NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/590 zo 7. februára 2024 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, a o zrušení nariadenia (ES) č. 1005/2009 (Text s významom pre EHP)

(1)

V Európskej zelenej dohode uvedenej v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 sa vytýčila nová stratégia rastu pre Úniu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje. Opätovne sa v nej potvrdila ambícia Komisie do roku 2050 urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent s nulovým znečistením a jej cieľom je chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi a zabezpečiť inkluzívnu, primeranú a spravodlivú transformáciu, pri ktorej sa na nikoho nezabudne. Okrem toho sa Únia zaviazala zabezpečiť úplné vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (3) a 8. environmentálneho akčného programu zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 (4) a zaviazala sa plniť Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijala Organizácia spojených národov, a jej ciele udržateľného rozvoja.

(2)

Ozónová vrstva chráni ľudí a ostatné živé organizmy pred škodlivým ultrafialovým slnečným žiarením. Je spoľahlivo vedecky dokázané, že ak sa nepretržité emisie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu neriešia, spôsobujú výrazné poškodenie ozónovej vrstvy, čo vedie k výrazným škodlivým účinkom na ľudské zdravie a ekosystémy, biosféru, ako aj k závažným ekonomickým dôsledkom.

(3)

Podľa rozhodnutia Rady 88/540/EHS (5) sa Únia stala zmluvnou stranou Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy (6) a Montrealského protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (7) (ďalej len „protokol“). Protokol a následné rozhodnutia jeho zmluvných strán tvoria súbor celosvetovo záväzných kontrolných opatrení na riešenie poškodzovania ozónovej vrstvy.

(4)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 (8) sa okrem iného zabezpečuje, že Únia dodržiava protokol. Komisia vo svojom hodnotení uvedeného nariadenia dospela k záveru, že kontrolné opatrenia stanovené uvedeným nariadením zostávajú vo všeobecnosti vhodné na daný účel, sú účinné a významne prispeli k obnove ozónovej vrstvy v stratosfére a k obmedzeniu otepľovania klímy.

(5)

Existujú jednoznačné dôkazy o znížení škodlivého vplyvu látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu na atmosféru a o obnove ozónu v stratosfére. Z nedávnych hodnotení však vyplýva, že obnova ozónovej vrstvy je naďalej nestabilná a jej návrat na úrovne koncentrácie pred rokom 1980 sa nepredpokladá skôr ako v polovici 21. storočia. Zvýšené ultrafialové žiarenie tak pretrváva ako významná hrozba pre zdravie a životné prostredie. Vyhnutie sa riziku ďalšieho zdržiavania zhodnotenia ozónovej vrstvy naďalej závisí od zabezpečenia toho, aby sa existujúce povinnosti v plnej miere plnili, aby sa robilo viac so zostávajúcimi zdrojmi emisií s cieľom znížiť emisie a aby sa rýchlo a účinne zavádzali nevyhnutné opatrenia na riešenie všetkých nadchádzajúcich výziev.

(6)

Väčšina látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu má aj vysoký potenciál globálneho otepľovania a je faktorom, ktorý prispieva k zvyšovaniu teploty planéty. Vzhľadom na významné zistenia osobitnej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy z roku 2021 by sa týmto nariadením malo zabezpečiť vynaloženie všetkého prijateľného úsilia na zníženie emisií látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Znižovanie emisií prispieva k dosiahnutiu cieľa Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“) (9) s cieľom udržať zvýšenie globálnej teploty v tomto storočí výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C.

(7)

Na zvýšenie informovanosti o potenciáli globálneho otepľovania látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu by mal byť v tomto nariadení okrem potenciálu poškodzovania ozónovej vrstvy týmito látkami uvedený aj ich príslušný potenciál globálneho otepľovania.

(8)

V nariadení (ES) č. 1005/2009 a predchádzajúcich právnych aktoch Únie sa stanovili prísnejšie kontrolné opatrenia ako v protokole, ktorými sa stanovujú prísnejšie pravidlá dovozu a vývozu.

