Článok 5 Zber

Vystavenie osvedčenia o zničení zariadeniami na spracovanie, alebo sprostredkovateľom a zberateľmi v mene autorizovaného zariadenia na spracovanie, tieto neoprávňuje požadovať akúkoľvek finančnú náhradu, okrem prípadov, v ktorých to bolo výslovne ustanovené členskými štátmi.

Členské štáty, ktoré nemajú systém na zrušenie registrácie k dátumu, v ktorý vstúpi táto smernica do platnosti, tvoria systém, podľa ktorého sa osvedčenie o zničení oznamuje príslušnému orgánu, keď sa vozidlo po dobe životnosti dopraví do zariadenia na spracovanie a inak budú postupovať v súlade s podmienkami tohto odseku. Členské štáty, ktoré postupujú podľa tohto pododseku, informujú komisiu o dôvodoch, pre ktoré nie je systém zavedený.

Členské štáty vykonajú potrebné opatrenia aby zabezpečili, že výrobcovia uhradia všetky náklady alebo ich podstatnú časť na zavedenie tohto opatrenia alebo vezmú späť vozidlá po dobe životnosti za rovnakých podmienok, aké sú uvedené v prvom pododseku.

Členské štáty môžu ustanoviť, že doprava vozidiel po dobe životnosti nebude úplne zadarmo, ak vozidlo po dobe životnosti neobsahuje podstatné súčiastky vozidla, najmä motor a karosériu, alebo obsahuje odpad, ktorý sa pridal k vozidlu po dobe životnosti.

Komisia pravidelne monitoruje vykonávanie prvého pododseku, aby sa zabezpečilo, že nespôsobuje obmedzovanie hospodárskej súťaže a podľa potreby navrhne Európskemu parlamentu a Rade jeho doplnenie.

Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 9a prijímať delegované akty s cieľom doplniť túto smernicu stanovením minimálnych požiadaviek pre osvedčenie o zničení.