Preamble: 1

(1)

Fragmentácia vnútorného trhu má škodlivý vplyv na konkurencieschopnosť, rast a tvorbu pracovných miest v Únii. Odstránenie priamych a nepriamych prekážok brániacich správnemu fungovaniu a dokončeniu integrovaného trhu s elektronickými platbami, bez rozlišovania medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými platbami, je nevyhnutným predpokladom správneho fungovania vnútorného trhu.

(2)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES (4) sa zaistil právny základ pre vytvorenie vnútorného trhu pre platby v rámci celej Únie, keďže sa podstatne zjednodušila činnosť poskytovateľov platobných služieb vytvorením jednotných pravidiel, pokiaľ ide o poskytovanie platobných služieb.

(3)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 (5) sa stanovila zásada, že poplatky hradené používateľmi za cezhraničnú platbu v eurách sú rovnaké ako za príslušnú platbu v rámci členského štátu vrátane platobných transakcií viazaných na kartu, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie.

(4)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 (6) sa stanovili pravidlá fungovania úhrad a inkás v eurách na vnútornom trhu, z jeho rozsahu pôsobnosti sa však vylúčili platobné transakcie viazané na kartu.

(5)

Cieľom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ (7) je harmonizovať určité pravidlá zmlúv uzatváraných medzi spotrebiteľmi a obchodníkmi vrátane pravidiel týkajúcich sa poplatkov za používanie platobných prostriedkov, na základe ktorých sú členské štáty povinné zakázať obchodníkom, aby účtovali spotrebiteľom za použitie daného platobného prostriedku poplatky, ktoré prevyšujú náklady, ktoré znáša obchodník, na použitie daného platobného prostriedku.

(6)

Bezpečné, efektívne, konkurencieschopné a inovatívne elektronické platby sú nevyhnutné, ak majú spotrebitelia, obchodníci a spoločnosti plne využívať výhody vnútorného trhu, obzvlášť keďže sa vo svete čoraz viac využíva elektronický obchod.

(7)

Niektoré členské štáty vydali alebo pripravujú právne predpisy na priame či nepriame regulovanie výmenných poplatkov, ktoré upravujú viacero otázok vrátane stropov výmenných poplatkov na rôznych úrovniach, poplatkov účtovaných obchodníkovi, pravidiel rešpektovania všetkých kariet alebo opatrení na usmerňovanie spotrebiteľov. Existujúce administratívne rozhodnutia v niektorých členských štátoch sa výrazne líšia. S cieľom zabezpečiť, aby boli úrovne výmenných poplatkov jednotnejšie, sa predpokladá ďalšie zavádzanie regulačných opatrení na vnútroštátnej úrovni zamerané na úpravu úrovní uvedených poplatkov alebo rozdielov medzi nimi. Tieto vnútroštátne opatrenia by pravdepodobne viedli k významným prekážkam brániacim dobudovaniu vnútorného trhu v oblasti platieb viazaných na kartu a internetových a mobilných platieb viazaných na kartu, a v dôsledku toho by obmedzovali slobodu poskytovať služby.

(8)

Platobné karty sú najčastejšie používaným elektronickým platobným nástrojom pri maloobchodných nákupoch. Integrácia trhu s platobnými kartami v Únii však ešte zďaleka nie je dokončená, keďže mnohé platobné riešenia sa nemôžu rozvíjať za hranicami krajín, ktoré ich zaviedli, a novým účastníkom s pôsobnosťou v celej Únii to bráni vo vstupe na trh. Je potrebné odstrániť prekážky účinného fungovania trhu s kartami vrátane prekážok v oblasti platieb viazaných na kartu a internetových a mobilných platieb viazaných na kartu.

(9)

V snahe umožniť účinné fungovanie vnútorného trhu by sa malo propagovať a zjednodušiť používanie elektronických platieb v prospech obchodníkov a spotrebiteľov. Karty a iné elektronické platby sa môžu používať viacúčelovejším spôsobom vrátane možnosti platiť online, aby sa mohli využiť výhody vnútorného trhu a elektronického obchodu, pričom elektronické platby navyše poskytujú obchodníkom potenciálne bezpečné platby. Platobné transakcie viazané na kartu namiesto používania platieb v hotovosti by preto mohli byť pre obchodníkov a spotrebiteľov prínosné za predpokladu, že poplatky za používanie kartových schém budú stanovené na ekonomicky efektívnej úrovni a zároveň budú prispievať k spravodlivej hospodárskej súťaži, inováciám a vstupu nových subjektov na trh.

