Článok 2 2.

centrálnu banku;

orgán verejnej moci, ktorý poskytuje údaje na určenie referenčnej hodnoty, poskytuje referenčné hodnoty využívané na účely verejnej politiky vrátane opatrení zameraných na zamestnanosť, hospodársku činnosť a infláciu alebo riadi toto poskytovanie;

centrálnu protistranu (CP), ak poskytuje referenčné ceny alebo zúčtovacie ceny použité na účely riadenia rizík CP a zúčtovanie;

poskytovanie jednotných referenčných cien akéhokoľvek finančného nástroja uvedeného v oddiele C prílohy I k smernici 2014/65/EÚ;

tlač, iné médiá a novinárov, pokiaľ referenčnú hodnotu iba uverejňujú alebo na ňu odkazujú v rámci svojej novinárskej činnosti bez toho, aby akokoľvek ovplyvňovali jej poskytovanie;

fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá poskytuje alebo sa zaväzuje poskytnúť úver v rámci svojej obchodnej, podnikateľskej alebo profesijnej činnosti, a to len vtedy, ak táto osoba uverejní alebo sprístupní verejnosti vlastné pohyblivé alebo pevné úrokové sadzby stanovené vnútornými rozhodnutiami a uplatňované len na finančné zmluvy, ktoré táto osoba alebo spoločnosť uzavrela v rámci tej istej skupiny so svojimi klientmi;

komoditnú referenčnú hodnotu založenú na predkladaní údajov prispievateľmi, z ktorých väčšinu tvoria subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu, a v prípade ktorej celková priemerná pomyselná hodnota finančných nástrojov odkazujúcich na túto referenčnú hodnotu neprekročí za obdobie 12 mesiacov 200 miliónov EUR;

poskytovateľa indexu v súvislosti s indexom, ktorý poskytuje, v prípade, že si poskytovateľ indexu nie je vedomý a nemohol si byť opodstatnene vedomý toho, že uvedený index sa používa na účely uvedené v článku 3 ods. 1 bode 3;

spotovú devízovú referenčnú hodnotu, ktorú Komisia určila v súlade s článkom 18a ods. 1.