Článok 294 Požiadavky na validáciu

inštitúcia vykonáva pred udelením povolenia príslušných orgánov v súlade s článkom 283 ods. 1 spätné testovanie, pri ktorom použije historické údaje o pohyboch faktorov trhového rizika. Pri tomto spätnom testovaní sa zohľadní niekoľko predpovedí pre odlišné časové horizonty (aspoň za obdobie jedného roka) s rôznymi počiatočnými údajmi a pokrýva široká škála trhových podmienok;

inštitúcia, ktorá používa prístup uvedený v článku 285 ods. 1 písm. b), pravidelne validuje svoj model, aby otestovala, či sú skutočné aktuálne expozície v súlade s predpoveďami počas všetkých období dozabezpečenia v rámci jedného roka. Ak majú niektoré obchody v súbore vzájomného započítavania kratšiu dobu splatnosti ako jeden rok a ak súbor vzájomného započítavania má vyšší faktor citlivosti voči riziku bez týchto obchodov, táto skutočnosť sa zohľadní pri validácii;

inštitúcia spätne testuje výkonnosť svojho modelu expozícií voči CCR a jeho relevantných meraní rizika, ako aj predpovede vývoja faktorov trhového rizika. Zohľadnené predpokladané horizonty zahŕňajú v prípade obchodov zabezpečených kolaterálom horizonty, ktoré odzrkadľujú typické obdobia rizika dozabezpečenia uplatňované pri obchodoch zabezpečených kolaterálom alebo maržovom obchodovaní;

ak z modelu validácie vyplýva, že efektívna EPE je podcenená, inštitúcia prijme opatrenia potrebné na nápravu nepresností modelu;

inštitúcia testuje modely oceňovania používané na výpočet expozície voči CCR pre daný scenár budúcich šokov pri faktoroch trhového rizika ako súčasť postupu počiatočnej a priebežnej validácie modelu. V modeloch oceňovania pre opcie sa zohľadňuje nelineárnosť hodnoty opcie vo vzťahu k faktorom trhového rizika;

v modeli expozície voči CCR sa zachytávajú informácie špecifické pre transakcie, ktoré sú potrebné na agregovanie expozícií na úrovni súboru vzájomného započítavania. Inštitúcia overuje, či sú transakcie v rámci modelu priradené k primeranému súboru vzájomného započítavania;

model expozícií voči CCR tiež zahŕňa informácie, ktoré sa týkajú konkrétnej transakcie, s cieľom zachytiť účinky dozabezpečenia. Zohľadňuje sa v ňom aktuálna výška dozabezpečenia, ako aj budúce dozabezpečenie medzi protistranami. V takom modeli sa zohľadňuje povaha dohôd o dozabezpečení, ktoré sú jednostranné alebo dvojstranné, častosť požiadaviek na doplnenie marže, obdobie rizika dozabezpečenia, minimálna hraničná hodnota expozície bez dozabezpečenia, ktorú je inštitúcia ochotná prijať, a minimálna výška transferu. Takým modelom sa buď odhadujú zmeny oceňovania trhovou hodnotou vo vzťahu k hodnote poskytnutého kolaterálu, alebo sa uplatňujú pravidlá stanovené v kapitole 4;

postup validácie modelu zahŕňa statické historické spätné testovanie reprezentatívnych portfólií protistrany. Inštitúcia vykonáva takéto spätné testovanie niekoľkých reprezentatívnych portfólií protistrán, ktoré sú skutočné alebo hypotetické, v pravidelných intervaloch. Uvedené reprezentatívne portfóliá sa vyberajú na základe ich citlivosti voči závažným rizikovým faktorom a kombináciám rizikových faktorov, ktorým je inštitúcia vystavená;

inštitúcia vykonáva spätné testovanie, ktoré sa týka kľúčových predpokladov modelu expozícií voči CCR a príslušných meraní rizika vrátane modelovaného vzťahu medzi rôznymi dobami trvania rovnakých rizikových faktorov a modelovaných vzťahov medzi rizikovými faktormi;

výkonnosť modelov expozícií voči CCR a ich meraní rizika podlieha primeranému postupu spätného testovania. Programom spätného testovania sa musí umožniť identifikácia nedostatočnej výkonnosti pri meraniach rizika na základe modelu EPE;

inštitúcia validuje svoje modely expozícií voči CCR a všetky merania rizika v časových horizontoch zodpovedajúcich dobe splatnosti obchodov, pre ktoré sa vypočíta expozícia použitím IMM v súlade s článkom 283;

inštitúcia pravidelne testuje modely oceňovania používané na výpočet expozície voči protistrane na základe primeraných nezávislých kritérií ako súčasť priebežnej validácie modelu;

priebežná validácia modelu expozície inštitúcie voči CCR a príslušné merania rizika zahŕňajú posúdenie primeranosti nedávnej výkonnosti;

inštitúcia posúdi častosť, akou sa aktualizujú parametre modelu expozície voči CCR, v rámci postupu počiatočnej a priebežnej validácie;

pri počiatočnej a priebežnej validácii modelov expozícií voči CCR sa posudzuje, či možno považovať výpočty expozícií na úrovni protistrany a súboru vzájomného započítavania za primerané.