|
+PRÍLOHA IV |
PRÍLOHA IV
PRÍLOHA IV METODIKA PRÍPRAVY A AKTUALIZÁCIE NÁRODNÝCH INVENTÚR A PROJEKCIÍ EMISIÍ, INFORMATÍVNYCH SPRÁV O INVENTÚRACH A UPRAVENÝCH NÁRODNÝCH INVENTÚR EMISIÍ UVEDENÝCH V ČLÁNKOCH 5 A 8 V prípade znečisťujúcich látok uvedených v prílohe I členské štáty pripravia národné inventúry emisií, v relevantných prípadoch upravené národné inventúry emisií, národné projekcie emisií, priestorovo členené národné inventúry emisií, inventúry veľkých bodových zdrojov a informatívne správy o inventúrach pomocou metodík, ktoré prijali zmluvné strany dohovoru LRTAP (usmernenia EMEP týkajúce sa podávania správ), a od členských štátov sa vyžaduje, aby použili EMEP/EEA príručke pre emisnú inventúru znečisťujúcich látok (príručka EMEP/EEA), ktorá sa uvádza v danom dohovore. Okrem toho sa v súlade s tými istými usmerneniami vypracujú doplňujúce informácie, a to najmä údaje o činnostiach, ktoré sú potrebné na posúdenie národných inventúr a projekcií emisií. Uplatňovanie usmernení EMEP týkajúcich sa podávania správ nemá vplyv na dodatočné podmienky uvedené v tejto prílohe, ani na požiadavky týkajúce sa nomenklatúry pre podávanie správ, časových radov a termínov pre podávanie správ stanovených v prílohe I. ČASŤ 1 Výročné Národné Inventúry Emisií 1. Národné inventúry emisií musia byť transparentné, konzistentné, porovnateľné, úplné a presné. 2. Emisie z identifikovaných kľúčových kategórií sa vypočítajú v súlade s metodikami vymedzenými v príručke EMEP/EEA a so zámerom využiť (podrobnú) metodiku úrovne 2 alebo vyššej úrovne. Členské štáty môžu na stanovenie národných inventúr emisií použiť aj iné vedecky podložené a zlučiteľné metodiky, ak tieto metodiky vedú k presnejším odhadom, než sú odhady podľa vzorových metodík uvedených v príručke EMEP/EEA. 3. V prípade emisií z dopravy členské štáty vypočítajú a oznámia emisie spôsobom, ktorý je v súlade s národnými energetickými bilanciami predkladanými Eurostatu. 4. Pri výpočte a oznamovaní emisií z cestnej dopravy sa vychádza z údajov o palivách predaných ( 11 ) v danom členskom štáte. Členské štáty môžu okrem toho oznamovať emisie z cestnej dopravy na základe spotrebovaných palív alebo počtu najazdených kilometrov v členskom štáte. 5. Členské štáty podajú správy o svojich výročných národných emisiách vyjadrených v uplatniteľných jednotkách stanovených vo vzore správ NFR podľa dohovoru LRTAP. ČASŤ 2 Národné projekcie emisií 1. Národné projekcie emisií musia byť transparentné, konzistentné, porovnateľné, úplné a presné, pričom nahlásené informácie musia obsahovať aspoň:
a)
jasné vymedzenie prijatých a plánovaných politík a opatrení zahrnutých do projekcií;
b)
v náležitých prípadoch výsledky analýzy citlivosti vykonanej v súvislosti s projekciami;
c)
opis metodík, modelov, základných predpokladov a kľúčových vstupných a výstupných ukazovateľov. 2. Projekcie emisií sa odhadujú a nahlasujú podľa kategórie zdroja NFR. Ak to nie je možné z dôvodu nedostatku dostatočne podrobných údajov, do informatívnej správy o inventúrach sa zahrnie odôvodnenie nahlasovania v súhrnnejšej podobe. V prípade každej znečisťujúcej látky členské štáty predložia projekcie „s opatreniami“ (t. j. prijatými opatreniami) a v relevantnom prípade aj projekcie „s dodatočnými opatreniami“ (t. j. plánovanými opatreniami) v súlade s usmernením stanoveným v príručke EMEP/EEA. 3. Národné projekcie emisií musia byť konzistentné s výročnou národnou inventúrou emisií na rok x-3 a s projekciami nahlásenými podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 ( 12 ). ČASŤ 3 Informatívna správa o inventúrach Informatívne správy o inventúrach sa vypracujú v súlade s usmerneniami EMEP týkajúcimi sa podávania správ a predložia sa pomocou vzoru správ o inventúrach, ktorý je v nich uvedený. Správa o inventúrach musí obsahovať aspoň tieto informácie:
a)
opisy, odkazy a zdroje informácií týkajúce sa osobitných metodík, predpokladov, emisných faktorov a údajov o činnostiach, ako aj zdôvodnenie ich výberu;
b)
opis vnútroštátnych kľúčových kategórií zdrojov emisií;
c)
informácie o neistotách, zabezpečení kvality a overovaní;
d)
opis inštitucionálnych mechanizmov na vypracovanie inventúr;
e)
prepočty a plánované vylepšenia;
f)
v relevantných prípadoch informácie o uplatnení flexibilít stanovených v článku 5 ods. 1, 2, 3 a 4;
g)
v relevantných prípadoch informácie o dôvodoch odchýlky od trajektórie znižovania stanovenej v súlade s článkom 4 ods. 2, ako aj opatrenia, ktoré ich privedú späť na trajektóriu;
h)
zhrnutie. ČASŤ 4 Úprava národných inventúr emisií 1. Členský štát, ktorý navrhuje úpravu svojej národnej inventúry emisií v súlade s článkom 5 ods. 1, k svojmu návrhu Komisii pripojí aspoň túto podpornú dokumentáciu:
a)
dôkaz o prekročení príslušného národného záväzku (záväzkov) znižovania emisií;
b)
dôkaz o rozsahu, v akom úprava inventúry emisií znižuje prekročenie a prispieva k plneniu príslušného národného záväzku (záväzkov znižovania emisií;
c)
odhad, či a kedy sa očakáva splnenie príslušného národného záväzku (záväzkov) znižovania emisií na základe národných projekcií emisií bez úpravy;
d)
dôkaz o konzistentnosti úpravy s jednou alebo viacerými z troch nasledujúcich podmienok. V prípade vhodnosti možno uviesť odkazy na príslušné predchádzajúce úpravy:
i)
v prípade nových kategórií zdrojov emisií:
—
dôkaz o tom, že nová kategória zdrojov emisií je potvrdená vo vedeckej literatúre a/alebo v príručke EMEP/EEA;
—
dôkaz o tom, že daná kategória zdrojov sa nenachádzala v príslušnej predchádzajúcej národnej inventúre emisií v čase stanovenia daného záväzku znižovania emisií;
—
dôkaz o tom, že v dôsledku emisií z novej kategórie zdrojov členský štát nedokáže splniť svoje záväzky znižovania emisií, spolu s podrobným opisom metodiky, údajov a emisných faktorov, ktoré slúžia na odôvodnenie tohto záveru;
ii)
v prípade výrazne odlišných emisných faktorov použitých na určenie emisií z osobitných kategórií zdrojov:
—
opis pôvodných emisných faktorov vrátane podrobného opisu vedeckého základu, z ktorého sa emisný faktor odvodil;
—
dôkaz o tom, že pôvodné emisné faktory sa použili na určenie znížení emisií v čase ich stanovenia;
—
opis aktualizovaných emisných faktorov vrátane podrobných informácií o vedeckom základe, z ktorého sa emisný faktor odvodil;
—
porovnanie odhadov emisií na základe pôvodných a aktualizovaných emisných faktorov, ktorým sa preukáže, že zmena emisných faktorov prispieva k tomu, že členský štát nie je schopný plniť si svoje záväzky znižovania emisií;
—
odôvodnenie rozhodnutia o tom, či sú zmeny emisných faktorov významné;
iii)
v prípade výrazne odlišných metodík použitých na určenie emisií z osobitných kategórií zdrojov:
—
opis pôvodnej použitej metodiky vrátane podrobných informácií o vedeckom základe, z ktorého sa emisný faktor odvodil;
—
dôkaz o tom, že pôvodná metodika sa použila na určenie znížení emisií v čase ich stanovenia;
—
opis aktualizovanej použitej metodiky vrátane podrobného opisu vedeckého základu alebo odkazu, z ktorého sa odvodila;
—
porovnanie odhadov emisií na základe pôvodných a aktualizovaných metodík, ktorým sa preukáže, že zmena metodiky prispieva k tomu, že členský štát nie je schopný splniť svoj záväzok znižovania emisií;
—
odôvodnenie rozhodnutia o tom, či je zmena metodiky významná.
2. Členské štáty môžu predložiť rovnaké podporné informácie pri postupoch úpravy na základe podobných predpokladov pod podmienkou, že každý členský štát predloží požadované informácie špecifické pre danú krajinu stanovené odseku 1. 3. Členské štáty opätovne vypočítajú upravené emisie, aby v čo najväčšej možnej miere zabezpečili konzistentnosť časových radov v každom roku uplatnenia úpravy (úprav). 1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|