(9)

Podľa nariadenia (ES) č. 1005/2009 sa výroba a uvedenie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu na trh postupne ukončovali pri takmer všetkých spôsoboch použitia. Zakázané bolo aj uvedenie na trh výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú látky poškodzujúce ozónovú vrstvu alebo ktorých fungovanie závisí od týchto látok, s výnimkou určitých prípadov, v ktorých sa ešte stále používanie týchto látok povoľuje. Dokonca za určitých podmienok je aj po ukončení výroby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu potrebné naďalej udeľovať výnimky v prípadoch určitého použitia, pre ktoré ešte neexistujú alternatívy.

(10)

Výroba látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu v Únii bola v roku 2021 vyššia ako počas predchádzajúcich desiatich rokov a v roku 2021 sa v porovnaní s rokom 2020 zvýšila o 27 %. Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry s názvom Látky poškodzujúce ozónovú vrstvu 2022 je 90 % zvýšenia spôsobené používaním východiskových surovín. V porovnaní s rokom 2020 sa používanie východiskových surovín v roku 2021 zvýšilo o 11 %. Hoci výnimka pre látky poškodzujúce ozónovú vrstvu, ktoré sa používajú ako východisková surovina pri chemickej výrobe určitého tovaru vrátane liekov, je odôvodnená vzhľadom na nízku mieru emisií a nedostatok uskutočniteľných alternatívnych možností, je dôležité pravidelne posudzovať dostupnosť alternatív, ako aj skutočné úrovne emisií pri existujúcom použití východiskových surovín. Komisia by mala v prípade potreby prijať delegované akty s cieľom stanoviť zoznam chemických výrobných procesov, pre ktoré je zakázané používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu uvedených v prílohe I ako východiskových surovín. V delegovaných aktoch by sa mala zohľadniť dostupnosť technicky a ekonomicky uskutočniteľných alternatív na základe technických posúdení vykonaných podľa protokolu, najmä štvorročných správ a iných technických správ vypracovaných panelmi pre posúdenie podľa protokolu, ktoré zahŕňajú posúdenia dostupných alternatív k existujúcim použitiam východiskových surovín a úrovne emisií existujúcich použití východiskových surovín a ktoré poskytujú dostatočný základ pre prijatie rozhodnutia o tom, či sa konkrétne použitia východiskových surovín zakážu. Ak nie sú k dispozícii žiadne takéto posúdenia vykonané podľa protokolu, Komisia by mala vykonať vlastné posúdenie na základe technických údajov o existujúcich použitiach východiskových surovín, ich súvisiacich emisiách a ich vplyve na ozónovú vrstvu a klímu, ako aj o dostupnosti technicky a ekonomicky uskutočniteľných alternatív, a mala by v náležitých prípadoch a na základe tohto posúdenia prijať delegovaný akt s cieľom stanoviť zoznam chemických výrobných procesov, v prípade ktorých je používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu uvedených v prílohe I ako východiskovej suroviny zakázané. Zoznam sa môže aktualizovať na základe zistení štvorročných správ vypracovaných panelmi pre posúdenie podľa protokolu alebo na základe vlastného posúdenia Komisie.

(11)

Vzhľadom na skutočne malé množstvá látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu určené na základné laboratórne a analytické použitie je v tejto súvislosti potrebné určiť primerané kontrolné opatrenie. Povinná registrácia podľa nariadenia (ES) č. 1005/2009 by sa mala nahradiť požiadavkou viesť záznamy s cieľom zabrániť nezákonnému použitiu a monitorovať vývoj alternatív.

(12)

Uvedenie halónov na trh a ich používanie by sa malo povoliť len na kritické použitie, ktoré by sa malo určiť s prihliadnutím na dostupnosť alternatívnych látok alebo technológií a vývoj v oblasti medzinárodných noriem.