(10)

Výmenné poplatky sa zvyčajne uplatňujú medzi poskytovateľmi platobných služieb prijímajúcimi kartu a poskytovateľmi platobných služieb vydávajúcimi kartu v rámci určitej kartovej schémy. Výmenné poplatky sú hlavnou súčasťou poplatkov, ktoré prijímajúci poskytovatelia platobných služieb účtujú obchodníkom za každú transakciu viazanú na kartu. Obchodníci následne uvedené náklady na karty zahŕňajú, rovnako ako všetky svoje iné náklady, do celkových cien tovaru a služieb. Hospodárska súťaž medzi kartovými schémami zameraná na presviedčanie poskytovateľov platobných služieb, aby vydávali svoje karty, vedie k vyšším, nie nižším výmenným poplatkom na trhu, čo je v rozpore s cenovou disciplínou, ktorú zvyčajne zaisťuje hospodárska súťaž v trhovom hospodárstve. Okrem jednotného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže na výmenné poplatky by sa regulovaním takýchto poplatkov zlepšilo fungovanie vnútorného trhu a prispelo by sa k zníženiu transakčných poplatkov pre spotrebiteľov.

(11)

Existujúca široká škála výmenných poplatkov a ich výška bráni tomu, aby na trh vstúpili „noví“ účastníci s pôsobnosťou v celej Únii, ktorí by fungovali na základe obchodných modelov s nižšími alebo žiadnymi výmennými poplatkami, čo je na úkor možných úspor z rozsahu a sortimentu a s tým spojenej výslednej efektívnosti. Táto skutočnosť má nepriaznivý vplyv na obchodníkov a spotrebiteľov a bráni inováciám. Skutočnosť, že účastníci s pôsobnosťou v celej Únii by museli ponúknuť vydávajúcim bankám minimálne najvyššiu úroveň výmenného poplatku prevládajúceho na trhu, na ktorý chcú vstúpiť, takisto vedie k pretrvávajúcej fragmentácii trhu. Existujúce domáce schémy s nižšími alebo nulovými výmennými poplatkami môžu byť takisto donútené opustiť trh vzhľadom na tlak, ktorý vyvíjajú banky s cieľom získať vyššie príjmy z výmenných poplatkov. V dôsledku toho spotrebitelia a obchodníci čelia obmedzenému výberu, vyšším cenám a nižšej kvalite platobných služieb, zatiaľ čo ich schopnosť využívať platobné riešenia s pôsobnosťou v celej Únii je takisto obmedzená. Obchodníci navyše nemôžu prekonať problém rozdielov v poplatkoch tak, že by využili služby akceptácie kariet, ktoré ponúkajú banky v iných členských štátoch. Osobitné pravidlá uplatňované v rámci kartových schém vyžadujú na základe svojich územných postupov udeľovania povolenia uplatňovanie výmenného poplatku „miesta predaja“ (krajina obchodníka) pre každú platobnú transakciu. Táto požiadavka bráni prijímateľom v tom, aby úspešne ponúkali svoje služby cezhranične. Rovnako môže brániť maloobchodníkom v znižovaní ich platobných nákladov v prospech spotrebiteľov.

(12)

Uplatňovaním existujúcich právnych predpisov Komisiou a vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže sa nepodarilo túto situáciu napraviť.

(13)

V snahe zabrániť fragmentácii vnútorného trhu a výraznému narušeniu hospodárskej súťaže z dôvodu odlišných zákonov a administratívnych rozhodnutí je preto potrebné prijať v súlade s článkom 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie opatrenia na riešenie problému vysokých a rozdielnych výmenných poplatkov, aby poskytovatelia platobných služieb mohli poskytovať svoje služby cezhranične a aby spotrebitelia a obchodníci mohli využívať cezhraničné služby.

(14)

Uplatnením tohto nariadenia by nemalo byť dotknuté uplatňovanie pravidiel Únie na ochranu hospodárskej súťaže a vnútroštátnych pravidiel na ochranu hospodárskej súťaže. Členským štátom by sa nemalo brániť v tom, aby zachovali alebo zaviedli nižšie stropy alebo opatrenia s rovnakým cieľom alebo účinkom pomocou vnútroštátnych právnych predpisov.

