5.6 Politiky a postupy pre kategórie finančného rizika

Inštitúcie by mali chápať a riadiť súčasný a potenciálny budúci vplyv rizík ESG na ich expozície voči kreditnému riziku, na oceňovanie ich pozícií podliehajúcich trhovému riziku, najmä na účely obozretného oceňovania, na ich rizikový profil a rezervy likvi dity, na ich operačné riziká (vrátane rizika súdnych sporov) a na riziká straty dobrej povesti, a to aj prostredníctvom využívania výhľadových analýz.

5.6.1. Kreditné riziko

Na účely začlenenia rizík ESG do politík a postupov v oblasti kreditného rizika, ako sa stanovuje v odseku 56 usmernení EBA k vzniku a monitorovaniu úveru, by inštitúcie mali zabezpečiť, aby ich politiky v oblasti kreditného rizika, ktoré odrážajú riziká ESG, boli komunikované smerom nadol a premietané do jasných kritérií vzniku, ktoré sú k dispozícii zamestnancom oblastí obchodnej činnosti a subjektom prijímajúcim rozhodnutia o poskytnutí úveru, a mali by zabezpečiť, aby riziká ESG boli začlenené do rámca monitorovania kreditného rizika.

Pokiaľ ide o environmentálne riziká, inštitúcie by mali do svojich politík a postupov zahrnúť kombináciu kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektov. Na základe svojho posúdenia významnosti a ochoty podstupovať riziká by inštitúcie mali stanoviť kvantitatívne ukazovatele kreditného rizika, ktoré pokrývajú najvýznamnejšie segmenty klientov, druhy kolaterálu a nástroje zmierňovania rizika.

5.6.2. Trhové riziko

Pokiaľ ide o trhové riziko, inštitúcie by mali zvážiť, ako by riziká ESG mohli ovplyvniť hodnotu finančných nástrojov v ich portfóliu, zhodnotiť potenciálne riziko strát pre ich portfólio a zvýšenú volatilitu hodnoty ich portfólia a zaviesť účinné procesy na kontrolu alebo zmiernenie súvisiacich vplyvov ako súčasť svojho rámca riadenia trhového rizika vrátane prípadného preskúmania ochoty podstupovať riziko v rámci obchodnej knihy a stanovenia interných limitov pre pozície alebo expozície klientov.

5.6.3. Riziko likvidity a financovania

Pokiaľ ide o riziko likvidity a financovania, inštitúcie by mali prinajmenšom zvážiť, ako by riziká ESG mohli ovplyvniť čisté peňažné toky (napr. zvýšené čerpanie úverových liniek) alebo hodnotu aktív, ktoré tvoria ich rezervy likvidity, a prípadne zahrnúť tieto vplyvy do kalibrácie svojich rezerv likvidity alebo rámca riadenia rizika likvidity.

Okrem toho, pokiaľ ide o environmentálne riziká, inštitúcie by mali zvážiť, ako by tieto riziká mohli ovplyvniť dostupnosť a/alebo stabilitu ich zdrojov financovania a zohľadniť ich pri riadení rizika financovania. Na tento účel by inštitúcie mali zvážiť rôzne časové horizonty a bežné aj nepriaznivé podmienky, ktoré by mali okrem iného odrážať potenciálne vplyvy environmentálnych rizík na riziká straty dobrej povesti, situáciu so sťaženým alebo drahším prístupom k trhovému financovaniu a/alebo zrýchlené výbery vkladov.

5.6.4. Operačné riziká a riziká straty dobrého mena

Pokiaľ ide o operačné riziko, inštitúcie by mali zvážiť, ako by riziká ESG mohli ovplyvniť rôzne druhy udalostí regulačného operačného rizika uvedené v článku 324 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ich schopnosť naďalej zabezpečovať kritické operácie, a mali by začleniť významné riziká ESG do svojho rámca riadenia operačného rizika.

