English - European Union - Energy - Environment -

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1275 z 24. apríla 2024 o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (Text s významom pre EHP)

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2024/1275

z 24. apríla 2024

o energetickej hospodárnosti budov

(prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

1. Prehľad

Článok 1 Predmet úpravy

Článok 2 Vymedzenie pojmov

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

„budova“ je zastrešená stavba so stenami, v ktorej sa používa energia na úpravu vnútorného prostredia;

„budova s nulovými emisiami“ je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I, ktorá vyžaduje nulové alebo veľmi malé množstvo energie, produkuje na mieste nulové emisie uhlíka z fosílnych palív a produkuje nulové alebo veľmi nízke množstvo prevádzkových emisií skleníkových plynov v súlade s článkom 11;

„budova s takmer nulovou potrebou energie“ je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou určenou v súlade s prílohou I, ktorá nie je horšia ako nákladovo optimálna úroveň pre rok 2023 nahlásená členskými štátmi podľa článku 6 ods. 2 a kde požadované takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie je vo významnej miere pokryté energiou z obnoviteľných zdrojov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v blízkom okolí;

„minimálne normy energetickej hospodárnosti“ sú pravidlá, ktoré vyžadujú, aby existujúce budovy spĺňali požiadavku na energetickú hospodárnosť ako súčasť rozsiahleho plánu obnovy fondu budov alebo v spúšťacom bode na trhu, ako je predaj, prenájom, darovanie alebo zmena účelu v katastri nehnuteľností, v časovom období alebo do konkrétneho dátumu, čím sa spustí obnova existujúcich budov;

„verejné subjekty“ sú verejné subjekty v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 12 smernice (EÚ) 2023/1791;

„technický systém budovy“ sú technické zariadenia budovy alebo jednotky budovy na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, vetranie, prípravu teplej vody, zabudované osvetlenie, automatizáciu a riadenie budovy, výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mieste a uskladnenie energie, alebo ich kombináciu vrátane tých systémov, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov;

„systém automatizácie a riadenia budovy“ je systém, ktorý zahŕňa všetky výrobky, softvér a inžinierske služby, ktorými sa môže podporovať energeticky efektívna, hospodárna a bezpečná prevádzka technických systémov budovy prostredníctvom automatického riadenia a uľahčením manuálneho ovládania týchto technických systémov budovy;

„energetická hospodárnosť budovy“ je vypočítané alebo namerané množstvo energie potrebnej na uspokojenie dopytu po energii súvisiaceho s bežným používaním budovy, ktoré zahŕňa energiu použitú na vykurovanie, chladenie, vetranie, prípravu teplej vody a osvetlenie;

„primárna energia“ je energia z obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov, ktorá neprešla procesom konverzie ani transformácie;

10.

„namerané“ je odmerané príslušným zariadením, ako je merač energie, merač výkonu, zariadenie na meranie a monitorovanie energie alebo elektromer;

11.

„faktor neobnoviteľnej primárnej energie“ je ukazovateľ, ktorý sa vypočíta ako podiel primárnej energie z neobnoviteľných zdrojov pre daný energetický nosič vrátane dodanej energie a vypočítaných režijných nákladov dodávky energie do miest použitia, a dodanej energie;

12.

„faktor obnoviteľnej primárnej energie“ je ukazovateľ, ktorý sa vypočíta ako podiel primárnej energie z obnoviteľných zdrojov na mieste, v blízkom okolí alebo zo vzdialeného zdroja energie, ktorá sa dodáva prostredníctvom daného energetického nosiča, vrátane dodanej energie a vypočítaných režijných nákladov dodávky energie do miest použitia a dodanej energie;

13.

„celkový faktor primárnej energie“ je súčet faktorov obnoviteľnej a neobnoviteľnej primárnej energie pre daný energetický nosič;

14.

„energia z obnoviteľných zdrojov“ je energia z obnoviteľných nefosílnych zdrojov, a to veterná, slnečná (slnečná tepelná a slnečná fotovoltická) a geotermálna energia, osmotická energia, energia z okolia, energia z prílivu, vĺn a inej formy z oceánu, vodná energia, energia z biomasy, skládkového plynu, plynu z čistiarní odpadových vôd a bioplynu;

15.

„obalová konštrukcia budovy“ sú integrované prvky budovy, ktoré oddeľujú jej vnútro od vonkajšieho prostredia;

16.

„jednotka budovy“ je časť, poschodie alebo byt v budove, ktoré sú navrhnuté alebo upravené na samostatné používanie;

17.

„prvok budovy“ je technický systém budovy alebo konštrukčná časť obalovej konštrukcie budovy;

18.

„bytová budova alebo bytová jednotka budovy“ je miestnosť alebo skupina miestností v užívanej budove alebo v štrukturálne oddelenej časti budovy, ktorá je navrhnutá na bývanie jednej súkromnej domácnosti počas celého roka;

19.

„pasport obnovy budovy“ je cestovná mapa hĺbkovej obnovy budovy prispôsobená konkrétnej budove v maximálnom počte krokov, ktorou sa výrazne zlepší jej energetická hospodárnosť;

20.

„hĺbková obnova“ je obnova vykonaná v súlade so zásadou prvoradosti energetickej efektívnosti, ktorá sa zameriava na základné prvky budovy a ktorá transformuje budovu alebo jednotku budovy:

pred 1. januárom 2030 na budovu s takmer nulovou potrebou energie;

od 1. januára 2030 na budovu s nulovými emisiami;

21.

„postupná hĺbková obnova“ je hĺbková obnova, ktorá sa vykonáva v maximálnom počte krokov, ako je uvedené v pasporte obnovy budovy;

22.

„významná obnova“ je obnova budovy v prípade, ak:

celkové náklady na obnovu v súvislosti s obalovou konštrukciou budovy alebo technickými systémami budovy presahujú 25 % hodnoty budovy, nezahŕňajúc hodnotu pozemku, na ktorom sa budova nachádza alebo

sa obnovuje viac ako 25 % plochy obalovej konštrukcie budovy.

Členské štáty si môžu vybrať, či uplatnia písmeno a) alebo b);

23.

„prevádzkové emisie skleníkových plynov“ sú emisie skleníkových plynov spojené so spotrebou energie technických systémov budovy počas používania a prevádzky budovy;

24.

„emisie skleníkových plynov počas celého životného cyklu“ sú emisie skleníkových plynov, ktoré sa vyskytujú počas celého životného cyklu budovy vrátane výroby a prepravy stavebných výrobkov, činností na stavenisku, využívania energie v budove a nahrádzania stavebných výrobkov, ako aj demolácie, prepravy a nakladania s odpadovým materiálom a jeho opätovným použitím, recykláciou a konečnou likvidáciou;

25.

„potenciál globálneho otepľovania počas životného cyklu“ alebo „GWP počas životného cyklu“ je ukazovateľ, ktorý kvantifikuje potenciálne príspevky budovy ku globálnemu otepľovaniu počas jej celého životného cyklu;

26.

„rozdielnosť motivácie“ je rozdielnosť motivácie v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 54 smernice (EÚ) 2023/1791;

27.

„energetická chudoba“ je energetická chudoba v zmysle vymedzenia v článku 2 bodu 52 smernice (EÚ) 2023/1791;

28.

„zraniteľné domácnosti“ sú domácnosti postihnuté energetickou chudobou alebo domácnosti vrátane domácností s nižšími strednými príjmami, ktoré sú obzvlášť vystavené vysokým nákladom na energiu a nemajú prostriedky na obnovu budovy, ktorú obývajú;

29.

„európska norma“ je norma prijatá Európskym výborom pre normalizáciu, Európskym výborom pre normalizáciu v oblasti elektrotechniky alebo Európskym inštitútom pre telekomunikačné normy a sprístupnená verejnosti;

30.

„energetický certifikát“ je certifikát uznávaný členským štátom alebo ním určenou právnickou osobou, ktorý uvádza energetickú hospodárnosť budovy alebo jednotky budovy vypočítanú v súlade s metodikou prijatou podľa článku 4;

31.

„kogenerácia“ je súčasne prebiehajúca výroba tepelnej energie a elektrickej alebo mechanickej energie v jednom procese;

32.

„nákladovo optimálna úroveň“ je úroveň energetickej hospodárnosti, ktorá vedie k najnižším nákladom počas odhadovaného ekonomického životného cyklu, pričom:

najnižšie náklady sa stanovujú s ohľadom na:

kategóriu a používanie príslušnej budovy;

ii)

investičné náklady súvisiace s energiou založené na oficiálnych prognózach;

iii)

náklady na údržbu a prevádzku, vrátane nákladov na energiu pri zohľadnení nákladov na emisné kvóty skleníkových plynov;

iv)

environmentálne a zdravotné externality spotreby energie;

v príslušných prípadoch príjmy z energie vyrobenej na mieste;

vi)

v príslušných prípadoch náklady na nakladanie s odpadom a

odhadovaný ekonomický životný cyklus určuje každý členský štát a predstavuje zvyšný odhadovaný ekonomický životný cyklus budovy, ak sú požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené pre budovu ako celok, alebo odhadovaný ekonomický životný cyklus prvku budovy, ak sú požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené pre prvky budov.

Nákladovo optimálna úroveň sa nachádza v rozsahu úrovní hospodárnosti, v ktorej je analýza nákladov a výnosov, vypočítaná pre odhadovaný ekonomický životný cyklus, pozitívna;

33.

„nabíjací bod“ je nabíjací bod v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 48 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1804 ( 1 );

34.

„príprava kabeláže“ sú všetky opatrenia, ktoré sú potrebné na umožnenie inštalácie nabíjacích bodov, vrátane prenosu dát, káblov, trás káblov a v prípade potreby elektromerov.

35.

„zastrešené parkovisko pre autá“ je zastrešená stavba s najmenej tromi parkovacími miestami pre automobily, ktorá nevyužíva energiu na úpravu vnútorného prostredia;

36.

„izolovaná mikrosústava“ je akákoľvek sústava so spotrebou nižšou ako 500 GWh v roku 2022, ktorá nie je prepojená s inými sústavami;

37.

„inteligentné nabíjanie“ je inteligentné nabíjanie v zmysle vymedzenia v článku 2 druhom pododseku bode 14m smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 ( 2 );

38.

„obojsmerné nabíjanie“ je obojsmerné nabíjanie v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 11 nariadenia (EÚ) 2023/1804;

39.

„normy pre hypotekárne portfólio“ sú mechanizmy, ktoré stimulujú hypotekárnych veriteľov, aby našli spôsob na zvýšenie mediánu energetickej hospodárnosti portfólia budov, na ktoré sa vzťahujú ich hypotéky do roku 2030 a 2050, a nabádali potenciálnych klientov k tomu, aby zvýšili energetickú hospodárnosť svojho majetku v súlade s ambíciou Únie v oblasti dekarbonizácie a príslušnými energetickými cieľmi v oblasti spotreby energie v budovách, pričom sa opierajú o kritériá pre environmentálne udržateľné hospodárske činnosti uvedené v článku 3 nariadenia (EÚ) 2020/852;

40.

„finančná schéma splácania z úspor“ je úverový systém určený výlučne na zlepšenie energetickej hospodárnosti, pri ktorom sa pri navrhovaní systému zriadi korelácia medzi splátkami úveru a dosiahnutými úsporami energie, pričom sa zohľadňujú aj iné hospodárske faktory, ako je indexácia nákladov na energiu, úrokové sadzby, zvýšená hodnota aktív a refinancovanie úverov;

41.

„digitálny denník budovy“ je spoločná databáza všetkých relevantných údajov o budove vrátane údajov týkajúcich sa energetickej hospodárnosti, ako sú energetické certifikáty, pasporty obnovy budov a indikátory inteligentnej pripravenosti, ako aj údajov týkajúcich sa GWP počas životného cyklu, ktorá uľahčuje informované rozhodovanie a výmenu informácií v sektore stavebníctva a medzi vlastníkmi a užívateľmi budov, finančnými inštitúciami a verejnými subjektmi;

42.

„klimatizačný systém“ je kombinácia prvkov potrebných na zabezpečenie spôsobu úpravy vnútorného vzduchu, v rámci ktorej sa teplota reguluje alebo sa môže znížiť;

43.

„vykurovací systém“ je kombinácia prvkov potrebných na zabezpečenie spôsobu úpravy vnútorného vzduchu, v rámci ktorej sa teplota zvyšuje;

44.

„systém vetrania“ je technický systém budovy, ktorý zabezpečuje výmenu vzduchu prirodzeným alebo mechanickým spôsobom;

45.

„zariadenie na výrobu tepla“ je časť vykurovacieho systému, ktorou sa vyrába využiteľné teplo na účely určené v prílohe I, s využitím jedného alebo viacerých týchto procesov:

spaľovanie palív, napríklad v kotle;

Joulov jav prebiehajúci vo vykurovacích telesách systému elektrického odporového vykurovania;

zachytávanie tepla z okolitého vzduchu, odvetrávaného vzduchu alebo vodného alebo podzemného zdroja tepla s využitím tepelného čerpadla;

46.

„zariadenie na výrobu chladu“ je časť klimatizačného systému, ktorá vyrába využiteľný chlad na účely uvedené v prílohe I;

47.

„zmluva o energetickej efektívnosti“ je zmluva o energetickej efektívnosti v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 33 smernice (EÚ) 2023/1791;

48.

„kotol“ je kombinácia telesa kotla a horáka navrhnutá na prenos tepla uvoľneného zo spaľovania do kvapaliny;

49.

„účinný menovitý výkon“ je á maximálny tepelný výkon vyjadrený v kW, stanovený a zaručený výrobcom ako výkon, ktorý sa dosiahne počas nepretržitej prevádzky pri dodržiavaní efektívnej účinnosti uvedenej výrobcom;

50.

„centralizované zásobovanie teplom“ alebo „centralizované zásobovanie chladom“ je distribúcia tepelnej energie vo forme pary, horúcej vody alebo chladených kvapalín z centrálneho alebo decentralizovaného zdroja výroby prostredníctvom siete k viacerým budovám alebo lokalitám, a to pre potreby vykurovania alebo chladenia budov alebo procesov;

51.

„úžitková podlahová plocha“ je podlahová plocha budovy potrebná ako parameter na kvantifikáciu špecifických podmienok používania, ktoré sú vyjadrené na jednotku podlahovej plochy, a na uplatnenie zjednodušených postupov a pravidiel týkajúcich sa zónovania a rozdelenia alebo prerozdelenia;

52.

„referenčná podlahová plocha“ je podlahová plocha používaná ako referenčná veľkosť na posúdenie energetickej hospodárnosti budovy vypočítaná ako súčet úžitkových podlahových plôch priestorov v rámci obalovej konštrukcie budovy špecifikovaných na posúdenie energetickej hospodárnosti;

53.

