Preamble: 1

(1)

Keďže trhové a ekonomické podmienky v rámci tej istej jurisdikcie sú podobné, príslušné orgány by mali pre posúdenie závažnosti kreditného záväzku podľa článku 178 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 stanoviť jediný prah, a to pre všetky inštitúcie vo svojich príslušných jurisdikciách. Takýto prah závažnosti, ktorý by mal v priebehu času zostať konzistentný, predstavuje dodatočný prínos v podobe väčšej porovnateľnosti kapitálových požiadaviek medzi inštitúciami v tej istej jurisdikcii.

(2)

Na jednej strane suma, ktorú možno považovať za závažnú, závisí od výšky celkového kreditného záväzku. Na druhej strane inštitúcie zvyknú považovať všetky sumy pod určitou hranicou za nezávažné bez ohľadu na ich vzťah k celkovému kreditnému záväzku. Prah závažnosti by preto mal pozostávať z dvoch zložiek, a to z absolútnej zložky (absolútna suma) a pomernej zložky (percentuálny podiel na celkovom kreditnom záväzku, ktorý predstavuje suma, ktorá je po termíne splatnosti). Kreditný záväzok po termíne splatnosti by sa mal teda považovať za závažný, ak je prekročený limit vyjadrený ako absolútna suma, ako aj limit vyjadrený ako percentuálna hodnota.

(3)

Medzi rôznymi dlžníkmi existujú značné rozdiely z hľadiska priemerného príjmu a priemerných súm kreditných záväzkov. Prahy závažnosti by preto mali byť zodpovedajúcim spôsobom rozlíšené, pričom pre retailové expozície a pre ostatné expozície by mali existovať samostatné absolútne zložky prahu.

(4)

Prah závažnosti by mal byť prispôsobený miestnym osobitostiam jednotlivých jurisdikcií. Rozdiely v ekonomických podmienkach vrátane rôznych cenových úrovní v jednotlivých jurisdikciách odôvodňujú to, že absolútna zložka prahu závažnosti sa môže medzi jednotlivými jurisdikciami odlišovať. Pri pomernej zložke je však takéto rozlišovanie odôvodnené len zriedka. Pomerná zložka by tak mala byť v zásade vo všetkých jurisdikciách rovnaká, zatiaľ čo v prípade absolútnej zložky by sa mala umožniť určitá flexibilita. To príslušným orgánom umožní stanoviť prah závažnosti na primeranej úrovni do výšky stanoveného maxima s prihliadnutím na špecifické podmienky v ich príslušných jurisdikciách.

(5)

Aj keď by podmienky pre stanovenie prahu závažnosti mali byť naprieč jednotlivými jurisdikciami v Únii harmonizované, malo by sa umožniť, aby určité rozdiely v úrovniach prahov uplatňovaných v jednotlivých jurisdikciách, ktoré odrážajú rôzne miery rizika, ktoré dotknuté príslušné orgány vnímajú ako primerané na základe vnútroštátnych trhových osobitostí, zostali zachované. O primeranej úrovni prahu závažnosti sa preto možno bude musieť diskutovať v rámci rôznych kolégií orgánov dohľadu.

(6)

Prah závažnosti môže mať významný vplyv na výpočet kapitálových požiadaviek a očakávaných strát pre všetky inštitúcie v príslušnej jurisdikcii bez ohľadu na metódu použitú na takýto výpočet. Z uvedených dôvodov by príslušné orgány pri stanovovaní prahu závažnosti mali zohľadniť rôzne faktory vrátane špecifických rizikových charakteristík retailových expozícií. Špecifické rizikové charakteristiky by sa mali zvažovať samostatne pre retailové expozície a samostatne pre expozície iné ako retailové expozície.

(7)

Prah závažnosti, ktorý stanovil príslušný orgán konkrétnej jurisdikcie, možno budú taktiež musieť uplatňovať inštitúcie pôsobiace cezhranične. Úroveň prahu, ktorý stanovil príslušný orgán inej jurisdikcie, preto môže byť dôležitým faktorom vtedy, keď príslušný orgán posudzuje, či miera rizika, ktorá je odzrkadlená v určitom prahu, je primeraná. Prahy závažnosti, ktoré určili príslušné orgány, by preto mali byť transparentné a mali by sa oznamovať Európskemu orgánu pre bankovníctvo (EBA), aby mohli byť zverejnené.

(8)

Príslušné orgány by mali stanoviť prah závažnosti na úrovni, ktorá zodpovedá miere rizika, ktorú považujú za primeranú. Keďže miera rizika závisí od spôsobu, akým sa prah závažnosti uplatňuje v procese identifikácie zlyhania, je nevyhnutné, aby príslušné orgány pri stanovovaní prahu vychádzali z určitých predpokladov o tom, ako sa sumy a pomery, ktoré sa porovnajú s absolútnou a pomernou zložkou prahu závažnosti, budú vypočítavať a v ktorej fáze procesu identifikácie zlyhania sa prah závažnosti uplatní. V tejto súvislosti by sa mal prah stanoviť tak, aby inštitúcie boli schopné identifikovať dlžníkov, ktorí predstavujú podstatne vyššie riziká z dôvodu čiastočných či nepravidelných, ale systematicky neskorých platieb, a aby boli schopné včas identifikovať závažný kreditný záväzok, ktorý je po termíne splatnosti.

(9)

Závažnosť kreditných záväzkov, ktoré sú po termíne splatnosti, tvorí súčasť vymedzenia zlyhania v článku 178 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013. V prípade inštitúcií, ktoré používajú prístup IRB, vedie každá zmena uvedeného vymedzenia k závažným zmenám ratingových systémov, ktoré sa používajú na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko. Príslušný orgán by preto nemal prah závažnosti meniť s výnimkou prípadu, keď je tento prah z dôvodu zmenených trhových či ekonomických podmienok vedúcich k významným deformáciám v procese identifikácie zlyhania neprimeraný.

(10)

Príslušné orgány by mali mať možnosť odložiť uplatňovanie prahov závažnosti pre inštitúcie, ktoré sú povinné vykonať závažné zmeny vo svojich IRB modeloch, a pre inštitúcie, v prípade ktorých je uplatňovanie takýchto prahov zaťažujúce, keďže ich predchádzajúci prístup k určovaniu závažnosti expozícií po termíne splatnosti je od uvedených prahov značne odlišný. Okrem toho by v prípade inštitúcií, ktoré používajú prístup IRB, ale na základe článku 148 alebo 150 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 uplatňujú na časť svojich expozícií štandardizovaný prístup, mal byť dátum uplatňovania nových prahov závažnosti pre všetky expozície uvedených inštitúcií jednotný. Aby sa však pri uplatňovaní prahov v celej Únii zabránilo nadmerným oneskoreniam, mali by byť takéto dlhšie obdobia obmedzené.

(11)

Príslušným orgánom by mal byť poskytnutý dostatočný čas na to, aby vykonali komplexnú analýzu potrebnú na stanovenie prahu závažnosti na primeranej úrovni.

(12)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré orgán EBA predložil Komisii.

(13)

Orgán EBA vykonal otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 o stanovisko (2),