Pokiaľ ide o environmentálne riziká, inštitúcie by mali:

• a) identifikovať a označiť straty súvisiace s environmentálnymi rizikami vo svojich registroch operačných strát v súlade s taxonómiou rizík a metodikou klasifikácie stratových udalostí stanovenými v regulačných technických predpisoch prijatých Komisiou podľa článku 317 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;
• b) vypracovať postupy na posúdenie a riadenie pravdepodobnosti a vplyvu rizík súdnych sporov súvisiacich so životným prostredím;
• c) použiť analýzu scenárov na určenie toho, ako môžu faktory fyzického rizika ovplyvniť kontinuitu ich činností, a
• d) zohľadňovať významné environmentálne riziká pri vypracúvaní plánov na zabezpečenie kontinuity činností.

Pokiaľ ide o riziká straty dobrého mena, inštitúcie by mali zvážiť a riadiť vplyv rizík ESG na svoje dobré meno, a to aj zvážením potenciálnych rizík spojených s poskytovaním úverov podnikom a investovaním do podnikov, u ktorých sa môžu vyskytovať sporné situácie súvisiace s ESG, ak o je napríklad porušovanie sociálnych alebo ľudských práv. Inštitúcie by v prípade potreby mali zvážiť aj riziká straty dobrej povesti spojené s nesplnením svojich záväzkov v oblasti udržateľnosti alebo plánov prechodu alebo s (v nímanou) nedostatočnou dôveryhodnosťou takýchto záväzkov a plánov.

Inštitúcie by v rámci svojho riadenia rizík v oblasti obchodného správania, súdnych sporov a rizík straty dobrého mena mali mať zavedené spoľahlivé postupy na identifikáciu, prevenciu a riadenie rizík vyplývajúcich z environmentálne klamlivých tvrdení alebo vnímaných environmentálne klamlivých praktík, pričom by mali zohľadniť zásady európskych orgánov dohľadu na vysokej úrovni stanovené v oddiele 2.1 záverečnej správy EBA o monitorovaní environmentálne klamlivých vyhlásení a dohľade nad nimi¹⁶ . Na tento účel by inštitúcie mali prijať všetky potrebné kroky, aby zabezpečili, že komunikácia súvisiaca s udržateľnosťou je spravodlivá, jasná a nezavádzajúca a že tvrdenia o udržateľnosti sú presné, odôvodnené, aktuálne, pravdivo predstavujú celkový profil inštitúcie alebo profil produktu a sú prezentované zrozumiteľným spôsobom. Malo by k tomu dochádzať na úrovni inštitúcií (napr. v súvislosti so záväzkami v oblasti udržateľnosti vrátane výhľadových cieľov), ako aj na úrovni produktov alebo činností (napr. v súvislosti s produktami a činnosť ami, ktoré sa ponúkajú ako udržateľné), vrátane monitorovania právneho vývoja, trhových postupov a sporov okolo postupov týkajúcich sa údajných environmentálne klamlivých tvrdení.

5.6.5. Riziko koncentrácie

¹⁶ Záverečná správa EBA o monitorovaní environmentálne klamlivých tvrdení a dohľade nad nimi (EBA/REP/2024/09)

Pokiaľ ide o riziko koncentrácie, inštitúcie by mali zvážiť a riadiť riziká vyplývajúce z koncentrácie expozícií alebo kolaterálu u jednotlivých protistrán, vzájomne závislých protistranách alebo v určitých odvetviach, hospodárskych sektoroch alebo geograf ických regiónoch, čo môže viesť k vyššej miere zraniteľnosti voči rizikám ESG. S cieľom identifikovať riziká koncentrácie súvisiace s ESG by inštitúcie mali zvážiť veľkosť a/alebo podiely svojich expozícií, ktoré môžu byť ovplyvnené rizikami ESG vo vzťahu k celkovým expozíciám a ako podiel kapitálu Tier 1. Inštitúcie by mali zohľadniť niekoľko faktorov ESG, medzi ktoré patria emisie skleníkových plynov, charakteristiky odvetvia, zraniteľnosť geografických oblastí voči fyzickým rizikám a sociálne nedostatky alebo nedostatky v oblasti správy a riadenia alebo spory identifikované v jurisdikciách, v ktorých sa nachádzajú expozície alebo kolaterál, ako aj dostupnosť faktorov na zmiernenie rizika. Inštitúcie by mali posúdiť, či a ako riziko koncentrácie súvisiace s ESG zhoršuje predchádzajúcu finančnú zraniteľnosť expozícií.