„hranica posudzovania“ je hranica, kde sa meria alebo vypočítava dodaná energia a odvádzaná energia;

54.

„na mieste“ je v konkrétnej budove alebo na konkrétnej budove alebo na pozemku, na ktorom sa daná budova nachádza;

55.

„energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená v blízkom okolí“ je energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená na úrovni miestneho alebo oblastného obvodu konkrétnej budovy, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:

môže sa distribuovať a používať len v rámci daného miestneho alebo oblastného obvodu prostredníctvom vyhradenej distribučnej siete;

umožňuje výpočet špecifického faktora primárnej energie platného len pre energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú v rámci tohto miestneho alebo oblastného obvodu a

môže sa používať na mieste prostredníctvom vyhradeného pripojenia k zdroju výroby energie, ak si uvedené pripojenie vyžaduje osobitné zariadenie na bezpečné dodávky a meranie energie využívanej na vlastnú spotrebu budovy;

56.

„služby súvisiace s energetickou hospodárnosťou budov“ alebo „EPB služby“ sú služby ako vykurovanie, chladenie, vetranie, príprava teplej vody a osvetlenie a iné služby, ktorých spotreba energie sa zohľadňuje pri výpočte energetickej hospodárnosti budov;

57.

„energetické potreby“ sú energia, ktorá sa má dodať do klimatizovaného priestoru alebo z neho získať, aby sa zachovali zamýšľané priestorové podmienky počas daného časového obdobia bez ohľadu na akúkoľvek neefektívnosť technického systému budovy;

58.

„spotreba energie“ je energetický vstup do technického systému budovy, ktorý poskytuje službu súvisiacu s energetickou hospodárnosťou budov a je určený na uspokojenie energetickej potreby;

59.

„využívanie na vlastnú spotrebu“ je využitie energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej priamo na mieste alebo energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej v blízkom okolí technickými systémami na mieste pre služby súvisiace s energetickou hospodárnosťou budov;

60.

„iné spôsoby využitia na mieste“ sú iné spôsoby využitia na mieste ako služby súvisiace s energetickou hospodárnosťou budov, vrátane spotrebičov, rozličných a doplnkových zaťažení alebo nabíjacích bodov elektromobility;

61.

„výpočtový interval“ je diskrétny časový interval používaný na výpočet energetickej hospodárnosti;

62.

„dodaná energia“ je energia vyjadrená pre každý energetický nosič, ktorá je dodaná do technických systémov budovy cez hranicu posudzovania s cieľom pokryť príslušné použitia alebo výrobu odvádzanej energie;

63.

„odvádzaná energia“ je podiel energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý sa odvádza do energetickej sústavy namiesto toho, aby sa využil na mieste na vlastnú spotrebu alebo na iné spôsoby využitia na mieste, vyjadrený za energetický nosič a za faktor primárnej energie;

64.

„parkovacie miesto pre bicykle“ je vyhradené miesto na parkovanie najmenej pre jeden bicykel;

65.

„parkovisko pre autá v bezprostrednom susedstve budovy“ je parkovisko určené pre obyvateľov, návštevníkov alebo pracovníkov budovy, a ktoré sa nachádza v areáli patriacom k budove alebo v jej bezprostrednej blízkosti;

66.

„kvalita vnútorného prostredia“ je výsledok posúdenia podmienok vo vnútri budovy, ktoré ovplyvňujú zdravie a pohodu jej obyvateľov na základe parametrov ako sú parametre súvisiace s teplotou, vlhkosťou, rýchlosťou vetrania a prítomnosťou kontaminantov.

Článok 3 Národný plán obnovy budov

Článok 4 Prijatie metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov

Článok 4

Prijatie metodiky výpočtu energetickej hospodárnosti budov

Členské štáty uplatnia metodiku výpočtu energetickej hospodárnosti budov v súlade so spoločným všeobecným rámcom stanoveným v prílohe I. Táto metodika sa prijíma na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni.

Komisia vydá usmernenie k výpočtu energetickej hospodárnosti transparentných prvkov budov, ktoré sú súčasťou obalovej konštrukcie budovy, a zohľadnenia energie z okolitého prostredia.

Článok 5 Stanovenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť

Článok 6 Výpočet nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť

Článok 7 Nové budovy

Článok 8 Existujúce budovy

Článok 9 Minimálne normy energetickej hospodárnosti pre nebytové budovy a trajektórie postupnej obnovy fondu bytových budov

Článok 10 Slnečná energia v budovách

Článok 11 Budovy s nulovými emisiami

Článok 12 Pasport obnovy budovy

Článok 13 Technické systémy budov

Článok 14 Infraštruktúra pre udržateľnú mobilitu

Článok 15 Inteligentná pripravenosť budov

Článok 16 Výmena údajov

Článok 17 Finančné stimuly, zručnosti a prekážky na trhu

Článok 18 Jednotné kontaktné miesta pre energetickú hospodárnosť budov

Článok 19 Energetické certifikáty

Článok 20 Vydávanie energetických certifikátov

Článok 21 Vystavovanie energetických certifikátov

Článok 22 Databázy pre energetickú hospodárnosť budov

Článok 23 Kontroly

Článok 24 Správy o kontrole vykurovacích systémov, systémov vetrania a klimatizačných systémov

Článok 25 Nezávislí experti

Článok 26 Certifikácia stavebných odborníkov

Článok 27 Nezávislý systém kontroly

Článok 28 Preskúmanie

Článok 28

Preskúmanie

Komisia, ktorej pomáha výbor uvedený v článku 33, preskúma túto smernicu do 31. decembra 2028 na základe získaných skúseností a dosiahnutého pokroku počas jej uplatňovania, a ak je to potrebné, predloží návrhy.

Ako súčasť tohto preskúmania Komisia posúdi, či uplatňovanie tejto smernice v kombinácii s inými legislatívnymi nástrojmi, ktoré sa zaoberajú energetickou hospodárnosťou a emisiami skleníkových plynov z budov, najmä prostredníctvom stanovovania cien uhlíka, prináša dostatočný pokrok smerom k dosiahnutiu plne dekarbonizovaného fondu budov s nulovými emisiami do roku 2050, alebo či je potrebné zaviesť ďalšie záväzné opatrenia na úrovni Únie, najmä povinné minimálne normy energetickej hospodárnosti v rámci celého fondu budov, aj to aj s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahli hodnoty na roky 2030 a 2035 stanovené v článku 9 ods. 2 Komisia posúdi aj národné cestovné mapy, a najmä plánované limitné hodnoty GWP počas životného cyklu nových budov podľa článku 7 ods. 4, a zváži, či sú potrebné dodatočné opatrenia na podporu udržateľného zastavaného prostredia. Komisia tiež preskúma, ako by členské štáty mohli v rámci politiky Únie týkajúcej sa budov a energetickej efektívnosti uplatňovať integrované prístupy na úrovni okresov alebo štvrtí, a to pri zohľadnení skutočnosti, že každá budova spĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť, napríklad prostredníctvom integrovaných programov obnovy a celkových systémov obnovy uplatňovaných na viacero budov v určitom priestorovom kontexte namiesto na jednu budovu. Komisia takisto posúdi, či by na účely prílohy I boli vhodnejšie alternatívne ukazovatele, ako sú konečná spotreba energie a energetické potreby.

Článok 29 Informácie

Článok 30 Konzultácie

Článok 30

Konzultácie

Aby sa umožnilo efektívne vykonávanie tejto smernice, členské štáty uskutočnia relevantné konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane miestnych a regionálnych orgánov v súlade s príslušným vnútroštátnym právom. Tieto konzultácie sú osobitne dôležité z hľadiska uplatňovania článku 29.

Článok 31 Prispôsobenie prílohy I technickému pokroku

Článok 31

Prispôsobenie prílohy I technickému pokroku

Komisia prijíma delegované akty v súlade s článkom 32 s cieľom meniť túto smernicu, pokiaľ ide o prispôsobenie bodov 4 a 5 prílohy I technickému pokroku.

Článok 32 Vykonávanie delegovania právomoci

Článok 33 Postup výboru

Článok 34 Sankcie

Článok 34

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich uplatňovania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty o týchto pravidlách a opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a bezodkladne jej oznámia každú nasledujúcu zmenu, ktorá ich ovplyvní.

Článok 35 Transpozícia

Článok 36 Zrušenie

Článok 36

Zrušenie

Smernica 2010/31/EÚ zmenená aktmi uvedenými v prílohe IX časti A sa zrušuje s účinnosťou od 30. mája 2026 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v prílohe IX časti B do vnútroštátneho práva a dátumov ich uplatňovania.

Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe X.

Článok 37 Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Článok 37

Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články 30, 31, 33 a 34 sa uplatňujú od 30. mája 2026.

Článok 38 Adresáti

Článok 38

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

PRÍLOHA I Spoločný všeobecný rámec pre výpočet energetickej hospodárnosti budov

PRÍLOHA I

Spoločný všeobecný rámec pre výpočet energetickej hospodárnosti budov

(uvedený v článku 4)

1. Energetická hospodárnosť budovy sa stanovuje na základe vypočítanej alebo nameranej spotreby energie a odráža bežnú spotrebu energie na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, prípravu teplej vody, vetranie, zabudované osvetlenie a ďalšie technické systémy budovy. Členské štáty zabezpečia, aby typická spotreba energie reprezentovala skutočné prevádzkové podmienky pre každú príslušnú typológiu a odrážala typické správanie používateľa. Ak je to možné, typická spotreba energie a typické správanie používateľov sa zakladá na dostupných vnútroštátnych štatistikách, stavebných predpisoch a nameraných údajoch.

Ak je nameraná spotreba energie základom pre výpočet energetickej hospodárnosti budov, metodika výpočtu musí byť schopná identifikovať vplyv správania užívateľov a miestnej klímy, ktorý sa nesmie premietnuť do výsledku výpočtu. Nameraná spotreba energie na účely výpočtu energetickej hospodárnosti budov, si vyžaduje odpočty aspoň v mesačných intervaloch a musí rozlišovať medzi energetickými nosičmi.

Členské štáty môžu použiť nameranú spotrebu energie za bežných prevádzkových podmienok na overenie správnosti vypočítanej spotreby energie a na umožnenie porovnania medzi vypočítanou a skutočnou hospodárnosťou. Nameraná spotreba energie sa na účely overovania a porovnania môže zakladať na mesačných odpočtoch.

Energetická hospodárnosť budovy sa vyjadruje číselným ukazovateľom spotreby primárnej energie na jednotku referenčnej podlahovej plochy za rok, v kWh/(m2.rok) na účely certifikácie energetickej hospodárnosti a aj na účely dodržiavania minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Metodika určenia energetickej hospodárnosti budovy musí byť transparentná a otvorená inováciám.

Členské štáty opíšu svoju vnútroštátnu metodiku výpočtu vychádzajúcu z prílohy A hlavných Európskych noriem týkajúcich sa energetickej hospodárnosti budov, a to (EN) ISO 52000-1, (EN) ISO 52003-1, (EN) ISO 52010-1, (EN) ISO 52016-1, (EN) ISO 52018-1, (EN) ISO 52120-1, EN 16798-1 a EN 17423 alebo nahrádzajúcich dokumentov. Toto ustanovenie nepredstavuje právnu kodifikáciu týchto noriem.

Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby v prípade, že sú budovy zásobované systémami centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom, boli výhody takejto dodávky uznané a zohľadnené v metodike výpočtu, najmä podiel energie z obnoviteľných zdrojov, prostredníctvom jednotlivo certifikovaných alebo uznaných faktorov primárnej energie.

2. Energetické potreby a spotreba energie na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, prípravu teplej vody, vetranie, osvetlenie a ďalšie technické systémy budov sa vypočítajú pomocou mesačných, hodinových alebo kratších než hodinových výpočtových intervalov, aby sa zohľadnili rôzne podmienky, ktoré významne ovplyvňujú prevádzku a hospodárnosť systému a podmienky vnútorného prostredia, a s optimalizovali úrovne zdravia, kvality vnútorného vzduchu, vrátane úrovne pohodlia, ktoré vymedzujú členské štáty na národnej alebo regionálnej úrovni.

Ak osobitné predpisy pre energeticky významné výrobky prijaté podľa smernice 2009/125/ES obsahujú osobitné požiadavky na informácie o výrobku na účely výpočtu energetickej hospodárnosti a GWP počas životného cyklu podľa tejto smernice, vnútroštátne metódy výpočtu si nevyžadujú dodatočné informácie.

Výpočet primárnej energie je založený na pravidelne aktualizovaných a výhľadových faktoroch primárnej energie (rozlišujúcich neobnoviteľné, obnoviteľné a celkové zdroje energie) alebo faktoroch váženia jednotlivých energetických nosičov, ktoré musia byť uznávané vnútroštátnymi orgánmi, a zohľadňuje sa pri ňom očakávaný energetický mix na základe národného energetického a klimatického plánu. Tieto faktory primárnej energie alebo faktory váženia sa môžu zakladať na národných, regionálnych alebo miestnych informáciách. Faktory primárnej energie alebo faktory váženia sa môžu stanoviť na ročnom, sezónnom, mesačnom, dennom alebo hodinovom základe alebo na konkrétnejších informáciách dostupných pre jednotlivé systémy centralizovaného zásobovania.

Faktory primárnej energie alebo faktory váženia stanovia členské štáty. Ich výber a zdroje údajov sa vykazujú podľa normy EN 17423 alebo akéhokoľvek dokumentu, ktorý ju nahrádza. Členské štáty si môžu zvoliť namiesto faktora primárnej energie, ktorý odráža energetický mix v krajine, priemerný faktor primárnej energie Únie pre elektrinu stanovený podľa smernice (EÚ) 2023/1791.

3. Členské štáty vymedzia na vyjadrenie energetickej hospodárnosti budovy ďalšie číselné ukazovatele celkovej spotreby primárnej energie z neobnoviteľných a obnoviteľných zdrojov a prevádzkových emisií skleníkových plynov vyprodukovaných v kgCO2eq/(m2.rok).

4. Metodika sa ustanovuje s prihliadnutím aspoň na tieto aspekty:

tieto skutočné tepelné charakteristiky budovy (vrátane jej vnútorných priečok):

tepelnú kapacitu;

ii)

tepelnú izoláciu;

iii)

pasívne vykurovanie;

iv)

chladiace prvky;

tepelné mosty;

vykurovacie zariadenia a zariadenie na zásobovanie teplou vodou vrátane ich tepelnoizolačných charakteristík;

kapacita obnoviteľných zdrojov energie a skladovania energie inštalovaných na mieste;

klimatizačné zariadenia;

prirodzené a nútené vetranie, čo môže zahŕňať vzduchotesnosť a rekuperáciu tepla;

zabudované osvetľovacie zariadenie (hlavne v nebytovom sektore);

návrh, umiestnenie a orientáciu budovy vrátane vonkajšej klímy;

pasívne solárne systémy a solárnu ochranu;

podmienky vnútorného prostredia vrátane projektovaných podmienok vnútorného prostredia;

vnútorné záťaže;

systémy automatizácie a riadenia budov a ich schopnosti monitorovať, riadiť a optimalizovať energetickú hospodárnosť.

