Článok 105 7.

vrcholový manažment pozná položky obchodnej knihy alebo iné reálne ocenené pozície, ktoré sú predmetom oceňovania na základe modelu, a uvedomuje si závažnosť neistoty, ktorá tak vzniká pri predkladaní správ o rizikách/výkonnosti obchodnej činnosti;

ak je to možné, inštitúcie získavajú trhové vstupy v súlade s trhovými cenami a pravidelne posudzujú primeranosť trhových vstupov konkrétnej oceňovanej pozície a parametre modelu;

inštitúcie používajú dostupné metodiky oceňovania, ktoré sú na trhu akceptovanou praxou pre konkrétne finančné nástroje alebo komodity;

ak model vypracuje samotná inštitúcia, zakladá sa na primeraných predpokladoch, posúdených a kriticky preskúmaných náležite kvalifikovanými stranami, ktoré sa nezúčastnili na jeho vypracovaní;

inštitúcie majú zavedené formálne postupy kontroly zmien a uchovávajú záložnú kópiu modelu, ktorá sa pravidelne používa na kontrolu oceňovania;

útvar zodpovedný za riadenie rizík pozná slabé stránky použitých modelov a vie, ako ich najlepšie zohľadniť vo výstupoch oceňovania; a

modely inštitúcií sú predmetom pravidelnej kontroly, ktorej cieľom je stanoviť presnosť ich výkonnosti (čo zahŕňa posúdenie pretrvávajúcej primeranosti predpokladov, analýzu ziskov a strát vzhľadom na rizikové faktory a porovnanie skutočných zatváracích cien s výstupmi modelu).