Článok 9 Právomoci vo vzťahu k vnútroštátnym ustanoveniam prijatým v záujme všeobecného prospechu

Touto smernicou nie je dotknutá právomoc hostiteľských členských štátov prijať primerané a nediskriminačné opatrenia na uloženie sankcie za nezákonné konanie na ich území, ktoré je v rozpore s ich právnymi predpismi uvedenými v článku 11 ods. 1, pokiaľ je to bezpodmienečne nevyhnutné. V takýchto situáciách musia mať hostiteľské členské štáty možnosť zabrániť príslušnému sprostredkovateľovi poistenia, sprostredkovateľovi zaistenia alebo sprostredkovateľovi doplnkového poistenia vykonávať činnosť na jeho území.

Okrem toho táto smernica nemá vplyv na právomoc príslušného orgánu hostiteľského členského štátu prijať primerané opatrenia, ktoré zabránia distribútorovi poistenia usadenému v inom členskom štáte vykonávať činnosť na jeho území na základe slobody poskytovať služby, prípadne slobody usadiť sa, ak sa príslušná činnosť úplne alebo primárne zameriava na územie hostiteľského členského štátu výlučne s cieľom vyhnúť sa právnym ustanoveniam, ktoré by sa uplatňovali v prípade, že distribútor poistenia by mal svoje bydlisko alebo sídlo v tomto hostiteľskom členskom štáte, a navyše ak jeho činnosť vážne ohrozuje riadne fungovanie trhov s poistením a zaistením v hostiteľskom členskom štáte, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľov. V takomto prípade príslušný orgán hostiteľského členského štátu po informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu môže v súvislosti s týmto distribútorom poistenia prijať všetky vhodné opatrenia potrebné na ochranu práv spotrebiteľov v hostiteľskom členskom štáte. Príslušné orgány môžu vec postúpiť orgánu EIOPA a požiadať ho o pomoc v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a v takom prípade môže EIOPA konať v súlade s jemu udelenými právomocami podľa uvedeného článku v prípade sporu medzi príslušnými orgánmi hostiteľského a domovského členského štátu.