5. Do úvahy sa berie pozitívny vplyv týchto aspektov:

miestne podmienky solárnej expozície, aktívne solárne systémy a ostatné vykurovacie a elektrické systémy založené na energii z obnoviteľných zdrojov;

elektrina vyrábaná kogeneráciou;

centralizované alebo blokové vykurovacie a chladiace systémy;

prirodzené osvetlenie;

systémy uskladňovania elektrickej energie;

systémy uskladňovania tepelnej energie.

6. Na účely výpočtu energetickej hospodárnosti budov by sa budovy mali primerane klasifikovať do týchto kategórií:

rodinné domy rôznych typov;

bytové domy;

administratívne budovy;

školské budovy;

nemocnice;

hotely a reštaurácie;

športové zariadenia;

budovy pre veľkoobchodné a maloobchodné služby;

ostatné typy budov spotrebujúcich energiu.

PRÍLOHA II Vzor národných plánov obnovy budov

PRÍLOHA II

Vzor národných plánov obnovy budov

(uvedený v článku 3)

Článok 3 tejto smernice	Povinné ukazovatele	Nepovinné ukazovatele
a) Prehľad vnútroštátneho fondu budov	Počet budov a celková podlahová plocha (m2): — podľa typu budovy (vrátane verejných budov a sociálneho bývania) — podľa triedy energetickej hospodárnosti — budovy s takmer nulovou potrebou energie — budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou (vrátane vymedzenia) — 43 % budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou — odhad podielu budov oslobodených podľa článku 9 ods. 6 písm. b)	Počet budov a celková podlahová plocha (m2): — podľa veku budovy — podľa veľkosti budovy — podľa klimatického pásma — demolácia (počet budov a celková podlahová plocha (m2))
	Počet energetických certifikátov: — podľa typu budovy (vrátane verejných budov) — podľa triedy energetickej hospodárnosti	Počet energetických certifikátov: — podľa obdobia výstavby
	Ročná miera obnovy: počet a celková podlahová plocha (m2) — podľa typu budovy — na úrovne budov s takmer nulovou potrebou energie a/alebo nulovými emisiami — podľa hĺbky obnovy (vážená priemerná obnova) — verejné budovy
	Primárna a konečná ročná spotreba energie (ktoe): — podľa typu budovy — podľa konečného použitia Úspory energie (ktoe): — bytové budovy — nebytové budovy — verejné budovy Priemerná spotreba primárnej energie v kWh/(m2.rok) pre bytové budovy Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov (inštalovaná v MW alebo vyrobená v GWh): — na rôzne použitia	Zníženie nákladov na energiu (v EUR) na domácnosť (priemer) Spotreba primárnej energie v budove zodpovedajúca 15 % (prah podstatného príspevku) a 30 % (prah zásady „nespôsobovať významnú škodu“) najvyššie umiestnených budov vnútroštátneho fondu budov, ako sa uvádza v delegovanom nariadení (EÚ) 2021/2139 Podiel vykurovacieho systému v sektore budov podľa typu kotla/vykurovacieho systému Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov (inštalovaná v MW alebo vyrobená v GWh): — na mieste — mimo miesta
	Ročné prevádzkové emisie skleníkových plynov (kgCO2eq/(m2.rok): — podľa typu budovy Ročné prevádzkové zníženie emisií skleníkových plynov (kgCO2eq/(m2.rok): — podľa typu budovy	GWP počas životného cyklu (kgCO2eq/m2) v nových budovách: — podľa typu budovy
	Prekážky a zlyhania trhu (opis): — rozdielnosť motivácie — kapacita sektorov stavebníctva a energetiky Hodnotenie kapacít v sektoroch stavebníctva, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov	Prekážky a zlyhania trhu (opis): — administratívne — finančné — technické — týkajúce sa informovanosti — ostatné Počet: — spoločností poskytujúcich energetické služby — stavebných spoločností — architektov a inžinierov — kvalifikovaných pracovníkov — jednotných kontaktných miest — MSP v sektore stavebníctva/obnovy — komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a občianskych iniciatív zameraných na obnovu Prognózy týkajúce sa pracovnej sily v stavebníctve: — architekti na dôchodku/inžinieri na dôchodku/kvalifikovaní pracovníci na dôchodku — architekti/inžinieri/kvalifikovaní pracovníci vstupujúci na trh — mladí ľudia v tomto sektore — ženy v tomto sektore Prehľad a prognóza vývoja cien stavebných materiálov a vývoja na vnútroštátnom trhu
	Energetická chudoba (vymedzenie) — % ľudí postihnutých energetickou chudobou — podiel disponibilného príjmu domácnosti vynaloženého na energie — obyvatelia žijúci v nevyhovujúcich bytových podmienkach (napr. zatekajúca strecha) alebo s nevyhovujúcimi podmienkami tepelnej pohody
	Faktory primárnej energie: — podľa nosiča energie — faktor primárnej energie z neobnoviteľných zdrojov — faktor primárnej energie z obnoviteľných zdrojov — celkový faktory primárnej energie
	Vymedzenie budovy s takmer nulovou potrebou energie pre nové a existujúce budovy	Prehľad právneho a administratívneho rámca
	Nákladovo optimálne minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť pre nové a existujúce budovy
b) Cestovná mapa na roky 2030, 2040, 2050	Ciele ročnej miery obnovy: počet a celková podlahová plocha (m2): — podľa typu budovy — budovy s najhoršou energetickou hospodárnosťou — 43 % budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou Informácia podľa článku 9 ods. 1: — kritériá výnimiek pre jednotlivé nebytové budovy — odhadovaný podiel nebytových budov s výnimkou — odhad ekvivalentných zlepšení energetickej hospodárnosti v dôsledku nebytových budov, na ktoré sa vzťahuje výnimka	Cieľové hodnoty očakávaného podielu (%) obnovených budov: — podľa typu budovy — podľa hĺbky obnovy
	Cieľové hodnoty pre očakávanú primárnu a konečnú ročnú spotrebu energie (ktoe): — podľa typu budovy — podľa konečného použitia Očakávané úspory energie: — podľa typu budovy Ciele zvýšenia podielu energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s článkom 15a smernice (EÚ) 2018/2001 Vyčíslené ciele využívania slnečnej energie v budovách	Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov (inštalovaná v MW alebo vyrobená v GWh)
	Ciele očakávaných prevádzkových emisií skleníkových plynov (kgCO2eq/(m2.y): — podľa typu budovy Cieľové hodnoty očakávaného zníženia prevádzkových emisií skleníkových plynov (%): — podľa typu budovy	Rozdelenie podľa emisií spadajúcich pod kapitolu III [stacionárne zariadenia], kapitolu IVa [Systém obchodovania s emisiami pre sektor budov, odvetvie cestnej dopravy a ďalšie sektory] smernice 2003/87/ES, a iné zdroje emisií; Ciele očakávaných emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu (kgCO2eq/(m2.rok) v nových budovách: — podľa typu budovy
	Očakávané širšie prínosy: — zníženie počtu ľudí postihnutých energetickou chudobou (v %)	— vytvorenie nových pracovných miest — zvýšenie HDP (podiel a miliardy EUR)
	Príspevok členského štátu k cieľovým hodnotám Únie v oblasti energetickej efektívnosti v súlade s článkom 4 smernice (EÚ) 2023/1791, ktorý možno prisúdiť obnove fondu budov (podiel a údaj v ktoe)
	Príspevok členského štátu k cieľom Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so smernicou (EÚ) 2018/2001, ktorý možno prisúdiť obnove fondu budov (podiel, inštalovaná v MW alebo vyrobená v GWh)
c) Prehľad vykonaných a plánovaných politík a opatrení	Politiky a opatrenia týkajúce sa týchto prvkov: a) identifikácie nákladovo efektívnych prístupov k obnove pre rôzne typy budov a klimatické pásma, pričom sa zohľadnia potenciálne príslušné spúšťacie body v rámci životného cyklu budovy; b) národných minimálnych noriem pre energetickú hospodárnosť podľa článku 9 a iných politík a opatrení zameraných na segmenty vnútroštátneho fondu budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou vrátane záruk uvedených v článku 17 ods. 19; c) podpory hĺbkovej obnovy budov vrátane postupnej hĺbkovej obnovy; d) posilnenia postavenia zraniteľných odberateľov a ich ochrany a zmiernenia energetickej chudoby vrátane politík a opatrení podľa článku 24 smernice (EÚ) 2023/1791 a cenovej dostupnosti bývania; e) vytvorenia jednotných kontaktných miest alebo podobných mechanizmov podľa článku 18 na poskytovanie technického, administratívneho a finančného poradenstva a pomoci; f) dekarbonizácie vykurovania a chladenia, a to aj prostredníctvom sietí centralizovaného zásobovania teplom a chladom, a postupné vyraďovanie fosílnych palív pri vykurovaní a chladení s výhľadom úplne ukončiť využívanie kotlov na fosílne palivá najneskôr do roku 2040; g) prevencie tvorby stavebného odpadu a odpadu z demolácie a ich kvalitného spracovania v súlade so smernicou 2008/98/ES, najmä pokiaľ ide o hierarchiu odpadového hospodárstva a ciele obehového hospodárstva; h) podpory obnoviteľných zdrojov energie v budovách v súlade s orientačným cieľom pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov v sektore budov stanoveným v článku 15a ods. 1 smernice (EÚ) 2018/2001; i) zavádzania zariadení využívajúcich slnečnú energiu v budovách; j) zníženia emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu pri výstavbe, obnove, prevádzke a skončení životnosti budov a zavádzania odstraňovania uhlíka; k) podpory prístupov na úrovni okresov a štvrtí a integrovaných programov obnovy na úrovni okresov, ktorými sa môžu riešiť otázky, ako je energetika, mobilita, zelená infraštruktúra, spracovanie odpadu čistenie a vody a iné aspekty mestského plánovania, a ktoré môžu zohľadňovať miestne a regionálne zdroje, obehovosť a dostatočnosť; l) zlepšenia budov vo vlastníctve verejných subjektov vrátane politík a opatrení podľa článkov 5, 6 a 7 smernice (EÚ) 2023/1791; m) podpory inteligentných technológií a infraštruktúry pre udržateľnú mobilitu v budovách; n) riešenia prekážok trhu a zlyhaní trhu; o) riešenia nedostatku zručností a podpory vzdelávania, cielenej odbornej prípravy, zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie v odvetví stavebníctva, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov (verejnom alebo súkromnom) s cieľom zabezpečiť dostatočnú pracovnú silu s primeranou úrovňou zručností zodpovedajúcou potrebám v odvetví stavebníctva s osobitným zameraním na nedostatočne zastúpené skupiny; p) kampaní na zvyšovanie informovanosti a iných poradenských nástrojov; a q) podpory modulárnych a industrializovaných riešení v oblasti výstavby a obnovy budov. V prípade všetkých politík a opatrení: — názov politiky alebo opatrenia — stručný opis (presný rozsah, cieľ a podmienky fungovania) — kvantifikovaný cieľ — druh politiky alebo opatrenia (napríklad legislatívna; ekonomická; fiškálna; odborná príprava, informovanosť) — plánovaný rozpočet a zdroje financovania — subjekty zodpovedné za vykonávanie politiky — očakávaný vplyv — stav vykonávania — dátum nadobudnutia účinnosti — obdobie vykonávania	Politiky a opatrenia týkajúce sa týchto prvkov: a) zvýšenia odolnosti budov voči zmene klímy; b) podpory trhu s energetickými službami; c) zvýšenia protipožiarnej bezpečnosti; d) zvýšenia odolnosti proti rizikám katastrof vrátane rizík súvisiacich s intenzívnou seizmickou aktivitou; e) odstraňovania nebezpečných látok vrátane azbestu; f) prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím; g) úlohy komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov a občianskych energetických spoločenstiev v rámci prístupov na úrovni okresov a štvrtí; h) riešenia nesúladu v oblasti ľudských kapacít a; i) riešenia zlepšovania kvality vnútorného prostredia. V prípade všetkých politík a opatrení: — administratívne zdroje a kapacity — oblasti, na ktoré sa vzťahuje: — s najhoršou energetickou hospodárnosťou — minimálne normy pre energetickú hospodárnosť — energetická chudoba, sociálne bývanie — verejné budovy — bytové budovy (pre jednu rodinu, pre viac rodín) — nebytové budovy — priemysel — obnoviteľné zdroje energie — postupné ukončenie používania fosílnych palív pri vykurovaní a chladení — emisie skleníkových plynov počas celého životného cyklu — obehové hospodárstvo a odpad — jednotné kontaktné miesta — pasporty obnovy budov — inteligentné technológie — udržateľná mobilita v budovách — prístupy na úrovni okresov a štvrtí — zručnosti, odborná príprava — informačné kampane a poradenské nástroje
d) Prehľad investičných potrieb, rozpočtových zdrojov a administratívnych zdrojov	— celkové investičné potreby na roky 2030, 2040, 2050 (v miliónoch EUR) — verejné investície (v miliónoch EUR) — súkromné investície (v miliónoch EUR) — rozpočtové zdroje
e) Prahové hodnoty týkajúce sa nových a obnovených budov s nulovými emisiami uvedené v článku 11	— Prahové hodnoty prevádzkových emisií skleníkových plynov nových budov s nulovými emisiami — Prahové hodnoty prevádzkových emisií skleníkových plynov obnovených budov s nulovými emisiami — Prahové hodnoty ročnej spotreby primárnej energie nových budov s nulovými emisiami — Prahové hodnoty ročnej spotreby primárnej energie obnovených budov s nulovými emisiami
f) Minimálne normy energetickej hospodárnosti pre nebytové budovy	— Maximálne prahové hodnoty energetickej hospodárnosti podľa článku 9 ods. 1
g) Národná trajektória postupnej obnovy fondu bytových budov	— Národná trajektória postupnej obnovy fondu bytových budov vrátane čiastkových míľnikov na roky 2030 a 2035 pre priemernú spotrebu primárnej energie v kWh/(m2.rok) podľa článku 9 ods. 2

PRÍLOHA III Výpočet GWP počas životného cyklu nových budov podľa článku 7 ods. 2

PRÍLOHA III

Výpočet GWP počas životného cyklu nových budov podľa článku 7 ods. 2

1. VŠEOBECNÝ RÁMEC

Touto prílohou sa stanovuje rámec Únie pre vnútroštátny výpočet GWP počas životného cyklu s cieľom zverejniť výsledky v energetickom certifikáte budovy podľa článku 7 ods. 2. Na overenie dodržiavania limitnej hodnoty podľa článku 7 ods. 5 sa členské štáty môžu rozhodnúť vynechať niektoré časti fáz životného cyklu a niektoré časti rozsahu komponentov budovy, napríklad uplatnením vážených koeficientov spojených s dátumom emisií počas životného cyklu budovy.

