14.1.2 Výkonnostné kritériá citlivé na riziko

Investičné spoločnosti majú stanoviť a zdokumentovať kvantitatívne aj kvalitatívne výkonnostné kritériá vrátane fin ančných a nefinančných kritérií, a to pre jednotlivcov, organizačné útvary a inštitúciu. Výkonnostné kritériá nemajú motivovať k nadmernému prijímaniu rizika alebo nekalému predaju produktov.

Investičné spoločnosti majú využívať vhodnú rovnováhu medzi kvan titatívnymi a kvalitatívnymi, ako aj absolútnymi a relatívnymi kritériami.

Kritériá použité na meranie rizika a výkonnosti majú byť čo najužšie prepojené s rozhodnutiami určeného zamestnanca a kategóriou zamestnancov, na ktorú sa vzťahuje meranie výkonnost i, a mali by zabezpečovať, že proces priznania odmien bude mať primeraný vplyv na správanie zamestnancov.

Súčasťou výkonnostných kritérií majú byť aj dosiahnuteľné ciele a opatrenia, ktoré môže určený zamestnanec aspoň sčasti priamo ovplyvniť. Pri posudzovaní výkonu sa majú odmerať skutočne dosiahnuté výsledky a výstupy.

Kvantitatívne kritériá sa majú vzťahovať na dostatočne dlhé obdobie, počas ktorého možno riadne zohľadniť riziko prijaté určenými zamestnancami, organizačnými útvarmi a investičnou spoločnosťou, a tieto kritériá by sa mali upraviť o riziko a majú zahŕňať opatrenia hospodárskej EBA Public

efektívnosti. Investičné spoločnosti by mali výkonnostné kritériá využívať aj na aktíva, ktoré spravujú. Medzi kvantitatívne opatrenia výkonnosti, ktoré sa pou žívajú v odvetví správy aktív a ktoré spĺňajú požiadavky uvedené v predchádzajúcom texte, patria: vnútorná miera návratnosti (IRR), zisk pred úrokmi, zdanením, odpismi a amortizáciou (EBITDA), ukazovateľ alfa, absolútna a relatívna návratnosť, Sharpeov pom er a objem aktív.

Ukazovatele prevádzkovej efektívnosti (napr. zisky, príjmy, produktivita, náklady a ukazovatele miery) alebo niektoré trhové kritériá (napr. cena akcií a celková návratnosť pre akcionárov) nezahŕňajú explicitnú úpravu rizika a sú veľmi kr átkodobé, a preto nepostačujú na to, aby sa v nich zohľadnili všetky riziká činností určeného zamestnanca. Tieto výkonnostné kritériá si vyžadujú použitie dodatočných úprav rizika.

Na úrovni investičnej spoločnosti, organizačného útvaru alebo na individuál nej úrovni by mali byť podstatné kvalitatívne kritériá (ako je dosiahnutie výsledkov, súlad so stratégiou v rámci ochoty podstupovať riziká a história dodržiavania súladu). Príkladom kvalitatívnych kritérií je dosahovanie strategických cieľov, spokojnosť klienta, dodržiavanie politiky riadenia rizík, súlad s internými a externými pravidlami, vedenie, tímová práca, tvorivosť, motivácia a spolupráca s inými organizačnými útvarmi, s orgánmi s funkciou vnútornej kontroly a s podnikovými funkciami.