Článok 2 Vymedzenie pojmov

„energia“ sú energetické produkty v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 ( 2 );

„prvoradosť energetickej efektívnosti“ je prvoradosť energetickej efektívnosti v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 18 nariadenia (EÚ) 2018/1999;

„energetický systém“ je systém koncipovaný v prvom rade na poskytovanie energetických služieb na nasýtenie dopytu odvetví konečnej spotreby po energii v podobe tepla, paliva a elektriny;

„efektívnosť systému“ je výber energeticky efektívnych riešení, ak umožňujú aj nákladovo efektívnu cestu dekarbonizácie, dodatočnú flexibilitu a efektívne využívanie zdrojov;

„primárna energetická spotreba“ alebo „PEC“ je hrubá dostupná energia s výnimkou paliva v palivových nádržiach v medzinárodnej námornej doprave, konečnej neenergetickej spotreby a energie z okolitého prostredia;

„konečná energetická spotreba“ alebo „FEC“ je všetka energia dodaná do priemyslu, do dopravy vrátane spotreby energie v medzinárodnom letectve, do domácností, do verejných a súkromných služieb, do poľnohospodárstva, do lesného hospodárstva, do rybárstva a iným odvetviam konečných spotrebiteľov, pričom sú z nej vylúčené spotreba energie v prípade paliva v palivových nádržiach v medzinárodnej námornej doprave, energia z okolitého prostredia a dodávky do sektora transformácie a do sektora energetiky a straty v dôsledku prenosu a distribúcie v zmysle vymedzenia v prílohe A k nariadeniu (ES) č. 1099/2008;

„energia z okolitého prostredia“ je energia z okolia v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 smernice (EÚ) 2018/2001;

„energetická efektívnosť“ je pomer medzi výstupom výkonu, služby, tovaru alebo energie a energetickým vstupom;

„úspory energie“ je množstvo usporenej energie určené meraním alebo odhadom spotreby, alebo obomi, pred a po vykonaní opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti pri zabezpečení normalizácie vonkajších podmienok, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie;

„zlepšenie energetickej efektívnosti“ je zvýšenie energetickej efektívnosti v dôsledku akýchkoľvek technologických zmien, zmien správania alebo hospodárskych zmien;

„energetická služba“ je hmotný prospech, úžitok alebo statok získaný kombináciou energie s energeticky účinnou technológiou alebo s činnosťou, ktorá môže zahŕňať prevádzku, údržbu a kontrolu potrebnú na dodanie služby, ktorá sa dodáva na základe zmluvy a v dôsledku ktorej za bežných okolností preukázateľne dochádza k overiteľnému a merateľnému alebo odhadnuteľnému zlepšeniu energetickej efektívnosti alebo k úsporám primárnej energie;

„verejné subjekty“ sú celoštátne, regionálne alebo miestne orgány a subjekty, ktoré tieto orgány priamo financujú a spravujú, no ktoré nemajú priemyselný ani obchodný charakter;

„celková úžitková podlahová plocha“ je podlahová plocha budovy alebo časti budovy, v ktorej sa používa energia na úpravu vnútorného prostredia;

„verejní obstarávatelia“ sú verejní obstarávatelia v zmysle vymedzenia v článku 6 ods. 1 smernice 2014/23/EÚ, článku 2 ods. 1 bode 1 smernice 2014/24/EÚ a článku 3 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ;

„obstarávatelia“ sú obstarávatelia v zmysle vymedzenia v článku 7 ods. 1 smernice 2014/23/EÚ a článku 4 ods. 1 smernice 2014/25/EÚ;

„systém energetického manažérstva“ je súbor vzájomne súvisiacich alebo vzájomne pôsobiacich prvkov stratégie, ktorým sa stanovuje cieľ energetickej efektívnosti a plán na dosiahnutie tohto cieľa vrátane monitorovania skutočnej spotreby energie, opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti a merania pokroku;

„európska norma“ je norma prijatá Európskym výborom pre normalizáciu, Európskym výborom pre normalizáciu v elektrotechnike alebo Európskym inštitútom pre telekomunikačné normy, ktorá je sprístupnená na verejné používanie;

„medzinárodná norma“ je norma prijatá Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu, ktorá je sprístupnená na verejné používanie;

„povinný subjekt“ je distribútor energie, maloobchodná energetická spoločnosť alebo prevádzkovateľ prenosovej sústavy, ktorí sú viazaní národnými povinnými schémami energetickej efektívnosti uvedenými v článku 9;

„poverený subjekt“ je právnická osoba, na ktorú vláda alebo iný verejný subjekt delegovali právomoc vypracovať, riadiť alebo prevádzkovať finančnú schému v mene tejto vlády alebo iného verejného subjektu;

„zúčastňujúci sa subjekt“ je podnik alebo verejný subjekt, ktorý sa zaviazal dosiahnuť určité ciele v rámci dobrovoľnej dohody alebo na ktorý sa vzťahuje vnútroštátny nástroj regulačnej politiky;

„vykonávajúci orgán verejnej moci“ je orgán spravovaný verejným právom, ktorý je zodpovedný za vykonávanie alebo monitorovanie zdaňovania energie alebo uhlíka, finančných schém a nástrojov, fiškálnych stimulov, štandardov a noriem, programov energetického označovania, odbornej prípravy alebo vzdelávania;

„politické opatrenie“ je nástroj regulačnej, finančnej, fiškálnej, dobrovoľnej alebo informačnej povahy, ktorý bol v danom členskom štáte formálne stanovený a implementovaný s cieľom vytvoriť podporný rámec, požiadavky alebo stimuly, aby účastníci trhu poskytovali a nakupovali energetické služby a vykonávali iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti;

„individuálne opatrenie“ je činnosť vykonaná v dôsledku politického opatrenia, ktorej výsledkom je overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné zlepšenie energetickej efektívnosti;

„distribútor energie“ je fyzická alebo právnická osoba vrátane prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorá je zodpovedná za distribúciu energie na účely jej dodania koncovým odberateľom alebo do distribučných staníc, z ktorých sa energia predáva koncovým odberateľom;

„prevádzkovateľ distribučnej sústavy“ je prevádzkovateľ distribučnej sústavy v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 29 smernice (EÚ) 2019/944, pokiaľ ide o elektrinu, alebo prevádzkovateľ distribučnej siete v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 6 smernice 2009/73/ES, pokiaľ ide o plyn;

„maloobchodná energetická spoločnosť“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá predáva energiu koncovým odberateľom;

„koncový odberateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nakupuje energiu pre vlastnú konečnú spotrebu;

„poskytovateľ energetických služieb“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje energetické služby alebo opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti v zariadení alebo priestoroch koncového odberateľa;

„malé a stredné podniky“ alebo „MSP“ sú podniky v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES ( 3 );

„mikropodnik“ je podnik v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 3 prílohy k odporúčaniu 2003/361/ES;

„energetický audit“ je systematický postup na účely získania dostatočných informácií o profile spotreby energie budovy alebo skupiny budov, priemyselnej alebo obchodnej prevádzky alebo zariadenia alebo súkromných alebo verejných služieb a na identifikáciu a kvantifikáciu nákladovo efektívnych možností úspor energie, ktorého súčasťou je určenie potenciálu nákladovo efektívneho využívania alebo výroby energie z obnoviteľných zdrojov a správa o príslušných zisteniach;

„zmluva o energetickej efektívnosti“ je dohoda na zmluvnom základe uzatvorená medzi príjemcom a poskytovateľom opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti, ktorá sa overuje a monitoruje počas celého trvania zmluvného vzťahu, podľa ktorej sa za práce, dodávky alebo služby v rámci opatrenia platí na základe zmluvne dohodnutej úrovne zlepšenia energetickej efektívnosti alebo iného dohodnutého kritéria energetickej efektívnosti, ako sú napríklad finančné úspory;

„inteligentný merací systém“ je inteligentný merací systém v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 23 smernice (EÚ) 2019/944 alebo inteligentný merací systém podľa smernice 2009/73/ES;

„prevádzkovateľ prenosovej sústavy“ je prevádzkovateľ prenosovej sústavy v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 35 smernice (EÚ) 2019/944, pokiaľ ide o elektrinu, alebo prevádzkovateľ prepravnej siete v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 4 smernice 2009/73/ES, pokiaľ ide o plyn;

„kombinovaná výroba“ je výroba tepla a elektriny alebo mechanickej energie, ktorá prebieha v rovnakom čase a v jednom procese;

„ekonomicky zdôvodnený dopyt“ je dopyt, ktorý neprekračuje potreby vykurovania alebo chladenia a ktorý by bol inak uspokojený za trhových podmienok inými procesmi výroby energie než je kombinovaná výroba;

„využiteľné teplo“ je teplo vyrobené v procese kombinovanej výroby určené na uspokojenie ekonomicky zdôvodneného dopytu po teple alebo chlade;

„elektrina z kombinovanej výroby“ je elektrina vyrobená v procese spojenom s výrobou využiteľného tepla a vypočítaná v súlade so všeobecnými zásadami uvedenými v prílohe II;

„vysokoúčinná kombinovaná výroba“ je kombinovaná výroba spĺňajúca kritériá stanovené v prílohe III;

„celková účinnosť“ je ročný súčet výroby elektriny a mechanickej energie a využiteľného tepla vydelený vstupujúcim palivom použitým na výrobu tepla v procese kombinovanej výroby a na hrubú výrobu elektriny a mechanickej energie;

„pomer elektriny a tepla“ je pomer elektriny z kombinovanej výroby a využiteľného tepla pri prevádzke v režime úplnej kombinovanej výroby vychádzajúci z prevádzkových údajov konkrétneho zariadenia;

„zariadenie kombinovanej výroby“ je zariadenie, ktoré je schopné pracovať v režime kombinovanej výroby;

„zariadenie kombinovanej výroby malých výkonov“ je zariadenie kombinovanej výroby s inštalovaným výkonom nižším ako 1 MWe;

„zariadenie kombinovanej výroby veľmi malých výkonov“ je zariadenie kombinovanej výroby s maximálnym výkonom nižším ako 50 kWe;

„účinné centralizované zásobovanie teplom a chladom“ je systém centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom, ktorý spĺňa kritériá stanovené v článku 26;

„účinné vykurovanie a chladenie“ je spôsob vykurovania a chladenia, ktorým sa v porovnaní so základným scenárom zachytávajúcim obvyklú situáciu merateľne zníži vstup primárnej energie potrebnej na dodanie jednej jednotky energie dodanej v rámci príslušného vymedzenia systému, a to nákladovo efektívnym spôsobom, ktorý sa posúdi analýzou nákladov a prínosov podľa tejto smernice, pričom sa zohľadňuje energia potrebná na ťažbu, premenu, dopravu a distribúciu;

„účinné individuálne vykurovanie a chladenie“ je spôsob dodávky individuálneho vykurovania a chladenia, ktorým sa v porovnaní s účinným centralizovaným zásobovaním teplom a chladom merateľne zníži vstup primárnej energie z neobnoviteľných zdrojov potrebnej na dodanie jednej jednotky energie dodanej v rámci príslušného vymedzenia systému alebo ktorý vyžaduje rovnaký vstup primárnej energie z neobnoviteľných zdrojov, avšak za nižších nákladov, pričom sa zohľadňuje energia potrebná na ťažbu, premenu, dopravu a distribúciu;

„dátové centrum“ je dátové centrum v zmysle vymedzenia v bode 2.6.3.1.16 prílohy A k nariadeniu (ES) č. 1099/2008;

„významná obnova“ je obnova, ktorej náklady presahujú 50 % investičných nákladov na nové porovnateľné zariadenie;

„agregátor“ je nezávislý agregátor v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 19 smernice (EÚ) 2019/944;

„energetická chudoba“ je nedostatočný prístup domácnosti k základným energetickým službám, pričom tieto služby poskytujú základné úrovne a dôstojné štandardy pre život a zdravie, vrátane primeraného vykurovania, teplej vody, chladenia, osvetlenia a elektrickej energie pre spotrebiče v relevantnom vnútroštátnom kontexte, existujúcej vnútroštátnej sociálnej politike a iných relevantných vnútroštátnych politikách, spôsobený kombináciou faktorov, medzi ktoré patrí aspoň finančná nedostupnosť, nedostatočný disponibilný príjem, vysoké výdavky na energie a nízka energetická efektívnosť obydlí;

„konečný spotrebiteľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá nakupuje teplo, chlad alebo teplú úžitkovú vodu na vlastnú konečnú spotrebu, alebo fyzická alebo právnická osoba, ktorá má v užívaní samostatnú budovu alebo jednotku v bytovom dome alebo viacúčelovej budove s dodávkami tepla, chladu alebo teplej úžitkovej vody z centrálneho zdroja, pričom takáto osoba nemá priamy ani individuálny zmluvný vzťah s dodávateľom energie;

„rozdielnosť motivácie“ je nedostatok spravodlivého a opodstatneného rozdelenia finančných záväzkov a odmien súvisiacich s investíciami do energetickej efektívnosti medzi dotknutými aktérmi, napríklad medzi vlastníkmi a nájomníkmi alebo rôznymi vlastníkmi jednotiek budov, alebo vlastníkmi a nájomníkmi alebo rôznymi vlastníkmi bytových alebo viacúčelových budov;

„stratégia zapojenia“ je stratégia, ktorá stanovuje ciele, vyvíja techniky a zavádza proces zapojenia všetkých príslušných zainteresovaných strán na vnútroštátnej alebo miestnej úrovni vrátane zástupcov občianskej spoločnosti, ako sú spotrebiteľské organizácie, do procesu tvorby politiky s cieľom zvýšiť informovanosť, získať spätnú väzbu o takýchto politikách a zlepšiť ich akceptáciu verejnosťou;

„štatisticky významný podiel a reprezentatívna vzorka opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti“ je taký podiel a vzorka, ktoré si vyžadujú vytvorenie podsúboru štatistickej populácie daných opatrení na úsporu energie takým spôsobom, ktorý bude odrážať celú populáciu všetkých opatrení na úsporu energie, a tak umožňovať primerane spoľahlivé závery, pokiaľ ide o dôveryhodnosť všetkých opatrení.