GWP počas životného cyklu nových budov sa vypočíta v súlade s minimálnymi požiadavkami stanovenými v tejto prílohe a podľa relevantných častí normy EN 15978 (EN 15978:2011 Trvalá udržateľnosť výstavby. Posudzovanie environmentálnych vlastností budov. Výpočtové metódy) a s prihliadnutím na všetky následné normy týkajúce sa udržateľnosti stavebných prác a metódy výpočtu na posudzovanie environmentálnych vlastností budov. Nepredstavuje to však právnu kodifikáciu tejto normy.

GWP počas životného cyklu zverejnený v energetickom certifikáte budovy musí odrážať stav budovy vo fáze jej postavenia.

2. REFERENČNÉ OBDOBIE ŠTÚDIE

GWP počas životného cyklu sa vypočíta za referenčné obdobie štúdie v trvaní 50 rokov ( 9 ).

3. ÚDAJE NA VÝPOČET

Použijú sa údaje vydané v súlade s nariadeniami Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 ( 10 ) alebo (EÚ) 2024/3110 ( 11 ), ktoré sa v tabuľke 1 uvádzajú ako „údaje dostupné podľa nariadenia o stavebných výrobkoch“, ak sú k dispozícii. Ak sú zlučiteľné s „údajmi dostupnými podľa nariadenia o stavebných výrobkoch“, použijú sa aj údaje vydané v súlade s nariadeniami o výrobkoch prijatými na základe smernice 2009/125/ES, nariadenia (EÚ) 2017/1369 alebo nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1781 ( 12 ), ktoré sa v tabuľke1 uvádzajú ako „údaje dostupné podľa právnych predpisov o ekodizajne a energetickom označovaní“. Ak takéto údaje nie sú k dispozícii, môžu sa použiť iné typy údajov uvedené v tabuľke1. Členské štáty zabezpečia najvyššiu možnú presnosť a spoľahlivosť výsledkov výpočtu GWP počas životného cyklu a sú nabádané, aby umožnili používanie údajov týkajúcich sa konkrétneho projektu alebo konkrétneho výrobku, ktoré majú vyššiu kvalitu a presnosť ako všeobecné údaje alebo štandardné hodnoty.

Tabuľka 1

Prehľad vymedzení rôznych typov údajov o stavebných výrobkoch

Typ údajov	Vymedzenie a použitie
Údaje dostupné podľa nariadenia o stavebných výrobkoch	Údaje o účinkoch výrobku na zmenu klímy získané z vyhlásenia o parametroch a zhode podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011 alebo nariadenia (EÚ) 2024/3110 vrátane vyhlásenia o parametroch a zhode, na ktoré sa vzťahuje harmonizovaná technická špecifikácia, a vyhlásenia o parametroch a zhode vydaného v súlade s príslušným európskym hodnotiacim dokumentom a európskym technickým posúdením.
Údaje dostupné podľa právnych predpisov o ekodizajne a energetickom označovaní	Kompatibilné údaje vydané v súlade s nariadeniami o výrobkoch prijatými na základe smernice 2009/125/ES, nariadenia (EÚ) 2017/1369 alebo nariadenia (EÚ) 2024/1781.
Údaje týkajúce sa konkrétneho projektu	Údaje týkajúce sa konkrétneho projektu vypočítané v súlade s normou EN 15804 alebo EN 50693 alebo kompatibilnou normou, aj keď neboli vydané podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011 alebo nariadenia (EÚ) 2024/3110 alebo predpisov o výrobkoch prijatých na základe smernice 2009/125/ES, nariadenia (EÚ) 2017/1369 alebo nariadenia (EÚ) 2024/1781. Takéto údaje možno použiť len vtedy, ak to výslovne povoľujú vnútroštátne právne predpisy.
Údaje týkajúce sa konkrétneho výrobku	Údaje týkajúce sa konkrétneho výrobku vypočítané v súlade s normou EN 15804 alebo EN 50693 alebo kompatibilnou normou, aj keď neboli vydané podľa nariadenia (EÚ) č. 305/2011 alebo nariadenia (EÚ) 2024/3110 alebo predpisov o výrobkoch prijatých na základe smernice 2009/125/ES, nariadenia (EÚ) 2017/1369 alebo nariadenia (EÚ) 2024/1781. Takéto údaje možno použiť len vtedy, ak to výslovne povoľujú vnútroštátne právne predpisy.
Priemerné údaje za skupinu výrobkov v súlade s normou EN 15804 alebo EN 50693	Odvetvové environmentálne údaje predstavujú priemerné hodnoty viacerých výrobkov od jednej alebo viacerých spoločností a poskytujú ich priemyselné združenia alebo iné rovnocenné organizácie, ktoré sa príslušným výrobkom zaoberajú. Takéto údaje možno použiť len vtedy, ak to výslovne povoľujú vnútroštátne právne predpisy.
Všeobecné údaje	Všeobecné environmentálne údaje vypočítané v súlade s normou EN 15804 alebo EN 50693 alebo kompatibilnou normou pre skupinu výrobkov pre danú krajinu alebo región. Tieto údaje nemusia byť špecifické pre danú lokalitu alebo podnik. Členské štáty stanovia jasné pravidlá generovania alebo výpočtu týchto údajov, a to na základe podobných existujúcich údajov týkajúcich sa konkrétneho výrobku. Tieto pravidlá musia byť založené na konzervatívnych predpokladoch, aby sa zabránilo nespravodlivému uprednostňovaniu všeobecných údajov pred údajmi týkajúcimi sa konkrétneho výrobku. Členské štáty môžu stanoviť všeobecné údaje pre opätovne použité stavebné výrobky, a to s ohľadom na prínos obehového prístupu.
Štandardné hodnoty	Environmentálne údaje vypočítané v súlade s normou EN 15804 alebo EN 50693 alebo kompatibilnou normou sa môžu použiť na doplnenie chýbajúcich údajov, ak nie je k dispozícii žiadny z uvedených typov údajov alebo ak treba výpočet zjednodušiť. Štandardné hodnoty sa môžu stanoviť pre určitý rozsah prvku budovy alebo viacerých prvkov budovy alebo pre rozsah podmodulu životného cyklu alebo modulu životného cyklu, alebo viacerých podmodulov životného cyklu alebo viacerých modulov životného cyklu. Členské štáty môžu stanoviť štandardné hodnoty s konzervatívnymi predpokladmi, ktoré podporujú výpočet s konkrétnymi údajmi, ak sú k dispozícii. Členské štáty môžu stanoviť súbor štandardných hodnôt, vďaka ktorému možno GWP počas životného cyklu nových budov podľa článku 7 ods. 2 zverejniť aj vtedy, ak nie sú k dispozícii žiadne konkrétne údaje.

Členské štáty stanovia jasné pravidlá s konzistentným a konzervatívnym prístupom na generovanie a aktualizáciu všeobecných údajov a štandardných hodnôt. Členské štáty zabezpečia, aby sa zverejnili potrebné údaje vrátane všeobecných údajov a štandardných hodnôt, ktoré umožnia výpočet GWP počas životného cyklu nových budov v lehotách stanovených v článku 7 ods. 2, a to aj v prípadoch, keď nie sú k dispozícii údaje týkajúce sa konkrétneho projektu alebo výrobku.

V prípade iných typov údajov než údaje dostupné podľa nariadenia o stavebných výrobkoch alebo podľa právnych predpisov o ekodizajne a energetickom označovaní sa členské štáty vyzývajú, aby obmedzili fragmentáciu trhu uznávaním spoľahlivých a kompatibilných dostupných údajov vydaných v ktoromkoľvek členskom štáte vrátane údajov týkajúcich sa konkrétneho výrobku a údajov týkajúcich sa konkrétneho projektu vypočítaných v súlade s normami EN 15804 alebo EN 50693 alebo kompatibilnou normou. Členské štáty v každom prípade prijmú potrebné opatrenia, aby sa pri kombinovaní údajov z rôznych zdrojov zabezpečila ich konzistentnosť a kompatibilita, a aby sa zabezpečila spoľahlivosť konečných výsledkov GWP počas životného cyklu.

4. ÚŽITKOVÁ PODLAHOVÁ PLOCHA

GWP počas životného cyklu sa vyjadruje v jednotkách kg CO2eq/m2 úžitkovej podlahovej plochy.

Členské štáty stanovia, ako sa má definícia úžitkovej podlahovej plochy používať v praxi na výpočet GWP počas životného cyklu nových budov. Úžitková podlahová plocha zodpovedá ploche tých častí budovy, na ktoré sa vzťahuje výpočet GWP počas životného cyklu, a nesmie presahovať obalovú konštrukciu budovy. Členské štáty opíšu úžitkovú podlahovú plochu prijatú na vnútroštátnej úrovni z hľadiska plôch komponentov vymedzených v súlade s medzinárodnými normami merania nehnuteľností (IPMS) ( 13 ) alebo rovnocennou normou, ktoré zabezpečujú transparentnosť, konzistentnosť a porovnateľnosť meraní podlahovej plochy.

GWP počas životného cyklu sa vypočíta a zverejní v energetickom certifikáte budovy v súlade s článkom 19 a prílohou V alebo prípadne v energetickom certifikáte jednotky budovy. V prípade potreby môžu členské štáty stanoviť pravidlá prideľovania emisií z komponentov budov, ktoré sú spoločné pre viacero budov. Týmito pravidlami sa zabezpečí, aby bol výpočet GWP počas životného cyklu spravodlivý, transparentný a konzistentný pre rôzne budovy a projekty.

5. ROZSAH FÁZ ŽIVOTNÉHO CYKLU

GWP počas životného cyklu sa vypočíta pre každú požadovanú fázu životného cyklu, ako sa uvádza v tabuľke 2. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že z výpočtu vylúčia akékoľvek nepovinné fázy životného cyklu, ako sa uvádza v tabuľke 2.

Keď informácie dostupné na úrovni výrobku ponúkajú pre každú fázu životného cyklu viacero scenárov, musí byť výpočet na úrovni budovy pre daný stavebný projekt alebo budovu čo najreprezentatívnejší. Ak nie sú k dispozícii spoľahlivé informácie alebo je relevantný zjednodušený výpočet, členské štáty sa môžu rozhodnúť, že na výpočet povolia použitie štandardného scenára na základe zásady najnepriaznivejšieho vývoja.

Členské štáty môžu pre akékoľvek fázy životného cyklu alebo čiastkové fázy životného cyklu prijať štandardné hodnoty v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa údajov na výpočet stanovenými v oddiele 3 s cieľom doplniť chýbajúce údaje alebo výpočet v prípade potreby zjednodušiť.

Tabuľka 2

Fázy životného cyklu, ktoré sa majú vypočítať podľa noriem EN15978:2011 a prEN15978:2025 a s prihliadnutím na všetky následné normy týkajúce sa udržateľnosti stavebných prác a metódu výpočtu na posudzovanie environmentálnych vlastností budov

Fázy životného cyklu		Povinné/voliteľné
EN15978:2011	prEN15978:2025	Povinné/voliteľné
A1: Dodávka suroviny	A1: Ťažba a predvýrobná fáza výroby	Požaduje sa
A2: Doprava	A2: Doprava do továrne	Požaduje sa
A3: Výroba	A3: Výroba	Požaduje sa
A4: Doprava	A4: Doprava	Požaduje sa Členské štáty sa môžu rozhodnúť obmedziť výpočet na informácie dostupné na úrovni výrobku a rovnocenné všeobecné údaje alebo štandardnú hodnotu.
A5: Proces stavebnej montáže	A5: Proces stavebnej montáže	Požaduje sa Členské štáty sa môžu rozhodnúť vylúčiť procesy súvisiace s demoláciou pred začatím stavby a prepravou stavebných pracovníkov na stavenisko a z neho. Ak sa vypočítava proces súvisiaci s demoláciou pred začatím stavby alebo preprava stavebných pracovníkov na stavenisko a z neho, výsledky sa vykazujú ako samostatné ukazovatele.
B1: Použitie	B1: Použitie B1.1: Emisie z materiálov a karbonatácie B1.2: Fugitívne emisie chladív	Požaduje sa Členské štáty sa môžu rozhodnúť obmedziť výpočet na informácie dostupné na úrovni výrobku a rovnocenné všeobecné údaje alebo štandardnú hodnotu vrátane vplyvu súvisiaceho s fugitívnymi emisiami chladív.
B2: Údržba	B2: Údržba	Požaduje sa Členské štáty sa môžu rozhodnúť obmedziť výpočet na informácie dostupné na úrovni výrobku a rovnocenné všeobecné údaje alebo štandardnú hodnotu.
B3: Oprava	B3: Oprava	Požaduje sa Členské štáty sa môžu rozhodnúť obmedziť výpočet na informácie dostupné na úrovni výrobku a rovnocenné všeobecné údaje alebo štandardnú hodnotu.
B4: Výmena	B4: Výmena komponentov budovy	Požaduje sa Členské štáty na vnútroštátnej úrovni jasne stanovia pravidlo na vyčíslenie počtu výmen v prípade komponentov alebo výrobkov, ktoré sa má uplatňovať, napríklad aritmetický priemer počtu výmen vyjadrený ako desatinné číslo alebo počet výmen vyjadrený ako celé číslo. Ak sú k dispozícii, použijú sa informácie týkajúce sa referenčnej životnosti sprístupnené v súlade s nariadením (EÚ) č. 305/2011 alebo nariadením (EÚ) 2024/3110 alebo predpismi o výrobkoch prijatými na základe smernice 2009/125/ES, nariadenia (EÚ) 2017/1369 alebo nariadenia (EÚ) 2024/1781.
B5: Renovácia	B5: Renovácia	Nepovinné
B6: Prevádzková spotreba energie	B6: Prevádzková spotreba energie B6.1: Regulované systémy integrované do budov (služby) B6.2: Neregulované systémy integrované do budov (služby) B6.3: Iné využívanie energie súvisiace s činnosťami užívateľov budov	Požaduje sa Výpočet by mal byť v súlade s výpočtom prevádzkových emisií skleníkových plynov podľa spoločného všeobecného rámca stanoveného v prílohe I. Členské štáty môžu obmedziť výpočet len na regulované systémy integrované do budov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Ak sa členské štáty rozhodnú povoliť výhľadové faktory emisií skleníkových plynov pre prevádzkové emisie, musia byť tieto faktory odôvodnené, konzistentné a jasne vymedzené na celé referenčné obdobie štúdie. Alokácia vplyvov exportovanej energie sa vykonáva v súlade s normou EN 15978. Vplyv exportovanej energie sa uvádza vo fáze životného cyklu D2.
B7: Prevádzková spotreba vody	B7: Prevádzková spotreba vody B7.1: Základné systémy integrované do budov (toalety, sprchy, kúpeľne, vykurovanie, chladenie, vetranie, zvlhčovanie a zavlažovanie) B7.2: Iné systémy integrované do budov (bazény, sauny atď.) B7.3: Systémy, ktoré nie sú integrované do budov (napríklad umývačky riadu, práčky atď.)	Nepovinné
	B8: Činnosti užívateľov integrované do budov, na ktoré sa nevzťahujú položky B1 až B7 B8.1: Preprava osôb do budovy a z budovy B8.2: Nabíjanie elektrických vozidiel na stavebnom pozemku B8.3: Iné, ako napríklad používanie „spotrebného materiálu“, ako je kancelársky papier, alebo nábytok a zariadenie, ktoré nie je pevne spojené s budovou	Nepovinné
C1: Demontáž	C1: Demontáž/demolácia	Požaduje sa Členské štáty sa môžu rozhodnúť obmedziť výpočet na informácie dostupné na úrovni výrobku a rovnocenné všeobecné údaje alebo štandardnú hodnotu.
C2: Doprava	C2: Preprava na spracovanie alebo zneškodnenie odpadu	Požaduje sa Členské štáty sa môžu rozhodnúť obmedziť výpočet na informácie dostupné na úrovni výrobku a rovnocenné všeobecné údaje alebo štandardnú hodnotu.
C3: Spracovanie odpadu na opätovné použitie, recykláciu a/alebo zhodnotenie	C3: Spracovanie odpadu na opätovné použitie, recykláciu a/alebo zhodnotenie	Požaduje sa Členské štáty sa môžu rozhodnúť obmedziť výpočet na informácie dostupné na úrovni výrobku a rovnocenné všeobecné údaje alebo štandardnú hodnotu.
C4: Zneškodňovanie	C4: Zneškodňovanie odpadu	Požaduje sa Členské štáty sa môžu rozhodnúť obmedziť výpočet na informácie dostupné na úrovni výrobku a rovnocenné všeobecné údaje alebo štandardnú hodnotu.
D: Prínosy a zaťaženie za hranicou systému	D1: Opätovné použitie, recyklácia a energetické zhodnocovanie vyplývajúce z čistých tokov materiálov opúšťajúcich hranicu systému	Požaduje sa Členské štáty sa môžu rozhodnúť obmedziť výpočet na informácie dostupné na úrovni výrobku a rovnocenné všeobecné údaje alebo štandardnú hodnotu.
D: Prínosy a zaťaženie za hranicou systému	D2: Potenciálne prínosy a zaťaženia z exportovaných služieb sieťových odvetví (napríklad elektrická energia, tepelná energia, pitná voda)	Požaduje sa

