Článok 209 3.

inštitúcia má zavedený spoľahlivý proces určovania kreditného rizika spojeného s pohľadávkami. Tento proces musí obsahovať analýzu obchodnej činnosti a odvetvia dlžníka a typov klientov, s ktorými tento dlžník obchoduje. Ak sa inštitúcia spolieha na svojich dlžníkov s cieľom uistiť sa o kreditnom riziku odberateľov, inštitúcia preskúma prax dlžníka týkajúcu sa poskytovania úverov, aby sa uistila o ich spoľahlivosti a dôveryhodnosti;

rozdiel medzi výškou expozície a hodnotou pohľadávok musí odzrkadľovať všetky primerané faktory vrátane nákladov na realizáciu, koncentrácie v rámci skupiny pohľadávok založených individuálnym dlžníkom a potenciálnej koncentrácie rizika v rámci celkových expozícií inštitúcie nad rámec tej, ktorá je kontrolovaná všeobecnou metodikou inštitúcie. Inštitúcie zabezpečia priebežný proces monitorovania primeraný pohľadávkam. Inštitúcie pravidelne preskúmavajú aj dodržiavanie reštriktívnych klauzúl v úverových zmluvách, environmentálnych obmedzení a iných právnych požiadaviek;

pohľadávky založené dlžníkom sa diverzifikujú a nesmú byť neprimerane korelované s dlžníkom. Ak existuje podstatná pozitívna korelácia, inštitúcie pri stanovovaní marží pre kolaterálovú skupinu ako celok berú do úvahy sprievodné riziko;

inštitúcie nesmú používať pohľadávky voči osobám spojeným s dlžníkom, vrátane dcérskych spoločností a zamestnancov, ako prípustné zabezpečenie;

inštitúcie majú zavedený zdokumentovaný proces na inkaso platieb pohľadávok v prípadoch finančných problémov. Inštitúcie majú zavedené potrebné nástroje na inkasovanie, a to aj v prípade, keď zvyčajne ponechávajú inkasovanie pohľadávok na svojich dlžníkov.