(13)

Výbor pre technické možnosti halónov zriadený podľa protokolu uviedol, že zásoby použitých halónov na kritické použitie nemusia postačovať na pokrytie celosvetovej potreby po roku 2030. Na zabránenie potreby vyrábať nové halóny na pokrytie budúcich potrieb je dôležité prijať opatrenia na zvýšenie dostupnosti zásob zhodnotených halónov zo zariadení a umožniť ich primerané monitorovanie.

(14)

Podľa nariadenia (ES) č. 1005/2009 platnosť výnimky na všetky kritické použitia metylbromidu vrátane na účely karantény a pred zásielkou uplynula 18. marca 2011. Protokol obsahuje ustanovenia, ktoré upravujú núdzové použitie. Tieto ustanovenia sa doteraz v rámci Únie neuplatňovali. Je preto nepravdepodobné, že by niektorý subjekt v rámci Únie musel tieto ustanovenia využiť. Keďže však nie je možné vylúčiť budúce núdzové situácie a s cieľom zosúladiť toto nariadenie s protokolom by mala zostať k dispozícii možnosť udeliť výnimku v núdzových situáciách, najmä v prípade neočakávaného výskytu konkrétnych škodcov alebo vypuknutia chorôb, keď sa má takéto naliehavé použitie povoliť podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 (10) a (EÚ) č. 528/2012 (11). V takýchto prípadoch by sa mali špecifikovať opatrenia prijaté na minimalizáciu emisií, ako napríklad používanie prakticky nepriepustných fólií na úpravu pôdy.

(15)

Pribúdajú obavy v súvislosti s vplyvom niektorých látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu uvedených v prílohe II, ktoré nie sú kontrolované podľa protokolu, na globálne emisie, napríklad z nárastu koncentrácie dichlórmetánu v atmosfére, ktorý by mohol spomaliť obnovu ozónovej vrstvy v stratosfére. V roku 2021 bola výroba týchto látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu v Únii v metrických tonách približne štyrikrát vyššia ako výroba látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu kontrolovaných podľa protokolu. Ak je však vyjadrená v tonách potenciálu poškodzovať ozónovú vrstvu, výroba bola približne štyrikrát nižšia v porovnaní s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu uvedenými v prílohe I. Sú potrebné ďalšie opatrenia na obmedzovanie a je dôležité posilniť monitorovanie, a to aj prostredníctvom ustanovení o zhodnotení alebo zneškodnení, oprave únikov a predchádzaní neúmyselnému uvoľňovaniu látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, ktoré nie sú kontrolované podľa protokolu.

(16)

Obmedzenia, ktoré sa týkajú výrobkov a zariadení obsahujúcich látky poškodzujúce ozónovú vrstvu, stanovené v tomto nariadení by sa mali vzťahovať aj na výrobky a zariadenia, ktorých fungovanie závisí od týchto látok, aby sa zabránilo obchádzaniu týchto obmedzení.

(17)

Je dôležité zabezpečiť, aby bolo možné uvádzať látky poškodzujúce ozónovú vrstvu na trh na účely regenerácie v Únii. Látky poškodzujúce ozónovú vrstvu a výrobky a zariadenia, ktoré tieto látky obsahujú alebo ktorých fungovanie závisí od týchto látok, by takisto malo byť možné uvádzať na trh na účely zneškodnenia technológiou, ktorú schválili zmluvné strany protokolu, alebo technológiou, ktorú zatiaľ neschválili zmluvné strany protokolu, ale ktorá je v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom.

