,6	0,2	0,0	1,1	16,3	0,3
slamové pelety	1 až 500 km	0,0	5,0	3,0	0,2	0,0	6,0	3,6	0,3
	500 až 10 000 km	0,0	5,0	4,6	0,2	0,0	6,0	5,5	0,3
	nad 10 000 km	0,0	5,0	8,3	0,2	0,0	6,0	10,0	0,3
brikety z bagasy	500 až 10 000 km	0,0	0,3	4,3	0,4	0,0	0,4	5,2	0,5
brikety z bagasy	nad 10 000 km	0,0	0,3	8,0	0,4	0,0	0,4	9,5	0,5
palmojadrový extrahovaný šrot	nad 10 000 km	21,6	21,1	11,2	0,2	21,6	25,4	13,5	0,3
palmojadrový extrahovaný šrot (žiadne emisie CH4 z továrne na spracovanie oleja)	nad 10 000 km	21,6	3,5	11,2	0,2	21,6	4,2	13,5	0,3

Roztriedenie určených hodnôt pre bioplyn na výrobu elektriny

Systém výroby paliva z biomasy		Technológia	TYPICKÁ HODNOTA [g CO2ekv/MJ]					URČENÁ HODNOTA [g CO2ekv/MJ]
Systém výroby paliva z biomasy		Technológia	Pestovanie	Spracovanie	Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív	Doprava	Kredity na hnoj	Pestovanie	Spracovanie	Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív	Doprava	Kredity na hnoj
vlhký hnoj (1)	situácia 1	otvorený digestát	0,0	69,6	8,9	0,8	– 107,3	0,0	97,4	12,5	0,8	– 107,3
	situácia 1	uzavretý digestát	0,0	0,0	8,9	0,8	– 97,6	0,0	0,0	12,5	0,8	– 97,6
	situácia 2	otvorený digestát	0,0	74,1	8,9	0,8	– 107,3	0,0	103,7	12,5	0,8	– 107,3
	situácia 2	uzavretý digestát	0,0	4,2	8,9	0,8	– 97,6	0,0	5,9	12,5	0,8	– 97,6
	situácia 3	otvorený digestát	0,0	83,2	8,9	0,9	– 120,7	0,0	116,4	12,5	0,9	– 120,7
	situácia 3	uzavretý digestát	0,0	4,6	8,9	0,8	– 108,5	0,0	6,4	12,5	0,8	– 108,5
celá rastlina kukurice (2)	situácia 1	otvorený digestát	15,6	13,5	8,9	0,0 (3)	—	15,6	18,9	12,5	0,0	—
	situácia 1	uzavretý digestát	15,2	0,0	8,9	0,0	—	15,2	0,0	12,5	0,0	—
	situácia 2	otvorený digestát	15,6	18,8	8,9	0,0	—	15,6	26,3	12,5	0,0	—
	situácia 2	uzavretý digestát	15,2	5,2	8,9	0,0	—	15,2	7,2	12,5	0,0	—
	situácia 3	otvorený digestát	17,5	21,0	8,9	0,0	—	17,5	29,3	12,5	0,0	—
	situácia 3	uzavretý digestát	17,1	5,7	8,9	0,0	—	17,1	7,9	12,5	0,0	—
biologický odpad	situácia 1	otvorený digestát	0,0	21,8	8,9	0,5	—	0,0	30,6	12,5	0,5	—
	situácia 1	uzavretý digestát	0,0	0,0	8,9	0,5	—	0,0	0,0	12,5	0,5	—
	situácia 2	otvorený digestát	0,0	27,9	8,9	0,5	—	0,0	39,0	12,5	0,5	—
	situácia 2	uzavretý digestát	0,0	5,9	8,9	0,5	—	0,0	8,3	12,5	0,5	—
	situácia 3	otvorený digestát	0,0	31,2	8,9	0,5	—	0,0	43,7	12,5	0,5	—
	situácia 3	uzavretý digestát	0,0	6,5	8,9	0,5	—	0,0	9,1	12,5	0,5	—
(1) Hodnoty pre výrobu bioplynu z hnoja zahŕňajú negatívne emisie pochádzajúce z úspory emisií pri nakladaní s čerstvým hnojom. Vychádza sa z toho, že hodnota esca sa rovná – 45 g CO2ekv/MJ hnoja použitého pri anaeróbnej digescii. (2) Celá rastlina kukurice je kukurica, ktorá bola pozberaná ako krmivo a silážovaná na konzerváciu. (3) Doprava poľnohospodárskych surovín do transformačného zariadenia je podľa metodiky uvedenej v správe Komisie z 25. februára 2010 o požiadavkách trvalej udržateľnosti na používanie zdrojov tuhej a plynnej biomasy pri výrobe elektriny, tepla a chladu zahrnutá v hodnote „pestovanie“. Hodnota dopravy kukuričnej siláže predstavuje 0,4 g CO2ekv/MJ bioplynu.

Roztriedenie určených hodnôt pre biometán

Systém výroby biometánu	Technologická možnosť		TYPICKÁ HODNOTA [g CO2ekv/MJ]						URČENÁ HODNOTA [g CO2ekv/MJ]
Systém výroby biometánu	Technologická možnosť		Pestovanie	Spracovanie	Úprava	Doprava	Kompresia na čerpacej stanici	Kredity na hnoj	Pestovanie	Spracovanie	Úprava	Doprava	Kompresia na čerpacej stanici	Kredity na hnoj
vlhký hnoj	otvorený digestát	bez spaľovania odpadových plynov	0,0	84,2	19,5	1,0	3,3	– 124,4	0,0	117,9	27,3	1,0	4,6	– 124,4
	otvorený digestát	so spaľovaním odpadových plynov	0,0	84,2	4,5	1,0	3,3	– 124,4	0,0	117,9	6,3	1,0	4,6	– 124,4
	uzavretý digestát	bez spaľovania odpadových plynov	0,0	3,2	19,5	0,9	3,3	– 111,9	0,0	4,4	27,3	0,9	4,6	– 111,9
	uzavretý digestát	so spaľovaním odpadových plynov	0,0	3,2	4,5	0,9	3,3	– 111,9	0,0	4,4	6,3	0,9	4,6	– 111,9
celá rastlina kukurice	otvorený digestát	bez spaľovania odpadových plynov	18,1	20,1	19,5	0,0	3,3	—	18,1	28,1	27,3	0,0	4,6	—
	otvorený digestát	so spaľovaním odpadových plynov	18,1	20,1	4,5	0,0	3,3	—	18,1	28,1	6,3	0,0	4,6	—
	uzavretý digestát	bez spaľovania odpadových plynov	17,6	4,3	19,5	0,0	3,3	—	17,6	6,0	27,3	0,0	4,6	—
	uzavretý digestát	so spaľovaním odpadových plynov	17,6	4,3	4,5	0,0	3,3	—	17,6	6,0	6,3	0,0	4,6	—
biologický odpad	otvorený digestát	bez spaľovania odpadových plynov	0,0	30,6	19,5	0,6	3,3	—	0,0	42,8	27,3	0,6	4,6	—
	otvorený digestát	so spaľovaním odpadových plynov	0,0	30,6	4,5	0,6	3,3	—	0,0	42,8	6,3	0,6	4,6	—
	uzavretý digestát	bez spaľovania odpadových plynov	0,0	5,1	19,5	0,5	3,3	—	0,0	7,2	27,3	0,5	4,6	—
	uzavretý digestát	so spaľovaním odpadových plynov	0,0	5,1	4,5	0,5	3,3	—	0,0	7,2	6,3	0,5	4,6	—

