DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2021/923 z 25. marca 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, v ktorých sa stanovujú kritériá na vymedzenie riadiacej zodpovednosti, kontrolných funkcií, významných obchodných útvarov a významného vplyvu na rizikový profil významného obchodného útvaru, ako aj kritériá na identifikáciu zamestnancov alebo kategórií zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú vplyv na rizikový profil inštitúcie, ktorý je rovnako významný ako vplyv zamestnancov alebo kategórií zamestnancov uvedených v článku 92 ods. 3 uvedenej smernice (Text s významom pre EHP)

(1)

Významný vplyv na rizikový profil inštitúcie môžu mať nielen profesionálne činnosti zamestnancov uvedené v článku 92 ods. 3 písm. a), b) a c) smernice 2013/36/EÚ, ale aj profesionálne činnosti iných zamestnancov. To platí najmä v prípade, keď títo zamestnanci majú riadiacu zodpovednosť za významné obchodné útvary alebo za kontrolné funkcie, pretože môžu prijímať strategické alebo iné zásadné rozhodnutia, ktoré majú vplyv na obchodné činnosti alebo uplatňovaný kontrolný rámec. Takéto kontrolné funkcie zvyčajne zahŕňajú riadenie rizík, dodržiavanie súladu s predpismi a vnútorný audit. Riziká, ktoré podstupujú významné obchodné útvary, a spôsob, akým sú riadené, predstavujú najdôležitejšie faktory vplývajúce na rizikový profil inštitúcie.

(2)

Preto treba stanoviť kritériá na identifikáciu iných zamestnancov, než sú zamestnanci uvedení v článku 92 ods. 3 písm. a), b) a c) smernice 2013/36/EÚ, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie. Uvedené kritériá by mali zohľadňovať právomoc a zodpovednosť takýchto zamestnancov, rizikový profil inštitúcie a ukazovatele výkonnosti, vnútornú organizáciu inštitúcie a povahu, rozsah a zložitosť dotknutej inštitúcie. Uvedené kritériá by mali inštitúciám takisto umožniť, aby vo svojich politikách odmeňovania stanovili náležité stimuly s cieľom zabezpečiť, aby dotknutí zamestnanci konali pri plnení svojich úloh obozretne. A napokon treba konštatovať, že tieto kritériá by mali odrážať úroveň rizika rôznych činností v rámci inštitúcie.

(3)

Niektorí zamestnanci sú zodpovední za poskytovanie vnútornej podpory, ktorá je rozhodujúca pre fungovanie obchodných činností inštitúcie. Ich činnosti a rozhodnutia môžu mať významný vplyv aj na rizikový profil inštitúcie, pretože ich činnosti a rozhodnutia môžu inštitúciu vystaviť významným operačným a iným rizikám.

(4)

Do kreditného rizika a trhového rizika sa obvykle ide pri vytváraní podnikateľských príležitostí. V závislosti od príslušných súm a rizika môžu mať takéto obchodné činnosti významný vplyv na rizikový profil inštitúcie. Je preto vhodné používať kritériá založené na limitoch právomocí s cieľom identifikovať zamestnancov, ktorých činnosti môžu mať významný vplyv na rizikový profil inštitúcie. Tieto kritériá by sa mali vypočítavať aspoň raz ročne na základe údajov týkajúcich sa kapitálu a prístupov použitých na regulačné účely. Na zabezpečenie primeraného uplatňovania kritérií v rámci malých inštitúcií by sa však mala uplatňovať prahová hodnota de minimis pre kreditné riziko.

(5)

V kritériách na identifikáciu zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, by sa malo zohľadňovať aj to, že v prípade niektorých inštitúcií sa môže udeliť výnimka z požiadaviek týkajúcich sa obchodnej knihy podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (2) a že obmedzenia v uvedenom nariadení sú stanovené rôznymi spôsobmi pre inštitúcie, ktoré na výpočet kapitálových požiadaviek používajú rôzne prístupy.

(6)

Vhodné kvalitatívne kritériá by mali zabezpečiť, aby zamestnanci boli identifikovaní ako osoby s významným vplyvom na rizikový profil inštitúcie, ak sú zodpovední za skupiny zamestnancov, ktorých činnosti by mohli mať významný vplyv na rizikový profil inštitúcie. Tu sú zahrnuté situácie, v ktorých činnosti jednotlivých zamestnancov v oblasti ich riadenia individuálne nemajú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, ale celkový rozsah ich činností by takýto vplyv mohol mať.

