SMERNICA RADY 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňajú stanovy Európskeho družstva s ohľadom na účasť zamestnancov na riadení

(1)

Na to, aby sa dosiahli ciele zmluvy, nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 ( 4 ) vytvorilo stanovy pre Európske družstvo (SCE).

(2)

Toto nariadenie má za cieľ vytvoriť jednotný právny rámec, v rámci ktorého by družstvá a ostatné subjekty a fyzické osoby z rôznych členských štátov mali vedieť plánovať a uskutočniť reorganizáciu svojho podnikania vo forme družstva na úrovni spoločenstva.

(3)

Aby sa podporili sociálne ciele spoločenstva, musia sa stanoviť osobitné ustanovenia, obzvlášť v oblasti účasti zamestnancov s cieľom zabezpečiť, aby založenie SCE nemalo za následok zánik alebo menšiu prax účasti zamestnancov existujúcej v rámci subjektov zúčastňujúcich sa na zakladaní SCE. Stanovením súboru pravidiel v tejto oblasti by sa mal sledovať tento cieľ dopĺňajúc ustanovenia nariadenia (ES) č. 1435/2003.

(4)

Ciele navrhovaných krokov, ako je uvedené vyššie, sa nemôžu dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože zámerom je stanoviť súbor pravidiel o účasti zamestnancov platných pre SCE, a preto sa môžu, z dôvodu rozsahu a dosahu navrhovaného kroku, lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva, spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v tomto článku, táto smernica nejde nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov.

(5)

Vďaka veľkej rozmanitosti pravidiel a praxe existujúcej v členských štátoch ohľadne spôsobu, akým sa zástupcovia zamestnancov zapájajú do rozhodovania v rámci družstiev, nie je vhodné stanovovať jednotný európsky model účasti zamestnancov platný pre SCE.

(6)

Postupy pri informovaní a prerokovaní na nadnárodnej úrovni by sa mali zabezpečiť vo všetkých prípadoch vytvárania SCE, s potrebným prispôsobením SCE vytvoreným ex novo, ak je to odôvodnené ich veľkosťou meranou, pokiaľ ide o zamestnanosť.

(7)

Ak existujú práva účasti v rámci jedného alebo viacerých subjektov zakladajúcim SCE, tieto by sa mali v zásade zachovať aj ich prechodom na SCE, keď sa založí, pokiaľ sa strany nerozhodnú inak.

(8)

Konkrétne postupy nadnárodného informovania a prerokovania so zamestnancami, ako aj, ak je to vhodné, účasť, ktoré sa majú uplatniť na každú SCE, by sa mali definovať najmä dohodou medzi dotknutými stranami alebo, v prípade jej chýbania, uplatnením súboru pravidiel subsidiarity.

(9)

Členské štáty by stále mali mať možnosť neuplatniť štandardné pravidlá súvisiace s účasťou v prípade zlúčenia alebo splynutia vzhľadom na rozmanitosť vnútroštátnych systémov pre účasť zamestnancov na riadení. Existujúce systémy a prax účasti v takom prípade, kde je to primerané na úrovni zúčastnených subjektov, musia zachovať úpravou pravidiel pre zápis.

(10)

Hlasovacie pravidlá v rámci osobitného orgánu zastupujúceho zamestnancov na účely vyjednávaní, najmä pri uzatváraní dohôd stanovujúcich úroveň účasti nižšiu než je tá, ktorá existuje v rámci jedného alebo viacerých zúčastnených subjektov, by mala byť primeraná riziku zániku alebo obmedzenia existujúcich systémov a praxe účasti. Toto riziko je vyššie v prípade SCE založenej transformáciou alebo zlúčením než vytvorením SCE ex novo.

(11)

Ak po vyjednávaní medzi zástupcami zamestnancov a príslušnými orgánmi zúčastnených subjektov nedôjde k dohode, mali by sa zabezpečiť určité štandardné pravidlá, ktoré sa majú uplatňovať na SCE po jej založení. Tieto štandardné pravidlá by mali zabezpečiť účinnú prax nadnárodného informovania a prerokovania so zamestnancami, ako aj ich účasť v príslušných orgánoch SCE, ak takáto účasť existovala pred jej založením v rámci zúčastnených subjektov.

(12)

Ak nemôže byť odôvodnené uplatňovanie vyššie uvedených postupov na subjekty zúčastňujúce sa na ex novo SCE, vďaka ich malej veľkosti meranej, pokiaľ ide o zamestnanosť, SCE by mala podliehať vnútroštátnym pravidlám o účasti zamestnancov, ktoré platia v členskom štáte, v ktorom si zriaďuje sídlo, alebo v členských štátoch, kde má dcérsku spoločnosť alebo prevádzkarne. Toto by sa nemalo dotknúť povinnosti uloženej na už založené SCE zaviesť tieto postupy, ak tak požaduje významný počet zamestnancov.