D. CELKOVÉ TYPICKÉ A URČENÉ HODNOTY PRE REŤAZCE VÝROBY PALÍV Z BIOMASY

Systém výroby paliva z biomasy	Prepravná vzdialenosť	Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov - určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
drevené triesky z lesných zvyškov	1 až 500 km	5	6
	500 až 2 500 km	7	9
	2 500 až 10 000 km	12	15
	nad 10 000 km	22	27
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus)	2 500 až 10 000 km	16	18
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – s hnojením)	1 až 500 km	8	9
	500 až 2 500 km	10	11
	2 500 až 10 000 km	15	18
	nad 10 000 km	25	30
drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – bez hnojenia)	1 až 500 km	6	7
	500 až 2 500 km	8	10
	2 500 až 10 000 km	14	16
	nad 10 000 km	24	28
drevené triesky z kmeňového dreva	1 až 500 km	5	6
	500 až 2 500 km	7	8
	2 500 až 10 000 km	12	15
	nad 10 000 km	22	27
drevené triesky z priemyselných zvyškov	1 až 500 km	4	5
	500 až 2 500 km	6	7
	2 500 až 10 000 km	11	13
	nad 10 000 km	21	25
drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 1)	1 až 500 km	29	35
	500 až 2 500 km	29	35
	2 500 až 10 000 km	30	36
	nad 10 000 km	34	41
drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 2a)	1 až 500 km	16	19
	500 až 2 500 km	16	19
	2 500 až 10 000 km	17	21
	nad 10 000 km	21	25
drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 3a)	1 až 500 km	6	7
	500 až 2 500 km	6	7
	2 500 až 10 000 km	7	8
	nad 10 000 km	11	13
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus – situácia 1)	2 500 až 10 000 km	33	39
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus – situácia 2a)	2 500 až 10 000 km	20	23
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus – situácia 3a)	2 500 až 10 000 km	10	11
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, s hnojením – situácia 1)	1 až 500 km	31	37
	500 až 10 000 km	32	38
	nad 10 000 km	36	43
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, s hnojením – situácia 2a)	1 až 500 km	18	21
	500 až 10 000 km	20	23
	nad 10 000 km	23	27
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, s hnojením – situácia 3a)	1 až 500 km	8	9
	500 až 10 000 km	10	11
	nad 10 000 km	13	15
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, bez hnojenia – situácia 1)	1 až 500 km	30	35
	500 až 10 000 km	31	37
	nad 10 000 km	35	41
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, bez hnojenia – situácia 2a)	1 až 500 km	16	19
	500 až 10 000 km	18	21
	nad 10 000 km	21	25
drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, bez hnojenia – situácia 3a)	1 až 500 km	6	7
	500 až 10 000 km	8	9
	nad 10 000 km	11	13
drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 1)	1 až 500 km	29	35
	500 až 2 500 km	29	34
	2 500 až 10 000 km	30	36
	nad 10 000 km	34	41
drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 2a)	1 až 500 km	16	18
	500 až 2 500 km	15	18
	2 500 až 10 000 km	17	20
	nad 10 000 km	21	25
drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 3a)	1 až 500 km	5	6
	500 až 2 500 km	5	6
	2 500 až 10 000 km	7	8
	nad 10 000 km	11	12
drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 1)	1 až 500 km	17	21
	500 až 2 500 km	17	21
	2 500 až 10 000 km	19	23
	nad 10 000 km	22	27
drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 2a)	1 až 500 km	9	11
	500 až 2 500 km	9	11
	2 500 až 10 000 km	10	13
	nad 10 000 km	14	17
drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 3a)	1 až 500 km	3	4
	500 až 2 500 km	3	4
	2 500 až 10 000	5	6
	nad 10 000 km	8	10

Situácia 1 sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky procesného tepla do zariadenia na výrobu peliet používa kotol na zemný plyn. Procesná elektrina sa nakupuje zo siete.

Situácia 2a sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky procesného tepla do zariadenia na výrobu peliet používa kotol zásobovaný drevenými trieskami. Procesná elektrina sa nakupuje zo siete.

Situácia 3a sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky tepla a elektriny do zariadenia na výrobu peliet používa kombinovaná výroba elektriny a tepla zásobovaná drevenými trieskami.

Systém výroby paliva z biomasy	Prepravná vzdialenosť	Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov - určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
poľnohospodárske zvyšky s hustotou < 0,2 t/m3 (1)	1 až 500 km	4	4
	500 až 2 500 km	8	9
	2 500 až 10 000 km	15	18
	nad 10 000 km	29	35
poľnohospodárske zvyšky s hustotou > 0,2 t/m3 (2)	1 až 500 km	4	4
	500 až 2 500 km	5	6
	2 500 až 10 000 km	8	10
	nad 10 000 km	15	18
slamové pelety	1 až 500 km	8	10
	500 až 10 000 km	10	12
	nad 10 000 km	14	16
brikety z bagasy	500 až 10 000 km	5	6
brikety z bagasy	nad 10 000 km	9	10
palmojadrový extrahovaný šrot	nad 10 000 km	54	61
palmojadrový extrahovaný šrot (žiadne emisie CH4 z továrne na spracovanie oleja)	nad 10 000 km	37	40
(1) Táto skupina materiálov zahŕňa poľnohospodárske zvyšky s nízkou objemovou hmotnosťou a obsahuje materiály, ako napríklad balíky slamy, ovsené šupky, ryžové plevy, bagasové balíky z cukrovej trstiny (neúplný zoznam). (2) Táto skupina poľnohospodárskych zvyškov s vyššou objemovou hmotnosťou zahŕňa materiály, ako napríklad kukuričné klasy, škrupiny orechov, šupky sójových bôbov, škrupiny palmových jadier (neúplný zoznam).

Typické a určené hodnoty – bioplyn na elektrinu

Systém výroby bioplynu	Technologická možnosť		Typická hodnota	Určená hodnota
Systém výroby bioplynu	Technologická možnosť		Emisie skleníkových plynov (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov (g CO2ekv/MJ)
bioplyn na elektrinu z vlhkého hnoja	situácia 1	otvorený digestát (1)	– 28	3
	situácia 1	uzavretý digestát (2)	– 88	– 84
	situácia 2	otvorený digestát	– 23	10
	situácia 2	uzavretý digestát	– 84	– 78
	situácia 3	otvorený digestát	– 28	9
	situácia 3	uzavretý digestát	– 94	– 89
bioplyn na elektrinu z celej rastliny kukurice	situácia 1	otvorený digestát	38	47
	situácia 1	uzavretý digestát	24	28
	situácia 2	otvorený digestát	43	54
	situácia 2	uzavretý digestát	29	35
	situácia 3	otvorený digestát	47	59
	situácia 3	uzavretý digestát	32	38
bioplyn na elektrinu z biologického odpadu	situácia 1	otvorený digestát	31	44
	situácia 1	uzavretý digestát	9	13
	situácia 2	otvorený digestát	37	52
	situácia 2	uzavretý digestát	15	21
	situácia 3	otvorený digestát	41	57
	situácia 3	uzavretý digestát	16	22
(1) Otvoreným skladovaním digestátu vznikajú ďalšie emisie metánu, ktoré sa menia v závislosti od poveternostných podmienok, substrátu a účinnosti digescie. Pri týchto výpočtoch sa použijú množstvá, ktoré sa rovnajú 0,05 MJ CH4/MJ bioplynu pri hnoji, 0,035 MJ CH4/MJ bioplynu pri kukurici a 0,01 MJ CH4/MJ bioplynu pri biologickom odpade. (2) Uzavreté skladovanie znamená, že digestát, ktorý vznikol procesom digescie, je uložený v plynotesnej nádrži a dodatočný bioplyn vznikajúci pri skladovaní sa považuje za bioplyn získaný na výrobu dodatočnej elektriny alebo biometánu.

Typické a určené hodnoty pre biometán

Systém výroby biometánu	Technologická možnosť	Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov - určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
biometán z vlhkého hnoja	otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov (1)	– 20	22
	otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov (2)	– 35	1
	uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov	– 88	– 79
	uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov	– 103	– 100
biometán z celej rastliny kukurice	otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov	58	73
	otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov	43	52
	uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov	41	51
	uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov	26	30
biometán z biologického odpadu	otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov	51	71
	otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov	36	50
	uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov	25	35
	uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov	10	14
(1) Táto kategória zahŕňa tieto kategórie technológií úpravy bioplynu na biometán: adsorpcia na báze zmien tlaku (PSA), tlaková vypierka vodou (PWS), membrány, kryogénna úprava a organická fyzikálna vypierka (OPS). Zahŕňa emisie vo výške 0,03 MJ CH4/MJ biometánu pre emisie metánu v odpadových plynoch. (2) Táto kategória zahŕňa tieto kategórie technológií úpravy bioplynu na biometán: tlaková vypierka vodou (PWS), ak sa voda recykluje, adsorpcia na báze zmien tlaku (PSA), chemická vypierka, organická fyzikálna vypierka (OPS), membrány a kryogénna úprava. Pri tejto kategórii sa neráta so žiadnymi emisiami metánu (metán, ak je prítomný, sa v odpadových plynoch spáli).

