+PRÍLOHA VI

PRÍLOHA VI



PRÍLOHA VI

PRAVIDLÁ VÝPOČTU VPLYVU PALÍV Z BIOMASY A POROVNATEĽNÝCH FOSÍLNYCH PALÍV NA MNOŽSTVO SKLENÍKOVÝCH PLYNOV

A.   Typické a určené hodnoty úspor emisií skleníkových plynov týkajúce sa palív z biomasy, ak pri ich výrobe nevznikajú žiadne čisté emisie uhlíka spôsobené zmenou využívania pôdy



DREVENÉ TRIESKY

Systém výroby paliva z biomasy

Prepravná vzdialenosť

Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota

Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota

Teplo

Elektrina

Teplo

Elektrina

drevené triesky z lesných zvyškov

1 až 500 km

93 %

89 %

91 %

87 %

500 až 2 500 km

89 %

84 %

87 %

81 %

2 500 až 10 000 km

82 %

73 %

78 %

67 %

nad 10 000 km

67 %

51 %

60 %

41 %

drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus)

2 500 až 10 000 km

77 %

65 %

73 %

60 %

drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – s hnojením)

1 až 500 km

89 %

83 %

87 %

81 %

500 až 2 500 km

85 %

78 %

84 %

76 %

2 500 až 10 000 km

78 %

67 %

74 %

62 %

nad 10 000 km

63 %

45 %

57 %

35 %

drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – bez hnojenia)

1 až 500 km

91 %

87 %

90 %

85 %

500 až 2 500 km

88 %

82 %

86 %

79 %

2 500 až 10 000 km

80 %

70 %

77 %

65 %

nad 10 000 km

65 %

48 %

59 %

39 %

drevené triesky z kmeňového dreva

1 až 500 km

93 %

89 %

92 %

88 %

500 až 2 500 km

90 %

85 %

88 %

82 %

2 500 až 10 000 km

82 %

73 %

79 %

68 %

nad 10 000 km

67 %

51 %

61 %

42 %

drevené triesky z priemyselných zvyškov

1 až 500 km

94 %

92 %

93 %

90 %

500 až 2 500 km

91 %

87 %

90 %

85 %

2 500 až 10 000 km

83 %

75 %

80 %

71 %

nad 10 000 km

69 %

54 %

63 %

44 %



DREVENÉ PELETY (*1)

Systém výroby paliva z biomasy

Prepravná vzdialenosť

Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota

Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota

Teplo

Elektrina

Teplo

Elektrina

drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov

situácia 1

1 až 500 km

58 %

37 %

49 %

24 %

500 až 2 500 km

58 %

37 %

49 %

25 %

2 500 až 10 000 km

55 %

34 %

47 %

21 %

nad 10 000 km

50 %

26 %

40 %

11 %

situácia 2a

1 až 500 km

77 %

66 %

72 %

59 %

500 až 2 500 km

77 %

66 %

72 %

59 %

2 500 až 10 000 km

75 %

62 %

70 %

55 %

nad 10 000 km

69 %

54 %

63 %

45 %

situácia 3a

1 až 500 km

92 %

88 %

90 %

85 %

500 až 2 500 km

92 %

88 %

90 %

86 %

2 500 až 10 000 km

90 %

85 %

88 %

81 %

nad 10 000 km

84 %

76 %

81 %

72 %

drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus)

situácia 1

2 500 až 10 000 km

52 %

28 %

43 %

15 %

situácia 2a

2 500 až 10 000 km

70 %

56 %

66 %

49 %

situácia 3a

2 500 až 10 000 km

85 %

78 %

83 %

75 %

drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – s hnojením)

situácia 1

1 až 500 km

54 %

32 %

46 %

20 %

500 až 10 000 km

52 %

29 %

44 %

16 %

nad 10 000 km

47 %

21 %

37 %

7 %

situácia 2a

1 až 500 km

73 %

60 %

69 %

54 %

500 až 10 000 km

71 %

57 %

67 %

50 %

nad 10 000 km

66 %

49 %

60 %

41 %

situácia 3a

1 až 500 km

88 %

82 %

87 %

81 %

500 až 10 000 km

86 %

79 %

84 %

77 %

nad 10 000 km

80 %

71 %

78 %

67 %

drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – bez hnojenia)

situácia 1

1 až 500 km

56 %

35 %

48 %

23 %

500 až 10 000 km

54 %

32 %

46 %

20 %

nad 10 000 km

49 %

24 %

40 %

10 %

situácia 2a

1 až 500 km

76 %

64 %

72 %

58 %

500 až 10 000 km

74 %

61 %

69 %

54 %

nad 10 000 km

68 %

53 %

63 %

45 %

situácia 3a

1 až 500 km

91 %

86 %

90 %

85 %

500 až 10 000 km

89 %

83 %

87 %

81 %

nad 10 000 km

83 %

75 %

81 %

71 %

kmeňové drevo

situácia 1

1 až 500 km

57 %

37 %

49 %

24 %

500 až 2 500 km

58 %

37 %

49 %

25 %

2 500 až 10 000 km

55 %

34 %

47 %

21 %

nad 10 000 km

50 %

26 %

40 %

11 %

situácia 2a

1 až 500 km

77 %

66 %

73 %

60 %

500 až 2 500 km

77 %

66 %

73 %

60 %

2 500 až 10 000 km

75 %

63 %

70 %

56 %

nad 10 000 km

70 %

55 %

64 %

46 %

situácia 3a

1 až 500 km

92 %

88 %

91 %

86 %

500 až 2 500 km

92 %

88 %

91 %

87 %

2 500 až 10 000 km

90 %

85 %

88 %

83 %

nad 10 000 km

84 %

77 %

82 %

73 %

drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu

situácia 1

1 až 500 km

75 %

62 %

69 %

55 %

500 až 2 500 km

75 %

62 %

70 %

55 %

2 500 až 10 000 km

72 %

59 %

67 %

51 %

nad 10 000 km

67 %

51 %

61 %

42 %

situácia 2a

1 až 500 km

87 %

80 %

84 %

76 %

500 až 2 500 km

87 %

80 %

84 %

77 %

2 500 až 10 000 km

85 %

77 %

82 %

73 %

nad 10 000 km

79 %

69 %

75 %

63 %

situácia 3a

1 až 500 km

95 %

93 %

94 %

91 %

500 až 2 500 km

95 %

93 %

94 %

92 %

2 500 až 10 000 km

93 %

90 %

92 %

88 %

nad 10 000 km

88 %

82 %

85 %

78 %
(*1)   

Situácia 1 sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky procesného tepla do zariadenia na výrobu peliet používa kotol na zemný plyn. Elektrina do zariadenia na výrobu peliet sa dodáva zo siete.

Situácia 2a sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky procesného tepla používa kotol na drevené triesky zásobovaný predsušenými trieskami. Elektrina do zariadenia na výrobu peliet sa dodáva zo siete.

Situácia 3a sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky elektriny a tepla do zariadenia na výrobu peliet používa kombinovaná výroba elektriny a tepla zásobovaná predsušenými drevenými trieskami.



POĽNOHOSPODÁRSKE REŤAZCE VÝROBY

Systém výroby paliva z biomasy

Prepravná vzdialenosť

Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota

Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota

Teplo

Elektrina

Teplo

Elektrina

poľnohospodárske zvyšky s hustotou < 0,2 t/m3 (*1)

1 až 500 km

95 %

92 %

93 %

90 %

500 až 2 500 km

89 %

83 %

86 %

80 %

2 500 až 10 000 km

77 %

66 %

73 %

60 %

nad 10 000 km

57 %

36 %

48 %

23 %

poľnohospodárske zvyšky s hustotou > 0,2 t/m3 (*2)

1 až 500 km

95 %

92 %

93 %

90 %

500 až 2 500 km

93 %

89 %

92 %

87 %

2 500 až 10 000 km

88 %

82 %

85 %

78 %

nad 10 000 km

78 %

68 %

74 %

61 %

slamové pelety

1 až 500 km

88 %

82 %

85 %

78 %

500 až 10 000 km

86 %

79 %

83 %

74 %

nad 10 000 km

80 %

70 %

76 %

64 %

brikety z bagasy

500 až 10 000 km

93 %

89 %

91 %

87 %

nad 10 000 km

87 %

81 %

85 %

77 %

palmojadrový extrahovaný šrot

nad 10 000 km

20 %

-18 %

11 %

-33 %

palmojadrový extrahovaný šrot (žiadne emisie CH4 z továrne na spracovanie oleja)

nad 10 000 km

46 %

20 %

42 %

14 %
(*1)   

Táto skupina materiálov zahŕňa poľnohospodárske zvyšky s nízkou objemovou hmotnosťou a obsahuje materiály, ako napríklad balíky slamy, ovsené šupky, ryžové plevy a bagasové balíky z cukrovej trstiny (neúplný zoznam).