(18)

Jednorazové nádoby na látky poškodzujúce ozónovú vrstvu by sa mali zakázať, pretože po vyprázdnení týchto nádob v nich nevyhnutne zostáva určité množstvo chladiva, ktoré sa potom uvoľňuje do atmosféry. Týmto nariadením by sa mal zakázať ich vývoz, dovoz, uvedenie na trh, následné dodávanie alebo sprístupnenie na trhu a používanie okrem použití na základné laboratórne a analytické účely. S cieľom zabezpečiť, aby sa opätovne naplniteľné nádoby na látky poškodzujúce ozónovú vrstvu opätovne plnili a nevyhadzovali, by sa od podnikov malo vyžadovať, aby pri uvádzaní opätovne naplniteľných nádob na trh predložili vyhlásenie o zhode obsahujúce dôkazy o opatreniach na vrátenie opätovne naplniteľných nádob na účely opätovného naplnenia.

(19)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (12) sa stanovuje označovanie látok klasifikovaných ako látky poškodzujúce ozónovú vrstvu a označovanie zmesí obsahujúcich takéto látky. Keďže je povolené uvoľňovať látky poškodzujúce ozónovú vrstvu vyrobené na použitie ako východisková surovina, procesné činidlá, na základné laboratórne a analytické použitie na účely voľného obehu, tieto látky by sa mali odlišovať od látok, ktoré sa vyrábajú na iné použitie.

(20)

Vo výnimočných prípadoch by malo byť možné povoliť vývoz výrobkov a zariadení obsahujúcich neúplne halogénované chlórfluórované uhľovodíky v prípadoch, ak by bolo prínosnejšie umožniť týmto výrobkom a zariadeniam ukončenie prirodzeného životného cyklu v tretej krajine, než ich vyradiť a zneškodniť v Únii.

(21)

Vzhľadom na to, že výrobný proces niektorých látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu môže viesť k emisii fluórovaných skleníkových plynov, trifluórmetánu ako vedľajšieho produktu, podmienkou uvedenia látky poškodzujúcej ozónovú vrstvu na trh by malo byť zneškodnenie emisií tohto vedľajšieho produktu alebo ich zhodnotenie na ďalšie použitie. Výrobcovia a dovozcovia by mali mať povinnosť dokumentovať zmierňujúce opatrenia prijaté na predchádzanie emisiám trifluórmetánu počas výrobného procesu a poskytnúť dôkaz o zneškodnení týchto emisií vedľajšieho produktu alebo ich zhodnotení na ďalšie použitie, a to v súlade s najlepšími dostupnými technikami. V čase uvedenia látky poškodzujúcej ozónovú vrstvu na trh by sa malo predložiť vyhlásenie o zhode.

(22)

Na uľahčenie colných kontrol je dôležité určiť informácie, ktoré sa majú predkladať colným orgánom v členských štátoch (ďalej len „colné orgány“), keď sa dovážajú a vyvážajú látky poškodzujúce ozónovú vrstvu, výrobky a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, ako aj úlohy colných orgánov a v relevantných prípadoch orgánov dohľadu nad trhom pri vykonávaní zákazov a obmedzení týkajúcich sa dovozu alebo vývozu uvedených látok, výrobkov a zariadení. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (13), ktorým sa stanovujú pravidlá dohľadu nad trhom a kontroly výrobkov vstupujúcich na trh Únie, sa uplatňuje na látky, výrobky a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, pokiaľ neexistujú osobitné ustanovenia, ktoré špecifickejšie regulujú konkrétne aspekty dohľadu nad trhom a presadzovania práva. Ak sa v tomto nariadení stanovujú osobitné ustanovenia, napríklad o colných kontrolách, majú prednosť tieto osobitné ustanovenia a dopĺňajú tak pravidlá stanovené podľa nariadenia (EÚ) 2019/1020. S cieľom zabezpečiť ochranu životného prostredia by sa toto nariadenie malo uplatňovať na všetky formy dodávok látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vrátane predaja na diaľku, ako sa uvádza v článku 6 nariadenia (EÚ) 2019/1020.