(15)

S cieľom zjednodušiť bezproblémové fungovanie vnútorného trhu kartových, internetových a mobilných platieb v prospech spotrebiteľov a obchodníkov by sa toto nariadenie malo uplatňovať na cezhraničné a domáce vydávanie a prijímanie platobných transakcií viazaných na kartu. Ak si obchodníci budú môcť zvoliť prijímateľa mimo vlastného členského štátu („cezhraničné prijímanie“), čo sa uľahčí stanovením rovnakej maximálnej výšky domácich aj cezhraničných výmenných poplatkov za prijímané transakcie a zákazom územného udeľovania povolenia, malo by byť možné zabezpečiť potrebnú právnu jasnosť a zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže medzi kartovými schémami.

(16)

V dôsledku jednostranných opatrení a záväzkov prijatých v rámci konaní vo veci porušenia právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže sa mnohé cezhraničné platobné transakcie uskutočnené kartou v Únii už vykonávajú pri dodržiavaní maximálnych výmenných poplatkov. S cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na trhu pre služby spojené s prijímaním kariet by sa ustanovenia týkajúce sa cezhraničných a domácich transakcií mali uplatňovať súbežne a v primeranom období po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia, pričom sa zohľadní obťažnosť a komplexnosť migrácie kartových schém, ku ktorej dôjde v dôsledku tohto nariadenia.

(17)

Na trhu sú k dispozícii dva hlavné typy kreditných kariet. V prípade debetných kariet s odloženou splatnosťou sa z účtu držiteľa karty odpíše celková suma transakcií k vopred dohodnutému konkrétnemu dátumu, obvykle raz za mesiac, a to bez toho, aby sa platil úrok. V prípade ostatných kreditných kariet môže držiteľ karty využiť kreditný nástroj s cieľom splatiť časť splatných súm k neskoršiemu dátumu, než je stanovený dátum, spolu s úrokmi alebo inými nákladmi.

(18)

Všetky platobné transakcie viazané na debetné a kreditné karty by mali podliehať maximálnej sadzbe výmenných poplatkov.

(19)

Posúdenie vplyvu ukázalo, že zákaz výmenných poplatkov pre transakcie s debetnou kartou by bol výhodný pre prijímanie kariet, používanie kariet, rozvoj jednotného trhu a vytvoril by viac výhod pre obchodníkov a spotrebiteľov než limit stanovený na akejkoľvek vyššej úrovni. Okrem toho by zabránil negatívnym účinkom vyplývajúcim z vyššieho stropu v týchto vnútroštátnych schémach s veľmi nízkymi alebo žiadnymi výmennými poplatkami za debetné transakcie v dôsledku cezhraničnej expanzie alebo vstupu nových subjektov na trh zvyšujúcich výšku poplatkov na úroveň stropu. Zákazom výmenných poplatkov za transakcie s debetnou kartou sa rieši aj hrozba exportovania modelu výmenných poplatkov do oblasti nových, inovačných platobných služieb, ako sú napríklad mobilné a online schémy.

(20)

Stropy v tomto nariadení sú založené na takzvanom „teste indiferentnosti obchodníkov“ vypracovanom v ekonomickej literatúre, na základe ktorého sa určuje úroveň poplatku, ktorú by bol obchodník ochotný uhradiť, ak by mal porovnať náklady na použitie platobnej karty zákazníkom s nákladmi na platby bez karty (v hotovosti) (pri zohľadnení poplatku za služby hradeného prijímajúcej banke, t. j. poplatku účtovaného obchodníkovi a výmennom poplatku). Stimuluje sa tak používanie efektívnych platobných nástrojov, keďže sa propagujú karty, ktoré poskytujú väčšie transakčné výhody, pričom sa zároveň zabraňuje neprimeraným poplatkom účtovaným obchodníkovi, ktorými by sa prenášali skryté náklady na ostatných spotrebiteľov. V opačnom prípade by z dôvodu kolektívnych dohôd o výmenných poplatkoch mohli vznikať nadmerné poplatky účtované obchodníkovi, keďže obchodníci sa zdráhajú odmietnuť nákladné platobné nástroje zo strachu pred stratou obchodu. Zo skúseností vyplynulo, že uvedené úrovne sú primerané, pretože nespochybňujú fungovanie medzinárodných kartových schém a poskytovateľov platobných služieb. Prinášajú takisto výhody obchodníkom a spotrebiteľom a poskytujú právnu istotu.

(21)

Z posúdenia vplyvu napriek tomu vyplýva, že v niektorých členských štátoch sa výmenné poplatky vyvinuli tak, že umožňujú spotrebiteľom mať prospech z efektívnych trhov s debetnými kartami, pokiaľ ide o akceptovanie kariet a ich používanie s nižšími výmennými poplatkami než sú poplatky zodpovedajúce úrovni indiferentnosti obchodníkov. Členské štáty by preto mali mať možnosť stanoviť nižšie výmenné poplatky za domáce transakcie s debetnými kartami.