6. PRIDEĽOVANIE EMISIÍ SÚVISIACICH S ENERGETICKOU SPOTREBOU BUDOVY A VÝROBOU ENERGIE NA MIESTE

V tabuľke 3 sú uvedené tri možné prístupy k prideľovaniu viazaných emisií súvisiacich s energetickou spotrebou budovy a výrobou energie na mieste. Na zabezpečenie transparentnosti, konzistentnosti a presnosti výpočtu si členské štáty zvolia jeden z prístupov uvedených v tabuľke 3, a to prístup A, prístup B1 alebo prístup B2. Ak sa na vnútroštátnej úrovni prijme prístup B1 alebo B2, členské štáty zverejnia zvolené pravidlá prideľovania potrebné na výpočet v súlade s výpočtom energie a príslušnými normami.

Na účely výpočtu GWP počas životného cyklu sa prideľovanie prevádzkových emisií súvisiacich s energetickou spotrebou budovy a výrobou energie na mieste vo všetkých fázach životného cyklu vykonáva v súlade s voľbou prideľovania viazaných emisií a v súlade s normou EN 15978.

Tabuľka 3

Výpočet viazaných emisií z výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mieste

Ovplyvňujúci faktor	Prístup A	Prístup B1 alebo B2
Druh pridelenia viazaných emisií komponentov na uskladňovanie energie budove	Úplné pridelenie budove
Druh pridelenia viazaných emisií iných častí systému budove	Úplné pridelenie budove	B1: Pomerné pridelenie budove na základe podielu zachytenej/vyrobenej energie použitej na vlastnú spotrebu	B2: Pridelenie budove v prípade komponentov zabudovaných do obalovej konštrukcie budovy a tvoriacich jej povrch, ako aj pomerné pridelenie zostávajúcich viazaných emisií budove na základe podielu zachytenej/vyrobenej energie použitej na vlastnú spotrebu

7. ROZSAH STAVEBNÝCH PRVKOV A TECHNICKÉHO VYBAVENIA

Výpočet GWP počas životného cyklu zahŕňa minimálne prvky budov a technické vybavenie uvedené na úrovni 2 v kategóriách škrupina a jadro v tabuľke 4. Členské štáty zabezpečia komplexný a presný výpočet GWP počas životného cyklu, pričom na vnútroštátnej úrovni jasne opíšu prvky budovy a technické vybavenie budovy potrebné na výpočet GWP počas životného cyklu. Na tento účel môžu členské štáty postupovať podľa príkladov uvedených v úrovni 3 a úrovni 4 v tabuľke 4 a vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanoviť akékoľvek podstatné odchýlky.

Prvky budovy a technické vybavenie alebo systémy, na ktoré sa vzťahuje energetický certifikát posudzovanej budovy, sa pri výpočte zohľadnia, ak sa členské štáty domnievajú, že za ich vlastníctvo a údržbu čiastočne alebo výlučne zodpovedá vlastník budovy ( 14 ), a to aj vtedy, ak sú mimo posudzovanej budovy a sú od nej konštrukčne nezávislé. Ak sú prvky budovy a technické vybavenie mimo posudzovanej budovy a sú od nej konštrukčne nezávislé, emisie súvisiace s takýmito prvkami budovy a technickým vybavením sa zohľadnia v analýze zabudovaného uhlíka a prevádzkového uhlíka, ale ich podlahová plocha sa nezohľadní v prípade podlahových plôch.

Členské štáty môžu zvážiť prijatie všeobecných údajov alebo štandardných hodnôt v prípade ktorýchkoľvek prvkov uvedených v tabuľke 4 v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa údajov na výpočet stanovenými v oddiele 3 s cieľom doplniť chýbajúce údaje alebo výpočet v prípade potreby zjednodušiť.

Tabuľka 4

Hierarchický rozsah stavebných prvkov a technického vybavenia

Úroveň 1	Úroveň 2	Úroveň 3 (príklad)	Úroveň 4 (príklad)
Škrupina	Spodná stavba	Základové pilóty a podmurovka	Trvalé pilóty a kesón
		Základové pilóty a podmurovka	Podchytenie
		Základy	Bočné podpery
			Základová doska, pilótové hlavice, stĺpové pätky, stenové pätky; prepojovací nosník, väzník
			Steny a stĺpy spodnej stavby
			Dosky a nosníky na prízemí (ak budova zahŕňa suterén, spodné dosky suterénu by sa mali započítať do príslušnej úrovne 3 „Suterénne prvky“)
			Výťahové šachty (dosky a steny)
		Suterénne prvky	Suterénne bočné podpery
			Suterénne spodné dosky a podkladový betón
			Oporné múry
			Suterénne konštrukčné steny, stužidlá a stĺpy
			Suterénne nosníky, stropné trámy, stužidlá a dosky
			Suterénne schodiská a rampy
			Vertikálna hydroizolačná vaňa, drenážna vrstva, zvodové potrubie a predsadená stena
			Horizontálna hydroizolačná vaňa, drenážna vrstva, zvodové potrubie a krycia doska
			Izolácia suterénu
			Suterénne výťahové šachty, záchytné priehlbne, prechodky
		Kompozitná práca, prefabrikovaná práca a drobné položky pre „spodnú stavbu“ (1)
	Nosná konštrukcia	Rámy a dosky (nad úrovňou prízemných dosiek)	Nosné steny, stužidlá a stĺpy
			Nosníky, stropné trámy, stužidlá a dosky nadzemných podlaží
			Strešné nosníky, stropné trámy, stužidlá a dosky
			Schodiská (tvoriace súčasť nosnej konštrukcie)
			Ohňovzdornosť oceľovej konštrukcie
		Nádrže, bazény a drobné položky	Len ak sa nachádzajú v obalovej konštrukcii budovy (inak sú zahrnuté do vonkajších prác)
		Kompozitná práca, prefabrikovaná práca a drobné položky pre „nosnú konštrukciu“ (2)
	Vonkajšie architektonické práce (nenosná konštrukcia)	Priečelie	Vonkajšie nenosné steny a prvky
			Povrchové úpravy vonkajších stien okrem obkladov
			Obklady priečelí a ľahké obvodové plášte
			Vonkajšie okná
			Vonkajšie dvere
			Vonkajšie priečelia obchodov
			Rolety a protipožiarne rolety s uzáverom
		Strecha	Povrchová úprava strechy
			Strešné okná
			Hydroizolácia
			Izolácia
			Záhradná úprava strechy (tvrdé a mäkké prvky)
		Kompozitná práca, prefabrikovaná práca a drobné položky pre „vonkajšie architektonické práce (nenosná konštrukcia)“ (3)
Jadro	Vnútorné alebo kryté architektonické práce (nenosná konštrukcia)	Vnútorné členenie	Vnútorné nenosné steny a priečky
			Izolácia
			Vnútorné priečelia obchodov
			Toaletné kabínky
			Pohyblivé priečky
			Chladený priestor
			Vnútorné dvere
			Vnútorné okná
			Rolety a protipožiarne rolety s uzáverom
			Drobné betónové práce
		Armatúry a drobné položky	Balustrády, zábradlia a držadlá
			Schodiská a lávky, ktoré netvoria súčasť konštrukcie, strešné údržbové rebríky
			Vstavané (4) skrinky, skrine, úložné priestory, uzamykateľné skrinky, sedadlá, police, pulty, lavičky
			Vstavané dekoratívne prvky
			Prístupové panely
		Kryté povrchové úpravy	Povrchové úpravy podláh (vnútorné a vonkajšie, t. j. kryté alebo na balkónoch)
			Povrchové úpravy vnútorných stien a obklady
			Povrchové úpravy stropov a znížené podhľady (vnútorné alebo vonkajšie)
			Izolácia
		Kompozitná práca, prefabrikovaná práca a drobné položky pre „vnútorné alebo kryté architektonické práce (nenosná konštrukcia)“ (5)
	Technické služby budovy a vybavenie: Systémy súvisiace s vodou a odpadovými vodami	Sanitárne vybavenie	Toalety, nádržky, sprchovacie vaničky, vane, vodovodné kohútiky, ovládacie prvky, sprchovacie hlavice, umývadlá, drezy, prietokové ohrievače vody
		Systémy studenej vody	Termostat, merače tepla, merače studenej vody, súprava čerpadiel/posilňovačov, ostatné merače, potrubia, izolácia potrubia, podpera/záves, ochrana pred mrazom a zariadenie na sprievodný ohrev
		Skladovanie studenej vody	Zásobná nádrž a akýkoľvek systém úpravy a filtrácie na kontrolu kvality vody
		Odvádzanie povrchovej vody/dažďovej vody/odkanalizovanej vody	Potrubie, izolácia, podpera, zásobná nádrž na dažďovú vodu, zadržiavanie vody, výtoky, čerpadlá, zvody, kanalizačné potrubie, kondenzačné potrubie, izolácia, podpera, nádrž, zápachový uzáver, čerpadlo, zvodové potrubie
		Systémy opätovného využívania vody	Nádrž na šedú vodu/dažďovú vodu, potrubie a zariadenie na úpravu v rámci stavebnej čiary
	Technické služby budovy a vybavenie: Systémy vykurovania	Zariadenia na výrobu tepla a teplej vody	Plynový/elektrický kotol, tepelné čerpadlá vzduch/voda/zem, chladič kvapaliny, lokálny ohrievač vody, pec na drevo, kotol na biomasu, systémy slnečnej tepelnej energie na vykurovanie a ohrev vody. Spoločné vykurovacie systémy, ktoré sa nachádzajú na pôdorysnej ploche budovy, sú zahrnuté do tohto rozsahu až po merač. Za meračom sa tieto systémy považujú za súčasť distribučnej siete. Šachta a rozdeľovač musia byť zahrnuté, aj keď sú mimo pôdorysnej plochy budovy. Doskový výmenník tepla, ktorý sa pripája na sieť diaľkového vykurovania. Zahrnúť sa majú aj zariadenia na výrobu teplej vody (napríklad zásobníkový ohrievač vody).
		Rozvod tepla a teplej vody, riadenie, príslušenstvo, zdroje sálavého ohrevu, výmenníky/koncové jednotky	Elektrický radiátor, teplovodný radiátor, podlahové vykurovanie, odovzdávacia stanica, doskový výmenník tepla, čerpadlá, mechanický rozvádzač, pretlaková jednotka, dávkovacia nádoba, regulátor obvodu vetvy (BC), odvlhčovač, antivibračná podpera, termostat, merače tepla, merač teplej vody, potrubie, izolácia potrubia, podpera/záves, ochrana pred mrazom a zariadenie na sprievodný ohrev
		Zariadenie na skladovanie tepla	Zásobník teplej vody, vyrovnávacia nádoba, expanzná nádoba
	Technické služby budovy a vybavenie: Špecializované chladiace systémy (ak systém slúži na vykurovanie aj chladenie, patrí len do rozsahu „vykurovacích systémov“)	Zariadenia na výrobu chladu	Chladiaca veža, ventilátorové konvektory, klimatizátor.
		Zdroj sálavého chladenia, výmenníky/koncové jednotky, príslušenstvo a riadenie, distribúcia, skladovanie	Zásobník studenej vody, vyrovnávacia nádoba, expanzná nádoba na chladenie, čerpadlá, mechanický rozvádzač, pretlaková jednotka, dávkovacia nádoba, regulátor BC, odvlhčovač, antivibračná podpera, termostat, merače tepla, merač studenej vody, potrubie, izolácia potrubia, podpera/záves, ochrana pred mrazom a zariadenie na sprievodný ohrev
	Technické služby budovy a vybavenie: Vetracie systémy	Pohyb vzduchu	Ventilátory, mechanické vetranie s rekuperáciou tepla, vzduchotechnické jednotky, stropné ventilátory, kuchynské vetranie, vzduchové clony
		Vzduchové koncové jednotky	Difúzory, mriežky, systémy s premenlivým objemom vzduchu, systémy s konštantným objemom vzduchu, žalúzia
		Potrubie a príslušenstvo	Potrubie, izolácia, podpera, protipožiarne potrubie, podpera
		Ovládacie klapky, útlm vzduchu a požiarna bezpečnosť v súvislosti s vetracími zariadeniami	Klapka s premenlivým objemom vzduchu, klapka na reguláciu objemu, protipožiarna klapka, odsávanie splodín a dymu, motorizovaná protipožiarna klapka, pretlakované vetranie schodiska, ventilátory odolné voči požiaru, pretlakové klapky, ovládače, žalúzie, odťah plynu, akustický útlm
	Technické služby budovy a vybavenie: Osvetľovacie systémy	Vnútorné osvetlenie	Vnútorné vybavenie na osvetlenie, vývody, spájacia elektroinštalačná škatuľa, zásuvka, ovládanie svetla, kábel, vypínač
		Vonkajšie osvetlenie (namontované v budove)	Lampy/stĺpy/podpery atď., ktoré sú namontované v budove. Vonkajšie vybavenie na osvetlenie, vývody, spájacia elektroinštalačná škatuľa, zásuvka, ovládanie svetla, kábel, vypínač
		Núdzové osvetlenie	Núdzové svetlá, ovládače, kábel, vypínač
		Ostatné osvetlenie	Pracovné osvetlenie, scénické/zábavné osvetlenie, osvetlenie maloobchodných výkladov, architektonické osvetlenie vrátane súvisiaceho svietidla, vývody, spájacia elektroinštalačná škatuľa, zásuvka, ovládanie svetla, kábel, vypínač
	Technické služby budovy a vybavenie: Elektrické služby na napájanie, komunikáciu, bezpečnosť, IT a detekciu požiaru	Elektrické napájanie	Zahŕňa vnútorné zariadenia a zariadenia namontované v budove. Napájací kábel, káblový žľab, rozvádzač/distribúcia, záložné zariadenie, zbernica, transformátor, zásuvky/vypínače, podlahové skrine, snímače, vysoké napätie, stredné napätie, nízke napätie, malý výkon, ochranný kryt
		Malé napätie/komunikácia/bezpečnosť	Systémy malého napätia. Komunikačné a audiovizuálne vybavenie. Bezpečnosť: Vybavenie s uzavretým televíznym okruhom (CCTV), bezpečnostné snímače a poplašné zariadenia.
		IT a dáta	Vybavenie IT: všetko, čo súvisí s dátami, napríklad vybavenie Wi-Fi, server, chrbticová a štruktúrovaná kabeláž, počítače, tlačiarne, dátové skrine, prepájacie panely
		Systémy riadenia budovy	Systémy riadenia budovy/ovládače ventilátorových konvektorov, výstupná stanica, hlavný riadiaci systém s počítačom (hlavná stanica), požadovaná kabeláž, regulačné ventily, snímače pre teplotnú štatistiku
		Záložný zdroj elektrickej energie	Zdroj neprerušovaného napájania (UPS), záložný zdroj, napájanie z batérií, záložné generátory v rámci stavebnej čiary
		Detekcia požiaru a požiarny poplach	Požiarne poplachové systémy vrátane detekcie, kabeláže, požiarneho panelu a koncový dohľadový modul
	Technické služby budovy a vybavenie: Výroba energie z obnoviteľných zdrojov na mieste	Energia z obnoviteľných zdrojov – výroba elektrickej energie na mieste a zariadenie namontované v budove	Solárny fotovoltický panel, invertor, veterná turbína, vodná turbína nainštalovaná na budove alebo v rámci pôdorysnej plochy budovy
		Energia z obnoviteľných zdrojov – skladovanie na mieste	Batéria v rámci pôdorysnej plochy budovy
	Technické služby budovy a vybavenie: Zariadenia na ochranu života, palivové a prepravné systémy	Systém rozstrekovačov	Potrubia, hlavice, ventily, nádrže, hadice, čerpadlá
		Požiarne systémy	Suchovod a mokrovod, hydrant, v rámci určenej pôdorysnej plochy budovy, ovládače/snímače automatického otvárania ventilov (AOV), systém na potlačenie požiaru
		Ochrana pred bleskom/ochranné pospájanie	Bleskozvod, uzemňovacie tyče
		Palivové sústavy	Všetky dodávky paliva, prečerpávané alebo tlakované, s výnimkou elektriny. Plynové zariadenia: prípojka, plynomer, regulátor tlaku, potrubia, ventily. Nádrž na skladovanie paliva na mieste, suché sklady. Šnekové dopravníky.
		Výťah, schodiskový výťah, zdvíhacia plošina	Treba sem zahrnúť aj systémy pre výťahy, schodiskové výťahy a zdvíhacie plošiny. Napájanie týchto systémov musí byť súčasťou elektrických inštalácií.
		Eskalátory a pohyblivé chodníky	Treba sem zahrnúť systémy pre eskalátory a pohyblivé chodníky. Napájanie týchto systémov musí byť súčasťou elektrických inštalácií.
	Technické služby budovy a vybavenie: Systémy zneškodňovania odpadu	Špecializované a komunálne systémy zneškodňovania odpadu	Spaľovne odpadov a všetky systémy pre toky odpadov a zariadenia na zneškodňovanie odpadov
		Kompozitná práca, prefabrikovaná práca a drobné položky pre „technické služby budovy a vybavenie“ (6)
Vonkajšie práce (nepovinné)	Vonkajšie cesty, chodníky, dlažby a iné plochy vhodné na pohyb osôb alebo vozidiel, ktoré sa nachádzajú na ploche stavebného pozemku	Cesty a chodníky určené na pešiu alebo automobilovú premávku	Treba sem zahrnúť prípravu podkladových vrstiev vrátane úpravy, kladenia, vyrovnávania, členenia a zhutňovania Podkladový betón, monolitický betón vrátane debnenia, výstuže, spoje, drenážne/protiburinové membrány, obrubníky, lemovania, doplnky, povrchové označenia na chodníkoch/cestách/ihriskách, povrchové úpravy, napr.: — obaľovaný makadam alebo asfaltový povrch — murivo, dlažba, obkladačky, okruhliaky, dlažbové kocky — štrk, kamenná drvina, drevné štiepky — perforované trávnaté rohože — plochy určené na detské ihriská, športoviská alebo iné špecializované použitie — všetky systémy potrebné na odvádzanie povrchovej vody a/alebo jej zadržiavanie — schody, schodištia a rampy (vrátane spodnej stavby, tvarovania a konečnej úpravy) mimo určenej stavebnej čiary
		Chodníky
		Dlažby a mäkké povrchy určené na pešiu premávku
	Vonkajšie príslušenstvo a vybavenie na vymedzenie vonkajších priestorov, hraníc a zón plochy stavebného pozemku a na estetický účel	Vonkajšie oplotenie	Treba sem zahrnúť drevené, kovové, betónové a murované oplotenie, zábradlie, brány, múry, priehradky, ktoré sú vonkajšie a nie sú súčasťou tepelnej obálky budovy a sú nové Treba sem zahrnúť zábrany pre vozidlá a chodcov, ktoré musia zniesť špecifické zaťaženie na účely ochrany, spolu s príslušnými bránami Treba sem zahrnúť požiadavky na spodnú stavbu, komponenty, stĺpiky, upevňovacie prvky, kovania, príslušenstvo ako sú krycie dosky, poháňané zariadenia, ovládacie prvky a konečné úpravy Táto kategória zahŕňa oporné múry, ktoré nie sú súčasťou budovy, zvyčajne vytvorené z betónu, dreva alebo muriva, vrátane všetkých požiadaviek na spodnú stavbu/pilóty, vystuženú zeminu, požiadavky na odvodňovanie, membrány, komponenty, upevňovacie prvky, príslušenstvo, ako sú krycie dosky, spoje, ochranné látky, konečná úprava, gabiony
		Vonkajšie zábradlia
		Vonkajšie steny
		Vonkajšie príslušenstvo	Vonkajší mestský nábytok vrátane brán (ak nie sú súčasťou oplotenia alebo zábran), turnikety, pevné/sklápateľné/odnímateľné stĺpiky, sedadlá, lavičky, stoly, odpadkové koše, plagátové plochy/informačné tabule, stojany/prístrešky na bicykle, smerové značenie, vlajkové stožiare, vonkajšie vybavenie športovísk/ihrísk, lávky pre chodcov, autobusové zastávky, prístrešky, telefónne búdky, poštové schránky, sochy/vonkajšie umelecké diela, okrasné vodné prvky vrátane akýchkoľvek požadovaných základových konštrukcií, nádrží, komponentov, potrubia, ovládacích prvkov a vybavenia
	Vonkajšie služby budovy Všeobecná poznámka: táto kategória zahŕňa všetky služby, ktoré nie sú upevnené k budove alebo sú umiestnené mimo pôdorysnej plochy budovy.	Vonkajší odvod vody	Odkanalizovaná voda/povrchová voda/odvodňovanie pozemku pod zemou a nad ňou, od prvého prielezu za obvodovou stenou budovy, kanalizačnej prípojky alebo iného vyústenia (napríklad čistiareň odpadových vôd na mieste). Treba sem zahrnúť aj výkopy, potrubia, armatúry, lôžka, zásypy, kolísky, podpery, spoje, vpusty a mriežky (napríklad na cestách). Prefabrikované čerpacie stanice, vyústenia/výpustné hlavice, konečné nátery, prefabrikované kanály, komory, prielezy, kanály, vsakovacie studne, žumpy, jednotky na odlučovanie benzínu. Treba sem zahrnúť aj všetky prestavby, opravy, zasypanie alebo čistenie existujúcich drenážnych systémov, prielezov a mriežok. Treba sem zahrnúť aj inštalácie súvisiace s udržateľnými mestskými kanalizačnými systémami (nezasadenými), odvod nebezpečných kvapalín, ako sú chemické látky a priemyselný kvapalný odpad
		Vonkajšie služby – voda	Potrubné systémy zásobovania vodou, ktoré privádzajú vodu z verejnej siete k miestu napojenia do budovy, vrátane distribúcie do vonkajších užívateľských bodov (napríklad vonkajšie technické zariadenie a vybavenie a požiarne hydranty). Požiarne hydranty/recyklácia dažďovej vody/recyklácia šedej vody mimo určenej stavebnej čiary. Treba sem zahrnúť aj nádrže, potrubia, sprievodný ohrev, izoláciu, prípojky.
		Vonkajšie služby – elektrina	Distribúcia elektrického prúdu vysokého napätia z verejnej siete do miestnej transformátorovej stanice, distribúcia elektrického prúdu nízkeho napätia z miestneho transformátora do hlavného rozvádzača v budove a vonkajšie zariadenia na dodávku elektrickej energie vrátane núdzových alebo záložných generátorov. Treba sem zahrnúť aj káble, vodiče, dosky, káblové kanály, prístupové kryty, prípojky, rozvody, výkopy, šachty, prefabrikované/transformátorové rozvodne, inštalácie zdrojov neprerušovaného napájania.
		Vonkajšie služby – plyn	Potrubné systémy na dodávku zemného plynu, ktoré privádzajú plyn z verejnej siete k plynomeru a prepravujú skvapalnený ropný plyn (LPG) z externých zásobníkov do distribučného bodu vrátane dodávky plynu z verejnej plynovej siete a distribúcie dodávok plynu do externých užívateľských bodov (napríklad do vonkajších technických zariadení a vybavenia). Treba sem zahrnúť aj distribúciu, prístupové kryty, prípojky, výkopy, šachty, skladovacie nádrže/fľaše.
		Vonkajšie služby – telekomunikácie a podobne	Pripojenie telekomunikačných systémov, káblovej televízie, internetu a iných komunikačných systémov od zákonného poskytovateľa alebo iného poskytovateľa služieb k hlavnému distribučnému bodu v budove. Treba sem zahrnúť aj káble, vodiče, dosky, káblové kanály, prístupové kryty, prípojky, rozvody, výkopy, šachty.
		Vonkajšie služby – skladovanie palív	Systémy vonkajšieho skladovania palív a potrubnej distribúcie. Skladovacie nádrže a nádoby mimo budovy a potrubné zásobovacie systémy, ktoré distribuujú olej, benzín alebo naftu zo skladovacích nádrží alebo nádob do vstupného bodu v budove alebo do vonkajšieho technického zariadenia a vybavenia. Treba sem zahrnúť aj distribúciu, čerpadlá, ventily, izoláciu, prístupové kryty, prípojky, monitorovacie vybavenie, výkopy, šachty, skladovacie nádrže/fľaše
		Vonkajšie služby – osvetlenie	Systémy vonkajšieho osvetlenia pozemku/ulice vrátane systémov osvetlenia peších zón, chodníkov, ciest, osvetlených dopravných značiek, vonkajšieho osvetlenia. Treba sem zahrnúť aj káble, vodiče, dosky, káblové kanály, prístupové kryty, prípojky, rozvody, výkopy, šachty, ovládacie prvky a samotné svietidlá/lampy vrátane osvetlenia športovísk.
		Externé služby – bezpečnostné systémy	Bezpečnostné systémy vrátane CCTV, kamerových stĺpov, všeobecných externých zdrojov napájania pre bezpečnostné vybavenie a osobitného bezpečnostného osvetlenia
		Kompozitná práca, prefabrikovaná práca a drobné položky pre „vonkajšie služby budovy“ (7)
	Vonkajšie budovy (8)	Malé pomocné budovy	Samostatné vonkajšie malé pomocné budovy súvisiace so systémami budovy a bežným fungovaním budovy a prístupom na pozemok vrátane kotolní, rozvodní, budov na skladovanie paliva, skladovacích priestorov pre bicykle, prístreškov, skladovacích jednotiek a strážnic
		Nezávislé parkovacie konštrukcie (9)	Nadzemné alebo podzemné konštrukcie, ktoré sú určené obyvateľom budov na výlučné alebo spoločné užívanie
		Kompozitná práca, prefabrikovaná práca a drobné položky pre „vonkajšie budovy“ (10)
(1) Izolácia, hydroizolácia, potery, prípojky, armatúry alebo prvky na odvodňovanie, prvky pre systémy, ktoré sú vložené alebo použité spolu s prácami na spodnej stavbe, ale ktoré už nie sú započítané pod konkrétnymi položkami v tejto tabuľke 4 ani inde. (2) Ohňovzdornosť, izolácia, hydroizolácia, potery, prípojky, armatúry, rampy, trvalé bednenie, konštrukcie medzipodlažia, podpery na stupňovité sedenie, údržbové cesty alebo iné prvky, ktoré sú vložené alebo použité spolu s prácami na nosnej konštrukcii, ale ktoré už nie sú započítané pod konkrétnymi položkami v tejto tabuľke 4 ani inde. (3) Ohňovzdornosť, izolácia, hydroizolácia, potery, prípojky a ukotvenia ku konštrukcii, armatúry, rampy, tieniace zariadenia, žalúzie, odkvapy, ochrana proti hmyzu, mrežové zostavy, atiky, zábradlia, zelené steny, komíny alebo iné prvky, ktoré sú vložené alebo použité spolu s vonkajšími architektonickými prácami, ale ktoré už nie sú započítané pod konkrétnymi položkami tu ani inde. (4) Vstavané sa vzťahuje na zabudovanie relevantných prvkov budovy počas fázy výstavby a pred odovzdaním budovy vlastníkovi. (5) Ohňovzdornosť, izolácia, hydroizolácia, potery, prípojky a ukotvenia ku konštrukcii alebo údržbovým trasám, rámy, tesnenia, lepidlá, plávajúce podlahy, odpružené podlahy, povrchové úpravy, označenia línií, ozdobné lišty, podlahové lišty, armatúry, rampy, mrežové zostavy, atiky, zábradlia, kozuby alebo iné prvky, ktoré sú vložené alebo použité spolu s vnútornými architektonickými prácami, ale ktoré už nie sú započítané do konkrétnych položiek v tejto tabuľke 4 ani inde. (6) Akékoľvek iné príslušenstvo, vybavenie alebo iné prvky, ktoré sú vložené alebo použité spolu so službami, systémom a infraštruktúrou budovy, ale ktoré už nie sú započítané do konkrétnych položiek v tejto tabuľke 4 ani inde. (7) Akékoľvek iné príslušenstvo, vybavenie alebo iné prvky súvisiace s inštaláciou vody, plynu, elektriny, kúrenia, vetrania, nadzemného odvodňovania, telekomunikačnými a inými službami vrátane potrubí, ochranných náterov, otvorov, drážok, prechodiek, krytov, protipožiarnych upchávok, označovania a podstavcov atď., ktoré nie sú zahrnuté inde. (8) Vzťahuje sa na budovy, ktoré sú mimo posudzovanej budovy a sú od nej konštrukčne nezávislé, ale ktoré sa nachádzajú v areáli posudzovanej budovy a slúžia užívateľom posudzovanej budovy a/alebo technickým systémom a infraštruktúre posudzovanej budovy. Konštrukčná nezávislosť sa chápe ako absencia spoločných základov a iných nosných konštrukčných prvkov. (9) Parkovacie zariadenia, ktoré majú spoločné konštrukčné prvky a ktoré patria do obalovej konštrukcie budovy, sa nepovažujú za vonkajšie budovy, ale za súčasť celej budovy, čím sa do analýzy započítajú ich súvisiaci zabudovaný uhlík, prevádzkový uhlík a podlahové plochy. Naopak, v prípade nezávislých parkovacích konštrukcií, ktoré sa považujú za vonkajšie budovy, sa v analýze môže zohľadniť ich súvisiaci zabudovaný uhlík a prevádzkový uhlík, ale nie ich podlahové plochy. V prípadoch, keď je parkovacie zariadenie súčasťou konštrukcie, ktorá je spoločná pre viac než jednu budovu, sa buď celý komplex budov posudzuje naraz, alebo sa vplyv zabudovaného uhlíka a podlahová plocha parkovacieho zariadenia alokujú na základe relatívnych podielov parkovacích miest určených pre každú budovu. (10) Akékoľvek iné príslušenstvo, vybavenie alebo iné prvky súvisiace s výstavbou vonkajších budov, ktoré nie sú zahrnuté inde.

8. VÝSLEDKY GWP POČAS ŽIVOTNÉHO CYKLU

Na účely vykazovania výsledkov v energetických certifikátoch budovy sa GWP počas životného cyklu budovy uvádza v transparentnom formáte, pričom sa uvádzajú výsledky aspoň pre každú fázu životného cyklu v súlade s tabuľkou 5.

Tabuľka 5

Zverejňovanie GWP počas životného cyklu v energetickom certifikáte budovy

	Fáza produktu (A1-A3)	Fáza výstavby (A4-A5)	Fáza používania, údržby, výmeny (B1-B4)	Fáza prevádzkovej spotreby energie (B6)	Fáza po skončení životnosti (C1-C4)	Potenciál opätovného využitia, recyklácie, obnovy (D1)	Potenciálne prínosy a zaťaženia z exportovaných služieb sieťových odvetví (napríklad elektrická energia, tepelná energia, pitná voda) (D2)
GWP-celkovo (1)
(1) GWP-celkovo je súčtom GWP-fosílne, GWP-biogénne a GWP-využívanie pôdy a zmena vo využívaní pôdy.

PRÍLOHA IV Spoločný všeobecný rámec pre určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov

PRÍLOHA IV

Spoločný všeobecný rámec pre určovanie stupňa inteligentnej pripravenosti budov

1. Komisia vymedzí indikátor inteligentnej pripravenosti a stanoví metodiku jeho výpočtu na hodnotenie schopnosti budovy alebo jednotky budovy prispôsobiť svoju prevádzku potrebám užívateľa a sústavy a zvyšovať svoju energetickú efektívnosť a celkovú hospodárnosť.

Indikátor inteligentnej pripravenosti zahŕňa prvky týkajúce sa zvýšených úspor energie, referenčného porovnávania a flexibility, rozšírených funkcií a spôsobilostí vyplývajúcich z prepojenejších a inteligentných zariadení.

V metodike sa zohľadnia prvky, ako je možná existencia digitálneho dvojčaťa budovy.

V rámci metodiky sa zohľadnia prvky, ako napríklad inteligentné merače, systémy automatizácie a riadenia budov, samoregulačné zariadenia pre reguláciu vnútornej teploty vzduchu, vstavané domáce spotrebiče, nabíjacie body pre elektrické vozidlá, uskladňovanie energie a podrobné funkcie, a interoperabilita týchto prvkov, ako aj prínosy pre podmienky klímy vo vnútornom prostredí, energetickú efektívnosť, úrovne hospodárnosti a možnú flexibilitu.

2. Metodika sa zakladá na týchto hlavných funkciách vzťahujúcich sa na budovu a technické systémy budovy:

schopnosť zachovávať energetickú hospodárnosť a prevádzku budovy prostredníctvom prispôsobenia spotreby energie, napríklad využívaním energie z obnoviteľných zdrojov;

schopnosť prispôsobovať vlastný prevádzkový režim v reakcii na potreby užívateľa a zároveň venovať náležitú pozornosť zabezpečeniu používateľskej ústretovosti, zachovávaniu podmienok zdravej klímy vo vnútornom prostredí a schopnosti zaznamenávať spotrebu energie;

flexibilita celkového dopytu budovy po energii vrátane jej schopnosti umožniť účasť na aktívnej a pasívnej, ako aj implicitnej aj explicitnej reakcii na strane dopytu prostredníctvom jej uskladňovania energie a uvoľňovania energie späť do sústavy, napríklad prostredníctvom flexibility a schopnosti presúvať zaťaženie, a

schopnosť zlepšiť svoju energetickú efektívnosť a celkovú hospodárnosť využívaním energeticky úsporných technológií.

3. Metodika môže ďalej zohľadňovať:

interoperabilitu medzi systémami (inteligentné merače, systémy automatizácie a riadenia budov, vstavané domáce spotrebiče, samoregulačné zariadenia pre reguláciu vnútornej teploty vzduchu v budove a senzory kvality vnútorného vzduchu a vetrania) a

pozitívny vplyv existujúcich komunikačných sietí, najmä existencia vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúry v budovách, ako napríklad dobrovoľné označenie „širokopásmové pripojenie“, a existencia prístupového bodu pre budovy s viacerými bytovými jednotkami budovy v súlade s článkom 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ ( 15 ).

4. Metodika nesmie mať negatívny vplyv na existujúce národné systémy certifikácie energetickej hospodárnosti a musí sa zakladať na súvisiacich iniciatívach na vnútroštátnej úrovni, pričom sa v nej zohľadní zásada vlastníctva užívateľa, ochrany údajov, súkromia a bezpečnosti, a to v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia a najlepšími dostupnými technikami kybernetickej bezpečnosti.

5. Metodika stanoví najvhodnejší formát parametra indikátora inteligentnej pripravenosti a musí byť jednoduchá, transparentná a ľahko zrozumiteľná pre spotrebiteľov, vlastníkov, investorov a účastníkov trhu reagujúcich na dopyt.

PRÍLOHA V Vzor energetických certifikátov

PRÍLOHA V

Vzor energetických certifikátov

(uvedený v článku 19)

1. Na prednej strane energetického certifikátu sa uvádzajú minimálne tieto prvky:

trieda energetickej hospodárnosti;

vypočítaná ročná spotreba primárnej energie v kWh/(m2.rok);

vypočítaná ročná konečná spotreba energie v kWh/(m2.rok);

energia z obnoviteľných zdrojov vyrobená na mieste v % spotreby energie;

prevádzkové emisie skleníkových plynov (kg CO2/(m2.rok)) a hodnota GWP počas životného cyklu, ak je k dispozícii.

V energetickom certifikáte sa uvádzajú aj tieto prvky:

vypočítaná ročná spotreba primárnej energie a konečná spotreba energie v kWh alebo MWh;

výroba energie z obnoviteľných zdrojov v kWh alebo MWh; hlavný nosič energie a typ obnoviteľného zdroja energie;

vypočítané energetické potreby v kWh/(m2.rok);

kladný alebo záporný údaj o tom, či je budova schopná reagovať na vonkajšie signály a upraviť spotrebu energie;

kladný alebo záporný údaj o tom, či je prípadne systém distribúcie tepla v budove schopný fungovať pri nízkych alebo účinnejších teplotách;

kontaktné informácie príslušného jednotného kontaktného miesta pre poradenstvo v oblasti obnovy.

2. Okrem toho, energetický certifikát môže obsahovať tieto ukazovatele:

spotrebu energie, špičkové zaťaženie, veľkosť zariadenia alebo systému, hlavný nosič energie a hlavný typ prvku pre každé použitie: vykurovanie, chladenie, teplá voda, vetranie a zabudované osvetlenie;

trieda emisií skleníkových plynov (ak je to relevantné);

informácie o odstraňovaní uhlíka v súvislosti s dočasným ukladaním uhlíka v budovách alebo na budovách;

kladný alebo záporný údaj o tom, či je pre budovu k dispozícii pasport obnovy budovy;

priemernú hodnotu U pre nepriehľadné prvky obalovej konštrukcie budovy;

priemernú hodnotu U pre priehľadné prvky obalovej konštrukcie budovy;

typ najbežnejšieho priehľadného prvku (napr. dvojité zasklené okno);

výsledky analýzy rizika prehriatia (ak sú k dispozícii);

prítomnosť pevných snímačov, ktoré monitorujú kvalitu vnútorného prostredia;

prítomnosť pevných ovládačov, ktoré reagujú na úroveň kvality vnútorného prostredia;

počet a typ nabíjacích bodov pre elektrické vozidlá;

prítomnosť, typ a veľkosť systémov uskladňovania energie;

v náležitých prípadoch očakávaná zostávajúca životnosť vykurovacích systémov alebo klimatizačných systémov a zariadení;

uskutočniteľnosť prispôsobenia vykurovacieho systému tak, aby fungoval pri efektívnejších nastaveniach teploty;

uskutočniteľnosť prispôsobenia systému na prípravu teplej vody tak, aby fungoval pri efektívnejších nastaveniach teploty;

uskutočniteľnosť prispôsobenia klimatizačného systému tak, aby fungoval pri efektívnejších nastaveniach teploty;

nameranú spotrebu energie;

prítomnosť pripojenia k sieti centralizovaného zásobovania teplom a chladom a, ak sú k dispozícii, informácie o potenciálnom pripojení k účinnému systému centralizovaného zásobovania teplom a chladom;

miestne faktory primárnej energie a súvisiace faktory emisií oxidu uhličitého pripojenej miestnej siete centralizovaného zásobovania teplom a chladom;

prevádzkové emisie jemných tuhých častíc (PM 2,5 ).

Energetický certifikát môže obsahovať tieto prepojenia s inými iniciatívami, ak sa uplatňujú v príslušnom členskom štáte:

kladný alebo záporný údaj o tom, či sa pre budovu vykonalo posúdenie inteligentnej pripravenosti;

ak je k dispozícii, hodnota posúdenia inteligentnej pripravenosti;

kladný alebo záporný údaj o tom, či je pre budovu k dispozícii digitálny denník budovy.

Osoby so zdravotným postihnutím majú rovnaký prístup k informáciám v energetických certifikátoch.

PRÍLOHA VI Nezávislé systémy kontroly energetických certifikátov

PRÍLOHA VI

Nezávislé systémy kontroly energetických certifikátov

1. Vymedzenie platného energetického certifikátu

Členské štáty poskytnú jasné vymedzenie toho, čo sa považuje za platný energetický certifikát.

Vymedzením platného energetického certifikátu sa zabezpečí:

kontrola platnosti vstupných údajov (vrátane kontrol na mieste) týkajúcich sa budovy a použitých na vydanie energetického certifikátu, ako aj výsledkov uvedených v certifikáte;

platnosť výpočtov;

maximálna odchýlka energetickej hospodárnosti budovy, pokiaľ možno vyjadrená číselným ukazovateľom spotreby primárnej energie [kWh/(m2.rok)];

minimálny počet prvkov, ktoré sa líšia od prednastavených alebo štandardných hodnôt.

Členské štáty môžu do vymedzenia platného energetického certifikátu zahrnúť ďalšie prvky, ako je maximálna odchýlka pre špecifické hodnoty vstupných údajov.

2. Kvalita nezávislého systému kontroly energetických certifikátov

Členské štáty jasne vymedzia kvalitatívne ciele a úroveň štatistickej spoľahlivosti, ktorú by mal dosiahnuť rámec energetických certifikátov. Nezávislý systém kontroly zabezpečí aspoň 90 % platných vydaných energetických certifikátov so štatistickou spoľahlivosťou 95 % za hodnotené obdobie, ktoré nesmie presiahnuť jeden rok.

Úroveň kvality a úroveň spoľahlivosti nezávislého systému kontroly energetických certifikátov sa merajú náhodným odberom vzoriek a zohľadňujú sa v nich všetky prvky uvedené vo vymedzení platného energetického certifikátu. Členské štáty vyžadujú overenie treťou stranou na účely hodnotenia aspoň 25 % náhodnej vzorky, ak boli nezávislé systémy kontroly delegované na mimovládne orgány.

Platnosť vstupných údajov sa overuje na základe informácií poskytnutých nezávislým expertom. Takéto informácie môžu zahŕňať certifikáty výrobkov, špecifikácie alebo plány budov, ktoré obsahujú podrobnosti o hospodárnosti rôznych prvkov uvedených v energetickom certifikáte.

Platnosť vstupných údajov sa overuje návštevami na mieste, ktoré možno vo vhodných prípadoch uskutočniť virtuálne, a to v prípade aspoň 10 % energetických certifikátov, ktoré sú súčasťou náhodného výberu vzoriek použitého na posúdenie celkovej kvality systému.