Typické a určené hodnoty – bioplyn na elektrinu – zmesi hnoja a kukurice: Emisie skleníkových plynov s podielmi na základe čerstvej hmotnosti

Systém výroby bioplynu		Technologické možnosti	Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ)	Emisie skleníkových plynov - určená hodnota (g CO2ekv/MJ)
hnoj – kukurica 80 % – 20 %	situácia 1	otvorený digestát	17	33
	situácia 1	uzavretý digestát	– 12	– 9
	situácia 2	otvorený digestát	22	40
	situácia 2	uzavretý digestát	– 7	– 2
	situácia 3	otvorený digestát	23	43
	situácia 3	uzavretý digestát	– 9	– 4
hnoj – kukurica 70 % – 30 %	situácia 1	otvorený digestát	24	37
	situácia 1	uzavretý digestát	0	3
	situácia 2	otvorený digestát	29	45
	situácia 2	uzavretý digestát	4	10
	situácia 3	otvorený digestát	31	48
	situácia 3	uzavretý digestát	4	10
hnoj – kukurica 60 % – 40 %	situácia 1	otvorený digestát	28	40
	situácia 1	uzavretý digestát	7	11
	situácia 2	otvorený digestát	33	47
	situácia 2	uzavretý digestát	12	18
	situácia 3	otvorený digestát	36	52
	situácia 3	uzavretý digestát	12	18

Poznámky:

Situácia 1 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých elektrinu a teplo potrebné v danom procese dodáva priamo motor zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

Situácia 2 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých sa elektrina potrebná v danom procese odoberá zo siete a procesné teplo dodáva priamo motor zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. V niektorých členských štátoch nemôžu hospodárske subjekty žiadať dotácie na hrubú výrobu, a pravdepodobnejšou konfiguráciou je teda situácia 1.

Situácia 3 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých sa elektrina potrebná v danom procese odoberá zo siete a procesné teplo dodáva kotol na bioplyn. Táto situácia sa týka niektorých zariadení, pri ktorých nie je motor zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla na mieste a kde sa predáva bioplyn (avšak bez úpravy na biometán).

Typické a určené hodnoty – biometán – zmesi hnoja a kukurice: Emisie skleníkových plynov s podielmi na základe čerstvej hmotnosti

Systém výroby biometánu	Technologické možnosti	Typická hodnota	Určená hodnota
Systém výroby biometánu	Technologické možnosti	(g CO2ekv/MJ)	(g CO2ekv/MJ)
hnoj – kukurica 80 % – 20 %	otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov	32	57
	otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov	17	36
	uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov	– 1	9
	uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov	– 16	– 12
hnoj – kukurica 70 % – 30 %	otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov	41	62
	otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov	26	41
	uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov	13	22
	uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov	– 2	1
hnoj – kukurica 60 % – 40 %	otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov	46	66
	otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov	31	45
	uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov	22	31
	uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov	7	10

V prípade biometánu, ktorý sa používa ako palivo v doprave vo forme stlačeného biometánu, je potrebné k typickým hodnotám pripočítať hodnotu 3,3 g CO2ekv/MJ biometánu a k určeným hodnotám hodnotu 4,6 g CO2ekv/MJ biometánu.

PRÍLOHA VII ZAPOČÍTANIE ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV POUŽÍVANEJ NA VYKUROVANIE A CHLADENIE

PRÍLOHA VII

ZAPOČÍTANIE ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV POUŽÍVANEJ NA VYKUROVANIE A CHLADENIE

ČASŤ A: ZAPOČÍTANIE ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV Z TEPELNÝCH ČERPADIEL POUŽÍVANEJ NA VYKUROVANIE

Množstvo aerotermálnej, geotermálnej alebo hydrotermálnej energie zachytenej tepelnými čerpadlami, ktorá sa má považovať za energiu z obnoviteľných zdrojov na účely tejto smernice, ERES, sa vypočíta podľa tohto vzorca:

ERES = Qusable * (1 – 1/SPF)

kde

–	Qusable	=	odhadované celkové použiteľné teplo dodané tepelnými čerpadlami, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v ►M2 článok 7 ods. 3 ◄ , uplatňované takto: zohľadnia sa len tepelné čerpadlá, pri ktorých SPF > 1,15 * 1/η,
–	SPF	=	odhadovaný priemerný sezónny výkonnostný faktor pre tieto tepelné čerpadlá,
–	η	=	pomer medzi celkovou hrubou výrobou elektriny a primárnou energetickou spotrebou na výrobu elektriny, ktorý sa vypočíta ako priemer EÚ podľa údajov Eurostatu.

ČASŤ B: ZAPOČÍTANIE ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV POUŽÍVANEJ NA CHLADENIE

1. VYMEDZENIE POJMOV

Pri výpočte energie z obnoviteľných zdrojov používanej na chladenie sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.

„chladenie“ je odoberanie tepla z uzavretého alebo vnútorného priestoru (pohodová aplikácia) alebo z procesu s cieľom znížiť teplotu priestoru alebo procesu na stanovenú teplotu, alebo udržiavať ju na tejto teplote (nastavená hodnota); v prípade chladiacich systémov sa odoberané teplo vypúšťa do okolitého vzduchu, okolitej vody alebo pôdy, ktoré ho absorbujú, pričom prostredie (vzduch, pôda a voda) pôsobí ako pohlcovač odoberaného tepla, a teda funguje ako zdroj chladu;

2.

„chladiaci systém“ je zostava komponentov, ktorá sa skladá zo systému na odoberanie tepla, z jedného alebo niekoľkých chladiacich zariadení a systému na vypúšťanie tepla, doplnených v prípade aktívneho chladenia o chladiace médium vo forme tekutiny, ktoré spolupracujú pri vytváraní stanoveného prenosu tepla, a tým zabezpečuje požadovanú teplotu;

a)

v prípade chladenia priestorov môže byť chladiacim systémom buď systém voľného chladenia, alebo chladiaci systém so zabudovaným zariadením na výrobu chladu, pričom chladenie je jednou z primárnych funkcií systému;

b)

v prípade priemyselného chladenia má chladiaci systém zabudované zariadenie na výrobu chladu, pričom chladenie je jednou z primárnych funkcií systému;

3.

„voľné chladenie“ je chladiaci systém využívajúci prirodzený zdroj chladu na odoberanie tepla z priestoru alebo procesu, ktorý sa má ochladzovať, a to prostredníctvom prepravy kvapaliny (kvapalín) pomocou čerpadla (čerpadiel) a/alebo ventilátora (ventilátorov), a ktorý si nevyžaduje použitie zariadenia na výrobu chladu;

4.

„zariadenie na výrobu chladu“ je časť chladiaceho systému, ktorá prostredníctvom parného kompresorového obehu, sorpčného cyklu alebo iného termodynamického cyklu produkuje teplotný rozdiel umožňujúci odoberanie tepla z priestoru alebo procesu, ktorý sa má ochladzovať, a ktorá sa používa, keď zdroj chladu nie je dostupný alebo dostatočný;

5.

„aktívne chladenie“ je odstraňovanie tepla z priestoru alebo procesu, na ktoré je potrebný energetický vstup na uspokojenie dopytu po chladení, ktorý sa používa, keď je prirodzený tok energie nedostupný alebo nedostatočný a môže existovať so zariadením na výrobu chladu alebo bez neho;

6.

„pasívne chladenie“ je odstraňovanie tepla prirodzeným tokom energie vedením, konvekciou, sálaním alebo prenosom hmoty bez potreby pohybu chladiacej kvapaliny na odoberanie a vypúšťanie tepla alebo vyrábania nižšej teploty pomocou zariadenia na výrobu chladu vrátane znižovania potreby chladenia konštrukčnými prvkami budovy, ako sú izolácia budovy, zelená strecha, vegetačná stena, tienenie alebo zvýšenie objemu budovy, vetraním alebo použitím pohodových ventilátorov;

7.

„vetranie“ je prirodzený alebo nútený pohyb vzduchu na vpustenie okolitého vzduchu do priestoru s cieľom zabezpečiť primeranú kvalitu vnútorného vzduchu vrátane teploty;

8.