(22)

S cieľom zabezpečiť stanovenie poplatkov za debetné karty hospodársky efektívnym spôsobom by sa pri zohľadnení štruktúry domácich trhov s debetnými kartami mala okrem toho ponechať možnosť stanoviť stropy výmenných poplatkov ako paušálnu sumu. Paušálna suma môže tiež podporovať používanie platieb viazaných na kartu týkajúcich sa súm nízkej hodnoty (mikroplatby). Malo by sa umožniť uplatňovanie takýchto paušálnych súm aj v kombinácii s percentuálnou sadzbou za predpokladu, že na domácej úrovni suma takýchto výmenných poplatkov nepresiahne v rámci jednotlivých kartových schém osobitnú percentuálnu sadzbu celkovej ročnej transakčnej hodnoty. Ďalej by sa malo umožniť stanoviť nižší percentuálny strop výmenného poplatku za transakciu a mala by existovať možnosť stanoviť pevný maximálny poplatok ako limit poplatku vyplývajúceho z uplatniteľnej percentuálnej sadzby na transakciu.

(23)

Berúc do úvahy, že týmto nariadením sa majú harmonizovať výmenné poplatky po prvýkrát v kontexte situácie, keď existujúce schémy debetných kariet a výmenné poplatky sú veľmi rozdielne, je navyše nevyhnutné zabezpečiť flexibilitu v prípade domácich trhov s platobnými kartami. Preto počas primeraného prechodného obdobia by malo byť možné v prípade domácich transakcií s debetnými kartami uplatniť na domácej úrovni vo vzťahu ku všetkým domácim transakciám s debetnými kartami v rámci každej kartovej schémy vážený priemerný výmenný poplatok vo výške nepresahujúcej 0,2 % ročnej priemernej transakčnej hodnoty. Vo vzťahu k stropu výmenného poplatku vypočítaného z ročnej priemernej transakčnej hodnoty v rámci jednej kartovej schémy postačuje, aby bol poskytovateľ platobných služieb účastníkom niektorej kartovej schémy (alebo iného druhu systému fungujúceho medzi poskytovateľmi platobných služieb), v ktorom sa v prípade všetkých domácich transakcií s debetnými kartami uplatňuje vážený priemerný výmenný poplatok nepresahujúci 0,2 %. Aj v tomto prípade možno uplatniť paušálny poplatok alebo percentuálny poplatok alebo kombináciu týchto poplatkov za predpokladu, že sa dodrží vážený priemerný maximálny strop.

(24)

S cieľom stanoviť relevantné stropy výmenných poplatkov v prípade domácich transakcií s debetnými kartami je vhodné umožniť príslušným vnútroštátnym orgánom oprávneným zabezpečovať súlad s týmto nariadením zber informácií týkajúcich sa počtu a hodnoty všetkých transakciách s debetnými kartami v rámci určitej kartovej schémy alebo transakcií s debetnými kartami týkajúcich sa jedného alebo viacerých poskytovateľov platobných služieb. V dôsledku toho by kartové schémy a poskytovatelia platobných služieb mali byť povinní poskytovať príslušným vnútroštátnym orgánom relevantné údaje stanovené uvedenými orgánmi, a to v nimi určených lehotách. S cieľom zabezpečiť, aby sa všetky relevantné údaje sprístupnili príslušným orgánom, ktoré by mali mať v každom prípade možnosť vyžadovať, aby sa takého informácie zbierali prostredníctvom kartových schém, by sa mali oznamovacie povinnosti rozšíriť na poskytovateľov platobných služieb, ako sú vydavatelia a prijímatelia, a nielen na kartové schémy. Okrem toho je dôležité, aby členské štáty zabezpečili primeranú úroveň oznamovania relevantných informácií týkajúcich sa uplatniteľných stropov výmenných poplatkov. Vzhľadom na to, že kartové schémy všeobecne nie sú poskytovateľmi platobných služieb, na ktorých sa vzťahuje prudenciálny dohľad, príslušné orgány môžu vyžadovať, aby informácie zasielané týmito subjektmi osvedčil nezávislý audítor.