(*2)   

Táto skupina poľnohospodárskych zvyškov s vyššou objemovou hmotnosťou zahŕňa materiály, ako napríklad kukuričné klasy, škrupiny orechov, šupky sójových bôbov, škrupiny palmových jadier (neúplný zoznam).



BIOPLYN NA ELEKTRINU (*1)

Systém výroby bioplynu

Technologická možnosť

Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota

Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota

vlhký hnoj (1)

situácia 1

otvorený digestát (2)

146 %

94 %

uzavretý digestát (3)

246 %

240 %

situácia 2

otvorený digestát

136 %

85 %

uzavretý digestát

227 %

219 %

situácia 3

otvorený digestát

142 %

86 %

uzavretý digestát

243 %

235 %

celá rastlina kukurice (4)

situácia 1

otvorený digestát

36 %

21 %

uzavretý digestát

59 %

53 %

situácia 2

otvorený digestát

34 %

18 %

uzavretý digestát

55 %

47 %

situácia 3

otvorený digestát

28 %

10 %

uzavretý digestát

52 %

43 %

biologický odpad

situácia 1

otvorený digestát

47 %

26 %

uzavretý digestát

84 %

78 %

situácia 2

otvorený digestát

43 %

21 %

uzavretý digestát

77 %

68 %

situácia 3

otvorený digestát

38 %

14 %

uzavretý digestát

76 %

66 %
(*1)   

Situácia 1 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých elektrinu a teplo potrebné v danom procese dodáva priamo motor zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

Situácia 2 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých sa elektrina potrebná v danom procese odoberá zo siete a procesné teplo dodáva priamo motor zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. V niektorých členských štátoch nemôžu hospodárske subjekty žiadať dotácie na hrubú výrobu, a pravdepodobnejšou konfiguráciou je teda situácia 1.

Situácia 3 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých sa elektrina potrebná v danom procese odoberá zo siete a procesné teplo dodáva kotol na bioplyn. Táto situácia sa týka niektorých zariadení, pri ktorých nie je motor jednotky na kombinovanú výrobu elektriny a tepla na mieste a kde sa predáva bioplyn (avšak bez úpravy na biometán).

(1)   

Hodnoty pre výrobu bioplynu z hnoja zahŕňajú negatívne emisie pochádzajúce z úspory emisií pri nakladaní s čerstvým hnojom. Vychádza sa z toho, že hodnota esca sa rovná -45 g CO2ekv/MJ hnoja použitého pri anaeróbnej digescii.

(2)   

Otvoreným skladovaním digestátu vznikajú ďalšie emisie CH4 a N2O. Rozsah uvedených emisií sa mení v závislosti od podmienok okolitého prostredia, druhov substrátu a účinnosti digescie.

(3)   

Uzavreté skladovanie znamená, že digestát, ktorý vznikol procesom digescie, je uložený v plynotesnej nádrži a že dodatočný bioplyn vznikajúci pri skladovaní sa považuje za bioplyn získaný na výrobu dodatočnej elektriny alebo biometánu. Súčasťou tohto procesu nie sú žiadne emisie skleníkových plynov.

(4)   

Celá rastlina kukurice je kukurica, ktorá bola pozberaná ako krmivo a silážovaná na konzerváciu.



BIOPLYN NA ELEKTRINU – ZMESI HNOJA A KUKURICE

Systém výroby bioplynu

Technologická možnosť

Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota

Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota

hnoj – kukurica

80 % – 20 %

situácia 1

otvorený digestát

72 %

45 %

uzavretý digestát

120 %

114 %

situácia 2

otvorený digestát

67 %

40 %

uzavretý digestát

111 %

103 %

situácia 3

otvorený digestát

65 %

35 %

uzavretý digestát

114 %

106 %

hnoj – kukurica

70 % – 30 %

situácia 1

otvorený digestát

60 %

37 %

uzavretý digestát

100 %

94 %

situácia 2

otvorený digestát

57 %

32 %

uzavretý digestát

93 %

85 %

situácia 3

otvorený digestát

53 %

27 %

uzavretý digestát

94 %

85 %

hnoj – kukurica

60 % – 40 %

situácia 1

otvorený digestát

53 %

32 %

uzavretý digestát

88 %

82 %

situácia 2

otvorený digestát

50 %

28 %

uzavretý digestát

82 %

73 %

situácia 3

otvorený digestát

46 %

22 %

uzavretý digestát

81 %

72 %



BIOMETÁN NA VYUŽITIE V DOPRAVE (*1)

Systém výroby biometánu

Technologické možnosti

Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota

Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota

vlhký hnoj

otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov

117 %

72 %

otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov

133 %

94 %

uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov

190 %

179 %

uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov

206 %

202 %

celá rastlina kukurice

otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov

35 %

17 %

otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov

51 %

39 %

uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov

52 %

41 %

uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov

68 %

63 %

biologický odpad

otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov

43 %

20 %

otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov

59 %

42 %

uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov

70 %

58 %

uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov

86 %

80 %
(*1)   

Úspory emisií skleníkových plynov pri biometáne sa týkajú len stlačeného biometánu vo vzťahu k porovnateľnej hodnote pre fosílne palivá v doprave 94 g CO2ekv/MJ.



BIOMETÁN – ZMESI HNOJA A KUKURICE (*1)

Systém výroby biometánu

Technologické možnosti

Úspory emisií skleníkových plynov - typická hodnota

Úspory emisií skleníkových plynov - určená hodnota

hnoj – kukurica

80 % – 20 %

otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov (1)

62 %

35 %

otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov (2)

78 %

57 %

uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov

97 %

86 %

uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov

113 %

108 %

hnoj – kukurica

70 % – 30 %

otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov

53 %

29 %

otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov

69 %

51 %

uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov

83 %

71 %

uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov

99 %

94 %

hnoj – kukurica

60 % – 40 %

otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov

48 %

25 %

otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov

64 %

48 %

uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov

74 %

62 %

uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov

90 %

84 %
(*1)   

Úspory emisií skleníkových plynov pri biometáne sa týkajú len stlačeného biometánu vo vzťahu k porovnateľnej hodnote pre fosílne palivá v doprave 94 g CO2ekv/MJ.

(1)   

Táto kategória zahŕňa tieto kategórie technológií úpravy bioplynu na biometán: adsorpcia na báze zmien tlaku (PSA), tlaková vypierka vodou (PWS), membrány, kryogénna úprava a organická fyzikálna vypierka (OPS). Zahŕňa emisie vo výške 0,03 MJ CH4/MJ biometánu pre emisie metánu v odpadových plynoch.

(2)   

Táto kategória zahŕňa tieto kategórie technológií úpravy bioplynu na biometán: tlaková vypierka vodou (PWS), ak sa voda recykluje, adsorpcia na báze zmien tlaku (PSA), chemická vypierka, organická fyzikálna vypierka (OPS), membrány a kryogénna úprava. Pri tejto kategórii sa neráta so žiadnymi emisiami metánu (metán, ak je prítomný, sa v odpadových plynoch spáli).

B.   METODIKA

1. Emisie skleníkových plynov z výroby a používania palív z biomasy sa vypočítavajú takto:

a) 

Emisie skleníkových plynov z výroby a používania palív z biomasy pred konverziou na elektrinu, vykurovanie a chladenie sa vypočítavajú takto:

E = eec + el + ep + etd + eu – esca – eccs – eccr,

kde

E

=

celkové emisie z výroby paliva pred konverziou energie;

eec

=

emisie z ťažby alebo pestovania surovín;

el

=

anualizované emisie vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy;

ep

=

emisie zo spracovania;

etd

=

emisie z dopravy a distribúcie;

eu

=

emisie z používaných palív;

esca

=

úspora emisií z akumulácie uhlíka v pôde prostredníctvom zlepšeného poľnohospodárskeho riadenia;

eccs

=

úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní CO2 a

eccr

=

úspory emisií pri zachytávaní a nahradzovaní CO2.

Emisie z výroby strojov a zariadení sa nezohľadňujú.

b) 

V prípade spoločnej digescie rôznych substrátov v zariadení na výrobu bioplynu alebo biometánu sa typické a určené hodnoty emisií skleníkových plynov vypočítajú takto:

image

▼B

kde

E

=

emisie skleníkových plynov na MJ bioplynu alebo biometánu vyrobené zo spoločnej digescie vymedzenej zmesi substrátov

Sn

=

podiel suroviny n na energetickom obsahu

En

=

emisie v gCO2/MJ pre výrobný reťazec n uvedený v časti D tejto prílohy (*)

image

▼B

kde

Pn

=

energetický zisk [MJ] na kilogram vlhkej suroviny n (**)

Wn

=

váhový faktor substrátu n vymedzený ako:

image

kde:

In

=

ročný vstup substrátu n [tona čerstvej hmoty] do vyhnívacej nádrže

AMn

=

priemerná ročná vlhkosť substrátu n [kg vody/kg čerstvej hmoty]

SMn

=

štandardná vlhkosť substrátu n (***).