„pohodový ventilátor“ je výrobok, ktorý obsahuje zostavu ventilátora a elektromotora na pohyb vzduchu a poskytovanie pohodlia v lete zvýšením rýchlosti prúdenia vzduchu okolo ľudského tela, čím vzniká tepelný pocit chladu;

9.

„množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie“ je dodávka chladu, ktorý bol vyrobený pri stanovenej energetickej efektívnosti vyjadrenej ako sezónny výkonnostný faktor vypočítaný v primárnej energii;

10.

„pohlcovač tepla“ alebo „zdroj chladu“ je vonkajšie prirodzené médium, do ktorého sa prenáša teplo odobrané z priestoru alebo procesu; môže to byť okolitý vzduch, okolitá voda vo forme prírodných alebo umelých vodných útvarov a geotermálne útvary pod povrchom pevnej zeme;

11.

„systém na odoberanie tepla“ je zariadenie, ktoré odstraňuje teplo z priestoru alebo procesu, ktorý sa má ochladzovať, ako je napríklad výparník v parnom kompresorovom obehu;

12.

„chladiace zariadenie“ je zariadenie určené na vykonávanie aktívneho chladenia;

13.

„systém na vypúšťanie tepla“ je zariadenie, v ktorom dochádza ku konečnému prenosu tepla z chladiaceho média do pohlcovača tepla, ako je kondenzátor vzduch-chladivo vo vzduchom chladenom parnom kompresorovom obehu;

14.

„energetický vstup“ je energia potrebná na prepravu kvapaliny (voľné chladenie) alebo energia potrebná na prepravu kvapaliny a pohon zariadenia na výrobu chladu (aktívne chladenie so zariadením na výrobu chladu);

15.

„diaľkové chladenie“ je distribúcia tepelnej energie vo forme vychladených kvapalín z centrálnych alebo decentralizovaných zdrojov výroby prostredníctvom siete do viacerých budov alebo na viaceré miesta, ktorá je určená na chladenie priestorov alebo procesov;

16.

„primárny sezónny výkonnostný faktor“ je metrika účinnosti konverzie primárnej energie chladiaceho systému;

17.

„ekvivalentné hodiny prevádzky pri plnom zaťažení“ je počet hodín, počas ktorých sa chladiaci systém prevádzkuje pri plnom zaťažení na výrobu množstva chladu, ktoré systém skutočne vyrobí počas roka, ale pri rôznom zaťažení;

18.

„dennostupne na chladenie“ sú klimatické hodnoty vypočítané pri základnej hodnote 18 °C, ktoré sa používajú ako vstupná hodnota na určenie ekvivalentných hodín prevádzky pri plnom zaťažení.

2. ROZSAH PÔSOBNOSTI

1.

Pri výpočte množstva energie z obnoviteľných zdrojov používanej na chladenie členské štáty započítajú aktívne chladenie vrátane diaľkového chladenia, a to bez ohľadu na to, či sa používa voľné chladenie alebo zariadenie na výrobu chladu.

2.

Členské štáty nezapočítajú:

a)

pasívne chladenie, aj keď v prípad, že sa odvetrávaný vzduch používa ako médium na prepravu tepla na chladenie, zodpovedajúca dodávka chladu, ktorý sa môže dodávať buď zo zariadenia na výrobu chladu alebo voľným chladením, je súčasťou výpočtu chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov;

b)

tieto technológie alebo procesy chladenia:

i)

chladenie v dopravných prostriedkoch ( 46 );

ii)

chladiace systémy, ktorých primárnou funkciou je vyrábať alebo skladovať materiály podliehajúce skaze pri stanovených teplotách (chladenie a mrazenie);

iii)

chladiace systémy s nastavenými hodnotami teploty chladenia priestorov alebo priemyselného chladenia nižšími ako 2 °C;

iv)

chladiace systémy s nastavenými hodnotami teploty chladenia priestorov alebo priemyselného chladenia vyššími ako 30 °C;

v)

chladenie odpadového tepla vznikajúceho z výroby energie, priemyselných procesov a terciárneho sektora (odpadové teplo) ( 47 );

c)

energia používaná na chladenie v elektrárňach, pri výrobe cementu, železa a ocele, v čistiarňach odpadových vôd, zariadeniach informačných technológií (ako sú dátové strediská), zariadeniach na prenos a distribúciu energie a dopravných infraštruktúrach.

Členské štáty môžu z výpočtu chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov vylúčiť viac kategórií chladiacich systémov s cieľom zachovať prirodzené zdroje chladu v konkrétnych zemepisných oblastiach z dôvodov ochrany životného prostredia. Príkladom je ochrana riek alebo jazier pred prehriatím.

3. METODIKA ZAPOČÍTANIA ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV NA INDIVIDUÁLNE A DIAĽKOVÉ CHLADENIE

Za systémy vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov sa považujú iba chladiace systémy prevádzkované nad minimálnou požiadavkou efektívnosti vyjadrenou ako primárny sezónny výkonnostný faktor (SPFp) v oddiele 3.2 druhom odseku.

3.1. Množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie

Množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie (ERES-C) sa vypočíta podľa tohto vzorca:

kde:

je množstvo tepla vypusteného do okolitého vzduchu, okolitej vody alebo pôdy chladiacim systémom ( 48 );

E INPUT je energetická spotreba chladiaceho systému vrátane energetickej spotreby pomocných systémov pre merané systémy, ako je diaľkové chladenie;

je energia na chladenie dodávaná chladiacim systémom ( 49 );

je vymedzený na úrovni chladiaceho systému ako podiel dodávky chladu, ktorý možno považovať za vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie podľa požiadaviek SPF, pričom sa vyjadruje ako percentuálny podiel. SPF sa stanovuje bez zohľadnenia distribučných strát. V prípade diaľkového chladenia to znamená, že SPF sa stanovuje za zariadenie na výrobu chladu alebo na úrovni systému voľného chladenia. V prípade chladiacich systémov, kde sa môže používať štandardný SPF, sa koeficienty F(1) a F(2) podľa nariadenia Komisie (EÚ) 2016/2281 ( 50 ) a súvisiaceho oznámenia Komisie ( 51 ) nepoužívajú ako korekčné koeficienty.

V prípade chladenia poháňaného na 100 % teplom z obnoviteľných zdrojov (absorpcia a adsorpcia) by sa dodávka chladenia mala považovať za plne obnoviteľnú.

Kroky výpočtu potrebné pre a sú vysvetlené v oddieloch 3.2 až 3.4.

3.2. Výpočet podielu sezónneho výkonnostného faktora, ktorý sa posudzuje ako energia z obnoviteľných zdrojov –

s SPF je podiel dodávky chladu, ktorý sa môže započítať ako vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie. sa zvyšuje s narastajúcimi hodnotami SPFp. SPFp ( 52 ) sa vymedzuje tak, ako je uvedené v nariadení Komisie (EÚ) 2016/2281 a nariadení Komisie (EÚ) č. 206/2012 ( 53 ), a to s tou výnimkou, že určený koeficient primárnej energie elektriny bol aktualizovaný na 2,1 v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2012/27/EÚ [zmenenej smernicou (EÚ) 2018/2002 ( 54 )]. Uplatňujú sa hraničné podmienky z normy EN14511.

Minimálna požiadavka na efektívnosť chladiaceho systému vyjadrená v primárnom sezónnom výkonnostnom faktore musí byť aspoň 1,4 (SPFpLOW ). Aby hodnota bola 100 %, musí byť minimálna požiadavka na efektívnosť chladiaceho systému aspoň 6 (SPFpHIGH ). Pre všetky ostatné chladiace systémy sa použije tento výpočet:

je efektívnosť chladiaceho systému vyjadrená ako primárny sezónny výkonnostný faktor.

je minimálny sezónny výkonnostný faktor vyjadrený v primárnej energii a založený na efektívnosti štandardných chladiacich systémov (minimálne požiadavky na ekodizajn).

je horný prah sezónneho výkonnostného faktora vyjadrený v primárnej energii a založený na najlepších postupoch pre voľné chladenie používané pri diaľkovom chladení ( 55 ).