(7)

Celková odmena zamestnancov zvyčajne závisí od toho, ako zamestnanci prispievajú k úspešnému dosiahnutiu obchodných cieľov inštitúcie. Táto odmena teda závisí od zodpovednosti, povinností, schopností a zručností zamestnancov, ako aj od výkonnosti zamestnancov a inštitúcie. Ak zamestnanec dostáva celkovú odmenu, ktorá presahuje určitú prahovú hodnotu, je opodstatnené predpokladať, že takáto odmena súvisí s prínosom zamestnanca k podnikateľským cieľom inštitúcie, a teda s vplyvom jeho profesionálnych činností na rizikový profil inštitúcie. Je preto vhodné použiť kvantitatívne kritériá týkajúce sa celkovej odmeny zamestnanca tak v absolútnom vyjadrení, ako aj v pomere k ostatným zamestnancom v rámci tej istej inštitúcie, aby sa určilo, či by profesionálne činnosti takéhoto zamestnanca mohli mať významný vplyv na rizikový profil inštitúcie.

(8)

Mali by sa stanoviť jasné a primerané prahové hodnoty na identifikáciu zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie. Od inštitúcií by sa malo očakávať, že kvantitatívne kritériá uplatnia včas. Na to, aby kvantitatívne kritériá boli realistické, mali by zohľadňovať vývoj v rámci odmeňovania. Prvou metódou na zohľadňovanie takéhoto vývoja je vychádzať pri týchto kritériách z celkovej odmeny priznanej v predchádzajúcom výkonovom roku, ktorá zahŕňa pevnú odmenu vyplatenú za daný výkonový rok, a z pohyblivej zložky odmeňovania priznanej v danom výkonovom roku. Druhou metódou na zohľadňovanie takéhoto vývoja je vychádzať pri týchto kritériách z celkovej odmeny priznanej za predchádzajúci výkonový rok, ktorá zahŕňa pevnú zložku odmeňovania vyplatenú za daný výkonový rok, a z pohyblivej zložky odmeňovania priznanej v aktuálnom výkonovom roku za predchádzajúci finančný rok. Druhá metóda umožňuje lepšie zosúladiť proces identifikácie so skutočnou odmenou priznanou za výkonové obdobie, ale môže sa uplatniť len vtedy, keď je stále možný včasný výpočet na uplatnenie kvantitatívnych kritérií. Ak takýto výpočet už nie je možný, mala by sa použiť prvá metóda. Podľa ktorejkoľvek z týchto metód pohyblivá zložka odmeňovania môže zahŕňať sumy, ktoré sa priznávajú na základe výkonových období dlhších ako jeden rok, v závislosti od výkonnostných kritérií, ktoré používa inštitúcia.

(9)

V článku 92 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ sa stanovuje kvantitatívna prahová hodnota 500 000 EUR v kombinácii s priemerom odmien členov riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu na identifikáciu zamestnancov, ktorých činnosti majú významný vplyv na rizikový profil významného obchodného útvaru. Odmena presahujúca túto kvantitatívnu prahovú hodnotu alebo dosahujúca jednu z najvyšších hodnôt v rámci inštitúcie tak vytvára silný predpoklad, že činnosti zamestnancov, ktorí dostávajú takúto odmenu, majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, a v takomto prípade by sa na stanovenie toho, či profesionálne činnosti takýchto zamestnancov majú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, mala uplatniť väčšia kontrola zo strany orgánov dohľadu.

(10)

Na zamestnancov by sa nemal vzťahovať článok 94 smernice 2013/36/EÚ, ak inštitúcie na základe dodatočných objektívnych kritérií stanovia, že činnosti takýchto zamestnancov v skutočnosti nemajú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie, pričom sa zohľadnia všetky riziká, ktorým inštitúcia je alebo môže byť vystavená. S cieľom zabezpečiť účinné a konzistentné uplatňovanie uvedených objektívnych kritérií by príslušné orgány mali schváliť vylúčenie zamestnancov s najvyššími príjmami identifikovaných podľa kvantitatívnych kritérií. V prípade zamestnancov, ktorým bol priznaný viac ako 1 000 000 EUR (osoby s vysokým príjmom), by príslušné orgány mali pred schválením vylúčení informovať Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), aby orgán EBA mohol posúdiť konzistentné uplatňovanie uvedených kritérií.

(11)

Na to, aby príslušné orgány a audítori mohli preskúmať posúdenia vykonané inštitúciami s cieľom identifikovať ich zamestnancov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na ich rizikové profily, je rozhodujúce, aby inštitúcie viedli záznamy o vykonaných posúdeniach a ich výsledkoch vrátane zamestnancov, ktorí boli identifikovaní podľa kritérií založených na ich celkovej odmene, ale ktorých profesionálne činnosti sa posudzujú tak, že nemajú významný vplyv na rizikový profil inštitúcie.

(12)

Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 604/2014 (3) by sa malo zrušiť. Investičné spoločnosti vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by však pri dodržiavaní tohto nariadenia nemali znášať neopodstatnené náklady. Delegované nariadenie (EÚ) č. 604/2014 by sa preto malo na takéto spoločnosti naďalej uplatňovať do 26. júna 2021, t. j. do dátumu, do ktorého musia členské štáty prijať a uverejniť opatrenia na dosiahnutie súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2034 (4).

(13)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktorý Komisii predložil orgán EBA.

(14)

Orgán EBA uskutočnil otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých vychádza toto nariadenie, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o poradenstvo Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (5),