SMERNICA RADY 2006/117/EURATOM z 20. novembra 2006 o dozore a kontrole pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva

(1)

Operácie spojené s prepravou rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva podliehajú celému radu požiadaviek v rámci právnych nástrojov Spoločenstva a medzinárodných právnych nástrojov týkajúcich sa najmä bezpečnej dopravy rádioaktívneho materiálu a podmienok, za ktorých sa rádioaktívny odpad alebo vyhoreté jadrové palivo ukladá alebo skladuje v krajine určenia.

(2)

Popri týchto požiadavkách ochrana zdravia pracovníkov a širokej verejnosti vyžaduje, aby preprava rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva medzi členskými štátmi a do a zo Spoločenstva podliehala povinnému a spoločnému systému predchádzajúceho povoľovania.

(3)

Ako sa uvádza v uznesení Rady z 22. mája 2002 o ustanovení vnútroštátnych systémov dozoru a kontroly prítomnosti rádioaktívnych materiálov v recyklácii kovových materiálov v členských štátoch (3) je dôležité minimalizovať radiačné ohrozenie vyplývajúce z prítomnosti rádioaktívnych materiálov medzi kovovými materiálmi určenými na recykláciu.

(4)

Smernica Rady 92/3/Euratom z 3. februára 1992 o dohľade a kontrole zásielok rádioaktívneho odpadu medzi členskými štátmi a do a von zo Spoločenstva (4) ustanovila pre Spoločenstvo prísny systém kontroly a predchádzajúceho povoľovania pre prepravu rádioaktívneho odpadu, ktorý sa osvedčil ako vyhovujúci. Tento systém je však potrebné zmeniť a doplniť na základe skúseností, aby sa objasnili a pridali pojmy a definície, riešili situácie, ktoré sa v minulosti opomenuli, zjednodušil sa existujúci postup prepravy rádioaktívneho odpadu medzi členskými štátmi a zaručila sa zhoda s ďalšími ustanoveniami Spoločenstva a medzinárodnými ustanoveniami, a najmä so spoločným dohovorom o bezpečnosti nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „spoločný dohovor“), ku ktorému Spoločenstvo pristúpilo 2. januára 2006.

(5)

V rámci piatej fázy iniciatívy SLIM (Jednoduchšie právne predpisy pre vnútorný trh) sa zriadila pracovná skupina zo zástupcov členských štátov a používateľov s cieľom odstrániť viaceré obavy, ktoré vyjadrili používatelia smernice 92/3/Euratom, a súčasne ju uviesť do súladu so súčasnými medzinárodnými pravidlami a nástrojmi.

(6)

Postup ustanovený v smernici 92/3/Euratom sa v praxi uplatňoval len na prepravu vyhoretého jadrového paliva, pre ktoré sa neplánovalo žiadne ďalšie využitie a ktoré sa teda na účely uvedenej smernice považovalo za „rádioaktívny odpad“. Vylúčenie uplatňovania takéhoto postupu dozoru a kontroly na vyhoreté jadrové palivo, ak je toto palivo určené na prepracovanie, nie je z rádiologického hľadiska opodstatnené. Preto je vhodné, aby sa táto smernica vzťahovala na všetky prepravy vyhoretého jadrového paliva bez ohľadu na to, či je určené na uloženie, alebo na prepracovanie.

(7)

Každý členský štát by mal v plnej miere zostať zodpovedný za výber svojej politiky nakladania s jadrovým odpadom a vyhoretým jadrovým palivom v rámci svojej jurisdikcie: niektoré si zvolia prepracovanie vyhoretého jadrového paliva, iné majú za cieľ konečné uloženie vyhoretého jadrového paliva bez akéhokoľvek ďalšieho plánovaného použitia. Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo členských štátov vyvážať svoje vyhoreté jadrové palivo na prepracovanie a zo žiadneho ustanovenia tejto smernice by nemalo vyplývať, že členský štát určenia má prijať prepravu rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva na konečnú úpravu alebo uloženie okrem prípadov spätnej prepravy. Každé odmietnutie takejto prepravy by sa malo odôvodniť na základe kritérií stanovených v tejto smernici.

(8)

Zjednodušenie existujúceho postupu by nemalo brániť uplatňovaniu existujúcich práv členských štátov namietať proti podmienkam alebo ukladať podmienky vo vzťahu k preprave rádioaktívneho odpadu, ktorá vyžaduje ich súhlas. Námietky by nemali byť svojvoľné, ale by sa mali zakladať na príslušnom vnútroštátnom práve, práve Spoločenstva alebo medzinárodnom práve. Práva a povinnosti členských štátov podľa medzinárodného práva, a najmä výkon práv a slobôd námornej, riečnej a leteckej dopravy, ako sú stanovené podľa medzinárodného práva, lodnými a leteckými prepravcami, by nemali byť dotknuté touto smernicou.