(25)

Niektoré platobné nástroje na domácej úrovni umožňujú platiteľovi iniciovať platobné transakcie viazané na kartu, ktoré kartová schéma nedokáže rozlíšiť ako debetné či kreditné kartové transakcie. Rozhodnutia držiteľa karty sú pre kartové schémy a pre prijímateľa neznáme; v dôsledku toho kartová schéma nemá možnosť uplatniť na debetné a kreditné kartové transakcie (ktoré sú rozlíšiteľné na základe určenia lehôt dohodnutých v prípade debetovania platobných transakcií) rozdielne stropy stanovené v tomto nariadení. Vzhľadom na to, že je potrebné zachovať funkčnosť existujúcich obchodných modelov a zároveň zabrániť neoprávneným alebo nadmerným nákladom na dodržiavanie súladu s právnymi predpismi a zároveň berúc do úvahy význam zabezpečenia primeraných rovnakých podmienok medzi rôznymi kategóriami platobných kariet je vhodné uplatňovať na takéto domáce platobné transakcie s „univerzálnymi kartami“ rovnaké pravidlo, aké je ustanovené v tomto nariadení pre transakcie s debetnými kartami. Napriek tomu by sa mal pre tieto platobné nástroje ponechať dlhší čas na adaptáciu. Členské štáty by preto mali mať možnosť ako výnimku a počas prechodného obdobia 18 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia stanoviť maximálny podiel domácich platobných transakcií s univerzálnymi kartami, ktoré sa považujú za rovnocenné s transakciami uskutočnenými kreditnými kartami. Napríklad strop pre kreditnú kartu by sa mohol uplatňovať na stanovený podiel celkovej hodnoty transakcií pre obchodníkov alebo prijímateľov. Matematický výsledok týchto ustanovení by bol potom ekvivalentný uplatňovaniu jediného stropu výmenného poplatku na domáce platobné transakcie vykonávané univerzálnymi kartami.

(26)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na všetky transakcie, v rámci ktorých sa poskytovateľ platobnej služby platiteľa, ako aj poskytovateľ platobnej služby príjemcu platby nachádzajú v Únii.

(27)

V súlade so zásadou technologickej neutrality stanovenou v Digitálnej agende pre Európu by sa toto nariadenie malo vzťahovať na platobné transakcie viazané na kartu bez ohľadu na prostredie, v ktorom sa transakcia vykonáva, a to aj pomocou maloobchodných platobných nástrojov a služieb, ktoré môžu byť offline, online alebo mobilné.

(28)

Transakcie viazané na platobnú kartu sa všeobecne vykonávajú na základe dvoch hlavných obchodných modelov, takzvaných trojstranných kartových schém (držiteľ karty – prijímajúca a vydávajúca schéma – obchodník) a štvorstranných kartových schém (držiteľ karty – vydávajúca banka – prijímajúca banka – obchodník). Mnohé štvorstranné kartové schémy využívajú explicitný výmenný poplatok, ktorý je väčšinou mnohostranný. S cieľom uznať existenciu implicitných výmenných poplatkov a prispieť k vytvoreniu rovnakých podmienok pre všetkých by sa mali trojstranné kartové schémy, ktoré používajú poskytovateľov platobných služieb ako vydavateľov alebo prijímateľov, považovať za štvorstranné kartové schémy a riadiť sa rovnakými pravidlami, pričom transparentnosť a ostatné opatrenia týkajúce sa obchodných pravidiel by sa mali uplatňovať na všetkých poskytovateľov. Berúc do úvahy osobitosti existujúce aj v takýchto trojstranných schémach je však vhodné umožniť prechodné obdobie, počas ktorého môžu členské štáty rozhodnúť, že nebudú uplatňovať pravidlá týkajúce sa stropu výmenných poplatkov, ak takéto schémy majú v dotknutom členskom štáte veľmi obmedzený trhový podiel.

(29)

Služba vydávania je založená na zmluvnom vzťahu medzi vydavateľom platobného nástroja a platiteľom a to bez ohľadu na to, či vydavateľ vedie finančné prostriedky v mene platiteľa. Vydavateľ poskytuje platobné karty platiteľovi, autorizuje transakcie vykonané prostredníctvom terminálov alebo obdobných zariadení a môže zaručiť platbu prijímateľovi za transakcie, ktoré sú v súlade s pravidlami príslušnej schémy. Samotná distribúcia platobných kariet alebo technické služby, ako napríklad samotné spracúvanie a uchovávanie údajov, preto nepredstavuje vydávanie.