(*) Ak sa maštaľný hnoj používa ako substrát, pridelí sa bonus vo výške 45 g CO2ekv/MJ hnoja (– 54 kg CO2ekv/t čerstvej hmoty) za zlepšené poľnohospodárske riadenie a nakladanie s hnojom.

(**) Na výpočet typických a určených hodnôt sa použijú tieto hodnoty Pn:

P (kukurica): 4,16 [MJbioplynu/kgvlhkej kukurice s 65 % vlhkosťou]
P (hnoj): 0,50 [MJbioplynu/kgvlhkého hnoja s 90 % vlhkosťou]
P (biologický odpad): 3,41 [MJbioplynu/kgvlhkého biologického odpadu so 76 % vlhkosťou]

(***) Použijú sa tieto hodnoty štandardnej vlhkosti substrátu SMn:

SM (kukurica): 0,65 [kg vody/kg čerstvej hmoty]
SM (hnoj): 0,90 [kg vody/kg čerstvej hmoty]
SM (biologický odpad): 0,76 [kg vody/kg čerstvej hmoty]
c) 

V zariadení na výrobu bioplynu sa v prípade spoločnej digescie substrátov n na výrobu elektriny alebo biometánu vypočítajú skutočné hodnoty emisií skleníkových plynov v prípade bioplynu a biometánu takto:

image

kde

E

=

celkové emisie z výroby bioplynu alebo biometánu pred konverziou energie;

Sn

=

podiel suroviny n, v podiele vstupu do vyhnívacej nádrže;

eec,n

=

emisie z ťažby alebo pestovania suroviny n;

etd,surovina,n

=

emisie z prepravy suroviny n do vyhnívacej nádrže;

el,n

=

anualizované emisie zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy, pre surovinu n;

esca

=

úspora emisií prostredníctvom zlepšeného poľnohospodárskeho riadenia suroviny n (*);

ep

=

emisie zo spracovania;

etd,produkt

=

emisie z dopravy a distribúcie bioplynu a/alebo biometánu;

eu

=

emisie z využívania daného paliva, čiže skleníkové plyny emitované v priebehu spaľovania;

eccs

=

úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní CO2 a

eccr

=

úspory emisií pri zachytávaní a nahradzovaní CO2.

(*) Pri esca sa pridelí bonus vo výške 45 g CO2ekv/MJ hnoja za zlepšené poľnohospodárske riadenie a nakladanie s hnojom, ak sa maštaľný hnoj používa ako substrát na výrobu bioplynu a biometánu.

d) 

Emisie skleníkových plynov z používania palív z biomasy pri výrobe elektriny, tepla alebo chladu vrátane konverzie energie na elektrinu a/alebo teplo alebo chlad sa vypočítajú takto:

i) 

V prípade zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú iba teplo:

image

ii) 

V prípade zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú iba elektrinu:

image

kde

ECh,el

=

celkové emisie skleníkových plynov z konečnej energetickej komodity;

E

=

celkové emisie skleníkových plynov z paliva pred záverečnou konverziou;

ηel

=

elektrická účinnosť definovaná ako ročná výroba elektriny vydelená ročným vstupom paliva na základe jeho energetického obsahu;

ηh

=

tepelná účinnosť definovaná ako ročné využiteľné teplo vydelené ročným vstupom paliva na základe jeho energetického obsahu.
iii) 

V prípade elektriny alebo mechanickej energie pochádzajúcej zo zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú využiteľné teplo spoločne s elektrinou a/alebo mechanickou energiou:

image

iv) 

V prípade využiteľného tepla pochádzajúceho zo zariadení na výrobu energie, ktoré dodávajú teplo spoločne s elektrinou a/alebo mechanickou energiou:

image

kde:

ECh,el

=

celkové emisie skleníkových plynov z konečnej energetickej komodity;

E

=

celkové emisie skleníkových plynov z paliva pred záverečnou konverziou;

ηel

=

elektrická účinnosť definovaná ako ročná výroba elektriny vydelená ročným energetickým vstupom na základe jeho energetického obsahu;

ηh

=

tepelná účinnosť definovaná ako ročné využiteľné teplo vydelené ročným energetickým vstupom na základe jeho energetického obsahu;

Cel

=

podiel exergie na elektrine a/alebo mechanickej energii stanovený na 100 % (Cel = 1);

Ch

=

účinnosť Carnotovho cyklu (podiel exergie na využiteľnom teple).

Účinnosť Carnotovho cyklu, Ch, pre využiteľné teplo pri rozdielnych teplotách sa definuje ako:

image

kde:

Th

=

teplota meraná pri absolútnej teplote (v kelvinoch) využiteľného tepla na odbernom mieste;

T0

=

teplota okolia, nastavená na 273,15 kelvinov (rovná sa 0 °C).

Ak sa prebytočné teplo vyváža na vykurovanie budov pri teplote nižšej ako 150 °C (423,15 kelvina), môže byť Ch definovaná aj takto:

Ch

=

účinnosť Carnotovho cyklu pre teplo pri teplote 150 °C (423,15 kelvina), ktorá je: 0,3546

Na účely uvedeného výpočtu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

i) 

„kombinovaná výroba elektriny a tepla“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektriny a/alebo mechanickej energie v jednom procese;

ii) 

„využiteľné teplo“ je teplo vyrobené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple na vykurovanie alebo chladenie;

iii) 

„ekonomicky zdôvodnený dopyt“ je dopyt, ktorý neprekračuje potreby tepla alebo chladenia a ktorý by bol inak uspokojený za trhových podmienok.

2. Emisie skleníkových plynov z palív z biomasy sa vyjadria takto:

a) 

emisie skleníkových plynov z palív z biomasy E sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva z biomasy, g CO2ekv/MJ;

b) 

emisie skleníkových plynov z tepla alebo elektriny, ktoré boli vyrobené z palív z biomasy, EC, sa vyjadrujú ekvivalentom množstva gramov CO2 na MJ paliva konečnej energetickej komodity (tepla alebo elektriny), g CO2ekv/MJ.

Ak sa popri vykurovaní a chladení kombinovane vyrába aj elektrina, emisie sa rozdelia medzi teplo a elektrinu (podľa bodu 1 písm. d)) bez ohľadu na to, či sa teplo využíva na účely vykurovania alebo chladenia ( 39 ).

Ak sa emisie skleníkových plynov z ťažby alebo pestovania surovín eec vyjadrujú v jednotkách g CO2ekv na suchú tonu surovín, prevod ekvivalentu CO2 na MJ paliva, g CO2ekv/MJ na gramy sa vypočíta takto ( 40 ):

image

kde

image

image

Emisie na suchú tonu surovín sa vypočítajú takto:

image

3. Úspory emisií skleníkových plynov z palív z biomasy sa vypočítajú takto:

a) 

úspory emisií skleníkových plynov z palív z biomasy, ktoré sa používajú ako palivá v doprave:

ÚSPORY = (EF(t) – EB )/EF(t)

kde

EB

=

celkové emisie z palív z biomasy používaných ako palivá v doprave a

EF(t)

=

celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva používaného v doprave
b) 

úspory emisií skleníkových plynov z tepla a chladenia, pričom elektrina sa vyrába z palív z biomasy:

ÚSPORY = (ECF(h&c,el) – ECB(h&c,el))/ECF (h&c,el),

kde

ECB(h&c,el)

=

celkové emisie z tepla alebo elektriny;

ECF(h&c,el)

=

celkové emisie z porovnateľného fosílneho paliva používaného na využiteľné teplo alebo elektrinu.

4. Na účely bodu 1 sú zohľadnené skleníkové plyny CO2, N2O a CH4. Na účely výpočtu ekvivalentu CO2 majú uvedené plyny túto hodnotu:

CO2: 1
N2O: 298
CH4: 25

5. Emisie z ťažby, zberu alebo pestovania surovín, eec, zahŕňajú emisie zo samotného procesu ťažby, zberu alebo pestovania; zo zberu, sušenia a skladovania surovín; z odpadov a úniku látok; ako aj z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri ťažbe alebo pestovaní. Zachytávanie CO2 pri pestovaní surovín sa nezahŕňa. Ako alternatívu skutočných hodnôt možno použiť odhadované množstvá emisií z pestovania poľnohospodárskej biomasy, ktoré je možné odvodiť na základe regionálnych priemerov emisií z pestovania zahrnutých do správ podľa článku 31 ods. 4 tejto smernice alebo z informácií o rozčlenených určených hodnotách pre emisie z pestovania zahrnutých v tejto prílohe. Ako alternatívu skutočných hodnôt je v prípade chýbajúcich príslušných informácií v uvedených správach povolené vypočítať priemerné hodnoty založené na miestnych poľnohospodárskych postupoch, ktoré vychádzajú napríklad z údajov o skupinách poľnohospodárskych podnikov.

