Preamble: 1

(1)

V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č.1386/2013/EÚ (4) (ďalej len „akčný program“) sa uznáva, že emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia sa v posledných desaťročiach významne znížili, ale zároveň sú úrovne znečistenia ovzdušia v mnohých častiach Európy naďalej problematické a občania Únie sú ďalej vystavení látkam znečisťujúcim ovzdušie, ktoré potenciálne ohrozuje ich zdravie a pohodu. Podľa akčného programu sú ekosystémy naďalej postihnuté nadmerným ukladaním dusíka a síry, ktoré súvisí s emisiami uvoľňovanými v rámci dopravy, v dôsledku neudržateľných poľnohospodárskych postupov a rámci výroby elektrickej energie. Úrovne znečistenia ovzdušia sú v mnohých oblastiach Únie stále nad úrovňou limitných hodnôt, ktoré stanovila Únia, a normy kvality ovzdušia Únie zatiaľ nespĺňajú ciele, ktoré stanovila Svetová zdravotnícka organizácia.

(2)

S cieľom zabezpečiť zdravé životné prostredie pre všetkých sa v akčnom programe vyzýva k doplneniu miestnych opatrení primeranou politikou na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Únie. Vyžaduje sa v ňom najmä posilnenie úsilia o dosiahnutie úplného súladu s právnymi predpismi Únie v oblasti kvality ovzdušia a vymedzenie strategických cieľov a opatrení po roku 2020.

(3)

Z vedeckých posúdení vyplýva, že v dôsledku znečistenia ovzdušia dochádza k skráteniu dĺžky života občanov Únie priemerne o osem mesiacov.

(4)

Emisie znečisťujúcich látok v dôsledku spaľovania paliva v stredne veľkých spaľovacích zariadeniach vo všeobecnosti nie sú regulované na úrovni Únie, a to ani napriek tomu, že čoraz väčšmi prispievajú k znečisťovaniu ovzdušia, najmä kvôli zvýšenému využívaniu biomasy ako paliva vplyvom politiky v oblasti klímy a energie.

(5)

Na spaľovanie paliva v určitých malých spaľovacích zariadeniach a spotrebičoch sa vzťahujú vykonávacie opatrenia uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES (5). Na vyplnenie zostávajúcej medzery v právnych predpisoch sú bezodkladne potrebné ďalšie opatrenia podľa smernice 2009/125/ES. Spaľovanie paliva vo veľkých spaľovacích zariadeniach sa od 7. januára 2013 reguluje smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (6), pričom na veľké spaľovacie zariadenia, na ktoré sa vzťahuje článok 30 ods. 2 smernice 2010/75/EÚ, sa naďalej uplatňuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES (7), a to do 31. decembra 2015.

(6)

Komisia vo svojej správe Európskemu parlamentu a Rade zo 17. mája 2013 o preskúmaniach vykonaných podľa článku 30 ods. 9 a článku 73 smernice 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách v súvislosti s emisiami z intenzívneho chovu hospodárskych zvierat a spaľovacích zariadení dospela k záveru, že v prípade spaľovania palív v stredne veľkých spaľovacích zariadeniach sa preukázal jasný potenciál na nákladovo efektívne zníženie emisií do ovzdušia.

(7)

Medzinárodné záväzky Únie týkajúce sa znečistenia ovzdušia, ktorých cieľom je zníženie acidifikácie, eutrofizácie, prízemného ozónu a emisií tuhých častíc, sú odsúhlasené v Göteborskom protokole k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý bol v roku 2012 zmenený s cieľom posilniť existujúce záväzky týkajúce sa zníženia oxidu siričitého, oxidov dusíka, amoniaku a prchavých organických zlúčenín a zaviesť nové záväzky týkajúce sa zníženia jemných tuhých častíc (PM 2,5), ktoré sa majú plniť počínajúc rokom 2020.

(8)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 18. decembra 2013 s názvom Program Čisté ovzdušie pre Európu obsahuje výzvu na prijatie opatrení na kontrolu emisií látok znečisťujúcich ovzdušie zo stredne veľkých spaľovacích zariadení, čím by sa doplnil regulačný rámec pre sektor spaľovania. Programom Čisté ovzdušie sa dopĺňa program zníženia znečistenia do roku 2020 stanovený v oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 21. septembra 2005 s názvom Tematická stratégia o znečistení ovzdušia. V danej stratégii sa zároveň rozvíjajú ciele týkajúce sa zníženia vplyvov na obdobie do roku 2030. Na splnenie všetkých týchto strategických cieľov by sa mal vytvoriť regulačný program vrátane opatrení na kontrolu emisií zo stredne veľkých spaľovacích zariadení.

(9)

Stredne veľké spaľovacie zariadenia by mali byť vyvíjané a prevádzkované tak, aby sa podporovala energetická účinnosť. Takéto úvahy, ako aj ekonomické úvahy, technické možnosti a životný cyklus existujúcich stredne veľkých spaľovacích zariadení by sa mali zohľadňovať najmä pri dodatočnej montáži stredne veľkých spaľovacích zariadení alebo rozhodovaní o významných investíciách.

(10)

S cieľom zabezpečiť, aby prevádzka stredne veľkých spaľovacích zariadení neviedla k zhoršovaniu kvality ovzdušia, výsledkom opatrení na obmedzenie emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu do ovzdušia by nemal byť nárast emisií iných znečisťujúcich látok, ako napríklad oxidu uhoľnatého.

(11)

Stredne veľké spaľovacie zariadenia, ktoré už podliehajú minimálnym požiadavkám platným v celej Únii, ako napr. zariadenia, na ktoré sa vzťahuje agregačné pravidlo podľa kapitoly III smernice 2010/75/EÚ, alebo zariadenia, ktoré spaľujú alebo spoluspaľujú tuhý alebo kvapalný odpad, a teda sa na ne vzťahuje kapitola IV uvedenej smernice, by mali byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(12)

Z rozsahu tejto smernice by sa mali vylúčiť aj niektoré ďalšie stredne veľké spaľovacie zariadenia na základe ich technických vlastností alebo využitia v konkrétnych činnostiach.

(13)

Keďže na stredne veľké spaľovacie zariadenia, ktoré spaľujú výlučne rafinérske palivá alebo rafinérske palivá s inými palivami na výrobu energie v rafinériách minerálnych olejov a plynu, a na regeneračné kotle v zariadeniach na výrobu celulózy sa už vzťahujú úrovne emisií súvisiace s najlepšími dostupnými technikami (BAT) stanovenými v záveroch o BAT vypracovanými podľa smernice 2010/75/EÚ, táto smernica by sa na takéto zariadenia nemala uplatňovať.

(14)

Táto smernica by sa mala uplatňovať na spaľovacie zariadenia vrátane kombinácie dvoch alebo viacerých nových stredne veľkých spaľovacích zariadení, ktorých celkový menovitý tepelný príkon sa rovná alebo je väčší ako 1 MW a menší ako 50 MW. Jednotlivé spaľovacie zariadenia s menovitým tepelným príkonom menším ako 1 MW by sa na účely výpočtu celkového menovitého tepelného príkonu kombinácie spaľovacích zariadení nemali brať do úvahy. S cieľom zabrániť medzere v regulácii, táto smernica by sa mala tiež uplatňovať na kombináciu nových stredne veľkých spaľovacích zariadení, ktorých celkový menovitý tepelný príkon sa rovná alebo je väčší ako 50 MW, bez toho, aby bola dotknutá kapitola III smernice 2010/75/EÚ.

(15)

S cieľom zabezpečiť kontrolu emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu do ovzdušia by každé stredne veľké spaľovacie zariadenie malo byť v prevádzke iba vtedy, ak mu bolo aspoň udelené povolenie alebo bolo registrované príslušným orgánom na základe informácií predložených prevádzkovateľom.

(16)

Na účely kontroly emisií do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení by sa v tejto smernici mali stanoviť emisné limity a požiadavky na monitorovanie.

(17)

Emisné limity stanovené v prílohe II by sa nemali vzťahovať na stredne veľké spaľovacie zariadenia, ktoré sa nachádzajú na Kanárskych ostrovoch, vo francúzskych zámorských departementoch a na Azorách a Madeire, z dôvodu technických a logistických otázok súvisiacich s izolovanou polohou takýchto zariadení. Dotknuté členské štáty by pre takéto zariadenia mali stanoviť emisné limity s cieľom znížiť ich emisie do ovzdušia a potenciálne riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie.

(18)

S cieľom poskytnúť existujúcim stredne veľkým spaľovacím zariadeniam dostatočný čas na technické prispôsobenie sa požiadavkám tejto smernice by sa mali na tieto zariadenia začať uplatňovať emisné limity až po uplynutí pevne stanoveného obdobia odo dňa začiatku uplatňovania tejto smernice.

(19)

S cieľom zohľadniť určité osobitné okolnosti, keď uplatňovanie emisných limitov by viedlo k neprimerane vysokým nákladom v porovnaní s prínosmi v oblasti životného prostredia, by členské štáty mali mať možnosť oslobodiť stredne veľké spaľovacie zariadenia používané v núdzových prípadoch a prevádzkované vo vyhradenom časovom úseku od dodržiavania emisných limitov stanovených v tejto smernici.

(20)

Vzhľadom na infraštruktúrne obmedzenia, ktorým čelia existujúce stredne veľké spaľovacie zariadenia, ktoré sú súčasťou malých izolovaných sústav (SIS) alebo izolovaných mikrosústav (MIS), a na potrebu uľahčiť ich prepojenie, by sa takýmto zariadeniam malo poskytnúť viac času na prispôsobenie sa emisným limitom stanoveným v tejto smernici.

(21)

Vzhľadom na celkové výhody diaľkového vykurovania, pokiaľ ide o prispievanie k zníženiu používania palív v domácnosti, ktoré spôsobuje vysokú úroveň znečistenia ovzdušia, a o zlepšenie energetickej účinnosti a znižovanie emisií CO2, členské štáty by mali mať možnosť poskytnúť existujúcim stredne veľkým spaľovacím zariadeniam, ktoré poskytujú podstatnú časť svojej výroby využiteľného tepla verejnej sieti diaľkového vykurovania, viac času na prispôsobenie sa emisným limitom stanoveným v tejto smernici.

(22)

Vzhľadom na nedávne investície do zariadení na biomasu s cieľom zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie, ktoré už vedie k zníženiu emisií znečisťujúcich látok, a na účely zohľadnenia súvisiacich investičných cyklov, členské štáty by mali mať možnosť poskytnúť takýmto zariadeniam viac času na prispôsobenie sa emisným limitom stanoveným v tejto smernici.

(23)

Vzhľadom na kľúčovú úlohu plynových kompresorových staníc pre spoľahlivosť a bezpečnú prevádzku národných prepravných sietí pre zemný plyn a na osobitné obmedzenia týkajúce sa ich modernizácie, členské štáty by mali mať možnosť poskytnúť stredne veľkým spaľovacím zariadeniam, ktoré poháňajú tieto stanice, viac času na prispôsobenie sa emisným limitom oxidov dusíka stanoveným v tejto smernici.

(24)

V súlade s článkom 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa touto smernicou nebráni členským štátom zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia. Takéto opatrenia môžu byť potrebné napríklad v zónach, ktoré nespĺňajú limitné hodnoty EÚ týkajúce sa kvality ovzdušia. V týchto prípadoch by členské štáty mali posúdiť potrebu uplatňovať prísnejšie emisné limity, než sú požiadavky stanovené v tejto smernici, ako súčasť vypracúvania plánov kvality ovzdušia podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES (8). Pri takýchto posúdeniach by sa mal zohľadňovať výsledok výmeny informácií o najlepšej výkonnosti v oblasti znižovania emisií, ktoré možno dosiahnuť použitím najlepších dostupných a vznikajúcich technológií. Komisia by mala usporiadať takúto výmenu informácií s členskými štátmi, dotknutými odvetviami, vrátane operátorov a dodávateľov technológií, a mimovládnymi organizáciami vrátane tých, ktoré presadzujú ochranu životného prostredia.

(25)

Členské štáty by mali zabezpečovať, aby v prípade nesúladu s touto smernicou prevádzkovateľ stredne veľkého spaľovacieho zariadenia prijal nevyhnutné opatrenia. Členské štáty by mali zriadiť systém na kontrolu dodržiavania požiadaviek v tejto smernici zo strany stredne veľkých spaľovacích zariadení.

(26)

S cieľom zabezpečiť účinnú implementáciu a účinné presadzovanie tejto smernice, inšpekcie by sa mali, ak je to možné, koordinovať s inšpekciami vyžadovanými podľa iných právnych predpisov Únie v prípade potreby.

(27)

Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa prístupu k informáciám vzťahujúcich sa na jej vykonávanie by sa mali uplatňovať takým spôsobom, aby sa zabezpečil plný účinok smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES (9).

(28)

S cieľom obmedziť záťaž malých a stredných podnikov prevádzkujúcich stredne veľké spaľovacie zariadenia, by mali byť administratívne povinnosti prevádzkovateľov týkajúce sa poskytovania informácií, monitorovania a podávania správ primerané, mali by zamedzovať duplicite a zároveň by mali príslušnému orgánu umožňovať účinné overovanie súladu.

(29)

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť a koherentnosť informácií poskytnutých členskými štátmi o vykonávaní tejto smernice a podporiť výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou by Komisia s pomocou Európskej environmentálnej agentúry mala vypracovať elektronický informačný nástroj, ktorý by bol k dispozícii aj na interné použitie zo strany členských štátov na účely podávania správ a správy údajov na vnútroštátnej úrovni.

(30)

Komisia by mala posúdiť potrebu zmeniť emisné limity stanovené v prílohe II pre nové stredne veľké spaľovacie zariadenia na základe najmodernejších technológií. V tejto súvislosti by Komisia mala tiež zvážiť potrebu stanovenia osobitných emisných limitov pre ďalšie znečisťujúce látky, ako je oxid uhoľnatý, a možné minimálne normy energetickej účinnosti.

(31)

S cieľom prispôsobiť sa vedeckému a technickému pokroku by sa mala Komisii udeliť právomoc prijímať akty so zámerom prispôsobiť v súlade s článkom 290 ZFEÚ ustanovenia týkajúce sa posudzovania dosiahnutia súladu stanoveného v prílohe III časti 2 bode 2. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracovávaní delegovaných aktov by mala Komisia zabezpečiť súčasné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade.

(32)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice a zjednodušiť a zefektívniť povinnosti ukladané členským štátom v súvislosti s podávaním správ, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o špecifikáciu technických formátov na podávanie správ. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (10).

(33)

Keďže ciele tejto smernice, konkrétne zlepšenie kvality životného prostredia a ľudského zdravia, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku sa touto smernicou neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(34)

Touto smernicou sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Cieľom tejto smernice je predovšetkým zabezpečiť uplatňovanie článku 37 charty, ktorý sa týka ochrany životného prostredia.

(35)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (11) sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých sa vysvetlí vzťah medzi príslušnými zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,