3.3. Výpočet množstva energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie použitím štandardného a nameraného SPFp

Štandardné a namerané SPF

Pre elektrické zariadenia na výrobu chladu kompresiou pár a zariadenie na výrobu chladu kompresiou pár poháňané spaľovacím motorom sú k dispozícii štandardizované hodnoty SPF z dôvodu požiadaviek na ekodizajn v nariadeniach (EÚ) č. 206/2012 a (EÚ) 2016/2281. Hodnoty sú k dispozícii pre tieto zariadenia na výrobu chladu do 2 MW pre pohodové chladenie a do 1,5 MW pre priemyselné chladenie. Ďalšie štandardné hodnoty pre technológie a rozsah výkonu nie sú k dispozícii. Pokiaľ ide o diaľkové chladenie, štandardné hodnoty nie sú k dispozícii, ale používajú sa merania, ktoré sú k dispozícii; umožňujú vypočítať hodnoty SPF prinajmenšom na ročnom základe.

Na výpočet množstva chladenia s využitím energie z obnoviteľných zdrojov sa môžu používať štandardné hodnoty SPF, ak sú k dispozícii. Ak nie sú k dispozícii štandardné hodnoty, alebo meranie je štandardnou praxou, používajú sa namerané hodnoty SPF oddelené prahmi výkonu chladenia. Pre zariadenia na výrobu chladu s výkonom chladenia nižším ako 1,5 MW možno používať štandardný SPF, zatiaľ čo nameraný SPF sa musí používať v prípade diaľkového chladenia, zariadení na výrobu chladu s výkonom chladenia vyšším alebo rovným 1,5 MW a zariadení na výrobu chladu, pre ktoré nie sú k dispozícii štandardné hodnoty.

Okrem toho sa pre všetky chladiace systémy bez štandardného SPF, ktoré zahŕňajú všetky riešenia s voľným chladením a teplom aktivované zariadenia na výrobu chladu, musí stanoviť nameraný SPF, aby bolo možné využívať metodiku výpočtu pre chladenie s využitím energie z obnoviteľných zdrojov.

Vymedzenie štandardných hodnôt SPF

Hodnoty SPF sa vyjadrujú ako primárna energetická efektívnosť vypočítaná použitím faktorov primárnej energie podľa nariadenia (EÚ) 2016/2281 na určenie efektívnosti chladenia priestoru pre rôzne druhy zariadení na výrobu chladu ( 56 ). Faktor primárnej energie v nariadení (EÚ) 2016/2281 sa vypočíta ako 1/η, kde η je priemerný pomer celkovej hrubej výroby elektriny k primárnej energetickej spotrebe na výrobu elektriny v celej EÚ. So zmenou určeného faktora primárnej energie pre elektrinu, ktorý sa nazýva koeficient v bode 1 prílohy k smernici (EÚ) 2018/2002, ktorým sa mení poznámka pod čiarou č. 3 v prílohe IV k smernici 2012/27/EÚ, sa pri výpočte hodnôt SPF koeficient primárnej energie 2,5 v nariadení (EÚ) 2016/2281 nahrádza koeficientom 2,1.

Keď sa nosiče primárnej energie, ako sú teplo alebo plyn, používajú ako energetický vstup na pohon zariadenia na výrobu chladu, určený koeficient primárnej energie (1/η) je 1, čo vyjadruje nedostatočnú transformáciu energie η = 1.

Štandardné prevádzkové podmienky a ďalšie parametre potrebné na stanovenie SPF sú vymedzené v nariadení (EÚ) 2016/2281 a nariadení (EÚ) č. 206/2012, a to v závislosti od kategórie zariadenia na výrobu chladu. Hraničné podmienky sú vymedzené v norme EN14511.

Pre reverzibilné zariadenia na výrobu chladu (reverzibilné tepelné čerpadlá), ktoré sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) 2016/2281, pretože na ich funkciu vykurovania sa vzťahuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 813/2013 ( 57 ) vzhľadom na požiadavky na ekodizajn tepelných zdrojov na vykurovanie priestoru a kombinovaných tepelných zdrojov, sa používa rovnaký výpočet SPF, ktorý je vymedzený pre podobné nereverzibilné zariadenia na výrobu chladu v nariadení (EÚ) 2016/2281.

Napríklad pre elektrické zariadenia na výrobu chladu kompresiou pary sa SPFp vymedzuje takto (index p sa používa na objasnenie, že SPF je vymedzený z hľadiska primárnej energie):

—

pre chladenie priestorov:

—

pre priemyselné chladenie:

kde:

—

SEER a SEPR sú sezónne výkonnostné faktory ( 58 ) [SEER je skratka pre „Seasonal Energy Efficiency Ratio“ (sezónny chladiaci súčiniteľ), SEPR je skratka pre „Seasonal Energy Performance Ratio“ (súčiniteľ sezónnej energetickej účinnosti)] v konečnej energii vymedzené podľa nariadenia (EÚ) 2016/2281 a nariadenia (EÚ) č. 206/2012,

—

η je priemerný pomer celkovej hrubej výroby elektriny a primárnej energetickej spotreby na výrobu elektriny v celej EÚ (η = 0,475 a 1/η = 2,1).

F(1) a F(2) sú korekčné koeficienty podľa nariadenia (EÚ) 2016/2281 a súvisiaceho oznámenia Komisie. Tieto koeficienty sa v nariadení (EÚ) 2016/2281 nevzťahujú na priemyselné chladenie, keďže sa priamo používa metrika koncovej energie SEPR. Ak neexistujú upravené hodnoty, na konverziu SEPR sa používajú rovnaké hodnoty, aké sa použili na konverziu SEER.

Hraničné podmienky SPF

Na vymedzenie SPF zariadenia na výrobu chladu sa používajú hraničné podmienky SPF vymedzené v nariadení (EÚ) 2016/2281 a v nariadení (EÚ) č. 206/2012. V prípade zariadení na výrobu chladu voda-vzduch a voda-voda je energetický vstup, ktorý je potrebný na sprístupnenie zdroja chladu, zahrnutý prostredníctvom korekčného koeficienta F(2). Hraničné podmienky SPF sú znázornené na obrázku 1. Tieto hraničné podmienky sa uplatňujú na všetky chladiace systémy, či už ide o systémy voľného chladenia alebo systémy obsahujúce zariadenia na výrobu chladu.

Tieto hraničné podmienky sa podobajú podmienkam pre tepelné čerpadlá (používané v režime vykurovania) v rozhodnutí Komisie 2013/114/EÚ ( 59 ). Rozdiel je v tom, že v prípade tepelných čerpadiel sa pri vyhodnocovaní SPF nezohľadňuje spotreba elektriny zodpovedajúca vlastnej spotrebe energie (režim vypnutia termostatu, pohotovostný režim, režim vypnutia, režim ohrevu kľukovej skrine). Keďže sa však v prípade chladenia budú používať tak štandardné hodnoty SPF, ako aj namerané SPF, a vzhľadom na skutočnosť, že v nameranej hodnote SPF sa zohľadňuje vlastná spotreba, je potrebné v oboch situáciách započítať vlastnú spotrebu energie.

V prípade diaľkového chladenia sa do odhadu SPF nezahŕňajú straty chladu v distribúcii a spotreba elektriny distribučného čerpadla medzi chladiarenským zariadením a odberateľskou rozvodňou.

V prípade vzduchových systémov chladenia, ktoré zabezpečujú aj vetraciu funkciu, sa dodávka chladenia v dôsledku toku odvetrávaného vzduchu nezohľadňuje. Výkon ventilátora potrebný na vetranie sa takisto zníži podľa pomeru toku odvetrávaného vzduchu a toku chladiaceho vzduchu.

Obrázok 1: Znázornenie hraničných podmienok SPF pre zariadenie na výrobu chladu, ktoré používa štandardné SPF, a diaľkové chladenie (a ďalšie veľké chladiace systémy, ktoré používajú namerané SPF), kde EINPUT_AUX je energetický vstup do čerpadla a/alebo ventilátora a EINPUT_CG je energetický vstup do zariadenia na výrobu chladu

V prípade vzduchových systémov chladenia s vnútornou rekuperáciou chladu sa dodávka chladu v dôsledku rekuperácie chladu nezohľadňuje. Výkon ventilátora potrebný na rekuperáciu chladu vykonávanú výmenníkom tepla sa zníži podľa pomeru strát tlaku spôsobených výmenníkom tepla s rekuperáciou chladu a celkových strát tlaku vzduchového systému chladenia.

