NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/2088 (Text s významom pre EHP)

(1)

Cieľom článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii je vytvorenie vnútorného trhu, ktorý je prínosom pre udržateľný rozvoj Európy založený okrem iného na vyváženom hospodárskom raste, a vysokej úrovni ochrany životného prostredia a zlepšovaní jeho kvality.

(2)

Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 prijalo nový globálny rámec udržateľného rozvoja: Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj (ďalej len „Agenda 2030“).Základom Agendy 2030 sú ciele udržateľného rozvoja (ďalej len „SDG“) a je zameraná na tri rozmery udržateľnosti: hospodársky, sociálny a environmentálny. V oznámení Komisie z 22. novembra 2016 o ďalších krokoch smerom k udržateľnej budúcnosti Európy sa SDG prepájajú s politickým rámcom Únie v záujme zabezpečenia toho, aby sa vo všetkých opatreniach a politických iniciatívach Únie – v rámci Únie i globálne – už od začiatku prihliadalo na tieto ciele. V záveroch Rady z 20. júna 2017 sa potvrdilo odhodlanie Únie a jej členských štátov v plnej miere vykonávať Agendu 2030 koherentným, komplexným, integrovaným a účinným spôsobom v úzkej spolupráci s partnermi a ďalšími zainteresovanými stranami. Komisia zverejnila 11. decembra 2019 oznámenie „Európsky ekologický dohovor“.

(3)

Únia 5. októbra 2016 schválila Parížsku dohodu prijatú na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“) (3). V článku 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody sa stanovuje cieľ posilniť reakciu na zmenu klímy, okrem iného zosúladením finančných tokov so smerovaním zameraným na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný voči zmene klímy. V tejto súvislosti prijala Európska rada 12. decembra 2019 závery o zmene klímy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predstavuje toto nariadenie kľúčový krok smerom k dosiahnutiu klimaticky neutrálnej Únie do roku 2050.

(4)

Kľúčovými faktormi pri zabezpečovaní dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie sú udržateľnosť a prechod na bezpečné, klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo odolné voči zmene klímy a efektívnejšie využívajúce zdroje. Udržateľnosť je už dlho ústredným bodom projektu Únie a v Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sú vyjadrené jej sociálne a environmentálne rozmery.

(5)

Komisia poverila v decembri 2016 expertnú skupinu na vysokej úrovni, aby vypracovala všeobecnú a komplexnú stratégiu Únie pre udržateľné financovanie. V správe tejto expertnej skupiny, ktorá bola uverejnená 31. januára 2018, sa vyzýva na vytvorenie technicky spoľahlivého systému klasifikácie na úrovni Únie s cieľom jasne stanoviť, ktoré činnosti sú označované za „ekologické“ alebo „udržateľné“, počnúc zmierňovaním zmeny klímy.

(6)

Komisia vo svojom oznámení z 8. marca 2018 uverejnila svoj akčný plán o financovaní udržateľného rastu“, v ktorom stanovila ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov stanovených v tomto akčnom pláne je presmerovať toky kapitálu do udržateľných investícií v snahe dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast. Najdôležitejším a najnaliehavejším opatrením predpokladaným v tomto akčnom pláne je vytvorenie jednotného systému klasifikácie udržateľných činností. V akčnom pláne sa uznáva, že presmerovanie tokov kapitálu do udržateľnejších činností musí vychádzať zo spoločného holistického chápania environmentálnej udržateľnosti činností a investícií. Na úvod by jasné usmernenia týkajúce sa činností označovaných za činnosti, ktoré prispievajú k environmentálnym cieľom, pomohli pri informovaní investorov o investíciách, ktorými sa financujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Neskôr sa môžu vypracovať ďalšie usmernenia týkajúce sa činností, ktoré prispievajú k iným cieľom udržateľnosti vrátane sociálnych cieľov.

(7)

Vzhľadom na systémovú povahu globálnych environmentálnych výziev je potrebný systémový a perspektívny prístup k environmentálnej udržateľnosti, ktorým sa riešia narastajúce negatívne trendy, ako sú zmena klímy, strata biodiverzity, globálna nadmerná spotreba zdrojov, nedostatok potravín, poškodzovanie ozónovej vrstvy, okysľovanie oceánov, zhoršovanie fungovania systému sladkej vody a zmena využívania pôdy ako aj výskyt nových hrozieb, ako sú nebezpečné chemikálie a ich kombinované účinky.

(8)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ (4) sa vyzýva na zvýšenie objemu finančných prostriedkov súkromného sektora určených na výdavky súvisiace so životným prostredím a klímou, a to najmä zavedením stimulov a metodík, ktoré podnietia podniky merať environmentálne náklady svojho podnikania a zisky vyplývajúce z využívania environmentálnych služieb.

(9)

Dosiahnutie SDG v Únii si vyžaduje nasmerovanie tokov kapitálu do udržateľných investícií. Je dôležité plne využiť potenciál vnútorného trhu na dosiahnutie týchto cieľov. V tejto súvislosti je podstatné odstrániť prekážky pre účinný pohyb kapitálu do udržateľných investícií na vnútornom trhu a zabrániť vyskytnutiu sa nových prekážok.

(10)

Vzhľadom na rozsah tejto výzvy a náklady spojené s nečinnosťou alebo oneskorenými opatreniami by sa mal finančný systém postupne prispôsobiť, aby sa podporilo udržateľné fungovanie hospodárstva. Na tento účel je potrebné uprednostňovať udržateľné financovanie a zohľadňovať vplyv finančných produktov a služieb z hľadiska udržateľnosti.

(11)

Účinným spôsobom nasmerovania súkromných investícií do udržateľných činností je sprístupnenie finančných produktov, ktoré sledujú environmentálne udržateľné ciele. Cieľom požiadaviek na predaj finančných produktov a podnikových dlhopisov ako environmentálne udržateľných investícií vrátane tých požiadaviek, ktoré v snahe umožniť účastníkom a emitentom finančného trhu používať vnútroštátne značky stanovujú členské štáty a Únia, je posilniť dôveru investorov a povedomie o environmentálnom vplyve uvedených finančných produktov alebo podnikových dlhopisov, zviditeľniť túto oblasť a riešiť obavy týkajúce sa environmentálne klamlivej reklamy („greenwashing“). V kontexte tohto nariadenia sa pod environmentálne klamlivou reklamou rozumie získanie nespravodlivej konkurenčnej výhody prezentovaním finančného produktu ako šetrného k životnému prostrediu, hoci v skutočnosti nespĺňa základné environmentálne normy. V súčasnosti má zavedené systémy označovania iba niekoľko členských štátov. Tieto systémy vychádzajú z rôznych klasifikačných systémov pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Vzhľadom na politické záväzky prijaté v rámci Parížskej dohody a na úrovni Únie je pravdepodobné, že systémy označovania alebo iné požiadavky uložené účastníkom finančného trhu alebo emitentom v súvislosti s finančnými produktmi alebo podnikovými dlhopismi, ktoré sa presadzujú ako environmentálne udržateľné, bude zavádzať čoraz viac členských štátov. V takýchto prípadoch by členské štáty na určenie toho, ktoré investície možno označiť za udržateľné, využívali vlastné vnútroštátne klasifikačné systémy. Ak takéto vnútroštátne požiadavky na systémy označovania vychádzajú z rozdielnych kritérií na určenie toho, ktoré hospodárske činnosti možno označiť za environmentálne udržateľné, investori by boli vzhľadom na ťažkosti pri porovnávaní rozdielnych investičných možností odrádzaní od cezhraničného investovania. Hospodárske subjekty, ktoré chcú prilákať investície z rôznych častí Únie, by okrem toho museli v rôznych členských štátoch spĺňať rozdielne kritériá, aby sa ich činnosti mohli označovať za environmentálne udržateľné. Neexistenciou jednotných kritérií by sa preto pre hospodárske subjekty zvýšili náklady a vytvorili výrazné demotivačné faktory pre prístup na cezhraničné kapitálové trhy na účely udržateľných investícií.

(12)

Kritériá pre určenie či, sa hospodárska činnosť označuje za environmentálne udržateľnú, by sa mali harmonizovať na úrovni Únie, aby sa odstránili prekážky fungovania vnútorného trhu, pokiaľ ide o získavanie finančných prostriedkov na projekty udržateľnosti, a aby sa zabránilo výskytu prekážok pre takéto projekty v budúcnosti. Hospodárske subjekty by v dôsledku takejto harmonizácie mohli ľahšie získavať finančné prostriedky cezhranične na svoje environmentálne udržateľné činnosti, keďže ich hospodárske činnosti by sa mohli porovnať s jednotnými kritériami, aby mohli byť vybrané za podkladové aktíva pre environmentálne udržateľné investície. Takouto harmonizáciou by sa uľahčilo získanie cezhraničných udržateľných investícií v Únii.

(13)

Ak účastníci finančného trhu neposkytujú investorom žiadne vysvetlenie toho, ako činnosti, do ktorých investujú, prispievajú k naplneniu environmentálnych cieľov, alebo ak účastníci finančného trhu pri vysvetľovaní toho, čo predstavuje environmentálne udržateľná hospodárska činnosť, používajú rozdielne pojmy, investori budú kontrolovanie a porovnávanie rôznych finančných produktov považovať za neprimerane zaťažujúce. Zistilo sa, že takáto prax odrádza investorov od investovania do environmentálne udržateľných finančných produktov. Zásadný nepriaznivý vplyv na trh s udržateľnými investíciami má okrem toho aj nedostatok dôvery investorov. Taktiež sa ukázalo, že vnútroštátne pravidlá a trhové iniciatívy na riešenie uvedenej otázky na vnútroštátnej úrovni vedú k fragmentácii vnútorného trhu. Ak účastníci finančného trhu zverejnia, ako a do akej miery finančné produkty, ktoré sa sprístupnili ako environmentálne udržateľné, investujú do činností, ktoré spĺňajú kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti podľa tohto nariadenia, a ak účastníci finančného trhu použijú na zverejňovanie týchto informácií v celej Únii jednotné kritériá, investorom by to pomohlo porovnávať investičné príležitosti cezhranične a podniky, do ktorých sa investuje, by to podnietilo k zvýšeniu environmentálnej udržateľnosti ich podnikateľských modelov. Investori by navyše mali s vyššou dôverou investovať do environmentálne udržateľných finančných produktov v celej Únii, čím sa zlepší fungovanie vnútorného trhu.

(14)

S cieľom riešiť existujúce prekážky fungovania vnútorného trhu a zabrániť výskytu takýchto prekážok v budúcnosti by sa malo od členských štátov a Únie požadovať, aby používali spoločnú koncepciu environmentálne udržateľných investícií pri zavádzaní požiadaviek na úrovni členských štátov a na úrovni Únie ohľadne účastníkov finančného trhu alebo emitentov na účely označovania finančných produktov alebo podnikových dlhopisov, ktoré sa predávajú ako environmentálne udržateľné. S cieľom predísť fragmentácii trhu a poškodeniu záujmov spotrebiteľov a investorov z dôvodu rozdielov v chápaní environmentálne udržateľných hospodárskych činností by vnútroštátne požiadavky, ktoré musia účastníci finančného trhu alebo emitenti dodržiavať, aby mohli predávať finančné produkty alebo podnikové dlhopisy ako environmentálne udržateľné, mali vychádzať z jednotných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. Takíto účastníci finančného trhu a emitenti zahŕňajú účastníkov finančného trhu, ktorí sprístupňujú environmentálne udržateľné finančné produkty, a nefinančné spoločnosti, ktoré emitujú environmentálne udržateľné podnikové dlhopisy.

(15)

Stanovenie kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti môže podnecovať hospodárske subjekty, na ktoré sa nevzťahuje toto nariadenie, aby na dobrovoľnom základe na svojich webových sídlach uverejňovali a poskytovali informácie o environmentálne udržateľných hospodárskych činnostiach, ktoré vykonávajú. Tieto informácie nielenže pomôžu účastníkom finančného trhu a iným relevantným aktérom na finančných trhoch ľahko zistiť, ktoré hospodárske subjekty vykonávajú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, ale takisto týmto hospodárskym subjektom uľahčia získavanie finančných prostriedkov na environmentálne udržateľné činnosti.

(16)

Klasifikácia environmentálne udržateľných hospodárskych činnosti na úrovni Únie by mala umožniť vývoj budúcich politík Únie na podporu udržateľného financovania vrátane celoúnijných noriem pre environmentálne udržateľné finančné produkty a v konečnom dôsledku zavedenie značiek, ktoré budú formálne potvrdzovať dodržiavanie týchto noriem v celej Únii. Mohla by tiež slúžiť ako základ pre iné hospodárske a regulačné opatrenia. Pre budúce právne predpisy Únie, ktorých cieľom bude uľahčiť presmerovanie investícií na environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, sú ako východisko potrebné jednotné právne požiadavky pre určenie miery environmentálnej udržateľnosti investícií na základe jednotných kritérií pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti.

(17)

V kontexte plnenia cieľov udržateľného rozvoja v Únii politické voľby, ako napríklad vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície, účinne prispievajú k nasmerovaniu súkromných investícií, popri verejných výdavkoch, do udržateľných investícií. Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 (5) sa stanovuje cieľ, podľa ktorého má v rámci infraštruktúrnych a inovačných projektov Európskeho fondu pre strategické investície 40 % investícií smerovať na opatrenia v oblasti klímy. Jednotnými kritériami pre určenie, či sa hospodárske činnosti označujú za udržateľné, vrátane environmentálneho vplyvu by sa mohli podporiť podobné budúce iniciatívy Únie, ktorými sa budú mobilizovať investície sledujúce klimatické či iné environmentálne ciele.

(18)

Aby sa predišlo poškodzovaniu záujmov investorov, správcovia fondov a inštitucionálni investori sprístupňujúci finančné produkty by mali zverejňovať, ako a do akej miery používajú kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti na určenie environmentálnej udržateľnosti ich investícií. Zverejňované informácie by mali umožniť investorom, aby chápali podiel podkladových investícií podporujúcich finančný produkt do environmentálne udržateľných hospodárskych činností investičného financovania ako percentuálny podiel všetkých podkladových investícií uvedeného finančného produktu, čím sa investorom umožní, aby pochopili mieru environmentálnej udržateľnosti investície. Ak sa prostredníctvom podkladových investícií finančného produktu investuje do hospodárskych činností, ktoré prispievajú k plneniu environmentálneho cieľa, vo zverejňovaných informáciách by sa mal konkretizovať environmentálny cieľ alebo environmentálne ciele, ku ktorým podkladová investícia daného finančného produktu prispieva, ako aj to, ako a do akej miery podkladové investície daného finančného produktu financujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, a mali by zahŕňať podrobné informácie o príslušných podieloch podporných a transformačných činností. Komisia by mala bližšie určiť, aké informácie je potrebné s ohľadom na to zverejniť. Tieto informácie by mali príslušným vnútroštátnym orgánom umožniť ľahko overiť dodržiavanie povinnosti zverejňovania týchto informácií, ako aj presadzovať toto dodržiavanie v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom. Ak účastníci finančného trhu nezohľadňujú kritériá pre environmentálne udržateľné investície, mali by na tento účel vydať vyhlásenie. Aby sa predišlo obchádzaniu povinnosti zverejňovania informácií, táto povinnosť by sa mala uplatňovať aj vtedy, ak sa finančné produkty predávajú ako také, ktoré podporujú environmentálne princípy, vrátane finančných produktov, ktoré majú za cieľ ochranu životného prostredia v širšom zmysle.

(19)

Povinnosťami zverejňovania informácií stanovenými v tomto nariadení sa dopĺňajú pravidlá o zverejňovaní informácií o udržateľnosti stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (6). S cieľom zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť, aby účastníci finančného trhu poskytovali konečným investorom objektívne porovnanie podielu investícií, z ktorých sa financujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, sa týmto nariadením dopĺňajú pravidlá o transparentnosti v predzmluvnom zverejňovaní informácií a v pravidelných správach stanovené v nariadení (EÚ) 2019/2088. Vymedzenie pojmu „udržateľné investície“ v nariadení (EÚ) 2019/2088 zahŕňa investície do hospodárskych činností, ktoré prispievajú k environmentálnemu cieľu, ktoré by okrem iných mali zahŕňať investície do „environmentálne udržateľných hospodárskych činností“ v zmysle tohto nariadenia. Okrem toho nariadenie (EÚ) 2019/2088 považuje investíciu za udržateľnú investíciu, ak výrazne nenarušuje ktorýkoľvek environmentálny alebo sociálny cieľ stanovený v uvedenom nariadení.

(20)

V záujme zabezpečenia spoľahlivosti, konzistentnosti a porovnateľnosti zverejňovania informácií o udržateľnosti v sektore finančných služieb by sa pri zverejňovaní informácií na základe tohto nariadenia mali v čo najväčšej možnej miere využívať existujúce ukazovatele udržateľnosti, ako to navrhol Európsky parlament vo svojom uznesení z 29. mája 2018 o udržateľnom financovaní (7). V tejto súvislosti by technické kritériá preskúmania mali v čo najväčšej možnej miere vychádzať z ukazovateľov udržateľnosti uvedených v nariadení (EÚ) 2019/2088.

(21)

Pokiaľ ide o hospodárske činnosti vykonávané podnikmi, ktoré nie sú povinné zverejňovať informácie podľa tohto nariadenia, vo výnimočných prípadoch sa môže stať, že účastníci finančného trhu nemôžu primerane získať príslušné informácie na spoľahlivé určenie súladu s technickými kritériami preskúmania stanovenými podľa tohto nariadenia. V takýchto výnimočných prípadoch a len v prípade hospodárskych činností, pri ktorých nie je možné získať úplné, spoľahlivé a včasné informácie, by účastníci finančného trhu mali mať možnosť vykonať doplňujúce posúdenia a odhady na základe informácií z iných zdrojov. Takéto posúdenia a odhady by mali nahrádzať len obmedzené a konkrétne časti požadovaných údajov a ich výsledky by sa mali vnímať obozretne. S cieľom zabezpečiť zverejňovanie jasných a nezavádzajúcich informácií pre investorov by mali účastníci finančného trhu jasne vysvetliť, na akom základe dospeli k svojim záverom, ako aj z akých dôvodov musia na účely poskytnutia informácií konečným investorom vykonať takéto doplňujúce posúdenia a odhady.

(22)

Vo svojom oznámení z 20. júna 2019„Usmernenia k zverejňovaniu nefinančných informácií: Doplnok týkajúci sa podávania správ súvisiacich s klímou“, Komisia odporúča, aby určité veľké podniky na základe rámca ustanoveného týmto nariadením podávali správy o určitých kľúčových ukazovateľoch výkonnosti súvisiacich s klímou (ďalej len „KPI“). Predovšetkým informácie o podiele, ktorý v rámci obratu, kapitálových výdavkov (CapEx) alebo prevádzkových výdavkov (OpEx) takýchto veľkých nefinančných spoločností predstavujú environmentálne udržateľné hospodárske činnosti, ako aj KPI, ktoré sú prispôsobené pre veľké finančné spoločnosti, sú užitočné pre investorov, ktorí sa zaujímajú o podniky, ktorých produkty a služby významne prispievajú k plneniu ktoréhokoľvek z environmentálnych cieľov stanovených v tomto nariadení. Je preto vhodné požadovať, aby tieto veľké spoločnosti každoročne zverejňovali takéto KPI, pričom táto požiadavka by sa mala bližšie vymedziť v delegovaných aktoch, najmä pokiaľ ide o takéto veľké finančné spoločnosti. Hoci rozšírenie tejto požiadavky na menšie podniky by bolo neprimerane zaťažujúce, menšie podniky sa môžu rozhodnúť dobrovoľne pre uverejňovanie týchto informácií.

(23)

Na účely určenia environmentálnej udržateľnosti danej hospodárskej činnosti by sa mal stanoviť vyčerpávajúci zoznam environmentálnych cieľov. Toto nariadenie by malo obsahovať týchto šesť environmentálnych cieľov: zmiernenie zmeny klímy, adaptácia na zmenu klímy, udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov, prechod na obehové hospodárstvo, prevencia a kontrola znečisťovania, a ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov.

(24)

Hospodárska činnosť, ktorá sleduje environmentálny cieľ zmiernenia zmeny klímy, by mala významne prispievať k stabilizácii emisií skleníkových plynov tým, že ich eliminuje alebo znižuje, alebo zlepšuje odstraňovanie skleníkových plynov. Takáto hospodárska činnosť by mala byť v súlade s dlhodobým teplotným cieľom Parížskej dohody. Uvedený environmentálny cieľ by sa mal vykladať v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES (8).

(25)

Hospodárska činnosť, ktorá sleduje environmentálny cieľ adaptácie na zmenu klímy, by mala výrazne prispievať k zníženiu alebo prevencii nepriaznivého dôsledku súčasnej alebo očakávanej budúcej klímy či rizika takéhoto negatívneho dôsledku či na danú činnosť alebo na ľudí, prírodu alebo majetok. Uvedený environmentálny cieľ by sa mal vykladať v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie a sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030.

(26)

Environmentálny cieľ udržateľného využívania a ochrany vodných a morských zdrojov by sa mal vykladať v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 (9) a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (10), 2006/7/ES (11), 2006/118/ES (12), 2008/56/ES (13) a 2008/105/ES (14), smerníc Rady 91/271/EHS (15), 91/676/EHS (16) a 98/83/ES (17) a rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/848 (18) a s oznámeniami Komisie z 18. júla 2007 s názvom „Riešenie problému nedostatku vody a súch v Európskej únii“, zo 14. novembra 2012 s názvom „Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy“ a z 11. marca 2019 s názvom „Strategický prístup Európskej únie k liekom v životnom prostredí“.

(27)

Environmentálny cieľ prechodu na obehové hospodárstvo by sa mal vykladať v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie v oblasti obehového hospodárstva, odpadu a chemických látok vrátane nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 (19), (ES) č. 1907/2006 (20) a (EÚ) 2019/1021 (21), smerníc Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES (22), 2000/53/ES (23), 2006/66/ES (24), 2008/98/ES (25), 2010/75/EÚ (26), 2011/65/EÚ (27), 2012/19/EÚ (28), (EÚ) 2019/883 (29) a (EÚ) 2019/904 (30), smernice Rady 1999/31/ES (31), nariadenia Komisie (EÚ) č. 1357/2014 (32) a rozhodnutí Komisie 2000/532/ES (33) a 2014/955/EÚ (34) a s oznámeniami Komisie z 2. decembra 2015 s názvom „Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo“ a zo 16. januára 2018 s názvom „Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve“.

(28)

Hospodárska činnosť môže významne prispieť k plneniu environmentálneho cieľa prechodu na obehové hospodárstvo viacerými spôsobmi. Môže napríklad zvýšiť trvanlivosť, opraviteľnosť, modernizovateľnosť a opätovnú použiteľnosť výrobkov alebo môže znížiť využívanie zdrojov prostredníctvom dizajnu a výberu materiálov, uľahčovania zmeny využitia, rozobratia a demontáže v sektore budov a stavebníctva najmä s cieľom obmedziť používanie stavebných materiálov a podporiť ich opätovné použitie. Môže tiež významne prispieť k environmentálnemu cieľu prechodu na obehové hospodárstvo prostredníctvom rozvoja obchodných modelov na báze „výrobok ako služba“ a obehových hodnotových reťazcov s cieľom udržať čo najvyššiu užitočnosť a hodnotu výrobkov, súčiastok a materiálov tak dlho, ako to je možné. Akékoľvek znižovanie obsahu nebezpečných látok v materiáloch a výrobkoch počas celého životného cyklu, okrem iného aj ich nahradením bezpečnejšími alternatívami, by malo byť minimálne v súlade s právom Únie. Hospodárska činnosť môže významne prispieť k splneniu environmentálneho cieľa prechodu na obehové hospodárstvo aj znížením tvorby potravinového odpadu vo výrobe, spracovaní alebo distribúcii potravín.

(29)

Environmentálny cieľ „prevencia a kontrola znečisťovania“ by sa mal vykladať v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie vrátane smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES, 2004/35/ES (35), 2004/107/ES (36), 2006/118/ES, 2008/50/ES (37), 2008/105/ES, 2010/75/EÚ, (EÚ) 2016/802 (38) a (EÚ) 2016/2284 (39).

(30)

Environmentálny cieľ „ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov“ by sa mal vykladať v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie vrátane nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 (40), (EÚ) č. 511/2014 (41) a (EÚ) č. 1143/2014 (42), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (43), nariadenia Rady (ES) č. 338/97 (44), smerníc Rady 91/676/EHS a 92/43/EHS (45), a v súlade s oznámeniami Komisie z 21. mája 2003 s názvom „Vynútiteľnosť práva, správa a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT)“, z 3. mája 2011 s názvom stratégie „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“, zo 6. mája 2013 s názvom „Zelená infraštruktúra – zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy“, z 26. februára 2016 s názvom „Akčný plán EÚ na boj proti obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi zvierat a divorastúcimi druhmi rastlín“ a z 23. júla 2019 s názvom „Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov“.

(31)

Hospodárska činnosť môže významne prispieť k plneniu environmentálneho cieľa ochrany a obnovy biodiverzity a ekosystémov viacerými spôsobmi vrátane ochrany, zachovania alebo obnovy biodiverzity a ekosystémov, a tým aj zlepšením ekosystémových služieb. Takéto služby sú zoskupené do štyroch kategórií, ktorými sú služby zásobovania ako sú zásobovanie potravinami a vodou; služby regulácie ako sú kontrola klímy a chorôb; podporné služby ako sú kolobeh živín a produkcia kyslíka; ako aj kultúrne služby ako sú duchovné a rekreačné prínosy.

(32)

Na účely tohto nariadenia by sa pojem „udržateľné obhospodarovanie lesov“ mal vykladať s ohľadom na postupy a využívanie lesov a lesnej pôdy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu biodiverzity alebo k zastaveniu alebo prevencii degradácie ekosystémov, odlesňovania a straty biotopov, s ohľadom na spravovanie a využívanie lesov a lesnej pôdy takým spôsobom a v takej miere, aby sa zachovala ich biodiverzita, produktivita, regeneračná kapacita, životaschopnosť a ich potenciál plniť v súčasnosti aj v budúcnosti príslušné ekologické, hospodárske a sociálne funkcie na miestnej, národnej a globálnej úrovni a aby nedochádzalo k poškodeniu iných ekosystémov, ako sú stanovené v uznesení H1 Druhej ministerskej konferencie o ochrane lesov v Európe konanej v dňoch 16. – 17. júna 1993 v Helsinkách s názvom „Všeobecné usmernenia pre udržateľné obhospodarovanie lesov v Európe“; ako aj s ohľadom na nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 a (EÚ) 2018/841 (46) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 (47) a oznámenie Komisie z 20. septembra 2013 o „Európskej stratégii lesného hospodárstva: pre lesy a drevospracujúci priemysel“.

(33)

Na účely tohto nariadenia sa pojem „energetická efektívnosť“ používa v širokom zmysle a mal by sa vykladať s ohľadom na príslušné právne predpisy Únie vrátane nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1369 (48) a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ (49) a (EÚ) 2018/844 (50), ako aj na vykonávacie opatrenia prijaté podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (51).

(34)

Pre každý environmentálny cieľ by sa mali stanoviť jednotné kritériá na určenie, či hospodárske činnosti významne prispievajú k plneniu daného cieľa. Jedným z prvkov týchto jednotných kritérií by malo byť zabránenie výraznému narušeniu plnenia ktoréhokoľvek z environmentálnych cieľov stanovených v tomto nariadení. Účelom je predísť tomu, aby sa investície označovali za environmentálne udržateľné v prípadoch, ak hospodárske činnosti, ktoré majú prospech z uvedených investícií, poškodzujú životné prostredie v rozsahu prevažujúcom ich prínos k environmentálnemu cieľu. V takýchto kritériách by sa mal zohľadňovať životný cyklus výrobkov a služieb poskytovaných danou hospodárskou činnosťou ako aj environmentálny vplyv samotnej hospodárskej činnosti vrátane dôkazov z existujúcich hodnotení životného cyklu, najmä s ohľadom na ich výrobu, používanie a koniec životnosti výrobkov.

(35)

Pripomínajúc spoločný záväzok Európskeho parlamentu, Rady a Komisie dodržiavať zásady zakotvené v Európskom pilieri sociálnych práv s cieľom podporiť udržateľný a inkluzívny rast a uznávajúc význam medzinárodných minimálnych ľudských a pracovných práv a noriem by jednou z podmienok označenia hospodárskych činností za environmentálne udržateľné malo byť dodržiavanie minimálnych záruk. Z tohto dôvodu by sa hospodárske činnosti mali považovať za environmentálne udržateľné, len ak sa vykonávajú v súlade s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky a hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv vrátane Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce (ďalej len „MOP“) o základných zásadách a právach pri práci, ôsmich základných dohovorov MOP a Medzinárodnej listiny ľudských práv. V základných dohovoroch MOP sa vymedzujú ľudské a pracovné práva, ktoré by podniky mali dodržiavať. Viaceré z týchto medzinárodných noriem sú zakotvené aj v Charte základných práv Európskej únie, najmä zákaz otroctva a nútených prác, ako aj zásada nediskriminácie. Uvedenými minimálnymi zárukami nie je dotknuté prípadné uplatňovanie prísnejších požiadaviek v oblasti životného prostredia, zdravia, bezpečnosti a sociálnej udržateľnosti, ktoré sú stanovené v práve Únie. Pri dodržiavaní týchto minimálnych záruk by podniky mali dodržiavať zásadu „výrazne nenarušiť“ uvedenú v nariadení (EÚ) 2019/2088 a zohľadňovať regulačné technické predpisy prijaté na základe uvedeného nariadenia, v ktorých sa táto zásada bližšie špecifikuje.

(36)

V záujme zabezpečenia súladu medzi týmto nariadením a nariadením (EÚ) 2019/2088 by sa týmto nariadením malo zmeniť nariadenie (EÚ) 2019/2088, aby poverilo európske orgány dohľadu zriadené nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (52), (EÚ) č. 1094/2010 (53) a (EÚ) č. 1095/2010 (54) (ďalej len spoločne „orgány ESA“) spoločne vypracovať regulačné technické predpisy na účely bližšieho určenia podrobností obsahu a prezentácie informácií v súvislosti so zásadou „výrazne nenarušiť“. Uvedené regulačné technické predpisy by mali byť v súlade s obsahom, metodikami a prezentáciou ukazovateľov udržateľnosti v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi ako sa uvádza v nariadení (EÚ) 2019/2088. Mali by byť tiež v súlade so zásadami zakotvenými v Európskom pilieri sociálnych práv, s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky, hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv vrátane Deklarácie MOP o základných zásadách a právach pri práci, ôsmich základných dohovorov MOP a Medzinárodnej listiny ľudských práv.

(37)

Nariadenie (EÚ) 2019/2088 by sa malo ďalej zmeniť, aby poverilo orgány ESA vypracovať, prostredníctvom spoločného výboru vypracovať návrh regulačných technických predpisov na účely doplnenia pravidiel o transparentnosti o podpore environmentálnych princípov a environmentálne udržateľných investícií v predzmluvnom zverejňovaní informácií a v pravidelných správach.

(38)

Vzhľadom na osobitné technické podrobnosti potrebné na posúdenie environmentálneho vplyvu hospodárskej činnosti a na rýchlo sa meniacu povahu vedy aj techniky by sa kritériá environmentálne udržateľných hospodárskych činností mali pravidelne prispôsobovať takýmto zmenám, aby ich odrážali. Aby boli kritériá aktuálne a vychádzali z vedeckých dôkazov a príspevkov expertov a príslušných zainteresovaných strán, mali by sa v súvislosti s jednotlivými hospodárskymi činnosťami bližšie a podrobnejšie určiť podmienky pre významný prínos a výrazné narušenie, pričom by sa tieto podmienky mali pravidelne aktualizovať. Na tento účel by Komisia mala na základe technických informácií multilaterálnej platformy pre udržateľné financovanie stanoviť podrobné a špecificky zacielené technické kritériá preskúmania pre rôzne hospodárske činnosti.

(39)

Niektoré hospodárske činnosti majú negatívny vplyv na životné prostredie, pričom znížením tohto negatívneho vplyvu možno významne prispieť k plneniu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov. Pre tieto hospodárske činnosti je vhodné stanoviť technické kritériá preskúmania, na ktorých základe sa vyžaduje významné zlepšenie environmentálneho správania v porovnaní okrem iného s priemerom v danom odvetví, pričom sa zároveň zabráni tomu, aby počas hospodárskej životnosti financovanej hospodárskej činnosti zostávali škodlivé environmentálne vplyvy zakonzervovania vrátane vplyvov zakonzervovania uhlíkovej náročnosti. V týchto kritériách by sa mal zohľadniť aj dlhodobý vplyv príslušnej hospodárskej činnosti.

(40)

Hospodárska činnosť by sa nemala označovať za environmentálne udržateľnú, ak spôsobuje životnému prostrediu viac škody než úžitku. Technické kritériá preskúmania by mali určiť minimálne požiadavky potrebné na to, aby sa zabránilo výraznému narušeniu plnenia iných cieľov, a to aj tým, že budú vychádzať z minimálnych požiadaviek stanovených podľa práva Únie. Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zabezpečiť, aby tieto kritériá vychádzali z dostupných vedeckých dôkazov, aby sa pri ich vypracúvaní zohľadňovali aspekty životného cyklu vrátane existujúcich posúdení životného cyklu a aby sa pravidelne aktualizovali. Ak vedecké hodnotenie neumožní určiť riziko s dostatočnou istotou, mala by sa uplatniť zásada predbežnej opatrnosti v súlade s článkom 191 ZFEÚ.

(41)

Pri stanovovaní a aktualizácií technických kritérií preskúmania pre environmentálny cieľ zmiernenia zmeny klímy by Komisia mala zohľadniť a podnecovať prebiehajúci a nevyhnutný prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s článkom 10 ods. 2 tohto nariadenia. Okrem využívania klimaticky neutrálnej energie a väčších investícií do hospodárskych činností a odvetví, ktoré sú už teraz nízkouhlíkové, si tento prechod vyžaduje značné zníženie emisií skleníkových plynov aj v iných hospodárskych činnostiach a odvetviach, pre ktoré nie sú k dispozícii žiadne technologicky a hospodársky uskutočniteľné nízkouhlíkové alternatívy. Tieto prechodné hospodárske činnosti by sa mali označovať za významne prispievajúce k zmierňovaniu zmeny klímy, ak sú ich emisie skleníkových plynov podstatne nižšie ako priemer daného odvetvia, nebránia vývoju a zavádzaniu nízkouhlíkových alternatív a nevedú k zakonzervovaniu aktív, ktoré sú vzhľadom na ich hospodársku životnosť v rozpore s cieľom klimatickej neutrálnosti. Technické kritériá preskúmania týchto prechodných hospodárskych činností by mali zabezpečiť, aby uvedené prechodné činnosti dôveryhodne smerovali ku klimatickej neutrálnosti a mali by sa pravidelne zodpovedajúcim spôsobom upravovať.

(42)

Hospodárska činnosť by sa mala označovať za významne prispievajúcu k plneniu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov stanoveným v tomto nariadení, ak priamo umožňuje iným činnostiam významne prispieť k plneniu jedného alebo viacerých z týchto cieľov. Takáto podporná činnosť by nemala viesť k zakonzervovaniu aktív, ktoré vzhľadom na ich hospodársku životnosť ohrozujú dlhodobé environmentálne ciele, a mala by mať výrazne pozitívny vplyv na životné prostredie z hľadiska aspektov životného cyklu.

(43)

Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zohľadniť príslušné právne predpisy Únie vrátane nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 (55) a (ES) č. 66/2010 (56) ako aj odporúčania Komisie 2013/179/EÚ (57) a oznámenia Komisie zo 16. júla 2018 s názvom „Verejné obstarávanie pre lepšie životné prostredie“. S cieľom predísť zbytočným nezrovnalostiam s klasifikáciou hospodárskych činností, ktorá už existuje na iné účely, by Komisia mala takisto zohľadniť štatistické klasifikácie týkajúce sa odvetvia environmentálnych tovarov a služieb, konkrétne klasifikáciu činností na ochranu životného prostredia (CEPA) a klasifikáciu činností v oblasti riadenia zdrojov (CReMA) nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 538/2014 (58). Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zohľadniť existujúce environmentálne ukazovatele a rámce vykazovania, ktoré vypracovali okrem iných Komisia a Európska environmentálna agentúra, a existujúce medzinárodné normy, ktoré vypracovalo okrem iných OECD.

(44)

Pri vypracúvaní a aktualizácii technických kritérií preskúmania by Komisia mala zohľadniť aj osobitosti sektora infraštruktúry a v rámci analýzy nákladov a prínosov brať do úvahy environmentálne, sociálne a ekonomické externality. V tejto súvislosti by Komisia mala zohľadniť príslušné právo Únie vrátane smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (59), 2011/92/EÚ (60), 2014/23/EÚ (61), 2014/24/EÚ (62) a 2014/25/EÚ (63), noriem Únie a súčasnú metodiku ako aj prácu medzinárodných organizácií, ako je napríklad OECD. V tomto kontexte by sa prostredníctvom technických kritérií preskúmania mali presadzovať vhodné rámce riadenia, ktoré zahŕňajú environmentálne, sociálne a riadiace faktory, ako sa uvádza v zásadách pre zodpovedné investovanie, ktoré podporila Organizácia Spojených národov, a to vo všetkých fázach životného cyklu projektu.

(45)

Technickými kritériami preskúmania by sa malo zabezpečiť, aby príslušné hospodárske činnosti v konkrétnom odvetví mohli byť označené za environmentálne udržateľné a aby sa s nimi zaobchádzalo rovnako, ak prispievajú rovnako k plneniu jedného alebo viacerých environmentálnych cieľov stanovených v tomto nariadení. Potenciálna schopnosť prispievať k plneniu uvedených environmentálnych cieľov sa medzi odvetviami môže líšiť, čo by sa malo v uvedených kritériách odzrkadliť. V jednotlivých odvetviach by však tieto kritériá nemali nespravodlivo znevýhodňovať určité hospodárske činnosti pred inými, ak všetky prispievajú k plneniu environmentálnych cieľov v rovnakom rozsahu.

(46)

Komisia by mala pri stanovovaní a aktualizácií technických kritérií preskúmania pre environmentálne udržateľné činnosti posúdiť, či by stanovenie týchto kritérií neviedlo k uviaznutiu aktív alebo k nekonzistentným stimulom, alebo či by nemalo iný nepriaznivý vplyv na finančné trhy.

(47)

S cieľom predísť nadmerne zaťažujúcim nákladom na dodržiavanie predpisov pre hospodárske subjekty by Komisia na účely zabezpečenia dostatočnej právnej zrozumiteľnosti mala stanoviť technické kritériá preskúmania, ktoré sú použiteľné v praxi, ľahko uplatniteľné a ktorých dodržiavanie možno overiť v medziach primeraných nákladov, a tým sa vyhnú zbytočnému administratívnemu zaťaženiu. Ak je to uskutočniteľné a potrebné, v rámci technických kritérií preskúmania sa môže vyžadovať posúdenie životného cyklu.

(48)

S cieľom zabezpečiť, aby investície smerovali do hospodárskych činností, ktoré majú najväčší pozitívny vplyv na dosahovanie environmentálnych cieľov, by Komisia mala uprednostniť stanovenie technických kritérií preskúmania pre tie hospodárske činnosti, ktoré potenciálne najviac prispievajú k dosiahnutiu environmentálnych cieľov.

(49)

Mali by sa stanoviť primerané technické kritériá preskúmania pre odvetvie dopravy vrátane mobilných aktív. Uvedené technické kritériá preskúmania by mali zohľadňovať skutočnosť, že odvetvie dopravy – vrátane medzinárodnej lodnej dopravy – tvorí približne 26 % celkových emisií skleníkových plynov v Únii. Ako sa uvádza v akčnom pláne pre financovanie udržateľného rastu, odvetvie dopravy predstavuje približne 30 % dodatočných ročných investícií potrebných na udržateľný rozvoj v Únii, ktorý sa dosiahne okrem iného napríklad zvyšovaním elektrifikácie alebo podporovaním prechodu na čistejšie spôsoby dopravy v rámci presadzovania prechodu na iné druhy dopravy a zlepšením riadenia dopravy.

(50)

Pri vypracúvaní technických kritérií preskúmania je osobitne dôležité, aby Komisia uskutočnila príslušné konzultácie v súlade s agendou pre lepšiu právnu reguláciu. Na postupe stanovovania a aktualizácie technických kritérií preskúmania by sa mali zúčastniť príslušné zainteresované strany a malo by sa vychádzať z poradenstva expertov, ktorí majú preukázateľné znalosti a skúsenosti v príslušných oblastiach. Na tento účel by Komisia mala vytvoriť platformu pre udržateľné financovanie (ďalej len „platforma“). Táto platforma by sa mala skladať z expertov zastupujúcich verejný aj súkromný sektor. Medzi expertmi verejného sektora by mali byť zástupcovia Európskej environmentálnej agentúry, orgánov ESA, Európskej investičnej banky a Agentúry Európskej únie pre základné práva. Medzi expertmi zo súkromného sektora by mali byť zástupcovia účastníkov finančného a nefinančného trhu, zástupcovia príslušných obchodných odvetví a experti z oblasti účtovníctva a výkazníctva. Platforma by mala zahŕňať aj expertov zastupujúcich občiansku spoločnosť vrátane expertov na environmentálne, sociálne, pracovné a riadiace otázky. S cieľom pomôcť Komisii posúdiť vhodnosť doplnenia alebo aktualizovania technických kritérií preskúmania by účastníci finančného trhu mali byť nabádaní k tomu, aby informovali Komisiu, ak sa domnievajú, že hospodárska činnosť, ktorá nespĺňa technické kritériá preskúmania, alebo pre ktorú takéto kritériá ešte neboli stanovené, by sa mala označiť za environmentálne udržateľnú.

(51)

Platforma by mala vzniknúť v súlade s uplatniteľnými horizontálnymi pravidlami vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie, a to aj pokiaľ ide o výberové konanie. Cieľom výberového konania by malo byť zabezpečenie vysokej úrovne odborných znalostí, geografickej a rodovej vyváženosti, ako aj vyváženého zastúpenia relevantného know-how s ohľadom na konkrétne úlohy platformy. Počas výberového konania by Komisia mala v súlade s horizontálnymi pravidlami vykonať posúdenie, prostredníctvom ktorého určí, či existujú potenciálne konflikty záujmov, pričom by mala prijať vhodné opatrenia na riešenie všetkých takýchto konfliktov.

(52)

Platforma by mala poskytovať Komisii poradenstvo v súvislosti s tvorbou, analýzou a revíziou technických kritérií preskúmania vrátane potenciálneho vplyvu na ocenenie aktív, ktoré sa považujú za environmentálne udržateľné aktíva na základe existujúcich trhových postupov. Platforma by tiež mala poskytovať Komisii poradenstvo týkajúce sa toho, či sú technické kritériá preskúmania vhodné na použitie v budúcich politických iniciatívach Únie zameraných na uľahčenie udržateľných investícií, ako aj o možnej úlohe účtovných a vykazovacích noriem v oblasti udržateľnosti pri podpore uplatňovania technických kritérií preskúmania. Platforma by mala poskytovať Komisii poradenstvo týkajúce sa vypracovania ďalších opatrení na zlepšenie dostupnosti a kvality údajov s prihliadnutím na cieľ vyhnúť sa neprimeranému administratívnemu zaťaženiu, plnenia iných cieľov udržateľnosti vrátane sociálnych cieľov a fungovania minimálnych záruk a prípadne možnosti ich doplnenia.

(53)

Komisia by mala zachovať skupinu expertov členských štátov pre udržateľné financie a poskytnúť jej formálny štatút. Úlohou tejto skupiny expertov bude okrem iného radiť Komisii, pokiaľ ide o vhodnosť technických kritérií preskúmania a prístupu, ktorý v súvislosti s tvorbou týchto kritérií uplatňuje platforma. Na tento účel by Komisia mala neustále informovať členské štáty prostredníctvom pravidelných zasadnutí skupiny expertov členských štátov pre udržateľné financie.

(54)

S cieľom určiť požiadavky stanovené v tomto nariadení, a najmä vytvoriť a aktualizovať podrobné a vyladené technické kritériá preskúmania pre rozdielne hospodárske činnosti, pokiaľ ide o to, čo predstavuje významný prínos k plneniu environmentálnych cieľov a čo jeho výrazné narušenie, by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ v súvislosti s informáciami potrebnými na dodržiavanie súladu s povinnosťami zverejňovania informácií podľa tohto nariadenia, ako aj v súvislosti s technickými kritériami preskúmania. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, napríklad prostredníctvom platformy a skupiny expertov členských štátov pre udržateľné financie, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (64). Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(55)

Týmto nariadením sa dopĺňajú pravidlá zverejňovania informácií stanovené v nariadení (EÚ) 2019/2088. Na zabezpečenie riadneho a účinného monitorovania dodržiavania tohto nariadenia účastníkmi finančného trhu by sa členské štáty mali opierať o príslušné orgány určené v súlade s nariadením (EÚ) 2019/2088. Na účely presadzovania súladu by členské štáty mali okrem toho stanoviť pravidlá týkajúce sa opatrení a sankcií, ktoré by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce. Príslušné vnútroštátne orgány a orgány ESA by mali vykonávať produktové intervenčné právomoci stanovené v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (65), (EÚ) č. 1286/2014 (66) a (EÚ) 2019/1238 (67) aj v súvislosti s nekalým predajom alebo zverejňovaním zavádzajúcich informácií o udržateľnosti, čo zahŕňa aj informácie požadované podľa tohto nariadenia.

(56)

S cieľom zabezpečiť efektívnu a udržateľnú organizáciu práce a zasadnutí, pokiaľ ide o platformu aj skupinu expertov členských štátov pre udržateľné financie, a s cieľom umožniť širokú účasť a efektívnu interakciu v rámci skupín, ich podskupín, Komisie a zainteresovaných strán by sa vo vhodných prípadoch malo zvážiť zvýšené používanie digitálnych, vrátane virtuálnych, technológií.

(57)

S cieľom poskytnúť príslušným aktérom dostatočný čas, aby sa oboznámili s kritériami pre označenie environmentálne udržateľné hospodárske činnosti stanovené v tomto nariadení a pripravili sa na ich uplatňovanie, by sa povinnosti stanovené v tomto nariadení mali začať uplatňovať v súvislosti s jednotlivými environmentálnymi cieľmi 12 mesiacov po stanovení príslušných technických kritérií preskúmania.

(58)

Ustanoveniami tohto nariadenia, v ktorých sa odkazuje na systémy daňových stimulov založené na certifikátoch existujúcich pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, nie sú dotknuté právomoci Únie a členských štátov v daňovej oblasti stanovené v zmluvách.

(59)

Uplatňovanie tohto nariadenia by sa malo pravidelne preskúmavať, aby sa posúdili okrem iného pokrok, pokiaľ ide o tvorbu technických kritérií preskúmania pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti; možná potreba revízie a doplnenia uvedených kritérií pre určenie toho, či sa hospodárska činnosť označí za environmentálne udržateľnú; účinnosť systému klasifikácie pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti pri nasmerovaní súkromných investícií do takýchto činností, najmä pokiaľ ide o tok kapitálu do súkromných podnikov a iných právnych subjektov; ako aj ďalší rozvoj uvedeného systému klasifikácie vrátane rozšírenia jej rozsahu nad rámec environmentálne udržateľných hospodárskych činností s cieľom zahrnúť činnosti, ktoré výrazne poškodzujú životné prostredie, ako aj ďalšie ciele v oblasti udržateľnosti vrátane sociálnych cieľov.

(60)

Keďže ciele tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu potreby zaviesť na úrovni Únie jednotné kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov,