|
+PRÍLOHA II Spoločné špecifikácie národných programov kontroly kvality, ktoré má v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva vykonať každý členský štát |
PRÍLOHA II Spoločné špecifikácie národných programov kontroly kvality, ktoré má v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva vykonať každý členský štát
PRÍLOHA II Spoločné špecifikácie národných programov kontroly kvality, ktoré má v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva vykonať každý členský štát 1. VYMEDZENIE POJMOV 1.1. Na účely tejto prílohy sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1.
„ročný objem prepravy“ je celkový počet prilietajúcich, odlietajúcich a tranzitných cestujúcich (započítaných raz);
2.
„príslušný orgán“ je vnútroštátny orgán určený členským štátom podľa článku 9, ktorý je zodpovedný za koordináciu a monitorovanie uplatňovania svojho národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva;
3.
„audítor“ je akákoľvek osoba, ktorá v mene príslušného orgánu vykonáva činnosti týkajúce sa monitorovania súladu na vnútroštátnej úrovni;
4.
„osvedčenie“ je formálne vyhodnotenie a potvrdenie zo strany príslušného orgánu alebo v jeho mene, že osoba má nevyhnutné zručnosti na výkon funkcie audítora na prijateľnej úrovni určenej príslušným orgánom;
5.
„činnosti týkajúce sa monitorovania súladu“ je akýkoľvek postup alebo proces, ktorý sa používa na posúdenie vykonávania tohto nariadenia a národného programu bezpečnostnej ochrany letectva;
6.
„nedostatok“ je nedodržiavanie požiadaviek bezpečnostnej ochrany letectva;
7.
„kontrola“ je preskúmanie vykonávania bezpečnostných opatrení a postupov s cieľom určiť, či sa vykonávajú účinne a na požadovanej úrovni, ako aj zistiť všetky nedostatky;
8.
„pohovor“ je kontrola, ktorú audítor vykoná ústne, s cieľom zistiť, či sa vykonávajú osobitné bezpečnostné opatrenia alebo postupy;
9.
„pozorovanie“ je vizuálna kontrola zo strany audítora, či sa vykonáva bezpečnostné opatrenie alebo postup;
10.
„neskrývaný test“ je ohlásené cvičenie s pracovníkmi detekčnej kontroly alebo inými dotknutými bezpečnostnými pracovníkmi, ktoré realisticky simuluje výkon bezpečnostnej kontroly alebo čin protiprávneho zasahovania na účely preskúšania alebo merania prvkov, ako je účinnosť vykonávania existujúcich bezpečnostných opatrení, spôsobilosti a schopnosti tohto personálu vykonávať pridelené funkcie;
11.
„relevantné orgány“ sú na účely kapitoly 19 náležitý orgán alebo akýkoľvek iný vnútroštátny orgán zodpovedný za oznámenie udalostí a incidentov v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva, činov protiprávneho zasahovania a prípravných úkonov k nim;
12.
„oznamovateľ“ je každá právnická alebo fyzická osoba, ktorá oznámi udalosť či incident v oblasti bezpečnostnej ochrany, čin protiprávneho zasahovania, prípravný úkon alebo iné informácie súvisiace s bezpečnostnou ochranou v súlade s povinným alebo dobrovoľným postupom oznamovania stanoveným členskými štátmi;
13.
„reprezentatívna vzorka“ je výber z možných variantov monitorovania, ktorého veľkosť a rozsah je dostatočný ako základ na vytvorenie všeobecných záverov o vykonávaní noriem;
14.
„bezpečnostný audit“ je dôkladné preskúmanie bezpečnostných opatrení a postupov s cieľom zistiť, či sa v plnej miere a pravidelne vykonávajú;
15.
„incident bezpečnostnej ochrany“ je udalosť v oblasti bezpečnostnej ochrany, ktorá ovplyvňuje alebo by mohla ovplyvniť bezpečnosť cestujúcich, posádky, pozemného personálu a širokej verejnosti;
16.
„udalosť bezpečnostnej ochrany“ je akákoľvek udalosť súvisiaca s bezpečnostnou ochranou, ktorá môže viesť k oslabeniu výsledku bezpečnostnej ochrany, môže zvýšiť prevádzkové riziká alebo ohroziť bezpečnosť cestujúcich, posádky, pozemného personálu a širokej verejnosti, alebo je potenciálnym porušením súladu. To zahŕňa identifikáciu alebo pozorovanie slabých miest pri ochrane civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania;
17.
„test“ je skúška opatrení bezpečnostnej ochrany letectva, pri ktorom príslušný orgán simuluje zámer spáchať čin protiprávneho zasahovania s cieľom otestovať účinnosť vykonávania existujúcich bezpečnostných opatrení;
18.
„overenie“ je činnosť zo strany audítora s cieľom zistiť, či sa osobitné bezpečnostné opatrenie v skutočnosti uplatňuje;
19.