3.4. Výpočet použitím štandardných hodnôt

Na odhad celkovej dodanej energie na chladenie je možné používať zjednodušenú metódu pre individuálne chladiace systémy s kapacitou menšou ako 1,5 MW, pre ktoré je k dispozícii štandardná hodnota SPF.

Podľa zjednodušenej metódy je chladiaca energia dodaná chladiacim systémom (QCsupply) menovitým výkonom chladenia(Pc)) vynásobeným počtom ekvivalentných hodín prevádzky pri plnom zaťažení(EFLH). Pre celú krajinu sa môže používať jednotná hodnota chladiacich dennostupňov (CDD) alebo odlišné hodnoty pre rôzne klimatické pásma za predpokladu, že pre tieto klimatické pásma sú k dispozícii menovité výkony a SPF.

Na výpočet EFLH možno používať tieto určené metódy:

—

pre chladenie priestorov v odvetví bývania: EFLH = 96 + 0,85 * CDD

—

pre chladenie priestorov v terciárnom sektore: EFLH = 475 + 0,49 * CDD

—

pre priemyselné chladenie: EFLH = τs * (7300 + 0,32 * CDD)

kde:

τs je faktor aktivity na zohľadnenie prevádzkového času konkrétnych procesov (napr. celoročne τs = 1, okrem víkendov τs = 5/7). Neexistuje žiadna určená hodnota.

3.4.1. Výpočet použitím nameraných hodnôt

V prípade systémov, pre ktoré neexistujú žiadne štandardné hodnoty, ako aj chladiacich systémov s kapacitou väčšou ako 1,5 MW a systémov diaľkového chladenia sa ich chladenie s využitím energie z obnoviteľných zdrojov vypočíta na základe týchto meraní:

Nameraný energetický vstup: Nameraný energetický vstup zahŕňa všetky zdroje energie pre chladiaci systém vrátane akéhokoľvek zariadenia na výrobu chladu, t. j. elektrinu, plyn, teplo atď. Zahŕňa aj pomocné čerpadlá a ventilátory používane v chladiacom systéme, ale nie na rozvod chladu do budovy alebo procesu. V prípade vzduchového systému chladenia s funkciou vetrania sa do energetického vstupu chladiaceho systému zahŕňa iba dodatočný energetický vstup spôsobený chladením.

Nameraná dodávka energie na chladenie: Dodávka energie na chladenie sa meria ako výstup z chladiaceho systému a odpočítajú sa všetky straty chladu, aby sa odhadla čistá dodávka energie na chladenie do budovy alebo procesu, ktoré zodpovedajú koncovému používateľovi chladenia. Straty chladu zahŕňajú straty v systéme diaľkového chladenia a v chladiacom distribučnom systéme v budove alebo priemyselnom areáli. V prípade vzduchového chladenia s funkciou vetrania sa musí dodávka energie na chladenie očistiť od účinku vpusteného čerstvého vzduchu na účely vetrania.

Merania sa musia vykonať za konkrétny rok, ktorý sa má vykázať, t. j. celý energetický vstup a celá dodávka energie na chladenie za celý rok.

3.4.2. Diaľkové chladenie: dodatočné požiadavky

V prípade systémov diaľkového chladenia sa pri určovaní čistej dodávky chladu, ktorá sa označuje ako Q C_Supply_net , zohľadňuje čistá dodávka chladu na úrovni zákazníka. Tepelné straty, ktoré sa vyskytujú v distribučnej sietiQc_LOSS ) sa odpočítajú od hrubej dodávky chladu (Qc_Supply_gross takto:

QC_Supply_net = Qc_Supply_gross- - Qc_LOSS

3.4.2.1. Rozdelenie na subsystémy

Systémy diaľkového chladenia možno rozdeliť na subsystémy, ktoré obsahujú aspoň jedno zariadenie na výrobu chladu alebo systém voľného chladenia. Vyžaduje si to meranie dodávky chladiacej energie a energetického vstupu pre každý subsystém, ako aj rozdelenie strát chladu na subsystém takto:

3.4.2.2. Pomocné zariadenia

Pri rozdeľovaní chladiaceho systému na subsystémy musia byť v tom istom subsystéme (subsystémoch) zahrnuté pomocné zariadenia (napr. ovládacie prvky, čerpadlá a ventilátory) zariadenia (zariadení) na výrobu chladu a/alebo systému (systémov) voľného chladenia. Vlastná energia zodpovedajúca rozvodu chladu vo vnútri budovy, napr. sekundárne čerpadlá a koncové zariadenia (napr. ventilátorové konvektory, ventilátory zariadení na reguláciu prúdu vzduchu) sa nezohľadňuje.

V prípade pomocných zariadení, ktoré nemožno zaradiť ku konkrétnemu subsystému, napríklad čerpadlá siete diaľkového chladenia, ktoré dodávajú energiu na chladenie dodávanú všetkými zariadeniami na výrobu chladu, sa ich primárna energetická spotreba priraďuje ku každému subsystému chladenia v pomere energie na chladenie dodávanej zariadeniami na výrobu chladu a/alebo systémami voľného chladenia každého subsystému rovnako, ako pri stratách chladu v sieti, a to takto

kde:

E INPUT_AUX1_i je vlastná spotreba energie subsystému „i“,

E INPUT_AUX2 je vlastná spotreba energie celého chladiaceho systému, ktorá sa nedá zaradiť ku konkrétnemu chladiacemu subsystému.

3.5. Výpočet množstva energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie, pokiaľ ide o celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov a podiely energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie

Na výpočet celkových podielov energie z obnoviteľných zdrojov sa množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie pridá tak do čitateľa „hrubá konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov“, ako aj do menovateľa „hrubá konečná energetická spotreba“.

Na výpočet podielov energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie sa množstvo energie z obnoviteľných zdrojov na chladenie pridá tak do čitateľa „hrubá konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov na vykurovanie a chladenie“, ako aj do menovateľa „hrubá konečná energetická spotreba na vykurovanie a chladenie“.

3.6. Usmernenie k vypracovaniu presnejších metodík a výpočtov

Predpokladá sa, že členské štáty uskutočnia svoje vlastné odhady pre SPF, ako aj pre EFLH, čo sa aj odporúča. Každý takýto vnútroštátny/regionálny prístup by mal vychádzať z presných predpokladov a reprezentatívnych vzorkách dostatočnej veľkosti, výsledkom čoho bude výrazne lepší odhad energie z obnoviteľných zdrojov v porovnaní s odhadom získaným pomocou metodiky stanovenej v tomto delegovanom akte. Takéto zdokonalené metodiky môžu vychádzať z podrobného výpočtu založeného na technických údajoch, okrem iného so zohľadnením roku inštalácie, kvality inštalácie, typu kompresora a veľkosti stroja, prevádzkového režimu, distribučnej sústavy, kaskádových systémov zariadení na výrobu chladu a regionálneho podnebia. Keď členské štáty použijú alternatívne metodiky a/alebo hodnoty, predložia ich Komisii spolu so správou opisujúcou použitú metódu a údaje. Komisia v prípade potreby tieto dokumenty preloží a uverejní na svojej platforme transparentnosti.

PRÍLOHA VIII

ČASŤ A. PREDBEŽNÉ ODHADOVANÉ EMISIE ZO SUROVÍN NA VÝROBU BIOPALÍVA, BIOKVAPALINY A PALIVA Z BIOMASY VYPLÝVAJÚCE Z NEPRIAMEJ ZMENY VYUŽÍVANIA PÔDY (g CO2ekv/MJ) ( 60 )

Skupina surovín	Stredná hodnota (1)	Percentilový rozsah odvodený od analýzy citlivosti (2)
obilniny a iné plodiny bohaté na škrob	12	8 až 16
cukornaté plodiny	13	4 až 17
olejniny	55	33 až 66
(1) Stredné hodnoty, ktoré sú tu zahrnuté, predstavujú vážený priemer individuálne modelovaných hodnôt surovín. (2) Rozsah, ktorý je tu zahrnutý, zahŕňa 90 % výsledkov pri použití hodnôt piateho a deväťdesiateho piateho percentilu vyplývajúcich z analýzy. Piaty percentil znamená hodnotu, pod ktorou sa nachádzalo 5 % pozorovaní (konkrétne 5 % celkových použitých údajov malo výsledky pod 8, 4 a 33 g CO2ekv/MJ). Deväťdesiaty piaty percentil znamená hodnotu, pod ktorou sa nachádzalo 95 % pozorovaní ( konkrétne 5 % celkových použitých údajov malo výsledky nad 16, 17 a 66 g CO2ekv/MJ).