(13)

Osobitné ustanovenia by sa mali uplatňovať na účasť zamestnancov na valných zhromaždeniach, pokiaľ to umožňuje vnútroštátne právo. Uplatňovanie týchto ustanovení nebráni uplatňovaniu ostatných foriem účasti stanovených v tejto smernici.

(14)

Vhodnými opatreniami by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa v prípade štrukturálnych zmien po vytvorení SCE mohli opäť prerokovať mechanizmy účasti zamestnancov tam, kde je to vhodné.

(15)

Malo by sa zabezpečiť, aby zástupcovia zamestnancov konajúci na základe tejto smernice mali pri výkone svojich funkcií tú istú ochranu a záruky ako majú zástupcovia zamestnancov podľa právnych predpisov, resp. praxe krajiny zamestnania. Nemali by podliehať žiadnej diskriminácii, vrátane obťažovania, ako výsledku zákonného výkonu svojich činností a mali by mať primeranú ochranu v súvislosti s prepustením a ostatnými sankciami.

(16)

Dôvernosť citlivých informácií by sa mala zachovávať dokonca aj po uplynutí funkčného obdobia zástupcov zamestnancov a malo by urobiť opatrenie, aby sa umožnilo príslušnému orgánu SCE neposkytnúť informácie, ktoré by mohli vážne poškodiť fungovanie SCE, ak by sa zverejnili.

(17)

Ak SCE a jej dcérske spoločnosti a prevádzkarne podliehajú smernici Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi ( 5 ), ustanovenia tejto smernice a ustanovenia, ktoré ju transponujú do vnútroštátneho práva, by sa nemali uplatniť na ňu ani na jej dcérske spoločnosti a prevádzkarne, pokiaľ osobitný vyjednávací orgán nerozhodne o začatí vyjednávania alebo ukončení už začatého vyjednávania.

(18)

Táto smernica nemá mať vplyv na existujúce práva týkajúce sa účasti zamestnancov na riadení a nemusí mať vplyv na ostatné existujúce zastupiteľské štruktúry ustanovené v spoločenstve a vo vnútroštátnych právnych predpisoch a praxi.

(19)

Členské štáty prijmú primerané opatrenia v prípade nesúladu s povinnosťami ustanovenými v tejto smernici.

(20)

Zmluva neposkytuje spoločenstvu potrebné právomoci na prijatie navrhovanej smernice okrem právomocí ustanovených v článku 308.

(21)

Základnou zásadou a uvedeným cieľom tejto smernice je zabezpečiť nadobudnuté práva zamestnancov pokiaľ ide o spolurozhodovanie. Práva zamestnancov, ktoré platili pred založením SCE, majú byť základom pre práva zamestnancov na účasť na riadení SCE (princíp „predtým a potom“). Z toho vyplýva, že tento prístup sa má uplatňovať nielen pre počiatočné založenie SCE, ale aj pre štrukturálne zmeny v existujúcom SCE a pre subjekty, ktorých sa dotknú procesy štrukturálnych zmien. Ak sa preto sídlo SCE presunulo z jedného členského štátu do druhého, mala by sa naďalej uplatniť aspoň taká istá úroveň práv účasti zamestnancov. Ďalej, ak sa po zápise SCE dosiahne alebo presiahne limit týkajúci sa účasti zamestnancov, tieto práva by sa mali uplatniť takým istým spôsobom, ako by sa uplatnili, keby sa limit bol býval dosiahol alebo presiahol pred zápisom.

(22)

Členské štáty môžu stanoviť, že zástupcovia odborov môžu byť členmi osobitného vyjednávacieho orgánu bez ohľadu na to, či sú zamestnancami subjektu podieľajúceho sa na zakladení SCE. Členské štáty by v tejto súvislosti mali najmä dokázať zaviesť toto právo v prípadoch, keď zástupcovia odborov majú právo stať sa členmi dozorných alebo správnych orgánov spoločnosti a hlasovať v nich, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

(23)

V niektorých členských štátoch sa účasti zamestnancov a ostatné oblasti vzťahov medzi sociálnymi partnermi zakladajú na vnútroštátnej legislatíve a praxi, ktorá sa v tejto súvislosti chápe tak, že zahŕňa aj kolektívne zmluvy na rôznych vnútroštátnych, sektorových, resp. podnikových úrovniach,