Ako alternatívu skutočných hodnôt možno použiť odhadované množstvá emisií z pestovania, zberu a ťažby lesnej biomasy, ktoré je možné odvodiť na základe priemerov emisií z pestovania, zberu a ťažby vypočítaných pre geografické oblasti na vnútroštátnej úrovni.

▼M2

6. Úspory emisií skleníkových plynov na základe lepšieho riadenia poľnohospodárstva, esca, ako napríklad prechodu na minimálne alebo bezorbové obrábanie pôdy, pestovanie lepších plodín a striedanie plodín, využívanie krycích plodín vrátane nakladania so zvyškami plodín a používanie organického pôdneho kondicionéra, ako napríklad kompostu a digestátu fermentácie hnoja, sa na účely výpočtu uvedeného v bode 1 písm. a) zohľadnia iba vtedy, ak s nimi nie je spojené riziko negatívneho vplyvu na biodiverzitu. Ďalej treba spoľahlivo a overiteľne preukázať, že sa obsah uhlíka v pôde zvýšil, alebo sa dá očakávať, že sa zvýšil v období, v ktorom sa dané suroviny vypestovali, pričom uvedené emisie sa zohľadnia v prípade, ak takéto postupy viedli k vyššiemu použitiu hnojív a herbicídov ( 41 ).

▼B

7. Anualizované emisie vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy, el, sa vypočítava rovnomerným rozdelením celkových emisií za obdobie 20 rokov. Na výpočet uvedených emisií sa uplatňuje tento vzorec:

el = (CSR – CSA) × 3,664 × 1/20 × 1/P– eB, ( 42 )

kde

el

=

anualizované emisie skleníkových plynov vyplývajúce zo zmien zásob uhlíka spôsobených zmenou využívania pôdy (merané ako množstvo ekvivalentu CO2 na jednotkovú energiu z palív z biomasy). „Orná pôda“ ( 43 ) a „pôda pre trvácne plodiny“ ( 44 ) sa považujú za jedno využitie pôdy;

CSR

=

zásoby uhlíka na jednotku plochy súvisiace s referenčným využívaním pôdy (merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie). Za referenčné využívanie pôdy sa považuje využívanie pôdy v januári 2008 alebo využívanie pôdy 20 rokov pred tým, ako sa získali suroviny, podľa toho, ktoré využívanie sa realizovalo ako posledné;

CSA

=

zásoba uhlíka na jednotku plochy súvisiace so skutočným využívaním pôdy (merané ako množstvo uhlíka (v tonách) na jednotku plochy vrátane pôdy aj vegetácie). Ak sa zásoby uhlíka zhromažďujú viac ako jeden rok, hodnotou CSA sú odhadované zásoby na jednotku plochy po 20 rokoch alebo po dozretí plodín, podľa toho, ktoré obdobie nastane skôr;

P

=

produktivita plodín (meraná ako palivo z biomasy alebo energia na jednotku plochy za rok), a

eB

=

bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ palív z biomasy, ak sa biomasa získava z obnovenej znehodnotenej pôdy za podmienok stanovených v bode 8.

8. Bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ sa udelí, ak sa preukáže, že daná pôda:

a) 

sa v januári 2008 nevyužívala na poľnohospodárske účely alebo akúkoľvek inú činnosť a

b) 

je veľmi znehodnotená pôda vrátane pôdy, ktorá sa v minulosti využívala na poľnohospodárske účely.

Bonus vo výške 29 g CO2ekv/MJ sa uplatňuje na obdobie 20 rokov od dátumu zmeny využívania pôdy na poľnohospodárske účely pod podmienkou, že sa v prípade pôdy uvedenej v písmene b) zaručí pravidelný nárast zásob uhlíka a výrazné zníženie erózie.

9. „Veľmi znehodnotená pôda“ je pôda, ktorá je počas dlhého obdobia buď výrazne zasolená, alebo vykazuje mimoriadne nízky obsah organických látok a je veľmi zvetraná.

10. V súlade s bodom 10 časti C prílohy V k tejto smernici, rozhodnutie Komisie 2010/335/EÚ ( 45 ), ktoré stanovuje usmernenia pre výpočet zásob uhlíka v pôde v súlade s touto smernicou na základe usmernení IPCC z roku 2006 pre vnútroštátne súpisy skleníkových plynov – zväzok 4, a v súlade s nariadeniami (EÚ) č. 525/2013 a (EÚ) 2018/841 slúži ako základ pre výpočet zásob uhlíka v pôde.

11. Emisie zo spracovania, ep, zahŕňajú emisie zo samotného spracovania; z odpadov a úniku látok; a z výroby chemických látok alebo produktov používaných pri spracúvaní vrátane emisií CO2, ktoré zodpovedajú obsahu uhlíka vo fosílnych vstupoch, bez ohľadu na to, či sa v rámci procesu spaľujú.

Pri započítaní spotreby elektriny nevyrobenej v zariadení na výrobu pevného alebo plynného paliva z biomasy sa intenzita emisií skleníkových plynov pri výrobe a distribúcii tejto elektriny považuje za rovnakú ako v prípade priemernej intenzity emisií pri výrobe a distribúcii elektriny v určenom regióne. Odchylne od tohto pravidla môžu výrobcovia používať priemernú hodnotu v prípade elektriny vyrobenej v jednotlivej elektrárni za predpokladu, že táto elektráreň nie je pripojená k elektrizačnej sústave.

Emisie zo spracúvania zahŕňajú v relevantných prípadoch emisie zo sušenia medziproduktov a materiálov.

12. Emisie z dopravy a distribúcie, etd, zahŕňajú emisie z dopravy surovín a polotovarov a zo skladovania a distribúcie hotových materiálov. Tento bod sa nevzťahuje na emisie z dopravy a distribúcie, ktoré sa zohľadňujú podľa bodu 5.

13. Emisie CO2 z používaných palív, eu, sa v prípade palív z biomasy považujú za nulové. Emisie skleníkových plynov iných než CO2 (CH4 a N2O) z používaných palív sa zahrnú do faktora eu.

14. Úspora emisií pri zachytávaní a geologickom ukladaní CO2, eccs, ktoré ešte neboli započítané pri ep, je obmedzená len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní a ukladaní emitovaného CO2 v priamej súvislosti s ťažbou, prepravou, spracovaním a distribúciou palív z biomasy, ak sa ukladanie uskutočnilo v súlade so smernicou 2009/31/ES.

▼M2

15. Úspory emisií pri zachytávaní a nahradzovaní CO2, eccr, priamo súvisia s výrobou palív z biomasy, ku ktorej sú priradené, a sú obmedzené len na tie emisie, ktorým sa zabráni pri zachytávaní CO2, ktorého uhlík pochádza z biomasy, a používa sa na nahrádzanie CO2 pochádzajúceho z fosílnych palív pri výrobe komerčných výrobkov a poskytovaní služieb pred 1. januárom 2036.

▼B

16. Keď jednotka kombinovanej výroby – zaisťujúca teplo a/alebo elektrinu v procese výroby paliva z biomasy, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie – vyrobí prebytočnú elektrinu a/alebo prebytočné využiteľné teplo, emisie skleníkových plynov sa rozdelia medzi elektrinu a užitočné teplo úmerne teplote tepla (ktorá odráža užitočnosť (úžitok) tepla). Užitočná časť tepla sa zistí vynásobením jeho energetického obsahu účinnosťou Carnotovho cyklu Ch, ktorá sa vypočíta takto:

image

kde

Th

=

teplota meraná pri absolútnej teplote (v kelvinoch) využiteľného tepla na odbernom mieste;

T0

=

teplota okolia nastavená na 273,15 kelvinov (rovná sa 0 °C).

Ak sa prebytočné teplo vyváža na vykurovanie budov pri teplote nižšej ako 150 °C (423,15 kelvina), môže byť Ch definovaná aj takto:

Ch

=

účinnosť Carnotovho cyklu pre teplo pri teplote 150 °C (423,15 kelvina), ktorá je: 0,3546

Na účely uvedeného výpočtu sa použije skutočná účinnosť definovaná ako ročná mechanická energia, elektrina a teplo vyrobené v uvedenom poradí vydelené ročným energetickým vstupom.

Na účely uvedeného výpočtu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a) 

„kombinovaná výroba“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektrickej a/alebo mechanickej energie v jednom procese;

b) 

„využiteľné teplo“ je teplo vyrobené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple na vykurovanie alebo chladenie;

c) 

„ekonomicky zdôvodnený dopyt“ je dopyt, ktorý neprekračuje potreby tepla alebo chladenia a ktorý by bol inak uspokojený za trhových podmienok.