ČASŤ B. BIOPALIVÁ, BIOKVAPALINY A PALIVÁ Z BIOMASY, PRI KTORÝCH SA ODHADOVANÉ EMISIE VYPLÝVAJÚCE Z NEPRIAMEJ ZMENY VYUŽÍVANIA PÔDY POVAŽUJÚ ZA NULOVÉ

V prípade biopalív, biokvapalín a palív z biomasy vyrábaných z týchto kategórií surovín sa odhadované emisie vyplývajúce z nepriamej zmeny využívania pôdy považujú za nulové:

1.

suroviny, ktoré nie sú uvedené v časti A tejto prílohy;

2.

suroviny, ktorých výroba viedla k priamej zmene využívania pôdy, čo je zmena jednej z týchto kategórií pôdneho krytu podľa IPCC: lesná pôda, trávny porast, mokrade, sídla alebo iná pôda na ornú pôdu alebo pôdu, na ktorej sa pestujú trvalé plodiny ( 61 ). V takomto prípade by sa hodnota emisií, el, vyplývajúcich z priamej zmeny využívania pôdy mala vypočítať podľa prílohy V časti C bodu 7.

PRÍLOHA IX

Časť A. ►M2 Suroviny na výrobu bioplynu pre dopravu a pokročilých biopalív: ◄

a)

riasy, ak sa pestujú na pevnine v nádržiach alebo vo fotobioreaktoroch;

b)

biomasová časť zmesového komunálneho odpadu, ale nie separovaného odpadu z domácností, na ktorý sa vzťahujú ciele recyklácie podľa článku 11 ods. 2 písm. a) smernice 2008/98/ES;

c)

biologický odpad v zmysle článku 3 bodu 4 smernice 2008/98/ES z domácností, ktorý podlieha triedenému zberu v zmysle článku 3 bodu 11 uvedenej smernice;

d)

pomerná časť biomasy v rámci priemyselného odpadu nevhodného na použitie v potravinovom alebo krmovinovom reťazci vrátane materiálu z malopredaja alebo veľkopredaja a agropotravinárskeho a rybolovného odvetvia a odvetvia akvakultúry s výnimkou surovín uvedených v časti B tejto prílohy;

e)

slama;

f)

maštaľný hnoj a kal z kanalizácie a z čistiarní odpadových vôd;

g)

odpadové vody zo spracovania palmového oleja a trsy prázdnych palmových plodov;

h)

destilačný zvyšok po spracovaní talového oleja;

i)

G-fáza vznikajúca pri výrobe biodiesla;

j)

bagasa;

k)

hroznové výlisky a vínne kaly;

l)

škrupiny orechov;

m)

plevy;

n)

odzrnené kukuričné klasy;

o)

biomasová časť odpadu a zvyškov z lesníctva a priemyslu spracovania dreva, ako je kôra, konáre, zvyšky z prerezávky pred uvedením na trh, lístie, ihličie, vrcholce stromov, piliny, hobliny, čierny lúh, hnedý lúh, kal s obsahom vlákien, lignín a talový olej;

p)

ďalšie nepotravinové celulózové materiály;

q)

ďalšie lignocelulózové materiály okrem piliarskych a dyhárenských výrezov;

▼M3

r)

pribudliny z destilácie alkoholu;

s)

nespracovaný metanol z kraft buničiny pochádzajúcej z výroby drevnej buničiny;

t)

dočasné plodiny, ako sú medziplodiny a krycie plodiny, ktoré sa pestujú v oblastiach, kde sa z dôvodu krátkeho vegetačného obdobia pri pestovaní potravinárskych a krmovinárskych plodín využíva iba jedna žatva a za predpokladu, že ich využívanie nespôsobuje dopyt po ďalšej pôde, a za predpokladu, že je zachovaný obsah organickej hmoty pôdy, ak sa využívajú na výrobu biopaliva pre odvetvie leteckej dopravy;

u)

plodiny pestované na veľmi znehodnotenej pôde s výnimkou potravinárskych a krmovinárskych plodín, ak sa používajú na výrobu biopaliva pre odvetvie leteckej dopravy;

v)

cyanobaktérie.

▼B

Časť B. ►M2 ►C3 Suroviny na výrobu biopalív a bioplynu pre dopravu, ktorých príspevok k cieľom stanoveným v článku 25 ods. 1 prvom pododseku písm. a) je obmedzený: ◄ ◄

a)

použitý kuchynský olej;

b)

živočíšne tuky zaradené do kategórií 1 a 2 v súlade s nariadením (ES) č. 1069/2009;

▼M3

c)

poškodené plodiny, ktoré nie sú vhodné na použitie v potravinárskom alebo krmivovom reťazci, s výnimkou látok, ktoré boli zámerne upravené alebo znečistené, aby spĺňali toto vymedzenie;

d)

komunálne odpadové vody a deriváty okrem čistiarenského kalu;

e)

plodiny pestované na veľmi znehodnotenej pôde s výnimkou potravinárskych a krmovinárskych plodín a surovín uvedených v časti A tejto prílohy, ak sa nevyužívajú na výrobu biopaliva pre odvetvie leteckej dopravy;

f)

dočasné plodiny, ako sú medziplodiny a krycie plodiny, s výnimkou surovín uvedených v časti A tejto prílohy, ktoré sa pestujú v oblastiach, kde sa z dôvodu krátkeho vegetačného obdobia pri pestovaní potravín a plodín využíva iba jedna žatva, a za predpokladu, že ich využívanie nespôsobuje dopyt po ďalšej pôde, a za predpokladu, že je zachovaný obsah organickej hmoty pôdy, ak sa nevyužívajú na výrobu biopaliva pre odvetvie leteckej dopravy.

▼B

PRÍLOHA X

ČASŤ A

Zrušená smernica v znení neskorších zmien (uvedené v článku 37)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES

(Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16)

Smernica Rady 2013/18/EÚ

(Ú. v. EÚ L 158, 10.6.2013, s. 230)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513

(Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 1)

Iba článok 2

ČASŤ B

Lehoty na transpozíciu do vnútroštátneho práva

(uvedené v článku 36)

Smernica	Lehota na transpozíciu
2009/28/ES	25. jún 2009
2013/18/EÚ	1. júl 2013
(EÚ) 2015/1513	10. september 2017