„slabé miesto“ je každý nedostatok vo vykonávaných opatreniach a postupoch, ktorý by sa mohol zneužiť na spáchanie činu protiprávneho zasahovania. 2. PRÁVOMOCI PRÍSLUŠNÉHO ORGÁNU 2.1. Členské štáty udelia príslušnému orgánu nevyhnutné právomoci na monitorovanie a presadzovanie všetkých požiadaviek tohto nariadenia a jeho vykonávacích aktov vrátane právomoci ukladať sankcie v súlade s článkom 21. 2.2. Príslušný orgán vykonáva činnosti týkajúce sa monitorovania súladu a má právomoci nevyhnutné na to, aby požadoval nápravu akéhokoľvek zisteného nedostatku v stanovených lehotách. 2.3. V súvislosti s činnosťami smerujúcimi k náprave nedostatkov a vynucovacích opatrení sa vytvorí postupný a primeraný prístup. Tento prístup sa skladá z krokov, ktoré sa uskutočňujú postupne, kým sa náprava nedosiahne, vrátane:
a)
písomného poradenstva a odporúčaní;
b)
písomného formálneho upozornenia;
c)
úradného oznámenia o presadzovaní predpisov;
d)
správnych sankcií a súdnych konaní. Príslušný orgán môže jeden alebo viac týchto krokov vynechať, predovšetkým v prípade, ak daný nedostatok je vážny alebo sa opakuje. 3. CIELE A OBSAH NÁRODNÉHO PROGRAMU KONTROLY KVALITY 3.1. Cieľom národných programov kontroly kvality je overiť, či sa opatrenia bezpečnostnej ochrany letectva účinne a správne vykonávajú, ako aj určiť úroveň dodržiavania ustanovení tohto nariadenia a národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva prostredníctvom činností týkajúcich sa monitorovania súladu. 3.2. Súčasťou národného programu kontroly kvality sú tieto prvky:
a)
organizačná štruktúra, zodpovednosti a zdroje;
b)
pracovná náplň a požadovaná kvalifikácia audítorov;
c)
činnosti týkajúce sa monitorovania súladu vrátane rozsahu bezpečnostných auditov, kontrol, testov a v nadväznosti na skutočné alebo možné narušenie bezpečnostnej ochrany aj vrátane šetrení, frekvencie bezpečnostných auditov a kontrol a takisto klasifikácie súladu;
d)
prieskumy, ak treba opätovne vyhodnotiť bezpečnostné potreby;
e)
činnosti smerujúce k náprave nedostatkov zabezpečujúce podrobnosti týkajúce sa oznamovania nedostatkov, následných aktivít a nápravných krokov s cieľom zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek bezpečnostnej ochrany letectva;
f)
vynucovacie opatrenia a podľa potreby aj sankcie, ako sa uvádza v bodoch 2.1 a 2.3 tejto prílohy;
g)
predkladanie správ o vykonaných činnostiach týkajúcich sa monitorovania súladu vrátane prípadnej výmeny informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi o úrovni súladu;
h)
monitorovanie opatrení v rámci vnútornej kontroly kvality letísk, prevádzkovateľov a subjektov;
i)
postup na zaznamenávanie a analýzu výsledkov národného programu kontroly kvality s cieľom určiť trendy a riadiť rozvoj budúcich politík;
j)
postup, ktorým každý prevádzkovateľ a subjekt zodpovedný za vykonávanie národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva prakticky a včas povinne oznámi relevantným orgánom informácie týkajúce sa incidentov v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva, činov protiprávneho zasahovania a prípravných úkonov k nim;
k)
dôverný, dobrovoľný systém oznamovania na analýzu bezpečnostných informácií poskytovaných zo zdrojov, ako sú verejnosť, cestujúci, personál, posádka, pozemný personál a akákoľvek iná osoba v odvetví letectva. 4. MONITOROVANIE SÚLADU 4.1. Na zabezpečenie rýchleho zistenia a odstránenia nedostatkov sa všetky letiská, prevádzkovatelia a ďalšie subjekty so zodpovednosťami v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva pravidelne monitorujú. 4.2. Monitorovanie sa vykonáva v súlade s národným programom kontroly kvality, pričom sa zohľadňuje úroveň ohrozenia, druh a podstata prevádzky, norma vykonávania, výsledky vnútornej kontroly kvality letísk, prevádzkovateľov a subjektov, ako aj ďalšie faktory a hodnotenia, ktoré vplývajú na priority a frekvenciu monitorovania. 4.3. Predmetom monitorovania je vykonávanie a účinnosť opatrení vnútornej kontroly kvality letísk, prevádzkovateľov a subjektov. 4.4. Monitorovanie na každom jednotlivom letisku je vhodnou kombináciou činností monitorovania súladu a jeho výsledkom je komplexný prehľad o vykonávaní bezpečnostných opatrení v danej oblasti. 4.5. Riadenie, stanovenie priorít a organizácia programu kontroly kvality sa uskutočnia nezávisle od operatívneho vykonávania opatrení prijatých na základe národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva. 4.6. Súčasťou činností monitorovania súladu sú bezpečnostné audity, kontroly a testy. 5. METODIKA 5.1. Metodika vykonávania monitorovacích činností sa riadi štandardizovaným prístupom, ktorý pozostáva zo stanovenia úloh, plánovania, prípravy, činnosti na mieste, klasifikácie zistení, vypracovania správy a procesu nápravy. 5.2. Základom činností týkajúcich sa monitorovania súladu je systematické zhromažďovanie informácií prostredníctvom pozorovaní, pohovorov, preskúmania dokumentov a overovaní. 5.3. Monitorovanie súladu zahŕňa tak oznamované, ako aj neoznamované činnosti. 6. BEZPEČNOSTNÉ AUDITY 6.1. Bezpečnostný audit sa vzťahuje na:
a)
všetky bezpečnostné opatrenia na letisku alebo
b)
všetky bezpečnostné opatrenia vykonávané jednotlivým letiskom, letiskovým terminálom, prevádzkovateľom alebo subjektom alebo
c)
osobitnú časť národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva. 6.2. Stanoví sa metodika vykonávania bezpečnostného auditu, v rámci ktorej sa zohľadnia tieto prvky:
a)
oznámenie o bezpečnostnom audite a podľa potreby predloženie dotazníka pred vykonaním auditu;
b)
prípravná fáza vrátane preskúmania vyplneného dotazníka pred vykonaním auditu a ďalších príslušných dokumentov;
c)
úvodné informačné stretnutie so zástupcami letiska/prevádzkovateľa/subjektu pred začiatkom monitorovacej činnosti na mieste;
d)
činnosť na mieste;
e)
vyhodnocovanie a predkladanie správ;
f)
v prípade zistenia nedostatkov proces nápravy a súvisiace monitorovanie tohto procesu. 6.3. Na potvrdenie vykonávania bezpečnostných opatrení sa výkon bezpečnostného auditu opiera o systematické zhromažďovanie informácií jednou alebo viacerými z týchto techník:
a)
preskúmanie dokumentov;
b)
pozorovania;
c)
pohovory;
d)
overenia. 6.4. Na letiská s ročným objemom prepravy viac ako 10 miliónov cestujúcich sa vzťahuje bezpečnostný audit zahŕňajúci všetky normy bezpečnostnej ochrany letectva minimálne raz za 4 roky. Preskúmanie sa týka reprezentatívnej vzorky informácií. 7. KONTROLY 7.1. Do rozsahu kontroly patrí minimálne jeden súbor priamo prepojených bezpečnostných opatrení prílohy I a príslušné vykonávacie akty monitorované ako jedna činnosť alebo v rámci primeranej časovej lehoty, ktorá zvyčajne nepresahuje tri mesiace. Preskúmanie sa týka reprezentatívnej vzorky informácií. 7.2. Súbor priamo prepojených bezpečnostných opatrení je súbor dvoch alebo viacerých požiadaviek, ako sa uvádza v prílohe I, a príslušných vykonávacích aktov, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú do takej miery, že dosiahnutie cieľa nie je možné primerane vyhodnotiť, ak sa na ne neprihliada spoločne. Medzi tieto súbory patria súbory uvedené v dodatku I k tejto prílohe. 7.3. Kontroly sa neoznamujú. V prípade, že sa príslušný orgán domnieva, že to nie je realizovateľné, kontroly je možné oznámiť. Stanoví sa metodika vykonávania kontroly, v rámci ktorej sa zohľadnia tieto prvky:
a)
prípravná fáza;
b)
činnosť na mieste;
c)
vyhodnotenie, v závislosti od frekvencie a výsledkov monitorovacích činností;
d)
predkladanie správ/zaznamenávanie;
e)
proces nápravy a jeho monitorovanie. 7.4. Na potvrdenie účinnosti bezpečnostných opatrení sa výkon kontroly opiera o systematické zhromažďovanie informácií jednou alebo viacerými z týchto techník:
a)
preskúmanie dokumentov;
b)
pozorovania;
c)
pohovory;
d)
overenia. 7.5. Na letiskách s ročným objemom prepravy viac ako 2 milióny cestujúcich je minimálna frekvencia kontrol všetkých súborov priamo prepojených bezpečnostných opatrení uvedených v kapitolách 1 až 6 prílohy I aspoň raz za 12 mesiacov, ak sa v tomto čase na danom letisku nevykonal audit. Frekvenciu kontrol všetkých bezpečnostných opatrení uvedených v kapitolách 7 až 12 prílohy I určí príslušný orgán na základe posúdenia rizika. 7.6. Ak sa na území členského štátu nenachádza žiadne letisko, ktorého ročný objem prepravy by bol väčší ako 2 milióny cestujúcich, požiadavky uvedené v bode 7.5 sa vzťahujú na letisko na jeho území s najväčším ročným objemom prepravy. 7.7. Frekvencie kontrol letísk, ktorých ročný objem prepravy nepresahuje 2 milióny cestujúcich, prevádzkovateľov a subjektov, stanoví príslušný orgán, pričom zohľadní prvky uvedené v bode 4.2. Frekvencie sa vzťahujú na monitorovanie všetkých príslušných súborov priamo prepojených bezpečnostných opatrení uvedených v kapitolách 1 až 12 prílohy I. 8. TESTY 8.1. Cieľom testov je preskúmať účinnosť vykonávania bezpečnostných opatrení uvedených nižšie, a to minimálne na všetkých letiskách, na ktoré sa vzťahujú body 7.5 a 7.6:
a)
kontrola prístupu do vyhradených bezpečnostných priestorov;
b)
detekčná kontrola osôb iných, ako sú cestujúci, a predmetov, ktoré majú pri sebe;
c)
ochrana lietadiel;
d)
detekčná kontrola cestujúcich a príručnej batožiny;
e)
ochrana podanej batožiny;
f)
detekčná kontrola nákladu alebo poštových zásielok;
g)
ochrana nákladu a poštových zásielok. V prípade testov, ktoré sa majú vykonať na letiskách, na ktoré sa nevzťahujú body 7.5 a 7.6, sa priority stanovia v ročnom plánovaní činností týkajúcich sa monitorovania súladu. 8.2. Príslušný orgán môže na základe posúdenia rizika vykonať testy s cieľom preskúmať účinnosť vykonávania týchto dodatočných bezpečnostných opatrení:
a)
kontroly vozidiel;
b)
bezpečnostnej prehliadky lietadla;
c)
detekčnej kontroly podanej batožiny;
d)
detekčnej kontroly dodávok potrebných počas letu a letiskových dodávok;
e)
ochrany dodávok potrebných počas letu a letiskových dodávok;
f)
ochrany letiskových zariadení a areálu letiska. 8.3. Vzhľadom na právne, bezpečnostné a prevádzkové požiadavky sa vypracuje skúšobný protokol vrátane metodiky. Táto metodika sa týka týchto prvkov:
a)
prípravnej fázy;
b)
činnosti na mieste;
c)
vyhodnotenia, v závislosti od frekvencie a výsledkov monitorovacích činností;
d)
predkladania správ/zaznamenávania;
e)
procesu nápravy a súvisiaceho monitorovania. 8.4. Frekvencie testov stanoví príslušný orgán, pričom zohľadní prvky uvedené v bode 4.2. 8.5. Testy sa môžu nahradiť alebo doplniť neskrývanými testami v prípadoch, keď nie je možné dosiahnuť reprezentatívnu vzorku testov, napríklad z dôvodu obmedzeného vykonávania určitých bezpečnostných opatrení, alebo ak by lokálne podmienky oslabili účinnosť testov. 9. PRIESKUMY 9.1. Prieskumy sa vykonávajú vždy, keď príslušný orgán zistí, že je potrebné opätovne vyhodnotiť prevádzku s cieľom určiť a riešiť akékoľvek slabé miesta. V prípade zistenia slabého miesta bude príslušný orgán vyžadovať, aby sa vykonali ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú danému ohrozeniu. 10. PODÁVANIE SPRÁV O ČINNOSTIACH MONITOROVANIA SÚLADU 10.1. Činnosti týkajúce sa monitorovania súladu sa oznamujú alebo zaznamenávajú v štandardizovanom formáte, ktorý umožňuje vykonávanie priebežnej analýzy trendov. 10.2. Do štandardizovaného formátu sa zahrnú tieto prvky:
a)
druh činnosti;
b)
monitorované letisko, prevádzkovateľ alebo subjekt;
c)
dátum a čas činnosti;
d)
mená audítorov vykonávajúcich činnosť;
e)
rozsah činnosti;
f)
zistenia s príslušnými ustanoveniami národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva;
g)
klasifikácia súladu;
h)
odporúčania týkajúce sa nápravných činností, ak je to vhodné;
i)
lehota na vykonanie nápravy, ak je to vhodné. 10.3. V prípade zistenia nedostatkov oznámi príslušný orgán príslušné zistenia letisku, prevádzkovateľom alebo subjektom podliehajúcim monitorovaniu. 11. SPOLOČNÁ KLASIFIKÁCIA SÚLADU 11.1. Činnosťami týkajúcimi sa monitorovania súladu sa hodnotí vykonávanie národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva, pričom sa používa harmonizovaný systém klasifikácie súladu stanovený v dodatku II. 12. NÁPRAVA NEDOSTATKOV 12.1. Náprava zistených nedostatkov sa vykonáva okamžite. V prípade, že nápravu nie je možné vykonať okamžite, je potrebné prijať kompenzačné opatrenia. Ak celkové monitorovanie vykonávania bezpečnostného opatrenia v dôsledku individuálnych alebo ojedinelých pochybení vedie k úrovni súladu „Je v súlade, vyžaduje sa však zlepšenie“, tieto nedostatky sa takisto napravia. 12.2. Príslušný orgán vyžaduje, aby letiská, prevádzkovatelia alebo subjekty, na ktoré sa vzťahujú činnosti týkajúce sa monitorovania súladu, predložili na schválenie akčný plán riešenia všetkých nedostatkov uvedených v správach spoločne s lehotami na realizáciu nápravných činností a aby potvrdili ukončenie procesu nápravy. 13. NÁSLEDNÉ ČINNOSTI TÝKAJÚCE SA OVERENIA NÁPRAVY 13.1. Keď letisko, prevádzkovateľ alebo subjekt podliehajúci monitorovaniu potvrdí vykonanie požadovaných nápravných činností, príslušný orgán overí vykonanie týchto nápravných činností. 13.2. Pri následných činnostiach sa používa najvhodnejšia metóda monitorovania. 14. DOSTUPNOSŤ AUDÍTOROV 14.1. Každý členský štát zabezpečí, aby príslušný orgán mal priamo alebo pod jeho dohľadom k dispozícii dostatočný počet audítorov na výkon všetkých činností týkajúcich sa monitorovania súladu. 15. KVALIFIKAČNÉ KRITÉRIA NA AUDÍTOROV 15.1. Každý členský štát zabezpečí, aby audítori vykonávajúci funkcie v mene príslušného orgánu:
a)
nemali žiadne zmluvné alebo finančné záväzky vo vzťahu k letisku, prevádzkovateľovi alebo subjektu, ktorý sa má monitorovať, a
b)
mali primerané spôsobilosti vrátane dostatočných teoretických a praktických skúseností v príslušnej oblasti. Audítori podliehajú osvedčeniu alebo rovnocennému schváleniu zo strany príslušného orgánu. 15.2. Audítori musia mať tieto spôsobilosti:
a)
znalosť súčasných platných bezpečnostných opatrení, ako aj spôsobu ich uplatňovania v prípade skúmaných činností vrátane:
—
znalosti zásad bezpečnostnej ochrany,
—
znalosti úloh dohľadu,
—
znalosti faktorov vplývajúcich na ľudskú výkonnosť;
b)
pracovnú znalosť bezpečnostných technológií a techník;
c)
znalosť zásad, postupov a techník monitorovania súladu;
d)
pracovnú znalosť skúmaných činností;
e)
znalosť úlohy a právomocí audítora. 15.3. Audítori sa podrobujú opakovanej odbornej príprave, ktorá sa uskutočňuje dostatočne často na to, aby sa zachovali existujúce a nadobudli nové spôsobilosti, s cieľom zohľadniť vývoj v oblasti bezpečnostnej ochrany. 16. PRÁVOMOCI AUDÍTOROV 16.1. Audítorom vykonávajúcim monitorovacie činnosti sa poskytne dostatočná právomoc na získanie informácií, ktoré sú nevyhnutné na plnenie ich úloh. 16.2. Audítori nosia identifikačný preukaz, ktorý ich oprávňuje k výkonu činností týkajúcich sa monitorovania súladu v mene príslušného orgánu a ktorý im zabezpečuje prístup do všetkých požadovaných priestorov. 16.3. Audítori majú oprávnenie:
a)
získať okamžitý prístup do všetkých príslušných priestorov vrátane lietadiel a budov na monitorovacie účely a
b)
požadovať správne uplatňovanie alebo opätovné uplatňovanie bezpečnostných opatrení. 16.4. Vzhľadom na právomoci prenesené na audítorov príslušný orgán postupuje v súlade s bodom 2.3 v týchto prípadoch:
a)
úmyselné kladenie prekážok alebo bránenie pri výkone činnosti audítora;
b)
nepredloženie požadovaných informácií audítorovi alebo odmietnutie poskytnúť audítorovi takéto informácie;
c)
úmyselné predloženie nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií audítorovi s cieľom podvodu a
d)
vydávanie sa za audítora s cieľom podvodu. 17. OSVEDČENÉ POSTUPY 17.1. Členské štáty informujú Komisiu o osvedčených postupoch týkajúcich sa programu kontroly kvality, metodiky auditu a audítorov. Komisia si tieto informácie vymieňa s členskými štátmi. 18. PODÁVANIE SPRÁV O ČINNOSTIACH MONITOROVANIA SÚLADU KOMISII 18.1. Členské štáty každoročne predkladajú Komisii správy o opatreniach prijatých na splnenie svojich záväzkov vyplývajúcich z tohto nariadenia a o stave bezpečnostnej ochrany letectva na letiskách nachádzajúcich sa na ich území. Referenčné obdobie pre podávanie správ je 1. január – 31. december. Správa musí byť zaslaná do troch mesiacov po uplynutí referenčného obdobia. 18.2. Obsah správy musí byť v súlade s dodatkom III a správa musí byť vypracovaná podľa vzoru, ktorý poskytla Komisia. 18.3. Komisia si hlavné závery vyplývajúce z týchto správ vymieňa s členskými štátmi. 19. OZNAMOVANIE UDALOSTÍ A INCIDENTOV V OBLASTI BEZPEČNOSTNEJ OCHRANY LETECTVA, ČINOV PROTIPRÁVNEHO ZASAHOVANIA A PRÍPRAVNÝCH ÚKONOV K NIM 19.1. Ak príslušný orgán zistí alebo dostane informácie o čine protiprávneho zasahovania alebo incidente v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva, ku ktorému došlo alebo sa má vyskytnúť, ktorý má alebo pravdepodobne bude mať závažný vplyv na úroveň bezpečnostnej ochrany letectva v Únii alebo na medzinárodný systém bezpečnostnej ochrany letectva, čo najskôr o tom informuje Komisiu. S výhradou vnútroštátnych pravidiel o ochrane informácií relevantných pre národnú bezpečnosť oznámenie obsahuje všetky relevantné a dostupné faktické informácie užitočné na posúdenie toho, či je potrebné urýchlene konať s cieľom zachovať alebo obnoviť úroveň bezpečnostnej ochrany letectva v Únii a zabezpečiť potrebnú spoluprácu a koordináciu na medzinárodnej úrovni. Po prijatí takejto informácie Komisia informuje ostatné členské štáty. 19.2. Na účely vykonávania požiadaviek stanovených v bode 3.2 písm. j) a k) a ďalej uvedených ustanovení každý členský štát od 1. januára 2028 zavedie postup oznamovania, klasifikácie, spracúvania, uchovávania, ochrany, analýzy a agregácie informácií o incidentoch v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva, činoch protiprávneho zasahovania a prípravných úkonoch k nim. Tento proces zabezpečí povinné a dôverné dobrovoľné systémy oznamovania a obsahuje podrobné požiadavky na zabezpečenie účinného a efektívneho oznamovania a následných opatrení vrátane vykonávania a koordinácie následných úloh, ako aj akýchkoľvek opatrení alebo rozhodnutí, ktoré prijmú relevantné orgány. 19.3. Od 1. januára 2028 prevádzkovatelia a subjekty zodpovedné za vykonávanie národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva oznamujú informácie o incidentoch v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva relevantným orgánom. Incidenty bezpečnostnej ochrany určí bezpečnostný úradník alebo manažér pre ohlásenú udalosť bezpečnostnej ochrany na základe analýzy udalosti a určenia, že sú potrebné dodatočné opatrenia. Incident bezpečnostnej ochrany môže viesť aj k činu protiprávneho zasahovania, ktorý sa má nahlásiť ICAO v súlade s prílohou 17 k Chicagskemu dohovoru, a ako taký ho môže príslušný orgán klasifikovať. Na takéto povinné ohlasovanie sa uplatňujú nasledujúce lehoty, a to od chvíle, keď je základná udalosť ohlásená prostredníctvom vnútorného systému oznamovania informácií uvedeného v bode 19.4:
a)
čo najskôr, najneskôr však do 24 hodín v prípade, že má incident závažný a okamžitý vplyv na úroveň bezpečnostnej ochrany letectva;
b)
do 72 hodín, ak má incident závažný vplyv na úroveň bezpečnostnej ochrany letectva;
c)
mesačne v prípade všetkých ostatných incidentov. 19.4. Od 1. januára 2028 prevádzkovatelia a subjekty zodpovedné za vykonávanie národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva zavedú vnútorný systém oznamovania informácií o udalostiach bezpečnostnej ochrany letectva praktickým a včasným spôsobom. Všetci zamestnanci prevádzkovateľa a subjektov zodpovedných za vykonávanie národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva oznamujú informácie o udalostiach bezpečnostnej ochrany letectva prostredníctvom tohto vnútorného systému oznamovania informácií. 19.5. Od 1. januára 2028 relevantné orgány a každý prevádzkovateľ alebo subjekt zodpovedný za vykonávanie národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva určí aspoň jednu osobu alebo oddelenie zodpovedné za oznamovanie informácií vrátane kontroly kvality údajov s cieľom zlepšiť konzistentnosť údajov. Požiadavky na prijímanie, školenie a výcvik osôb určených na vykonávanie takýchto úloh sa stanovia vo vykonávacích predpisoch prijatých Komisiou v súlade s článkom 4 ods. 3 tohto nariadenia. 19.6. Od 1. januára 2028 sa povinné oznamovanie informácií relevantným orgánom vykonáva s použitím vzoru stanoveného v dodatku IV a odkazuje sa v ňom na spoločnú klasifikáciu stanovenú v dodatku V. Aj dobrovoľné oznamovanie informácií sa môže vykonávať s použitím vzoru stanoveného v dodatku IV a môže sa v ňom odkazovať na spoločnú klasifikáciu stanovenú v dodatku V. 19.7. Od 1. januára 2028 relevantné orgány uchovávajú oznámenia vo vnútroštátnej databáze. Dôvernosť citlivých informácií o bezpečnostnej ochrane letectva obsiahnutých v oznámeniach, ako aj akákoľvek ich analýza sa zabezpečia v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Na tento účel každý členský štát stanoví podrobné požiadavky týkajúce sa prístupu k takýmto informáciám, ako aj fyzickej ochrany a ochrany informačných technológií. 19.8. Od 1. januára 2028 každý členský štát stanoví podrobné požiadavky na spracovanie a uchovávanie oznámení s cieľom zabrániť využívaniu informácií, ktoré sú v nich obsiahnuté, na iné účely, než je bezpečnostná ochrana letectva, a náležite zabezpečí dôvernosť totožnosti oznamovateľa a osôb uvedených v oznámení, s výhradou požiadaviek na trestné, disciplinárne alebo správne konanie podľa vnútroštátneho práva. 19.9. Od 1. januára 2028 relevantné orgány stanovia a zavedú postupy na výmenu relevantných informácií obsiahnutých v oznámeniach a o následných opatreniach na pomoc iným vnútroštátnym orgánom a agentúram, prevádzkovateľom letísk, leteckým dopravcom a iným dotknutým subjektom na základe zásady „need-to-know“, ak to môže prispieť k zachovaniu a zlepšeniu bezpečnostnej ochrany letectva. 19.10. Od 1. januára 2028, bez ohľadu na bod 19.8, v prípade, že informácie majú význam pre bezpečnosť letectva, relevantné orgány ich môžu poskytnúť vnútroštátnym orgánom pre bezpečnosť civilného letectva, s výhradou uplatniteľných požiadaviek na dôvernosť, ochranu a úpravu podľa potreby. 19.11. S výhradou požiadaviek na dôvernosť a ochranu podľa právnych predpisov Únie a prípadne vnútroštátnych právnych predpisov si relevantné orgány od 1. januára 2028 vymieňajú s Komisiou a ostatnými členskými štátmi relevantné informácie obsiahnuté v oznámeniach, ak to môže prispieť k zachovaniu a zlepšeniu bezpečnostnej ochrany letectva, a to aj v odpovedi na konkrétne otázky Komisie alebo iných členských štátov. 19.12. Od 1. januára 2028 si Komisia a členské štáty môžu s výhradou požiadaviek na dôvernosť a ochranu podľa právnych predpisov Únie a prípadne vnútroštátnych právnych predpisov vymieňať s medzinárodnými organizáciami a relevantnými orgánmi tretích krajín relevantné informácie obsiahnuté v oznámeniach, ak sa to vyžaduje podľa medzinárodných dohôd alebo ak to môže prispieť k zachovaniu a zlepšeniu bezpečnostnej ochrany letectva. 19.13. Bez toho, aby boli dotknuté body 19.1 a 19.11, členské štáty od 1. januára 2028 každoročne predkladajú Komisii správu obsahujúcu štatistické údaje o prijatých oznámeniach zhromaždených v súlade so spoločnou klasifikáciou stanovenou v dodatku V a ich analýzu. Referenčným obdobím na účely správy je 1. január – 31. december a správa musí byť dodaná šesť mesiacov po ukončení referenčného obdobia. 19.14. Od 1. januára 2028 Komisia poskytne regulačnému výboru pre bezpečnostnú ochranu civilného letectva a poradnej skupine zainteresovaných strán pre bezpečnostnú ochranu letectva hlavné závery vyvodené zo správ predložených podľa bodu 19.13. 19.15. S cieľom zabezpečiť harmonizovaný prístup na úrovni Únie môže Komisia od 1. januára 2028 v koordinácii s členskými štátmi sprístupniť vhodný nástroj informačných technológií na podporu vykonávania požiadaviek stanovených v tejto kapitole.
Dodatok I Prvky, ktoré majú byť obsiahnuté v súbore priamo prepojených bezpečnostných opatrení Súbory priamo prepojených bezpečnostných opatrení uvedené v bode 7.1 tejto prílohy zahŕňajú nasledujúce prvky prílohy I a zodpovedajúce ustanovenia v jej vykonávacích aktoch prijatých Komisiou v súlade s článkom 4 ods. 3 tohto nariadenia: Bod 1 – Bezpečnostná ochrana letiska:
a)
všetky ustanovenia bodu 1.1 alebo
b)
všetky ustanovenia bodu 1.2. (okrem ustanovení týkajúcich sa identifikačných kariet a povolení na vjazd pre vozidlá) alebo
c)
všetky ustanovenia bodu 1.2 týkajúce sa identifikačných kariet alebo
d)
všetky ustanovenia bodu 1.2 týkajúce sa povolení na vjazd pre vozidlá alebo
e)
všetky ustanovenia bodu 1.3 a príslušné prvky bodu 12 alebo
f)
všetky ustanovenia bodu 1.4 alebo
g)
všetky ustanovenia bodu 1.5 alebo
h)
všetky ustanovenia bodu 1.7 a príslušné prvky bodu 11. Bod 2 – Demarkačné priestory letísk: všetky ustanovenia tohto bodu. Bod 3 – Bezpečnostná ochrana lietadla:
a)
všetky ustanovenia bodu 3.1 alebo
b)
všetky ustanovenia bodu 3.2. Bod 4 – Cestujúci a príručná batožina:
a)
všetky ustanovenia bodu 4.1 a príslušné prvky bodu 12 alebo
b)
všetky ustanovenia bodu 4.2 alebo
c)
všetky ustanovenia bodu 4.3. Bod 5 – Podaná batožina:
a)
všetky ustanovenia bodu 5.1 a príslušné prvky bodu 12 alebo
b)
všetky ustanovenia bodu 5.2 alebo
c)
všetky ustanovenia bodu 5.3. Bod 6 – Náklad a poštové zásielky:
a)
všetky ustanovenia týkajúce sa bezpečnostných kontrol, detekčnej kontroly a prepravy uplatňované oprávneným zástupcom a príslušné prvky bodu 12 alebo
b)
všetky ustanovenia týkajúce sa bezpečnostných kontrol a prepravy uplatňované známymi odosielateľmi alebo
c)
všetky ustanovenia týkajúce sa bezpečnostných kontrol a prepravy uplatňované schválenými zmluvnými dopravcami alebo
d)
všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany nákladu a poštových zásielok na letiskách. Bod 7 – Poštové zásielky leteckého dopravcu a materiály leteckého dopravcu: všetky ustanovenia tohto bodu. Bod 8 – Dodávky potrebné počas letu: všetky ustanovenia tohto bodu a príslušné prvky bodu 12. Bod 9 – Letiskové dodávky: všetky ustanovenia tohto bodu a príslušné prvky bodu 12. Bod 10 – Opatrenia bezpečnostnej ochrany počas letu: všetky ustanovenia tohto bodu. Bod 11 – Prijímanie, školenie a výcvik zamestnancov:
a)
všetky ustanovenia týkajúce sa prijímania zamestnancov letiska, prevádzkovateľa, leteckého dopravcu alebo subjektu alebo
b)
všetky ustanovenia týkajúce sa školenia a výcviku zamestnancov letiska, prevádzkovateľa, leteckého dopravcu alebo subjektu.
Dodatok II Harmonizovaný systém klasifikácie súladu Na hodnotenie vykonávania národného programu bezpečnostnej ochrany civilného letectva sa uplatňuje táto klasifikácia súladu.
Dodatok III OBSAH SPRÁVY PREDLOŽENEJ KOMISII 1. Organizačná štruktúra, zodpovednosti a zdroje
a)
Štruktúra organizácie kontroly kvality, zodpovednosti a zdroje vrátane plánovaných zmien v budúcnosti [pozri bod 3.2 písm. a)].
b)
Počet audítorov – súčasný a plánovaný (pozri bod 14).
c)
Ukončená odborná príprava audítorov (pozri bod 15.2). 2. Činnosti výkonu monitorovania Všetky vykonané monitorovacie činnosti s presným určením:
a)
typu (bezpečnostný audit, úvodná kontrola, následná kontrola, test, iné);
b)
monitorovaných letísk, prevádzkovateľov a subjektov;
c)
rozsahu pôsobnosti;
d)
frekvencie a
e)
celkového počtu človekodní strávených v teréne. 3. Činnosti smerujúce k náprave nedostatkov
a)
Stav realizácie činností smerujúcich k náprave nedostatkov.
b)
Hlavné vykonané alebo plánované činnosti (napr. vytvorenie nových miest, kúpa vybavenia, stavebné práce) a pokrok dosiahnutý v oblasti nápravy.
c)
Použité vynucovacie opatrenia [pozri bod 3.2 písm. f)]. 4. Všeobecné údaje a trendy
a)
Celkový vnútroštátny ročný objem prepravy cestujúcich a nákladu a počet pohybov lietadiel.
b)
Zoznam letísk podľa kategórie.
c)
Počet leteckých dopravcov pôsobiacich z daného územia podľa kategórie (vnútroštátne, EÚ, tretia krajina).
d)
Počet oprávnených zástupcov.
e)
Počet známych odosielateľov.
f)
Počet schválených zmluvných dopravcov.
g)
Počet oprávnených dodávateľov (v prípade letiskových dodávok a dodávok potrebných počas letu).
h)
Približný počet iných subjektov s povinnosťami v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva (spoločnosti poskytujúce služby pozemnej obsluhy, spoločnosti poskytujúce služby bezpečnostnej ochrany, známi dodávatelia letiska a dodávky potrebné počas letu). 5. Stav bezpečnostnej ochrany letectva na letiskách Všeobecný kontext stavu bezpečnostnej ochrany letectva v členskom štáte.
Dodatok IV Vzor na oznamovanie informácií o udalostiach a incidentoch bezpečnostnej ochrany ( 3 ) Presný dátum a čas alebo obdobie ( 4 ) udalosti: …/…/… Dátum oznámenia ( 5 ): …/…/… Miesto udalosti ( 6 ): Názov spoločnosti a/alebo meno oznamujúcej osoby (ak je to možné ( 7 )): Opis udalosti: Okamžité opatrenia, ktoré boli prijaté, a kto ich prijal ( 8 ): Dotknutá oblasť bezpečnostnej ochrany letectva: Bezpečnostná ochrana vo verejnej časti letiska; cestujúci a príručná batožina; personál a posádka; kontrola vstupu; podaná batožina; dodávky potrebné počas letu; letiskové dodávky; ochrana lietadiel na zemi; bezpečnostné opatrenia pre lietadlá počas letu; náklad a poštové zásielky; riadenie letovej prevádzky; digitálne informácie a technológie; bezpilotný lietajúci systém (UAS)/bezpilotný vzdušný prostriedok (UAV)/letecké systémy pilotované na diaľku (RPAS); na diaľku riadené zbrane (MANPAD atď.); lasery; informácie o bezpečnostnej ochrane letectva; všeobecné letectvo/aerokluby. Vplyv alebo potenciálny vplyv na bezpečnostnú ochranu ( 9 ): Akékoľvek ďalšie pripomienky/návrhy/informácie ( 10 ): Kontakt (e-mail:, telefónne číslo):
Dodatok V Spoločná klasifikácia udalostí a incidentov bezpečnostnej ochrany ( 11 )
1. Prehľad
1.1 Odkazy1.2 Identifikované požiadavky1.3 Súvisiace štandardy2. Identifikované požiadavky
3. Súvisiace štandardy
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||