(23)

Na zabránenie nezákonnému obchodu so zakázanými látkami, výrobkami a zariadeniami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, zákazy stanovené v nariadení a požiadavky na udeľovanie povolení na obchodovanie by sa nemali vzťahovať len na vstup tovaru na colné územie Únie na účely prepustenia do voľného obehu, ale aj na dočasné uskladnenie a ostatné colné režimy stanovené podľa colných predpisov Únie. Uľahčenie udeľovania povolenia by sa malo povoliť v prípade dočasne uskladneného tovaru, aby sa tak zabránilo vzniku zbytočnej záťaže pre prevádzkovateľov a colné orgány.

(24)

Systém udeľovania povolení na dovoz a vývoz látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu je základnou požiadavkou v rámci protokolu na monitorovanie obchodovania a predchádzanie nezákonným činnostiam. Povolenia by mali byť časovo obmedzené, aby sa zabezpečilo, že podniky v pravidelných intervaloch preskúmajú používanie alternatív. S cieľom zabezpečiť automatické colné kontroly v reálnom čase na úrovni zásielok, ako aj elektronickú výmenu a uchovávanie informácií o všetkých zásielkach látok, výrobkov a zariadení, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré sa predkladajú colným orgánom, je potrebné prepojiť elektronický systém udeľovania povolení pre látky poškodzujúce ozónovú vrstvu s prostredím centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo (ďalej len „prostredie centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo“) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2399 (14). Vzhľadom na toto vzájomné prepojenie s prostredím centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo by bolo neprimerané stanoviť systém udeľovania povolení pre zásielky v Únii.

(25)

Na zabezpečenie toho, aby látky, výrobky a zariadenia, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie a ktoré boli nelegálne dovezené na trh Únie, nevstúpili znovu na trh, by príslušné orgány členských štátov mali tieto látky, výrobky a zariadenia zhabať alebo zaistiť a zneškodniť ich. Spätný vývoz látok, výrobkov a zariadení, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, by sa mal v každom prípade zakázať.

(26)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby zamestnanci colného úradu alebo iné autorizované osoby v súlade s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré vykonávajú kontroly podľa tohto nariadenia mali primerané zdroje a znalosti, napríklad prostredníctvom odbornej prípravy, ktorá im bude k dispozícii, a aby boli dostatočne vybavení na riešenie prípadov nezákonného obchodu s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu, výrobkami a zariadeniami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Členské štáty by mali určiť colné úrady alebo iné miesta, ktoré spĺňajú tieto podmienky, a preto sú oprávnené vykonávať colné kontroly pri dovoze, vývoze a v prípadoch tranzitu.

(27)

Spolupráca a výmena nevyhnutných informácií medzi všetkými príslušnými orgánmi členských štátov zapojenými do vykonávania tohto nariadenia, najmä medzi colnými orgánmi, orgánmi dohľadu nad trhom, orgánmi ochrany životného prostredia a všetkými ostatnými príslušnými orgánmi s kontrolnými funkciami, medzi členskými štátmi a s Komisiou sú mimoriadne dôležité pre boj proti porušovaniu tohto nariadenia, najmä proti nezákonnému obchodu. Vzhľadom na dôverný charakter výmeny informácií súvisiacich s colnými rizikami by sa mal na tento účel použiť systém riadenia colného rizika.

(28)

Pri vykonávaní úloh určených týmto nariadením a v záujme podpory spolupráce a primeranej výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a Komisiou v prípade kontroly súladu a nezákonného obchodu s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu by Komisii mal pomáhať Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) zriadený rozhodnutím Komisie 1999/352/ES, ESUO, Euratom (15). Úrad OLAF by mal mať prístup k všetkým potrebným informáciám na uľahčenie plnenia svojich úloh.

(29)

S cieľom zabezpečiť súlad s protokolom by sa mal zakázať dovoz látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu a výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú tieto látky alebo ktorých fungovanie závisí od týchto látok, zo štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou protokolu, ako aj ich vývoz do tohto štátu.

