KAPITOLA 2 Integrované národné energetické a klimatické plány

vzhľadom na emisie skleníkových plynov a ich odstraňovanie a s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľa znížiť emisie skleníkových plynov v celom hospodárstve Únie:

▼M3

▼B

vzhľadom na energiu z obnoviteľných zdrojov:

na účely dosiahnutia záväzného cieľa Únie pre energiu z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 stanoveného v článku 3 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001, príspevok k tomuto cieľu z hľadiska podielu energie z obnoviteľných zdrojov členského štátu na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 s orientačnou trajektóriou tohto príspevku od roku 2021. Do roku 2022 dosiahne orientačná trajektória referenčný bod aspoň 18 % z celkového nárastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov medzi záväzným národným cieľom daného členského štátu na rok 2020 a jeho príspevkom k cieľu na rok 2030. Do roku 2025 dosiahne orientačná trajektória referenčný bod aspoň 43 % z celkového nárastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov medzi záväzným národným cieľom daného členského štátu na rok 2020 a jeho príspevkom k cieľu na rok 2030. Do roku 2027 dosiahne orientačná trajektória referenčný bod aspoň 65 % z celkového nárastu podielu energie z obnoviteľných zdrojov medzi záväzným národným cieľom daného členského štátu na rok 2020 a jeho príspevkom k cieľu na rok 2030.

Do roku 2030 dosiahne orientačná trajektória aspoň plánovaný príspevok členského štátu. Ak členský štát očakáva, že prekročí svoj záväzný národný cieľ na rok 2020, môže jeho orientačná trajektória začínať na úrovni, ktorej dosiahnutie sa predpokladá. Orientačné trajektórie členských štátov spolu dosiahnu referenčné body Únie v rokoch 2022, 2025 a 2027, ako aj záväzný cieľ Únie pre energiu z obnoviteľných zdrojov na rok 2030 stanovený v článku 3 ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001. Členský štát môže nezávisle od svojho príspevku k cieľu Únie a svojej orientačnej trajektórie na účely tohto nariadenia uviesť vyššie ambície na účely vnútroštátnej politiky;

orientačný národný príspevok v oblasti energetickej efektívnosti k dosiahnutiu cieľov energetickej efektívnosti Únie aspoň na úrovni 32,5 % v roku 2030, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 a článku 3 ods. 5 smernice 2012/27/EÚ, na základe primárnej alebo konečnej energetickej spotreby, alebo na základe úspor primárnej alebo konečnej energie alebo na základe energetickej náročnosti.

Členské štáty vyjadrujú svoj príspevok ako absolútnu úroveň primárnej a konečnej energetickej spotreby v roku 2020 a ako absolútnu úroveň primárnej a konečnej energetickej spotreby v roku 2030 s orientačnou trajektóriou tohto príspevku od roku 2021. Vysvetlia svoju východiskovú metodiku a použité prevodné koeficienty;

kumulatívny objem úspor konečného využitia energie, ktorý sa má dosiahnuť za obdobie rokov 2021 až 2030 podľa článku 7 ods. 1 písm. b) o povinných úsporách energie podľa smernice 2012/27/EÚ;

orientačné míľniky dlhodobej stratégie pre obnovu vnútroštátneho fondu bytových a nebytových budov, tak verejných, ako aj súkromných, plán s merateľnými ukazovateľmi pokroku na vnútroštátnej úrovni, odhad očakávaných úspor energie založený na dôkazoch a širšie prínosy, ako aj príspevky k cieľom Únie v oblasti energetickej efektívnosti podľa smernice 2012/27/EÚ v súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ;

celková podlahová plocha, ktorá sa má obnoviť, alebo zodpovedajúce ročné úspory energie, ktoré sa majú dosiahnuť, v období rokov 2021 až 2030 podľa článku 5 smernice 2012/27/EÚ, ktorý sa týka vzorovej úlohy budov verejných subjektov;

národné zámery týkajúce sa:

miera prepojenosti elektrických sietí, ktorú sa členské štáty usilujú dosiahnuť v roku 2030 so zreteľom na cieľ do roku 2030 týkajúci sa prepojenia elektrických sietí na úrovni aspoň 15 % so stratégiou, v rámci ktorej sa úroveň počínajúc rokom 2021 stanovená v úzkej spolupráci s dotknutými členskými štátmi, a to pri zohľadnení ukazovateľa prepojenosti na rok 2020 vo výške 10 % a ukazovateľov naliehavosti opatrení na základe cenového rozdielu na veľkoobchodnom trhu, nominálnej prenosovej kapacity prepojovacích vedení vo vzťahu k špičkovému odberu a inštalovanej kapacity na výrobu elektrickej a tepelnej energie z obnoviteľných zdrojov ako sa uvádza v bode 2.4.1 oddielu A časti 1 prílohy I. V súvislosti s každým novým prepojovacím vedením sa vykoná sociálno-ekonomická a environmentálna analýza nákladov a prínosov, pričom sa prepojovacie vedenie zrealizuje len vtedy, ak jeho potenciálne prínosy prevažujú nad nákladmi;

kľúčové projekty vzťahujúce sa na infraštruktúru prenosu elektriny a prepravy plynu a v prípade potreby projekty modernizácie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zámerov a cieľov v piatich rozmeroch energetickej únie;

národné zámery vzťahujúce sa na iné aspekty vnútorného trhu s energiou, ako napríklad: zvýšenie pružnosti systému, najmä prostredníctvom politík a opatrení súvisiacich s vývojom trhovej ceny v súlade s uplatniteľným právom; integrácia a prepojenie trhov zamerané na zvýšenie predajnej kapacity existujúcich prepojovacích vedení, inteligentné siete, agregáciu, odozvu na strane spotreby, skladovanie, distribuovanú výrobu, mechanizmy odosielania, spätné odoslanie a obmedzenia a cenové signály v reálnom čase vrátane časového rámca na dosiahnutie zámerov a ďalších národných zámerov týkajúcich sa vnútorného trhu s energiou, ako sa stanovuje v bode 2.4.3 oddielu A časti 1 prílohy I;

národné zámery a ciele financovania verejného, a ak je k dispozícii, súkromného výskumu a inovácie v oblasti energetickej únie, v prípade potreby vrátane harmonogramu dosahovania zámerov; zohľadnenie priorít stratégie energetickej únie a podľa potreby SET plánu. Pri stanovovaní svojich zámerov, cieľov a príspevkov môže členský štát vychádzať z existujúcich národných stratégií alebo plánov, ktoré sú v súlade s právom Únie;

národné zámery do roku 2050, ak sú k dispozícii, súvisiace s podporou technológií čistej energie.