Okrem minimálneho náhodného výberu vzoriek na určenie celkovej úrovne kvality môžu členské štáty použiť rôzne stratégie, ktorých účelom je konkrétne zistiť a zamerať sa na nízku kvalitu energetických certifikátov s cieľom zlepšiť celkovú kvalitu systému. Takáto cielená analýza sa nemôže použiť ako základ na meranie celkovej kvality systému.

Členské štáty zavedú preventívne a reaktívne opatrenia na zabezpečenie kvality celkového rámca energetických certifikátov. Tieto opatrenia môžu zahŕňať dodatočnú odbornú prípravu nezávislých expertov, cielený výber vzoriek, povinnosť opätovne predkladať energetické certifikáty, primerané pokuty a dočasné alebo trvalé zákazy pre expertov.

Keď sa informácie do databázy doplňujú, vnútroštátne orgány musia mať na účely monitorovania a overenia možnosť identifikovať, kto dané doplnenie vykonal.

3. Dostupnosť energetických certifikátov

Nezávislý systém kontroly musí overiť dostupnosť energetických certifikátov pre potenciálnych kupujúcich a nájomcov s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné zohľadniť energetickú hospodárnosť budovy pri ich rozhodovaní o kúpe alebo prenájme.

Nezávislý systém kontroly musí overiť viditeľnosť ukazovateľa energetickej hospodárnosti a triedy v reklamných médiách.

4. Spracovanie typológie budov

Nezávislý systém kontroly zohľadňuje rôzne typológie budov, najmä typológie budov, ktoré sú najrozšírenejšie na trhu s nehnuteľnosťami, ako napríklad budovy pre jednu rodinu, pre viac rodín, administratívne budovy alebo budovy pre maloobchod.

5. Zverejňovanie informácií

Členské štáty pravidelne uverejňujú vo vnútroštátnej databáze energetických certifikátov aspoň tieto informácie týkajúce sa systému kvality:

vymedzenie platného energetického certifikátu;

kvalitatívne ciele systému energetických certifikátov;

výsledky posúdenia kvality vrátane počtu hodnotených certifikátov a relatívnej veľkosti k celkovému počtu vydaných certifikátov v danom období (podľa typológie);

krízové opatrenia na zlepšenie celkovej kvality energetických certifikátov.

PRÍLOHA VII

Rámec porovnávacej metodiky na identifikáciu nákladovo optimálnych úrovní požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov a prvkov budov

Rámec porovnávacej metodiky umožní členským štátom určiť energetickú hospodárnosť a emisné parametre budov a prvkov budov a ekonomické aspekty opatrení týkajúcich sa energetickej hospodárnosti a emisných parametrov a spojiť ich s cieľom identifikovať nákladovo optimálnu úroveň a dosiahnuť ciele znižovania emisií a klimatickej neutrality do roku 2030, ako aj nulové emisie budov najneskôr do roku 2050.

K rámcu porovnávacej metodiky patria usmernenia, ktoré uvádzajú, ako používať tento rámec pri výpočte nákladovo optimálnych úrovní hospodárnosti.

Rámec porovnávacej metodiky umožní zohľadniť spôsob používania, vonkajšie klimatické podmienky a ich budúce zmeny podľa najlepšie dostupných projekcií klímy vrátane vĺn horúčav a chladu, investičné náklady, kategóriu budovy, náklady na údržbu a prevádzku (vrátane nákladov na energiu a úspor), v náležitých prípadoch príjmy z vyrobenej energie, environmentálne a zdravotné externality spotreby energie, náklady na nakladanie s odpadom v náležitých prípadoch a technologický rozvoj. Mal by sa zakladať na príslušných európskych normách týkajúcich sa tejto smernice.

Komisia tiež poskytne:

—

usmernenia k rámcu porovnávacej metodiky; tieto usmernenia poslúžia členským štátom na vykonanie ďalej uvedených krokov,

—

informácie týkajúce sa odhadovaného dlhodobého vývoja cien energie.

Pre uplatnenie rámca porovnávacej metodiky členskými štátmi sa na úrovni členských štátov stanovia všeobecné podmienky vyjadrené ako parametre. Komisia v relevantných prípadoch vydá členským štátom odporúčania týkajúce sa ich úrovní nákladovej optimálnosti.

Rámec porovnávacej metodiky vyžaduje od členských štátov, aby:

—

určili referenčné budovy, ktoré sú charakteristické a reprezentatívne svojím využitím a geografickým umiestnením vrátane vnútorných a vonkajších klimatických podmienok. Referenčné budovy sú bytové budovy a nebytové budovy, nové aj existujúce,

—

určili opatrenia energetickej efektívnosti, ktoré sa majú pri referenčných budovách posúdiť. Môžu to byť opatrenia týkajúce sa jednotlivých budov ako celku, jednotlivých prvkov budovy alebo kombinácie prvkov budovy,

—

posúdili konečnú a primárnu potrebu energie, ktorú potrebujú referenčné budovy a v ktorých sa uplatňujú určené opatrenia energetickej efektívnosti, a výsledné emisie,

—

vypočítali náklady (t. j. čistú súčasnú hodnotu) na opatrenia energetickej efektívnosti (ako sa uvádza v druhej zarážke) počas očakávaného ekonomického životného cyklu uplatňované na referenčné budovy (ako sa uvádza v prvej zarážke) aplikovaním zásad rámca porovnávacej metodiky.

Vypočítaním nákladov na opatrenia energetickej efektívnosti počas očakávaného ekonomického životného cyklu členské štáty posúdia nákladovú efektívnosť rozličných úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. To umožní určiť nákladovo optimálne úrovne požiadaviek na energetickú hospodárnosť.

PRÍLOHA VIII Požiadavky na pasporty obnovy budov

PRÍLOHA VIII

Požiadavky na pasporty obnovy budov

1. Pasport obnovy budovy obsahuje:

informácie o súčasnej energetickej hospodárnosti budovy;

grafické znázornenie alebo grafické znázornenia cestovnej mapy a jej krokov na postupnú hĺbkovú obnovu;

informácie o príslušných vnútroštátnych požiadavkách, ako sú minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov, minimálne normy energetickej hospodárnosti a pravidlá v členskom štáte týkajúce sa postupného vyraďovania fosílnych palív používaných v budovách na vykurovanie a chladenie vrátane dátumov uplatňovania;

stručné vysvetlenie optimálneho poradia krokov;

informácie o každom kroku vrátane:

názvu a opisu opatrení obnovy pre daný krok vrátane príslušných možností pre technológie, techniky a materiály, ktoré sa majú použiť;

ii)

odhadovaných úspor, pokiaľ ide o primárnu a konečnú energetickú spotrebu v kWh a v percentuálnom zlepšení v porovnaní so spotrebou energie pred uvedeným krokom;

iii)

odhadovaného zníženia prevádzkových emisií skleníkových plynov;

iv)

odhadovaných úspor, pokiaľ ide o účet za energiu, pričom sa jasne uvedú predpoklady týkajúce sa nákladov na energiu použité na výpočet;

odhadovanú triedu energetickej hospodárnosti energetického certifikátu, ktorá sa má dosiahnuť po dokončení uvedeného kroku;

informácie o možnom pripojení k účinnému systému centralizovaného zásobovania teplom a chladom;

odhadovaný podiel individuálnej alebo kolektívnej výroby a vlastnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý sa má dosiahnuť po obnove;

všeobecné informácie o dostupných možnostiach zlepšenia obehovosti stavebných výrobkov a zníženia ich emisií skleníkových plynov počas celého životného cyklu, ako aj o širších prínosoch týkajúcich sa zdravia a pohodlia, kvality vnútorného prostredia a zlepšenej schopnosti budovy prispôsobiť sa zmene klímy;

informácie o dostupných finančných prostriedkoch a odkazy na príslušné webové stránky označujúce zdroje takéhoto financovania;

informácie o technickom poradenstve a poradenských službách vrátane kontaktných údajov a odkazov na webové stránky jednotných kontaktných miest.

2. Pasport obnovy budovy môže obsahovať:

orientačný harmonogram krokov;

pre každý krok:

podrobný opis technológií, techník a materiálov, ktoré sa majú použiť, ich výhody, nevýhody a náklady;

ii)

aká by po dokončení kroku bola energetická hospodárnosť budovy v porovnaní s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť budov prechádzajúcich významnou obnovou, požiadavkami na budovy s takmer nulovou potrebou energie a požiadavkami na budovy s nulovými emisiami a aká by bola energetická hospodárnosť nahradených prvkov budovy v porovnaní s minimálnymi požiadavkami na energetickú hospodárnosť jednotlivých prvkov budovy, ak existujú;

iii)

odhadované náklady na vykonanie uvedeného kroku;

iv)

odhadované obdobie návratnosti pre daný krok s akoukoľvek dostupnou finančnou podporou a bez nej;

odhadovaný čas potrebný na vykonanie uvedeného kroku;

vi)

referenčné hodnoty emisií skleníkových plynov počas životného cyklu materiálov a zariadení, ak sú k dispozícii, a odkazy na príslušné webové stránky, kde ich možno nájsť;

vii)

odhadovaná životnosť opatrení a odhadované náklady na údržbu;

nezávislé moduly týkajúce sa:

typických obchodov potrebných alebo odporúčaných na uskutočnenie energetickej obnovy (architekti, poradcovia, zhotovitelia, dodávatelia a montér atď.) alebo odkazy na príslušné webové stránky;

ii)

zoznamu príslušných architektov, poradcov, zhotoviteľov, dodávateľov alebo montérov v danej oblasti, ktorý môže zahŕňať len tých, ktorí spĺňajú určité podmienky, ako je zhoda s vyššími kvalifikačnými alebo certifikačnými značkami alebo podmienkami, alebo odkaz na príslušné webové stránky;

iii)

technických podmienok potrebných na optimálne zavedenie nízkoteplotného vykurovania;

iv)

toho, ako by kroky obnovy a dodatočné opatrenia mohli zlepšiť inteligentnú pripravenosť budovy;

technických a bezpečnostných požiadaviek na materiály a stavby;

vi)

základných predpokladov, z ktorých vychádzajú poskytnuté výpočty, alebo odkaz na príslušnú webovú stránku, na ktorej ich možno nájsť;

informácie o tom, ako získať prístup k digitálnej verzii pasportu obnovy budovy;

akúkoľvek významnú obnovu budovy alebo jednotky budovy, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1, a akúkoľvek dodatočnú modernizáciu alebo výmena prvku budovy, ktorý je súčasťou obalovej konštrukcie budovy a má významný vplyv na energetickú hospodárnosť obalovej konštrukcie budovy, ako sa uvádza v článku 8 ods. 2, ak sa takéto informácie sprístupňujú expertovi, ktorý vykonáva pasport obnovy budovy;

informácie týkajúce sa seizmickej bezpečnosti, ak sa takéto informácie týkajúce sa budovy sprístupňujú expertovi;

na žiadosť a na základe informácií, ktoré poskytol súčasný vlastník budovy, prílohu obsahujúcu dodatočné informácie, ako je adaptabilita priestorov podľa meniacich sa potrieb a akýchkoľvek plánovaných renovácií.

3. Pokiaľ ide o stav budovy pred krokmi obnovy, v pasporte obnovy budovy sa v čo najväčšej možnej miere zohľadňujú informácie uvedené v energetickom certifikáte.

4. Každá metrika použitá na odhad vplyvu krokov sa musí zakladať na súbore štandardných podmienok.

PRÍLOHA IX

ČASŤ A

Zrušená smernica so zoznamom jej neskorších zmien

(v zmysle článku 36)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ

(Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844

(Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 75).

iba článok 1

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999

(Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1).

iba článok 53

ČASŤ B

Zoznam lehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a dátumov uplatňovania

(uvedený v článku 36)

Smernica

Lehota na transpozíciu

Dátumy uplatňovania

2010/31/EÚ

9. júla 2012

pokiaľ ide o články 2, 3, 9, 11, 12, 13, 17, 18, 20 a 27, 9. januára 2013;

pokiaľ ide o články 4 až 8, 14, 15 a 16, 9. januára 2013 v prípade budov využívaných verejnými orgánmi, a 9. júla 2013 v prípade ostatných budov.

(EÚ) 2018/844

10. marca 2020

PRÍLOHA X Tabuľka zhody

PRÍLOHA X

Tabuľka zhody

Smernica 2010/31/EÚ	Táto smernica
článok 1	článok 1
článok 2 bod 1	článok 2 bod 1
—	článok 2 bod 2
článok 2 bod 2	článok 2 bod 3
—	článok 2 body 5 a 6
článok 2 body 3, 3a, 4 a 5	článok 2 body 7 až 10
—	článok 2 body 12, 13 a 14
článok 2 body 6, 7, 8 a 9	článok 2 body 15 až 18
—	článok 2 body 19 až 22
článok 2 bod 10	článok 2 bod 23
—	článok 2 body 24 až 29
článok 2 body 11, 12, 13 a 14	článok 2 body 30 až 33
—	článok 2 body 34, 37 až 40 a 42
článok 2 bod 15	článok 2 bod 42
článok 2 body 15, 15a, 15b, 15c, 16 a 17	článok 2 body 43, 44, 47 až 50
článok 2 bod 18	—
článok 2 bod 19	článok 2 bod 51
—	článok 2 body 52 až 64
článok 2 bod 20	—
článok 2a	článok 3
článok 3	článok 4
článok 4	článok 5
článok 5	článok 6
články 6 a 9	článok 7
článok 7	článok 8
—	článok 9
—	článok 12
článok 8 ods. 1 a článok 9	článok 13
článok 8 ods. 2 až 8	článok 14
článok 8 ods. 10 a 11	článok 15
—	článok 16
článok 10	článok 17
článok 11	článok 19
článok 12	článok 20
článok 13	článok 21
—	článok 22
články 14 a 15	článok 23
článok 16	článok 24
článok 17	článok 25
—	článok 26
článok 18	článok 27
článok 19	článok 28
článok 19a	—
článok 20	článok 29
článok 21	článok 30
článok 22	článok 31
článok 23	článok 32
článok 26	článok 33
článok 27	článok 34
článok 28	článok 35
článok 29	článok 36
článok 30	článok 37
článok 31	článok 38
príloha I	príloha I
—	príloha II
—	príloha III
príloha IA	príloha IV
—	príloha V
príloha II	príloha VI
príloha III	príloha VII
príloha IV	príloha IX
príloha V	príloha X

1.1 Odkazy

1.2 Identifikované požiadavky

1.3 Súvisiace štandardy

2. Identifikované požiadavky

Požiadavky
Zdroj	Požiadavka

3. Súvisiace štandardy

Štandardy
Zdroj	Požiadavka

Builddate: 24.05.2026 00:00:00 -Doknr: CELEX:32024L1275
EULAW -
European Regulation published on http://eur-lex.europa.eu/