Oddiel I. Posúdenie „ozdravnej kapacity špecifickej pre príslušný scenár“

V záujme posúdenia „ozdravnej kapacity špecifickej pre príslušný scenár“, ktorú inštitúcie poskytujú v rámci jednotlivých závažných situácií makroekonomického a finančného stresu, by mali príslušné orgány preskúmať celkovú primeranosť scenárov predložených inštitúciami v súlade s článkom 5 ods. 6 a článkom 7 ods. 6 smernice 2014/59, ako sa uvádza v usmerneniach EBA o škále scenárov, ktoré sa majú použiť pri plánoch ozdravenia⁹ , a v súlade s hlavou 4 týchto usmernení.

⁹ EBA/GL/2014/06 z 18. júla 2014.

Príslušné orgány by mali najmä posúdiť, či sú scenáre dostatočne prísne vzhľadom na kritériá vymedzené v odseku 20. Vo výnimočnom prípade podľa odseku 2 1 by príslušné orgány mali posúdiť podrobné vysvetlenie poskytnuté inštitúciami (aby takýto scenár stále považovali za dostatočne závažný) a rozhodnúť, či je závažnosť scenára dostatočná, okrem iného vzhľadom na celkový rizikový profil inštitúcií. V prípadoch, keď sa príslušné orgány domnievajú, že scenár plánovaný inštitúciami nie je dostatočne závažný, mohli by od inštitúcií v prípade potreby požadovať, aby vykonali úpravy vrátane opätovného predloženia plánu ozdravenia, ak je to výsledkom posúdenia podstatných nedostatkov v súlade s článkom 6 smernice 2014/59/EÚ. Príslušné orgány by pri posudzovaní celkovej ozdravnej kapacity nemali brať do úvahy „ozdravnú kapacitu špecifickú pre príslušný scenár“ inštitúcií založenú na takomto scenári.

Príslušné orgány by mali posúdiť dôveryhodnosť a uskutočniteľnosť možností ozdravenia, ktoré si inštitúcie vybrali, vrátane časového rámca, vplyvov a akýchkoľvek obmedzujúcich faktorov, a v kontexte závažných situácií makroekonomického a finančného stresu by mali kriticky preskúmať, do akej miery by inštitúcie boli schopné obnoviť svoju životaschopnosť a finančnú situáciu.

Príslušné orgány by mali preskúmať, ak je to vhodné a uskutočniteľné, posúdenia a výpočet vykonané inštitúciami, ktoré zahŕňajú najmä na tieto oblasti:

• a. realizovateľnosť/pravdepodobnosť, že by sa možnosť ozdravenia úspešne vykonala, a to aj preskúmaním realizovateľnosti možností ozdravenia, ak sa tieto možnosti považujú za nerealistické alebo nie sú založené na riadnom posúdení v súlade s odsekmi 16 až 18;
• b. časový rámec na vykonanie možností ozdravenia, a to aj predĺžením očakávaného časového rámca na ich realizáciu, ak sa posúdenie vykonané inštitúciou považuje za nereálne. V prípadoch, keď by časový rámec na možnosti ozdravenia presiahol časový rámec stanovený v odseku 2 4 , by mal príslušný orgán pri posúdení celkovej ozdravnej kapacity zohľadniť len vplyvy pozorované v príslušných časových rámcoch;
• c. posúdenie kvantitatívneho vplyvu možností ozdravenia, a to aj úpravou vplyvu smerom nadol alebo uplatnením zrážok na kvantifikáciu poskytnutú inštitúciami, ak pravdepodobný vplyv možností ozdravenia nie je založený na realistických a hodnoverných predpokladoch a kvantifikáciách;
• d. ďalšie obmedzujúce faktory súvisiace so súbežným alebo postupným vykonávaním možností ozdravenia, ako sa uvádza v odseku 29, vrátane odstránenia alebo úpravy vplyvu konkrétnych možností smerom nadol, ak sa zistí prepojenie medzi niektorými z nich, pričom sa okrem iného uprednostnia možnosti s najvyššou úrovňou uskutočniteľnosti a/alebo s najvýznamnejším vplyvom v danom období vykonávania.

Príslušné orgány by mali zohľadniť, ak je to vhodné a dostupné, analýzy rovnocenných skupín, aby sa okrem iného uľahčilo:

• a. medziinštitucionálne porovnanie typov možností ozdravenia, ktoré sa majú realizovať podľa rôznych scenárov, s cieľom zistiť, či inštitúcia nevynechala niektoré konkrétne typy možností;
• b. porovnanie rovnocenných skupín z hľadiska očakávaného finančného vplyvu jednotlivých typov možností ozdravenia podľa rôznych stresových scenárov;
• c. medziinštitucionálne porovnanie očakávaného času potrebného na vykonanie možnosti ozdravenia a na realizovanie jej prínosov;
• d. medziinštitucionálne porovnanie očakávaných prekážok a prípravných opatrení pre každý typ možnosti ozdravenia.