Článok 10
Členské štáty sa usilujú tam, kde to považujú za potrebné, vo svojej politike územného plánovania a rozvoja, a najmä z hľadiska zlepšenia ekologickej koherencie sústavy Natura 2000, o podporu riadenia krajinných prvkov, ktoré majú hlavný význam pre divokú faunu a flóru.
Takéto vlastnosti sú tie, ktoré sú charakterom svojej lineárnej a súvislej štruktúry (ako sú rieky s ich brehmi alebo tradičné systémy označovania hraníc polí) alebo svojou funkciou odrazových mostíkov (ako sú rybníky alebo malé lesy) dôležité pre migráciu, rozptýlenie a genetickú výmenu voľne žijúcich druhov.