PRÍLOHA XI

Tabuľka zhody

Smernica 2009/28/ES	Táto smernica
článok 1	článok 1
článok 2 prvý pododsek	článok 2 prvý pododsek
článok 2 druhý pododsek úvodné slová	článok 2 druhý pododsek úvodné slová
článok 2 druhý pododsek písm. a)	článok 2 druhý pododsek bod 1
článok 2 druhý pododsek písm. b)	—
—	článok 2 druhý pododsek bod 2
článok 2 druhý pododsek písm. c)	článok 2 druhý pododsek bod 3
článok 2 druhý pododsek, písm. d)	—
článok 2 druhý pododsek písm. e), f), g), h), i), j), k), l), m), n), o), p), q), r), s), t), u), v) a w)	článok 2 druhý pododsek body 24, 4, 19, 32, 33, 12, 5, 6, 45, 46, 47, 23, 39, 41, 42, 43, 36, 44 a 37
—	článok 2 druhý pododsek body 7, 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 22, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 34, 35, 38 a 40
článok 3	—
—	článok 3
článok 4	—
—	článok 4
—	článok 5
—	článok 6
článok 5 ods. 1	článok 7 ods. 1
článok 5 ods. 2	—
článok 5 ods. 3	článok 7 ods. 2
článok 5 ods. 4 prvý, druhý, tretí a štvrtý pododsek	článok 7 ods. 3 prvý, druhý, tretí a štvrtý pododsek
—	článok 7 ods. 3 piaty a šiesty pododsek
—	článok 7 ods. 4
článok 5 ods. 5	článok 27 ods. 1 prvý pododsek písm. c)
článok 5 ods. 6 a 7	článok 7 ods. 5 a 6
článok 6 ods. 1	článok 8 ods. 1
—	článok 8 ods. 2 a 3
článok 6 ods. 2 a 3	článok 8 ods. 4 a 5
článok 7 ods. 1, 2, 3, 4 a 5	článok 9 ods. 1, 2, 3, 4 a 5
—	článok 9 ods. 6
článok 8	článok 10
článok 9 ods. 1	článok 11 ods. 1
článok 9 ods. 2 prvý pododsek písm. a), b) a c)	článok 11 ods. 2 prvý pododsek písm. a), b) a c)
—	článok 11 ods. 2 prvý pododsek písm. d)
článok 10	článok 12
článok 11 od. 1, 2 a 3	článok 13 ods. 1, 2 a 3
—	článok 13 ods. 4
článok 12	článok 14
článok 13 ods. 1 prvý pododsek	článok 15 ods. 1 prvý pododsek
článok 13 ods. 1 druhý pododsek	článok 15 ods. 1 druhý pododsek
článok 13 ods. 1 druhý pododsek písm. a) a b)	—
článok 13 ods. 1 druhý pododsek písm. c), d), e) a f)	článok 15 ods. 1 druhý pododsek písm. a), b), c) a d)
článok 13 ods. 2, 3, 4 a 5	článok 15 ods. 2, 3, 4, 5
článok 13 ods. 6 prvý pododsek	článok 15 ods. 6 prvý pododsek
článok 13 ods. 6 druhý, tretí, štvrtý a piaty pododsek	—
—	článok 15 ods. 7 a 8
—	článok 16
—	článok 17
článok 14	článok 18
článok 15 ods. 1	článok 19 ods. 1
článok 15 ods. 2 prvý, druhý a tretí pododsek	článok 19 ods. 2 prvý, druhý a tretí pododsek
—	článok 19 ods. 2 štvrtý a piaty pododsek
článok 15 ods. 2 štvrtý pododsek	článok 19 ods. 2 šiesty pododsek
článok 15 ods. 3	—
—	článok 19 ods. 3 a 4
článok 15 ods. 4 a 5	článok 19 ods. 5 a 6
článok 15 ods. 6 prvý pododsek písm. a)	článok 19 ods. 7 prvý pododsek písm. a)
článok 15 ods. 6 prvý pododsek písm. b) bod i)	článok 19 ods. 7 prvý pododsek písm. b) bod i)
—	článok 19 ods. 7 prvý pododsek písm. b) bod ii)
článok 15 ods. 6 prvý pododsek písm. b) bod ii)	článok 19 ods. 7 prvý pododsek písm. b) bod iii)
článok 15 ods. 6 prvý pododsek písm. c), d), e) a f)	článok 19 ods. 7 prvý pododsek písm. c), d), e) a f)
—	článok 19 ods. 7 druhý pododsek
článok 15 ods. 7	článok 19 ods. 8
článok 15 ods. 8	—
článok 15 ods. 9 a 10	článok 19 ods. 9 a 10
—	článok 19 ods. 11
článok 15 ods. 11	článok 19 ods. 12
článok 15 ods. 12	—
—	článok 19 ods. 13
článok 16 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8	—
článok 16 ods. 9, 10 a 11	článok 20 ods. 1, 2 a 3
—	článok 21
—	článok 22
—	článok 23
—	článok 24
—	článok 25
—	článok 26
—	článok 27
—	článok 28
článok 17 ods. 1 prvý a druhý pododsek	článok 29 ods. 1 prvý a druhý pododsek
—	článok 29 ods. 1 tretí, štvrtý a piaty pododsek
—	článok 29 ods. 2
článok 17 ods. 2 prvý a druhý pododsek	—
článok 17 ods. 2 tretí pododsek	článok 29 ods. 10 tretí pododsek
článok 17 ods. 3 prvý pododsek písm. a)	článok 29 ods. 3 prvý pododsek písm. a)
—	článok 29 ods. 3 prvý pododsek písm. b)
článok 17 ods. 3 prvý pododsek písm. b) a c)	článok 29 ods. 3 prvý pododsek písm. c) a d)
—	článok 29 ods. 3 druhý pododsek
článok 17 ods. 4	článok 29 ods. 4
článok 17 ods. 5	článok 29 ods. 5
článok 17 ods. 6 a 7	—
—	článok 29 ods. 6, 7, 8, 9, 10 a 11
článok 17 ods. 8	článok 29 ods. 12
článok 17 ods. 9	—
—	článok 29 ods. 13 a 14
článok 18 ods. 1 prvý pododsek	článok 30 ods. 1 prvý pododsek
článok 18 ods. 1 prvý pododsek písm. a), b) a c)	článok 30 ods. 1 prvý pododsek písm. a), c) a d)
—	článok 30 ods. 1 prvý pododsek písm. b)
—	článok 30 ods. 1 druhý pododsek
článok 18 ods. 2	—
—	článok 30 ods. 2
článok 18 ods. 3 prvý pododsek	článok 30 ods. 3 prvý pododsek
článok 18 ods. 3 druhý a tretí pododsek	—
článok 18 ods. 3 štvrtý a piaty pododsek	článok 30 ods. 3 druhý a tretí pododsek
článok 18 ods. 4 prvý pododsek	—
článok 18 ods. 4 druhý a tretí pododsek	článok 30 ods. 4 prvý a druhý pododsek
článok 18 ods. 4 štvrtý pododsek	—
článok 18 ods. 5 prvý a druhý pododsek	článok 30 ods. 7 prvý a druhý pododsek
článok 18 ods. 5 tretí pododsek	článok 30 ods. 8 prvý a druhý pododsek
článok 18 ods. 5 štvrtý pododsek	článok 30 ods. 5 tretí pododsek
—	článok 30 ods. 6 prvý pododsek
článok 18 ods. 5 piaty pododsek	článok 30 ods. 6 druhý pododsek
článok 18 ods. 6 prvý a druhý pododsek	článok 30 ods. 5 prvý a druhý pododsek
článok 18 ods. 6 tretí pododsek	—
článok 18 ods. 6 štvrtý pododsek	článok 30 ods. 6 tretí pododsek
—	článok 30 ods. 6 štvrtý pododsek
článok 18 ods. 6 piaty pododsek	článok 30 ods. 6 piaty pododsek
článok 18 ods. 7	článok 30 ods. 9 prvý pododsek
—	článok 30 ods. 9 druhý pododsek
článok 18 ods. 8 a 9	—
—	článok 30 ods. 10
článok 19 ods. 1 prvý pododsek	článok 31 ods. 1 prvý pododsek
článok 19 ods. 1 prvý pododsek písm. a), b) a c)	článok 31 ods. 1 prvý pododsek písm. a), b) a c)
—	článok 31 ods. 1 prvý pododsek písm. d)
článok 19 ods. 2, 3 a 4	článok 31 ods. 2, 3 a 4
článok 19 ods. 5	—
článok 19 ods. 7 prvý pododsek	článok 31 ods. 5 prvý pododsek
článok 19 ods. 7 prvý pododsek, prvá, druhá, tretia a štvrtá zarážka	—
článok 19 ods. 7 druhý a tretí pododsek	článok 31 ods. 5 druhý a tretí pododsek
článok 19 ods. 8	článok 31 ods. 6
článok 20	článok 32
článok 22	—
článok 23 ods. 1 a 2	článok 33 ods. 1 a 2
článok 23 ods. 3, 4, 5, 6, 7 a 8	—
článok 23 ods. 9	článok 33 ods. 3
článok 23 ods. 10	článok 33 ods. 4
článok 24	—
článok 25 ods. 1	článok 34 ods. 1
článok 25 ods. 2	článok 34 ods. 2
článok 25 ods. 3	článok 34 ods. 3
článok 25a ods. 1	článok 35 ods. 1
článok 25a ods. 2	článok 35 ods. 2 a 3
článok 25a ods. 3	článok 35 ods. 4
—	článok 35 ods. 5
článok 25a ods. 4 a 5	článok 35 ods. 6 a 7
článok 26	—
článok 27	článok 36
—	článok 37
článok 28	článok 38
článok 29	článok 39
príloha I	príloha I
príloha II	príloha II
príloha III	príloha III
príloha IV	príloha IV
príloha V	príloha V
príloha VI	—
—	príloha VI
príloha VII	príloha VII
príloha VIII	príloha VIII
príloha IX	príloha IX
—	príloha X
—	príloha XI

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie) (Text s významom pre EHP)

1. Prehľad

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

3. Súvisiace štandardy