(30)

Úmyselné uvoľnenie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu do atmosféry, keď je takéto uvoľnenie protizákonné, predstavuje závažné porušenie tohto nariadenia a malo by sa výslovne zakázať. Podniky by mali prijímať všetky uskutočniteľné opatrenia na zníženie neúmyselného uvoľnenia látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu do atmosféry aj vzhľadom na ich potenciál globálneho otepľovania. Je preto potrebné stanoviť ustanovenia o zhodnotení použitých látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu z výrobkov a zariadení a o zabránení úniku takýchto látok. Povinnosti zhodnotenia by sa mali rozšíriť aj na vlastníkov budov a zhotoviteľov stavieb pri odstraňovaní určitých pien z budov, aby sa maximalizovalo zníženie emisií.

(31)

Požiadavka na zhodnotenie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu z pien v stavebnom materiáli by mohla podnietiť inovácie, výskum a vývoj v oblasti technológií demolácie, regenerácie a recyklácie a mohla by mať pozitívny vplyv na zamestnanosť v dôsledku náročnosti procesu vyradenia na pracovnú silu a potreby väčšej kapacity spracovania pre tieto druhy odpadu. Preto je dôležité sprístupniť vhodné programy odbornej prípravy, ktoré zodpovedajú potrebe, aby primerane kvalifikované fyzické osoby vykonávali zhodnotenie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu obsiahnutých v penách.

(32)

Je potrebné stanoviť pravidlá týkajúce sa látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu uvedených v prílohe II, ktoré nie sú kontrolované podľa protokolu, pričom sa zohľadnia množstvá vyrábané a používané v Únii, ako aj účinok emisií týchto látok na ozón v stratosfére. Sú známe aj iné problémy v odvetviach mimo rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ktoré majú vplyv na obnovu ozónovej vrstvy. Patrí medzi ne oxid dusný, ktorý je na základe emisií s potenciálom poškodzovať ozónovú vrstvu jednou z látok najvýznamnejšie poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Oxid dusný predstavuje hlavnú časť antropogénnych emisií pochádzajúcich z poľnohospodárskych činností, čo je oblasť, na ktorú sa Komisia zaviazala zamerať v nadväznosti na oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia „z farmy na stôl“ v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu. Ďalším problémom sú intenzívne prírodné požiare, ktorým je dôležité predchádzať, pretože môžu podstatne zvýšiť stratosférický aerosól, a teda majú potenciál narušiť ozón v stratosfére.

(33)

Členské štáty by mali Komisii podávať správy o prípadoch nezákonného obchodu odhalených príslušnými orgánmi vrátane uložených sankcií.

(34)

Použitie halónov by sa malo povoliť len na kritické použitie stanovené v tomto nariadení. Členské štáty by mali podávať správy o množstvách zavedených, použitých alebo uskladnených halónov pre kritické použitia, ako aj o opatreniach proti obmedzovaniu s cieľom znížiť emisie týchto látok a o pokroku pri identifikovaní alternatív. Tieto informácie sú potrebné na zistenie množstva halónov, ktoré je v Únii k dispozícii na kritické použitie, ako aj na monitorovanie technologického pokroku v tejto oblasti, s cieľom určiť, kedy už halón nie je potrebný na určité prípady použitia.

(35)

Protokol požaduje podávanie správ o obchode s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu. Preto by výrobcovia, dovozcovia a vývozcovia látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu mali každý rok podávať správy o obchodovaní s týmito látkami. Oznamovať by sa malo aj obchodovanie s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu uvedenými v prílohe II, ktoré nie sú kontrolované podľa protokolu, aby bolo možné posúdiť, či existuje potreba rozšíriť niektoré alebo všetky kontrolné opatrenia, ktoré sa uplatňujú na látky poškodzujúce ozónovú vrstvu uvedené v prílohe I, aj na uvedené látky.

(36)

Komisia v mene Únie každoročne podáva Sekretariátu pre ozón správy o dovoze a vývoze látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu kontrolovaných podľa protokolu. Hoci za nahlasovanie výroby a zneškodnenie takýchto látok sú zodpovedné členské štáty, Komisia by mala poskytnúť návrh údajov o týchto činnostiach, aby Sekretariátu pre ozón uľahčila včasný výpočet spotreby Únie. Ak neexistujú oznámenia rozširujúce doložku o organizácii regionálnej hospodárskej integrácie, Komisia by mala pokračovať v tejto praxi výročných správ a zároveň zabezpečiť, aby sa členským štátom poskytol dostatočný čas na preskúmanie návrhov údajov poskytnutých Komisiou, aby sa predišlo nezrovnalostiam.

(37)

Príslušné orgány členských štátov vrátane orgánov ochrany životného prostredia, orgánov dohľadu nad trhom a colných orgánov by mali vykonávať kontroly na základe prístupu založeného na riziku s cieľom zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia. Takýto prístup je potrebný s cieľom zamerať sa na tie činnosti, ktoré predstavujú najvyššie riziko nezákonného obchodu s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu alebo nezákonného uvoľňovania látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Príslušné orgány by mali vykonávať kontroly aj vtedy, keď majú k dispozícii dôkazy alebo iné relevantné informácie o možných prípadoch nedodržania pravidiel. V relevantných prípadoch by sa takéto informácie v čo najväčšom možnom rozsahu mali oznámiť colným orgánom s cieľom uskutočniť analýzu rizík pred kontrolami v súlade s článkom 47 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (16). Je dôležité zabezpečiť, aby v prípade, že príslušné orgány zistia prípady porušenia tohto nariadenia, boli príslušné orgány zodpovedné za následné ukladanie sankcií informované, aby mohli v prípade potreby uložiť vhodnú sankciu.

(38)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa porušenie tohto nariadenia podnikmi postihovalo účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami.

(39)

Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť pravidlá pre trestné sankcie alebo správne sankcie alebo oboje za to isté porušenie. Ak členské štáty ukladajú trestné aj správne sankcie za to isté porušenie, uvedené sankcie by nemali viesť k porušeniu práva nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (zásada ne bis in idem), ako ho vykladá Súdny dvor Európskej únie.

(40)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o:

Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (17).

(41)

S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tohto nariadenia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o:

Je obzvlášť dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby sa tieto konzultácie vykonali v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (18). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(42)

Ochrana fyzických osôb so zreteľom na spracovanie osobných údajov členskými štátmi sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (19) a ochrana jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov Komisiou sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (20), najmä pokiaľ ide o požiadavky na dôvernosť a bezpečnosť spracovania, prenos osobných údajov od Komisie členským štátom, zákonnosť spracovania a práva dotknutých osôb na informácie, prístup k ich osobným údajom a ich opravu.

(43)

V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2018/1725 sa konzultovalo s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý 20. mája 2022 predložil formálne pripomienky.

(44)

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je na súdoch členských štátov, aby zabezpečili súdnu ochranu práv osôb podľa práva Únie. V článku 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa navyše členským štátom ukladá povinnosť stanoviť prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie. V uvedenej súvislosti by členské štáty mali zabezpečiť, aby verejnosť vrátane fyzických alebo právnických osôb mala prístup k spravodlivosti v súlade so záväzkami, ktoré členské štáty prijali podľa Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (21) z 25. júna 1998 (ďalej len „Aarhuský dohovor“).

(45)

Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne riešenie poškodzovania ozónovej vrstvy, čo by prispelo k obnove ozónu v stratosfére, zníženiu otepľovania klímy a zabezpečeniu súladu s protokolom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu cezhraničnej povahy riešených environmentálnych problémov a účinkov tohto nariadenia v rámci Únie a na vonkajší obchod ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(46)

V nariadení (ES) č. 1005/2009 je potrebné vykonať viacero zmien. V záujme jasnosti by sa príslušné nariadenie malo zrušiť a nahradiť týmto nariadením,