(9)

Možnosť členských štátov určenia alebo tranzitu odmietnuť postup automatického udelenia súhlasu s prepravou ukladá neodôvodnenú administratívnu záťaž a spôsobuje neistotu. Povinné potvrdzovanie prijatia žiadosti orgánmi krajín určenia a tranzitu spolu s predĺžením lehoty na udelenie súhlasu by malo umožniť predpokladať tichý súhlas s vysokým stupňom istoty.

(10)

„Povoľovanie“ prepravy v zmysle tejto smernice by nemalo nahrádzať žiadne osobitné vnútroštátne podmienky prepravy, ako napríklad dopravné licencie.

(11)

V záujme ochrany zdravia ľudí a životného prostredia pred nebezpečenstvami súvisiacimi s rádioaktívnym odpadom by sa mali zohľadniť riziká vyskytujúce sa mimo Spoločenstva. V prípade rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva opúšťajúceho Spoločenstvo by tretia krajina určenia nemala byť len informovaná o preprave, ale mala by vydať aj svoj súhlas.

(12)

Príslušné orgány členského štátu určenia by mali spolupracovať a udržiavať úzke styky s ostatnými dotknutými príslušnými orgánmi, aby sa zabránilo zbytočnému omeškaniu a aby sa zabezpečil hladký chod schvaľovacieho postupu stanoveného touto smernicou.

(13)

Požiadavka, aby osoba zodpovedná za prepravu prijala v prípade potreby nápravné bezpečnostné opatrenia, ak sa preprava neuskutoční, by nemala brániť uplatňovaniu mechanizmov zriadených členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni.

(14)

Požiadavka, aby bol držiteľ zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa preprava neuskutoční, by nemala brániť uplatňovaniu mechanizmov zriadených členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni alebo akýmkoľvek zmluvným dojednaniam medzi držiteľom a akoukoľvek inou osobou zúčastnenou na preprave.

(15)

Hoci by sa rádioaktívny odpad mal, pokiaľ je to v súlade s bezpečnosťou nakladania s týmto materiálom, ukladať v štáte, v ktorom vznikol, uznáva sa, že členské štáty by mali presadzovať vzájomné dohody, aby sa umožnilo bezpečné a efektívne nakladanie s rádioaktívnym odpadom alebo vyhoretým jadrovým palivom z členských štátov, ktoré ho vytvárajú v malých množstvách, alebo ak by vytvorenie príslušných zariadení nebolo z rádiologického hľadiska opodstatnené.

(16)

Keď príjemca z tretej krajiny a držiteľ z tretej krajiny uzavreli dojednanie podľa článku 27 spoločného dohovoru, rovnaké dojednanie možno použiť na účely tejto smernice.

(17)

Na účely tejto smernice a na základe doterajších skúseností je vhodné upraviť existujúci štandardizovaný dokument. V záujme jednoznačnosti by sa mala stanoviť povinnosť zaviesť k dátumu transpozície tejto smernice nový štandardizovaný dokument. Keby sa však tento konečný termín nedodržal, prechodné ustanovenia by mali stanoviť používanie existujúceho štandardizovaného dokumentu. Okrem toho by jasné pravidlá používania jazykov mali poskytnúť právnu istotu a zabrániť neodôvodneným zdržaniam.

(18)

Pravidelné správy podávané členskými štátmi Komisii a Komisiou Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru by mali poskytnúť užitočný prehľad o povoleniach vydaných v celom Spoločenstve a identifikovať prípadné ťažkosti, s ktorými sa členské štáty stretli v praxi, ako aj uplatnené riešenia.

(19)

Smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (5), sa vzťahuje okrem iného na prepravu, dovoz a vývoz rádioaktívnych látok do a zo Spoločenstva a ustanovuje systém postupov podávania správ a povoľovania, ktorý sa týka činností súvisiacich s ionizujúcim žiarením. Tieto ustanovenia sú preto relevantné pre oblasť, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

(20)

Na základe uvedeného je v záujme jednoznačnosti potrebné zrušiť a nahradiť smernicu 92/3/Euratom. Povinnosti členských štátov súvisiace s lehotami na transpozíciu zrušenej smernice do ich vnútroštátneho práva a na jej uplatňovanie by nemali byť touto smernicou dotknuté.

(21)

V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve (6) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu,