25. Validation

Inštitúcie by mali pri navrhovaní, testovaní a udržiavaní modelov IRC uplatňovať zásady validácie. Validácia má zahŕňať hodnotenie koncepčnej vhodnosti, priebežné monitorovanie pozostávajúce z overovania postupu a porovnávania s referenčnými hodnotami a analýzu výsledkov.

Postup validácie modelov IRC by mal zahŕňať prinajmenšom tieto zásady:

• i. Horizonty likvidity by mali odrážať skutočnú prax a skúsenosti počas období systémových aj idiosynkratických záťaží;
• ii. Model IRC na meranie rizika zlyhania a migrácie v horizonte likvidity by mal zohľadňovať objektívne údaje v príslušnom horizonte a zahŕňať porovnanie odhadov rizika pre portfólio po opätovnom vyvážení s odhadmi rizika pre portfólio s fixovanými pozíciami;
• iii. Predpoklady korelácie v modeli IRC vrátane štruktúry stochastických závislostí a korelácií / funkcií copula, ako aj počtu a váhy faktorov systémového rizika, musia byť podopreté analýzou objektívnych údajov v koncepčne vhodnom rámci. Predovšetkým je potrebné analyzovať vplyv rozličných predpokladov založených na funkcii copola, napríklad testovaním dosahu rozličných predpokladov rozloženia. Správanie pri zlyhaní a migrácii predpovedané modelom je potrebné validovať v porovnaní so skutočnými skúsenosťami pri zlyhaní a migrácii v rámci obchodovaných dlhových portfólií.
• iv. Validácia modelu IRC by sa mala spoliehať na rozličné záťažové testy a analýzy citlivosti a scenára s cieľom zhodnotiť kvalitatívnu a kvantitatívnu opodstatnenosť, predovšetkým v súvislosti s tým, ako model zaobchádza s koncentráciou. Takýto test by sa mal týkať historických aj hypotetických udalostí;
• v. Validácia by sa mala týkať aj hodnotenia kalibrácie rizikových parametrov PD a LGD;
• vi. Inštitúcia by sa mala snažiť vypracovať príslušné vnútorné referenčné hodnoty pre modelovanie, aby bolo možné zhodnotiť celkovú presnosť modelov IRC;
• vii. Validácia by mala zhodnotiť transparentnosť a primeranosť dokumentácie prístupu k modelovaniu IRC.