17. Keď je kombinovaným produktom výroby paliva z biomasy palivo, v prípade ktorého sa vypočítavajú emisie, a jeden alebo viacero iných produktov („vedľajšie produkty“), emisie skleníkových plynov sa delia medzi palivo alebo jeho medziprodukt a vedľajšie produkty úmerne k ich energetickému obsahu (stanovuje sa na základe nižšej výhrevnosti v prípade vedľajších produktov iných ako elektrina a teplo). Intenzita skleníkových plynov prebytočného užitočného tepla alebo prebytočnej elektriny sa zhoduje s intenzitou skleníkových plynov tepla alebo elektriny, ktorých dodávky sa použili na proces výroby paliva z biomasy, a určí sa na základe výpočtu intenzity skleníkových plynov všetkých vstupov a emisií vrátane emisií zo surovín a emisií CH4 a N2O, do a z jednotky kombinovanej výroby, kotla či iného zariadenia zaisťujúceho dodávky tepla alebo elektriny do procesu výroby paliva z biomasy. V prípade kombinovanej výroby elektriny a tepla sa výpočet uskutoční podľa bodu 16.

▼M2

18. Na účely výpočtu uvedeného v odseku 17 sú emisie, ktoré sa majú deliť, súčtom eec + el + esca + podielu emisií ep, etd, eccs a eccr, ktoré vznikajú v procese až do fázy, keď sa vyrobí vedľajší produkt vrátane fázy výroby samotnej. Ak sa v skoršej fáze procesu v rámci životného cyklu pripísali akékoľvek emisie vedľajším produktom, podiel takýchto emisií, ktoré sa pripísali medziproduktu paliva v poslednej takejto fáze procesu, sa použije na tieto účely namiesto celkového množstva týchto emisií.

V prípade bioplynu a biometánu sa na účely tohto výpočtu zohľadňujú všetky vedľajšie produkty, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti bodu 17. Na účely výpočtu sa energetický obsah vedľajších produktov s negatívnym energetickým obsahom považuje za nulový.

Platí všeobecné pravidlo, že odpady a zvyšky vrátane všetkých odpadov a zvyškov zahrnutých v prílohe IX sa považujú za odpady a zvyšky s nulovými emisiami skleníkových plynov v rámci životného cyklu až do procesu zberu týchto materiálov, bez ohľadu na to, či sa pred premenou na konečný produkt spracúvajú na medziprodukty.

V prípade palív z biomasy vyrábaných v iných rafinériách než tých, ktoré sú kombináciou spracovateľských zariadení s kotlami alebo jednotiek kombinovanej výroby poskytujúcich dodávky tepla a/alebo elektriny do spracovateľského zariadenia, sa za jednotku analýzy na účely výpočtu uvedeného v bode 17 považuje rafinéria.

▼B

19. V prípade palív z biomasy používaných na výrobu elektriny predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva ECF(el) hodnotu 183 g CO2ekv/MJ elektriny alebo 212 g CO2ekv/MJ elektriny pre najvzdialenejšie regióny.

V prípade palív z biomasy používaných na výrobu využiteľného tepla, ako aj na výrobu tepla a/alebo chladu, predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva ECF(h) hodnotu 80 g CO2ekv/MJ tepla.

V prípade palív z biomasy používaných na výrobu využiteľného tepla, pri ktorej je možné preukázať priamu fyzickú náhradu uhlia, predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva ECF(h) hodnotu 124 g CO2ekv/MJ tepla.

V prípade palív z biomasy, ktoré sa používajú ako palivá v doprave, predstavujú na účely výpočtu uvedeného v bode 3 emisie z porovnateľného fosílneho paliva EF(t) hodnotu 94 g CO2ekv/MJ.

C.   ROZTRIEDENIE URČENÝCH HODNÔT PRE PALIVÁ Z BIOMASY

Drevené brikety alebo pelety



Systém výroby paliva z biomasy

Prepravná vzdialenosť

Emisie skleníkových plynov - typická hodnota

(g CO2ekv/MJ)

Emisie skleníkových plynov

(g CO2ekv/MJ) - určená hodnota

Pestovanie

Spracovanie

Doprava

Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív

Pestovanie

Spracovanie

Doprava

Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív

drevené triesky z lesných zvyškov

1 až 500 km

0,0

1,6

3,0

0,4

0,0

1,9

3,6

0,5

500 až 2 500 km

0,0

1,6

5,2

0,4

0,0

1,9

6,2

0,5

2 500 až 10 000 km

0,0

1,6

10,5

0,4

0,0

1,9

12,6

0,5

nad 10 000 km

0,0

1,6

20,5

0,4

0,0

1,9

24,6

0,5

drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus)

2 500 až 10 000 km

4,4

0,0

11,0

0,4

4,4

0,0

13,2

0,5

drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – s hnojením)

1 až 500 km

3,9

0,0

3,5

0,4

3,9

0,0

4,2

0,5

500 až 2 500 km

3,9

0,0

5,6

0,4

3,9

0,0

6,8

0,5

2 500 až 10 000 km

3,9

0,0

11,0

0,4

3,9

0,0

13,2

0,5

nad 10 000 km

3,9

0,0

21,0

0,4

3,9

0,0

25,2

0,5

drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – bez hnojenia)

1 až 500 km

2,2

0,0

3,5

0,4

2,2

0,0

4,2

0,5

500 až 2 500 km

2,2

0,0

5,6

0,4

2,2

0,0

6,8

0,5

2 500 až 10 000 km

2,2

0,0

11,0

0,4

2,2

0,0

13,2

0,5

nad 10 000 km

2,2

0,0

21,0

0,4

2,2

0,0

25,2

0,5

drevené triesky z kmeňového dreva

1 až 500 km

1,1

0,3

3,0

0,4

1,1

0,4

3,6

0,5

500 až 2 500 km

1,1

0,3

5,2

0,4

1,1

0,4

6,2

0,5

2 500 až 10 000 km

1,1

0,3

10,5

0,4

1,1

0,4

12,6

0,5

nad 10 000 km

1,1

0,3

20,5

0,4

1,1

0,4

24,6

0,5

drevené triesky zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu

1 až 500 km

0,0

0,3

3,0

0,4

0,0

0,4

3,6

0,5

500 až 2 500 km

0,0

0,3

5,2

0,4

0,0

0,4

6,2

0,5

2 500 až 10 000 km

0,0

0,3

10,5

0,4

0,0

0,4

12,6

0,5

nad 10 000 km

0,0

0,3

20,5

0,4

0,0

0,4

24,6

0,5

Drevené brikety alebo pelety



Systém výroby paliva z biomasy

Prepravná vzdialenosť

Emisie skleníkových plynov - typická hodnota

(g CO2ekv/MJ)

Emisie skleníkových plynov - určená hodnota

(g CO2ekv/MJ)

 

 

Pestovanie

Spracovanie

Doprava a distribúcia

Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív

Pestovanie

Spracovanie

Doprava a distribúcia

Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív

drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 1)

1 až 500 km

0,0

25,8

2,9

0,3

0,0

30,9

3,5

0,3

500 až 2 500 km

0,0

25,8

2,8

0,3

0,0

30,9

3,3

0,3

2 500 až 10 000 km

0,0

25,8

4,3

0,3

0,0

30,9

5,2

0,3

nad 10 000 km

0,0

25,8

7,9

0,3

0,0

30,9

9,5

0,3

drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 2a)

1 až 500 km

0,0

12,5

3,0

0,3

0,0

15,0

3,6

0,3

500 až 2 500 km

0,0

12,5

2,9

0,3

0,0

15,0

3,5

0,3

2 500 až 10 000 km

0,0

12,5

4,4

0,3

0,0

15,0

5,3

0,3

nad 10 000 km

0,0

12,5

8,1

0,3

0,0

15,0

9,8

0,3

drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 3a)

1 až 500 km

0,0

2,4

3,0

0,3

0,0

2,8

3,6.

0,3

500 až 2 500 km

0,0

2,4

2,9

0,3

0,0

2,8

3,5

0,3

2 500 až 10 000 km

0,0

2,4

4,4

0,3

0,0

2,8

5,3

0,3

nad 10 000 km

0,0

2,4

8,2

0,3

0,0

2,8

9,8

0,3

drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín

(eukalyptus – situácia 1)

2 500 až 10 000 km

3,9

24,5

4,3

0,3

3,9

29,4

5,2

0,3

drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín

(eukalyptus – situácia 2a)

2 500 až 10 000 km

5,0

10,6

4,4

0,3

5,0

12,7

5,3

0,3

drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín

(eukalyptus – situácia 3a)

2 500 až 10 000 km

5,3

0,3

4,4

0,3

5,3

0,4

5,3

0,3

drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín

(topoľ, s hnojením – situácia 1)

1 až 500 km

3,4

24,5

2,9

0,3

3,4

29,4

3,5

0,3

500 až 10 000 km

3,4

24,5

4,3

0,3

3,4

29,4

5,2

0,3

nad 10 000 km

3,4

24,5

7,9

0,3

3,4

29,4

9,5

0,3

drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín

(topoľ, s hnojením – situácia 2a)