(30)

Prijímanie služby predstavuje reťazec operácií od iniciácie platobnej transakcie viazanej na kartu až po prevod finančných prostriedkov na platobný účet príjemcu platby. V závislosti od členského štátu a použitého obchodného modelu je prijímanie služby organizované odlišne. Preto poskytovateľ platobných služieb, ktorý platí výmenný poplatok, nie je vždy v zmluvnom vzťahu priamo s príjemcom platby. Na sprostredkovateľov poskytujúcich časť služieb prijímania, ale bez priameho zmluvného vzťahu s príjemcami platby, by sa napriek tomu malo vzťahovať vymedzenie prijímateľa podľa tohto nariadenia. Služba prijímania sa poskytuje nezávisle od toho, či prijímateľ vedie finančné prostriedky v mene príjemcu platby. Technické služby, ako napríklad samotné spracúvanie a uchovávanie údajov alebo prevádzkovanie terminálov, nepredstavuje prijímanie.

(31)

Je dôležité zabezpečiť, aby ustanovenia o výmenných poplatkoch, ktoré majú uhrádzať alebo prijímať poskytovatelia platobných služieb, neboli obchádzané alternatívnymi tokmi poplatkov uhrádzaných v prospech vydavateľov. Aby sa tomu zabránilo, „čistá náhrada“ poplatkov, zaplatených vydavateľom pre kartové schémy alebo prijatých vydavateľom od kartových schém prijímateľa alebo akéhokoľvek iného sprostredkovateľa, vrátane možných poplatkov za udelenie povolenia, by sa mala považovať za výmenný poplatok. Pri výpočte výmenného poplatku na účely kontroly, či dochádza k obchádzaniu pravidiel, sa do úvahy vezme celková výška platieb alebo stimulov, ktoré prijal vydavateľ od kartových schém v súvislosti s regulovanými transakciami, mínus poplatky hradené vydavateľom v prospech kartovej schémy. Zohľadňované platby, stimuly a poplatky môžu byť priame (t. j. na základe objemu alebo podľa transakcií) alebo nepriame (vrátane marketingových stimulov, bonusov, rabatov za splnenie určitých objemov transakcií). Pri kontrole toho, či dochádza k obchádzaniu ustanovení tohto nariadenia, by sa mali zohľadniť najmä zisky vydavateľov vyplývajúce z osobitných programov vykonávaných spoločne vydavateľmi a kartovými schémami, ako aj príjmy z poplatkov za spracovanie, udeľovanie povolenia a iných poplatkov prinášajúcich príjmy kartovým schémam. Pri posudzovaní možného obchádzania tohto nariadenia by malo byť prípadne možné zohľadniť aj vydávanie platobných kariet v tretích krajinách, ak ho potvrdzujú ďalšie objektívne prvky.

(32)

Spotrebitelia si väčšinou nie sú vedomí poplatkov, ktoré platia obchodníci za platobný nástroj, ktorí využívajú. Rôzne motivačné praktiky, ktoré uplatňujú vydavatelia (ako sú cestovné poukážky, bonusy, rabaty, reverzné transakcie, poistenia zdarma atď.), môžu usmerňovať spotrebiteľov k využívaniu platobných nástrojov, z ktorých vydavateľom plynú vysoké poplatky. Aby sa tomu zabránilo, opatrenia, ktorými sa ukladajú obmedzenia výmenných poplatkov, by sa mali uplatňovať len na platobné karty, ktoré sa stali masovými výrobkami a ktoré obchodníci všeobecne ťažko odmietajú z dôvodu ich všeobecného vydávania a používania (t. j. spotrebiteľské debetné a kreditné karty). S cieľom zlepšiť účinné fungovanie trhu v neregulovaných častiach sektora a obmedziť presun obchodu z regulovaných do neregulovaných častí sektora je potrebné prijať súbor opatrení, ktoré okrem iného zahŕňajú oddelenie schémy od infraštruktúry, usmerňovanie platiteľa zo strany príjemcu platby a selektívne akceptovanie platobných nástrojov zo strany príjemcu platby.

(33)