1 až 500 km

4,4

10,6

3,0

0,3

4,4

12,7

3,6

0,3

500 až 10 000 km

4,4

10,6

4,4

0,3

4,4

12,7

5,3

0,3

nad 10 000 km

4,4

10,6

8,1

0,3

4,4

12,7

9,8

0,3

drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín

(topoľ, s hnojením – situácia 3a)

1 až 500 km

4,6

0,3

3,0

0,3

4,6

0,4

3,6

0,3

500 až 10 000 km

4,6

0,3

4,4

0,3

4,6

0,4

5,3

0,3

nad 10 000 km

4,6

0,3

8,2

0,3

4,6

0,4

9,8

0,3

drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín

(topoľ, bez hnojenia – situácia 1)

1 až 500 km

2,0

24,5

2,9

0,3

2,0

29,4

3,5

0,3

500 až 2 500 km

2,0

24,5

4,3

0,3

2,0

29,4

5,2

0,3

2 500 až 10 000 km

2,0

24,5

7,9

0,3

2,0

29,4

9,5

0,3

drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín

(topoľ, bez hnojenia – situácia 2a)

1 až 500 km

2,5

10,6

3,0

0,3

2,5

12,7

3,6

0,3

500 až 10 000 km

2,5

10,6

4,4

0,3

2,5

12,7

5,3

0,3

nad 10 000 km

2,5

10,6

8,1

0,3

2,5

12,7

9,8

0,3

drevené brikety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín

(topoľ, bez hnojenia – situácia 3a)

1 až 500 km

2,6

0,3

3,0

0,3

2,6

0,4

3,6

0,3

500 až 10 000 km

2,6

0,3

4,4

0,3

2,6

0,4

5,3

0,3

nad 10 000 km

2,6

0,3

8,2

0,3

2,6

0,4

9,8

0,3

drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 1)

1 až 500 km

1,1

24,8

2,9

0,3

1,1

29,8

3,5

0,3

500 až 2 500 km

1,1

24,8

2,8

0,3

1,1

29,8

3,3

0,3

2 500 až 10 000 km

1,1

24,8

4,3

0,3

1,1

29,8

5,2

0,3

nad 10 000 km

1,1

24,8

7,9

0,3

1,1

29,8

9,5

0,3

drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 2a)

1 až 500 km

1,4

11,0

3,0

0,3

1,4

13,2

3,6

0,3

500 až 2 500 km

1,4

11,0

2,9

0,3

1,4

13,2

3,5

0,3

2 500 až 10 000 km

1,4

11,0

4,4

0,3

1,4

13,2

5,3

0,3

nad 10 000 km

1,4

11,0

8,1

0,3

1,4

13,2

9,8

0,3

drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 3a)

1 až 500 km

1,4

0,8

3,0

0,3

1,4

0,9

3,6

0,3

500 až 2 500 km

1,4

0,8

2,9

0,3

1,4

0,9

3,5

0,3

2 500 až 10 000 km

1,4

0,8

4,4

0,3

1,4

0,9

5,3

0,3

nad 10 000 km

1,4

0,8

8,2

0,3

1,4

0,9

9,8

0,3

drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 1)

1 až 500 km

0,0

14,3

2,8

0,3

0,0

17,2

3,3

0,3

500 až 2 500 km

0,0

14,3

2,7

0,3

0,0

17,2

3,2

0,3

2 500 až 10 000 km

0,0

14,3

4,2

0,3

0,0

17,2

5,0

0,3

nad 10 000 km

0,0

14,3

7,7

0,3

0,0

17,2

9,2

0,3

drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 2a)

1 až 500 km

0,0

6,0

2,8

0,3

0,0

7,2

3,4

0,3

500 až 2 500 km

0,0

6,0

2,7

0,3

0,0

7,2

3,3

0,3

2 500 až 10 000 km

0,0

6,0

4,2

0,3

0,0

7,2

5,1

0,3

nad 10 000 km

0,0

6,0

7,8

0,3

0,0

7,2

9,3

0,3

drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 3a)

1 až 500 km

0,0

0,2

2,8

0,3

0,0

0,3

3,4

0,3

500 až 2 500 km

0,0

0,2

2,7

0,3

0,0

0,3

3,3

0,3

2 500 až 10 000 km

0,0

0,2

4,2

0,3

0,0

0,3

5,1

0,3

nad 10 000 km

0,0

0,2

7,8

0,3

0,0

0,3

9,3

0,3

Poľnohospodárske reťazce výroby



Systém výroby paliva z biomasy

Prepravná vzdialenosť

Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ)

Emisie skleníkových plynov - určená hodnota (g CO2ekv/MJ)

 

 

Pestovanie

Spracovanie

Doprava a distribúcia

Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív

Pestovanie

Spracovanie

Doprava a distribúcia

Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív

poľnohospodárske zvyšky s hustotou < 0,2 t/m3

1 až 500 km

0,0

0,9

2,6

0,2

0,0

1,1

3,1

0,3

500 až 2 500 km

0,0

0,9

6,5

0,2

0,0

1,1

7,8

0,3

2 500 až 10 000 km

0,0

0,9

14,2

0,2

0,0

1,1

17,0

0,3

nad 10 000 km

0,0

0,9

28,3

0,2

0,0

1,1

34,0

0,3

poľnohospodárske zvyšky s hustotou > 0,2 t/m3

1 až 500 km

0,0

0,9

2,6

0,2

0,0

1,1

3,1

0,3

500 až 2 500 km

0,0

0,9

3,6

0,2

0,0

1,1

4,4

0,3

2 500 až 10 000 km

0,0

0,9

7,1

0,2

0,0

1,1

8,5

0,3

nad 10 000 km

0,0

0,9

13,6

0,2

0,0

1,1

16,3

0,3

slamové pelety

1 až 500 km

0,0

5,0

3,0

0,2

0,0

6,0

3,6

0,3

500 až 10 000 km

0,0

5,0

4,6

0,2

0,0

6,0

5,5

0,3

nad 10 000 km

0,0

5,0

8,3

0,2

0,0

6,0

10,0

0,3

brikety z bagasy

500 až 10 000 km

0,0

0,3

4,3

0,4

0,0

0,4

5,2

0,5

nad 10 000 km

0,0

0,3

8,0

0,4

0,0

0,4

9,5

0,5

palmojadrový extrahovaný šrot

nad 10 000 km

21,6

21,1

11,2

0,2

21,6

25,4

13,5

0,3

palmojadrový extrahovaný šrot (žiadne emisie CH4 z továrne na spracovanie oleja)

nad 10 000 km

21,6

3,5

11,2

0,2

21,6

4,2

13,5

0,3

Roztriedenie určených hodnôt pre bioplyn na výrobu elektriny



Systém výroby paliva z biomasy

Technológia

TYPICKÁ HODNOTA [g CO2ekv/MJ]

URČENÁ HODNOTA [g CO2ekv/MJ]

Pestovanie

Spracovanie

Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív

Doprava

Kredity na hnoj

Pestovanie

Spracovanie

Iné emisie než emisie CO2 z používaných palív

Doprava

Kredity na hnoj

vlhký hnoj (1)

situácia 1

otvorený digestát

0,0

69,6

8,9

0,8

– 107,3

0,0

97,4

12,5

0,8

– 107,3

uzavretý digestát

0,0

0,0

8,9

0,8

– 97,6

0,0

0,0

12,5

0,8

– 97,6

situácia 2

otvorený digestát

0,0

74,1

8,9

0,8

– 107,3

0,0

103,7

12,5

0,8

– 107,3

uzavretý digestát

0,0

4,2

8,9

0,8

– 97,6

0,0

5,9

12,5

0,8

– 97,6

situácia 3

otvorený digestát

0,0

83,2

8,9

0,9

– 120,7

0,0

116,4

12,5

0,9

– 120,7

uzavretý digestát

0,0

4,6

8,9

0,8

– 108,5

0,0

6,4

12,5

0,8

– 108,5

celá rastlina kukurice (2)

situácia 1

otvorený digestát

15,6

13,5

8,9

0,0 (3)

—

15,6

18,9

12,5

0,0

—

uzavretý digestát

15,2

0,0

8,9

0,0

—

15,2

0,0

12,5

0,0

—

situácia 2

otvorený digestát

15,6

18,8

8,9

0,0

—

15,6

26,3

12,5

0,0

—

uzavretý digestát

15,2

5,2

8,9

0,0

—

15,2

7,2

12,5

0,0

—

situácia 3

otvorený digestát

17,5

21,0

8,9

0,0

—

17,5

29,3

12,5

0,0

—

uzavretý digestát

17,1

5,7

8,9

0,0

—

17,1

7,9

12,5

0,0

—

biologický odpad

situácia 1

otvorený digestát

0,0

21,8

8,9

0,5

—

0,0

30,6

12,5

0,5

—

uzavretý digestát

0,0

0,0

8,9

0,5

—

0,0

0,0

12,5

0,5

—

situácia 2

otvorený digestát

0,0

27,9

8,9

0,5

—

0,0

39,0

12,5

0,5

—

uzavretý digestát

0,0

5,9

8,9

0,5

—

0,0

8,3

12,5

0,5

—

situácia 3

otvorený digestát

0,0

31,2

8,9

0,5

—

0,0

43,7

12,5

0,5

—

uzavretý digestát

0,0

6,5

8,9

0,5

—

0,0

9,1

12,5

0,5

—
(1)   

Hodnoty pre výrobu bioplynu z hnoja zahŕňajú negatívne emisie pochádzajúce z úspory emisií pri nakladaní s čerstvým hnojom. Vychádza sa z toho, že hodnota esca sa rovná – 45 g CO2ekv/MJ hnoja použitého pri anaeróbnej digescii.

(2)   

Celá rastlina kukurice je kukurica, ktorá bola pozberaná ako krmivo a silážovaná na konzerváciu.

(3)   

Doprava poľnohospodárskych surovín do transformačného zariadenia je podľa metodiky uvedenej v správe Komisie z 25. februára 2010 o požiadavkách trvalej udržateľnosti na používanie zdrojov tuhej a plynnej biomasy pri výrobe elektriny, tepla a chladu zahrnutá v hodnote „pestovanie“. Hodnota dopravy kukuričnej siláže predstavuje 0,4 g CO2ekv/MJ bioplynu.

Roztriedenie určených hodnôt pre biometán



Systém výroby biometánu

Technologická možnosť

TYPICKÁ HODNOTA [g CO2ekv/MJ]

URČENÁ HODNOTA [g CO2ekv/MJ]

Pestovanie

Spracovanie

Úprava

Doprava

Kompresia na čerpacej stanici

Kredity na hnoj

Pestovanie

Spracovanie

Úprava

Doprava

Kompresia na čerpacej stanici

Kredity na hnoj

vlhký hnoj

otvorený digestát

bez spaľovania odpadových plynov

0,0

84,2

19,5

1,0

3,3

– 124,4

0,0

117,9

27,3

1,0

4,6

– 124,4

so spaľovaním odpadových plynov

0,0

84,2

4,5

1,0

3,3

– 124,4

0,0

117,9

6,3

1,0

4,6

– 124,4

uzavretý digestát

bez spaľovania odpadových plynov

0,0

3,2

19,5

0,9

3,3

– 111,9

0,0

4,4

27,3

0,9

4,6

– 111,9

so spaľovaním odpadových plynov

0,0

3,2

4,5

0,9

3,3

– 111,9

0,0

4,4

6,3

0,9

4,6

– 111,9

celá rastlina kukurice

otvorený digestát

bez spaľovania odpadových plynov

18,1

20,1

19,5

0,0

3,3

—

18,1

28,1

27,3

0,0

4,6

—

so spaľovaním odpadových plynov

18,1

20,1

4,5

0,0

3,3

—

18,1

28,1

6,3

0,0

4,6

—

uzavretý digestát

bez spaľovania odpadových plynov

17,6

4,3

19,5

0,0

3,3

—

17,6

6,0

27,3

0,0

4,6

—

so spaľovaním odpadových plynov

17,6

4,3

4,5

0,0

3,3

—

17,6

6,0

6,3

0,0

4,6

—

biologický odpad

otvorený digestát

bez spaľovania odpadových plynov

0,0

30,6

19,5

0,6

3,3

—

0,0

42,8

27,3

0,6

4,6

—

so spaľovaním odpadových plynov

0,0

30,6

4,5

0,6

3,3

—

0,0

42,8

6,3

0,6

4,6

—

uzavretý digestát

bez spaľovania odpadových plynov

0,0

5,1

19,5

0,5

3,3

—

0,0

7,2

27,3

0,5

4,6

—

so spaľovaním odpadových plynov

0,0

5,1

4,5

0,5

3,3

—

0,0

7,2

6,3

0,5

4,6

—

D.   CELKOVÉ TYPICKÉ A URČENÉ HODNOTY PRE REŤAZCE VÝROBY PALÍV Z BIOMASY



Systém výroby paliva z biomasy

Prepravná vzdialenosť

Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ)

Emisie skleníkových plynov - určená hodnota (g CO2ekv/MJ)

drevené triesky z lesných zvyškov

1 až 500 km

5

6

500 až 2 500 km

7

9

2 500 až 10 000 km

12

15

nad 10 000 km

22

27

drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus)

2 500 až 10 000 km

16

18

drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – s hnojením)

1 až 500 km

8

9

500 až 2 500 km

10

11

2 500 až 10 000 km

15

18

nad 10 000 km

25

30

drevené triesky z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ – bez hnojenia)

1 až 500 km

6

7

500 až 2 500 km

8

10

2 500 až 10 000 km

14

16

nad 10 000 km

24

28

drevené triesky z kmeňového dreva

1 až 500 km

5

6

500 až 2 500 km

7

8

2 500 až 10 000 km

12

15

nad 10 000 km

22

27

drevené triesky z priemyselných zvyškov

1 až 500 km

4

5

500 až 2 500 km

6

7

2 500 až 10 000 km

11

13

nad 10 000 km

21

25

drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 1)

1 až 500 km

29

35

500 až 2 500 km

29

35

2 500 až 10 000 km

30

36

nad 10 000 km

34

41

drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 2a)

1 až 500 km

16

19

500 až 2 500 km

16

19

2 500 až 10 000 km

17

21

nad 10 000 km

21

25

drevené brikety alebo pelety z lesných zvyškov (situácia 3a)

1 až 500 km

6

7

500 až 2 500 km

6

7

2 500 až 10 000 km

7

8

nad 10 000 km

11

13

drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus – situácia 1)

2 500 až 10 000 km

33

39

drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus – situácia 2a)

2 500 až 10 000 km

20

23

drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (eukalyptus – situácia 3a)

2 500 až 10 000 km

10

11

drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, s hnojením – situácia 1)

1 až 500 km

31

37

500 až 10 000 km

32

38

nad 10 000 km

36

43

drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, s hnojením – situácia 2a)

1 až 500 km

18

21

500 až 10 000 km

20

23

nad 10 000 km

23

27

drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, s hnojením – situácia 3a)

1 až 500 km

8

9

500 až 10 000 km

10

11

nad 10 000 km

13

15

drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, bez hnojenia – situácia 1)

1 až 500 km

30

35

500 až 10 000 km

31

37

nad 10 000 km

35

41

drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, bez hnojenia – situácia 2a)

1 až 500 km

16

19

500 až 10 000 km

18

21

nad 10 000 km

21

25

drevené brikety alebo pelety z výmladkovej plantáže rýchlo rastúcich drevín (topoľ, bez hnojenia – situácia 3a)

1 až 500 km

6

7

500 až 10 000 km

8

9

nad 10 000 km

11

13

drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 1)

1 až 500 km

29

35

500 až 2 500 km

29

34

2 500 až 10 000 km

30

36

nad 10 000 km

34

41

drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 2a)

1 až 500 km

16

18

500 až 2 500 km

15

18

2 500 až 10 000 km

17

20

nad 10 000 km

21

25

drevené brikety alebo pelety z kmeňového dreva (situácia 3a)

1 až 500 km

5

6

500 až 2 500 km

5

6

2 500 až 10 000 km

7

8

nad 10 000 km

11

12

drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 1)

1 až 500 km

17

21

500 až 2 500 km

17

21

2 500 až 10 000 km

19

23

nad 10 000 km

22

27

drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 2a)

1 až 500 km

9

11

500 až 2 500 km

9

11

2 500 až 10 000 km

10

13

nad 10 000 km

14

17

drevené brikety alebo pelety zo zvyškov z drevospracujúceho priemyslu (situácia 3a)

1 až 500 km

3

4

500 až 2 500 km

3

4

2 500 až 10 000

5

6

nad 10 000 km

8

10

Situácia 1 sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky procesného tepla do zariadenia na výrobu peliet používa kotol na zemný plyn. Procesná elektrina sa nakupuje zo siete.

Situácia 2a sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky procesného tepla do zariadenia na výrobu peliet používa kotol zásobovaný drevenými trieskami. Procesná elektrina sa nakupuje zo siete.

Situácia 3a sa týka procesov, v ktorých sa na dodávky tepla a elektriny do zariadenia na výrobu peliet používa kombinovaná výroba elektriny a tepla zásobovaná drevenými trieskami.