Oddelenie schémy od infraštruktúry by umožnilo všetkým spracovateľom súťažiť o zákazníkov schém. Keďže náklady na spracovanie tvoria významnú časť celkových nákladov na akceptáciu kariet, je dôležité, aby bola táto časť hodnotového reťazca otvorená účinnej hospodárskej súťaži. Na základe oddelenia schémy od infraštruktúry by mali byť kartové schémy a spracovateľské subjekty z hľadiska účtovníctva, organizácie a procesu rozhodovania nezávislé. Nemali by sa dopúšťať diskriminácie, napríklad tak, že si vzájomne poskytnú preferenčné zaobchádzanie alebo vyhradené informácie, ktoré nie sú dostupné ich konkurentom v príslušnom segmente trhu, že uložia neúmerné informačné požiadavky svojmu konkurentovi v príslušnom segmente trhu, že budú uplatňovať krížové subvencovanie svojich príslušných činností alebo že budú uzatvárať dohody o spoločnom riadení. Takéto diskriminačné postupy prispievajú k fragmentácii trhu, nepriaznivo ovplyvňujú vstup nových účastníkov na trh a bránia vstupu účastníkov s pôsobnosťou v celej Únii na trh, keďže bránia dobudovaniu vnútorného trhu s platbami viazanými na kartu a internetovými a mobilnými platbami viazanými na kartu, a to na úkor obchodníkov, spoločností a spotrebiteľov.

(34)

Pravidlá uplatňované v rámci kartových schém a postupy, ktoré uplatňujú poskytovatelia platobných služieb, väčšinou udržiavajú obchodníkov a spotrebiteľov v nevedomosti, pokiaľ ide o rozdiely v poplatkoch, a znižujú transparentnosť trhu, napríklad „spájaním“ poplatkov alebo tým, že zakazujú obchodníkom, aby si vybrali lacnejšiu značku karty v prípade kariet, na ktorých je spoločne umiestnených niekoľko značiek (co-badged cards) alebo aby usmerňovali spotrebiteľov k využívaniu týchto lacnejších kariet. Dokonca aj keď obchodníci vedia o odlišných nákladoch, pravidlá schémy im často bránia v tom, aby konali v záujme zníženia poplatkov.

(35)

Platobné nástroje znamenajú pre príjemcu platby rôzne náklady, pričom určité nástroje sú drahšie ako iné. S výnimkou prípadu, keď je použitie určitého platobného nástroja pre určité kategórie platieb uložené zákonom alebo platobný nástroj nemôže byť odmietnutý z dôvodu jeho štatútu zákonného platidla, by sa príjemcovi platby mala v súlade so smernicou 2007/64/ES ponechať možnosť usmerňovať platiteľov k používaniu konkrétneho platobného nástroja. Kartové schémy a poskytovatelia platobných služieb ukladajú v tomto smere príjemcom platieb niekoľko obmedzení, ako napríklad obmedzenie odmietania konkrétnych platobných nástrojov v prípade nízkych súm zo strany príjemcu platby, obmedzenie poskytovania informácií platiteľovi o poplatkoch, ktoré vznikli príjemcovi platby pri použití konkrétneho platobného nástroja, alebo obmedzenie uložené príjemcovi platby týkajúce sa počtu pokladní v jeho obchode, v ktorých sú akceptované konkrétne platobné nástroje. Uvedené obmedzenia by sa mali zrušiť.

(36)

V prípadoch, keď príjemca platby usmerňuje platiteľa k používaniu konkrétneho platobného nástroja by príjemca platby nemal od platiteľa požadovať poplatky za použitie platobných nástrojov, ktorých výmenné poplatky sú regulované v rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, keďže sa v takýchto situáciách výhody príplatkov stávajú obmedzenými a situácia na trhu sa stáva zložitou.

(37)

Pravidlo rešpektovania všetkých kariet je dvojitá povinnosť, ktorú ukladajú vydavatelia a kartové schémy príjemcom platby, aby akceptovali všetky karty rovnakej značky bez ohľadu na rôzne náklady týchto kariet (prvok „rešpektovania všetkých produktov“) a bez ohľadu na konkrétnu vydávajúcu banku, ktorá kartu vydala (prvok „rešpektovania všetkých vydavateľov“). Je v záujme spotrebiteľa, aby v prípade rovnakej kategórie kariet príjemcovia platby nemohli diskriminovať medzi vydavateľmi alebo držiteľmi karty a aby kartové schémy a poskytovatelia platobných služieb mohli uložiť túto povinnosť príjemcom platby. Z toho dôvodu prvok „rešpektovania všetkých vydavateľov“ v rámci pravidla rešpektovania všetkých kariet je opodstatneným pravidlom v rámci systému platobných kariet, keďže bráni príjemcom platby v tom, aby diskriminovali jednotlivé banky, ktoré kartu vydali. Prvok „prijímania všetkých produktov“ je v zásade postup viazania, ktorý má účinok viazania akceptácie kariet s nízkymi poplatkami na akceptáciu kariet s vysokými poplatkami. Odstránenie prvku „rešpektovania všetkých produktov“ z pravidla „rešpektovania všetkých kariet“ by umožnilo obchodníkom, aby obmedzili výber platobných kariet, ktoré prijímajú, len na platobné karty s nízkymi (nižšími) poplatkami, z čoho by mali prospech aj spotrebitelia vďaka zníženým nákladom obchodníkov. Obchodníci akceptujúci debetné karty by potom neboli nútení akceptovať kreditné karty a tí, ktorí akceptujú kreditné karty, by neboli nútení akceptovať komerčné karty. V záujme ochrany spotrebiteľa a schopnosti spotrebiteľa používať platobné karty čo najčastejšie by však obchodníci mali byť povinní akceptovať karty, ktoré podliehajú rovnakému regulovanému výmennému poplatku, len ak sú vydané v rámci rovnakej značky a patria do rovnakej kategórie (predplatené karty, debetné karty alebo kreditné karty). Výsledkom tohto obmedzenia by bolo konkurenčnejšie prostredie aj v prípade kariet, ktorých výmenné poplatky nie sú regulované týmto nariadením, keďže obchodníci by získali silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, pokiaľ ide o podmienky, za ktorých tieto karty akceptujú. Tieto obmedzenia by sa mali ohraničiť a mali by sa považovať za prijateľné len na zvýšenie ochrany spotrebiteľa poskytujúcej spotrebiteľom primeranú úroveň istoty týkajúcej sa skutočnosti, že ich platobné karty bude obchodník akceptovať.

(38)

Poskytovatelia platobných služieb by mali z technického aj komerčného hľadiska zabezpečiť jasné rozlíšenie medzi spotrebiteľskými a komerčnými kartami. Je preto dôležité vymedziť komerčnú kartu ako platobný nástroj, ktorý sa používa len na služobné výdavky, ktoré sa majú zúčtovať priamo na ťarchu účtu podniku alebo subjektu verejného sektora alebo samostatne zárobkovo činnej fyzickej osoby.

(39)

Príjemcovia platby a platitelia by mali mať možnosť identifikovať všetky kategórie kariet. Z toho dôvodu by mali byť rôzne značky a kategórie identifikovateľné elektronicky a v prípade novo vydaných platobných nástrojov viazaných na kartu vizuálne na zariadení. Okrem toho by platiteľ mal byť informovaný o akceptácii svojho platobného prostriedku (svojich platobných prostriedkov) na danom predajnom mieste. Je potrebné, aby akékoľvek obmedzenie používania danej značky príjemca platby oznámil platiteľovi v rovnakom čase a za rovnakých podmienok ako informáciu o tom, že je určitá značka akceptovaná.

(40)

S cieľom zabezpečiť, aby bola hospodárska súťaž medzi značkami účinná, je dôležité, aby si platobnú aplikáciu vyberali používatelia, a nie aby ju určoval hlavný trh pozostávajúci z kartových schém, poskytovateľov platobných služieb alebo spracovávateľov. Takéto usporiadanie by nemalo platiteľom a príjemcom platby brániť v tom, aby stanovili prednastavený výber aplikácie, ak je to technicky možné, za predpokladu, že tento výber možno pri každej transakcii zmeniť.

(41)

S cieľom zabezpečiť, aby bola možná náprava v prípade nesprávneho uplatnenia tohto nariadenia alebo v prípade výskytu sporov medzi používateľmi platobných služieb a poskytovateľmi platobných služieb, by členské štáty mali zaviesť primerané a účinné mimosúdne postupy týkajúce sa sťažností a nápravy alebo by mali prijať rovnocenné opatrenia. Členské štáty by mali stanoviť pravidlá, pokiaľ ide o sankcie za porušenie tohto nariadenia, a mali by zabezpečiť, aby uvedené sankcie boli účinné, primerané a odrádzajúce a aby sa uplatňovali.

(42)

Komisia by mala predložiť správu obsahujúcu štúdiu rôznych účinkov tohto nariadenia na fungovanie trhu. Je nevyhnutné, aby Komisia mala možnosť zberu informácií potrebných na vypracovanie takejto správy a aby príslušné orgány úzko spolupracovali s Komisiou pri zbere údajov.

(43)

Keďže ciele tohto nariadenia stanoviť jednotné požiadavky na platobné transakcie viazané na kartu a internetové a mobilné platby viazané na kartu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.

(44)

Toto nariadenie je v súlade so základnými právami a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, najmä právo na účinný prostriedok nápravy alebo na spravodlivý proces, slobodu podnikania, ochranu spotrebiteľa a musí sa uplatňovať v súlade s uvedenými právami a zásadami,