Systém výroby paliva z biomasy

Prepravná vzdialenosť

Emisie skleníkových plynov - typická hodnota (g CO2ekv/MJ)

Emisie skleníkových plynov - určená hodnota (g CO2ekv/MJ)

poľnohospodárske zvyšky s hustotou < 0,2 t/m3 (1)

1 až 500 km

4

4

500 až 2 500 km

8

9

2 500 až 10 000 km

15

18

nad 10 000 km

29

35

poľnohospodárske zvyšky s hustotou > 0,2 t/m3 (2)

1 až 500 km

4

4

500 až 2 500 km

5

6

2 500 až 10 000 km

8

10

nad 10 000 km

15

18

slamové pelety

1 až 500 km

8

10

500 až 10 000 km

10

12

nad 10 000 km

14

16

brikety z bagasy

500 až 10 000 km

5

6

nad 10 000 km

9

10

palmojadrový extrahovaný šrot

nad 10 000 km

54

61

palmojadrový extrahovaný šrot (žiadne emisie CH4 z továrne na spracovanie oleja)

nad 10 000 km

37

40
(1)   

Táto skupina materiálov zahŕňa poľnohospodárske zvyšky s nízkou objemovou hmotnosťou a obsahuje materiály, ako napríklad balíky slamy, ovsené šupky, ryžové plevy, bagasové balíky z cukrovej trstiny (neúplný zoznam).

(2)   

Táto skupina poľnohospodárskych zvyškov s vyššou objemovou hmotnosťou zahŕňa materiály, ako napríklad kukuričné klasy, škrupiny orechov, šupky sójových bôbov, škrupiny palmových jadier (neúplný zoznam).

Typické a určené hodnoty – bioplyn na elektrinu



Systém výroby bioplynu

Technologická možnosť

Typická hodnota

Určená hodnota

Emisie skleníkových plynov

(g CO2ekv/MJ)

Emisie skleníkových plynov

(g CO2ekv/MJ)

bioplyn na elektrinu z vlhkého hnoja

situácia 1

otvorený digestát (1)

– 28

3

uzavretý digestát (2)

– 88

– 84

situácia 2

otvorený digestát

– 23

10

uzavretý digestát

– 84

– 78

situácia 3

otvorený digestát

– 28

9

uzavretý digestát

– 94

– 89

bioplyn na elektrinu z celej rastliny kukurice

situácia 1

otvorený digestát

38

47

uzavretý digestát

24

28

situácia 2

otvorený digestát

43

54

uzavretý digestát

29

35

situácia 3

otvorený digestát

47

59

uzavretý digestát

32

38

bioplyn na elektrinu z biologického odpadu

situácia 1

otvorený digestát

31

44

uzavretý digestát

9

13

situácia 2

otvorený digestát

37

52

uzavretý digestát

15

21

situácia 3

otvorený digestát

41

57

uzavretý digestát

16

22
(1)   

Otvoreným skladovaním digestátu vznikajú ďalšie emisie metánu, ktoré sa menia v závislosti od poveternostných podmienok, substrátu a účinnosti digescie. Pri týchto výpočtoch sa použijú množstvá, ktoré sa rovnajú 0,05 MJ CH4/MJ bioplynu pri hnoji, 0,035 MJ CH4/MJ bioplynu pri kukurici a 0,01 MJ CH4/MJ bioplynu pri biologickom odpade.

(2)   

Uzavreté skladovanie znamená, že digestát, ktorý vznikol procesom digescie, je uložený v plynotesnej nádrži a dodatočný bioplyn vznikajúci pri skladovaní sa považuje za bioplyn získaný na výrobu dodatočnej elektriny alebo biometánu.

Typické a určené hodnoty pre biometán



Systém výroby biometánu

Technologická možnosť

Emisie skleníkových plynov - typická hodnota

(g CO2ekv/MJ)

Emisie skleníkových plynov - určená hodnota

(g CO2ekv/MJ)

biometán z vlhkého hnoja

otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov (1)

– 20

22

otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov (2)

– 35

1

uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov

– 88

– 79

uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov

– 103

– 100

biometán z celej rastliny kukurice

otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov

58

73

otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov

43

52

uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov

41

51

uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov

26

30

biometán z biologického odpadu

otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov

51

71

otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov

36

50

uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov

25

35

uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov

10

14
(1)   

Táto kategória zahŕňa tieto kategórie technológií úpravy bioplynu na biometán: adsorpcia na báze zmien tlaku (PSA), tlaková vypierka vodou (PWS), membrány, kryogénna úprava a organická fyzikálna vypierka (OPS). Zahŕňa emisie vo výške 0,03 MJ CH4/MJ biometánu pre emisie metánu v odpadových plynoch.

(2)   

Táto kategória zahŕňa tieto kategórie technológií úpravy bioplynu na biometán: tlaková vypierka vodou (PWS), ak sa voda recykluje, adsorpcia na báze zmien tlaku (PSA), chemická vypierka, organická fyzikálna vypierka (OPS), membrány a kryogénna úprava. Pri tejto kategórii sa neráta so žiadnymi emisiami metánu (metán, ak je prítomný, sa v odpadových plynoch spáli).

Typické a určené hodnoty – bioplyn na elektrinu – zmesi hnoja a kukurice: Emisie skleníkových plynov s podielmi na základe čerstvej hmotnosti



Systém výroby bioplynu

Technologické možnosti

Emisie skleníkových plynov - typická hodnota

(g CO2ekv/MJ)

Emisie skleníkových plynov - určená hodnota

(g CO2ekv/MJ)

hnoj – kukurica

80 % – 20 %

situácia 1

otvorený digestát

17

33

uzavretý digestát

– 12

– 9

situácia 2

otvorený digestát

22

40

uzavretý digestát

– 7

– 2

situácia 3

otvorený digestát

23

43

uzavretý digestát

– 9

– 4

hnoj – kukurica

70 % – 30 %

situácia 1

otvorený digestát

24

37

uzavretý digestát

0

3

situácia 2

otvorený digestát

29

45

uzavretý digestát

4

10

situácia 3

otvorený digestát

31

48

uzavretý digestát

4

10

hnoj – kukurica

60 % – 40 %

situácia 1

otvorený digestát

28

40

uzavretý digestát

7

11

situácia 2

otvorený digestát

33

47

uzavretý digestát

12

18

situácia 3

otvorený digestát

36

52

uzavretý digestát

12

18

Poznámky:

Situácia 1 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých elektrinu a teplo potrebné v danom procese dodáva priamo motor zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla.

Situácia 2 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých sa elektrina potrebná v danom procese odoberá zo siete a procesné teplo dodáva priamo motor zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. V niektorých členských štátoch nemôžu hospodárske subjekty žiadať dotácie na hrubú výrobu, a pravdepodobnejšou konfiguráciou je teda situácia 1.

Situácia 3 sa týka výrobných reťazcov, v ktorých sa elektrina potrebná v danom procese odoberá zo siete a procesné teplo dodáva kotol na bioplyn. Táto situácia sa týka niektorých zariadení, pri ktorých nie je motor zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla na mieste a kde sa predáva bioplyn (avšak bez úpravy na biometán).

Typické a určené hodnoty – biometán – zmesi hnoja a kukurice: Emisie skleníkových plynov s podielmi na základe čerstvej hmotnosti



Systém výroby biometánu

Technologické možnosti

Typická hodnota

Určená hodnota

(g CO2ekv/MJ)

(g CO2ekv/MJ)

hnoj – kukurica

80 % – 20 %

otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov

32

57

otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov

17

36

uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov

– 1

9

uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov

– 16

– 12

hnoj – kukurica

70 % – 30 %

otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov

41

62

otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov

26

41

uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov

13

22

uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov

– 2

1

hnoj – kukurica

60 % – 40 %

otvorený digestát, bez spaľovania odpadových plynov

46

66

otvorený digestát, so spaľovaním odpadových plynov

31

45

uzavretý digestát, bez spaľovania odpadových plynov

22

31

uzavretý digestát, so spaľovaním odpadových plynov

7

10

V prípade biometánu, ktorý sa používa ako palivo v doprave vo forme stlačeného biometánu, je potrebné k typickým hodnotám pripočítať hodnotu 3,3 g CO2ekv/MJ biometánu a k určeným hodnotám hodnotu 4,6 g CO2ekv/MJ biometánu.

1. Prehľad

,

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

Požiadavky

3. Súvisiace štandardy

Štandardy
  • Builddate: 16.07.2024 00:00:00 -Doknr: CELEX:32018L2001
  • EULAW -

    EN: Legal acts of the European Union from EUR-Lex, https://eur-lex.europa.eu/. © European Union. Re-use is authorised by Decision 2011/833/EU, provided the source is acknowledged; the consolidated texts are licensed under CC BY 4.0 (EUR-Lex legal notice). Divided into sections and converted into the GRCA format, the wording unchanged. Only the legislation published in the Official Journal of the European Union is deemed authentic.

    DE: Rechtsakte der Europäischen Union aus EUR-Lex, https://eur-lex.europa.eu/. © Europäische Union. Weiterverwendung nach Beschluss 2011/833/EU mit Quellenangabe gestattet; die konsolidierten Fassungen stehen unter CC BY 4.0 (Rechtlicher Hinweis von EUR-Lex). In Abschnitte aufgeteilt und in das GRCA-Format umgewandelt, der Wortlaut unverändert. Verbindlich sind allein die im Amtsblatt der Europäischen Union veröffentlichten Rechtsakte.